Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cb-139-2022.pdf
PDF · 87.39 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/139/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, Bratislava 811 08, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: BENE Pharma s.r.o., Jazdecká 1/ A, Prešov 080 01, IČO: 36 830 208 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd zriaďuje záložné právo na: a) nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres L. A., obec L. - Y., katastrálne územie Y., a to:
- pozemok parcela registra "C'' evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/XXX, o výmere: XXXX m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/XXX, o výmere: XXXX m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,
- stavba so súpisným číslom XXXXX, postavená na pozemku parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/XXX, Druh stavby: 20-Iná budova, Popis stavby: predajno- skladový objekt, evidované ako výlučné (podiel 1/1) vlastníctvo BENE Pharma s.r.o., .Jazdecká 1/A, Prešov 080 01, IČO: 36 830 208 a b) spoluvlastnícky podiel vo výške 1/4-iny k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným úradom L., katastrálny odbor pre okres L. III, obec L. - Y., katastrálne územie Y., a to:
- pozemok parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/XX, o výmere: 222 m2 druh pozemku: Ostatná plocha,
- pozemok parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/XX, o výmere: 90 m2 druh pozemku: Orná pôda,
- pozemok parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/XX, o výmere: 199 m2, druh pozemku: Ostatná plocha, evidované v podiele 1/4 ako vlastníctvo BENE Pharma s.r.o., Jazdecká l/A, Prešov 080 01, IČO: 36 830 208, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 7.273.522,19 eur s príslušenstvom znejúcej voči žalovanému, prihlásenej do reštrukturalizácie žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 2R/1/2017, titulom nezaplatenia odplaty podľa zmluvy Dossier Transfer Agreement zo dňa 01.11.2016 uzavretej medzi žalovaným a Massimo Mantovani v rozsahu, v akom bola prihlásená a zistená v reštrukturalizácii žalovaného vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 2R/1/2017 spolu s úrokom z omeškania podľa osobitného právneho predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1) Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručenému tunajšiemu súdu dňa 19.09.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zabezpečovacím opatrením uložil žalovanému zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti, tak ako sú uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Návrh na zabezpečovacie opatrenie
odôvodnil tým, že na základe uznesenia Okresného súdu Prešov sp.zn. 2R/1/2017 zo dňa 17.02.2017, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 38/2017 dňa 23.02.2017 sa začalo reštrukturalizačné konanie voči žalovanému Žalobca ako veriteľ si v reštrukturalizácii žalovaného prihlásil peňažnú pohľadávku vo výške 7.273.522,19 eur. Okresný súd Prešov uznesením sp.zn. 2R/1l/2017 zo dňa 27.10.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 211/2017 dňa 06.11.2017, značka K036202, potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného. V zmysle prílohy č. 9 súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.636.761,09 eur v piatich splátkach podľa splátkového kalendára nasledovne: prvá splátka vo výške 36.367,61 eur splatná dňa 07.11.2018, druhá splátka vo výške 36.367,61 eur splatná dňa 07.11.2019, tretia splátka vo výške 36.367,61 eur splatná dňa 07.11.2020, štvrtá splátka vo výške 36.367,61 eur splatná dňa 07.11.2021, piata splátka vo výške 3.491.290,65 eur splatná dňa 07.11.2022. Dňa 15.01.2019 uzavreli žalobca a žalovaný písomnú Dohodu o zmene splatnosti pohľadávok, ktorou posunuli splatnosť prvých štyroch z celkom piatich splátok reštrukturalizačného plánu (každá z uvedených štyroch splátok vo výške 36.367,61 eur), a to konkrétne u prvej až štvrtej splátky posunuli lehotu splatnosti do 31.12.2021. Žalovaný však nedodržal ani splatnosť splátok posunutých na základe Dohody, neuhradil žiadnu zo splátok schváleného reštrukturalizačného plánu.
2) Žalobca poukázal na zákonné ustanovenia §§ 159, 161 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
3) Žalobca je v zmysle zákonných ustanovení majiteľom peňažnej pohľadávky v sume 7,273.522,11 eur voči žalovanému. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, tak ako sú uvedené vo výroku uznesenia. Podľa údajov uvedených v schválenom reštrukturalizačnom pláne, na str. 39, mali nehnuteľnosti v tom danom čase odhadovanú hodnotu: pozemky 853.844,19 eur, stavby 3.487.875,62 eur, SPOLU 4.341.719,81 eur. Podľa údajov uvedených v poslednej účtovnej závierke žalovaného za obdobie kalendárneho roka 2021, zostavenej dňa 27.06.2022, zverejnenej v registri účtovných závierok Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, je na strane aktív evidovaný nehnuteľný majetok žalovaného v hodnote: pozemky (riadok 12 súvahy): brutto hodnota 677.397,-- eur netto hodnota 677.397,-- eur stavby (riadok 13 súvahy): brutto hodnota 5.937.336,-- eur netto hodnota 3.180.755,-- eur Nehnuteľnosti SPOLU: brutto hodnota 6.614.733,-- eur netto hodnota 3.858.152,-- eur.
4) Podľa verejne dostupných údajov (zdroj: Fin Stat.sk) sa celkový ročný obrat žalovaného v posledných piatich kalendárnych rokoch pohyboval vždy len na úrovni okolo 300.000,-- eur.
5) Žalobca vzhľadom na popísané skutočnosti má obavu, že ak by došlo k predaju alebo inému scudzeniu nehnuteľnosti žalobca by stratil reálnu možnosť uspokojenia pohľadávky voči žalovanému. Žalovaný aj napriek dohodnutému splátkovému kalendáru ani čiastočne nič neplnil, poslednú zaslanú výzvu neprevzal. Návrh na zabezpečovacie opatrenie považuje za dôvodný, proporcionálny a poukázal na rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít.
6) K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia priložil nasledovné listinné doklady: Uznesenie OS Prešov sp.zn. 2R/1/2017 zo dňa 17.02.2017, Prihláška pohľadávky žalobcu do reštrukturalizácie žalovaného, Výpis zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde v reštrukturalizácii žalovaného, Uznesenie OS Prešov sp.zn. 2R/1/2017 zo dňa 27.10.2017, Reštrukturalizačný plán žalovaného, Splátkový kalendár - príloha č. 9 reštrukturalizačného plánu žalovaného, Dohoda o zmene splatnosti pohľadávok zo dňa 15.01.2019, Výzva na zaplatenie pohľadávky podľa ustanovenia § 159 ZKR zo dňa 09.02.2022, Opakovaná výzva na zaplatenie splatnej pohľadávky odoslaná dňa 15.06.2022, spolu s informáciou pošty o nedoručení, Výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. Y., Výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. Y., čiastočný, Účtovná závierka žalovaného zostavená k 31.12.2021, Prehľad o vývoji tržieb žalovaného za roky 2015 až 2021, Prehľad hospodárskych výsledkov žalovaného za roky 2015 až 2021.
7) Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
8) Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
9) Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
10) Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
11) Podľa § 151i ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
12) K zabezpečovaciemu opatreniu treba všeobecne uviesť. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
13) Reštrukturalizačný plán (bol súdom potvrdený uznesením Okresného súdu Prešov, sp.zn. 2R/1/2017 dňa 06.11.2017) je významnou právnou skutočnosťou pre úpravu vzťahov medzi dlžníkom a veriteľmi. Predovšetkým reštrukturalizačný plán vymedzuje modifikovanú výšku z pôvodného rozsahu plnenia dlžníka voči veriteľom. Z potvrdeného reštrukturalizačného plánu súvisia aj následky vyplývajúce z porušenia povinností dlžníkom, ak neplní svoje záväzky voči účastníkom plánu riadne a včas podľa plánu. Týmto následkom je neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej, t.j. prihlásenej a do reštrukturalizačného plánu zaradenej pohľadávky. V prípade neúčinnosti plánu voči konkrétnemu veriteľovi (§ 161 zák. č. 7/2005 Z.z.) dochádza k návratu k pôvodnému stavu, kedy sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom. Podľa § 161 ods. 3 písm. c) zák. č. 7/2005 Z.z. v prípade neúčinnosti plánu pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia/ exekúciu, a to na podklade výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159 cit. zákona.
14) Podľa schváleného reštrukturalizačného plánu zo dňa 06.11.2017 mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.636.761,09 eur v piatich splátkach podľa splátkového kalendára nasledovne: prvá splátka vo výške 36.367,61 eur splatná dňa 07.11.2018, druhá splátka vo výške 36.367,61 eur splatná dňa 07.11.2019, tretia splátka vo výške 36.367,61 eur splatná dňa 07.11.2020, štvrtá splátka vo výške 36.367,61 eur splatná dňa 07.11.2021, piata splátka vo výške 3.491.290,65 eur splatná dňa 07.11.2022.
15) Medzi žalobcom/veriteľom a žalovaným/povinným bola uzatvorená Dohoda o zmene splatnosti pohľadávky uzatvorená podľa ustanovenia § 269 Obchodného zákonníka dňa 15.01.2019. V Dohode si zmluvné strany upravili splatnosť pohľadávok oproti schválenému reštrukturalizačnému plánu. Podľa bodu 3.2., ak dlžník ani do tridsiatich dní od doručenia výzvy veriteľa nesplní riadne a včas ktorejkoľvek
splátku podľa článku 2. tejto Dohody, plán sa tým stáva voči veriteľovi neúčinným. Žalobca tvrdil v návrhu na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, že žalovaný/povinný nesplnil plán podľa Dohody.
16) Súd skúmal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj listinné dôkazy doručené do spisu. Na základe predmetných listín súd skúmal, či boli v konaní osvedčené základné predpoklady pre vyhovenie podanému návrhu, a to konkrétne, či navrhovateľ/žalobca osvedčil existenciu práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana formou zabezpečovacieho opatrenia, ďalej existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Okrem toho súd skúmal, či je návrh žalobcu dôvodný čo do celého rozsahu petitu, t.j. či požadovanú ochranu možno dosiahnuť.
17) Po preskúmaní návrhu žalobcu súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil existenciu svojho práva, čo mal súd preukazné schváleným Reštrukturalizačným plánom. Pohľadávka má predstavovať suma 7,273.522,19 eur s príslušenstvom.
18) Ďalej súd skúmal, či bola v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčená dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Z tvrdených skutočností žalobcom bolo preukázané, že žalovaný neuhradil ani časť svojho záväzku v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu a následne uzatvorenej dohody. Pokiaľ ide o osvedčenie obavy nebolo by na mieste, aby žalobca relevantnými dôkazmi preukázal úmysel žalovaného smerujúce k zmenšeniu svojho majetku.
19) Žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana v zmysle § 343 CSP, pričom zákonom stanovená lehota na rozhodnutie napovedá, že súd nerozhoduje na základe dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv strany a z osvedčenia porušenia týchto práv. Zo spisu vyplynulo, že žalobca pripojil výročnú správu, z ktorého vyplýva, že u žalovaného došlo k znižovaniu tržieb od roku 2017 až 2021 (údaje z Finstat). Z tohto možno vyvodiť obavy žalobcu, že súčasná obmedzená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie, majetok žalovaného, nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti nároku. Z predložených listinných dokladov je možné vyvodiť, nepriaznivú ekonomickú situáciu žalovaného. Preto súd má za to, že žalobca osvedčil, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená.
20) Súd však v súvislosti s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí skúmať nielen všeobecné predpoklady jeho nariadenia, ale aj vlastnosť proporcionality zásahu zabezpečovacieho opatrenia do majetkovej, prípadne inej sféry žalovaného. Túto proporcionalitu súd posudzuje komparáciou hodnoty pohľadávky uplatňovanej žalobcom v konaní vo veci samej, ktorej sa má poskytnúť ochrana a hodnotou nehnuteľností, na ktoré sa má zriadiť sudcovské záložné právo. Nehnuteľnosti, ktoré žalobca žiada zaťažiť záložným právom, podľa poslednej účtovnej závierky žalovaného za obdobie roku 2021 sú v hodnote netto 3,858.152,-- eur.
21) Súd zistil, že z hľadiska rozsahu zabezpečenia nevznikol celkom zjavný nepomer medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti zabezpečenej sudcovským záložným právom. Preto súd návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
22) Vo vzťahu k žalovanému, na ktorého nehnuteľnosti sa zriaďuje záložné právo, súd uvádza, že zriadenie záložného práva v rozsahu podľa výroku I tohto uznesenia nepredstavuje neproporcionálny zásah do jeho majetkovej alebo inej sféry, nakoľko zriadením záložného práva nie je žiadnym spôsobom obmedzené oprávnenie žalovaného užívať predmet zálohu zvyčajným spôsobom, ako to vyplýva z § 151i Občianskeho zákonníka. Taktiež ide o opatrenie iba dočasnej povahy, nakoľko súd opatrenie aj bez návrhu zruší, ak záložné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky (resp. iným spôsobom predpokladaným v § 151md Občianskeho zákonníka).
23) Súd neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, vychádzajúc z ustanovenia § 161 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. v platnom znení.
24) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.