Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoPr-1-2022.pdf
PDF · 178.39 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoPr/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Eva Behranová v spore žalobcu: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, L., zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, so sídlom Hlavná 25, Trnava, IČO: 42 156 904, proti žalovanej: RA-JA, s.r.o., so sídlom Štúrova 3412/20, Trnava, IČO: 47 111 542, zastúpená splnomocnencom: AK Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, o náhradu škody vo výške 14.050,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 20Cpr/44/2018-296 zo dňa 08.09.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1 ods. 2, § 42 ods. 1, § 195 ods. 1 a 2, § 220 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal z nesporného, že „žalobca dňa 19.06.2017 okolo 12:55 spadol zo strechy haly v areály v Trnave a utrpel viacnásobné zranenia. Žalobca v konaní tvrdil a preukazoval, že už dňa 16.06.2017 začal vykonávať práce pre žalovaného tým, že pomáhal s prípravou materiálu na výmenu strešnej krytiny (rozhadzovať plechy na tri kôpky) a dňa 19.06.2017 od ranných hodín pracoval na výmene strešnej krytiny, pričom s konateľom žalovaného v ten deň uzavreli pracovnú zmluvu, ktorú mal v montérkovej bunde. Po páde sa bunda nenašla a nevie teda preukázať písomné uzavretie pracovnej zmluvy, avšak pre žalovaného vykonával prácu, teda jeho pracovný pomer vznikol fakticky. Žalovaný v konaní uvedené tvrdenia žalobcu poprel a preukazoval, že so žalobcom síce bol dohodnutý, že bude pre neho pracovať na výmene strešnej krytiny, ale dňa 16.06.2017 plechy nerozkladali a v deň 19.06.2017 sa ešte len išiel dohodnúť so zadávateľom objednávky - C. H. zo spoločnosti RD Profi s.r.o., čo sa bude robiť a hoci bol žalobca prítomný, práce sa nezačali, išlo len o obhliadku miesta výkonu práce. Žalobca za ním často chodil, že potrebuje peniaze a zháňa prácu, preto bol v ten deň s ním, ale žalobca v ten deň pre neho žiadnu prácu nevykonával, nevie čo na streche robil. Súd preto primárne dokazovanie zameral na ustálenie otázky, či medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovný pomer, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa tak stalo. Podľa Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy však Zákonník práce nepostihuje neplatnosťou. Pracovný pomer
môže byť platne dohodnutý aj ústne, alebo konkludentne. Ak zamestnanec začne pre zamestnávateľa vykonávať prácu s jeho vedomím bez toho, aby mal písomne uzavretú pracovnú zmluvu, vytvorí sa tzv. faktický pracovný pomer. Napriek tomu, že faktický pracovný pomer nie je v Zákonníku práce právne upravený, aj z tohto vzťahu môžu zamestnancovi voči zamestnávateľovi vzniknúť určité pracovnoprávne nároky. Na posúdenie otázky, či a kedy došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, nie sú rozhodujúce subjektívne predstavy účastníkov o vzniku pracovného pomeru; významné je objektívne zistenie, či a kedy nastali také skutočnosti, s ktorými právna norma spája vznik pracovnej zmluvy. (z judikatúry ČR 21Cdo/2287/2002, Právní rozhledy 3/2004) Žalobca uviedol, že prácu začal pre žalovaného vykonávať už dňa 16.06.2017, keď boli privezené pred halou plechy a žalobca pomáhal s prípravou materiálu na výmenu strešnej krytiny (rozhadzovať plechy na tri kôpky). Žalobca vypovedal o okolnostiach daného dňa nasledovne: konateľ žalovaného mu povedal, že v piatok 16. dôjde žeriav o 12-ej hodine, že vyložia si plechy na strechu. Plechy už tam boli dovezené 7.6. Bol sa tam pozrieť, 7.6. už boli plechy dovezené. Bola tam 1,5 tony veľká kopa, žeriav to nemohol na šupu zdvihnúť, tak to s C. U. pekne rozhadzovali na 3 kôpky. Pred budovou, boli plechy 6 metrov dlhé, nemohlo sa to dostať na jednu strechu naraz, tak to obidvaja spoločne rozložili na 3 kôpky. O pol 2 začala veľká búrka. To bolo v ten istý deň 16., bolo tam 7 šoférov, ktorí roznášajú letáky a pán U., manažér šoférov ich upozornil, že sa v hale nefajčí, že aby išli fajčiť von. Ten pán U., to sa dozvedel až keď ho prepustili z nemocnice, že sa tak volá, že ich vyhodil. Tak búrka prešla, od 3 hodine začali dávať na tie 3 kôpky plechy, trvalo to do 4 hodiny, 4:10 skončili, zliezli. Následne doložil fotografie a uviedol, že začalo to ako je na fotografii (súd označil 1) - prišiel žeriav, ktorý mal vykladať plechy, ktoré tam už boli zložené od 07.06. ale keďže nebolo možné aby to tam vyložil naraz, so žalovaným začali rozkladať plechy na 3 kôpky. Fotografia 2 - prichádza p. U. , bol od nich len 1 meter a videl ich ako rozkladáme plechy a išiel dovnútra do haly, videli ich aj iní ale on vie, že mali o tom zakázané vypovedať. Fotografia 3 - vtedy začala búrka a išli sa schovať do haly. Žalovaný zostal pred halou, on išiel dovnútra fajčiť a p. U. ho upozornil, že vnútri sa nefajčí a má ísť von. Fotografia 4 - prestalo pršať a pokračovali rozkladaním plechov na 3 kôpky. Fotografia 5 - o 15 už boli tie kôpky pripravené, aby ich mohol žeriav vyložiť. Fotografia 6 - išli on a p. U. hore a p. U. telefonoval so žeriavnikom, že kde to má vyložiť. Fotografia 7 - zakreslený štvorček znázorňuje zloženú prvú kôpku plechov. Fotografia 8 - 15:30 aj druhá kôpka. Fotografia 9 - 15:50 už boli vyložené všetky kôpky hore. Fotografia 10 - plechy už boli vyložené, tak sa dohodli na pondelok na 6:00, že budú pokračovať v práci. Žalovaný tvrdil, že udalosti dňa 16.06.2017 sa odohrali inak. Vypovedal, že plechy tam boli dovezené. Oni ich nevykladali, volali mu v piatok, nevie kto, a nevie prečo jemu, keď ani nevedel, že to pôjde robiť, že má si ísť ukázať, že kam chce plechy aby zložili. Že niekto tam prišiel, že žeriav tam prišiel, že má ísť ukázať, kam treba zložiť plechy. Plechy on neobjednával. On si bol len objednávať tie záveterné lišty, striešky, skrutky a rôzne veci k tomu, čo treba. V deň, keď doviezli plechy, bol u neho vtedy doma na návšteve žalobca, a hovorí mu, teraz akurát mu niekto volal, poď so mnou sa previezť, ukážem, kde majú dať plechy. Teda v piatok tam boli spolu. Vie, že vtedy pršalo a tam stáli pod tým prístreškom a fajčili. On ukázal, tuto to zložte a to bolo všetko, asi pol hodinu, nevie. Pršalo, tak tam fajčili a potom išli preč. Je nepochybné, že tvrdenia žalobcu a žalovaného sú vo vzájomnom rozpore. Vzhľadom na to, že jediný svedok, ktorý v deň 16.06.2017 mal vidieť, ako žalobca a konateľ žalovaného dňa 16.06.2017 rozhadzujú plechy - Y. U., súd ho v konaní vypočul, pričom tento uviedol, že si spomína, že v deň, keď si tam niečo vybavovali, bolo veľmi zlé počasie, doslova prišla prietrž mračien. On vtedy išiel do skladu a spomína si na žalobcu, že sa prišiel schovať k nim do skladu pred dažďom. Chvíľku spolu debatovali o ničom podstatnom. Potom sa dozvedel, že v areáli sa stal nejaký úraz, asi mesiac po tom stretol osobu s barlami krívajúc, vybavil sa mu žalobca, spomenul si na neho, tak sa mu prihovoril. Potvrdil, že sa z toho pomaly dostáva a to bolo všetko. Na otázku, či sa v deň, keď sa žalobca prišiel schovať do skladu, nachádzali pred budovou vyložené plechy a či videl, že s plechmi narábal žalobca, vypovedal, plechy tam vyložené boli vonku na zemi, z rozhovoru so žalobcom mu vyplynulo, že je to on, kto ich mal na starosti, ale už si presne nepamätá o čom sa rozprávali, ani či tam bol sám, ale možno boli aj dvaja. Nespomína si presne či videl, že by žalobca s plechmi niečo robil, iba si spomína, že tam kvôli tým plechom zrejme bol. Na otázku, či si spomína, či na streche, kde sa mala meniť strešná krytina sa niečo robilo, uviedol že si myslí že nie, spomína si na plechy zložené na zemi. Z uvedeného je zrejmé, že svedok U. nepotvrdil, že by žalobcu videl pri práci s plechmi. Samotná skutočnosť, že žalobca bol v daný deň v areáli a svedok U. ho videl, keď sa prišiel k nim do haly schovať pred dažďom a fajčiť nepreukazuje, že by žalobca vykonával prácu pre žalovaného. Domnienky svedka, že žalobca tam bol „kvôli plechom“ alebo že ich mal žalobca „na starosti“ mali svedkovi vyplynúť len z rozhovoru so žalobcom, svedok uviedol, že si nespomína, že žalobca s plechmi niečo robil.
K tvrdeniu žalobcu, že ich ten deň rozhadzovať plechy videlo asi 7 ľudí, ale majú zakázané vo veci vypovedať, súd uvádza, že táto skutočnosť ostala v rovine tvrdení žalobcu. Žalobca neidentifikoval, ktoré osoby ho mali vidieť pri práci plechmi a pokiaľ ide o domnelý „zákaz vypovedať“, tu súd dáva do pozornosti, že svedok U. napriek tvrdeniam žalobcu vo veci vypovedal. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 19.06.2017, keď prišlo k pádu zo strechy, sa udalosti odohrali takto: dňa 19.06. v pondelok o 6:00 sa dohodli, že začnú s rozoberaním. 5:40 ráno 19. mu zatelefonoval konateľ žalovaného, už je na ceste, za päť 6 boli na mieste, rebrík, zmluvu mu dal, začali rozoberať plechy. Jeden plech, druhý plech, začali rozoberať spoločne. Okolo 7 hodine išiel V. A., ktorý tam mal ísť tiež pracovať, aby im išiel pomôcť, lebo aby to stihli do toho 2.7. odovzdať tú stavbu. A povedal: „V., ideš nám pomôcť, lebo je tu moc roboty?“ On, že nemôžem, ja mám tiež roboty, a išiel dál. U. bol s ním na streche, spoločne. Tu žalovaný v rozpore s tvrdeniami žalobcu na svoju obranu uviedol, že v pondelok 19.06. okolo 8 boli dohodnutí s pánom Dovrtelom, že sa tam majú stretnúť. Mal si vlastne pozrieť, že teda čo chce od neho, aby sa robilo, o ktorú presne budovu ide a čo teda od neho chce a dohodnúť si nejaké podmienky finančné a takéto ďalšie veci ohľadom tej stavby budúcej. O 8 viezli dcéru do školy s manželkou, potom sa stretli v tom areáli. Žalobca bol prítomný. Asi pol hodinu sa tam zdržali a išiel s manželkou do blízkeho pneuservisu a išiel potom preč odtiaľ z toho areálu. Na otázku čo tam žalobca robil v ten deň, uviedol, že netuší. To je verejne prístupné miesto, sú tam obchody, firmy, takže tam môže dôjsť hocikto hocikedy, vie, že tam bol, už dávnejšie mu spomínal, že budú možno robiť nejakú strechu. Podľa svedka pána A. mal byť na streche v tom areáli už okolo siedmej hodiny ráno, na čo uviedol, nie, on na žiadnej streche nebol, nemal tam prečo byť. P. A. nepozná, možno raz ho videl v živote, nevie, kto to je. K uvedeným skutočnostiam súd vykonal dôkazy - nielen čestným prehlásením svedka A., jeho výpoveďou, ktorú súd zabezpečil z vyšetrovacieho spisu, ale ho v konaní aj vypočul. Z Čestného prehlásenia zo dňa 15.10.2017 svedka A. vyplynulo, že v daný deň okolo 07:00 hod. ráno neho niekto volá. Otočil sa a videl na streche J. V., ktorý ho volal, či im nejde pomôcť s pechmi. Na streche bol C. U. a J. V., ktorí rozoberali plechy. Súd dáva do pozornosti, že uvedené vyjadrenie svedka A. z hľadiska vykonaného dokazovania, bolo jediným dôkazom, z ktorého malo vyplynúť, že žalobca bol videný pri práci s plechmi (resp. s výmenou strešnej krytiny). Svedok však svoje tvrdenia menil. Na pojednávaní dňa 14.10.2020 bol svedok vypočutý a uviedol, že keď sa otočil a zbadal žalobcu ako na neho kričí, z tej strechy, oni (pozn. žalobca a konateľ žalovaného) dávali dolu plechy, to som nevidel. Keď v poobedňajších hodinách prišiel, kričal, nikde nikoho, volal žalobcu, mobil mal vypnutý. Staré plechy boli tam nahádzané a zospodu videl, že boli nejaké plechy nahodené. Na otázku, keď išiel ráno do práce, bolo to pred 7, tak komunikoval údajne s pánom V., čo videl pokiaľ ide o tú strechu, uviedol, že tam krytina bola, neuvedomil si, či je demontovaná. Či boli vykonávané práce v tom čase, keď komunikoval s pánom V., uviedol, to som si nevšimol, to si nepamätám. Zakričal, ja som nevedel, či sú tam hodinu alebo koľko, či demontujú alebo čo. To bola stará krytina to, čo tam oni po nej chodili. Čo tam oni na nej stáli, bola stará krytina, určite. Z uvedeného súdu vyplynulo, že dňa 19.06.2017 okolo 07:00, keď svedok išiel okolo haly, na ktorej mala byť vymenená strešná krytina a žalobca na neho zo strechy kričal, aby im išiel pomôcť, svedok nepotvrdil, že by videl žalobcu priamo pri práci („dávali dolu plechy, to som nevidel“), („či boli vykonávané práce v tom čase, keď komunikoval s pánom Kučerom, uviedol, to som si nevšimol, to si nepamätám.“), („zakričal, ja som nevedel, či sú tam hodinu alebo koľko, či demontujú alebo čo“). Je teda nepochybné, že svedok síce predpokladal, že žalobca a žalovaný sú tam kvôli demontáži plechov, ale pri práci ich nevidel, navyše uviedol, že krytina, na ktorej stáli, bola určite stará („čo tam oni na nej stáli, bola stará krytina, určite.“) Z uvedeného nie je zrejmé, či v ten deň boli žalobca a konateľ žalovaného na streche haly kvôli obhliadke, alebo skutočne aj vykonávali prácu - demontáž plechov, je však nepochybné, že z vykonaného dokazovania sa nepreukázalo, že by žalobca v daný deň bol videný pri práci. Samotná domnienka, že k výkonu práce mohlo dôjsť, nepostačuje súdu na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, že žalobca v daný deň plnil pracovné úlohy na základe pokynu žalovaného, resp. že by u žalobcu vznikol fakticky pracovný pomer (na základe ktorého by mohol považovať pád žalobcu zo strechy za pracovný úraz). Pre úplnosť súd uvádza, že argumenty právnych zástupcov týkajúce sa vzdialenosti miesta, z ktorého svedok A. išiel do práce (Bratislavská cesta) od haly, na ktorej mala byť menená strešná krytina, nie sú smerodajné, lebo skutočnosť, či svedok mohol alebo nemohol počuť žalobcu na danú vzdialenosť je vždy subjektívna a závisí od toho, ako hlasno žalobca a svedok komunikovali, resp. počuli sa navzájom. Tu mal súd za preukázané, že žalobca aj svedok zhodne potvrdili, že spolu komunikovali, to však nič nemení na tom, že z obsahu komunikácie sa nepotvrdilo, že by žalobca v dané ráno 19.06.2017 vykonával prácu. Bez pozornosti súdu neostalo ani tvrdenie svedka A., poobede prišiel pre plechy, kričal, nikde nikoho, volal som žalobcu, mobil mal vypnutý. Staré plechy boli tam nahádzané a zospodu videl, že boli nejaké
plechy nahodené. Na otázku, na základe čoho identifikoval, že tam boli vymenené niektoré plechy, uviedol, že 30 rokov robí strechy a na 5 metrov vie rozoznať, či je plech starý alebo je nový a aj to, či ide o hliník alebo iný materiál. Pri demontáži je vidieť aj zospodu, či sú nahodené nové plechy. Súd dáva do pozornosti, že tvrdenia svedka, že strešná krytina bola v období od ranných hodín (keď na diaľku komunikoval so žalobcom) až do poobedných hodín (keď svedok prišiel s nákladným autom do areálu) čiastočne vymenená sú v rozpore s obsahom výsluchu R. Y. v prípravnom konaní ČVS: ORP-1830/O1- TT-TT-2018 zo dňa 03.07.2020, ktorý uviedol, že ho oslovil konateľ žalovaného, aby išiel pracovať pre neho a vymeniť strešnú krytinu na hale, práce vykonal spolu s konateľom žalovaného a M. N., približne 6-7 dní. Bolo mu povedané, že sa tam stal nejaký úraz. Asi 2x tam bol žeriavnik, ktorý im vyložil materiál na strechu. Stará strešná krytina bola v dezolátnom stave, ale či bolo začaté s prácami si nepamätá, myslí si, že to celé robili oni. Takisto z obsahu výsluchu M. N.VS: ORP-1830/O1-TT-TT-2018 zo dňa 03.07.2020 vyplynulo, okolo haly nebolo lešenie, ani materiál. Postavili lešenie a vymenili strešnú krytinu, trvalo to 6 dní. Keď prišiel, na streche haly boli staré hliníkové plechy, ale nič s nimi robené nebolo, všetko robili oni, celú demontáž aj montáž vrátane postavenia lešenia. Z porovnania uvedených výsluchov súd nemohol mať spoľahlivo za preukázané, že v deň 19.06.2017 došlo k výmene strešnej krytiny a už vôbec nie, že výmenu krytiny realizoval žalobca. Ďalej žalobca tvrdil, že v deň 19.06.2017 o pol 8 prišiel C. H. sa pozrieť, čo mu dal tu zákazku, on zliezol z rebríka dole a opýtal sa: „C., môžme si tie plechy odniesť do zberu?“ „Áno, môžte, voľakých pár kusov mi nechajte.“ Tak pokračovali až do pol 9, ako mali rozobraté. Na fotografii 15 žalobca ďalej ilustroval
- 8:00 prichádza C. H., stál pod rebríkom, on prišiel dole, povedal, aby mu 4 plechy odložil a ostatné môžu dať do zberu. On jediný ich videl takto zblízka robiť na tej streche. Z výsluchu svedka H. sa však uvedené nepotvrdilo. Na pojednávaní dňa 14.10.2020 bol vypočutý svedok C. H., ktorý vypovedal, že je konateľom spoločnosti RD Profi s.r.o., výmenu strešnej krytiny si objednali. V ten deň tam boli aj s pánom U., boli v areáli. Dohodli si robotu, že čo sa spraví. Bola tam v podstate ohliadka tej stavby. Ďalej uviedol, bolo to cez deň, plus mínus obed, keď sa dohodli, on potom odišiel. Z toho dňa si už na nič nespomína. Nespomína si, že by sa v ten deň začali nejaké práce, bola to len ohliadka. Žalobcu pozná. Na otázku, či je pravda, že sa bavil s pánom V., že si on odvezie tie demontované plechy do zberu, vypovedal, že s pánom V. sa o ničom nebavil. K tvrdeniu žalobcu, že keď v deň 19.06.2017 čakal na konateľa žalovaného, ktorý išiel objednať striešky na plechy, tak si napísal na plech R. V., C. U., 19.06. 6:00 práca do 2.7., ten plech je zvnútra, je to v 6 metrovej výške, súd uvádza, že žalobca ani jeho právny zástupca nenavrhli vykonanie dôkazu - obhliadku a navyše záznam na plechu ako taký nepreukazuje, že žalobca skutočne pre žalovaného vykonával prácu, alebo že by bol dohodnutý so žalovaným na podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy. Pokiaľ ide o zakúpenú strešnú krytinu a materiál na výmenu strešnej krytiny, súd zistil nasledovné: žalobca tvrdil, že C. U. odmeral dňa 19.06.2017 približne o pol 9 (pozn. ešte pred pádom) medzeru medzi plechmi ako bola, išiel dozadu v tom istom areáli objednať striešku. Z Objednávky č. 2105170257 zo dňa 21.06.2017, ktorú do spisu doložil žalovaný však vyplynulo, že ako objednávateľ aj vystaviteľ je uvedená spoločnosť MASLEN s.r.o. s poznámkou zákazníka: „pre p. U.“ na zvitkový plech pozink 40 m2. Na pojednávaní dňa 17.03.2021 žalovaný k objednávke uviedol, že uvedené telefónne číslo je jeho, ale to je faktúra k strieškam, lebo plech, ktorý mal byť použitý na strechu by boli výrazne drahšie. Opäť súd konštatuje, že z objednávky sa nepotvrdilo, že by konateľ žalovaného objednal striešky už v deň 19.06.2017, ale naopak až dňa 21.06.2017, čo nepotvrdzuje, že výmena strešnej krytiny sa začala v deň 19.06.2017, ako tvrdí žalobca. Na pojednávaní dňa 29.04.2020 bol dopytovaný žalovaný, ktorá spoločnosť dovážala plechy dňa 16.06.2017, pričom uviedol, že nevie, to bolo v réžii investora. Na výzvu súdu svedok C. H. (konateľ spoločnosti RD Profi s.r.o.) oznámil, že zasiela výpis z kníh faktúr a výdavkových dokladov za mesiace máj až jún 2017 a je zrejmé, že v tom čase materiál na výmenu strešnej krytiny nezakúpili. Vzhľadom na to, že v individuálnych pracovnoprávnych sporoch platí vyšetrovací princíp pokiaľ ide o dokazovanie (ust. § 319 CSP), súd pokladal za dôležité preskúmať aj to, ktorá spoločnosť doviezla plechy na výmenu strešnej krytiny a či žeriavnik mohol vidieť žalobcu, ako plechy rozkladá na 3 kôpky, alebo pomáha s manipuláciou s nimi, ako tvrdil. Hoci sa z vykonaného dokazovania nepodarilo súdu zistiť, ktorá spoločnosť objednávala plechy na strechu a odkiaľ (vzhľadom na skutočnosť, že objednávku realizovala spoločnosť TAMA Slovakia s.r.o. a spoločnosť RD Profi s.r.o bola dodávateľom a žalovaný jeho subdodávateľom), vychádzajúc z objednávky striešok súd dopytoval spoločnosť MASLEN s.r.o., od ktorej boli zakúpené striešky , aby predložila súdu daňové doklady, ktoré vystavili v období 01.04.2017 - 30.06.2017 pre žalovaného alebo konateľa žalovaného. Podaním zo dňa 26.08.2021 spoločnosť oznámila, že na tieto subjekty nemá žiadne vystavené doklady v danom období. Tu súd zdôrazňuje, že napriek snahe zabezpečiť dôkazy, z ktorých by súd mohol zistiť okolnosti
dovezenia plechov a ich vyloženia žeriavom na strechu, uvedené nebolo možné, lebo nebolo možné zistiť, ktorý subjekt plechy objednal. Pokiaľ ide o započatie stavebných prác na objekte z Oznámenia o začatí stavby vystaveného žalovaným zo dňa 23.06.2017 adresovaného spoločnosti TAMA Slovakia a.s. vyplynulo, že žalobca oznámil že dňom 26.06.2017 začne stavebné práce (výmena strechy) na hale objektu adresáta. Obmedzenia budú trvať do 20.07.2017. Z Preberacieho protokolu zo dňa 26.06.2017 vyplynulo, že odovzdávajúci subjekt - spoločnosť RD Profi s.r.o. odovzdala predmet diela - Polyfunkčná hala v areály Tama Slovakia preberaciemu subjektu - žalovanému dňa 26.06.2017. Ani z uvedených listinných dôkazov nevyplynulo, že by dňa 19.06.2017 stavebné práce - výmena strešnej krytiny začali, resp. že by sa na nich v daný deň mohol podieľať žalobca. Záverom súd vyhodnocuje aj skutočnosti zistené z výsluchu svedka Y. U., z telefónu ktorého konateľa žalovaného privolal záchrannú službu žalobcovi. Z Čestného prehlásenia zo dňa 18.09.2017 Y. U. vyplynulo, že dňa 19.06.2017 vykonával prácu v priestoroch budovy, ktorá je v areáli na ulici Bratislavská 8, Trnava. V ten deň som evidoval, že nejakí ľudia pracovali na streche v rovnakom areáli, pretože počul ako po nej chodia a búchajú na nej. Okolo obedňajších hodín za mnou prišiel pán, ktorý si vypýtal mobilný telefón. Tvrdil, že chce zavolať sanitku, lebo jeho kamarát a kolega padol zo strechy. Požičal som mu svoj mobilný telefón, aby zavolal sanitku. Uvedený pán zavolal sanitku a následne som videl ako R. V. (že sa jedná o R. V. som zistil neskôr) odváža privolaná sanitka. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia ČVS: ORP-1830/O1-TT-TT-2018 zo dňa 22.05.2019 súd zistil, že Y. U. uviedol, že zraneného videl, lebo prepadol cez skolaminátový prístrešok pred halou. Uviedol, že nevie, čo na tej streche robil, alebo robili, či tam pracovali, alebo len niečo chystali, bol odtiaľ počuť pohyb. Na otázky strán odpovedal svedok Y. U. písomne a uviedol, že v daný deň bol v sklade od 08:00, ale pri páde žalobcu nebol. Žalobcu v daný deň predtým ako padol zo strachy nevidel. Nevidel ani konateľa žalovaného predtým, ako si od neho vypýtal mobilný telefón. Na otázku, či sa streche objektu vykonávali nejaké práce, uviedol, že niečo sa tam robilo. Pri hale plechy boli, ale čo bolo s nimi ďalej nevie. Či bola strešná krytina demontovaná, si nevšimol. Z uvedených skutočností tvrdených svedkom U. súdu teda vyplynulo, že počul, že na streche sa niečo robilo, ale nepotvrdil, že by pri práci videl priamo žalobcu. Na základe uvedeného súd nemal za preukázané, že by žalobca spadol zo strechy pri plnení pracovných úloh, pre ich plnenie, pri výkone pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, alebo pri inej činnosti vykonávanej na príkaz zamestnávateľa, pád zo strechy preto súd nemohol klasifikovať ako pracovný úraz a žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. (výrok II). Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník“.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Napadnutý rozsudok žalobca považuje za nesprávny, keď súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca má za to, že z vykonaného dokazovania vyplynula existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, že vykonával prácu pre žalovaného a preto úraz, ktorý pri takejto práci utrpel, je pracovným úrazom, za ktorý žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá. Je pravdou, že zo žiadneho jednotlivého dôkazu samostatne a bez ďalšieho nevyplýva, že žalobca pre žalovaného vykonával závislú prácu. Pri hodnotení všetkých dôkazov spoločne, vo vzájomnej nadväznosti a v kontexte dokazovaného skutkového deja v priebehu času tieto dôkazy vykresľujú skutkový stav, ktorý ukazuje, že žalobca pre žalovaného v čase úrazu pracoval a teda úraz, ktorý pri práci pre žalovaného utrpel, je pracovným úrazom, za ktorý žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá. Žalobca tvrdil a predmetom dokazovania bolo, že pre žalovaného pracoval v areáli na Bratislavskej ulici 8 v Trnave v priebehu dvoch dní, v piatok dňa 16.6.2017 a v pondelok dňa 19.6.2017, kedy došlo k úrazu (okresný súd v odôvodnení nesprávne uvádza dni 16.7. a 19.7., viď bod 2. odôvodnenia). V piatok spolu s konateľom žalovaného C. U. vykonával prípravné práce v rámci výmeny strešnej krytiny, keď na stavbe už dovezené plechy rozdelili na tri časti, aby ich následne mohol žeriav premiestniť priamo na strechu, kde tieto plechy rozložili opäť na tri kopy a pripravili si tak materiál tak, aby mohli od pondelka začať so samotnou výmenou strešnej krytiny. Tieto práce vykonávali v čase od 12:00 hod.; pre silnú búrku, ktorá prišla okolo 13:30 hod., práce prerušili a po jej skončení v prácach pokračovali až do 16:00 hod. Z uvedeného tvrdeného priebehu skutkového deja dňa 16.6.2017 bolo v konaní preukázané, že na mieste bol pripravený materiál (plech) na výmenu strešnej krytiny, čo potvrdil svedok Y. U.. Žalovaný najprv popieral, že by už dňa 16.6. bol na mieste prác pripravený stavebný materiál, pričom práve absenciou stavebného materiálu chcel vyvrátiť tvrdenia žalobcu, že začali s výmenou strešnej krytiny a
tvrdil, že materiál sa objednával až po prevzatí stavby dňa 26.6. Rovnako bolo preukázané, že žalobca bol v popoludňajších hodinách prítomný na mieste výkonu prác, čo potvrdil svedok Y. U. a napokon to potvrdil aj konateľ žalovaného. Samotný konateľ žalovaného uviedol, že na miesto prác prišli v uvedený deň spolu. Je tiež dokázané, že došlo k vyloženiu plechov na strechu budovy a že to bol konateľ žalovaného, kto určil, kam presne sa majú plechy vyložiť. Konateľ žalovaného pritom len veľmi vyhýbavo odpovedal na otázky týkajúce sa vykladania plechov, nekonkretizoval, kto ho zavolal na miesto, kto plechy rozkladal, kto ich vykladal na strechu, koľko osôb, ani s kým vlastne komunikoval. Je pritom zrejmé, že s poukazom na rozmery plechov (cca. 3 metre) na manipuláciu s nimi boli potrební dvaja ľudia. Svedok U. rovnako potvrdil, že sa so žalobcom rozprával a že si krátili čas čakaním, kým prejde búrka, v hale. Poukazuje v tejto súvislosti na absurdnú argumentáciu konateľa, ktorý tvrdil, že nemal dohodnutú žiadnu prácu (o práci sa dohodol údajne až v neskorších dňoch, resp. týždňoch), napriek tomu, keď mu zavolal úplne neznámy človek, aby prišiel na nejakú stavbu, na ktorej nemal dohodnutú žiadnu prácu, aby si určil, kam sa má materiál vyložiť, konateľ žalovaného spolu so mnou sadol do auta, prišiel na miesto a určil, ako a kam sa má materiál vyložiť. Rovnako je zaujímavé, že by údajné osoby, ktoré plechy vykladali (a ktoré konateľ žalovaného nepoznal a oni nemohli poznať jeho), bez ďalšieho plnili jeho pracovné príkazy (ako cudzieho človeka, ktorý rekonštrukciu strechy údajne nevykonával). Prítomnosť takýchto pracovníkov pritom nikto v konaní nepotvrdil, pričom je zrejmé, že takíto pracovníci (ak by existovali) museli byť niekde zamestnaní a mať väzbu na zhotoviteľa či objednávateľa prác. Naopak dôkazne potvrdené je, že práce s plechmi mal na starosti žalobca, čo potvrdil vo svojej výpovedi svedok U.. Žalobca považuje teda za preukázané, že na mieste výkonu prác bol už dňa 16.6.2017 pripravený stavebný materiál (plechy) na strešnú krytinu, že sa už v uvedený deň vykonávali práce, keď sa rozkladali plechy a následne vykladali na strechu, že za uvedeným účelom na miesto prác prišiel konateľ žalovaného, ktorý tam žalobcu priviezol a že na mieste boli práve v spojitosti s prípravou tohto stavebného materiálu za účelom výmeny strešnej krytiny a že to bol práve žalobca, kto mal materiál na starosti. V kontexte vyššie dokázaných skutočností a vo vzájomnej súvislosti vykonaných dôkazov je preto (i napriek absencii očitého svedka, ktorý by ma videl priamo pri práci) nemožno dospieť k inému záveru ako k tomu, že žalobca už dňa 16.6.2017 na mieste výkonu práce vykonával na pokyn žalovaného prípravné stavebné práce. Opačný výklad, teda že žalobca bol na mieste len tak, bez účelu a z vlastnej iniciatívy, pričom tam strávil bezdôvodne niekoľko hodín, pričom práce zatiaľ vykonali neznáme a nikým nevidené osoby, odporuje elementárnej logike. Ak je dokázané, že na mieste stavebných prác žalobca bol, strávil tam niekoľko hodín, pričom žalobcu tam priviezol samotný žalovaný, i svedok mal za to, že žalobca mal na starosti stavebný materiál a bol som na mieste práve v súvislosti s ním, samotná práca bola vykonaná a súčasne nebol nik iný, kto prácu vykonal, tak moje tvrdenie, že prácu som vykonal ja (spolu s konateľom žalovaného), predstavuje jediný možný priebeh skutkového deja. Má za to, že dokazovaním bolo preukázané, že už v uvedený deň žalobca vykonával práce pre žalovaného, teda už týmto dňom medzi nami vznikol pracovnoprávny vzťah s tým spojenými právnymi následkami. Čo sa týka dňa, v ktorom došlo k samotnému úrazu (pondelok 19.6.2017), žalobca tvrdil, že v tento deň spolu s konateľom žalovaného začali realizovať samotnú výmenu strešnej krytiny. Ešte v uvedený deň ráno (o cca. 05:40 hod.) žalobcovi konateľ žalovaného telefonoval, či je pripravený a vzápätí ho prišiel vyzdvihnúť autom. Na pracovisku so žalovaným podpísali zmluvu a o 6:00 hod. vyšli na strechu budovy a začali pracovať. Asi o 7:00 hod. ich na streche videl Kamil Zvolenský, s ktorým žalobca komunikoval o práci a volal ho pomôcť; tento odmietol, avšak potvrdil, že príde odviezť staré plechy do zberu. V priebehu dopoludnia pracovali na postupnej výmene starej strešnej krytiny za novú. Asi o 12:55 hod. žalobca pri prenášaní plechu na streche zakopol a spadol zo strechy dolu (prepadol som cez laminátovú krytinu na zem). Následne konateľ žalovaného zavolal z požičaného mobilného telefónu záchrannú službu, ktorá žalobca odviezla do nemocnice. Z uvedeného skutkového deja dňa 19.6.2017 boli v konaní preukázané nasledovné skutočnosti. Čestným vyhlásením, ako aj priamym výsluchom svedka V. A. bolo preukázané, že žalobca v uvedený deň už krátko pred 7:00 hod. ráno nachádzal nielen v areáli stavby, ale priamo na jej streche, kde sa vymieňala krytina. Svedok jednoznačne potvrdil, že žalobcu videl a priamo s ním komunikoval, pričom sa bavili o tom, že žalobca s konateľom žalovaného vymieňa strešnú krytinu a svedok im mohol prísť pomôcť; čo tento odmietol pre pracovnú zaneprázdnenosť. Rovnako svedok uviedol, že na streche videl aj konateľa žalovaného (pričom toto potvrdil aj na opakovanú otázku, či si je istý, že videl p. U.; tým priamo vyvrátil jeho tvrdenia, že nielen na streche, ale vôbec na stavbe v tom čase nebol a prišiel tam sám až o 8:00 hod.). Napokon potvrdil, že strešná krytina, na ktorej sme stáli, bola ešte stará, pôvodná. Tiež žalobcovi prítomnosť na mieste prác potvrdil aj samotný konateľ žalovaného, keď potvrdil, že pri jeho príchode niekedy po 8:00 hod. žalobca tam už na neho čakal a rovnako podľa neho bol žalobca na
mieste aj okolo 9.00 - 10:00 hod., keď sa údajne opäť vrátil na miesto prác; napokon potvrdil, že som na mieste bol aj okolo obeda, keď tam prišiel tretíkrát a vzal ma na obed a tiež, že sa po obede na miesto stavby znovu vrátili. Teda samotný konateľ žalovaného priznáva, že žalobca bol na mieste výkonu prác minimálne od 8:00 hod. do obeda a následne i po návrate z obeda do času, kým som spadol zo strechy. Následné udalosti, keď žalobca cca. o 12:55 hod. spadol zo strechy na zem a utrpel ťažké zranenia, už nie sú medzi žalobcom a žalovaným sporné. Dokazovaním bolo preukázané, že v uvedený deň nejakí ľudia pracovali na streche v dopoludňajších hodinách, keď svedok Y. U. potvrdil, že počul, ako „nejakí ľudia chodia po streche a pracujú tam, keď počul buchot a potvrdil, že niečo sa tam robilo“. Následne potvrdil, že v obedňajších hodinách za ním prišiel konateľ žalovaného a uviedol, že jeho kolega spadol zo strechy (v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na slovo „kolega“, ktoré použil konateľ žalovaného). Napokon bolo preukázané, že po 16:00 hod. na miesto prác prišiel svedok A. odviezť si starú plechovú krytinu, ako sa dohodli, avšak nikoho tam nenašiel. Na zemi však videl nahádzané staré plechy a na streche videl už niekoľko nových plechov. Nakoľko mu však plechy nemal kto pomôcť naložiť, odišiel bez nich. Teda je dokázané, že v priebehu dňa došlo k demontáži niekoľkých starých plechov zo strešnej krytiny, ktoré boli na zemi pri hale a súčasne došlo k osadeniu niekoľkých nových plechov na strechu. Opäť teda bolo (rovnako ako v prípade piatku) v konaní preukázané, že žalobca sa v priebehu dňa nachádzal na mieste prác, pričom tam podľa svedeckej výpovede bol už najneskôr krátko pred 7:00 hod. a na mieste žalobca bol až do 12:55 hod. Je zjavné, že v prípade preukázaného pobytu na mieste prác v trvaní 6 hodín (od cca. 7:00 do cca. 13:00 hod.) nejestvuje iný logický dôvod, prečo trávil taký dlhý čas (fakticky tri štvrtiny riadneho pracovného času) na pracovisku bez toho, aby tam mal a vykonával nejakú prácu. Argumentácia konateľa žalovaného, že žalobca tam prišiel z vlastnej iniciatívy a zotrvával tam bez akéhokoľvek dôvodu sám 6 hodín, nemá žiaden logický základ. Je ďalej dokázané, že žalobca už v ranných hodinách nachádzal na streche, na ktorej sa vymieňala krytina a spolu so žalobcom sa tam nachádzal aj konateľ žalovaného. Je ďalej preukázané, že v priebehu dňa došlo k výmene časti strešnej krytiny, keď predošlý pracovný deň svedkovia potvrdili umiestnenie nových plechov na zemi a v pondelok poobede už svedok A. potvrdil, že na zemi boli zhodené staré plechy a súčasne sám videl na streche osadených niekoľko nových plechov. Skutočnosť, že k takýmto prácam v priebehu dňa došlo, potvrdil aj svedok U., ktorý potvrdil vykonávanie nejakých prác na streche v priebehu dopoludnia. Naopak skutkové tvrdenia žalovaného, že žalobca na mieste výkonu prác bol už od skorého rána, hoci na to nemal žiaden dôvod, bol som tam celé dopoludnie (pri každom jeho opakovanom návrate) a hoci nevykonával žiadnu prácu, konateľ žalovaného žalobcu ešte pozval na obed, postrádajú čo i len základnú logiku. Taktiež jeho tvrdenia o tom, že na mieste sa žiadne práce nevykonávali, odporuje vykonaným dôkazom. Žalobca poukazuje ešte na dôkaz, ktorý okresný súd pri hodnotení dokazovania prehliadol, a tou je prepúšťacia správa z Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 27.7.2017, kde sa uvádza, že „pacient bol privezený cestou RLP na CP 19.6.2017 o 13:07 po tom, čo pri práci prepadol cez strechu“. Teda v správe sa explicitne uvádza, že k úrazu došlo „pri práci“. Ak je teda dokázané, že žalobca preukázateľne bol dňa 19.6.2017 na mieste výkonu prác po prevažnú časť pracovného času a dokonca už v ranných hodinách bol (spolu s konateľom žalovaného) priamo na streche, kde sa menila krytina, že v priebehu dňa došlo k čiastočnej výmene strešnej krytiny, pričom svedok potvrdil, že na streche sa pohybovali ľudia a vykonávali nejakú prácu, pričom súčasne nie je nikto iný, kto by danú prácu mohol vykonať(nikto to netvrdil a nik sa k vykonaniu prác nehlásil), potom tvrdenie žalobcu, že prácu vykonával žalobcu (spolu s konateľom žalovaného), predstavuje jediný možný priebeh skutkového deja. V konaní bolo preukázané, že žalobca pre žalovaného pracoval už viackrát v minulosti, s konateľom žalovaného sa dlhú dobu poznali a mali medzi sebou kamarátsky vzťah. Je preto pochopiteľné, že žalobcu konateľ žalovaného oslovil na práce neformálne a tiež že nedošlo k formálnemu postupu pri začiatku výkonu prác (podpísanie pracovnej zmluvy pred nástupom do práce, poučenie o BOZP a i.). Poukazuje tiež na čestné vyhlásenie Juliána Zvolenského zo dňa 14.5.2018 (ktoré súd v odôvodnení opomína), z ktorého vyplýva, že konateľ žalovaného sa u svedka informoval, či som „nebol zamestnaný aj u neho“, nakoľko sa mi „pri práci“ stal úraz. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa fakticky priznával, že žalobca u neho pracoval a že úraz sa mu stal pri práci. Má teda za to, že dokazovaním bolo preukázané, že v uvedený deň vykonával závislú prácu pre žalovaného, teda medzi nimi existoval pracovnoprávny vzťah a úraz, ktorý žalobca v ten deň utrpel, je potrebné kvalifikovať ako pracovný úraz. Žalobca má za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, nakoľko z vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a časovej nadväznosti vyplynulo, že žalobca v inkriminovanom čase vykonával pre žalovaného
závislú prácu, teda medzi nimi existoval pracovný pomer a úraz, ktorý žalobca pri výkone prác pre žalovaného utrpel, je pracovným úrazom, za ktorý žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá a vzniknutú ujmu na zdraví je povinný mi nahradiť. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 CSP v celom rozsahu zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje napádané rozhodnutie za vecne správne. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že žalobca utrpel pracovný úraz pri plnení pracovných úloh pre žalovaného a že by existoval medzi žalobcom a žalovaným pracovnoprávny vzťah, preto žalobu na náhradu škody spôsobenej úrazom zamietol. Žalobca sa snaží účelovo interpretovať svedecké výpovede a iné vykonané dôkazy a vyvodzuje z nich skutkové závery vo svoj prospech, ktoré však žiadnym spôsobom uvedené dôkazy nepreukazujú a to ani pri ich hodnotení vo vzájomnej súvislosti a nadväznosti. Svedok U. však len potvrdil, že sa krátko rozprával so žalobcom počas toho, ako sa žalobca prišiel skryť do ich skladu pred dažďom a spomenul si, že pred budovou boli položené plechy. Podstatné však je, že svedok nevidel žalobcu, a ani nikoho iného, akýmkoľvek spôsobom pracovať s uvedenými plechmi a dokonca na pána U., konateľa žalovaného, si svedok vôbec nepamätal a taktiež ho ani nepoznal pri jeho výsluchu na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý. Svedok výslovne uviedol, že v daný deň sa strešná krytina nemenila, len boli na zemi položené nové plechy. Vzhľadom na uvedené tvrdenie žalobcu o tom, ako v daný deň spolu s p. U. uvedené plechy vykladali, je jeho účelovým doplnením skutkového deja. Tvrdenie žalobcu o tom, že jeho prítomnosť dňa 16.06.2017 spolu s konateľom žalovaného, p. U., pri budove, kde sa mala meniť strešná krytina, možno jedine vysvetliť tým, že na uvedenom mieste vykonávali pracovnú činnosť, je zjavne účelová a nepravdivá. Pán U. vysvetlil, prečo sa v uvedený deň nachádzal na danom mieste. Pán U. ozrejmil, že dňa 16.06.2017 (malo by ísť o deň, o ktorom hovoril aj svedok U.) bol telefonicky privolaný na miesto, aby dodávateľovi plechov oznámil, kde majú zložiť plechy, čo sa aj reálne udialo. Uvedená skutočnosť však žiadnym spôsobom nepreukazuje existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným resp. výkon pracovnej činnosti žalobcom pre žalovaného, a ani nemôže, nakoľko žalobca v uvedený deň žiadnu pracovnú činnosť pre žalovaného nevykonával. Konateľ žalovaného, pán U., uviedol, že žalobca za ním často chodil, poznali sa dlhé roky, boli svojim spôsobom priateľmi, pričom žalobca uvedené tvrdenie nerozporoval a svoj kamarátsky vzťah s p. U. do dňa svojho úrazu výslovne potvrdil aj v odvolaní. Preto nie je prekvapivé, že sa spolu ocitli aj na mieste, kde mal žalovaný v budúcnosti vykonávať dielo. To však neznamená, že na uvedenom mieste museli automaticky vykonávať pracovnú činnosť. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný najprv popieral, že by už dňa 16.6. bol na mieste prác pripravený stavebný materiál, pričom práve absenciou stavebného materiálu chcel vyvrátiť tvrdenia, že začali s výmenou strešnej krytiny a tvrdil, že materiál sa objednával až po prevzatí stavby dňa 26.6. Žalovaný opakovane, od samého počiatku uvádzal, že neobjednával plechy, ktoré mali nahradiť starú strešnú krytinu. Žalovaný len objednával ďalší materiál, potrebný za účelom ukotvenia strechy a ten naozaj objednával až neskôr, po dátume 19.06., čo aj preukázal listinnými dôkazmi. Uvedené potvrdzuje, že ani 16.06.2017, a ani 19.06.2017, kedy došlo k úrazu žalobcu, nemohli byť vykonávané žiadne práce, keďže nie je možné vymeniť strešnú krytinu bez kotviaceho materiálu. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia žalobcu o priebehu udalostí dňa 19.06., tieto neboli preukázané. Svedok U. potvrdil, že počul, ako sa niekto pohybuje na streche, čo nie je prekvapivé, keďže na streche sa naozaj pohyboval žalobca predtým, ako z nej spadol a utrpel úraz. Uvedená svedecká výpoveď taktiež nepreukazuje výkon pracovnej činnosti žalobcu pre žalovaného. Čo je ale potrebné dodať, svedok U., ktorý nebol v žiadnom vzťahu ani s jednou stranou sporu, si nevšimol, že počas dopoludnia sa odkrývala krytina na hale, a taktiež si nevšimol v okolí haly žiaden rebrík ani staré plechy zo strechy. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka V. A., túto žalovaný považuje za účelovú a nepravdivú. Treba zdôrazniť, že ide o svedka, ktorý je v kamarátskom vzťahu so žalobcom, čo sám potvrdil na pojednávaní, preto treba vyhodnocovať jeho výpoveď so zohľadnením uvedenej skutočnosti. Avšak aj keby sa tvrdenia uvedeného svedka považovali za pravdivé, neznamenalo by to dôvodnosť podanej žaloby. Svedok A. potvrdil, že ráno dňa 19.06. videl na streche žalobcu a konateľa žalovaného. Ako správne zdôraznil súd prvej inštancie, uvedený svedok nevidel žiadnu z uvedených osôb (ani žalobcu) vykonávať pracovnú činnosť. Z uvedeného vyplýva, že ani tvrdenia svedka A. nepreukazuje existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným resp. výkon pracovnej činnosti žalobcom pre žalovaného. Žalovaný však považuje svedeckú výpoveď V. A. za nepravdivú a účelovú. Konateľ žalovaného, pán U., sa dňa 19.06. nenachádzal spolu so žalobcom na streche; je pritom otázne, či vzhľadom na i/ v konaní preukázanú vzdialenosť cca 80 m medzi miestami, kde sa mal nachádzať svedok na jednej strane a žalobca a konateľ žalovaného, pán U., na strane druhej, a tiež vzhľadom na ii/ existenciu prekážok
medzi uvedenými miestami, svedok vôbec mohol spozorovať žalobcu a konateľa žalovaného na streche a komunikovať so žalobcom; oprávnené pochybnosti v uvedenom smere vzbudzuje aj skutočnosť výslovne potvrdená na pojednávaní samotným svedkom A., že p. U. osobne nepoznal a ani nepozná, nikdy predtým sa s ním osobne nestretol a ani s ním osobne nekomunikoval, podľa jeho slov ho poznal len „z videnia“. Svedok C. H., konateľ spoločnosti RD Profi, s.r.o., ktorá bola objednávateľom diela (výmeny strechy) od žalovaného ako zhotoviteľa, výslovne uviedol, že dňa 19.06.2017 sa na streche ešte nepracovalo, resp. nemenila sa strešná krytina, v uvedený deň len komunikoval s p. U., konateľom žalovaného, za účelom dohodnutia detailov realizácie zákazky (diela). Boli rozpory vo výpovedi svedka - na pojednávaní v tejto veci svedok uviedol, že v deň úrazu žalobcu išiel do práce autobusom, z ktorého vystúpil, pokračoval pešo a žalobca ho mal zo strechy ohlásiť, pričom v rámci výsluchu na polícii vypovedal, že v uvedený deň išiel na bicykli a zbadal žalobcu na streche, bez toho, že by ho žalobca ohlásil. Predložené listinné dôkazy, najmä protokolárne odovzdanie miesta pracoviska resp. miesta výkonu diela medzi objednávateľom diela a žalovaným až dňa 26.06.2017, potvrdzujú, že dňa 19.06.2017 (deň úrazu) žalovaný nevykonával dielo a preto ani žalobca nemohol vykonávať pracovnú činnosť pre žalovaného. Svedok C. H. taktiež potvrdil, že žalobca už v minulosti svojvoľne vyliezol na strechu bez toho, aby to bolo potrebné. Žalovaný považuje za potrebné poukázať na rozpory vo viacerých tvrdeniach žalobcu, ktoré len podčiarkujú neexistenciu žalobcom uplatňovaného nároku: a) Žalobca v podaní adresovanom inšpektorátu práce uvádza „Pri výkone spomínanej pracovnej činnosti sa pod podávateľom prepadla strecha“ a „že si nebol vedomý žiadnych opatrení, ktoré by zamestnávateľ vykonal na to, aby sa predišlo k prepadnutiu strechy.“ Následne, asi po roku, počas vypočutia u vyšetrovateľa polície žalobca tvrdil, že „vo chvíli, keď držal plech, sa pošmykol, následkom čoho tento plech nechtiac posunul smerom k sebe, stratil rovnováhu a vyklonil sa zo strechy a teda spadol zo strechy na zem.“ A napokon na pojednávaní v tejto veci tvrdil, že „pri prenášaní plechu zakopol o múrik a spadol.“ b) Žalobca v podaní adresovanom inšpektorátu práce, u vyšetrovateľa a tiež na súde uviedol, že pracovnoprávny vzťah medzi ním a žalovaným bol uzatvorený výhradne ústnou formou. V rozpore s tým v odvolaní žalobca uvádza, že je preto pochopiteľné, že ma konateľ žalovaného oslovil na práce neformálne a tiež že nedošlo k formálnemu postupu pri začiatku výkonu prác (podpísanie pracovnej zmluvy pred nástupom do práce, poučenie o BOZP a i.). Počas prvoinštančného konania bolo pritom jednoznačne preukázané výpisom zo Sociálnej poisťovne, že žalovaný v minulosti žalobcu viackrát zamestnal, pričom žalovaný si vždy splnil prihlasovacie a iné povinnosti zamestnávateľa voči žalobcovi ako zamestnancovi, tzn. žiadny „neformálny“ postup žalovaný voči žalovanému nerealizoval. Dokazovanie počas prvoinštančného konania nepreukázalo skutočnosti, ktoré by potvrdzovali dôvodnosť podanej žaloby. Preto napádané rozhodnutie je vecne správne a žiada odvolací súd, aby ho ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektmi - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
7. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatnených nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
8. Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku.
9. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 14.050,60 eur s príslušenstvom z dôvodu zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania, že by žalobca spadol zo strechy pri plnení pracovných úloh, pre ich plnenie, pri výkone pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu alebo pri inej činnosti vykonávanej na príkaz zamestnávateľa, pád zo strechy súd nemohol klasifikovať ako pracovný úraz a žalobu zamietol. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam.
10. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca má za to, že z vykonaného dokazovania vyplynula existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, žalobca vykonával prácu pre žalovaného a úraz, ktorý pri práci utrpel, je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný.
11. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
12. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (ods. 2).
13. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
14. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
15. V prejednávanej veci bola spornou a odvolaním žalobcu nastolená otázka vyhodnotenia vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. Výsledky vykonaného dokazovania podľa odvolateľa odôvodňujú záver, že už dňa 16.6.2017 vznikol medzi žalobcom a žalovaným pracovnoprávny vzťah. Otázka vzniku/ založenia pracovného pomeru medzi stranami bola z hľadiska tohto konania rozhodujúcou, nakoľko žalobca tvrdil, že vznikol pracovnoprávny vzťah, dôkazom o tom je písomná pracovná zmluva, ktorá však v konaní nebola žalobcom predložená, pretože vyhotovenie pracovnej zmluvy mal žalobca v pracovnej bunde, ktorá sa po úraze žalobcu nenašla. Žalovaný písomnú pracovnú zmluvu, ktorá mala byť uzavretá so žalobcom nepredložil, tvrdil, že k jej uzavretiu nedošlo ani písomne, ani ústne a ani konkludentne. Žalobca v konaní tvrdil, že medzi stranami došlo k dohode o podstatných náležitostiach pracovného pomeru. Uzavretie pracovného pomeru medzi stranami nebolo preukázané ani šetrením Inšpektorátu práce Trnava.
16. Vychádzajúc z uvedeného existencia písomnej zmluvy medzi stranami nebola preukázaná, potom sa predpokladá, že podstatnými náležitosťami pracovnej zmluvy by boli tie, ktoré si ústne strany dohodli. Žalobca tvrdil, že došlo k dohode o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy, žalovaný takúto dohodu poprel. Podľa žalobcu je nepochybné, že pracovný pomer fakticky vznikol, pretože žalobca začal vykonávať prácu pre žalovaného už dňa 16.6.2017. Pokiaľ ide o okolnosti dňa 16.6.2017 odvolací súd poukazuje na odsek 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Vzhľadom na rozporuplné tvrdenia žalobcu a konateľa žalovaného rozhodujúcou otázkou bola výpoveď svedka Y. U., z ktorej podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že žalobca vykonával prácu pre žalovaného. Podľa žalobcu z výpovedi svedka vyplynulo, že žalobca mal na starosti stavebný materiál a bol na mieste výkonu práce v súvislosti s ním. Vyhodnotenie výpovede svedka Y. U. súdom prvej inštancie v bode 42. napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za správne. Je potrebné odvolacím súdom konštatovať, že súd prvej inštancie pri hodnotení tejto výpovede kládol dôraz na okolnosť, ako bol svedok zúčastnený skutočností, o ktorých vypovedal, vo väzbe na vzájomnú súvislosť udalostí, na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov a následne vyslovil záver o preukázaných skutočnostiach výpoveďou svedka. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie pri hodnotení svedeckej výpovede Y. U.. Tento dôkaz bol napokon rozhodujúci pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že už dňa 16.6.2017 začal vykonávať prácu pre žalovaného, vzhľadom na rozdielne tvrdenie strán sporu ohľadom tejto skutočnosti. Je nepochybné, že svedecká výpoveď Y. U. nepotvrdila tvrdenie žalobcu o výkone práce žalobcu pre žalovaného, svedok uviedol, že si nespomína, že by žalobca niečo s plechmi robil. Súd prvej inštancie hodnotil svedeckú výpoveď individuálne a následne ju zhodnotil spolu s ostatnými dôkazmi v ich vzájomnej súvislosti.
17. Pokiaľ ide o vyhodnotenie udalostí dňa 19.6.2017 súd prvej inštancie vzhľadom na protichodné tvrdenia strán, vychádzal následne z čestného prehlásenia svedka A. a z jeho výpovede na pojednávaní dňa 14.10.2020 z ktorých vyplýval správny záver, že nebolo nepochybne preukázané tvrdenie žalobcu, že v deň 19.6.2017 bol videný svedkom pri práci. Z vykonaného dokazovania nevyplýval spoľahlivý záver, že žalobca dňa 19.6.2017 vykonával na základe pokynu žalovaného pracovné úlohy/povinnosti. Skutkový dej dňa 19.6.2017 opísaný žalobcom v odvolaní nebol podľa názoru odvolacieho súdu preukázaný. Svedok A. výslovne totiž uviedol, že nevidel či sa dávali dolu plechy, svedok si v rozhodnom čase neuvedomil či krytina bola demontovaná, pričom stará krytina bola na streche určite, skutočnosť či dávali plechy dolu nevidel, svedok nevidel žalobcu pri práci. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o čiastočnej výmene krytiny dňa 19.6.2017 ani táto skutočnosť nebola nepochybne preukázaná vzhľadom na vyhodnotenie výsluchov svedkov A., R. Y. a M. N. a C. H. a to jednotlivo a v súhrne, ktoré svedecké výpovede tvrdenia žalobcu nepotvrdili. Navyše pokiaľ ide o materiál potrebný na výmenu strešnej krytiny (striešky) v konaní bolo jednoznačne preukázané, že materiál bol konateľom žalovaného objednaný až dňa 21.6.2017. Aj táto okolnosť spochybňuje tvrdenie žalobcu o čiastočnej výmene strešnej krytiny výkonom práce žalobcu dňa 19.6.2017.
18. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva a či správa sama osebe (svedecká výpoveď) je svojím obsahom pravdepodobná, alebo nie. Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba žalobu zamietnuť).
19. Žalobca v odvolaní poukazuje tiež na čestné vyhlásenie R. A. zo dňa 14.5.2018, ktoré súd v odôvodnení opomenul. K tejto námietke je potrebné uviesť, že čestné vyhlásenie R. A. zo dňa 14.5.2018 nie je založené v spise.
20. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že v danej veci bolo podstatnou skutkovou okolnosťou tvrdenie žalobcu o vzniku pracovného pomeru medzi stranami a z toho vyplývajúcej zodpovednosti žalovaného za úraz žalobcu. Je opäť treba zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že tvrdenia žalobcu o vzniku pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným neboli preukázané, ako precízne a vyčerpávajúco vysvetlil súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Žalobca nepreukázal, že medzi stranami došlo k dohode o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy a nebol preukázaný ani faktický vznik pracovného pomeru. Odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak nenáležitá.
21. Odvolací súd záverom konštatuje, že v konaní súdu prvej inštancie neidentifikoval porušenie princípu „rovnosti zbraní“ v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, obe strany mali rovnakú možnosť navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim. Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní žalobcu, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, včítane závislého, avšak odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania, s použitím § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.
23. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zmysle § 396 Civilného sporového poriadku, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, čím potom v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).