Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/46/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: I.G. Rail, s.r.o., Mostová 2, Bratislava 811 02, IČO: 43 894 330, zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Jaroslav Brada, s.r.o., Dunajská 58, Bratislava - Staré Mesto 811 08, IČO: 31 610 439, proti žalovanému: CENTRAL RAILWAYS a.s., Horárska 12, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 44 907 893, zastúpený: JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom, Mäsiarska č. 30, 040 01 Košice, o zaplatenie 29.064,10 eur a zmluvnej pokuty 2.615,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 5. mája 2021, č.k. - 659 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. februára 2022, č.k.: - 705, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 5. mája 2021, č.k. - 659 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. februára 2022, č.k.: - 705.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 31.680,- eur s 10,95 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.304,10 eur od 18.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 9.840,- eur od 29.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.615,90 eur od 22.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 10.920,- eur od 22.4.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 10.2.2022 rozhodol tak, že opravil v záhlaví napadnutého rozsudku označenie sídla žalovaného, obchodného mena právneho zástupcu žalobcu a sídla právneho zástupcu žalobcu.

3. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Slovenská železničná dopravná spoločnosť a.s.) sa podanou žalobou domáhal zaplatenia pohľadávky 31.680 eur s príslušenstvom, z toho 29.064,10 eur, titulom neuhradenia časti nájomného za prenájom hnacieho železničného koľajového vozidla č. 121068-1 (ďalej aj „HDV“) a 2.615,90 eur, titulom neuhradenia časti zmluvnej pokuty.

4. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal, že žalobcom uplatnené nájomné za prenájom HDV č. 121068-1 za obdobie január až marec 2014 nebolo žalovaným uhradené z dôvodu, že HDV nebolo spôsobilé na užívanie v dôsledku technickej poruchy a to konkrétne pootočenia obručí, ku ktorému malo dôjsť v presne nezistenom čase od 15.11.2013 do 23.12.2013. Uplatnená zmluvná

pokuta vo výške 2.615,90 eur za preťaženie lokomotívy dňa 16.12.2013 nie je sporná, avšak pohľadávka zanikla v dôsledku započítania zo strany žalovaného.

5. Súd prvej inštancie mal listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, znaleckým posudkom č. 5/2015, vypracovaným Ing. PA. V.., znaleckým posudkom H.. Y. W. č. 3/2015 a znaleckým posudkom č. 76/2019 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline preukázané, že právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom dňa 14.11.2013 Zmluvu o nájme hnacieho železničného koľajového vozidla č. 1/2013, na základe ktorej sa prenajímateľ zaviazal dať nájomcovi do dočasného užívania HDV pre potreby zabezpečenia jeho prepravných výkonov a nájomca sa zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu nájmu 9.100,- eur bez DPH/mesiac/1ks HDV, pričom sa jednalo o elektrický rušeň č. 121.004-6 a elektrický rušeň č. 121.068-1. Podľa článku 4 bod 6 zmluvy, v prípade omeškania úhrady faktúry má prenajímateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Podľa článku 5 bod 11 zmluvy, pri preťažení vlaku je nájomca povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- eur za každý jeden prípad preťaženia vlaku.

6. Právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému nájomné faktúrou č. 20140014 za 1/2014 splatnou dňa 17.2.2014 na sumu 17.880 eur (z toho 6.960,- eur za prenájom HDV č. 121.004-6 a 10.920,- eur za prenájom HDV č. 121.068-1), z ktorej žalovaný uhradil 9.575,90 eur; faktúrou č. 20140063 za prenájom HDV č. 121.068-1 za 2/2014 splatnou dňa 28.3.2014 na sumu 9.840,- eur; faktúrou č. 20140100 za prenájom HDV č. 121.068-1 za 3/2014 splatnou dňa 21.4.2014 na sumu 10.920,- eur, ktoré žalovaný neuhradil a faktúrou č. 20140104 zmluvnú pokutu za preťaženie lokomotívy splatnou dňa 21.4.2014 na sumu 5.000,- eur, z ktorej žalovaný uhradil 2.384,10 eur. Za mesiace január až marec 2014 žalovaný neuhradil žalobcovi nájomné 29.064,10 eur za prenájom HDV č. 121.068-1 a zmluvnú pokutu 2.615,90 eur.

7. Právny predchodca žalobcu Oznámením o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 16.4.2014 započítal pohľadávky žalovaného v celkovej výške 2.615,90 eur, voči pohľadávke žalobcu z faktúry č. 20140014 vo výške 10.920,- eur (za prenájom HDV č. 121.068-1). Žalovaný listom zo dňa 22.4.2014 jednostranne započítal svoje pohľadávky vo výške 2.615,90 eur voči pohľadávke právneho predchodcu žalobcu z faktúry č. 20140104, ktorou bola žalovanému fakturovaná zmluvná pokuta 5.000,- eur. Uvedené vzájomné jednostranné započítania strany sporu neuznali.

8. Právny predchodca žalobcu v konaní potvrdil, že žalovaný uplatnené faktúry za prenájom HDV č. 121.068-1 reklamoval, tieto však neboli uznané, nakoľko poškodenie tohto HDV bolo zapríčinené žalovaným.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní vyvstala potreba posúdenia skutočností, na ktoré je treba odborné znalosti, preto ustanovil uznesením zo dňa 29.7.2015 znalca Ing. Petra Ihnáta PhD. za účelom zodpovedania otázok vymedzených stranami sporu a zistenia ďalších skutočností, ktoré by z odborného hľadiska umožnili ozrejmiť skutkový stav.

10. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že v priebehu konania predložil právny predchodca žalobcu doplnenie č. 1 k Znaleckému posudku č. 3/2015, ktorý vypracoval znalec Ing. Y. pre Okresný súd Bratislava I, v konaní vedenom pod spisovou značkou , obsahom ktorého bolo odborné posúdenie v zásade tých istých skutočností na základe obdobných otázok zo strany strán sporu, ako boli predmetom konania na súde prvej inštancie.

11. Konštatoval súd prvej inštancie, že obsah uvedených znaleckých posudkov bol rozdielny, preto uznesením zo dňa 9.10.2018 pribral do konania znalecký ústav - Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len „znalecký ústav“), úlohou ktorého mimo iného bolo aj posúdenie príčin poškodenia HDV č. 121.068-1 a toho, kto poškodenie spôsobil.

12. Znalecký ústav v posudku č. 76/2019 dospel k záveru, že príčinou vyhriatia obručí H1ĽS a H4PS s následným uvoľnením obruče a pootáčaní po penci hviezdice došlo z dôvodu neúplného povolenia ručnej brzdy prvého, ako aj druhého podvozku. K pootočeniu obručí došlo v dôsledku tepelného vplyvu spôsobeného nesprávnou obsluhou HDV (chybou obsluhy) pri nedostatočne povolenej ručnej brzde rušňa na prvom aj druhom stanovišti, kedy došlo k treniu brzdových klátikov na dvojkolesiach o jazdnú plochu obručí, pričom toto bolo intenzívnejšie na prvom dvojkolesí tak, ako to vyplýva aj z technického

nálezu vypracovaného v ŽOS Zvolen a.s. Znalecký ústav zároveň uviedol, že na základe poskytnutých podkladov sa prikláňa k tvrdeniu právneho predchodcu žalobcu, že pri ostatnom servisnom zásahu vonkajší rozmer hviezdice vyhovoval (a zároveň pri kontrolách vizuálnych a poklepaním na obruč sledovaním vystupujúcich špon, alebo hrdze sa nejavili žiadne známky zmeny rozmeru, nepriľnavosti po prvom pootočení) a teda k zmenšeniu rozmeru hviezdice došlo práve mechanickým vplyvom pri druhom pootočení obruče v dôsledku trenia materiálu. Podľa názoru znaleckého ústavu, tvrdenie žalovaného, že k pootočeniu obruče došlo v dôsledku skrytej vady spočívajúcej v nevyhovujúcom rozmere kotúča, neobstojí. Takúto prípadnú vadu by nebolo možné zistiť ani pri zmluvnom odovzdaní a prevzatí HDV. Znalecký ústav ďalej konštatoval, že preťažovanie vlaku, prevádzkovanie HDV s nefunkčnou protisklzovou ochranou, nedostatočnou kontrolou vlaku po ukončení prevádzky, nezaznamenanie údajov do prevádzkovej knihy, prevádzka HDV s nedostatočne uvoľnenou ručnou brzdou a iné porušenia predpisov jednoznačne mohli spôsobiť poškodenie HDV. Na základe zistených skutočností znalecký ústav konštatoval, že je možné jednoznačne na 100 % stanoviť, že zistené pootočenie obručí dňa 23.12.2013 bolo spôsobené prevádzkou hnacieho dráhového vozidla - elektrického rušňa 121068-1 s nedostatočne povolenou ručnou brzdou na prvom aj druhom stanovišti, kedy došlo k treniu brzdových klátikov na dvojkolesiach H1ĽS a H4PS o jazdnú plochu obručí, pričom toto bolo intenzívnejšie na prvom dvojkolesí, ako vyplýva aj z technického nálezu vypracovaného v ŽOS Zvolen a.s. V druhom prípade, zistenom dňa 3.3.2014 pootočenie obruče voči vencu hviezdice štvrtého dvojkolesia na pravej strane H4PS po druhom preznačení vzájomnej polohy dňa 28.2.2014 nemožno v žiadnom prípade považovať za prevádzku s nedostatočne povolenou ručnou brzdou. Nakoniec znalecký ústav na základe predložených materiálov, znaleckých posudkov a ich doplnení odporučil vychádzať zo znaleckého posudku Ing. Rudolfa W. č. 3/2015 a jeho doplnenia č. 1, ktorého žiadateľom bol Okresný súd Bratislava I v konaní sp.zn. .

13. K námietkam žalovaného týkajúcich sa nejasnosti, neurčitosti a rozporuplnosti posudku č. 76/2019, znalecký ústav uviedol, že trvá na svojich záveroch, tieto považuje za jasné a zrozumiteľné. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe spisového materiálu a podľa všetkých znalostí a skúseností, ktorými k predmetnej problematike (konštrukcia, opravy a diagnostika železničných dvojkolies) disponuje.

14. Následne žalovaný v konaní predložil dňa 14.1.2020 nový súkromný znalecký posudok znalca Ing. V. H., PhD. č. 26/2019 zo dňa 31.10.2019.

15. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , , , upravujúce zmluvu o nájme dopravného prostriedku, výšku a splatnosť nájomného, oslobodenie od povinnosti platiť nájomné, čas plnenia, započítanie, omeškanie dlžníka a následky s tým spojené. Ďalej podľa ustanovení , upravujúce započítanie pohľadávok a podľa , ktorý upravuje sudcovskú koncentráciu konania.

16. Súd prvej inštancie poukázal, že primárne bolo potrebné určiť, či žalovaný bol povinný platiť nájomné za čas, v ktorom nemohol HDV č. 121.068-1 užívať pre nespôsobilosť dopravného prostriedku alebo potrebu jeho opravy. Rozhodujúce bolo posúdenie, či nemožnosť užívať dopravný prostriedok spôsobil žalovaný ako nájomca alebo osoby, ktorým nájomca umožnil k dopravnému prostriedku prístup. Vzhľadom na to, že išlo o posúdenie otázok, pre ktoré sú nevyhnutné odborné znalosti, vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckého posudku č. 76/2019 podaného znaleckým , ktorý okrem vlastných záverov posudzoval i obsah znaleckých posudkov predložených stranami sporu a to znalcov Ing. H. a Ing. W. a s obsahom ktorého sa súd prvej inštancie stotožnil, nakoľko znalecký ústav pri dostatočných podkladoch potrebných pre jeho odborný záver, vychádzal z príslušných právnych predpisov.

17. Súd prvej inštancie mal posudkom znaleckého ústavu preukázané, že pootočenie obručí dňa 23.12.2013 bolo spôsobené prevádzkou hnacieho dráhového vozidla - elektrického rušňa 121068-1 s nedostatočne povolenou ručnou brzdou na prvom aj druhom stanovišti, kedy došlo k treniu brzdových klátikov na dvojkolesiach H1ĽS a H4PS o jazdnú plochu obručí, pričom toto bolo intenzívnejšie na prvom dvojkolesí.

18. Konštatoval súd prvej inštancie, že zo záverov znaleckého ústavu vyplýva, že práve žalovaný ako nájomca spôsobil nemožnosť užívať dopravný prostriedok, preto bolo jeho povinnosťou s poukazom na

a uhradiť faktúry za nájom HDV č. 121.068-1 za január až marec 2014 v dohodnutej výške 29.064,10 eur.

19. Súd prvej inštancie s poukazom na neprihliadol na nový súkromný znalecký posudok č. 26/2019 zo dňa 31.10.2019, znalca Ing. Petra H., PhD., ktorý predložil žalovaný dňa 15.1.2020, nakoľko tento nepovažoval vzhľadom na dĺžku konania za predložený včas, pričom zistenie skutkového stavu na základe dovtedy vykonaných dôkazov, považoval súd prvej inštancie za dostatočné pre rozhodnutie vo veci.

20. K jednostrannému zápočtu žalovaného na uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 2.615,90 eur, súd prvej inštancie uviedol, že nebola splnená podmienka spôsobilosti pohľadávky na započítanie a to pre jej spornosť, keďže právny predchodca žalobcu jednostranný zápočet žalovaného neuznal. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že dôvodný je aj nárok žalobcu v časti nezaplatenej zmluvnej pokuty vo výške 2.615,90 eur, ktorej základ inak medzi stranami sporu nebol sporný.

21. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením a článku 4 bod 6 zmluvy aj uplatnené zmluvne dohodnuté úroky z omeškania vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku z jednotlivých fakturovaných súm, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vymedzenej v predmetných faktúrach.

22. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania.

23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmenil a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces / /; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností / /; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. Žalovaný poukázal, že základom pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie otázky, či žalovaný bol povinný uhradiť žalovanému nájomné za obdobie, kedy bolo HDV č. 121.068-1 (ďalej len „HDV“) v oprave v dôsledku poruchy. HDV bolo neprevádzkyschopné v období od 23.12.2013 do 28.2.2014 z dôvodu pootočenia obručí na H1ĽS a H4PS. Následne bolo HDV neprevádzkyschopné v období od 3.3.2014 do 25.3.2014 pre pootočenie obručí na H4PS. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný zapríčinil pootočenie obručí, teda obe poruchy na HDV, ktorý záver oprel výlučne o znalecký posudok ústavu súdneho inžinierstva, v zmysle ktorého pootočenie obručí zistené dňa 23.12.2013 malo byť spôsobené nesprávnou obsluhou HDV, a to z dôvodu nedostatočne povolenej ručnej brzdy rušňa. Uvedený záver však nie je správny. Súd prvej inštancie totiž neprihliadol na ďalšie významné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a to, že všetky znalecké posudky stanovili, že k pootočeniu obručí v prvom prípade došlo v presne neurčenom čase medzi 7.12.2013 - 23.12.2013, teda počas obdobia, keď HDV bolo užívané tak právnym predchodcom žalobcu ako aj žalovaným. Bolo preto povinnosťou žalobcu preukázať práve pochybenie rušňovodiča žalovaného. Žalobca uvedené nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno a súd prvej inštancie preto mal žalobu zamietnuť.

24. Ďalej žalovaný poukázal, že zo zápisov o komisionálnej prehliadke zo dňa 31.12.2013 a dňa 6.3.2014 vyplynulo, že nebola zistená príčina pootočenia obručí z dôvodu, že neboli zistené čerstvé stopy po posunutí. Súd prvej inštancie pritom neprihliadol ani na skutočnosti, ktoré vyplynuli z listiny

- Predloženie technického nálezu dvojkolia HDV 121.068 zo dňa 27.1.2014 vystavené ŽOS Zvolen, podľa ktorej dôvodom pretočenia obručí v prvom prípade boli nevyhovujúce rozmery priemeru hviezdice venca, pričom v náleze absentuje akákoľvek zmienka o nesprávnej obsluhe, teda jazdy so zatiahnutou ručnou brzdou. Ak by ŽOS Zvolen zistil skutočnosti poukazujúce na jazdu zo zatiahnutou ručnou brzdou, tieto skutočnosti by bezpochyby uviedol vo svojom náleze. HDV bolo žalovaným prevzaté s už raz pootočenou obručou H1ĽS. Ak bola už raz obruč pootočená, HDV mohlo byť ďalej riadne prevádzkované, avšak hrozilo zvýšené riziko opätovného pootočenia obruče aj pri bežnej (nie chybnej) prevádzke. Uvedené potvrdzuje aj pootočenie obruče H4PS na HDV dňa 3.3.2014, kedy došlo k jeho opätovnému pootočeniu v riadnej prevádzke (bez zavinenia).

25. Žalovaný v odvolaní namietal aj to, že napadnutý rozsudok trpí nepreskúmateľnosťou, pretože súd prvej inštancie neuviedol, k akému záveru dospel v prípade druhého pootočenia obruče H4PS, teda rozsudok nedáva žiadnu odpoveď, kto ju zapríčinil, resp. kto za ňu zodpovedá. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nájomné za obdobie, kedy HDV nebolo prevádzkyschopné za obdobie druhej opravy (3.3.2014 - 25.3.2014), avšak bez akéhokoľvek odôvodnenia. Z podaných znaleckých posudkov vyplynul záver, že opätovné pootočenie H4PS nebolo zapríčinené nesprávnou obsluhou ale k pootočeniu došlo počas riadnej prevádzky HDV. Príslušne predpisy na úseku užívania železničných koľajových vozidiel ustanovujú, že pri prvom pootočení HDV možno ďalej riadne prevádzkovať, hoci ide o zvýšené riziko opätovného pootočenia. Opätovné pootočenie obruče bez zavinenia nájomcu znamená nespôsobilosť predmetu nájmu, za čo nesie zodpovednosť prenajímateľ.

26. Podľa žalovaného súd prvej inštancie pochybil aj tým, že odmietol prihliadnuť na žalovaným predložený znalecký posudok č. 26/2019 znalca Ing. H. s poukazom na ustanovenie 153 Predmetný znalecký posudok však bol predložený včas a nevyžadoval nariadenie ďalšieho pojednávania, ani vykonanie ďalších úkonov súdu. Uvedený znalecký posudok bol pritom doručený na vyjadrenie aj žalobcovi. Súd prvej inštancie pritom opomenul aplikovať prechodné ustanovenia a preto nezákonným spôsobom nevykonal dôkaz, na ktorý mal prihliadnuť a vyhodnotiť ho. Za procesné pochybenie považoval žalovaný aj skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhovel výzve žalovaného na doplnenie znaleckého dokazovania znaleckým zo dňa 15.7.2019, ktorému žalovaný predostrel ďalšie doplňujúce otázky. Bolo teda povinnosťou súdu prvej inštancie uložiť znaleckému ústavu zodpovedanie aj žalovaným predostretých otázok v rámci doplnenia znaleckého dokazovania, čo súd prvej inštancie odignoroval a svojou nečinnosťou odňal žalovanému možnosť konať pred súdom a zároveň nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz.

27. Žalovaný napokon namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj neuhradenie časti zmluvnej pokuty vo výške 2.615,90 eur, keď započítanie žalovaného vyhodnotil ako neúčinné z dôvodu nespôsobilosti pohľadávky žalovaného pre jej spornosť a to z dôvodu, že právny predchodca žalobcu vrátil žalovanému započítací prejav, pretože tento neuznal. Zmluvná pokuta vo výške 5.000,- eur, ktorá nebola medzi stranami sporná, bola žalovaným uhradená vo výške 2.384,10 eur bezhotovostne. Zvyšok zmluvnej pokuty vo výške 2.615,90 eur bol žalovaným započítaný oznámením o jednostrannom zápočte zo dňa 22.4.2014. Z oznámenia o započítaní právneho predchodcu žalobcu zo dňa 16.4.2014, ktoré žalovaný vrátil z dôvodu, že započítavanú faktúru č. 20140014 za nájomné za HDV neuznal, pritom jednoznačne vyplynulo, že právny predchodca žalobcu uznal svoje záväzky voči žalovanému vo výške 2.615,90 eur. Právny predchodca žalobcu mal voči žalovanému pohľadávku vo výške 2.615,90 eur, ale rovnako aj žalovaný mal pohľadávku vo výške 2.615,90 eur voči právnemu predchodcovi žalobcu. Z uvedeného dôvodu bolo započítanie pohľadávok žalovaného zo dňa 22.4.2014 oprávnené, ktoré vzájomné pohľadávky zanikli okamihom ich stretu.

28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Poukázal, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne tvrdenie skutočne spochybňujúce dostatočné zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, ani právne posúdenie veci na podklade vykonaného dokazovania. Namietal, že žalovaný sa opätovne snaží do konania vniesť závery znalca Ing. IZ., ktoré boli znaleckým vyhodnotené ako nesprávne. Pre posúdenie veci boli potrebné odborné vedomosti a preto súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znalcov, avšak v priebehu konania sa závery znalca Ing. H. ukázali ako účelové a nesprávne. Žalovaný pritom namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to „nový“ znalecký posudok Ing. H., ktorý po šiestich rokoch „objavil“ nové skutočnosti, „jasne svedčiace v neprospech žalobcu“. Ak by sa súd prvej inštancie zaoberal uvedeným znaleckým posudkom, musel by konštatovať, že jeho závery sú v príkrom rozpore so závermi znaleckého ústavu a so závermi znalca Ing. W.. Argumentácia žalovaného uvádzaná v odvolaní je účelová, nakoľko lokomotíva po prvom pootočení obruče je riadne prevádzkyschopná (obruč sa sleduje následne cca 200 km a ak nedôjde k opätovnému pootočeniu, tak sa takáto obruč považuje za bezvadnú, nakoľko obruč si riadne „sadla“ a je, čo do prevádzkových vlastností, rovnocenná s obručami nepootočenými a druhé pootočenie takejto obruče je samostatnou skutočnosťou). Preto argumentácia žalovaného, že niektoré obruče boli pootočené už pred odovzdaním do nájmu je v absolútnom rozpore so železničnými predpismi. Tvrdenie, že pri takýchto obručiach je „akési zvýšené riziko pootočenia“ je účelové a zavádzajúce. Ak žalovaný tvrdí, že riadne označené obruče, ktoré bezproblémovo fungovali niekoľko

tisíc kilometrov pred odovzdaním do nájmu, považuje za „náchylné na poruchu“, nemal preťažovať lokomotívu, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané.

29. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že nie je na mieste vyhodnocovať závery „nového“ znaleckého posudku H., ak súd prvej inštancie tento posudok nepripustil a jeho závery nijako nehodnotil. Argumentácia žalobcu, že tieto závery znalca H. sú v príkrom rozpore so závermi ústavu súdneho inžinierstva, by bolo možné posúdiť iba v prípade, ak by súd prvej inštancie jeho závery bral v úvahu. Uvedený „nový“ posudok obsahuje aj ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré doposiaľ neobsahovali predošlé znalecké posudky a ktoré preto nehodnotil ani znalecký ústav. Súd prvej inštancie vychádzal výlučne iba zo záverov znaleckého ústavu. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí ani len nezmienil vo vzťahu k opätovnému pootočeniu obruče, ktorá bola pootočená už pred prevzatím HDV do nájmu. Súd prvej inštancie nezaujal ani stanovisko k záveru znalcov o tom, že v prípade druhého pootočenia došlo k úbytku materiálu, avšak pri prvom pootočení (pred prevzatím HDV do nájmu) už k takému úbytku materiálu nedošlo. Takýto záver znalcov je rozporuplný a nelogický, pretože aj „neznalcovi“ musí byť zrejmé, že pri akomkoľvek pootočení obručí automaticky dochádza ku vzájomnému treniu materiálu (v tomto prípade železa), čo sa musí prejaviť na zmene rozmerov (úbytok materiálu), pričom otázna je len dĺžka a intenzita trenia. Otázka úbytku materiálu je podstatná, nakoľko to má priamy vplyv pri určení prevádzkyschopnosti HDV ešte pred prevzatím HDV do nájmu. Otázka preťažovania HDV nie je relevantná. Preťažovanie HDV nebolo predmetom ani príčinou poruchy, pričom preťažovanie v iných prípadoch nebolo ani predmetom sporu. Otázku preťažovania nepovažovali za dôležitú ani znalci.

30. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaný v závere konania pred súdom prvej inštancie a následne do odvolacieho konania vnáša nové otázky, ktoré mohol položiť znaleckému ústavu. Strany mali možnosť položiť otázky znaleckému ústavu, pričom obidve strany túto možnosť využili. Súd prvej inštancie doručil stranám posudok znaleckého ústavu a zároveň ich vyzval, aby sa k nemu vyjadrili. K námietkam žalovaného k obsahu posudku znaleckého ústavu, pre jeho nejasnosť, neurčitosť a rozporuplnosť sa vyjadril znalecký ústav podaním doručeným dňa 6.9.2019 tak, že na svojich záveroch trvá a považuje ich za jasné a zrozumiteľné. Skutočnosti, ktoré žalovaný namieta, mu museli byť známe už v čase, keď bol do konania ustanovený znalecký ústav a bolo mu uložené, aby vypracoval kontrolný znalecký posudok, preto ich žalovaný mohol a mal uplatniť ešte predtým, ako znalecký ústav začal vyhotovovať kontrolný znalecký posudok. V odvolaní uvedené námietky žalovaného skôr vyjadrujú jeho nespokojnosť so závermi, ktoré znalecký ústav uviedol v kontrolnom znaleckom posudku.

31. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa C.s.p (obsah listinných dôkazov sa ich opätovným prečítaním v odvolacom konaní nemení). Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

32. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa , , a Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

33. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

34. Odvolací súd v odvolacom konaní posudzoval relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posudzoval, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

35. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Aj Ústavný súd SR

vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným ().

36. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému ako nájomcovi na úhradu nájomného za obdobie január až marec 2014 za prenájom HDV č. 121.068-1 vo výške 29.064,10 eur a časti neuhradenej zmluvnej pokuty za preťaženie HDV vo výške 2.615,90 eur. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalovanú pohľadávku z dôvodu, že žalovaný ako nájomca spôsobil nemožnosť užívať HDV č. 121.068-1, čo mal súd prvej inštancie preukázané posudkom znaleckého ústavu, ktorý dospel k záveru, že pootočenie obručí na HDV dňa 23.12.2013 bolo spôsobené prevádzkou hnacieho dráhového vozidla s nedostatočne povolenou ručnou brzdou na prvom aj druhom stanovišti, kedy došlo k treniu brzdových klátikov na dvojkolesiach H1ĽS a H4PS o jazdnú plochu obručí, pričom toto bolo intenzívnejšie na prvom dvojkolesí.

37. Medzi stranami nie je sporné, že dňa 14.11.2013 bola uzatvorená zmluva o nájme dopravného prostriedku podľa a nasl. , predmetom ktorej bol nájom aj HDV č. 121.068-1. Taktiež nebolo sporné, že HDV nebolo užívania schopné v čase jeho opravy v období od 23.12.2013 do 28.2.2014 z dôvodu pootočenia obručí na H1ĽS a H4PS. Následne v období od 3.3.2014 do 25.3.2014 pre ďalšie pootočenie obruče na H4PS.

38. Žalovaný v konaní namietal, že žalobcovi nárok na uplatnené nájomné nevznikol z dôvodu, že dňa 15.11.2013 prevzal HDV od prenajímateľa už s raz pretočenou obručou na H1ĽS, teda už s uvoľnenou obručou, kde hrozí zvýšené riziko jej opätovného pretočenia aj pri bežnej prevádzke. Zároveň k druhému pretočeniu obruče H1ĽS došlo v čase medzi 15.11.2013 až 23.12.2013, keď HDV bolo používané oboma stranami. Žalobca pritom v konaní nepreukázal, že k druhému pretočeniu obruče H1ĽS a prvému pretočeniu obruče H4PS došlo v dôsledku nesprávnej obsluhy HDV zo strany žalovaného, teda jazdou so zatiahnutou ručnou brzdou. K druhému pretočeniu obruče H1ĽS pritom došlo aj v dôsledku skrytej vady, keď nebol zachovaný opravárenský rozmer priemeru kotúča H1ĽS, čo malo vyplývať z technického nálezu vystaveného ŽOS Zvolen, vyhotoveného dňa 27.1.2014, po oprave po druhom pretočení H1ĽS. Žalovaný zároveň poukázal, že z podaných znaleckých posudkov vyplýva, že k opätovnému pootočenie H4PS nedošlo v dôsledku nesprávnej obsluhy ale počas riadnej prevádzky HDV.

39. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca založil dôvodnosť uplatneného nároku na nájomné na znaleckých úkonoch znalca Ing. Rudolf Slezák vypracovaných pre účely súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I, pod sp.zn. , medzi totožnými stranami sporu, avšak vystupujúcich v opačnom procesnom postavení. Žalovaný založil dôvodnosť svojej obrany v konaní na znaleckých úkonoch znalca Ing. V. H., PhD. Závery menovaných znalcov boli odlišné, preto správne súd prvej inštancie postupoval v konaní, keď tieto úkony nechal posúdiť príslušným znaleckým , na záveroch ktorého založil svoje rozhodnutie vo veci.

40. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že HDV bolo odovzdané žalovanému do užívania s už raz posunutou obručou H1ĽS, podľa odvolacieho súdu nejde samo osebe o (skrytú) vadu HDV, keďže samotné posunutie obruče je zrejmé z kontrolného označenia obruče a vonkajšieho čela venca hviezdice, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku Ing. V. H., PHd. č. 5/2015 (č.l. 153 spisu). Zároveň posunutie obruče u H1ĽS bolo zrejmé aj zo samotného preberacieho protokolu HDV. Znalec H. pritom v uvedenom posudku potvrdil, že v takomto prípade (prvé posunutie obruče) sa obruč sleduje v prevádzke (50 až 200 Km), či nedošlo k jej opätovnému posunutiu. Až na základe prípadného druhého posunutia obruče sa posudzuje obruč ako uvoľnená, teda nespôsobilá na prevádzku. Znalec H.t taktiež uviedol, že to, kedy dôjde po prvom pootočení obruče k druhému pootočeniu obruče je len otázkou ako silno sa obruč po prvom pootočení znova zakliesni do hviezdice. Pri nedostatočnom zakliesnení potom môže dôjsť k pootočeniu obruče i pri bežnom prevádzkovom brzdení (č.l. 165 spisu). Po prvom pootočení obruče na H1ĽS bolo HDV správne ponechané v prevádzke na základe platných predpisov (č.l. 342 spisu). Preto sa javí odvolaciemu súdu, správnosť tvrdení žalobcu, že v prípade prvého pootočenia obruče H1ĽS mohla byť táto ponechaná v prevádzke (na základe záveru certifikovaného opravárenského strediska ZOŠ Vrútky), keďže nedošlo k jej opätovnému pretočeniu po dobu sledovanej prevádzky, teda došlo k dostatočnému zakliesneniu obruče do hviezdice, pričom pri vizuálnych kontrolách sa nejavili žiadne známky nepriľnavosti po prvom pootočení. Uvedenému záveru

svedčí aj tá skutočnosť, že od prvého po druhé pootočenie H1ĽS došlo až so značným odstupom (časovým a nábehom v km).

41. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s ďalšou námietkou žalovaného, že k druhému pretočeniu obruče H1ĽS došlo v dôsledku skrytej vady a to nevyhovujúcemu opravárenskému rozmeru hviezdice, čo malo vyplynúť z listiny - Predloženie technického nálezu dvojkolia HDV 121.068 zo dňa 27.1.2014 vystavené ŽOS Zvolen. Z obsahu uvedeného listinného dôkazu však nevyplýva, že by v čase prevzatia HDV žalovaným mala mať hviezdica na H1ĽS nevyhovujúci opravárenský rozmer. ŽOS Zvolen v uvedenom listinnom dôkaze iba konštatuje, že pri oprave druhého pretočenia obruče na H1ĽS, po stiahnutí pretočenej obruče z hviezdice dvojkolia HDV bolo zistené, že priemer hviezdice je mm, ktorý nevyhovuje z dôvodu rozmeru pod povolený rozmer. Práve zo znaleckých posudkov znalca Ing. Rudolfa W. a znaleckého ústavu pritom vyplýva, že pri ostatnom servisnom zásahu, keď bola obruč nalisovaná v Přerove v roku 2009 rozmer hviezdice vyhovoval. K zmenšeniu rozmeru hviezdice došlo práve mechanickým vplyvom pri druhom pootočení obruče v dôsledku trenia materiálu, keďže pri bežnej prevádzke nedochádza k zmenšovaniu rozmeru hviezdice o 1 mm, tak ako to uvádza Ing. Peter H., PhD. (č.l. 549 spisu, resp. č.l. 447 spisu).

42. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že k druhému pretočeniu obruče H1ĽS a prvému pretočeniu H4PS došlo v dôsledku bežnej prevádzky HDV, keďže znalecký ústav v podanom znaleckom posudku jednoznačne konštatoval, že príčinou vyhriatia obručí H1ĽS a H4PS s následným uvoľnením obruče a pootáčaní po venci hviezdice došlo z dôvodu neúplného povolenia ručnej brzdy prvého ako aj druhého podvozku, teda v dôsledku tepelného vplyvu spôsobeného nesprávnou obsluhou HDV pri nedostatočne povolenej ručnej brzde rušňa na prvom aj druhom stanovišti (č.l. 549 spisu). O správnosti uvedených záverov svedčí Zápis z komisionálnej prehliadky HDV zo dňa 31.12.2013, kde je uvedené, že pri H1ĽS „farba značenia obruče poškodená tepelným vplyvom“. Podľa názoru odvolacieho súdu správna prevádzka (obsluha) HDV nemá sama o sebe za následok uvoľnenie a pretočenie obruče, čo platí aj v prípade prvého pretočenia obruče H4PS, u ktorej ani žalovaný a ani znalci netvrdili existenciu inej vady. Aj znalec Ing. V., PhD. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že vyhriatie obručí a brzdových klátikov patrí k najčastejším dôvodom pootočenia obručí na HDV v prevádzke (z toho 75 % v dôsledku chyby obsluhy a 25 % v dôsledku iných vplyvov /ktoré v konaní neboli preukázané, poznámka odvolacieho súdu/). Zároveň pripustil, že k pootočeniu obručí mohlo dôjsť z dôvodu neúplného povolenia ručných bŕzd (č.l. 166 spisu). Odvolací súd taktiež nemohol nechať bez povšimnutia stranami nerozporované skutkové tvrdenia o preťažovaní HDV žalovaným, čo má taktiež významný vplyv na poškodenie HDV.

43. Pokiaľ žalovaný namietal, že v konaní nebolo preukázané, že k druhému pretočeniu obruče H1ĽS a prvému pretočeniu obruče H4PS došlo v dôsledku nesprávnej obsluhy HDV zo strany žalovaného, odvolací súd sa s takouto obranou žalovaného nestotožňuje. Z odovzdávacej knihy HDV vyplýva, že za obdobie 12/2013 bolo HDV prevádzkované žalovaným až na jednu jazdu na zmene 20. - 21.12.2013, ktorú realizoval rušňovodič právneho predchodcu žalobcu, p. Porvazník, ktorý v zápise zo dňa 16.1.2014 /č.l. 264/ uviedol, že HDV bolo bez druhého pretočenia obruče H1ĽS a prvého pretočenia obruče H4PS. Po jeho jazde bolo HDV odovzdané rušňovodičovi žalovaného, p. Mokrému, ktorý podľa odovzdávacej knihy realizoval jazdu na zmene 22. - 23.12.2013. Následný zápis zo dňa 23.12.2013 svedčí rušňovodičovi právnemu predchodcovi žalobcu, p. X., ktorý však v uvedený deň nerealizoval prevádzku HDV a to práve z dôvodu zistenia druhého pretočenia obruče H1ĽS a prvého pretočenia obruče H4PS na HDV. Zo zápisu zo dňa 8.1.2014 zamestnancom žalovaného, rušňovodičom Q. F. však vyplýva, že uvedený rušňovodič nastúpil ešte dňa 23.12.2013 na výkon na HDV, pričom podľa jeho udania pri prehliadke HDV pred a po jazde nespozoroval žiadne závady, s ktorými by rušeň nemohol byť prevádzkovaný. Odvolací súd udáva, že druhé pootočenie obruče H1ĽS a prvé pootočenie obruče H4PS na HDV bolo zistené ešte pred samotnou jazdou rušňovodiča p. X., zamestnanca právneho predchodcu žalobcu, ktorému predchádzali dve jazdy HDV realizované rušňovodičmi žalovaného, pričom rušňovodič žalovaného, Q. F. ani nezapísal realizáciu jazdy HDV do odovzdávacej knihy, čo podľa odvolacieho súdu môže nasvedčovať práve snahe o utajenie vzniku pretočenia obručí na HDV. Vzhľadom k príčine druhého pretočenia obruče H1ĽS a prvého pretočenia obruče H4PS a to nesprávnou obsluhou HDV pri nedostatočne povolenej ručnej brzde rušňa na prvom aj druhom stanovišti, sa javí odvolaciemu súdu ako najpravdepodobnejší časový moment vzniku príčiny pretočenia obručí, jazda rušňovodiča žalovaného, konkrétne Q. F., po ktorého jazde HDV bolo zistené druhé pootočenie obruče H1ĽS a prvé pootočenie obruče H4PS zamestnancom právneho predchodcu žalobcu, p. X..

44. Treba prisvedčiť skutkovým tvrdeniam žalovaného, že z podaných znaleckých posudkov vyplýva, že k opätovnému pootočenie H4PS nedošlo v dôsledku nesprávnej obsluhy ale počas riadnej prevádzky HDV, no zároveň je potrebné poukázať, že príčinou prvého pretočenia obruče H4PS bola nesprávna obsluha HDV žalovaným, pričom aj z technického nálezu zo dňa 13.3.2014 vyhotovenom ŽOS Zvolen vyplýva, že stiahnutá obruč a brzdové zdrže javia známky prehriatia po prvom a druhom pootočení. K druhému pootočeniu obruče H4PS pritom došlo po prvom prevádzkovom výkone realizovanom žalovaným po preznačení obruče v dôsledku prvého pootočenia a to po prejdení vzdialenosti 201 km, z čoho je zrejmé, že nedošlo k dostatočnému zakliesneniu obruče do hviezdice po prvom pootočení obruče H4PS a obruč bolo potrebné považovať za uvoľnenú, s potrebou jej opravy opätovným nalisovaním. Teda druhé pootočenie obruče H4PS bolo v dôsledku prvého pootočenia obruče H4PS, ktoré bolo spôsobené žalovaným. Preto nemožno nič vytknúť súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že práve žalovaný ako nájomca spôsobil nemožnosť užívať HDV a preto mu nezanikla povinnosť uhradiť nájomné za január až marec 2014 a to v súlade s .

45. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcom uplatnený nárok 31.680,- eur pozostáva z dlžného nájomného 29.064,10 eur za 1/2014 fakturované faktúrou č. 20140014 na sumu 17.880,- eur so splatnosťou 17.2.2014, z ktorej nedoplatok predstavuje 8.304,10 eur (17.880,- eur - 6.960,- eur /úhrada za nájom HDV 121 004, ktorý nie je predmetom konania/ - 2.615,90 eur /jednostranný zápočet žalobcu zo dňa 16.4.2014/); za 2/2014 fakturované faktúrou č. 20140063 na sumu 9.840,- eur so splatnosťou dňa 28.3.2014, z ktorej nedoplatok predstavuje 9.840,- eur a za 3/2014 fakturované faktúrou č. 20140100 na sumu 10.920,- eur so splatnosťou dňa 21.4.2014, z ktorej nedoplatok predstavuje 10.920,- eur) a zmluvnej pokuty 2.615,90 eur (fakturovanej faktúrou č. 20140104 na sumu 5.000,- eur so splatnosťou 21.4.2014, z ktorej nedoplatok predstavuje 2.615,90 eur).

46. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.4.2014 jednostranne započítal voči žalovanému vzájomné pohľadávky vo výške 2.615,90 eur a to z faktúry žalobcu č. 20140014 sumu 2.615,90 eur na vzájomnú pohľadávku žalovaného spolu vo výške 2.615,90 eur z faktúry č. 130538 na sumu 499,04 eur splatnou dňa 21.1.2014, č. 140123 na sumu 609,30 eur splatnou dňa 28.3.2014 a č. 140158 na sumu 1.507,56 eur splatnou dňa 17.4.2014.

47. Žalovaný listom zo dňa 22.4.2014 jednostranne započítal voči právnemu predchodcovi žalobcu vzájomné pohľadávky vo výške 2.615,90 eur z faktúr č. 130538, č. 140123 a č. 140158 spolu v sume 2.615,90 eur na vzájomnú pohľadávku žalobcu sumu 2.615,90 eur z faktúry č. 20140104 (zmluvná pokuta) vystavenej dňa 7.4.2014 na sumu 5.000,- eur so splatnosťou dňa 21.4.2014.

48. Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

49. Na základe jednostranného zápočtu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 16.4.2014 preto došlo k zániku vzájomných pohľadávok vo výške 2.615,90 eur a to čiastočnému zániku pohľadávky právneho predchodcu žalobcu z faktúry č. 20140014 (čo právny predchodca zohľadnil v podanej žalobe, keďže úhradu tejto sumy na žalovanom nepožadoval) a pohľadávok žalovaného z faktúr č. 130538, č. 140123 a č. 140158 a to okamihom zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná, teda postupne do dňa 17.4.2014. Keďže si žalovaný až dňa 22.4.2014 započítaval svoju pohľadávku vo výške 2.615,90 eur najneskôr splatnú dňa 17.4.2014 voči pohľadávke žalobcu na zmluvnú pokutu splatnú až dňa 21.4.2014, nevyvolal jednostranný zápočet žalovaného žiadne právne účinky (zánik pohľadávky žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 2.615,90 eur), keďže v čase uskutočnenia jednostranného zápočtu zo dňa 21.4.2014 už nebol veriteľom právneho predchodcu žalobcu, keďže jeho pohľadávky zanikli práve na základe jednostranného zápočtu právneho predchodcu žalobcu a to najneskôr ku dňu 17.4.2014. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie rozhodol správne ak priznal žalobcovi aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.615,90 eur, ktorý nárok nezanikol na základe jednostranného zápočtu žalovaného zo dňa 21.4.2014 (už nebolo čo započítať).

50. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aj nevykonanie navrhnutých dôkazov a to znaleckého posudku č. 26/2019, resp. doplnenie znaleckého dokazovania znaleckým . K tejto námietke

odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry platí, že postup súdu, ktorým nebol vykonaný dôkaz navrhnutý stranou sporu, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Strany sporu sú totiž povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch svedkov. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov, ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli, budú vykonané, rozhoduje však súd. Právo strany sporu navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, nebol týmto postupom žalovaný vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu patrí.

51. Súd prvej inštancie nevykonanie ďalšieho dokazovania riadne a logicky odôvodnil tým, že výsledky už vykonaného dokazovania postačujú na konečné rozhodnutie vo veci samej. S týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje. Práve s poukazom na už v konaní vykonané dokazovanie súd prvej inštancie ďalšie dôkazy z dôvodu ich nadbytočnosti nevykonal, keď mal za to, že doposiaľ vykonané dokazovanie je postačujúce na rozhodnutie vo veci.

52. Podľa odvolacieho súdu nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že súd prvej inštancie v rozpore s ustanovením aplikoval sudcovskú koncentráciu konania napriek tomu, že tak bolo v neprospech strany konania, keď neprihliadol na súkromný znalecký posudok č. 26/2019 predložený žalovaným.

53. V civilnom procese platí pravidlo okamžitej aplikácie procesno-právnych noriem, ktorý princíp je premietnutý v ustanovení V je obsiahnutá modifikácia princípu okamžitej aplikácie procesnej úpravy, ktorá má pôsobiť ako protiváha proti retroaktívnej aplikácii procesného práva. Účelom citovaného ustanovenia je zabrániť ústavnému nesúladu, pretože sporové strany nemožno sankcionovať do minulosti, t.j. spätne za obdobie, kedy predmetná procesná úprava neexistovala. Touto právnou úpravou sa reflektuje na zachovanie princípu dôvery subjektov civilného konania v objektívne právo (princíp legitímnych očakávaní). Slovné spojenie „ak by boli v neprospech strany“ nemožno vykladať, podľa názoru odvolacieho súdu, absolútne, t.j. vo význame, že ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, sú v konaniach začatých pred nadobudnutím účinnosti úplne vylúčené. Namieste je reštriktívny výklad spojenia „v neprospech strany“, aby bol na jednej strane zachovaný účel tohto ustanovenia (ochrana dôvery v právo) a na druhej strane sa mohli prejaviť nástroje nového procesu smerujúce k zrýchleniu a zefektívneniu súdneho konania.

54. Ustanovenie je preto potrebné vykladať takým spôsobom, že ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania nemožno aplikovať automaticky, t.j. bez poskytnutia procesného priestoru a času pre strany konania na uplatnenie nových procesných pravidiel. Z tohto ustanovenia však nevyplýva, že ich nemožno aplikovať vôbec, pričom ich použitie je vylúčené iba vtedy, ak by mali byť použité bez možnosti strany reagovať na nové procesné inštitúty v súdom stanovenej lehote, t.j. bez predchádzajúceho upozornenia na ich aplikáciu a vytvorenia priestoru reagovať na nich z pohľadu strany sporu. Takáto interpretácia podľa názoru odvolacieho súdu korešponduje s účelom , ktorým je naplnenie princípov legitímnych očakávaní, keďže eliminuje stav narušenia princípu právnej istoty a prípadné vydanie prekvapivého rozhodnutia.

55. Strany mali možnosť reagovať na nové procesné inštitúty a mali vytvorený dostatočný priestor reagovať na ne z pohľadu strán sporu, a teda niet dôvodu, aby na predmetné konanie (spor) neplatilo ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania.

56. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tým, že neboli splnené procesné podmienky na použitie o sudcovskej koncentrácii konania, keďže žalovanému nič nebránilo predložiť takýto znalecký posudok už skôr a to s poukazom na povinnosť strany konať starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Nešlo pritom o dôkaz ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedel, ani ich nemohol predvídať, resp. dôkaz ktorý vyšiel najavo až po tom, ako mal žalovaný povinnosť označiť

a predložiť skutočnosti a dôkazy. Odvolací súd pritom udáva, že použitie sudcovskej koncentrácie konania nemožno vzťahovať iba na prípady ak by sa vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, keďže ich výpočet uvedený v je iba demonštratívny.

57. Žalovaný ďalej namietal, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd k tomuto udáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. , , ). Len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná.

58. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle

59. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.

60. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu pohľadávky 31.680,- eur, pozostávajúcej zo sumy 29.064,10 eur, titulom dlžného nájomného, keďže žalovanému nezanikla povinnosť platiť nájomné podľa , keď v konaní bolo preukázané, že to bol žalovaný, ktorý spôsobil nemožnosť užívania prenajatého HDV a zmluvnej pokuty vo výške 2.615,90 eur, ktorá nezanikla jednostranným zápočtom žalovaného zo dňa 22.4.2014. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou pohľadávky 31.680,- eur, súd prvej inštancie rozhodol správne aj o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi požadovaný zmluvný úrok z omeškania, ktorého výšku a splatnosť žalovaný nenamietal. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

61. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného aj proti druhému výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

62. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Odvolací súd však nepovažuje odvolanie žalovaného ani proti tomuto výroku rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania za dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania. Preto odvolací súd potvrdil aj výrok o trovách konania podľa ako vecne správny.

64. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

65. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).