Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cb/157/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: Motor- Car Poprad, spol. s. r.o. so sídlom Partizánska 102/4447, 058 01 Poprad, IČO: 36 482 242, právne zast. JUDr. Františkom Kočkom, advokátom, AK so sídlom Timonova 13, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti žalovanému: Peter Smrek - AUTOVENDY SLOVAKIA s miestom podnikania Plavnica 444, 065 45 Plavnica, IČO: 33 072 353, právne zast. JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, AK so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 28.000,- eur s príslušenstvom,

a

vzájomnej žaloby žalobcu: Peter Smrek - AUTOVENDY SLOVAKIA s miestom podnikania Plavnica 444, 065 45 Plavnica, IČO: 33 072 353, právne zast. JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, AK so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Motor-Car Poprad, spol. s. r.o. so sídlom Partizánska 102/4447, 058 01 Poprad, IČO: 36 482 242, právne zast. JUDr. Františkom Kočkom, advokátom, AK so sídlom Timonova 13, 040 01 Košice - Staré Mesto, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy a vrátenie sumy 28.000,- eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu Motor-Car Poprad, spol. s. r.o. so sídlom Partizánska 102/4447, 058 01 Poprad, IČO: 36 482 242 proti žalovanému Peter Smrek - AUTOVENDY SLOVAKIA s miestom podnikania Plavnica 444, 065 45 Plavnica, IČO: 33 072 353 z a m i e t a.

II. Žalovaný Peter Smrek - AUTOVENDY SLOVAKIA s miestom podnikania Plavnica 444, 065 45 Plavnica, IČO: 33 072 353 m á voči žalobcovi Motor-Car Poprad, spol. s. r.o. so sídlom Partizánska 102/4447, 058 01 Poprad, IČO: 36 482 242 n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný Motor-Car Poprad, spol. s. r.o. so sídlom Partizánska 102/4447, 058 01 Poprad, IČO: 36 482 242 je p o v i n n ý vrátiť žalobcovi Peter Smrek - AUTOVENDY SLOVAKIA s miestom podnikania Plavnica 444, 065 45 Plavnica, IČO: 33 072 353 istinu 28.000,- eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 04.02.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žalobca Peter Smrek - AUTOVENDY SLOVAKIA s miestom podnikania Plavnica 444, 065 45 Plavnica, IČO: 33 072 353 m á voči žalovanému Motor-Car Poprad, spol. s. r.o. so sídlom Partizánska 102/4447, 058 01 Poprad, IČO: 36 482 242 n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 11.08.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba zo dňa 07.08.2015, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 14.000,- eur s príslušenstvom a trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.12.2001 so

žalovaným uzatvoril Zmluvu, na základe ktorej bol žalovaný ako predajca KIA ,,B“ oprávnený vo vlastnom mene a na vlastný účet byť nevýhradným predajcom dohodnutého tovaru koncovým zákazníkom v oblasti Starej Ľubovne a okolí a súčasne bol oprávnený na vykonávanie údržby a opráv motorových vozidiel zn. KIA. Dňa 22.05.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Výpoveď zmluvy s predajcom KIA B, na základe ktorej došlo v súlade s dohodou k výpovedi Zmluvy s predajcom KIA ,,B“ k 31.05.2013 a žalobca tým žalovanému umožnil obchodovať na území Stará Ľubovňa a okolie prostredníctvom zmluvy, ktorú mal žalovaný uzatvoriť priamo s importérom. Zmluvné strany sa súčasne dohodli na odstupnom vo výške 70.000,- eur jednorázovo, ktoré sa žalovaný zaviazal žalobcovi uhradiť v zmysle splátkového kalendára ako neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V bode 7 Výpovede zmluvy zmluvné strany súčasne prehlásili, že výpoveď nebola uzatvorená v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvné strany jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu s jej obsahom ju podpisujú. V súlade s uzatvorenou výpoveďou žalobca vystavil žalovanému dňa 17.06.2013 faktúru č. 1818300778 na sumu 70.000,- eur + DPH, t. j. spolu 84.000,- eur. Z dohodnutej sumy odstupného žalovaný uhradil žalobcovi sumu 28.000,- eur dňa 19.06.2013 a sumu 14.000,- eur dňa 25.06.2014. Žalovaný je v omeškaní s úhradou splátky splatnej dňa 31.05.2015 vo výške 14.000,- eur, ktorú žalobcovi doposiaľ neuhradil.

2. Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 3Cb/157/2015-22 zo dňa 28.09.2015, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor.

3. V podanom odpore žalovaný uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, pretože na zaplatenie uplatňovanej sumy nie je relevantný právny základ. Výpoveď žalobcu považuje za absolútne neplatný právny úkon. Tento právny úkon nebol podľa žalovaného urobený slobodne a vážne, pričom zároveň sa prieči dobrým mravom. Žalovaný bol zároveň uvedený do omylu, ktorý vyvolal žalobca.

4. Dňa 29.01.2016 žalovaný súdu doručil vzájomný návrh, v ktorom uviedol nasledovné skutočnosti. Žalobca, odvolávajúc sa na Memorandum k Zmluve s predajcom KIA zo dňa 11.05.2012, pristúpil dňa 22.05.2013 k vypovedaniu zmluvy so žalovaným, na základe ktorej žalobca ako ,,A“ predajca poveril žalovaného ako ,,B“ predajcu, okrem iného, nevýhradným predajom motorových vozidiel zn. KIA, originálnych náhradných dielov zn. KIA a príslušenstva zn. KIA koncovým zákazníkom v oblasti Starej Ľubovne a okolia a súčasne vykonávaním údržby a opráv motorových vozidiel zn. KIA. K odstúpeniu od vyššie uvedenej zmluvy došlo ku dňu 31.05.2013. Súčasťou výpovede bola dohoda týkajúca sa vyplatenia odstupného vo výške 70.000,- eur + DPH vo výške 20 %, ktoré bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Dohodu o odstupnom v uvedenej výške žalobca odôvodnil tým, že prostredníctvom žalovaného tvoril na území Stará Ľubovňa a v okolí každoročne zisk v priemere 25.000,- eur. Súhlas s takýmito podmienkami výpovede bol pre žalovaného jedinou možnosťou pre pokračovanie v podnikaní a na podpísanie zmluvy priamo s importérom vozidiel zn. KIA - spoločnosťou Kia Motors Sales Slovensko, s.r.o. K podpisu zmluvy s touto spoločnosťou došlo dňa 21.06.2013, pričom k jej zrušeniu došlo ku dňu 31.07.2014 z dôvodu podpísania novej zmluvy medzi spoločnosťami Kia Motors Sales Slovensko s.r.o. a AUTOVENDY Slovakia s.r.o. Zo sumy odstupného uhradil žalovaný žalobcovi spolu 42.000,- eur. Podľa žalovaného, výpoveď zmluvy obsahuje nevyvážené podmienky a jej plnenie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný by v prípade neakceptovania podmienok výpovede stratil možnosť ďalšieho výkonu podnikateľskej činnosti a tým aj financovania svojich záväzkov vo forme úverov na výkon tejto činnosti. Pretože výpoveď zmluvy je podľa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, je potrebné ju posúdiť ako neplatný právny úkon a zo žaloby vyplývajúci nárok ako bezdôvodné obohatenie. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou zo dňa 01.12.2011 by aj bez ďalšieho zanikol z dôvodu aplikácie podmienok nariadenia Komisie (ES) č. 461/2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na niektoré kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel a nariadením Komisie (EÚ) č. 330/2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd. V súlade s týmito nariadeniami spoločnosť Kia Motors Sales Slovensko, s.r.o. ako distribútor zmenila distribučný systém na kvantitatívny kvalitatívny selektívny distribučný systém, čím zanikli tzv. ,,B“ predajcovia vozidiel zn. KIA a predaj a servis týchto vozidiel mali zabezpečovať výlučne jednotliví predajcovia tak, ako to vyplýva aj z memoranda k Zmluve s predajcom KIA zo dňa 11.05.2012. Ďalej podľa žalovaného, žalobca pri vypovedaní zmluvy postupoval v rozpore s poctivým obchodným stykom, pretože zmluva zo dňa 01.12.2011 neobsahuje žiadnu klauzulu týkajúcu sa povinnosť platiť v prípade výpovede zmluvy odstupné. Žiaden iný ,,díler“ takýto poplatok od predajcov kategórie ,,B“ nežiadal, o čom žalovaný súdu predložil potvrdenie vo forme listinných dôkazov. Žalovaný

žalobcu listom zo dňa 25.05.2015 upozornil, že finančný záväzok mu vznikol v rozpore s platnou legislatívou a poslal mu na podpis dohodu o urovnaní, ku podpisu ktorej však zo strany žalobcu nedošlo. Na základe vyššie uvedených skutočností si žalovaný voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia vzájomnou žalobou uplatnil zaplatenie istiny vo výške 28.000,- eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

5. Žalovaný v priebehu konania ďalej uviedol, že žalobca sa na získavaní tržby nijako nepodieľal. Predmetná výpoveď obsahuje aj vyhlásenie, že v prípade neuhradenia dohodnutej sumy odstupného v stanovenom termíne, žalovaný stratí oprávnenie obchodovať ako predajca motorových vozidiel zn. KIA na územní Stará Ľubovňa a okolie a toto právo opätovne získa žalobca. Výpoveď podľa žalovaného predstavuje len akýsi prevod predajcu typu ,,A“. Konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 05.10.2016 uviedol, že pri prvom jednaní so zástupcom žalobcu predstavovalo odstupné sumu vo výške 200.000,- eur, pričom nakoniec bol nútený podpísať výpoveď zmluvy s odstupným v sume 70.000,- eur, ktoré malo byť výsledkom súčinu jeho priemernej ročnej tržby 25.000,- eur a obdobia troch rokov. V opačnom prípade by bola jeho ďalšia podnikateľská činnosť v ohrození. Po podpise výpovede ako fyzická osoba podnikateľ pracoval so spoločnosťou KIA rok aj dva mesiace. Následne došlo ku zániku zmlúv, ktoré spoločnosť KIA uzatvorila s predajcami typu ,,A“ ako fyzickými osobami podnikateľmi, ktorí boli nútení svoje podnikateľské činnosti ukončiť a založiť si obchodnú spoločnosť, v tomto prípade u žalovaného spoločnosť AUTOVENDY, s.r.o. Z dôvodu úzkeho vzťahu medzi konateľom žalobcu a riaditeľom importu sa žalovaný neplatnosti spornej výpovede nedomáhal skôr a prvé dve splátky odstupného riadne a včas uhradil. Ponuku žalobcu v časti vytvorenia spoločného podniku žalovaný vzhľadom na jej neprijateľnosť neprijal.

6. Svedok Q.. X. C. navrhnutý žalovaným na pojednávaní dňa 05.10.2016 a dňa 27.09.2017 uviedol, že na jeho podnet žalovaný oslovil riaditeľa spoločnosti KIA, ktorý ho odkázal na dohodu so žalobcom, ktorý síce takýto nárok nemá, ale ide o dlhoročné obchodné vzťahy. Svedok ďalej uviedol, že pred podpísaním výpovede bol žalovanému obmedzený prístup k technike, predaju, náhradným dielom a celému systému. Nepodpísanie tejto výpovede by bolo pre žalovaného likvidačné.

7. Žalovaný na pojednávaní dňa 05.10.2016 navrhol v konaní vykonať dôkaz formou výsluchu svedka - podnikateľa z Čadce k okolnostiam platby odstupného v rámci obdobnej výpovede zmluvy. S poukazom na znenie ustanovenia § 181 ods. 5 Civilného sporového poriadku súd z dôvodu nepredloženia takéhoto návrhu pred nariadeným pojednávaním takéto doplnenie dokazovania zamietol.

8. Žalobca vo svojich vyjadreniach k tvrdeniam žalovaného uviedol, že žalovaný dobrovoľne plnil svoje záväzky v zmysle výpovede zmluvy, a to tým, že dňa 19.06.2013 uhradil žalobcovi časť odstupného vo výške 28.000,- eur a dňa 25.06.2014 vo výške 14.000,- eur. Žalobca zároveň žalovaného upozornil na ukončenie zmluvy medzi importérom a žalobcom e-mailom zo dňa 19.03.2013. Vzhľadom na nový systém pravidiel bolo nevyhnutné upraviť postavenie žalovaného ako predajcu typu ,,B“ a to spôsobom, že buď bude žalobca vykonávať podnikateľskú činnosť priamo na území, kde pôsobil žalovaný, alebo v nadväznosti na ukončenie zmluvy sa žalovaný v zmysle existujúcich podmienok stane samostatným predajcom typu ,,A“. Zmluvné strany sa dohodli, že ku dňu 31.05.2013 dôjde k ukončeniu zmluvy s predajcom typu ,,B“, t. j. so žalovaným, ktorému sa súčasne umožnilo obchodovať na území Stará Ľubovňa a okolie prostredníctvom zmluvy, ktorú si uzatvorí priamo s importérom. Podľa žalobcu, žalovaný vo svojich vyjadreniach sám uviedol, že so spoločnosťou KIA Motors Sales Slovensko s.r.o. uzatvoril novú zmluvu dňa 21.06.2013, ktorú by, pokiaľ zmluvný vzťah so žalobcom nebol ku dňu 31.05.2013 ukončený, uzavrieť nemohol. Výšku odstupného žalobca odôvodnil tým, že sa odvíja od priemerného zisku za obdobie troch rokov, ktorý v priemere 25.000,- eur ročne tvoril žalobca ako predajca typu ,,A“ prostredníctvom žalovaného ako predajcu typu ,,B“. Žalobca ďalej vo svojich výpovediach pripustil možnosť, že v iných regiónoch predajcov nebol dosahovaný zisk v rozsahu ako u žalovaného, a preto nebol dôvod domáhať sa resp. rokovať o odstupnom. Na druhej strane, prax iných predajcov typu ,,A“ nemožno aplikovať na sporný zmluvný vzťah. Odstupné v danom prípade predstavovalo nárok za činnosť, ktorú žalobca ako predajca typu ,,A“ postúpil žalovanému, a to bez ohľadu na slovné označenie tohto nároku. Vôľa žalovaného ukončiť vzájomné zmluvné vzťahy k 31.05.2013 podľa žalobcu vyplýva aj z toho, že žalovaný dňa 21.06.2013 sám uzatvoril novú zmluvu so spoločnosťou KIA Motors Sales Slovensko s.r.o. Žalovaný odstupné v dohodnutej sume sám navrhol a pre prípad nesúhlasu by žalobca zriadil vlastné dílerské centrum. Žalovaný mal preto viac možností uzatvoriť spoločnú firmu so žalobcom a zaplatiť odstupné na splátky

rozložené až do roku 2017. K tvrdeniu žalovaného čo do obmedzenia prístupu k informačnému systému pred podpisom výpovede žalobca uviedol, že išlo o praktiky samotného importéra.

9. Dňa 01.08.2016 bola tunajšiemu súdu zo strany žalobcu doručená zmena žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 28.000,- eur ako dlh spočívajúci v nezaplatení splátky splatnej dňa 31.05.2015 a 31.05.2016 s príslušenstvom a náhrady trov konania. Súd zmenu žaloby pripustil na pojednávaní zo dňa 27.09.2017.

10. Uznesením č. k. 3Cb/157/2015-73 zo dňa 10.11.2016 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. 3Cb/124/2016. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 1Cob/10/2016-92 zo dňa 18.01.2017 rozhodol tak, že uznesenie prvoinštančného súdu zrušil.

11. Na pojednávaní dňa 27.09.2017 súd spojil konanie vedené pod sp. zn. 3Cb/157/2015 a konanie vedené pod sp. zn. 3Cb/124/2016, v ktorom rozhodoval o vylúčenej vzájomnej žalobe žalovaného, do jedného konania pod sp. zn. 3Cb/157/2015.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä Výpoveďou zmluvy s predajcom KIA ,,B“ zo dňa 22.05.2013 (ďalej len ,,výpoveď zmluvy“), splátkovým kalendárom zo dňa 10.06.2013, faktúrou č. 1818300778 zo dňa 17.06.2013, splatná dňa 18.06.2013, odporom žalovaného proti platobnému rozkazu zo dňa 29.09.2015, vzájomnou žalobou žalovaného zo dňa 29.01.2016, vyjadreniami žalobcu zo dňa 02.12.2015, 18.02.2016, zmenou žaloby žalobcu zo dňa 29.07.2016, Memorandom k zmluve s predajcom KIA zo dňa 11.05.2012 (ďalej len ,,memorandum“), potvrdením spoločnosti AUTO-VALAS, s.r.o. zo dňa 21.12.2016, prehlásením spoločnosti UNICAR, s.r.o. zo dňa 22.12.2016, potvrdením spoločnosti DOPRAVA A SLUŽBY K & T, spol. s.r.o. zo dňa 21.12.2016, e-mailovou komunikáciou zo dňa 06.06.2013, zo dňa 17.06.2013, zo dňa 10.05.2013, zo dňa 20.05.2013, zo dňa 19.03.2013, zo dňa 20.03.2013, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

13. Podpisom Zmluvy zo dňa 01.12.2011 bol žalovaný ako predajca KIA typu ,,B“ poverený vo vlastnom mene a na vlastný účet nevýhradným predajom zmluvného tovaru (motorové vozidlá zn. KIA, originálne náhradné diely zn. KIA a príslušenstva zn. KIA) koncovým zákazníkom v oblasti Starej Ľubovne a okolia vrátane vykonávania údržby a opráv motorových vozidiel zn. KIA (samostatne/vlastným menom vlastných prevádzkových priestoroch alebo prostredníctvom autorizovaného servisu žalobcu ako predajcu typu ,,A“). Vzhľadom na Memorandum o ukončení spolupráce KIA Motors Sales Slovakia, s.r.o. a žalobcu ako predajcu typu ,,A“ zo dňa 11.05.2013, sa žalobca a žalovaný v zmysle Výpovede zmluvy s predajcom KIA ,,B“ zo dňa 22.05.2013 dohodli o výpovedi vyššie uvedenej zmluvy k 31.05.2013 s tým, že žalovanému sa umožní na území Stará Ľubovňa a okolie obchodovať prostredníctvom zmluvy, ktorú si uzatvorí priamo s importérom. Odstupné bolo dohodnuté v sume 70.000,- eur jednorázovo, čo predstavuje približne zisk, ktorý žalobca ako predajca typu ,,A“ tvoril prostredníctvom žalovaného ako predajcu typu ,,B“ pre územie Stará Ľubovňa a okolie v sume 25.000,- eur ročne za obdobie troch rokov. Podľa splátkového kalendára mal žalovaný túto sumu uhradiť v jednotlivých splátkach, a to dňa 18.06.2013 28.000,- eur (14.000,- eur + DPH 14.000,- eur), dňa 31.05.2014 14.000,- eur, dňa 31. 5. 2015 14.000,- eur, dňa 31. 5. 2016 14.000,- eur a dňa 31.05.2017 14.000,- eur. Zo sumy odstupného žalovaný uhradil žalobcovi spolu prvé dve splátky, a to sumu 28.000,- eur dňa 19.06.2013 a sumu 14.000,- eur dňa 25.06.2014. Pretože žalovaný neuhradil žalobcovi splátku splatnú dňa 31.05.2015 a dňa 31.05.2016, žalobca sa podanou žalobou v spojení s jej zmenou doručenou súdu dňa 01.08.2016 domáha od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 28.000,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

14. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

15. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

16. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

17. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

19. Podľa § 355 ods. 1 ObZ, ak strany zahrnú do zmluvy dojednanie, že jedna zo strán alebo ktorákoľvek zo strán je oprávnená zmluvu zrušiť zaplatením určitej sumy ako odstupného, zrušuje sa zmluva od doby svojho uzavretia, keď oprávnená osoba oznámi druhej strane, že svoje právo využíva a určené odstupné zaplatí. Ustanovenie § 351 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101> platí primerane pre účinky zrušenia zmluvy.

20. Podľa § 355 ods. 2 ObZ, oprávnenie podľa odseku 1 nemá strana, ktorá už prijala plnenie záväzku druhej strany alebo jeho časti, alebo ktorá splnila svoj záväzok alebo jeho časť.

21. Podľa § 266 ods. 1 ObZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

22. Podľa § 266 ods. 2 ObZ, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

23. Podľa § 266 ods. 3 ObZ, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

24. Podľa § 267 ods. 2 ObZ, vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo na základe výpovede zo dňa 22.05.2013 k osobitnej forme zániku zmluvy zo dňa 01.12.2011, podľa ktorej bol žalovaný ako predajca KIA typu ,,B“ poverený vo vlastnom mene a na vlastný účet nevýhradným predajom zmluvného tovaru (motorové vozidlá zn. KIA, originálne náhradné diely zn. KIA a príslušenstva zn. KIA) koncovým zákazníkom v oblasti Starej Ľubovne a okolia vrátane vykonávania údržby a opráv motorových vozidiel zn. KIA. Napriek tomu, že uvedeným spôsobom dochádza k zániku nesplneného záväzku, t. j. v danom prípade zánikom ďalšej spolupráce strán sporu pri predaji zmluvného tovaru a vykonávaní s tým spojených činností údržby a opravy, nemožno konštatovať, že k zániku dochádza bez uspokojenia veriteľa. Uspokojenie veriteľa sa transformuje na náhradnú formu tzv. zaplatením odstupného. Účastníkovi záväzkového vzťahu sa tak poskytne jednak náhrada plnenia, ktorá súčasne plní funkciu náhrady nákladov vynaložených na prípravu alebo prijatie plnenia, ako aj funkciu akéhosi odškodnenia, keďže využitím práva nedochádza k porušeniu právnej povinnosti, ale k výkonu práva. Žalobca v zmysle memoranda pristúpil k ukončeniu zmluvy uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou KIA Motors Sales Slovakia, s.r.o., ktorá nepriamo súvisela so zmluvou, ktorú mal uzatvorenú so žalovaným. Ak teda stratil možnosť spolupráce so spoločnosťou KIA Motors Sales Slovakia, s.r.o. ako importérom, hoci svoje postavenie ako predajcu typu ,,A“ na základe novouzatvorenej zmluvy nestratil, a ďalej nemal záujem na výkone činnosti predaja pre územie Starej Ľubovne a okolia, svoju obchodnú činnosť ponúkol žalovanému. Výkon činnosti predaja motorových vozidiel zn. KIA a s tým spojená ich oprava a údržba mal pre žalobcu význam v intenciách platnosti zmluvy zo dňa 01.12.2011, kedy žalovaný ako predajca typu ,,B“ zo svojej činnosti pre územie Starej Ľubovne a okolia odvádzal časť zisku žalobcovi ako predajcovi typu ,,A“ a tým sa určitým spôsobom prostredníctvom žalovaného podieľal na zisku z predaja. Zánikom vertikálneho systému dohôd by pre žalobcu nemalo význam to, ak by predajcom typu ,,A“ pre územie Starej Ľubovne a okolie ostal bez existencie ďalších podmienok pre dosahovanie zisku, t. j. predovšetkým vo forme priestorov pre výkon podnikateľskej činnosti pre danú oblasť, technického vybavenia, zamestnancov a pod. Na druhej strane, žalobca si bol na základe úzkej spolupráce so žalovaným vedomý, že žalovaný bude mať záujem naďalej vykonávať doterajšiu podnikateľskú činnosť pre územie Stará Ľubovňa a okolie, ktorá tvorila prevažnú časť jeho doterajších ziskov. Žalobca mal teda záujem za dohodnutú výšku odstupného prenechať výkon podnikateľskej činnosti v pozícii predajcu

typu ,,A“ žalovanému, ak súčasne vedel, že žalovaný bude mať bez ďalšieho na pokračovaní výkonu tejto činnosti záujem.

26. Žalovaný mal vytvorené všetky technické a materiálne podmienky pre podnikanie v podobe vlastných predajných priestorov, dielne, kompletne vybavenej na údržby motorových vozidiel, pričom tieto mal založené niekoľkými úverovými zmluvami, ktoré musel priebežne splácať bankám, zamestnaných pracovníkov, prevažne rodinných príslušníkov.

27. Na základe vyššie uvedenej intenzity záujmu jednotlivých strán sa žalovaný v konaní bránil predovšetkým tým, že výpoveď zmluvy uzatvoril v tiesni a v obave pokračovania ďalšieho výkonu podnikateľskej činnosti, ktorá tvorí prevažný zdroj jeho príjmov. V zmysle podanej vzájomnej žaloby sa preto domáhal vyslovenia neplatnosti výpovede zmluvy a vrátenia doposiaľ zaplatenej čiastky 28.000,- eur s príslušenstvom. Pokiaľ ide o neplatnosť napádanej výpovede, k nej sa už vyjadril odvolací súd v uznesení 1Cob/14/2017 zo dňa 20.04.2017 v bode 8., kde konštatoval, že v prvom rade je povinnosťou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s otázkou platnosti, či neplatnosti zmluvy, ktorú žalovaný namieta, ide o otázku, ktorá nemusí byť predmetom samostatného konania, ale súd musí o nej rozhodnúť ako o predbežnej otázke.

28. Podľa § 137 písm. d/platného CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

29. S poukazom na toto citované zákonné ustanovenie možno konštatovať, že od účinnosti CSP, t.j. od 01.07.2016 určenie platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu môže súd skúmať samostatnou žalobou len ak to vyplýva z osobitného predpisu, napr. zo Zákonníka práce alebo iného ale pokiaľ ide o ostatné právne úkony napádané v konaní, tie musí riešiť len ako predbežnú otázku. Tak je tomu aj v prebiehajúcom súdnom konaní.

30. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. V súlade s citovaným zákonným ustanovením absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takú nedovolenosť a teda o absolútnu neplatnosť ide vtedy, keď svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, prípadne, keď zákon obchádza. Obchádzanie zákona znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, ale svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Zákonom sa myslí nielen OZ, ale aj iné predpisy, ktoré majú takúto povahu a s ktorými sa právny úkon dostal do rozporu, pričom nemá to bez ďalšieho samo o sebe za následok neplatnosť právneho úkonu, okrem prípadu, že sa zákon obchádza alebo ak takto urobený právny úkon sa prieči dobrým mravom. O nedovolenosť a absolútnu neplatnosť ide tiež v prípade, keď sa to prieči dobrým mravom, ide o situáciu, keď účastník koná v rozpore so základnými všeobecne uznávanými morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa považuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď ku právnemu úkonu došlo. Plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením (§ 451 , ktoré sa musí vydať. Každý z účastníkov neplatnej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Výkladom znenia ustanovenia § 267 ods. 2 možno dospieť k záveru, že u podnikateľov sa vo všeobecnosti predpokladá, že sú pri svojom podnikateľskom riziku dostatočne znalí práva tak, aby sa nedostali do tiesnivej situácie napr. aj uzatvorením zmluvy za nevýhodných podmienok. Predpokladá sa, že v zmluvných vzťahoch s inými podnikateľmi budú formou vyjednávania presadzovať svoje záujmy natoľko, aby dosiahli čo možno najvyšší zisk a výhodné postavenie na trhu. Na druhej strane, ten ktorý podnikateľ nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku a zneužiť svoje práva, ktoré mu na úkor iného vznikli. Ak teda podnikateľ z akýchkoľvek dôvodov uzavrel zmluvu za existencie nekorektných alebo šikanóznych podmienok a praktík, nevylučuje to použitie zásad poctivého obchodného styku.

32. Súd vychádzajúc z okolností, za ktorých bola výpoveď medzi stranami sporu uzavretá a dôsledkov, ktoré by táto mala spôsobiť, dospel k záveru, že táto je neplatná s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia. Súd neplatnosť tohto právneho úkonu odvodzuje tým, že:

- ku podpisu výpovede bol žalovaný viac-menej donútený, ak chcel vo svojich doterajších podnikateľských aktivitách, ktoré dovtedy vykonával cca 20 rokov pokračovať a to nielen v predaji

motorových vozidiel, ktorých sa výpoveď týka, ale aj ďalších činností, ako je servisná činnosť, pre ktoré mal vytvorené optimálne, technické a personálne podmienky,

- žalobca nepredložil súdu dôkaz o tom, aby odstupné bolo dojednané aj s inými predajcami, ktorí zmenili formu predaja z typu B na A, okrem žalovaného, teda nešlo o bežný postup vo vzťahu ku všetkým predajcom, iba žalovanému,

- žalobca spočiatku žiadal od žalovaného odstupné vo výške 175.000,- eur až 250.000,- eur a až následným vyjednávaním znížil svoj nárok na zmluvne dohodnutých 70.000,- eur,

- súd poukazuje aj na to, že žalobca si odstupné v uvedenej výške vypočítal zo zisku, ktorý preňho tvoril v rámci spolupráce žalovaný, avšak vzhľadom na zánik takejto formy spolupráce mal pri výške odstupného prihliadnuť na zisk, ktorý by mu ako predajcovi typu ,,A“ pre územie Stará Ľubovňa a okolie ,,ušiel“ z dôvodu, že sa svojho postavenia v prospech žalovaného zriekol. Žalovaný sa preto dostal pri výpočte výšky odstupného do nevýhodného postavenia práve tým, že bol vo svojej podnikateľskej činnosti natoľko úspešný, že tvoril zisk v priemere 25.000,- eur ročne. Výpoveďou zmluvy sa totiž žalobca nevzdal postavenia účastníka podieľajúceho sa na zisku žalovaného ako tomu bolo v prípade predchádzajúcej spolupráce, ale vlastného postavenia predajcu typu ,,A“ pre územie Stará Ľubovňa a okolie. Je zjavné, že pre žalobcu bolo priaznivejšie vypočítať svoju stratu na zisku zo zisku, na ktorom sa podieľal v rámci spolupráce so žalovaným, ako zo zisku, ktorý by bol býval dosiahol pri ponechaní si svojho postavenia ako predajcu typu ,,A“. Zisk z vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu pre územie Stará Ľubovňa a okolie by bol podľa súdu nepomerne nižší, nakoľko tu žalobca nemal vybudované priestory na výkon takejto činnosti ani základňu vo forme klientov v takom rozsahu, ako nimi s prihliadnutím na priemerný zisk dosahoval a dosahuje žalovaný.

33. Žalobca teda týmto postupom využil svoje dominantné postavenie na trhu a pred podpisom zmluvy „donútil“ žalovaného tým, že nemal inú možnosť ako zabezpečiť ďalší chod svojich činností podpisom tejto zmluvy, keďže predtým ho odpojil od systému techniky a predaja náhradných dielov, tovarov a podobne a znemožnil mu tak vykonávať aj inú činnosť okrem predaja vozidiel. Z toho dôvodu žalovaný po podpise výpovede dňa 22.05.2013 si uvedomil svoje postavenie, že nemá inú možnosť len súhlasiť s podmienkami, ktoré mu určil žalobca a dňa 10.06.2013, teda s odstupom cca 2 týždňov podpísal napokon aj splátkový kalendár.

34. Za predpokladu, že by odstupné bolo uplatnené ako všeobecné pravidlo vo vzťahu ku všetkým, prípadne viacerým predajcom, súd by zvažoval, či dojednanie výšky, je primerané, ale keďže voči žalovanému ako jedinému bola uplatnená takáto sankcia, súd ju považuje za neplatnú v rozpore so zákonom a zásadami poctivého obchodného styku.

35. Keďže súd výpoveď zo zmluvy vyhodnotil ako neplatný právny úkon žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré z takého úkonu získal v zmysle § 451 ods. 2 OZ.

36. V zmysle § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

37. S poukazom na toto citované zákonné ustanovenie, keďže žalovaný prijal od žalobcu plnenie vo výške 28.000,- eur, toto je povinný vrátiť žalobcovi s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

38. Súd dodáva, že na listinné dôkazy predložené žalovaným, ktoré mali preukázať nenárokovanie si odstupného v prípade výpovedí zmlúv u iných predajcov v Košiciach, Bardejove, Čadci a Liptovskom Mikuláši, ktoré zmenili svoju pozíciu z predajcu B na A, súd prihliadol. Žalobca argumentoval uplatnenie odstupného od žalovaného tvorbou jeho zisku. Tento dôvod súd nemôže vziať do úvahy ako smerodajný ak od predajcov, ktorí netvorili zisk, tak nemali povinnosť platiť odstupné. Tvorba zisku je základom a zmyslom celého podnikania a pokiaľ žalovaný zisk tvoril, nemôže to byť na jeho ujmu a ťarchu.

39. Súd konštatuje, že žalobca v rozpore s poctivým obchodným stykom zneužil vysoký záujem žalovaného na pokračovaní výkonu podnikateľskej činnosti v spornej oblasti a dojednal s ním odstupné ako jediným predajcom. Takýto nárok žalobcu vo forme výšky odstupného, ktorá je v rozpore s poctivým obchodným stykom, preto v súlade s citovaným ustanovením § 265 priznať nemožno.

40. Žalobca sa okrem istiny domáhal aj úroku z omeškania.

41. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

42. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

43. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

44. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,nariadenie“), namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

45. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením bezdôvodného obohatenia odo dňa 04.02.2016 (t. j. deň doručenia vzájomného návrhu). V čase, od kedy súd priznal žalobcovi úroky z omeškania, bola základná úroková sadzba ECB pre hlavné refinančné operácie 0,05 %, a teda žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne (9,00 % + 0,05 %) z vydania bezdôvodného obohatenia od 04.02.2016 do jej zaplatenia. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania odo dňa doručenia Dohody o urovnaní, avšak o tejto skutočnosti nepredložil žiaden listinný dôkaz. Súd preto priznal úroky z omeškania odo dňa, kedy bola žalovanému doručená vzájomná žaloba.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 tak, že Petrovi Smrekovi - AUTOVENDY SLOVAKIA ako žalovanému v časti podanej žaloby a ako žalobcovi v časti vzájomného návrhu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tak v časti žaloby, ako aj v časti vzájomného návrhu bol v plnom rozsahu úspešný a teda Motor-Car Poprad, spol. s.r.o. ako žalobca v časti podanej žaloby a ako žalovaný v časti vzájomného návrhu je povinný mu nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 .

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . 1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.