Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Csp-62-2023.pdf
PDF · 75.58 KB
Case nature
Subarea
17Csp/62/2023
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava- Staré Mesto, zastúpený zástupcom: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, občan C., trvale bytom D. C. XXX, C., C. E., o zaplatenie 214,74 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Žalobcovi s a v r a c i a súdny poplatok vo výške 6,50 eur po právoplatnosti tohto rozhodnutia, prostredníctvom obchodnej spoločnosti Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.09.2023, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 03.11.2023 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 214,74 eur s príslušenstvom, a to z titulu nezaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v zmysle Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným dňa 27.02.2020. 2. Po začatí konania súd lustráciou v registri obyvateľov SR zistil, že žalovaný je občanom C. E., ktorému bolo dňa XX.XX.XXXX vydané povolenie na pobyt platné do XX.XX.XXXX. Adresu prechodného pobytu má v Registri obyvateľov evidovanú mesto Trenčín. 3. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 4. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 5. V prípade, že v konaní vystupuje strana sporu, ktorá má sídlo resp. bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem. 6. Súd preto skúmal, či v predmetnej veci je daná právomoc súdu na konanie. 7. Súd konštatuje, že v prípade slovenského konania vo veci spotrebiteľskej zmluvy/sporu sa uplatní Nariadenie EP a Rady EÚ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), ktoré je univerzálne aplikovateľné. Univerzálna aplikácia vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C – 412/98 Group Josi a C – 281/02 Owusu). To znamená, že aj keď ide o C. občana, slovenský súd si založí právomoc podľa ustanovení tohto
nariadenia. V oboch prípadoch ide o spotrebiteľský spor, preto je potrebné postupovať podľa kapitoly II, oddielu IV, čl. 18 ods. 2 nariadenia. 8. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia EP a Rady EÚ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Podľa čl. 6 ods. 1 citovaného nariadenia, ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc súdov každého členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak nie je stanovené v článku 18 ods. 1, čl. 21 ods. 2 a v článkoch 24 a 25. V prípade, že si súd nevie založiť právomoc podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia z dôvodu, že žalovaný nemá bydlisko na Slovensku, ani v inom členskom štáte, bude teda postupovať podľa čl. 6 nariadenia a teda aplikuje svoje vnútroštátne právo, t. j. ZMPS. Právomoc súdu na konanie v takomto prípade je teda potrebné založiť na základe zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko C. E. nie je členským štátom Európskej únie a medzi Slovenskou republikou a C. E. nie je uzatvorená medzinárodná zmluva upravujúca právomoc súdov. 9. Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci 10. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. 11. Podľa § 37e ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu. 12. Z doterajších zistení súdu vyplýva, že žalovaný je občanom C. E., ktorý mal od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky. Zo žaloby a k žalobe pripojených listín je zrejmé, že predmet sporu má občianskoprávny, spotrebiteľský charakter. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že žalovaný má prechodný pobyt len mesto F.. Pri určovaní právomocí súdu je potrebné postupovať podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého kritériom na určovanie právomoci je bydlisko, prípadne sídlo žalovaného. Žalovaný má síce hlásený prechodný pobyt v meste F., avšak bydliskom podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Cdo 40/2014 sa rozumie miesto, kde sa osobne skutočne zdržiava. Zo spisu má súd za preukázané, že žalovaný sa na území Slovenskej republiky skutočne zdržiaval od 14.12.2018 do 13.12.2020, kedy bol vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec. Od 14.12.2020 už na území Slovenskej republiky nepracuje a podľa vyjadrenia OOPZ Trenčín sa na adrese G. H. X, F. v ubytovni I. ubytovňa, kde sú ubytovaní občania C. E., už nezdržuje. Dopytom OO PZ Trenčín na zodpovednú vedúcu ubytovne bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX osoba A. B. ukončila pobyt a taktiež mu ho odhlásila na polícií z dôvodu, že A. B. sa urýchlene potreboval odsťahovať do C.. Taktiež uviedla, že žalovaný mal psychické problémy, na ktoré sa liečil v C.. Podľa ich koordinátora mal A. B. v C. spáchať samovraždu. Túto skutočnosť však súd preukázanú nemá. Z vyjadrenia oddelenia cudzineckej polície PZ Trenčín bolo zistené, že A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť C. má trvalý pobyt na adrese D. C. XXX, C., C.. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v čase podania žaloby nemal, ani v súčasnosti nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, a preto slovenský súd nemôže založiť právomoc podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená ani dohoda o právomoci súdu v prípade riešenia sporov v zmysle § 37e ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Preto slovenský súd nemôže založiť právomoc ani postupom podľa tohto ustanovenia. 13. Na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, je súd povinný v zmysle § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku prihliadať kedykoľvek počas konania. Medzi základné podmienky konania, za splnenia ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, patrí podmienka právomoci súdu. 14. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, súd podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie zastavil. 15. O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v C. E.. 16. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, žalobca má nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku
16,50 eur zo žaloby, kráteného o 10 eur, t.j. vo výške 6,50 eur. Súd preto krátený súdny poplatok vrátil podľa uvedených zákonných ustanovení žalobcovi. Súdny poplatok vráti žalobcovi spoločnosť Slovenská pošta a.s. ako prevádzkovateľ systému (§ 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.). 17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP, kedy mal zato, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, no keďže zo spisu žalovanému žiadne trovy konania nevyplývajú, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
Proti výroku III. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné.