Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)Uznesenie_2R-1-2017.pdf
PDF · 102.58 KB
Case nature
Area
Subarea
2R/1/2017
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka: BENE Pharma s.r.o., so sídlom Jazdecká 1/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 830 208, správcom ktorého je JUDr. Ján Bodnár, so sídlom kancelárie Žriedlova 3, 040 01 Košice, o návrhu dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, takto
rozhodol:
potvrdzuje reštrukturalizačný plán dlžníka: BENE Pharma s.r.o., so sídlom Jazdecká 1/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 830 208, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 04.10.2017, ktorý je prílohou tohto uznesenia,
končí reštrukturalizáciu dlžníka: BENE Pharma s.r.o., so sídlom Jazdecká 1/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 830 208.
odôvodnenie:
1. Dňa 13.2.2017 podal navrhovateľ - dlžník návrh na povolenie reštrukturalizácie. V návrhu uviedol, že nakoľko sa spoločnosť dostala do finančných problémov, svoj nepriaznivý stav sa rozhodla riešiť cestou reštrukturalizačného konania, a preto poverila správcu JUDr. Jána Bodnára vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Správca JUDr. Ján Bodnár reštrukturalizáciu navrhovateľa odporučil.
2. Okresný súd Prešov uznesením č.k. 2R/1/2017-64 zo dňa 23.3.2017 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 30.3.2017 podľa ustanovenia § 116 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) povolil reštrukturalizáciu dlžníka a ustanovil JUDr. Jána Bodnára do funkcie správcu úpadcu.
3. Dňa 4.10.2017 sa konala schvaľovacia schôdza veriteľov dlžníka, na ktorej prítomní veritelia hlasovali o prijatí plánu. Zápisnica z predmetnej schôdze bola súdu doručená dňa 9.10.2017.
4. V reštrukturalizačnom pláne boli vytvorené 2 skupiny, a to
- skupina č. 1 - nezabezpečení veritelia
- skupina č. 2 - podriadení veritelia
5. V skupine č. 1 nezabezpečení prítomní veritelia hlasovali za prijatie plánu, pričom počet hlasov (8.288.637) v skupine predstavuje 99,96 %. Keďže za prijatie plánu v tejto skupine hlasovala potrebná väčšina, boli tak splnené podmienky v zmysle § 148 ods. 1 písm. a) ZKR, a táto skupina sa považuje za súhlasiacu s plánom.
6. V skupine č. 2 podriadení prítomní hlasovali za prijatie plánu, v tejto skupine nebol prítomný žiaden veriteľ, a tak sa v zmysle § 148 ods, 2 ZKR táto skupina považuje za skupinu súhlasiacu s plánom.
7. Zároveň bola splnená podmienka vyžadovaná § 148 ods. 1 písm. d) zákona ZKR, keďže za prijatie plánu hlasovali veritelia s celkovým počtom hlasov 8.288.637 (t.j. 100 %), nikto nehlasoval proti a nikto sa nezdržal hlasovania.
8. Po skončení hlasovania boli splnené všetky podmienky vyžadované v § 148 ods. 1 ZKR, preto bol reštrukturalizačný plán dlžníka schvaľovacou schôdzou prijatý.
9. Dňa 11.10.2017 bola súdu doručená žiadosť o zamietnutie reštrukturalizačného plánu, ktorú podal veriteľ Bazcom, a.s. Veriteľ má za to, že priebehom reštrukturalizačného konania, boli naplnené viaceré dôvody na zamietnutie plánu súdom vyplývajúce z ust. § 154 ods. 1 ZKR, najmä boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia ZKR o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu (ust. § 154 ods. 1 písm. a) ZKR), prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu (ust. § 154 ods. 1 písm. b) ZKR); a plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov (ust. § 154 ods. 1 písm. f) ZKR). Veriteľ v žiadosti uviedol, že nie je čo reštrukturalizovať, pretože podnik dlžníka nie je možné zachovať, nakoľko dlžník celý svoj podnik (t.j. celú svoju podnikateľskú činnosť a absolútnu väčšinu svojho relevantného majetku) už v minulosti previedol na tretiu osobu. Touto osobou bola navyše sesterská spoločnosť dlžníka - spoločnosť VULM, s.r.o. s rovnakým jediným konateľom a spoločníkom, ako mal v dobe realizácie predmetných majetkových prevodov dlžník. Veriteľ požiadal predkladateľa plánu o detailné zdôvodnenie potenciálu obchodovateľnosti dossierov a poskytnutie dostatočných záruk. Dlžník v pláne totiž uvádza, že ním zakúpené dossiery majú potenciál obchodovateľnosti za predpokladu registrácie a prípravy pre uvedenie na trh, čím v zásade odôvodňuje realizovateľnosť svojho podnikateľského zámeru. Neexistuje žiadna záruka, že vlastníctvo dossierov povedie k úspešnej realizácii podnikateľského plánu popísaného v pláne a veriteľ žiadal dlžníka o poskytnutie takejto záruky. Na schôdzi však dlžník v tomto smere veriteľovi žiadne dostatočné vysvetlenia ani záruky neposkytol. Veriteľ má preto po dôkladnom zvážení všetkých dostupných informácií za to, že podnikateľský zámer dlžníka predstavený v pláne je nezmyselný a nemôže poskytovať záruku uspokojenia pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie dlžníka. Ďalším absurdným momentom Plánu je zdôrazňovanie existencie údajne unikátneho know- how dlžníka. Dlžník v Pláne uvádza, že disponuje cenným „rokmi získaným know-how“, čím vo veľkom rozsahu odôvodňuje realizovateľnosť svojho podnikateľského zámeru. Na schôdzi však dlžník nebol schopný predmetné know-how odprezentovať ani preukázať. Podľa názoru veriteľa je to preto, že žiadne takéto know- how neexistuje a dlžník preto ani nemôže jeho existenciu a obsah akokoľvek dokázať. Veriteľ ďalej špecifikoval otázky, na ktoré žiadal od dlžníka odpoveď za účelom objektívneho posúdenia, nakoľko ale dlžník nebol schopný na schôdzi poskytnúť veriteľovi konkrétnu odpoveď, veriteľ má aj preto naďalej vážne pochybnosti o realizovateľnosti a dôveryhodnosti podnikateľského zámeru dlžníka predstaveného v pláne. Veriteľ má za to, že uvedený základný predpoklad možnej realizovateľnosti reštrukturalizácie spoločnosti dlžníka v tomto konaní nebol a nie je naplnený, a to najmä z dôvodov, že nie je možné zachovať prevádzku podniku dlžníka, nakoľko prakticky celý podnik dlžníka bol prevedený na sesterskú spoločnosť dlžníka; a podnikateľský zámer dlžníka prezentovaný v posudku a v pláne vychádza čiastočne z nepravdivých a čiastočne z nepreukázateľných skutočností a neposkytuje žiadnu záruku uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Veriteľ ďalej v podnete vyslovil podozrenie z podvodného konania, nakoľko podnikateľský zámer dlžníka má podľa plánu a posudku spočívať v realizácii dossierov (receptúr na výrobu liekov), ktoré mal dlžník nadobudnúť od istého Massima Mantovaniho za odplatu vo výške 8.190.000 EUR na základe zmluvy označenej ako Dossier Transfer Agreement zo dňa 01.11.2016, dlžník podľa veriteľa predmetné dossiery už dlžník v minulosti preukázateľne vlastnil. S najväčšou pravdepodobnosťou bola teda kúpa dossierov od Massima Mantovaniho za odplatu vo výške 8.190.000 EUR na základe zmluvy označenej ako Dossier Transfer Agreement iba účelovým právnym úkonom, ktorého cieľom bolo vytvoriť obrovskú pohľadávku voči dlžníkovi a argumentáciu pre povolenie reštrukturalizácie, čo má viesť iba k ďalšiemu ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorý s reštrukturalizáciou od začiatku zásadne nesúhlasí. Veriteľ má ďalej za to, že v rámci plánu bol zaradený do nesprávnej skupiny veriteľov. Napriek tomu, že veriteľ prihlásil do reštrukturalizácie svoju pohľadávku ako zabezpečenú, bol namiesto do skupiny veriteľov zabezpečených pohľadávok totiž veriteľ zaradený do skupiny veriteľov nezabezpečených pohľadávok, čím došlo k porušeniu zákona. Veriteľ nesúhlasí s hodnotením jeho prihlášky pohľadávky do reštrukturalizácie dlžníka ako nedostatočnej v tom smere, že ňou prihlásené záložné právo nebolo do reštrukturalizácie prihlásené riadne a včas a nemá na neho byť preto prihliadané. Veriteľ má za to, že uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 2R/1/2017, zo dňa 25.5.2017, ktorým súd na základe podnetu správcu rozhodol, že na zabezpečovacie právo veriteľa
vyplývajúce z prihlášky doručenej správcovi dňa 27.4.2017 sa neprihliada, je rozhodnutím nezákonným. Rozhodnutie považuje za príliš formálne a zasahujúce do základných práv. Veriteľ namieta aj jeho nezaradenie do skupiny zabezpečených pohľadávok.
10. Navrhovateľ - dlžník návrhom doručeným konkurznému súdu dňa 13.10.2017 žiadal, aby Okresný súd Prešov potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka, ktorý bol schvaľovacou schôdzou konanou dňa 04.10.2017 za splnenia všetkých podmienok schválený a zároveň rozhodol o skončení reštrukturalizácie dlžníka. V návrhu sa vyjadril aj k žiadosti veriteľov, ktoré boli doručené správcovi v lehote siedmich dní pred konaním schvaľovacej schôdze. Dlžník uviedol, že nikdy v minulosti nevlastnil dossiere, ktorých sa žiadosť týka, a to až do ich kúpy v roku 2016. Uvedené potvrdzuje účtovníctvo spoločnosti a môže byť potvrdené aj nezávislým audítorom. Dlžník poprel, že by nedisponoval potrebným know-how. Pri predaji obchodného podielu boli novému spoločníkovi odovzdané všetky dokumenty, analýzy, prieskumy trhov ako aj kompletná detailná dokumentácia týkajúca sa procesu registrácie a uvedenia produktov na trh. Tak isto boli odovzdané všetky podklady technického a farmakologického charakteru ako aj kompletná obchodná a logistická dokumentácia. K otázke predaja nehnuteľného majetku dlžník uviedol, že nehnuteľný majetok nie je primárne potrebný pre výkon jeho podnikateľskej činnosti, a teda nie je cieľom dlžníka za každú cenu zachovať si vlastníctvo tohto nehnuteľného majetku. Konkrétne rozhodnutie o predaji nehnuteľností však bude vyplývať z podmienok za akých by sa takýto predaj dal uskutočniť, a to v porovnaní so stabilnými príjmami zabezpečenými existujúcim nájomným vzťahom k tomuto majetku. Žiadosti veriteľa o preradenie jeho pohľadávky zo skupiny veriteľov nezabezpečených pohľadávok do skupiny veriteľov zabezpečených veriteľov správca nevyhovel, nakoľko pohľadávka veriteľa bola v konaní uplatnená ako nezabezpečená, a teda jej zaradenie do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky je v celom rozsahu správne.
11. Správca sa vyjadrením doručeným súdu dňa 13.10.2017 vyjadril aj k podnetu veriteľa Bazcom, a.s., označil ho ako nedôvodný, absolútne tendenčný a nepreukazujúci žiadne dôvody pre zastavenie reštrukturalizačného konania dlžníka s cieľom za každú cenu zvrátiť nepriaznivé dôsledky pre veriteľa spojené s tým, že si v konaní neprihlásil riadne zabezpečovacie právo svojej pohľadávky. Veriteľ sa tak v podstate domáha opätovného preskúmania podmienok, ktoré súd už obligatórne skúmal keď povolil reštrukturalizáciu. Dlžník sa nikdy v priebehu reštrukturalizácie netajil tým, že časť jeho obchodnej činnosti bola v minulosti prevedená na tretie osoby, čo je uvedené a podrobne popísané tak v posudku ako aj v reštrukturalizačnom pláne. Dôvodmi pre takúto diverzifikáciu podnikania dlžníka bolo, že počas rokov 2013 až 2015 sa nepodarilo dlžníkovi získať kontrakt na žiadnu zmluvnú výrobu a bolo evidentné, že vlastná výroba nestačí na pokrytie prevádzkových nákladov. Na tom základe sa dlžník rozhodol zbaviť výroby, zamestnancov i všetkých neefektívnych nákladov, a to odpredajom spoločnosti VULM s.r.o. Predaj sa týkal všetkých náležitostí (registrácie, povolenia, zásoby, obaly, stroje atď.), na ktoré boli viazané akékoľvek prevádzkové náklady. Dlžník sa vzdal distribučného i veľkoobchodného povolenia s cieľom nenavyšovať prevádzkovú stratu. Podnik dlžníka však ostal každopádne zachovaný, keďže dlžník naďalej vlastní nehnuteľný majetok v k. ú. Vajnory, ktorý je predmetom prenájmu, ale predovšetkým 33 lukratívnych dossierov, ktoré sú základom pre ďalšiu podnikateľskú činnosť dlžníka. Dlžník zároveň disponuje potrebným personálnym substrátom (konateľ, aktuálni zamestnanci, plánovaní novoprijatí zamestnanci, zmluvní partneri a pod.) a rozsiahlym know-how ako nehmotnej zložky podnikania. Dlžník uvádza, že absolútne neuznáva žiadne porušenie povinnosti zo strany správcu, či jeho porušenie povinnosti požiadať súd o vyhlásenie konkurzu. Finančná ani obchodná situácia dlžníka sa od začatia reštrukturalizačného konania nijako negatívne nezmenila, a teda ani nedošlo k okolnostiam, ktorých následkom by bola nemožnosť odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie. Dlžník riadne pokračuje vo výkone svojej podnikateľskej činnosti, prenajíma nehnuteľný majetok a vykonáva aktívne kroky smerom k spusteniu procesu registrácie dossierov. Dlžník taktiež riadne uhrádza všetky svoje záväzky, ktoré vznikli po začatí reštrukturalizačného konania. Neexistuje teda žiaden dôvod prečo by správca mal požiadať súd o vyhlásenie konkurzu. Dlžník ďalej podrobne uvádza chyby a nedostatky pri hodnotení právnych úkonov z hľadiska odporovateľnosti a pri hodnotení právnych úkonov so spriaznenými osobami. Dlžník má za to, že veriteľ sa vo svojom Podnete snaží navodiť dojem, že zabezpečovacie právo v prihláške uplatnené bolo, avšak uvedené je v rozpore s objektívnou skutočnosťou ako aj citovaným rozhodnutím Okresného súdu Prešov o neprihliadaní na zabezpečovacie právo. Veriteľ v podanej prihláške neuviedol v kolónke Zabezpečená suma žiaden údaj, a teda zabezpečovacie právo nebolo uplatnené riadne. V tomto smere sa konkurzné a reštrukturalizačné konanie riadi princípom formalizmu, teda záväznosťou len údajov uvedených v prihláške samotnej, ktoré sú následne preukazované prílohami k takejto
prihláške. Dlžník argumentuje aj v prípade porušenia povinnosti správcu pri popretí prihlášky veriteľa. Záverom dlžník uviedol, že správca nepochybne správne a dôvodne odporučil reštrukturalizáciu Dlžníka, keďže boli splnené všetky zákonné podmienky, čo potvrdil aj konajúci súd rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie; posudok má všetky zákonné náležitosti a domnelé chyby sú len výsledkom snahy Veriteľa o zvrátenie nepriaznivých dôsledkov spojených s neuplatnením si zabezpečovacieho práva v reštrukturalizačnom konaní, pričom správnosť posudku potvrdil aj konajúci súd rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie; správca pri posudzovaní prihlášky Veriteľa postupoval prísne v súlade so zákonom a z nedostatku prihlášky vyvodil jediný možný záver a správca riadne a dôvodne poprel pohľadávku veriteľa.
12. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 21.06.2017, č.k. 2 R/1/2017 - 87 bolo určené, že na zabezpečovacie právo veriteľa Bazcom, a.s., so sídlom Opletalova 1015/55, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 273 97 050, vyplývajúce z prihlášky doručenej správcovi dňa 27.4.2014 sa neprihliada a to na základe preskúmania podania veriteľa Bazcom, a.s. nakoľko bolo zistené, že prihláška doručená správcovi neobsahuje pri prihlasovanom zabezpečovacom práve zabezpečenú sumu (nevyplnený údaj). Špecifikácia zabezpečenej sumy pohľadávky patrí pri uplatnení zabezpečovacieho práva, v zmysle citovaných ustanovení ZKR medzi obligatórne náležitosti prihlášky zabezpečenej pohľadávky. Teda ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku. V danom prípade preto správca postupoval správne a s odbornou starostlivosťou, keď na zabezpečovacie právo neprihliadal a postupoval v zmysle ust. § 122 ods. 1 ZKR, a teda považoval pohľadávku za nezabezpečenú. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2017.
13. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 21.06.2017, č.k. 2 R/1/2017 - 93 bol opravený výrok uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 2R/1/2017-87 zo dňa 25.05.2017, publikovaného v Obchodnom vestníku dňa 2.6.2017, ktorý správne znie: ,,Určuje, že na zabezpečovacie právo veriteľa Bazcom, a.s., so sídlom Opletalova 1015/55, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 273 97 050, vyplývajúce z prihlášky doručenej správcovi dňa 27.4.2017 sa neprihliada“, nakoľko pri vyhotovovaní uznesenia č.k. 2R/1/2017-87 došlo ku zrejmej nesprávnosti v časti týkajúcej sa dátumu doručenia prihlášky správcovi. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2017.
14. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 21.06.2017, č.k. 2 R/1/2017 - 269 súd vychádzajúc z vyššie uvedených právoplatných rozhodnutí nepriznal veriteľovi: Bazcom, a.s., so sídlom Opletalova 1015/55, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 273 97 050 hlasovacie práva a iné práva spojené s jeho pohľadávkami, nakoľko ide o nezabezpečenú pohľadávku, a teda pohľadávka nespĺňa základné predpoklady uvedené v § 125 ods. 1 ZKR, teda nejde o pohľadávku priznanú rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia, alebo vykonať exekúciu, ani o pohľadávku, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv, registrované v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností a teda prihláška pohľadávky nespĺňa zákonné predpoklady na priznanie hlasovacích práv.
15. Podľa § 133 ods. 1 ZKR, ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len "schvaľovacia schôdza") a súdu dlžník.
16. Podľa § 143 ZKR, záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v Obchodnom vestníku. Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
17. Podľa § 148 ods. 1 ZKR, na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu, b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti,
c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
18. Podľa § 151 ods. 1 ZKR, plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.
19. Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.
20. Reštrukturalizácia je zákonom presne stanovený proces smerujúci k záchrane dlžníka, v ktorom sa dohodne dlžník so všetkými veriteľmi na vysporiadaní ich pohľadávok a zachová sa ďalšia prevádzka podniku dlžníka aj po skončení reštrukturalizácie. Podstatou všetkých týchto postupov je poskytnutie právnej ochrany dlžníkovi pred veriteľmi. Ide najmä o nepripustenie exekúcií, výkonu zabezpečovacích práv a pod. Právna ochrana pred veriteľmi sa v konečnom dôsledku poskytuje v záujme veriteľov, pretože uspokojenie ich pohľadávok v sanačnom konaní by vždy malo byť vyššie, ako je v likvidačnom konkurze. V sanačnom konaní sa má dosiahnuť aj ekonomická záchrana dlžníka, ktorému sa umožní počas sanačného konania pokračovať v podnikateľskej alebo inej ekonomickej aktivite pod dozorom súdu, správcu a veriteľov. Samotná sanácia sa vykonáva podľa určeného postupu, označovaného ako plán, ktorý schvaľujú veritelia a súd. Výsledkom sanačných postupov je čiastočné uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom vo zvyšku ich pohľadávky, na rozdiel od likvidačného konkurzu zanikajú a oddlženému dlžníkovi sa dáva nová možnosť úspešne pokračovať v podnikateľskej činnosti. Úspešnosť reštrukturalizácie závisí najmä od toho, či toto konanie včas začne. Reštrukturalizácia vo väčšine prípadov vyžaduje pokračovanie ekonomickej činnosti dlžníka. Dlžník by preto mal mať zachované tie ekonomické prostriedky, ktoré sú pre pokračovanie tejto činnosti potrebné.
21. Právna pozícia dlžníka počas reštrukturalizácie je podstatne iná ako je právna pozícia úpadcu v konkurznom konaní, čo je dané tým, že úpadok dlžníka sa v konkurznom konaní rieši odlišným spôsobom. V likvidačnom konkurznom konaní sa speňaží majetok dlžníka a z tohto výťažku sa pomerne uspokojujú pohľadávky veriteľov úpadcu. Dispozičné oprávnenia nad majetkom, ktorý sa v konkurze speňažuje, prechádzajú z úpadcu na správcu. Prevádzkovanie podniku alebo jeho časti je počas konkurzu skôr výnimkou a vždy len dočasného charakteru do speňaženia majetku. Počas reštrukturalizácie okrem pomerného uspokojenia pohľadávok veriteľov sa má dosiahnuť aj ekonomické ozdravenie dlžníka. Pokračovanie v podnikateľskej činnosti dlžníka je tak vo väčšine prípadov nevyhnutnosťou.
22. V danej veci súd pri skúmaní podmienok pre potvrdenie, resp. nepotvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka BENE Pharma s.r.o., vychádzal z predloženého plánu, návrhu na jeho potvrdenie ako aj z písomných podaní veriteľa Bazcom, a.s., a dlžníka, s dôrazom na skúmanie miery podstatne vyššieho uspokojenia veriteľov úpadcu v zmysle predloženého plánu, v súvislosti so zameraním a projekciou budúcej podnikateľskej činnosti úpadcu. Medzi obligatórne náležitosti opisnej časti plánu pritom okrem iného patrí aj podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu a opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie.
23. Preskúmaním spisového materiálu ako aj z reštrukturalizačného plánu dlžníka súd zistil, že skutočnosti uvedené veriteľom Bazcom, a.s., v predmetnom podnete nie sú dôvodné. Z listín, ktoré boli súdu predložené v súvislosti s povolením reštrukturalizácie dlžníka bola známa skutočnosť, že časť jeho obchodnej činnosti bola v minulosti prevedená na tretie osoby, aj s podrobným odôvodnením takéhoto postupu dlžníka, najmä z hľadiska znižovania jeho prevádzkových nákladov, za účelom zachovania
činnosti podniku bez zbytočného navyšovania prevádzkovej straty. Dlžník však aj naďalej zostal vlastníkom nehnuteľného majetku v k. ú. Vajnory, ktorý je predmetom prenájmu, ako aj 33 dossierov, ktoré sú základom pre ďalšiu podnikateľskú činnosť dlžníka, pričom ako vyplýva z predloženého plánu dlžník v súvislosti s vlastníctvom dossierov, disponuje potrebným personálnym substrátom a rozsiahlym know-how, ako nehmotnej zložky podnikania. Teda aj naďalej pokračuje vo výkone svojej podnikateľskej činnosti a riadne uhrádza všetky svoje záväzky, ktoré vznikli po začatí reštrukturalizačného konania, v dôsledku čoho nemožno hodnotiť ako relevantné tvrdenie veriteľa Bazcom, a.s. o nemožnosti odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie. Naopak aj zo stanovísk ostatných veriteľov dlžníka, hlasujúcich na schvaľovacej schôdzi je zrejmý ich záujem na podpore pokračovania podnikateľskej činnosti dlžníka, deklarovaním schválením prijatého plánu. Námietka veriteľa týkajúca sa neprihliadania na zabezpečovacie právo už bola súdom vysporiadaná v rámci vyššie uvedených rozhodnutí a na rozhodovanie o potvrdení plánu nemá žiadny vplyv.
24. Súd teda preskúmal predložený reštrukturalizačný plán, predchádzajúci postup správcu dlžníka, dlžníka, veriteľov a veriteľských orgánov v tomto reštrukturalizačnom konaní, pričom nezistil skutočnosti predpokladané v § 154 ods. 1 ZKR, pre ktoré by musel reštrukturalizačný plán zamietnuť. Reštrukturalizačný plán nie je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov, keď za tento spoločný záujem je potrebné pokladať dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov (§ 5 ZKR) pri zachovaní aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka tak, že v reštrukturalizačnom konaní možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu [§ 109 ods. 3 písm. c) a d) ZKR]. Vo veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka bol prijatý reštrukturalizačný plán všetkými skupinami veriteľov, a súčasne za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti a napriek tvrdeniu veriteľa Bazcom, a.s. súd nemal preukázané podstatným spôsobom porušené ustanovenia ZKR o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré by neumožňovali potvrdenie plánu. Plán je spravodlivý vo vzťahu ku všetkým skupinám veriteľov, a to aj s ohľadom na to, že predpokladá taký vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, že veritelia skupín pre nezabezpečené pohľadávky nebudú uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod a súčasne nie je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.
25. Nakoľko súd nezistil dôvody na zamietnutie reštrukturalizačného plánu a veritelia na schvaľovacej schôdzi hlasovali za prijatie potrebnou väčšinou prítomných hlasov vo všetkých skupinách, súd reštrukturalizačný plán v znení prijatom na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 04.10.2017 potvrdil. O skončení reštrukturalizácie rozhodol súd podľa ustanovenia § 153 ods. 1 ZKR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Prílohu tohto uznesenia tvorí reštrukturalizačný plán potvrdený súdom. Plán je súčasťou súdneho spisu.