Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/23/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: C. G. - označený v administratívnom konaní C. K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom ul. A. L. Xa/XX, XX-XXX L.-L., Poľská republika, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: PLATINUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 795 430, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 472-3/2020-BA zo dňa 29. apríla 2020

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava Číslo: 472-3/2020-BA zo dňa 29. apríla 2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 48120-2/2019-CA zo dňa 25. októbra 2019 z r u š u j e a v r a c i a vec orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 15.05.2020, pôvodne doručenou krajskému súdu v Bratislave, domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu s tým, aby boli zohľadnené právne predpisy Spoločenstva o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia počas opätovného preskúmania. Žalobca v žalobe uviedol, že navrhuje konanie v jeho neprítomnosti. Žalobca mal za to, že došlo k porušeniu predpisov hmotného práva v tom, že poľská inštitúcia nemá právoplatné rozhodnutie, že žalobca podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky od 01.05.2014 do 15.04.2020. Žalobca poukázal na neprimerané použitie článku 11 ods. 2 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 ako aj porušenie . Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu je vydané na základe neoprávneného vyhlásenia inštitúcie Zakładu Ubezpieczeń Społecznych, že práca má marginálny charakter, pričom pomer sociálneho zabezpečenia sa riadi podľa miesta pracoviska, teda podľa žalobcu poľská inštitúcia nemala právomoc posudzovať existenciu pracovného pomeru a hodnotiť ho, pretože toto oprávnenie patrí výhradne Sociálnej poisťovni. Nie je namieste tvrdenie, že žalobca vykonáva prácu o marginálnom charaktere, pokiaľ v zmluve sa stanovuje dĺžka pracovnej doby na 10 hodín za mesiac a v Poľsku žalobca vykonáva prácu na vlastný účet najviac 160 hodín za mesiac, a preto zamestnanie na Slovensku je viac ako 5 %, a tým práca žalobcu nie je prácou o marginálnom charaktere. Žalobca ďalej uviedol, že došlo k porušeniu aj článku 5 vykonávacieho Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009. Žalobca namietal nesprávny záver v tom, že práca na základe pracovnej zmluvy pre spoločnosť PLATINUS, s.r.o. zahŕňa činnosti vykonávané doma, pretože v pracovnej zmluve je výslovne napísané, že je to práca vykonávaná na Slovensku, žalobca dochádza na Slovensko. Žalobca nesúhlasil ani so záverom, že práca nie je v skutočnosti vykonávaná, pretože nie je nevyhnutne potrebné, aby žalobca bol v meste, ktoré je sídlom spoločnosti PLATINUS, s.r.o., v ktorej spoločnosti má

pracovnoprávny vzťah. Žalobca vykonáva prácu u zamestnávateľa PLATINUS, s.r.o. s frekvenciou podľa uzavretej pracovnej zmluvy. Prácu žalobca vykonáva na území Slovenska, v rôznych mestách, pretože zamestnávateľ chce dosiahnuť s jeho ponukou čo najširšie publikum a zahŕňa priamo interakciu s podnikmi, ktoré vykonávajú svoje činnosti na Slovensku. Sociálna poisťovňa podľa žalobcu z neznámych dôvodov tvrdí, že práca nie je vykonávaná, pretože zamestnanci spoločnosti PLATINUS, s.r.o. neboli počas kontroly v sídle spoločnosti. Nikde v pracovnej zmluve sa nevyžaduje od žalobcu, aby bol v sídle spoločnosti. Dokladom o vykonaní práce na Slovensku sú štvrťročné výkazy o dokončení prác, ktoré sú odovzdané zamestnávateľovi a ktorý zostáva jediným disponentom. Za prácu žalobca dostáva odmenu. Podľa žalobcu sú nedôvodné námietky žalovaného, že nebola vykonaná práca, pretože žalobca má výkazy o vykonanej práci ako aj doklady o pobyte na Slovensku. Poľská inštitúcia Zakład Ubezpieczeń Społecznych v Poľsku sa obrátila s otázkou na skutočný výkon práce výhradne v súvislosti s doslovným plnením platných predpisov spoločenstva. Žalobca podklady na potvrdenie vykonávania práce chcel predstaviť len príslušným slovenským orgánom - Sociálnej poisťovni. Žalovaný sa svojím rozhodnutím odvoláva na celý rad právnych predpisov, ale žalovaný neuviedol právny základ pre rozhodnutie vzťahujúce sa na žalobcu. Založenie rozhodnutia žalovaného na rozhodnutí Zakładu Ubezpieczeń Społecznych ako poľského orgánu miesta bydliska žalobcu nebolo v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ, pretože poľská inštitúcia Zakład Ubezpieczeń Społecznych je oprávnená iba uviesť platné právne predpisy v súlade s článkom 13 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 s právnymi slovenskými predpismi odo dňa uzatvorenia pracovnej zmluvy. Určenie uplatniteľných právnych predpisov inštitúcii s uvedením miesta nájomnej práce vylučuje ohodnotenie inštitúciou miesta bydliska, koho je právny vzťah, z ktorého má žalobca sociálne zabezpečenie v krajine výkonu práce, platné podľa práva miesta bydliska žalobcu. Poľský poisťovací orgán po konzultácii so žalovaným prispel k situácii, v ktorej žalobca podnikajúci a vykonávajúci nájomnú prácu v rôznych členských štátoch EÚ podlieha právnym predpisom viac ak jednej krajiny. Takýto výsledok podľa žalobcu je v rozpore s účelom článku 48 až 51 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá má zabezpečiť, aby zamestnanci v dôsledku používania práva voľného pohybu nestrácali dávky splatné im podľa právnych predpisov sociálneho zabezpečenia členského štátu.

2. Krajský súd na základe obsahu podanej žaloby uznesením č.k. -29 zo dňa 20. decembra 2021 pribral do konania ako ďalšieho účastníka PLATINUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 795 430, ktorý ako obchodná spoločnosť sa stal účastníkom administratívneho konania v postavení zamestnávateľa žalobcu a pribratím do konania krajský súd sledoval ochranu práv tohto ďalšieho účastníka konania.

3. Na výzvu krajského súdu tak žalovanému ako aj ďalšiemu účastníkovi konania (výzva zo dňa 20.12.2021 - č.l. 32 spisu, výzva zo dňa 20.12.2021 - č.l. 34 spisu) sa vyjadril len žalovaný, ktorý v podaní zo dňa 20. januára 2022 (č.l. 40 - 41 spisu) uviedol, že rozhodnutím prvostupňového orgánu, a to Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 48120-2/2019-CA zo dňa 25. októbra 2019 bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako zamestnancovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa od 01. mája 2014 podľa slovenskej legislatívy. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal odvolanie žalobca ako zamestnanec, o ktorom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 472-3/2020- BA zo dňa 29. apríla 2020 tak, že odvolanie zamestnanca zamestnávateľa PLATINUS, s.r.o., IČO: 46 795 430, so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. Žalovaný uviedol, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť, uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch a majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „základné nariadenie“). Súčasne sa uplatňuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „vykonávacie nariadenie“). Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Žalovaný poukázal na článok 11 ods. 3 písm. a), článok 13 ods. 3 základného nariadenia v spojení s článkom 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia. Žalovaný uviedol, že dňa 24. novembra 2014 bolo Sociálnej poisťovni, ústredie v súlade

s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia doručené oznámenie zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych (ďalej len „ZUS“), Oddzial w Opolu č. 240000/2014/512-UBS-IG-35290 zo dňa 18. novembra 2014, ktorým ZUS určil, že zamestnanec od 01. mája 2014 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Práve uvedené definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov príslušnou inštitúciou bolo hlavným pokladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, uznesenie sp. zn. zo dňa 04. decembra 2018, v ktorom sa konštatuje, že definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu EÚ od určitého dátumu podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa článku 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Nadväzujúc na závery Veľkého senátu správneho kolégia NS SR vyjadrené v uznesení sp.zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. zo dňa 25. novembra 2020, ktorý bol uverejnený ako judikát R 47/2021 uviedol, že neobstojí tvrdenie Sociálnej poisťovne, že nerozhodovala o uplatniteľnej legislatíve, ale o poistení, pretože v danom prípade ide o absenciu jej právomoci vôbec vo veci konať, pretože zákon o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa rozhodla, nie je aplikovateľný. Podľa Najvyššieho súdu SR bola Sociálna poisťovňa povinná zastaviť konanie pre neodstrániteľnú prekážku, a to pre nedostatok právomoci vo veci konať. Keďže zákon o sociálnom poistení nie je možné aplikovať, Sociálnu poisťovňu neobmedzuje ust. § 172 zákona o sociálnom poistení, ktoré vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní a Sociálna poisťovňa má možnosť, resp. povinnosť zastaviť konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona o správnom konaní, ak zisti, že nie je správnym orgánom príslušným na konanie a vec nemôže postúpiť príslušnému orgánu.

4. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na ust. ako aj na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Žiline sp.zn. , sp.zn. a navrhol, aby Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

5. Postupom krajského súdu bolo vyjadrenie žalovaného doručené tak žalobcovi ako aj ďalšiemu účastníkovi konania, ku ktorému nebolo zaslané vyjadrenie.

6. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodnutím Číslo: 48120-2/2019-CA zo dňa 25. októbra 2019 podľa ust. bod prvý , podľa ust. rozhodla, že žalobcovi pánovi C. K. G., nar. XX. C. XXXX nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi PLATINUS, s.r.o., Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 795 430, od 01. mája 2014 podľa slovenskej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava vydala dňa 24. septembra 2019 rozhodnutie Číslo: 15512-5/2019-BA, ktorým rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 40133-1/2014-CA zo dňa 10. júna 2014 napadnuté odvolaním pána C. K. G., nar. XX. C. XXXX, bytom X. XA/XX, XX-XXX L.-L., Poľská republika a zamestnávateľa PLATINUS, s.r.o., Palárikova 76, 022 01 Čadca, Slovenská republika, vo veci nevzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca C. K. G., X. XA/XX., XX-XXX L.-L., Poľská republika u zamestnávateľa PLATINUS, s.r.o., Palárikova 76, 022 01 Čadca, od 01. mája 2014 podľa slovenskej legislatívy, zrušila a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca na nové prejednanie a rozhodnutie. V odvolacom konaní bolo zistené, že prvostupňové rozhodnutie nespĺňa náležitosti vyžadované ust. v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 17. decembra 2009. Prvostupňový orgán preto opätovne vydal rozhodnutie o nevzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti na základe právnej a skutkovej analýzy, z ktorej vyplynulo, že od 01. mája 2010 sa uplatňuje Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „základné nariadenie“) a vykonávacie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Prvostupňový orgán poukázal na článok 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho

nariadenia a uviedol, že v novom konaní zisťoval, či bola príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska určená legislatíva, ktorá sa na zamestnanca vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia. Z právnej úpravy vyplynulo, že legislatívu v oblasti sociálneho zabezpečenia je povinný určiť štát bydliska zamestnanca, pričom ak zamestnanec vykonáva činnosť v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch EÚ, je povinný o tejto skutočnosti informovať inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako prvostupňový orgán, zistila, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddzial w Opolu (ďalej aj len „ZUS“) oznámila dňa 24. novembra 2014 Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava listom č. 240000/2014/512- UBS-IG-35290 zo dňa 18. novembra 2014, že C. K. G. podlieha v období od 01. mája 2014 poľskému zákonodarstvu v oblasti sociálneho zabezpečenia. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym.

7. Na základe podaného odvolania žalobcu rozhodol žalovaný Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: 472-3/2020-BA zo dňa 29. apríla 2020 tak, že odvolanie žalobcu ako zamestnanca zamestnávateľa PLATINUS, s.r.o., IČO: 46 795 430, so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca vo veci vzniku a zániku sociálneho poistenia zamestnanca zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. , . Poukázal na pôvodné konanie, ktoré prebiehalo pred prvostupňovým orgánom, na odvolanie žalobcu a skonštatoval, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je vecne správne. Žalovaný uviedol, že zamestnávateľ PLATINUS, s.r.o. bol v období od 01. októbra 2012 do 15. apríla 2020 prihlásený v registri zamestnávateľov, vedenom Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (ďalej aj len „register poistencov“), vedeného Sociálnou poisťovňou, s dátumom vzniku poistenia 01. mája 2014. Žalovaný uviedol, že od vstupu Slovenskej republiky do EÚ sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Tieto majú prednosť pred našou štátnou legislatívou. V ďalšej časti odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia („základné nariadenie“) v spojení s článkom 11 ods. 1, 3a, článok 13 ods. 3, článok 76 základného nariadenia v spojení s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 („vykonávacie nariadenie“), a to konkrétne článok 16 ods. 1, 2, 3, 4 vykonávacieho nariadenia a konštatoval, že v súlade s postupom určovania uplatniteľnej legislatívy bolo dňa 24. novembra 2014 Sociálnej poisťovni podľa článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a predpisov zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, Oddzial w Opolu, doručené oznámenie č. 240000/2014/512-UBS-IG-35290 zo dňa 18. novembra 2014, ktorým ZUS určila, že zamestnanec podlieha od 01. mája 2014 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie v lehote dvoch mesiacov od doručenia nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym. ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska zamestnanca v spolupráci so Sociálnou poisťovňou, rešpektujúc postupy určené v článku 16 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, určila, že zamestnanec od 01. mája 2014 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Námietky žalobcu ako zamestnanca, uvedené v odvolaní, nemali vplyv na rozhodnutie žalovaného. Na žalobcu ako zamestnanca sa nemohla uplatňovať legislatíva štátu, v ktorom má zamestnávateľ podľa výpisu z Obchodného registra sídlo, t.j. legislatíva Slovenskej republiky, pretože na žalobcu ako zamestnanca sa výlučne vzťahuje legislatíva Poľskej republiky. Z dôvodu, že zamestnancovi bola určená poľská uplatniteľná legislatíva, Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca podľa žalovaného bola povinná vydať rozhodnutie, ktorým výslovne deklarovala, že žalobcovi ako zamestnancovi zamestnávateľa povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01. mája 2014 podľa slovenskej legislatívy nevzniklo. Nápravu nesprávnej registrácie bolo možné zo strany Sociálnej poisťovne vykonať len vydaním rozhodnutia o nevzniku sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy, pretože na zamestnanca sa v zmysle koordinačných nariadení vzťahuje uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky, čím zosúladila skutkový stav s právnym. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27. apríla 2016 v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 09. decembra 2014, z ktorého vyplýva, že súd nemôže zasahovať do definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy, ktorá nebola spochybnená Sociálnou poisťovňou ani ZUS a bola v súlade s článkami 15 a 16 vykonávacieho nariadenia určená. V kompetencii krajského súdu

nie je tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí podľa žalovaného aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia. Žalovaný uviedol, že vzájomný dialóg a zmierovací postup medzi ZUS a Sociálnou poisťovňou v posudzovanom prípade neprebehol, pretože Sociálna poisťovňa určenie poľskej uplatniteľnej legislatívy v lehote dvoch mesiacov nerozporovala, t.j. súhlasila s ním, v dôsledku čoho sa toto určenie stalo definitívnym. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie je zákonným rozhodnutím, ktoré je riadne odôvodnené. V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nebola viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale bola povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Z dôvodu správnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. (ďalej „“) za dodržania ust. a po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia ako aj postupu konania, ktoré rozhodnutiam predchádzalo, na základe podanej žaloby podľa ust. v spojení s ust. zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a v zmysle ust. vrátil vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

9. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal vec bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -52 zo dňa 08.04.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.05.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. .

10. Primárne krajský súd uvádza, že mal splnenú podmienku pre konanie a rozhodovanie, a to včasnosť podanej žaloby žalobcom. Z pripojeného administratívneho spisu krajský súd zistil, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 14. mája 2020 a žaloba žalobcu bola podľa obálky na č.l. 12 spisu podaná na pošte dňa 20.05.2020, t.j. v zákonom stanovenej lehote podľa ust. .

11. Krajský súd k svojmu procesnému postupu, a to k prejednaniu žaloby žalobcu postupom bez nariadenia pojednávania uvádza, že mal splnené podmienky na prejednanie tejto veci bez nariadenia pojednávania, pretože žalobca v žalobe (č.l. 2 spisu) uviedol, že súhlasí s uskutočnením konania bez pojednávania, bez prítomnosti žalobcu a žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20. januára 2022 sa nevyjadril v tom, že by žiadal nariadiť pojednávanie.

12. Ďalším účastníkom konania podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -29 zo dňa 20. decembra 2021 bol PLATINUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 795 430.

13. Podľa pripojeného administratívneho spisu nebolo sporné to, že žalobca bol zamestnancom spoločnosti PLATINUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 795 430. Nebolo sporné ani to, že žalobca ako zamestnanec spoločnosti PLATINUS, s.r.o. je občanom Poľskej republiky s bydliskom v Poľskej republike. Ďalej nebolo sporné ani to, že podľa Registračného listu fyzickej osoby bol žalobca prihláškou prihlásený ako zamestnanec zamestnávateľa PLATINUS, s.r.o. s vyznačeným dátumom vzniku poistenia 01.05.2014. K nespornosti pristupuje aj to, že Sociálnej poisťovni, ústredie bolo dňa 24.11.2014 doručené zo strany poľskej inštitúcie Zakład Ubezpieczeń Społecznych („ZUS“), Oddzial w Opolu, Ul. Wrocławska 24, 45-701 Opole oznámenie č. 240000/2014/512-UBS- IG-35290 zo dňa 18. novembra 2014 (poznámka krajského súdu, ktoré oznámenie v preklade do slovenského jazyka je súčasťou administratívneho spisu), z ktorého vyplynulo, že ZUS určila žalobcovi uplatniteľnosť poľských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia v období od 01.05.2014. Podľa administratívneho spisu voči tomuto oznámeniu ZUS o uplatniteľnej poľskej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia u žalobcu prvostupňový orgán nenamietal, čo znamenalo definitívne určenie uplatniteľnej poľskej legislatívy pre žalobcu v oblasti sociálneho zabezpečenia od 01.05.2014.

14. Krajský súd na základe obsahu pripojeného administratívneho spisu tak, ako uviedol vyššie, aplikoval rozhodné články Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla

2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia („základné nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 883/2004“) v spojení s rozhodnými článkami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia („vykonávacie nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 987/2009“) a dospel k záveru, že s ohľadom aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, žalovaný a prvostupňový orgán neboli oprávnení na vydanie rozhodnutí.

15. Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia („základné nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 883/2004“) z článku 2 ods. 1 vyplýva, že toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

16. Podľa článku 11 ods. 1, ods. 3 písm. a) Nariadenia č. 883/2004 osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. S výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

17. Podľa článku 13 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004 osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

18. Podľa článku 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia („vykonávacie nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 987/2009“) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.

19. Podľa článku 16 ods. 5 Nariadenia č. 987/2009 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.

20. Podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia. Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie. Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného

členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.

21. Podľa ust. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“) sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

22. Podľa ust. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

23. Podľa ust. . do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

24. Podľa ust. organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v a v a .

25. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.12.2018 boli Veľkým senátom správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na otázky nastolené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. mája 2018 prijaté odpovede, pričom krajský súd cituje odpoveď na druhú otázku: „Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa článku 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 („vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) alebo vzájomnou dohodou podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa článku 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.“

26. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že v čase, keď už rozhodoval prvostupňový orgán, bola zo strany poľskej inštitúcie ZUS podaním zo dňa 18. novembra 2014, doručeným Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 24.11.2014, oznámená u žalobcu uplatniteľnosť poľských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia v období od 01.05.2014, ktoré určenie sa stalo definitívnym, pretože žalovaný uviedol, že toto určenie nenamietal. V dôsledku definitívneho určenia uplatniteľných poľských právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia u žalobcu v období od 01.05.2014 (prvostupňový orgán vydal rozhodnutie dňa 25. októbra 2019) nastala absencia právomoci prvostupňového orgánu ako aj žalovaného k momentu vydania ich rozhodnutí podľa ust. . vo vzťahu k žalobcovi, pretože ešte pred dátumom prvostupňového rozhodnutia ako aj pred rozhodnutím žalovaného ako odvolacieho orgánu nastali účinky určenia poľskej uplatniteľnej legislatívy voči žalobcovi s konečnou platnosťou.

27. Na základe uvedených záverov správny súd dospel k tomu, že existoval dôvod pre zrušenie rozhodnutia tak prvostupňového orgánu ako aj žalovaného v zmysle ust. , a to z dôvodu, že tieto rozhodnutia boli vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Správny súd v zmysle ust. , súčasne po zrušení tak rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu vec vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neboli orgánmi, ktoré by mali právomoc na vydanie rozhodnutia podľa ust. . o nevzniknutí jednotlivých poistení žalobcu ako zamestnanca ďalšieho účastníka konania PLATINUS, s.r.o. v období od 01. mája 2014 podľa slovenskej legislatívy. Táto skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku vo veci konať. V nadväznosti na uvedené pri skutočnosti zohľadnenia úpravy podľa ust. , ktorá neumožňuje v takomto prípade konanie zastaviť podľa zákona o sociálnom poistení, žalovaný podľa krajského súdu nie je viazaný úpravou ust. , ktorá vylučuje použitie všeobecného právneho predpisu o správnom konaní, a preto v novom konaní po zrušení rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu bude postupované tak, že konanie za aplikácie ust. Správneho poriadku sa zastaví. V tomto postupe prvostupňového orgánu krajský súd poukazuje na závery uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp.zn. zo dňa

04.12.2018 v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 23. februára 2022. K správnosti postupu krajského súdu sa poukazuje na odsek 51. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 23. februára 2022, z ktorého vyplýva ... „pokiaľ vo vzťahu k sťažovateľke bolo určené, že podlieha právnym predpisom Poľskej republiky, takéto určenie založilo právomoc poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS na konanie voči sťažovateľke a súčasne takéto určenie uplatniteľných právnych predpisov vo vzťahu k sťažovateľke vylučuje, aby sťažovateľka podliehala právnym predpisom Slovenskej republiky a teda aby podliehala právomoci Sociálnej poisťovni. Vychádzajúc z uvedeného pokiaľ Sociálna poisťovňa z vlastného podnetu začala konanie voči sťažovateľke a vo veci vydala preskúmavané rozhodnutia, konala a rozhodovala bez právneho dôvodu.“

28. Podľa ust. správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa ust. ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

30. Žalobe žalobcu bolo vyhovené v celom rozsahu, a preto žalobca je úspešným účastníkom konania. Žalobca z titulu úspechu má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov súdneho konania. Správny súd však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie ust. . Za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobcovi náhrada trov konania priznaná, považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobcu v administratívnom konaní sa po naplnení postupu správnych orgánov, podľa vyjadreného názoru správneho súdu v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie orgánu prvého stupňa, žalovaného, teda jedná sa o situáciu, kedy nie je možné konštatovať skutočný reálny dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobcu.

31. Ďalšiemu účastníkovi konania náhrada trov konania nebolo priznaná s poukazom na ust. pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka, pokiaľ sa nevyjadroval k podaniam doručeným krajským súdom a súčasne absentoval aj návrh na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.