Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/32/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. O. XXX/X, S., o zaplatenie 1.117,68 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5. októbra 2020 č.k. -91

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 897,68 € s úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 2.7.2017 do zaplatenia, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 60,64%.

2. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb podľa zák. o elektronických komunikáciách č. U. a č. U. v spojení s ich Dodatkami. Na základe zmlúv žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu s prideleným telefónnym číslom a v zmysle Dodatku k zmluvám odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu tam uvedenú s dohodnutou zmluvnou pokutou a dobou viazanosti 24 mesiacov. Na základe kúpnej zmluvy a dohody o splátkach k zmluve o pripojení č. U. zo dňa 9.11.2016 žalobca predal žalovanému 1 ks mobilného telekomunikačného zariadenia značky Samsung Galaxy Tab A 10.1 2016 LTE Black 2016 za kúpnu cenu 312,- eur, ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť v 23 mesačných splátkach v sume 13,- eur. Podľa dohody o splátkach k zmluve č. U. zo dňa 5.12.2016 žalobca predal žalovanému 1 ks mobilného telekomunikačného zariadenia značky Apple iPhone 5S 16GB Grey so zľavou 240 eur za kúpnu cenu 120 eur, ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť splátkou vo výške 60,- eur splatnou pri podpise dohody a v 24 mesačných splátkach v sume 2,50 eur. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie ceny riadne vyúčtovaných služieb vo výške 567,18 eur s tým, že porušením povinnosti žalovaného na ich včasnú úhradu, vznikla žalovanému v súlade s článkom 2.5 Dodatku k zmluve č. U. povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty 220 eur, určenej na základe pravidiel jej výpočtu tak, že zmluvná pokuta v pôvodnej výške 240 eur zodpovedajúca zľave z ceny mobilného telefónu sa znížila v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzatvorenia Dodatku k zmluve (05.12.2016) do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným (06.02.2017). Súčasne žalobca žiadal priznať neuhradené a zosplatnené splátky kúpnej ceny elektronických zariadení v sume 330,50 eur. Úrok z omeškania 5 % ročne z celkovej dlžnej sumy 1117,68

eur žiadal odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie 02.07.2017 uvedenom v pokuse o pokonávku.

3. V konaní súd aplikoval , zák. o elektronických komunikáciách a , a , hodnotiac záväzkový vzťah sporových strán ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú podrobil kontrole z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok. Predloženými faktúrami mal preukázané, že žalovaný ako užívateľ nezaplatil žalobcovi ako poskytovateľovi telekomunikačných služieb cenu za služby poskytnuté podľa zmluvy o pripojení č. U. zo dňa 9.11.2016 a zmluve o pripojení č. U. zo dňa 5.12.2016 v celkovej výške 567,18 eur, čím porušil povinnosť ustanovenú v Z prehľadu splátok kúpnej ceny elektronických zariadení zistil, že žalovaný uhradil z kúpnej ceny 312 eur Samsung Galaxy Tab A 10.1 2016 LTE Black 2016 len sumu 39 eur, a z kúpnej ceny Apple iPhone 5S 16GB Grey 120,- eur iba časť vo výške 62,50 eur, a jeho záväzok tak ostal nesplnený v celkovom rozsahu 330,50 eur. Žalovanému preto uložil povinnosť na zaplatenie ceny služieb a zostatku kúpnej ceny zariadení v súhrnnej sume 897,68 eur s úrokmi z omeškania 5% ročne od 2.7.2017 do zaplatenia v zhode s ustanoveniami , nar. vl. SR č.87/95 Z.z.

4. Dohodu o zmluvnej pokute vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Konštatoval, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, u ktorej nie sú žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Zmluvy o poskytovaní služieb a ich Dodatky mali formulárový charakter, nebol vytvorený priestor na dojednávanie ich obsahu alebo zmeny, zmluvné dojednania žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Súd poukázal na to, že sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti ( ), keď zmluvná pokuta musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa.

5. Zdôraznil, že v prejednávanej veci žalobca uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť účastníka platiť cenu za služby riadne a včas, čomu zodpovedá dojednanie o zmluvnej pokute v bode 2.5. písm. a) Dodatku, s tým, že dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v článku 2.5. Dodatku k zmluve o pripojení zahrňuje dva okruhy porušenia povinnosti a) porušenie povinnosti včas a riadne uhradiť cenu za služby a b) porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Poukázal na to, že zmluvná pokuta vo výške rozdielu maloobchodnej ceny zariadenia a zľavnenej ceny je v princípe primeraná pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti (bod 2.5. písm. b) Dodatku). Týmto spôsobom ukončenia sa totiž naruší celý hospodársky model žalobcu pri predaji takéhoto „akciového“ zariadenia. Takéto dôvody však podľa názoru súdu nemožno nájsť v prípade upravenom v písm. a) citovaného ods. 2.5 Dodatku. Porušenie povinnosti platiť za poskytnuté služby totiž samo osebe tento hospodársky model žalobcu nenarušuje, resp. nenarušuje ho do tej miery, aby to znamenalo potrebu kompenzovať celú zľavu z ceny elektronického zariadenia zmluvnou pokutou. Ak totiž nedôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti, žalobca má naďalej nárok na minimálny „paušál“ počas celej doby viazanosti. Tento príjem mu tak v rámci jeho hospodárskeho modelu kompenzuje výpadok spôsobený predajom komunikačného zariadenia za zľavnenú cenu. Uplatnenie zmluvnej pokuty podľa ods. 2.5 písm. a) Dodatku totiž samo osebe nezbavuje spotrebiteľa povinnosti naďalej plniť záväzky zo zmluvy o poskytovaní služieb a Dodatku k nej, vrátane povinnosti mať aktivovaný minimálny paušál.

6. Za podstatné považoval, že ak porušenie zmluvy a Dodatku spočíva len v tom, že spotrebiteľ počas jej trvania poruší svoju platobnú povinnosť bez ohľadu na dobu, po ktorú je v omeškaní (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 deň) a bez ohľadu na výšku sumy omeškania (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 cent), a pritom súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy, nedochádza ani k naplneniu hospodárskeho účelu, ktorý sa sleduje takto určenou výškou zmluvnej pokuty. Z uvedených dôvodov zmluvnú pokutu určenú v sume rozdielu bežnej maloobchodnej ceny zariadenia a jeho zľavnenej ceny podľa Dodatku považoval za neprimeranú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa s tým, že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v

dôsledku čoho ide o neprijateľnú podmienku v zmysle a , ktorá je podľa neplatná. Neplatnosť má za následok, že nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v , preto žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 220 eur zamietol.

7. O trovách konania rozhodol podľa vychádzajúc z pomeru procesného úspechu žalobcu 80,32% a úspechu žalovaného 19,68%.

8. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti súvisiacemu výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca uplatňujúc odvolacie dôvody podľa a a navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, že súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 220 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 2.7.2017 do zaplatenia a prizná mu náhradu trov konania. Vytýkal súdu, že vec nesprávne právne posúdil, ak dohodu o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Argumentoval tým, že dojednanie zmluvnej pokuty je plne v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, a aj keď v minulosti súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v dodatku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú a že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje povinnosti, žalobca nedostatky tejto dohody odstránil. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje aj časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Uviedol ďalej, že žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón so zníženou cenou a po dohodnutú dobu zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bude riadne a včas platiť ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Žalobca poukázal na účel uzatvorenej dohody, ktorým je zabezpečenie záväzkového vzťahu a motivácia k plneniu zmluvných povinností, pričom zdôraznil, že žalovaný nebol povinný a ani nútený uzatvoriť dodatok k zmluve. Podľa žalobcu dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška nemohli spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, pretože na základe tejto dohody žalovaný získal výhodnú cenu mobilného telefónu, výška zmluvnej pokuty neprevyšovala rozsah zľavy z kúpnej ceny a zohľadňovala časový úsek v ktorom si žalovaný plnil svoje povinnosti. Podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne vzhľadom na všetky okolnosti, ako i na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktorými bol priznaný žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu, keď základnou povinnosťou spotrebiteľa je splniť si svoje zmluvné záväzky.

9. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

11. Predmetom odvolacieho prieskumu boli iba napadnuté výroky rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o náhrade trov konania. Proti vyhovujúcemu výroku oprávnená osoba odvolanie nepodala, preto tento výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

12. Rozsudok súdu je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. mája 2022 v pojednávacej miestnosti č. dv. 220, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s , .

14. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody a , t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a . K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv, ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa potvrdil.

17. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

18. Súd prvej inštancie správne posudzoval vzťah medzi stranami sporu ako občianskoprávny a zároveň vzťah spotrebiteľský a zohľadnil tú skutočnosť, že zmluva o poskytnutí služieb uzavretá podľa zák. medzi stranami sporu, je typickou štandardnou formulárovou zmluvou, na ktorú v zásade dopadá súdna kontrola v zmysle a nasledujúce . Zmluvné podmienky boli totiž vopred dané dodávateľom a žalovaný ako spotrebiteľ mal síce možnosť sa s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemal možnosť ovplyvniť ich obsah ( ). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého dohoda o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda neplatným zmluvným dojednaním, lebo aj keď zohľadňuje časový aspekt porušenie zmluvnej povinnosti v rámci doby viazanosti, neberie do úvahy požiadavku primeranosti zmluvnej pokuty k hodnote a významu zabezpečenej povinnosti. Pri takomto dojednaní má spotrebiteľ povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške bez ohľadu na výšku „zabezpečenej“ pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty síce umožňuje zníženie výšky zmluvnej pokuty v závislosti od uplynutia času od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, avšak nezohľadňujúce intenzitu porušenia povinností a tak výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa. Dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i finančne nepodstatnom porušení povinností uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu, a súčasne výška zmluvnej pokuty môže byť rovnaká vo vzťahu k spotrebiteľom, ktorých dlh je voči dodávateľovi rôzneho rozsahu. Dohoda o zmluvnej pokute umožňujúca sankcionovať spotrebiteľa za omeškanie s plnením dlhu aj na úrovni 1 eur, bez ohľadu na to, že do času porušenia povinnosti mohol spotrebiteľ uhradiť cenu služieb vo výške presahujúcej dodávateľom predpokladaný príjem za dobu viazanosti, nemôže byť považovaná za primeranú.

19. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodov, že zmluvná pokuta nezohľadňuje výšku pohľadávky, vzniknutej porušením záväzku. Keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák., z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie. Pohnútka žalovaného, ktorá ho viedla k uzavretiu zmluvy a dodatku nie je rozhodujúca, a svedčí skôr o obchodnej praktike žalobcu vychádzajúcej z poznania konania priemerného spotrebiteľa, ktorý uprednostní zľavu z ceny. Rozhodujúci je obsah dohody o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve, ktorý je objektívne

spôsobilý poškodiť spotrebiteľa. Sankcia spočívajúca v degresívnej pokute vždy musí zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti, a zároveň sa odvíjať od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Pokiaľ sa aj žalobca snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrený v dennom klesaní základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa porušenia poskytovania služieb, nezohľadnil výšku nesplneného záväzku. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu zľavy a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje voľbu, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania, ktorý správne odráža mieru procesného úspechu sporových strán v konaní.

20. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na s použitím . Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému žiadne preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto stranám sporu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).