Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoKR-23-2017.pdf
PDF · 502.02 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Rizmana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v spore žalobcu: NETCORE MANAGEMENT LTD, 15 Stopher House, Webber Street, Londýn SE1 ORE, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Company No. : 8373781, zastúpený spoločnosťou KRAL PARTNERS s.r.o., Kukučínova 7, Košice, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 2.001.360,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 26Cbi/24/2016-1104 zo dňa 16.5.2017, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v 1., 2. a 5 výroku.
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v štvrtom výroku tak, že žalovaného zaväzuje zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 31.530,00 eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.901.292,90 eur, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.901.292,90 eur od 15.10.2007 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v časti o zaplatenie 100.068,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15.10.2007 do zaplatenia zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33.193,50 eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi prizal náhradu trov konania v rozsahu 90%.
2. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 185, § 186, § 187, § 191, § 204, § 206, § 207, § 208, § 209 C.s.p., ust. § 40 ods. 3, § 415, § 517 ods. 1, 2, § 524, § 525, § 526, § 529, § 793, § 795, § 797,§ 798, § 797, § 802, § 806, § 809 Občianskeho zákonníka a ust. § 76, § 81, § 82 Zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení.
3. Uviedol, že žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 30.8.2010 v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cbi/3/2011 sa právny predchodca žalobcu (Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, so sídlom kancelárie Južná trieda 4, 040 01 Košice, správca úpadcu: DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. „v konkurze“, Mlynárska 16, 040 01 Košice, IČO: 36 472 093) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu
2.352.732,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15.10.2007 do zaplatenia, titulom náhrady škody. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov tohto súdneho konania.
4. Právny predchodca žalobcu uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 31K/11/2009 zo dňa 25.6.2009 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 124/2009 zo dňa 30.6.2009 (časť 124B) bol na majetok spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o., Mlynárska 16, 040 01 Košice, IČO: 36 472 093 vyhlásený konkurz. Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 31K/11/2009 zo dňa 23.9.2009 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 187/2009 zo dňa 29.9.2009 bola za správcu úpadcu ustanovená spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. Dňa 31.7.2006 uzatvoril úpadca ako poistený na strane jednej so žalovaným ako poisťovňou na strane druhej poistnú zmluvu č. 010 0006976 s účinnosťou od 1.8.2006, ktorej predmetom bolo Združené poistenie - poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia majetku živelnou alebo vodovodnou udalosťou a Dodatkové poistenie, poistenie pre prípad ukradnutia veci (ďalej len „poistná zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu - Všeobecná časť (ďalej len „VPP-VČ“), všeobecné poistné podmienky - zvláštna časť - Poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou, alebo poškodenia a zničenia veci vodou z vodovodných zariadení (ďalej len VPP-ZČ 1) a Všeobecné poistné podmienky - zvláštna časť - Poistenie pre prípad ukradnutia veci (ďalej len „VPP-ZČ 2“). Dňa 26.3.2007 o 22:00 hod. došlo v prevádzke spoločnosti úpadcu k požiaru výrobnej haly a zásob, o čom bolo spísané oznámenie o vzniku škodovej udalosti, ktoré bolo následne zaslané žalovanému. Dňa 27.3.2007 sa uskutočnila obhliadka škody na majetku úpadcu, zamestnancom spoločnosti Slovexperta, s r.o. so sídlom: Uhoľná 1, 010 01 Žilina, IČO: 36 404 811, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č. 13502/L (ďalej ako „Slovexperta, s.r.o.“), ktorá vykonáva pre žalovaného ohliadky škôd vzniknutých v súvislosti s poistnými udalosťami. Vychádzajúc u ustanovení VPP-VČ a VPP - ZČ 1 vzťahujúcich sa na poistenie úpadcu a s prihliadnutím na predložené dokumenty ako aj známe skutočnosti týkajúce sa predmetnej poistnej udalosti, je právne nepochybné predovšetkým to, že poistná udalosť - požiar zo dňa 26.3.2007 je okrem škodovej zároveň aj poistnou udalosťou, keďže v kontexte zistených faktov plne spĺňa definíciu uvedenú v čl. 1 VPP-VČ, ako aj negatívne vymedzenie podľa čl. 8 bod 2 VPP- VČ a zároveň v rovnakých intenciách aj znenie čl. 8 VPP-ZČ 1 a preto je s touto poistnou udalosťou spojený vznik povinnosti poisťovne plniť (čl. 8 bod 1 VPP-VČ). Zároveň ak vec bola zničená, alebo poškodená v dôsledku živelnej udalosti a to požiarom z poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou vzniká právo na plnenie poistenému (čl. 1 bod 1 VPP-ZČ 1). Na základe všetkých dostupných dokumentov získaných na základe vyšetrovania poistnej udalosti Úradom justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Prešov a Hasičského a záchranného zboru v Prešove, t.j. Uznesenia o zastavení trestného stíhania zo dňa 22.6.2007, ČVS: P.-XXX/X-P.-A.-XXXX a znaleckého posudku č. p. A.-XXXX G.-G.-I.-XXXX zo dňa 17.5.2007 vyhotoveného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, Kuzmányho 8, 041 02 Košice - kriminalistami pre oblasť zisťovania príčin požiarov a požiarnej elektrotechniky, ktoré boli následne doručené žalovanému jednoznačne vyplýva, že skutočnou príčinou poistnej udalosti bol požiar, ktorého najpravdepodobnejšou príčinou vzniku bola technická závada - vznietenie sa pilín, alebo dreveného prachu vo vnútri vzduchotechniky. Z uvedeného dôvodu bolo zo strany úpadcu aj žalobcu jednoznačne preukázané, že poistená nehnuteľnosť a zásoby boli zničené a poškodené z dôvodu živelnej udalosti - požiaru a bol vylúčený úmysel poistníka, poisteného alebo inej osoby konajúcej z ich podnetu, t.j. táto škodová udalosť napĺňa všetky znaky poistnej udalosti. Predchádzajúci právny zástupca úpadcu vyzval žalovaného listom zo dňa 30.8.2007 označeným ako „Predloženie dokladov na likvidáciu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a žiadosť o poskytnutie primeraného preddavku na poistné plnenie“ na vyplatenie primeraného preddavku poistného plnenia. Žalovaný listom zo dňa 1.10.2007 označeným ako „odmietnutie plnenia“ oznámil úpadcovi, že plnenie z poistnej zmluvy odmieta z dôvodu naplnenia skutkovej podstaty § 802 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pretože výroba prebiehala v neskolaudovanej budove, o čom sa dozvedel až po uzatvorení poistnej zmluvy. Na uvedený list reagoval likvidátor úpadcu listom zo dňa 27.11.2007, ktorým žalovaného opätovne vyzval „na vyplatenie poistného plnenia z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX v rozsahu poisteného súboru zásob“ a zároveň navrhol stretnutie „za účelom prerokovania možného zníženia poistného plnenia a definitívnej výšky a termínu výplaty poistného plnenia z poistenej nehnuteľnosti.“ Listom zo dňa 20.12.2007 žalovaný opätovne reagoval v tom zmysle, že výzve na úhradu poistného plnenia nevyhovie, pričom svoje odmietavé stanovisko odôvodnil rovnako ako pri predchádzajúcom odmietnutí plnenia. Dňa 18.2.2008 voči uvedenému odmietnutiu podala listom odvolanie v mene úpadcu spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o., so sídlom toho času: Valova 38, 921 01 Piešťany, IČO: 34 107 064, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č.: 529/T, ktorá vykonávala sprostredkovanie poistenia pre úpadcu. Žalovaný na odvolanie odpovedal listom zo dňa 12.3.2008 a to opätovným odmietnutím vyplatenia poistného plnenia z totožných dôvodov aké už uviedol v predchádzajúcej korešpondencii. Následne po vyhlásení konkurzu na spoločnosť DREVINA - DREVONA, spol. s r.o., so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice, IČO: 36 472 093, sa správca pokúšal o mimosúdne urovnanie tohto sporu, pričom žalovanému zaslal dňa 1.4.2010 list pod názvom „Predžalobná výzva“, v ktorom ho vyzval na dobrovoľnú úhradu poistného plnenia. Žalovaný na uvedený list reagoval upovedomením o predĺžení lehoty na preskúmanie nároku správcu úpadcu a to do 7.6.2010, ktoré bolo doručené správcovi dňa 10.5.2010. Na následnú urgenciu zo dňa 21.06.2010 už žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Právny predchodca žalobcu ďalej uviedol, že v rámci výberu poisťovne a za účelom vypracovania ponuky na poistenie nehnuteľnosti a zásob úpadcu boli žalovanému ako aj ďalším osloveným poisťovniam preukázateľne zaslané: 1. znalecký posudok č. 051/2005 vypracovaný znalkyňou L.. I. P., z ktorého vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom poistenia, neboli skolaudované (str. č. 3, čl. II., bod 1 písm. a/ znaleckého posudku) a 2. ďalšie upresňujúce poznámky a podklady vo forme e-mailovej správy. Tvrdil, že na základe týchto zaslaných podkladov mal žalovaný už pri samotnom dojednávaní poistnej zmluvy vedomosť o tom, že budovy, ktoré majú byť predmetom poistenia sú neskolaudované a úpadca v nich vykonáva výrobnú činnosť. Napriek tomu žalovaný vypracoval pre úpadcu ponuky na predmetné poistenie a následne po akceptácii predloženej ponuky zo strany úpadcu vypracoval poistnú zmluvu. Poistná zmluva medzi úpadcom a žalovaným bola platne uzavretá dňa 31.7.2006 s účinnosťou od 1.8.2006. Úpadca žiadnym spôsobom od začiatku dojednávania uzatvorenia poistnej zmluvy so žalovaným vedome nezamlčoval ani nezatajoval žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa predmetu poistenia - toho, že nie je skolaudovaný a že v v ňom úpadca uskutočňuje výrobnú činnosť. Preto v tomto prípade nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov pre odmietnutie poistného plnenia zo strany žalovaného v zmysle ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Naopak úmyslom úpadcu bolo poistiť si svoj majetok pre prípad vzniku škodovej udalosti a preto nebolo v jeho záujme vystaviť sa riziku neplnenia zo strany poisťovne v prípade vedomého uvádzania nepravdivých údajov. Právny predchodca žalobcu si voči žalovanému uplatnil čiastku vo výške 70.878.428,03 Sk, t.j. 2.352.732,79 eur, čo do výšky istiny z dôvodu, že poistnou udalosťou bola spôsobená jednak škoda na predmete poistenia - poistených nehnuteľnostiach vo výške 60.293.000,00 Sk t.j. 2.001.360,95 eur hodnota bola stanovená znaleckým posudkom č. 8/2007 - Vyčíslenie spôsobenej škody - všeobecná hodnota požiarom zničených objektov firmy DREVINA - DREVONA, spol. s r.o. v obci Ličartovce, str. 11, vypracovaným L.. V. M., S. X, XXX XX A.P., Č.. XXXXXX, znalcom z odboru stavebníctva - oceňovanie nehnuteľnosti a ktorého zadávateľom bol Úrad justičnej a kriminálnej polície OR PZ Prešov a škodu na skladových zásobách vo výške 10.585.428,03 Sk, t.j. 351.371,84 eur, ktorej hodnota bola zdokladovaná žalovanému pri ohlásení poistnej udalosti. Uplatňovaná výška poistného plnenia sa pohybuje v rozmedzí dohodnutej maximálnej výšky poistnej sumy dojednanej medzi úpadcom a žalovaným v poistnej zmluve. Vzhľadom k obsahu listu odovzdanie spisového obalu a oznámenia o vzniku škodovej udalosti - poistná udalosť č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že dňa 1.10.2007, kedy bol tento list doručený žalovanému, mal tento k dispozícii už všetky doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti, preto dátum 15.10.2007 je relevantným dňom, od kedy sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Právny predchodca žalobcu si s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2.352 732,79 eur od 15.10.2007 až do zaplatenia.
5. Žalovaný s návrhom žalobcu nesúhlasil a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Potvrdil, že uzavrel s úpadcom poistnú zmluvu dňa 31.7.2006 s účinnosťou od 1.8.2006. Číslo návrhu poistnej zmluvy bolo XXXXXXXXXX a číslo poistnej zmluvy bolo XXXXXXXXXX. Uviedol, že dňa 27.3.2007 mu bola nahlásená škodová udalosť, ku ktorej došlo 26.3.2007 v objekte spoločnosti DREVINA - DREVONA spol. s r.o. v obci Ličartovce č. 299. Dňa 11.4.2007 bolo žalovanému doručené písomné oznámenie úpadcu zo dňa 5.3.2007 o vzniku škodovej udalosti. Túto škodovú udalosť žalovaný zaevidoval pod č. 8001379880 a bez zbytočného odkladu pristúpil k jej vyšetreniu. Poveril spoločnosť INSERVIS Slovakia, s.r.o. uskutočnením posúdenia rozsahu, druhu, príčiny a výšky škody spôsobenej požiarom dňa 26.3.2007, ktorá už dňa 30.3.2007 vykonala úvodnú obhliadku objektu. V rámci šetrenia poistnej udalosti spoločnosť INSERVIS Slovakia, s.r.o. písomne požiadala úpadcu prostredníctvom spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o., ktorá poistenie dojednávala a pri riešení poistnej udalosti úpadcu zastupovala, o predloženie pokladov, potrebných na preukázanie uplatneného nároku na poistné plnenie z poistnej zmluvy a to žiadosťou zo dňa 2.4.2007. Predloženie požadovaných podkladov následne urgovala dňa 16.8.2007. Úpadca dňa 31.8.2007 predložil žalovanému tieto podkladové materiály: uznesenie Úradu
justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstvo PZ Prešov, č. p. P.-XXX/X-P.-A.-XXXX zo dňa 22.6.2007, znalecký posudok Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Košice, č. p. PPZ-XXXXKEU- G.-I.-XXXX zo dňa 17.5.2007, znalecký posudok č. 8/2007 spracovaný znalcom L.. V. M., zo dňa 22.5.2007, zadávateľ Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstvo PZ Prešov. Zo záverov znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Košice, č. p. A.-XXXXKEU-G.-I.-XXXX zo dňa 17.5.2007, vyplýva, že najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru objektu spoločnosti DREVINA - DREVONA, spol. s r.o. bola technická závada - vznietenie sa pilín alebo drevného prachu vo vnútri vzduchotechniky. Iniciátorom mohlo byť lokálne prehriatie sa kovového povrchu niektorej časti vzduchotechniky trením pohyblivých častí alebo iskrením od cudzieho pevného telesa zapadnutého medzi pohyblivé časti vzduchotechniky, prípadne prehriatím samotného hnacieho motora, napr. vplyvom neprimerane zvýšeného prechodového odporu. Podľa záverov Správy o výsledku požiarno-technickej expertízy zo dňa 15.5.2007 predloženej Krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Prešove, príčinou vzniku požiaru objektu bola bližšie nešpecifikovaná technická porucha v elektrickej časti motora pohonu odsávacieho zariadenia v dôsledku medzizávitového skratu vo vinutí alebo zvýšeného elektrického prechodového odporu s následným prehrievaním súčasti svorkovnice motora, resp. vývodov vinutí a prívodových vodičov počas prevádzky a vznietením izolácie vodičov vo vnútri svorkovnice. Súčasťou požiadaviek potrebných na prešetrenie predmetnej poistnej udalosti a určenie povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie a jeho výšku, bola aj požiadavka na predloženie kolaudačného rozhodnutia, na predmet poistenia - objekt výrobnej haly s príslušenstvom spoločnosti DREVINA - DREVONA, spol. s r.o. v Ličartovciach. Nakoľko kolaudačné rozhodnutie na predmetný objekt nebolo žalovanému predložené zo strany úpadcu spoločnosť INSERVIS Slovakia, s.r.o. , ktorá vykonávala šetrenie predmetnej poistnej udalosti, dňa 11.6.2007 zaslala žiadosť na Obecný úrad v Ličartovciach, či na predmetný objekt bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Dňa 28.6.2007 bola spoločnosti INSERVIS Slovakia, s.r.o. doručená odpoveď starostu obce Ličartovce, v ktorej sa uvádza, že na predmetnú stavbu bol dňa 24.11.2005 zo strany spoločnosti DREVINA - DREVONA spol. s r.o. podaný návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, avšak zo strany stavebného úradu kolaudačné rozhodnutie vydané nebolo. Úpadca vo svojich podaniach adresovaných žalovanému pri preukazovaní nároku na poistné plnenie poukazuje na skutočnosť, že disponuje všetkými relevantnými dokladmi preukazujúcimi splnenie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti poistenej nehnuteľnosti. Žalovaný považuje uvedené argumenty za nepodstatné a to z dôvodu, že splnenie uvedených požiadaviek ako aj ďalších požiadaviek vymedzených stavebným zákonom je resp. malo byť predpokladom pre vydanie kolaudačného rozhodnutia k predmetným nehnuteľnostiam, v žiadnom prípade však nemôže byť právnym dôvodom pre určenie povinnosti žalovaného poskytnúť úpadcovi poistné plnenie. Práve naopak neexistencia kolaudačného rozhodnutia poukazuje na nedostatky v splnení podmienok zo strany úpadcu, splnením ktorých podmieňuje stavebný zákon vydanie kolaudačného rozhodnutia a to bez výnimky. V rámci prešetrenia predmetnej poistnej udalosti boli žalovanému predložené nasledovné rozhodnutia a podania k okolnostiam súvisiacim s vydaním kolaudačného rozhodnutia na objekt. Rozhodnutie obce Ličartovce č. H 773/2005-Ka zo dňa 19.10.2005 ako vecne a miestne príslušného orgánu štátnej správy podľa ust. § 2 písm. e/ zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, ktorým ako príslušný stavebný úrad (ďalej len stavebný úrad) podľa § 117 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon ) vydal dodatočné povolenie stavby DREVINA - DREVONA spol. s r.o., Ličartovce 299 výroba a sklad europrofilov na strane 2 rozhodnutia uložil úpadcovi povinnosti na dokončenie stavby. V tejto časti rozhodnutia sa okrem iného uvádzajú aj tieto skutočnosti a sú uložené stavebníkovi tieto povinnosti: stavba je v súčasnom období v stupni rozostavanosti na cca 85% a bola realizovaná bez stavebného povolenia, stavbu treba ukončiť do 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, stavebník dodrží podmienky stanovené RUVZ Prešov a to hlavne v oblasti neprekročenia stanovených limitov hlučnosti a zrealizuje požadované technické opatrenia na zachytávanie pilín. V predmetnom rozhodnutí sa ďalej uvádza, že stavba sa môže užívať iba na základe kolaudačného rozhodnutia, ktoré na podaný písomný návrh stavebníka podľa § 79 stavebného zákona vydá stavebný úrad. Návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia k predmetnej stavbe bol podaný úpadcom dňa 24.11.2005 na stavebnom úrade. Obec Ličartovce, stavebný úrad rozhodnutím č. H 5676/2005-Ka zo dňa 7.3.2006 vyzval úpadcu odstrániť nedostatky so žiadosťou o doplnenie dokladov s tým, že do predloženia doplňujúcich dokladov kolaudačné konanie prerušil. Rozhodnutím stavebného úradu č. H/87/2005/269-Ko/9 zo dňa 28.03.2006, bola úpadcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 5.500, Sk podľa ust. § 107 stavebného zákona z dôvodu realizácie stavby bez stavebného povolenia, čo bolo zistené pri výkone štátneho dohľadu dňa 25.1.2005. Obec Ličartovce rozhodnutím č. 583/2006 zo dňa 25.9.2006 vyzvala úpadcu odstrániť nedostatky a v prípade nesplnenia tejto povinnosti užívanie stavby
bez kolaudačného rozhodnutia a výrobu s okamžitou platnosťou zastaviť. Starosta obce Ličartovce listom zo dňa 19.12.2006 zaslaným konateľovi úpadcu, ho vyzval, aby sa dostavil do kancelárie obecného úradu Ličartovce za účelom odstránenia vád a nedorobkov, na ktoré bol upozornený listom zo dňa 25.9.2006. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností úpadca od začiatku realizácie stavby závažným spôsobom porušoval ustanovenia stavebného zákona a to tým, že výstavbu haly objektu začal bez stavebného povolenia a po celú dobu prevádzky vo výrobnej hale vykonával prevádzku bez kolaudačného rozhodnutia. Právny predchodca žalobcu v žalobnom návrhu poukazuje na skutočnosť, že žalovaný už pri dojednávaní poistnej zmluvy mal vedomosť o tom, že k stavbe nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, pričom poukazuje pri svojej argumentácii na znalecký posudok č. 051/2005 vypracovaný znalkyňou I. P. zo dňa 8.11.2005 (ďalej len znalecký posudok), ktorý ako uvádza bol žalovanému zaslaný za účelom vypracovania ponuky na poistenie nehnuteľností a zásob a kde z textu na strane 3 čl. II bod 1 písm. a/ znaleckého posudku vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti neboli skolaudované. Preto podľa názoru žalobcu nebol žalovaný oprávnený postupovať podľa ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistiteľ môže odmietnuť poskytnutie plnenia z dôvodu, že sa dozvedel až po poistnej udalosti a že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná. Žalovaný k predmetným tvrdeniam uviedol, že znalecký posudok bol spracovaný so stavom ku dňu 19.10.2005, pričom poistná zmluva bola uzavretá dňa 31.7.2006 t.j. cca deväť a pol mesiaca po dni, ku ktorému bol spracovaný znalecký posudok, časový odstup medzi časom vyhotovenia znaleckého posudku a časom dojednania a uzavretia poistnej zmluvy je značne odlišný, preto aj v prípade, že by tento mal odporca k dispozícii nepreukazuje jeho vedomosť o spornej skutočnosti v čase uzavretia poistnej zmluvy. Znalecký posudok bol vypracovaný za účelom vkladu nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností podľa časti I bod 1.2 účel znaleckého posudku, a nie za účelom spracovania ponuky pre uzavretie poistnej zmluvy. Skutočnosť, že stavba nie je skolaudovaná je v znaleckom posudku uvedená iba okrajovo ako súčasť odôvodnenia v čl. II bod 1 písm. a/ znaleckého posudku
- výber použitej metódy. Žalovaný poukazuje na celý text v časti čl. II bod 1 písm. a/ znaleckého posudku - výber použitej metódy, ktorý úpadca z dôvodov pre žalovaného neznámych neuviedol a kde sa uvádza cit.: „Použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nie je možné, pretože stavba nie je skolaudovaná t. z. nie je užívania schopná.... .“ V časti 3 písm. b/ znaleckého posudku
- Analýza využitia nehnuteľnosti sa uvádza cit. „Nehnuteľnosť nie je skolaudovaná, jej využitie je v zmysle stavebného povolenia a konštrukčného vybavenia - výroba eurookien, resp. iná priemyselná výroba.“ Znalecký posudok bol žalovanému predložený až po vzniku poistnej udalosti dňa 28.3.2007, kedy bol zaslaný faxom a to iba strany č. 1, 3, 10 a 26 znaleckého posudku. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj vyjadrenie JUDr. Vladimíra Gürtlera, advokáta, ktorý zastupoval úpadcu pri uplatňovaní nároku na poistné plnenie a to v liste zo dňa 30.8.2007, kde na strane 2 sa uvádza, že poisťovňa bola so skutočnosťou, že úpadca nemá kolaudačné rozhodnutie na predmet plnenia oboznámená cit. „už na predchádzajúcom stretnutí, t.j. dňa 14.6.2007“, čo tiež preukazuje, že žalovaný sa dozvedel o tejto skutočnosti až po poistnej udalosti a nie pred uzavretím poistnej zmluvy. S ohľadom na uvedené žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že žalovaný mal k dispozícii informáciu, vedomosť o tom, že predmet poistenia nie je skolaudovaný, v čase pred uzavretím zmluvy. K uvedenému tvrdeniu žalobca v rámci uplatňovania svojho nároku po vzniku poistnej udalosti, v priebehu jeho uplatňovania mimosúdnou cestou ako aj v žalobnom návrhu nepredložil jediný dôkaz. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný je presvedčený, že jeho postup pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti bol správny, v súlade s platnou právnou úpravou, poistnou zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu všeobecnou časťou (ďalej len VPP-VČ) a všeobecnými poistnými podmienkami zvláštnou časťou pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou alebo poškodenia a zničenia veci vodou z vodovodných zariadení (ďalej len VPP- ZČVVZ) a všeobecnými poistnými podmienkami zvláštnou časťou pre prípad ukradnutia veci (ďalej len VPP-ZČUV a ďalej spolu aj ako prílohy). K žiadosti úpadcu o poskytnutie poistného plnenia z predmetnej poistnej udalosti žalovaný listom zo dňa 1.7.2007 zaslal oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti so záverom, že poskytnutie poistného plnenia odmieta z dôvodu užívania objektu bez kolaudačného rozhodnutia s poukazom na ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odmietnutie poskytnutia poistného plnenia žalovaný potvrdil aj v odpovedi zo dňa 20.12.2007 k výzve na poskytnutie poistného plnenia, ktoré odôvodnil neexistenciou kolaudačného rozhodnutia na objekt, t.j. protiprávne užívanie objektu prevádzky bez kolaudačného navrhovateľa vydaného stavebným úradom. Poistiteľ pri uzavretí poistenia zisťuje skutočnosti potrebné pre určenie výšky poistnej sumy a výšky poistného ako aj skutočnosti rozhodujúce pre pristúpenie poistiteľa k uzavretiu poistnej zmluvy ako takej, teda skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade možno vôbec poistenie uzavrieť.
Za týmto účelom je poistiteľ oprávnený pri dojednaní poistenia klásť budúcemu poistníkovi, príp. aj budúcemu poistenému otázky ku skutočnostiam, dôležitým pre uzavretie poistnej zmluvy v súlade s cit. ustanovením § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis a ani poistná zmluva vrátane jej príloh však neurčujú resp. neukladajú povinnosť poistiteľovi klásť konkrétne otázky, alebo konkrétny druh otázok pri danom druhu poistenia. Z toho dôvodu poistiteľ kladie otázky týkajúce sa skutočností, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie poistiteľa uzavrieť s prípadným klientom poistnú zmluvu, najmä z hľadiska určenia výšky poistnej sumy, výšky poistnej hodnoty a výšky poistného, otázky týkajúce sa zabezpečenia poistenej veci a pod. v závislosti od druhu poistného produktu a to prirodzene otázky, na ktoré nepozná odpoveď. Preto pokiaľ ide o skúmanie podmienok zo strany žalovaného na uzavretie predmetnej poistnej zmluvy, je na mieste otázka či vôbec bolo povinnosťou žalovaného skúmať existenciu oprávnenia úpadcu ako budúceho poistníka a poisteného na prevádzkovanie stavby t.j. skutočnosť či v čase uzavretia poistnej zmluvy mal vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby a prípadne až do takej miery, aby pravdivosť týchto skutočností aj preveroval. Žalovaný je presvedčený, že poistiteľ nemá povinnosť skúmať či poistený má oprávnenie na užívanie stavby na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia, prípadne takého oprávnenie nemá a to z dôvodu, že podľa stavebného zákona je oprávnenie na užívanie stavby a v prípade, že ide o prevádzku na jej prevádzkovanie, jednoznačne podmienené vydaním právoplatného kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania stavby. Preto poistiteľ pri uzavretí poistenia vychádzal zo zákonného predpokladu, že poistený si plní zákonom ustanovené povinnosti, v danom prípade povinnosti vymedzené v stavebnom zákone, a to bez ohľadu na skutočnosť či má v úmysle uzavrieť poistnú zmluvu na predmet poistenia alebo nie. Žalovaný taktiež nemal dôvod zisťovať a klásť tak úpadcovi otázku týkajúcu sa existencie kolaudačného rozhodnutia a to z dôvodu, že už v čase uzavretia poistnej zmluvy úpadca predmetný objekt dlhší čas prevádzkoval. Preto sa žalovaný dôvodne domnieval a nemal dôvod spochybňovať skutočnosť, že prevádzkovanie objektu úpadca vykonáva na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia, čo na stretnutiach so zástupcami žalovaného pred uzavretím poistnej zmluvy jednoznačne prezentoval. Žalovaný teda nemal povinnosť a ani dôvod skúmať existenciu právoplatného kolaudačného rozhodnutia k objektu ako skutočnosť rozhodujúcu pre uzavretie poistnej zmluvy. Práve naopak, je presvedčený, že úpadca mal aj bez položenia otázky týkajúcej sa existencie právoplatného kolaudačného rozhodnutia oznámiť predmetnú skutočnosť žalovanému a to z vlastnej iniciatívy, jasnou a zrozumiteľnou formou, najvhodnejšie písomnou formou. Preto analogicky možno konanie resp. nekonanie úpadcu keď vedome a úmyselne zamlčal predmetnú dôležitú skutočnosť svojím konaním a prezentáciou svojej činnosti túto skutočnosť aj potvrdil, považovať za konanie v rozpore s ust. § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Oznámenie neexistencie kolaudačného rozhodnutia zo strany úpadcu by pre žalovaného bolo prekážkou uzavretia poistnej zmluvy resp. poistnej zmluvy s daným predmetom poistenia. Táto skutočnosť je však predovšetkým prekážkou užívania a prevádzkovania objektu úpadcom až do času vydania kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania objektu. Skutočnosť, že žalovaný uzavrel s úpadcom poistnú zmluvu, nemôže tak legalizovať závažné protiprávne konanie úpadcu, akým je uvedenie stavby do užívania, ktorým porušil povinnosti stavebníka vymedzené stavebným zákonom a to ani v prípade, ak by žalovaného o svojom protiprávnom konaní vopred informoval. Žalovaný je presvedčený, že v dôsledku uvedeného závažného protiprávneho konania úpadcu v danom prípade nemohla vzniknúť a ani nevznikla povinnosť žalovaného poskytnúť úpadcovi poistné plnenie. Poukázal pritom na ust. § 799 ods. 1 a § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 6 ods. 1 písm. b/ všeobecných poistných podmienok. Žalovaný mal za to, že úpadca svojím konaním závažne porušil svoje povinnosti vymedzené stavebným zákonom a to najmä ust. § 76 ods. 1, § 82 ods. 1, § 82 ods. 2 a § 83 ods. 4. S poukazom na citované porušenie povinnosti úpadcu ako stavebníka podľa stavebného zákona je potrebné konštatovať, že úpadca ako poistený porušil ust. § 799 ods. 1, § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 6 VPP-VČ ods. 1 písm. b/. Žalovaný mal tiež za to, že úpadca porušil aj ust. § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka a čl. 10 ods. 5 VPP-VČ. Závažnosť porušenia citovaných ustanovení stavebného zákona úpadcom vplyv tohto porušenia na rozsah škody a tým aj povinnosti žalovaného plniť je zrejmá z cit. ustanovení Stavebného zákona. Uvedené porušenie ustanovení zákona, ktoré malo jednoznačne vplyv na vznik poistnej udalosti ako takej a tým aj škodu v rozsahu určenom expertnou správou o škode požiarom spoločnosti DREVINA - DREVONA spol. s r.o. v Ličartovciach spracovanou spoločnosťou INSERVIS Slovakia, s.r.o. zo dňa 27.09.2007, je právnym dôvodom pre aplikáciu ustanovení § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka a čl. 10 ods. 5 VPP-VČ v spojení s ust. § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých žalovaný neposkytol poistné plnenie, pretože porušením povinností zo strany úpadcu vyplývajúcich zo stavebného zákona, Občianskeho zákonníka ako aj poistnej zmluvy a to bez akýchkoľvek pochýb porušením vedomým nie len že podstatne prispel, ale podľa názoru žalovaného, zapríčinil, že došlo k predmetnej škodovej udalosti v rozsahu, v akom
bola výška škody stanovená expertnou správou. Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a VPP- VČ upravujú právo poistiteľa v prípade vedomého porušenia zmluvných povinností poisteným, poistné plnenie znížiť primerane, v takej miere akou toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov. Žalovaný je presvedčený, že pritom miera zníženia nie je ničím obmedzená a v prípade, že príčinou vzniku predmetnej škody bolo výlučne vedomé konanie úpadcu bol žalovaný oprávnený znížiť poistné plnenie do takej miery, že úpadcovi poistné plnenie odmietol poskytnúť.
6. Právny predchodca žalobcu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že osobitosť právnej úpravy poistnej zmluvy sa okrem iného prejavuje aj v tom, že ukladá nielen poistiteľovi (§ 792a Občianskeho zákonníka), ale aj záujemcovi o poistenie (§ 793 Občianskeho zákonníka) tzv. informačnú povinnosť. Podľa ust. § 793 ods. 1 kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež ak ide o zmenu poistenia. V citovanom ustanovení je upravená základná predzmluvná povinnosť záujemcu o poistenie. Zámerom zákonodarcu bolo prostredníctvom úpravy tejto povinnosti záujemcu o poistenie umožniť poistiteľovi spoznať riziko, ktoré má poistiť a aké poistné má stanoviť, čiže zistiť skutočnosti, ktoré sú podstatné pre vznik poistenia alebo aspoň pre určenie výšky poistného. Uvedenie vedome nepravdivých a neúplných údajov pri uzavieraní poistnej zmluvy zákon spája s tromi druhmi sankcií: znížením poistného plnenia (§ 798 Občianskeho zákonníka), odstúpením od poistnej zmluvy (§ 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a odmietnutím poistného plnenia (§ 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalovaný sa vo viacerých odpovediach na výzvy úpadcu a právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie poistného plnenia po vzniku poistnej udalosti odvolával na ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu tvrdil, že aplikácia citovaného zákonného ustanovenia je na daný skutkový stav vylúčená, lebo úpadca skutočnosť, že budova, ktorá má byť predmetom poistenia nie je skolaudovaná, netajil a pri dojednaní poistenia neuviedol vedome nepravdivé alebo neúplné informácie. Uzatvoreniu poistnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným predchádzala komunikácia sprostredkovateľa poistenia
- obchodnej spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o., so sídlom Valova 38, 921 01 Piešťany, IČO: 34 107 064 , zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 529/T ( ďalej aj len ako Respect Slovakia, s.r.o. alebo sprostredkovateľ poistenia ) s viacerými poisťovňami pôsobiacimi na území SR, ktorej cieľom bolo zistenie poistiteľa schopného poskytnúť úpadcovi najvýhodnejšie poistenie jeho majetku. Na základe žiadosti o vypracovanie ponúk zaslali okrem žalovaného aj iné oslovené poisťovne úpadcovi resp. sprostredkovateľovi poistenia vypracované návrhy na poistenie majetku, ako napr. Česká poisťovňa - Slovensko, akciová spoločnosť, so sídlom Plynárenská 7/C, 824 79 Bratislava 26, IČO: 31 354 327 (ďalej aj len ako Česká poisťovňa - Slovensko, a.s.), Union poisťovňa, a.s. so sídlom Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051 (ďalej aj len ako Union poisťovňa, a.s.) príp. bola úpadcovi/sprostredkovateľovi poistenia zaslaná záporná odpoveď na vypracovanie ponuky (QBE poisťovňa , a.s., Němcovej 30, 042 80 Košice, IČO: 17 084 954). Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 (ďalej aj len ako Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.) na základe požiadavky sprostredkovateľa poistenia o predloženie ponuky na poistenie majetku úpadcu uskutočnila pracovníkom riziko servisu Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. (inšpektorom L.. W. X.) dňa 11.7.2006 obhliadku objektu (majetku, ktorý mal byť predmetom poistenia) a na jej základe bola úpadcovi doporučená kolaudácia stavby v čo najkratšom možnom termíne. Z uvedených dokumentov je zrejmé, že úpadca sa v žiadnom prípade nesnažil zatajiť skutočnosť, že budova (majetok, ktorý mal byť predmetom poistenia) nie je skolaudovaná. Práve naopak, zo vzájomnej komunikácie úpadcu a poisťovní je možné vyvodiť, že tieto a teda aj žalovaný mali vedomosť o neskolaudovaní budovy a to minimálne na základe znaleckého posudku č. 051/2005 vypracovaného znalkyňou L.. I. P. (ďalej aj len ako znalecký posudok), ktorý túto informáciu obsahoval (str. 3 čl. II, bod 1 písm. a) znaleckého posudku). Uvedené konštatovanie je možné podporiť odkazom na e-mail A.. Z. zo dňa 29.6.2006 adresovaný zamestnancom viacerých poisťovní za účelom vypracovania ponuky poistenia majetku, kde sa v závere uvádza: „Faxom zasielame VOR, splnomocnenie a charakteristiku budovy zo znaleckého posudku.“ Argumentáciu žalovaného obsiahnutú vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.2.2011 vo vzťahu k znaleckému posudku v súvislosti s vedomosťou, alebo nevedomosťou žalovaného o neskolaudovaní budovy, ktorá mala byť predmetom poistenia považoval právny predchodca žalobcu za irelevantnú. Konštatovanie žalovaného, že znalecký posudok bol žalovanému predložený až po vzniku poistnej udalosti dňa 28.3.2007, kedy bol zaslaný faxom a to iba strana č. 1, 3, 10 a 26 znaleckého posudku ako aj žalovaným uvádzaný odkaz na vyjadrenie JUDr. S. B., advokáta, ktorý zastupoval úpadcu pri uplatňovaní nároku na poistné plnenie, z listu zo dňa 30.8.2007, kde sa na strane 2 uvádza, že poisťovňa bola so skutočnosťou, že žalobca nemá
kolaudačné rozhodnutie na predmet plnenia oboznámená, cit.: „už na predchádzajúcom stretnutí, t.j. dňa 14.6.2007“ (vyjadrenie k odporu zo dňa 21.2.2011 str. 6) považuje právny predchodca žalobcu za zavádzajúce, nakoľko až po určitom čase po vzniku poistnej udalosti vyvstala požiadavka žalovaného na predloženie kolaudačného rozhodnutia k budove, ktorá bola predmetom poistenia. Úpadca znovu informoval žalovaného o skutočnosti, že budova nebola skolaudovaná, pričom na preukázanie svojho tvrdenia zaslal úpadca žalovanému opätovne aj vyššie spomínaný znalecký posudok faxom. Jeho zaslanie po vzniku poistnej udalosti nie je teda možné považovať tak, ako to uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení, za nespochybniteľný dôkaz o tom, že ho pred vznikom poistnej udalosti nemal k dispozícii. Čo sa týka vyjadrenia JUDr. B. (formulácia z listu citovaná žalovaným), toto malo v danom kontexte zdôrazniť už predchádzajúce oboznámenie žalovaného na uskutočnenom osobnom stretnutí s tým, že úpadca napriek požiadavke žalovaného nemá žiadne kolaudačné rozhodnutie k dispozícii; v žiadnom prípade preto nie je možné vyjadrenie JUDr. B. vykladať v takom zmysle ako to uvádza žalovaný, a to konkrétne že „žalovaný sa dozvedel o tejto skutočnosti až po poistnej udalosti a nie pred uzavretím poistnej zmluvy.“ Podľa ust. § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež ak ide o zmenu poistenia. Nakoľko slovenská právna úprava pozná dotazníkovú formu splnenia informačnej povinnosti, musí záujemca o poistenie presne zodpovedať všetky písomne formulované štandardné otázky poistiteľa, pričom z hľadiska právnej istoty má veľký význam presná a jednoznačná formulácia otázok. Aj v odbornej literatúre je všeobecne prijímaný názor, podľa ktorého, ak určitá okolnosť nevyjde najavo v dôsledku neurčitosti otázky poisťovateľa, nemôže sa táto okolnosť v prípade sporu vykladať v neprospech poisteného. Napriek tomu, že dôkazné bremeno ohľadne vedomého porušenia povinnosti odpovedať pravdivo a úplne na otázky poistiteľa zaťažuje poistiteľa, žalovaný do dnešného dňa nepredložil jediný dôkaz preukazujúci, že úpadca pri dojednaní poistenia vedome zavádzal nepravdivé alebo neúplné informácie, čo by bolo základným predpokladom pre aplikáciu ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka na daný skutkový stav. Práve naopak v tejto súvislosti poukázal na tvrdenie žalovaného, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 21.2.2011 uvádza nasledovné, cit.: „žiadny všeobecne záväzný právny predpis ani poistná zmluva vrátane jej príloh však neurčujú resp. neukladajú povinnosť poistiteľovi klásť konkrétne otázky, alebo konkrétny druh otázok pri danom druhu poistenia. Z tohto dôvodu poistiteľ kladie otázky týkajúce sa skutočností, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie poistiteľa uzavrieť s prípadným klientom poistnú zmluvu, najmä z hľadiska určenia výšky poistnej sumy, výšky poistnej hodnoty a výšky poistného, otázky týkajúce sa zabezpečenia poistnej veci a pod. v závislosti od druhu poistného produktu, a to prirodzene otázky, na ktoré nepozná odpoveď. Preto pokiaľ ide o skúmanie podmienok zo strany odporcu na uzavretie predmetnej poistnej zmluvy, je na mieste otázka, či vôbec bolo povinnosťou odporcu skúmať existenciu oprávnenia navrhovateľa ako budúceho poistníka a poisteného na prevádzkovanie stavby, t.j. skutočnosť či v čase uzavretia poistnej zmluvy mal vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby a prípadne až do takej miery, aby pravdivosť týchto skutočností aj preveroval.“ Podľa názoru právneho predchodcu žalobcu vyššie citované vyjadrenie žalovaného jednoznačne preukazuje, že úpadca sa nemohol dopustiť konania kedy by vedome uviedol pri dojednávaní poistenia nepravdivé a neúplné informácie (ohľadom kolaudácie budovy, ktorá mala byť predmetom poistenia) a to na základe toho, že otázka týkajúca sa tejto skutočnosti mu nebola zo strany žalovaného ani položená, čo potvrdzujú aj ďalšie vyjadrenia žalovaného. Názor žalovaného, podľa ktorého úpadca mal aj bez položenia otázky týkajúcej sa existencie právoplatného kolaudačného rozhodnutia oznámiť predmetnú skutočnosť žalovanému a to z vlastnej iniciatívy jasnou a zrozumiteľnou formou, najvhodnejšie písomnou formou aj vzhľadom na znenie ust. § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na existujúcu judikatúru, podľa ktorej nezáleží na tom, či sa poistník domnieval, že jednotlivé otázky dotazníka nemajú význam lebo rozhoduje len či splnil svoju povinnosť oznámiť všetky okolnosti rozhodné pre uzavretie poistnej zmluvy alebo pre určenie obsahu poistky, na ktoré bol pri dojednávaní poistnej zmluvy opýtaný (R 73/1967); poistník preto nie je oprávnený špekulovať nad odpoveďami, je len povinný pravdivo a úplne odpovedať na položené otázky, preto považuje za úplné nesprávny. Ďalšou podmienkou, na ktorej splnenie zákon viaže právo poistiteľa odmietnuť poistné plnenie podľa ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je existencia závažnej skutočnosti, ktorá je príčinou poistnej udalosti a poistiteľ ju nemohol pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie zmluvy podstatná, čiže pri vedomosti ktorej by poistiteľ zmluvu vôbec neuzavrel a to ani za vyššie poistné. Ak by totiž išlo o nepodstatný omyl, teda prípad, kedy by poistnú zmluvu síce uzavrel, avšak len pri vyššom poistnom, prichádzalo by do úvahy len primerané zníženie plnenia z poistnej zmluvy podľa ust. § 798 Občianskeho zákonníka. Splnenie tejto podmienky ale žalovaný sám vylúčil keď sa vyjadril, že nemal povinnosť a ani dôvod skúmať existenciu právoplatného kolaudačného rozhodnutia
k objektu ako skutočnosť rozhodujúcu pre uzavretie zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené právny predchodca žalobcu mal za to, že žalovaný nepreukázal oprávnenosť svojho postupu pri odmietnutí poskytovania poistného plnenia, čím sa dopustil konania v rozpore so zákonom. K porušeniu tzv. prevenčnej povinnosti ustanovenej v § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny predchodca žalobcu uviedol, že zákon ukladá poistenému dodržiavať počas platnosti poistnej zmluvy povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona, z poistnej zmluvy alebo z poistných podmienok. Ide predovšetkým o povinnosť dodržiavať prevenčné opatrenia, aby k poistnej udalosti nedošlo resp. aby rozsah jej následkov bol čo najmenší. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nedodržanie povinností stanovených pre úpadcu stavebným zákonom. Právny predchodca žalobcu mal za to, že nakoľko poistná udalosť vznikla v dôsledku požiaru z hľadiska splnenia prevenčnej povinnosti t.j. povinnosti smerujúcej k odvráteniu alebo zmenšeniu poistného nebezpečenstva, je relevantné predovšetkým to, či bola zo strany úpadcu dodržaná požiarna bezpečnosť stavby v súlade s ust. § 43d ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého stavba musí po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby, pričom podľa písm. b) citovaného ustanovenia sa za jednu zo základných požiadaviek na stavby považuje aj požiarna bezpečnosť stavby, a nie vydanie právoplatného kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorého neexistenciu považuje žalovaný za základný dôvod na svoj postup podľa ust. § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na závery znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Košice zo dňa 17.5.2007, ako aj uznesenie úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Prešov zo dňa 22.6.2007, ktoré vylučujú porušenie povinností úpadcu majúcich za následok vznik požiaru. Na základe uvedeného navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 7.9.2011 nesúhlasil s tvrdením právneho predchodcu žalobcu, že sa nesnažil zatajovať skutočnosť, že budova je neskolaudovaná. Mal za to, že z e-mailu p. Z. konajúceho za sprostredkovateľa poistenia Respect Slovakia, s.r.o. nevyplýva, žeby oboznámil oslovené poisťovne so skutočnosťou, že budova nie je skolaudovaná. Tvrdil, že ak prebiehala výroba v budove a úpadca v nej prevádzkoval činnosť, na ktorú bol povinný mať vydané kolaudačné rozhodnutie a bez kolaudačného rozhodnutia nebol oprávnený prevádzkovú činnosť vykonávať, v prípade, že na túto skutočnosť žalovaného osobitne neupozornil, žalovaný nemal dôvod domnievať sa, že budova nie je skolaudovaná. Uviedol, že ani z odpovedí oslovených poisťovní nevyplýva, žeby im pri oslovení a zadaní požiadavky na spracovanie ponuky poistenia bola poskytnutá informácia o neskolaudovaní budovy. Z obsahu úpadcovi predložených ponúk spracovaných oslovenými poisťovňami ako predbežnými ponukami a vyjadrenia pracovníka spoločnosti Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. je zrejmé, že poisťovne spracovali ponuky poistenia bez vedomosti o neskolaudovaní budovy a že táto skutočnosť by bola neskôr pri dojednaní konkrétnych podmienok poistenia zásadnou a rozhodujúcou skutočnosťou pre dojednanie poistenia majetku aj zo strany iných poisťovateľov. Vzhľadom na vyššie uvedené postoje oslovených poisťovní si úpadca bol vedomý, že skolaudovanie budovy, v ktorej už prebiehala prevádzka je neodmysliteľnou a dôležitou podmienkou poistenia majetku pre všetkých poisťovateľov a preto podľa názoru žalovaného mal jednoznačne dôvod zatajiť informáciu o neskolaudovaní budovy. Žalovaný sa preto nestotožňuje s tvrdením právneho predchodcu žalobcu, že skutočnosť o neexistencii kolaudačného rozhodnutia sa úpadca nesnažil zatajiť a tiež sa nestotožňuje s tvrdením právneho predchodcu žalobcu, že z obsahu e-mailovej komunikácie je možné vyvodiť, že žalovaný mal vedomosť o neskolaudovaní budovy a to minimálne zo znaleckého posudku č. 051/2005 vypracovaného znalkyňou L.. I. P. (ďalej len „znalecký posudok“). Tento znalecký posudok mal byť podľa právneho predchodcu žalobcu zaslaný žalovanému faxom, keďže v závere e-mailu p. Z. zo dňa 29.06.2006 zaslaného poisťovniam, žalovanému dňa 7.7.2006, sa uvádza „faxom zasielame charakteristiku budovy zo znaleckého posudku.“ Podľa žalovaného nebolo súdu preukázané, žeby znalecký posudok mu bol v skutočnosti doručený faxom, prípadne iným spôsobom pred poistnou udalosťou. Uviedol, že sa tak stalo až po vzniku poistnej udalosti dňa 28.3.2007, kedy bol zaslaný faxom a to iba strany č. 1, 3, 10 a 26. Túto skutočnosť potvrdil aj p. R., zamestnanec žalovaného, ktorý poistenie za žalovaného so sprostredkovateľom poistenia dojednával. Žalovaný tvrdil, že p. R. bola podaná ústna informácia, že predmet poistenia je skolaudovaný. Žalovaný tvrdil, že vo svojom predchádzajúcom stanovisku neuviedol, žeby otázku týkajúcu sa existencie kolaudačného rozhodnutia nepoložil, iba poukázal na to, že je otázne či je to jeho povinnosťou a či to v danom prípade bolo opodstatnené, ak mal informáciu o tom, že budova je v prevádzke, z čoho vyplýva odôvodnený predpoklad, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané a že teda záujemca o poistenie spĺňa všetky získané predpoklady na to, aby v budove v jeho vlastníctve a užívaní prevádzkoval priemyselnú činnosť. Informácie, ktoré poskytol úpadca prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia v emaile zo dňa 29.6.2006, týkajúce sa budovy
a prevádzkovania činnosti úpadcu je potom možné podľa žalovaného považovať za nepravdivé a neúplné, aj keď nejde o odpovede na otázky žalovaného, ide však o podstatné informácie týkajúce sa predmetu poistenia, ktoré úpadca predložil ako podkladové informácie na vypracovanie ponuky poistenia a uzavretie poistnej zmluvy a v nadväznosti, na ktoré žalovaný kládol pri dojednaní poistenia ďalšie doplňujúce otázky k podstatným skutočnostiam rozhodujúcimi pre uzavretie poistenia. Žalovaný uviedol, že otázku či predmetná budova je skolaudovaná položil ústne, pričom konkrétne táto otázka bola položená zástupcom žalovaného p. O.. R. zástupcovi sprostredkovateľa p. Z. v rámci komunikácie pred dojednaním poistenia a podpisom poistnej zmluvy, ktorý ako odpoveď na otázku zástupcu odporcu výslovne uviedol, že kolaudačné konanie je ukončené, že kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby bolo vydané a úpadca čaká na jeho doručenie v priebehu niekoľkých dní. Na základe tejto informácie a po ubezpečení p. Z., že v čase uzavretia poistnej zmluvy bude budova skolaudovaná, čo bolo podmienkou uzavretia poistnej zmluvy ako aj po splnení ďalších podmienok, poistenia, žalovaný s úpadcom uzavreli poistnú zmluvu. Úpadca teda mal vedomosť prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia o tom, že podmienkou uzavretia poistnej zmluvy je vydanie kolaudačného rozhodnutia, pričom žalovaný bol zo strany sprostredkovateľa poistenia ubezpečený o existencii kolaudačného rozhodnutia v čase podpisu poistnej zmluvy. Žalovaný tak bol uvedený do omylu a úpadca aj po 8 mesiacoch od uzavretia poistnej zmluvy prevádzkoval činnosť s vysokým rizikom požiaru bez právoplatného rozhodnutia a tým hrubo porušoval povinnosti, ktoré mu ukladá stavebný zákon. Žalovaný absolútne odmieta tvrdenia právneho predchodcu žalobcu o tom, že budovu poistil s vedomím, že je neskolaudovaná a prejavil tým vôľu (zaviazal sa) poskytovať poistnú ochranu majetku - neskolaudovanej budove a prevádzkovaniu z požiarno-bezpečnostného hľadiska vysoko rizikovej činnosti úpadcu, ktorej prevádzkovanie bez kolaudačného rozhodnutia je v hrubom rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný nikdy a žiadnym spôsobom takúto vôľu neprejavil. Žalovaný považuje za preukázané, že úpadca hrubo porušoval povinnosti, ktoré mu ukladá stavebný zákon, prevádzkoval budovu a výrobnú činnosť bez kolaudačného rozhodnutia (toto porušenie je o to závažnejšie, že nebola skolaudovaná len budova samotná, ale najmä prevádzka v budove vykonávaná úpadcom ako činnosť s vysokou rizikovosťou požiaru z požiarno-bezpečnostného hľadiska), úpadca takúto nehnuteľnosť poistil, pričom poistiteľa, t.j. žalovaného uviedol do omylu, tým, že uviedol nepravdivú informáciu, ktorá je pre uzavretie poistenia rozhodujúca. Z tohto dôvodu je preto žalovaný presvedčený, že poistná zmluva je neplatná a odmietnutie poskytnúť poistné plnenie úpadcovi bolo v súlade s poistnou zmluvou a ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX (č. návrhu poistnej zmluvy XXXXXXXXXX) bola uzavretá dňa 31.7.2006 s účinnosťou od 1.8.2006 pre združené poistenie hnuteľného a nehnuteľného majetku úpadcu, pričom predmetná poistná zmluva bola dojednaná prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. Poistenie dojednával za sprostredkovateľa poistenia Respect Slovakia, s.r.o. p. Z., ktorý dojednával konkrétne podmienky poistenia a ktorý v rámci komunikácie so žalovaným poskytoval, resp. mal poskytnúť žalovanému všetky informácie a údaje potrebné pre dojednanie poistenia, vrátane informácií, pre ktoré by žalovaný poistenie s úpadcom neuzavrel. Spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. vykonávala sprostredkovateľskú činnosť pre žalovaného v čase podpisu poistnej zmluvy ako poisťovací agent v súlade so zmluvou o sprostredkovaní poistenia č. 629 zo dňa 20.5.2002 (ďalej len zmluva o sprostredkovaní) podľa zák. č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sprostredkovaní). Žalovaný poukázal na povinnosti, ktoré mal sprostredkovateľ poistenia splniť pri vykonávaní svojej činnosti podľa zákona o sprostredkovaní a podľa zmluvy o sprostredkovaní. V prípade ak sprostredkovateľ poistenia spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. poskytol žalovanému nepravdivú a neúplnú informáciu, pre ktorú by žalovaný poistnú zmluvu neuzavrel a súčasne poskytol úpadcovi, ktorého pri dojednaní poistenia so žalovaným zastupoval, nepravdivú informáciu o poistných podmienkach, je potrebné konštatovať, že neposkytol klientovi - úpadcovi úplnú, pravdivú a kvalifikovanú informáciu o poistných podmienkach, ako aj nepodal poistiteľovi - žalovanému úplné, pravdivé a objektívne informácie potrebné na posúdenie rizika a vypracovanie ponuky. Ak takýmto konaním vznikla úpadcovi škoda, je za túto škodu zodpovedný sprostredkovateľ poistenia a zároveň je povinný ju nahradiť v súlade s ustanoveniami zákona o sprostredkovaní a zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný v súvislosti s dodržaním požiarnej bezpečnosti stavby poukázal na zistenia spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. k stavu dodržiavania požiarno-bezpečnostných predpisov. Predložené dokumenty boli všetky vystavené Mgr. O. H. v roku 2006. O.. O. H. však podľa údajov v uznesení ÚJKP OR PZ Prešov uviedol, že nevlastní kópie revízií vyhotovených pre poistenú spoločnosť. Zástupcovia poistenej spoločnosti taktiež opakovane uvádzali, že všetky dokumenty týkajúce sa budovy a prevádzky boli požiarom zničené. Existencia kópií predložených dokumentov nebola poistenou spoločnosťou vysvetlená. Po preštudovaní
predložených dokumentov je možné konštatovať, že celkové výsledky revíznych kontrol boli uvedené ako vyhovujúce. Pri časti revízií však boli uvedené závady, ktoré bolo nutné odstrániť. O odstránení uvedených závad neboli predložené doklady. Dňa 29.7.2009 bolo predložené CD obsahujúce údaje o interných požiarnych školeniach pracovníkov bez podpisov oprávnených osôb. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že bezprostredne po požiari v rámci vypočutia dotknutých osôb v trestnom konaní O.. H. a zástupcovia úpadcu uviedli, že doklady o vykonaní odborných prehliadok a revízií neboli predložené z dôvodu, že všetky zhoreli pri požiari, tieto však s odstupom času po urgenciách spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. boli zo strany úpadcu predložené v mesiaci 9/2007, teda po cca 5 mesiacoch od vyžiadania podkladov k likvidácii poistnej udalosti (mailom zo dňa 2.4.2007 bol úpadca požiadaný o podklady a e-milom zo dňa 16.8.2007 bol urgovaný so žiadosťou o ich predloženie najneskôr do 30.8.2007). S poukazom na vyššie uvedené žalovaný spochybňuje autentickosť predložených správ o vykonaní odborných prehliadok a revízií a dodržiavanie požiarno-bezpečnostných predpisov zo strany navrhovateľa považuje za nepreukázané. Predloženie listinných dokladov zo strany úpadcu po cca 5 mesiacoch od ich vyžiadania, pričom orgánom činným v trestnom konaní tieto úpadca nepredložil pri prešetrovaní príčin vzniku požiaru s tým, že všetky doklady boli pri požiari zničené, vyvoláva plne odôvodnenú pochybnosť o ich hodnovernosti, ako aj plne odôvodnený predpoklad, že tieto doklady boli dodatočne spracované za účelom dosiahnutia výplaty poistného plnenia od žalovaného. Mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené, súd by nemal prihliadať na tieto doklady.
8. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-315 zo dňa 28.11.2011 na základe návrhu právneho predchodcu žalobcu pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Slovenská správcovská a reštrukturalizačná k.s. a na jeho miesto vstúpil do konania ako žalobca CORDELIA INVEST Ltd., so sídlom 20 March, The Concourse, LONDON NW9 5XS, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, IČO: 06734405.
9. Právny predchodca žalobcu (CORDELIA INVEST Ltd.) vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 3.1.2012 uviedol, že uzatvoreniu poistnej zmluvy zo dňa 31.7.2006 predchádzalo oslovenie viacerých poisťovní s požiadavkou na spracovanie ponuky poistenia p. Z., R. spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o., ktorá vykonávala sprostredkovanie poistenia. Na základe e-mailovej, resp. osobnej komunikácie jednotlivé poisťovne ponuky poistenia spracovali, pričom UNION poisťovňa, a.s. uviedla, že budovu je možné poistiť až po kolaudácii (v prípade, že nie je skolaudovaná odporúčali uzavrieť stavebno- montážne poistenie), ALLIANZ Slovenská poisťovňa, a.s. doporučila kolaudáciu stavby v čo najkratšom termíne (pretože výrobná činnosť sa uskutočňuje už od júna 2005 v doteraz neskolaudovanom výrobnom komplexe budov) a QBE poisťovňa, a.s. uviedla, že nebude predkladať ponuku s poukazom na činnosť firmy, ktorá by nemala záujem o poistenie majetku bez poistenia nebezpečenstva požiaru. Vzhľadom na uvedené mal za to, že vyjadrenie žalovaného o tom, že poisťovne spracovali ponuky bez vedomosti o neskolaudovaní budovy, je nepravdivé. Argumentáciu, že žalovaný nemal dôvod domnievať sa, že budova nie je skolaudovaná, nakoľko z obsahu e-mailu zaslaného p. Z. osloveným poisťovniam je zrejmé, že v budove prebiehala výroba, považuje len za potvrdenie skutočnosti, že žalovaný na základe vlastnej nedôslednosti pri zisťovaní všetkých informácii relevantných pre uzavretie poistnej zmluvy, urobil chybu, avšak za toto pochybenie odmieta niesť zodpovednosť. Aj iné oslovené poisťovne mali možnosť len sa domnievať. Napriek tomu, ale informáciu o neskolaudovaní budovy zistili v nadväznosti na túto informáciu ponuku predložili (napr. ALLIANZ Slovenská poisťovňa, a.s. uskutočnila obhliadku miesta poistenia za účelom odborného posúdenia rizika a až na základe záverov technickej správy predložila ponuku poistenia). K spochybneniu zaslania znaleckého posudku (ktorý obsahoval informáciu, že budova nie je skolaudovaná) faxom, pričom na tento spôsob zaslania sa odvoláva e-mailová správa p. Z. zo dňa 29.6.2006 („faxom zasielame charakteristiku budovy zo znaleckého posudku“) adresovaná zamestnancom oslovených poisťovní, uviedol, že pokiaľ by znalecký posudok nebol žalovanému prostredníctvom faxového prenosu doručený, o jeho doručenie by určite opätovne požiadal pred uzatvorením zmluvy a neurobil by tak iba vtedy, ak by mu charakteristika budovy bola dostatočne známa na základe informácií z iných zdrojov a mal by k dispozícií všetky potrebné údaje k uzatvoreniu poistnej zmluvy aj bez jeho zaslania. V súvislosti s položením otázky zo strany žalovaného o skolaudovaní budovy žalobca poukázal na ust. § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka a odbornú literatúru, podľa ktorej „pri rizikovej povahe poistnej zmluvy si to vyžaduje celkom presnú, úplnú a pravdivú informáciu, aby poistiteľ mohol dobre uvážiť, či poistnú zmluvu uzavrie a za akých podmienok. Je ale na poistiteľovi, aby otázky poistiteľa boli zrozumiteľné a vystihovali všetko rozhodujúce.“ Ak teda žalovaný uvádza, že otázku týkajúcu sa existencie kolaudačného rozhodnutia síce položil, ale len ústne, pričom zákonodarcom je výslovne vyžadovaná písomná forma otázok vzťahujúcich sa na predmet
poistenia, mal za to, že skutočnosť, že budova nie je skolaudovaná, nebola pre poistiteľa rozhodujúca pre uzatvorenie poistnej zmluvy, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj žalovaný svojím vyjadrením v tom zmysle, že je otázne, či to v danom prípade bolo opodstatnené. So zreteľom na vyššie uvedené poukázal aj na to, že žalovaný si dokonca sám svoje predchádzajúce tvrdenia vyvracia, pretože najskôr uviedol, že otázku ohľadom kolaudačného rozhodnutia vôbec nepoložil a následne tvrdí, že otázku položil, ale len ústne, čo je jednoznačne dôkazom účelovo vykonštruovaného tvrdenia žalovaného, ktorým sa snaží zlepšiť svoje postavenie vo vzťahu k dôkaznému bremenu. Žalovaný vo svojom doplnení vyjadrenia sa snaží preniesť zodpovednosť vyplývajúcu z porušenia jeho povinností ako poistiteľa na sprostredkovateľa poistenia - spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o.. K tejto skutočnosti právny predchodca žalobcu (CORDELIA INVEST Ltd.) uviedol, že pokiaľ by zistil porušenie akejkoľvek povinnosti zo strany sprostredkovateľa poistenia voči nemu, uskutočnil by všetky potrebné právne kroky k vyvodeniu jeho zodpovednosti. Čo sa týka vzťahu žalovaný a sprostredkovateľ poistenia je toho názoru, že žalovaného nezbavuje jeho zodpovednosti za porušenie povinnosti plniť to, na čo sa poistnou zmluvou úpadcovi zaviazal, ani prípadné porušenie povinnosti sprostredkovateľa poistenia zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia, ktorého sa tento dopustil pri uzavieraní konkrétnej poistnej zmluvy. Žalovaný sa uzatvorenou poistnou zmluvou zaviazal poskytnúť úpadcovi plnenie v dojednanom rozsahu ak nastane náhodná udalosť bližšie v tejto zmluve označená. Ak sú splnené všetky podmienky vyžadované poistiteľom podľa poistnej zmluvy pre poskytnutie poistného plnenia, poistiteľ nemôže odmietnuť poskytnúť poistné plnenie v rozsahu, v akom sa touto zmluvou zaviazal a odkázať poisteného na uplatňovanie si nárokov u osoby, ktorá poistenie sprostredkovala z dôvodu porušenia jej povinností pri dojednávaní poistenia. Žalovaný - poistiteľ je povinný plniť svoje záväzky voči úpadcovi - poistenému z uzavretej poistnej zmluvy. Uplatňovanie nárokov žalovaného zo zodpovednosti za škodu voči sprostredkovateľovi poistenia je vecou, ktorá by mala byť riešená až subsidiárne, keďže škoda žalovanému vznikne až poskytnutím poistného plnenia úpadcovi, pričom príčinou jej vzniku by muselo byť preukázanie porušenia povinnosti sprostredkovateľa z uzavretej zmluvy o sprostredkovaní so žalovaným. Vo vzťahu k existencii závažnej skutočnosti, ktorá by bola príčinou poistnej udalosti a poistiteľ ju nemohol pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede zistiť pri dojednaní poistenia a bola by pre uzavretie zmluvy podstatná, čo by znamenalo možnú subsumpciu postupu žalovaného pod ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poukázal právny predchodca žalobcu (CORDELIA INVEST Ltd.) na viaceré listinné dôkazy, podľa ktorých bolo vylúčené čo aj nedbanlivostné spôsobenie požiaru. Zároveň sa tým snažil preukázať, že zo strany úpadcu nedošlo ani k porušeniu tzv. prevenčnej povinnosti ustanovenej v § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá by žalovaného oprávňovala v zmysle všeobecnej a zvláštnej časti všeobecných poistných podmienok znížiť poistné plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah a výšku povinnosti poisťovne plniť. K spochybneniu autentickosti predložených správ o vykonaní odborných prehliadok a revízií a dodržiavaní požiarno-bezpečnostných predpisov uviedol, že originály všetkých dokladov boli požiarom zničené a žalobca v snahe aspoň sčasti vyhovieť požiadavke žalovaného na ich predloženie, získal aspoň niektoré z dokumentov v elektronickej podobe, pričom je zrejmé, že ide o nepodpísané vzory dokumentov a nie kópie originálov, resp. ich scany. Tieto sú ale nepodstatné hlavne v dôsledku existencie iných dôkazov, ktoré jednoznačne preukázali skutočnosť, že žalobca neporušil svoje povinnosti, ktoré by mali za následok vznik poistnej udalosti alebo väčší rozsah jej následkov.
10. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu reagoval stanoviskom zo dňa 24.1.2012, v ktorom zotrval na svojich uvedených skutočnostiach. Žalovaný trval na tom, že skutočnosť o neexistencii kolaudačného rozhodnutia by bola zásadnou a rozhodujúcou skutočnosťou pre dojednanie poistenia majetku aj zo strany iných poisťovateľov. Mal za to, že úpadca si preto bol vedomý, že nevyhnutnou podmienkou poistenia budovy, v ktorej prebieha výroba s vysokým rizikom požiaru je jej kolaudácia, bez ktorej nemožno túto činnosť vôbec prevádzkovať. Podľa názoru žalovaného preto úpadca mal dôvod zatajiť informáciu o neskolaudovaní budovy. Uviedol, že nikdy sa nevyjadril tak, že otázka o skolaudovaní budovy nebola vôbec položená úpadcovi. Tvrdil, že zodpovednosť sprostredkovateľa poistenia je daná priamo zákonom. Trval na tom, že rozhodujúcou skutočnosťou v predmetnej veci je skutočnosť, že na budovu (prevádzku) nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, pričom z dokladov predložených úpadcom pred uzavretím poistenia jasne vyplývalo, že budova je skolaudovaná a úpadca, resp. zástupca sprostredkovateľa poistenia p. Z. túto skutočnosť aj výslovne deklaroval pri dojednaní poistenia, keď na otázku zástupcu žalovaného p. R. výslovne potvrdil existenciu kolaudačného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
11. Právny predchodca žalobcu uplatnil nárok na zaplatenie sumy 70.878.428,03 Sk, t.j. 2.352.732,79 eur titulom náhrady škody (neuhradenia poistného plnenia), ktorá pozostáva zo škody na nehnuteľnostiach vo výške 60.293.000,00 Sk, t.j. 2.001.360,95 eur stanovenej znaleckým posudkom č. 8/2007 L.. V. M. a zo škody na skladových zásobách vo výške 10.585.428,03 Sk, t.j. 351.371,84 eur (zdokladovanej žalovanému pri ohlásení poistnej udalosti v rozmedzí dohodnutej maximálnej výšky poistnej sumy dojednanej medzi úpadcom a žalovaným v poistnej zmluve).
12. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 26Cbi/3/2011-395 zo dňa 26.6.2012 rozhodol takto: „Žalobu v časti o zaplatenie 351.371,84 eur s 8,5%-ným úrokom z omeškania ročne od 15.10.2007 do zaplatenia vylučuje na samostatné konanie. Žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobcovi 2.001.360,95 eur s 8,5%- ným úrokom z omeškania ročne od 15.10.2007 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaného zaväzuje zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33.193,50 eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 42.528,55 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
13. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
14. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 4CoKR/16/2012-502 zo dňa 30.4.2013 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 26Cbi/3/2011-395 zo dňa 26.6.2012.
15. Proti vyššie uvedeným rozsudkom podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky dňa 18.11.2013 mimoriadne dovolanie.
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením č.k. 2MObdo/4/2013 zo dňa 29.4.2015 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 4CoKR/16/2012-502 zo dňa 30.4.2013 a rozsudok Okresného súdu Košice I 26Cbi/3/2011-395 zo dňa 26.6.2012 v napadnutej časti a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uviedol, že odvolací súd, ani súd prvého stupňa obranu žalovaného opierajúcu sa o ustanovenie § 809 Občianskeho zákonníka neakceptovali. Dovolací súd sa s takýmto právnym posúdením veci nestotožnil, pričom poukázal aj na princíp generálnej prevencie zakotvený v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci vykonávanie prevádzkovej činnosti (užívanie stavby) v rozpore s právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení je porušením prevenčnej povinnosti. Uložil súdu prvej inštancie (pôvodne súdu prvého stupňa) skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu, t.j. nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a zavinenie žalobcu a na základe výsledku dokazovania v naznačenom smere stanoviť výšku poistného plnenia.
17. Právny predchodca žalobcu (CORDELIA INVEST Ltd.) v podaní doručenom súdu dňa 10.8.2015 uviedol, že napriek názoru dovolacieho súdu prevenčná povinnosť zo strany spoločnosti DREVINA - DREVONA spol. s r.o., porušená nebola a prevádzkovanie výroby v poistenej budove bez existencie právoplatného kolaudačného rozhodnutia na jej užívanie nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na aplikáciu ust. § 809 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia poistený má zachovať povinnosti, ktoré boli dojednané v poistnej zmluve, alebo ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, aby poistná udalosť nenastala. Ustanovenie § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka demonštratívne uvádza, že uvedenú povinnosť poistený splní, ak nebude porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu nebezpečenstva alebo k zmenšeniu nebezpečenstva. V prejednávanej veci bol poistnou udalosťou požiar poistenej budovy. Napriek tomu, že Najvyšší súd SR v súvislosti s porušením ust. § 809 Občianskeho zákonníka poukázal na porušenie predpisov stavebného práva
- § 76 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení, pri zohľadnení ust. § 81 ods. 1 a § 82 ods. 5 citovaného zákona, podľa názoru právneho predchodcu žalobcu relevanciu k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva majú predovšetkým protipožiarne predpisy, t.j. či bola zo strany spoločnosti DREVINA - DREVONA spol. s r.o. dodržaná požiarna bezpečnosť stavby v súlade s ust. § 43d ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení, podľa ktorého stavba musí po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám stavby, pričom podľa písm. b) citovaného ustanovenia sa za jednu zo základných požiadaviek na stavby považuje požiarna bezpečnosť stavby. Porušenie povinností právneho predchodcu žalobcu (spoločnosti DREVINA - DREVONA spol. s r.o.) týkajúcich sa požiarnej bezpečnosti bolo ale predmetom odborného posudzovania, čo sa v konaní preukázalo
závermi Znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru Košice, č. p. A.- XXXXXKEU-G.-I.-XXXX zo dňa 17.05.2007 ako aj Uznesením úradu justičnej a kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ Prešov, Č.: P.-XXX/X-P.-A.-XXXX zo dňa 22.6.2007 o zastavení trestného stíhania za prečin všeobecné ohrozenie podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a) zák. č. 300/2005 Z.z. v platnom znení, v ktorých bolo jednoznačne skonštatované, že do 26.3.2007 neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by mohli privodiť vznik požiaru a je zrejmé, že nebolo preukázané, aby ktokoľvek čo aj z nedbanlivosti spôsobil požiar. Poukázal tiež na to, že poisťovateľ by mal skúmať aj príčinnú súvislosť medzi konaním poisteného a vznikom poistnej udalosti a rozsahom následkov. Ak by sa totiž preukázalo, že poistený porušil síce nejakú povinnosť, ktorá mu vyplýva z poistnej zmluvy, avšak porušenie tejto povinnosti nebolo bezprostrednou a rozhodujúcou príčinou vzniku poistnej udalosti, poisťovateľ nie je oprávnený krátiť plnenie z poistenia majetku. Mal za to, že porušenie právnych predpisov stavebného práva - užívanie poistenej stavby bez kolaudačného rozhodnutia nie je skutočnosťou, ktorá by mala bez ďalšieho priamy vplyv na vznik poistnej udalosti a nemôže mať tak za následok sankciu v dôsledku odmietnutia poskytnutia poistného plnenia, resp. jeho zníženia v prípade vzniku poistnej udalosti. Taktiež neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením stavebného zákona a vznikom poistnej udalosti. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti judikatúra totiž uvádza, že príčinnú súvislosť nemožno zameniť za súvislosť časovú a existenciu príčinnej súvislosti nemožno vzťahovať iba k príčine najbližšej spôsobenému následku. Pri rozhodovaní o porušení prevenčnej povinnosti musí súd v rozhodnutí uviesť, na plnenie akých prevenčných povinností sa poistený v poistnej zmluve zaviazal, ktoré z nich boli porušené a akým spôsobom ich porušenie viedlo k vzniku poistnej udalosti, inak je právne posúdenie veci neúplné a teda nesprávne. Pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že vedomé porušenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu (spoločnosti DREVINA - DREVONA spol. s r.o.) v postavení poisteného tak, ako to vyžaduje ust. § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočíva „len“ vo vedomom porušení ustanovení stavebného zákona - užívaním stavby bez kolaudačného rozhodnutia, nie je zrejmé, aká je priama príčinná súvislosť medzi užívaním stavby bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ k jeho nevydaniu nedošlo z dôvodu nesplnenia požiarnych požiadaviek na stavbu, čomu skutkový stav nenasvedčuje a vznikom poistnej udalosti. Žalovaný v priebehu súdneho konania nenavrhol žiadne dôkazy majúce potenciál preukázať kumulatívne splnenie predpokladov vyžadovaných ustanovením § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré by žalovaného vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu následne oprávňovali na postup podľa ust. § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nie je dôvod na akékoľvek zníženie poistného plnenia.
18. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-669 zo dňa 11.9.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-681 zo dňa 19.10.2015 pripustil, aby do konania v časti o zaplatenie 2.001.360,95 eur s prísl. namiesto žalobcu CORDELIA INVEST Ltd. vstúpil ako žalobca NETCORE MANAGEMENT LTD.
19. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-691 zo dňa 11.4.2016 nárok žalobcu v 2. rade
- spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. na zaplatenie 351.371,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15.10.2007 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie.
20. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 24.6.2016 poukázal na to, že z procesno- technického hľadiska mala byť táto vec po vrátení z dovolacieho súdu zapísaná do senátu konajúceho sudcu, ale pod novým číslom konania. V priebehu konania došlo k zámene účastníkov na strane žalobcu. Boli predložené dokumenty, na ktorých podpisy oprávnenej osoby, ktorá mala konať v mene žalobcu sú rôzne, preto dali vyhotoviť odborné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že podpisy vykazujú značné rozdiely. Jedná sa o podpisy osoby O. Z.. K tomu, aby znalci mohli dať definitívne stanovisko, že došlo k falšovaniu podpisov uviedli, že budú potrebovať originály podpisov. Vo veci už prebiehali exekučné konania, kde boli predložené dokumenty, pričom sa jednalo o kópie dokumentov, ktoré boli napríklad overené fotokópie. Mal za to, že zmluva je absolútne neplatná vzhľadom na to, že podpis O. Z. bol sfalšovaný. Zmluva o postúpení pohľadávky a úprave práv povinnosti uzavretá medzi spoločnosťou CORDELIA INVEST Ltd. a spoločnosťou NETCORE MANAGEMENT LTD. mala byť uzavretá 21.6.2013 v Londýne, pričom rovnakým dátumom je datovaný aj dokument označený ako oznámenie čísla účtu, ktorý bol podpísaný v Bratislave a následne osobne doručený v Bratislave. Podpis nebol úradne overený resp. ak právny zástupca následne predkladal nejaké dokumenty tak došlo len k uznaniu podpisu za vlastný. Týmto spôsobom by teoreticky mohol byť schválený podpis, ale vychádzajúc z toho, že podpis O. Z. nebol jej podpisom, nemohla k takým podpisom ani uznať podpis za vlastný, keďže v danom prípade by sa jednalo o absolútnu neplatnosť, kde je dodatočné schválenie absolútne vylúčené. Mal za to, že ako
listinný dôkaz môže slúžiť aj fotokópia dokumentu avšak pri hodnotení dôkazu za daných okolností nemožno podľa jeho názoru z nich vychádzať, preto navrhol, aby žalobca predložil originál zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2013 s originálnym podpisom osoby oprávnenej konať za spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd.. Mal za to, že ak takýto dokument a všetky prílohy žalobcom predložené nebudú, žalobca neunesie dôkazné bremeno jeho aktívnej legitimácie. Na uvedenom tvrdení nemení nič ani skutočnosť, že zmena účastníkov konania bola súdom schválená, keďže v danom prípade sa neposudzuje platnosť, alebo neplatnosť zmluvy, ale len objektívne dané skutočnosti zakladajúce zmenu účastníka konania. Poukázal na skutočnosť, že samotné oznámenie o postúpenie pohľadávky bolo napadnuté na Okresnom súde Bratislava I v čase, keď ešte nedisponovali odbornými vyjadreniami znalcov. Žalobu krátkou cestou predložil súdu. Konanie sa vedie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/139/2013. Na potvrdení je iná spisová značka, keďže došlo k reklamácii a následnej zmene. Žalobca popiera názory Najvyššieho súdu SR, ktorý je záväzný pre ďalší priebeh konania. Jeho nespokojnosť s predmetným súdnym rozhodnutím dospela až do podania ústavnej sťažnosti, ktorú nakoniec zobral späť. Krátkou cestou doručil súdu rozhodnutie ústavného súdu. Vychádzajúc z rozhodnutia najvyššieho súdu mal za to, že boli splnené všetky predpoklady uvedené v § 809 Občianskeho zákonníka, keďže poistená spoločnosť DREVINA - DREVONA spol. s r.o. vedome porušila všeobecne záväzný predpis Stavebný zákon, keď vykonávala prevádzkovú činnosť v neskolaudovanej budove. Názor právneho zástupcu žalobcu argumentujúc, že kolaudáciou sa len prideľuje súpisné číslo považuje za absurdné, keďže je zjavné, že podnikateľská činnosť, prevádzková činnosť sa nesmie vykonávať v neskolaudovanej budove nehovoriac o tom, že v rámci súdneho konania bolo preukázané, že stavba bola v minulosti čiernou stavbou, že sa jednalo o vedomé porušenie povinnosti je v tomto prípade prezumované, keďže spoločnosť DREVINA - DREVONA spol. s r.o. mala o neskolaudovaní budovy subjektívnu vedomosť a ak by ju aj nemala, na situácii by to nič nemenilo, keďže neznalosť zákona neospravedlňuje. To, že k vzniku poistnej udalosti došlo práve vykonávaním prevádzkovej činnosti je nepochybné, na čo poukázal aj generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní. Ak by spoločnosť DREVINA - DREVONA spol. s r.o. nevykonávala prevádzkovú činnosť v neskolaudovanej budove, k vzniku poistnej udalosti by nedošlo. Táto skutočnosť bola jedinou a bezprostrednou príčinou vzniku poistnej udalosti. Nebola tu kumulácia so žiadnymi inými okolnosťami. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj závery znaleckých posudkov aj správa o výsledku požiarno-technickej expertízy. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Trval na predložení originálov všetkých dokladov, ktoré uviedol na dnešnom pojednávaní, nakoľko je pochybné, či došlo k cedovaniu pohľadávky. Žalobca je schránková spoločnosť, ktorá bola založená za účelom nákupu špekulatívnych pohľadávok. O tomto presvedčení ich utvrdzuje aj fakt, že žalobca nebol ochotný zložiť preddavok na trovy konania, pričom použil účelovú argumentáciu jeho vyňatia sa spod pôsobnosti Zákona o konkurze. Tvrdil, že oznámenie o postúpení pohľadávok nie za akýchkoľvek okolností zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie pohľadávky. Z uvedeného pravidla existujú aj výnimky. Jednou z nich je aj absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení z dôvodu falšovania podpisu. Poukázal aj na skutočnosť, že za spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. podpisoval W. A. D., občan Juhoafrickej republiky, pričom oznámenie je datované rovnakým dátumom ako táto osoba podpisovala zmluvu o postúpení pohľadávky v Londýne. Predpokladá, že občan Juhoafrickej republiky neovláda slovenský jazyk, pričom oznámenie nie je bilingválne, ale výlučne v slovenskom jazyku a uvedená osoba len uznala podpis za vlastný. Mal za to, že je potrebné, aby sa právny zástupca žalobcu vyjadril, či tieto dokumenty skutočne podpisovali osoby, ktoré sú uvedené na dokumentoch a majú tam údajne podpis a otázne je, či by ich súd nemal za daných okolností predvolať, keďže vychádzajúc z predkladaných dokumentov sa tieto osoby pravidelne na Slovensku nachádzajú. V zmysle ustanovení judikatúry ak súd zistí, že zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná, nie je to dôvodom, aby zamietol návrh na zmenu účastníkov konania, ale je to dôvod na zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie.
21. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24.6.2016 uviedol, že z odôvodnenia Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že skutkový stav veci bol zistený. Je potrebné len skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu za nedodržanie prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 809 Občianskeho zákonníka, pričom najvyšší súd nepovedal, že sa má znížiť poistné plnenie, má sa len skúmať zodpovednosť žalobcu resp. jeho právneho predchodcu. Mal za to, že prevenčná povinnosť zo strany právneho predchodcu žalobcu nebola porušená. Prevádzkovanie budovy bez kolaudačného rozhodnutia bez ďalšieho nemôže byť dôvodom na aplikáciu § 809 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu neporušil povinnosti podľa tohto zákonného ustanovenia. Zo strany žalovaného nebolo preukázané takéto porušenie povinnosti a neprichádza preto do úvahy zníženie plnenia zo strany poisťovne. Z hľadiska požiarno-bezpečnostných predpisov bolo zo strany právneho predchodcu žalobcu
všetko splnené. To, že budova nebola skolaudovaná je pravdou, ale neskolaudovanie stavby nebolo bezprostrednou príčinou poistnej udalosti. Znalecký posudok polície správy hasičského zboru preukázal, že požiar bol spôsobený technickou poruchou a nie z nedbanlivosti resp. činnosťou zo strany právneho predchodcu žalobcu. Kolaudácia znamená len, že budova by dostala súpisné číslo a dostala by list vlastníctva. V rámci toho by bolo preukázané splnenie požiarnej bezpečnosti, pričom v danom prípade požiarna bezpečnosť nebola porušená. Všetky správy potvrdenia boli predložené. Hasiace prístroje boli v budove. Zo strany zabezpečenia požiarnej bezpečnosti bolo všetko splnené. Tak ako keby kolaudácia bola vykonaná. Teda chýba príčinná súvislosť medzi neskolaudovaním stavby a vznikom škody. Čo sa týka predloženia odborných vyjadrení uviedol, že tieto mali byť predložené súdu skôr, nakoľko konanie na Okresnom súde Bratislava I bolo začaté už v roku 2013 a tieto sú z roku 2015. Postúpenie pohľadávok upravuje ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia platia aj pre obchodné - záväzkové vzťahy. V zmysle ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžníkovi bolo oznámené postúpenie pohľadávky postupcom a dlžník nie je oprávnený dožadovať sa predloženia zmluvy o postúpení. Predložené odborné vyjadrenia sú preto právne bezvýznamné. Tunajší okresný súd rozhodol o postúpení pohľadávky a o zámene účastníka na strane žalobcu. Mal za to, že porušenie právnych predpisov stavebného práva t.j. užívanie predmetnej stavby bez kolaudačného rozhodnutia nie je skutočnosťou, ktorá by mala priamy vplyv na vznik poistnej udalosti a nemôže mať tak za následok sankciu v dôsledku odmietnutia poskytnutia poistného plnenia resp. jeho zníženia v prípade vzniku poistnej udalosti. Taktiež neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením stavebného zákona vzniku poistnej udalosti vo vzťahu k príčinnej súvislosti. Judikatúra totiž uvádza, že príčinnú súvislosť nemožno zameniť za súvislosť časovú a existenciu príčinnej súvislosti nemožno vzťahovať iba k príčine najbližšej spôsobenému následku. Poukazuje napr. na rozhodnutie NS ČR z 29.10.2010 sp. zn. 23Cdo/4725/2010. Sankcia vo forme zníženia poistného plnenia nie je prípustné v každom prípade, ale iba v prípade, ak porušenie povinnosti malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Tvrdil, že aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná, postúpenie pohľadávky bolo preukázané, o zmene bolo súdom rozhodnuté, návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania sú bezdôvodné. To, že zahraničný občan podpíše listinu v slovenskom jazyku je tiež bežné a nezakladá to neplatnosť listiny.
22. V podaní doručenom súdu dňa 11.8.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že v prípade pochybností žalovaného ohľadom platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky ide o neustále sa opakujúcu účelovú argumentáciu, ktorou sa už súdy konajúce o nároku žalobcu v rôznych súvislostiach viackrát zaoberali a záverom ich posúdenia bolo buď faktické konanie príslušného súdu nasvedčujúce akceptáciu prevodu pohľadávky na žalobcu alebo výslovné konštatovanie platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky a z nej vyplývajúceho prevodu pohľadávky, konania v mene žalobcu a spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. ako zmluvných strán Zmluvy o postúpení pohľadávky v ich mene na to oprávnenými osobami a v neposlednom rade tiež výslovné konštatovanie platnosti oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému (napr. uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Er 1225/2013-330 zo dňa 27.8.2013). Žalobca mal za to, že predmetná zmluva je platná a v zmysle ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluva o postúpení pohľadávky ako dvojstranný právny úkon vykonaný postupcom a postupníkom je výhradnou hmotnoprávnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája zmenu záväzkového vzťahu v osobe veriteľa a táto zmena nastáva bez ohľadu na to, či a kedy sa o nej dozvie dlžník, t.j. bez ohľadu na oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky alebo preukázanie postúpenia pohľadávky postupníkom podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným dlžníkovi postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej na prijatie plnenia, a to aj v prípade neexistencie či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. neplatnosť zmluvy sa nedotýka právneho postavenia dlžníka, ktorému bolo postúpenie pohľadávky postupcom oznámené. Nakoľko v zmysle ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky vyžaduje písomná forma, z hľadiska dodržania formálnych náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky musí byť dodržaná písomná forma právneho úkonu, avšak bez potreby legalizácie podpisov postupcu a postupníka, resp. osôb konajúcich v ich mene. Obligatórnymi náležitosťami zmluvy vyhotovovanej v písomnej forme nie sú ani dátum a miesto podpisu zmluvy. V súvislosti s námietkami žalovaného vo vzťahu k platnosti zmluvy poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 2529/2012 zo dňa 24.04.2014. Žalovaný primárne spochybňuje podpis p. O. Z. v Zmluve o postúpení pohľadávky a v Oznámení čísla účtu, pričom právny zástupca žalobcu s poukazom na vyššie uvedené mal za to, že oba dokumenty sú vo vzťahu k žalovanému a na účely súdneho konania nepodstatné, nakoľko v prípade Zmluvy o postúpení pohľadávky žalovanému námietka jej neplatnosti nesvedčí a v prípade Oznámenia čísla účtu ide o oznámenie, ktoré žalobca
zaslal žalovanému nad rámec svojich zákonných povinností. Ak teda existuje v súvislosti s postúpením pohľadávky pre žalovaného významný právny úkon, tak týmto by mohol byť jedine oznámenie o postúpení pohľadávky vyvolávajúce, v prípade jeho súladu so zákonom, zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, a prevzatie postupcom na seba rizika vyplývajúceho zo splnenia dlhu dlžníkom tretej osobe (postupníkovi) v prípade, ak by zmluva o postúpení pohľadávky nebola platná. Dlžník teda dostáva informáciu, kto je jeho novým veriteľom a komu má vlastne plniť svoj dlh. Oznámenie postúpenia pohľadávky ale v zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemusí byť vykonané písomnou formou. Je možné ho urobiť aj celkom bezformálne, pretože na rozdiel od zmluvy o postúpení pohľadávky Občiansky zákonník preň nepredpisuje žiadne formálne náležitosti. Žalovaný však doposiaľ oznámenie o postúpení pohľadávky nespochybňoval v takom rozsahu, aby bolo možné uvažovať o jeho rozpore so zákonom, a teda nešlo by o riadne oznámenie mu postúpenia pohľadávky a už vôbec neuniesol v tejto otázke dôkazné bremeno. Vzhľadom k uvedenému, ak by teda aj boli žalovaným predložené akékoľvek odborné vyjadrenia alebo znalecké posudky k pravosti podpisu na oznámení o postúpení pohľadávky, boli by nadbytočné, keďže podpis oznámenia o postúpení pohľadávky sa podľa zákona nevyžaduje. Mal za to, že žalobca ako aj spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. si vo vzťahu k žalovanému pri postúpení pohľadávky splnili všetky svoje zákonné povinnosti, ba dokonca išli aj nad ich rámec, a to úradným overením svojich podpisov na Zmluve o postúpení pohľadávky, oznámení o postúpení pohľadávky a Oznámení čísla bankového účtu. Následne, v snahe vyvrátiť akékoľvek pochybnosti, boli žalovanému predložené aj ďalšie dokumenty, ktoré mali potvrdiť skutočnosť postúpenia pohľadávky, a to: a) list zo dňa 8.8.2013, opatrený osvedčovacou doložkou o podpise osoby konajúcej v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. - pánom W. A. D., označeným ako „Potvrdenie konania v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. pri právnom úkone - oznámení o postúpení pohľadávky“, ktorým spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. výslovne potvrdila, že Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo podpísané osobou na to oprávnenou (list bol doručený žalovanému dňa 14.08.2016), b) list zo dňa 14.8.2013, opatrený osvedčovacou doložkou o podpise osoby konajúcej v mene žalobcu - p. O. Z. a apostilou, označeným ako „Opätovné oznámenie čísla bankového účtu“, ktorým žalobca opakovane oznámil žalovanému údaje potrebné pre bezhotovostný prevod finančných prostriedkov za účelom splnenia pohľadávky (list bol doručený žalovanému dňa 14.8.2016), c) „Potvrdenie“, ktorým spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. a žalobca potvrdili uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky a podpísanie Zmluvy o postúpení pohľadávky osobami na to oprávnenými ako aj nadobudnutie pohľadávky žalobcom, pán W. A. D., oprávnenie konať v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. ako jej konateľ/riaditeľ (director) a vlastnoručné podpísanie listu - Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2013, pani O. Z., oprávnenie konať v mene žalobcu ako jeho konateľ/riaditeľ (director) a vlastnoručné podpísanie listu - Oznámenia čísla účtu zo dňa 21.6.2013. Tvrdil, že Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá medzi právnickými osobami a osoby, ktoré konali za tieto právnické osoby, sa na príslušnej listine obsahujúcej zmluvu o postúpení pohľadávky aj podpísali. Ak by však Zmluvu o postúpení pohľadávky aj nepodpísali osoby v nej označené (čo žalobca popiera), vyvstala by len otázka existencie oprávnenia skutočne podpisujúcich osôb konať v mene zmluvných strán, resp. otázka ich viazanosti (zmluvných strán, resp. niektorej z nich) Zmluvou o postúpení pohľadávky, avšak bez priameho vplyvu na postavenie žalovaného. Uviedol, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/139/2013 nemôže mať žiadny vplyv na konanie vedené na Okresnom súde Košice I. Tvrdil, že ak by aj táto žaloba nebola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ako nevyhnutného procesného predpokladu jej úspešnosti, nie je zrejmé, aký vplyv môže mať konštatovanie neplatnosti právneho úkonu
- Oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k súdnemu konaniu a „vlastníctvu“ pohľadávky, keďže žalovaným tvrdená neplatnosť Oznámenia o postúpení pohľadávky by nemala bez ďalšieho za následok, že na žalobcu nebola platne a účinne postúpená pohľadávka, s ktorou skutočnosťou bola spojená zámena účastníkov súdneho konania. Mal tiež za to, že v prípade žaloby ide o tzv. zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Tento záver nepriamo potvrdzuje aj Krajský súd v Bratislave, ktorý ako odvolací súd, v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia - uznesenia č.k. 33Cb/139/2013-223 zo dňa 5.12.2013 sa vyjadril tak, že návrh žalovaného na nariadenie predbežného opatrenia bol len v rovine domnienok a KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group „pravdepodobne nespĺňa ani predpoklady aktívnej legitimácie“. K požiadavke žalovaného predložiť žalobcom originál Zmluvy o postúpení pohľadávky poukázal na ustálenú judikatúru, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 61/2009 zo dňa 25.11.2010, v ktorom sa uvádza: „Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občiansky súdny poriadok v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny.“ Poukázal
na to, že žalobca nepredkladal súdu a žalovanému fotokópie jednotlivých dokumentov, ale úradne overené kópie listín a vo väčšine prípadov aj s úradným overením podpisov osôb konajúcich v mene žalobcu a spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd., pričom pri úradne overenej kópii listiny platí, že osvedčuje doslovnú zhodu kópie s predloženým originálom listiny. Žalovaným napádané úradné overenie podpisov osôb oprávnených konať v mene žalobcu a v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. bolo taktiež vykonané v súlade s právnymi predpismi na to oprávnenými orgánmi a jeho overovaciu doložku je tak možné považovať za verejnú listinu, ktorá je v súdnych konaniach posudzovaná primárne z hľadiska svojej pravosti. Vzhľadom na to, že podpisy osôb konajúcich v mene žalobcu a spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. boli úradne overené, má sa za to, že listina bola podpísaná tam uvedenými osobami. Žalovaný znáša dôkazné bremeno ohľadne pravosti takého podpisu v závislosti na tom, či overovacia doložka obsahuje zákonom predpísané náležitosti. Výlučne v prípade, ak by overovacia doložka požiadavky kladené na jej obsah zákonnou úpravou nespĺňala, ťaží dôkazné bremeno čo do pravosti podpisu osoby konajúcej v mene žalobu/spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. žalovaného. Aby však verejná listina bola zbavená svojej dôkaznej sily, museli by byť v súdnom konaní preukázané také skutočnosti, ktoré úplne podlamujú jej vierohodnosť. Podotkol tiež, že žalovaný pôvodne sám skutočnosť postúpenia pohľadávky uznal, keď po oznámení postúpenia pohľadávky zaslal právnemu zástupcovi žalobcu a spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. list zo dňa 24.6.2013, v ktorom sa okrem iného vyjadril, že : „obchodná spoločnosť KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group si je plne vedomá svojich povinností z vyššie uvedených súdnych rozhodnutí. V súčasnej dobe preto naša spoločnosť po doručení informácie, ktoré konkretizuje čísla účtov oprávnených subjektov, vykonáva úkony smerom k splneniu súdom uložených povinností, avšak s ohľadom na výšku priznanej sumy nebolo v možnostiach spoločnosti túto poukázať obratom.“ Vzhľadom na vyššie uvedené konanie žalovaného s tendenciou zasahovať negatívne do práva na ochranu dobrého mena žalobcu a jeho právneho predchodcu a osôb konajúcich v ich mene mal za to, že zo strany žalovaného ide o zneužívanie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Poukázal pritom na článok 5 C.s.p. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MObdo/4/2013 zo dňa 29.4.2015 uviedol, že najvyšší súd potvrdil nespornosť právneho dôvodu vzniku pohľadávky a ponechal na výsledkoch dokazovania závislú len výšku pohľadávky, ktorú má súd priznať. Právny zástupca žalobcu mal za to, že žalovaný nepreukázal kumulatívne splne nie predpokladov pre odôvodnenú subsumpciu skutkového stavu pod ust. § 802 ods. 2 ani pod ust. § 809 Občianskeho zákonníka.
23. V zmysle ust. § 152 ods. 5 zák. č. 543/2005 Z.z. v platnom znení bola veci pridelená nová spisová značka 26Cbi/24/2016.
24. Žalovaný v podaní zo dňa 18.10.2016 a na pojednávaní dňa 18.10.2016 navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/139/2013. Na pojednávaní dňa 18.10.2016 naďalej namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, nakoľko žalobca nepreukázal, že došlo k postúpení pohľadávky. Súdu boli predložené odborné vyjadrenia, ktoré spochybňujú platnosť podpisov. Znalci deklarovali pochybnosti a uviedli, že na to, aby vedeli zaujať záväzné stanovisko, potrebujú originály listín, ktoré doposiaľ neboli predložené. Poukázal na skutočnosť, že ak by za žalobcu, alebo právneho predchodcu žalobcu podpisovala osoba, ktorá nebola oprávnená, išlo by o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nemohlo by sa to ani konvalidovať, čiže urobiť dodatočné schválenie takéhoto podpisu, alebo úkonu. Jedným z argumentov žalobcu pri preukázaní aktívnej legitimácie bolo, že súd vydal uznesenie, ktorým pripustil zámenu účastníkov a mal teda za to, že súd skúmal zmluvu a pripustil ju ako platnú. Poukázal pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo 45/2012 a 6Cdo 42/2011, ktoré sa zaoberajú touto otázkou, a podľa ktorých súd je oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Poukázal tiež na Bulletin slovenskej advokácie čl. 10/2007. Uviedol, že v novšej judikatúre sa hovorí o tom, že pri naplnení istých podmienok je súd oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Článok reflektuje na § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dáva do pozornosti súdu aj novšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR napr. č.k. 1Cdo/76/2007, podľa ktorej dlžník je oprávnený domáhať sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Mal teda za to, že súd je oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Pri návrhu o zámene účastníkov sám žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávky. Za danej situácie nemožno obhájiť pozíciu, že oznámenie o postúpení pohľadávky zakladá bez ďalšieho aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Čo sa týka predkladania dôkazov vo fotokópii poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/61/2009. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby súd uložil žalobcovi povinnosť predložiť originály listín, nakoľko žalovaný originálmi nedisponuje. Nesúhlasil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že odborné posudky nespochybňujú podpisy dotknutých osôb.
Právny zástupca žalobcu tvrdil, že problematické je to, či osoby ktoré sú uvedené v predmetných dokumentoch tieto dokumenty podpísali a ak ich nepodpísali tak sú neplatné a akékoľvek fotokópie dokumentov hodnoverne nepreukazujú skutočnosť, že ich podpísali dotknuté osoby ani dodatočná realizácia ich podpisov to nepreukazuje. Žalovaného vo svojej argumentácii utvrdzuje aj to, že žalobca nepredložil originál dokumentov a ani neuviedol prečo ich nepredloží. Navrhol, aby súd zaviazal žalobcu na predloženie originálov dokumentov, od ktorých odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu a následne navrhol znalecké dokazovanie na určenie pravosti podpisov osôb, ktoré podpísali dotknuté dokumenty.
25. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18.10.2016 krátkou cestou predložil súdu k nahliadnutiu úradne osvedčené kópie listinných dôkazov a to: Zmluvu o postúpení pohľadávky a úprave ďalších vzájomných práv a povinností zmluvných strán, ktorej kópia bez úradného osvedčenia sa nachádza na č.l. 632, 647 spisu, Oznámenie o postúpení pohľadávky z 21.6.2013, ktorej neoverená kópia sa nachádza na č.l. 648 a 649 spisu, Oznámenie čísla účtu z 21.6.2013, ktorej neosvedčená kópia je na č.l. 768 spisu, Potvrdenie konania v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. pri právnom úkone - oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorej neosvedčená kópia je na č.l. 878 v spise, opätovne Oznámenie čísla bankového účtu, ktorej neosvedčená kópia je na č.l. 880 v spise, Potvrdenie resp. úradné osvedčené potvrdenie zo 6.8.2013, ktorej neoverená kópia je na č.l. 882-885 v spise. Mal za to, že aktívna legitimácia žalobcu v konaní bola dostatočne preukázaná predložením príslušných listín v prepísanej forme. Zastával stanovisko, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi tým, že neexistencia kolaudačného rozhodnutia mala byť dôsledkom vzniku škody, resp. že prevádzkovanie činnosti nemalo bezprostredný vplyv na vznik poistnej udalosti z hľadiska požiarnej bezpečnosti. Právny predchodca žalobcu preukázal splnenie svojich povinností, čo vyplýva aj z predložených listinných dôkazov, znaleckých posudkov a expertíz.
26. Žalobca vo vyjadrení zo 4.11.2016 s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil, nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/139/2013 sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní vedenom na tunajšom súde. Navrhol súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodnúť spolu s rozhodnutím vo veci podľa § 162 ods. 3 C.s.p.
27. Podľa ust. § 162 C.s.p.: (1) Súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. (2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. (3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
28. Podľa ust. § 163 C.s.p.: (1) Ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. (2) Ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.
29. Podľa ust. § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
30. Z návrhu na určenie neplatnosti oznámení o postúpení pohľadávky, o ktorom sa vedie konanie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/139/2013 súd zistil, že žalobcom je KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a žalovanými sú v 1.rade CORDELIA INVEST Ltd. a v 2. rade NETCORE MANAGEMENT LTD., pričom predmetom konania je určenie, že: a) Oznámenie žalovaného v 1. rade zo dňa 21.06.2013 o postúpení pohľadávky voči žalobcovi vo výške 2.001.360,95 eur s prísl. je neplatné a b) Oznámenie čísla účtu zo dňa 21.6.2013 žalovaného v 2. rade o odplatnom nadobudnutí pohľadávky voči žalobcovi vo výške 2.001.360,95 eur s prísl. je neplatné.
31. Vzhľadom na predmet konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/139/2013, ako aj na to že predmetom tohto konania nie je určenie neplatnosti samotnej zmluvy o postúpení
pohľadávky, súd dospel k záveru, že v danom konaní sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre konanie vedené na tunajšom súde, preto návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol v súlade s ust. §162 ods. 3 C.s.p.
32. Na pojednávaní dňa 10.1.2017 právny zástupca žalovaného uviedol, že predložil súkromný znalecký posudok, v ktorom žalovaný položil otázky znalcovi v súvislosti s posúdením porušenia prevenčnej povinnosti právneho predchodcu žalobcu. Posudok preukazuje, že k požiaru došlo v dôsledku prevádzkovej činnosti vykonávanej v neskolaudovanej budove. Právny predchodca žalobcu si skutočnosti, že vykonáva činnosť v rozpore so stavebným zákonom bol zjavne vedomý. Dokonca právny predchodca žalobcu staval predmetnú halu bez stavebného povolenia a o toto požiadal, až keď bola stavba v rozostavanosti minimálne 85%. V stavebnom konaní mu bola uložená aj pokuta. V tejto nezákonnej činnosti pokračoval aj po vydaní stavebného povolenia, keď nepopierateľne vykonával prevádzkovú činnosť, hoci si bol vedomý, že nemá na predmetnú budovu vydané kolaudačné rozhodnutie. Porušenie tejto prevenčnej povinnosti v 100% miere sa podieľalo na vzniku požiaru. Navyše znalec v znaleckom posudku konštatoval, že vydaním kolaudačného rozhodnutia pred začatím prevádzky by s najväčšou pravdepodobnosťou k požiaru nedošlo. Vzhľadom na závery dovolacieho rozhodnutia, na základe ktorých sa majú skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu uviedol, že nedodržanie prevenčnej povinnosti nie je vzhľadom na právny názor dovolacieho súdu zjavne sporné v uvedenom konaní. Nie je sporný ani vznik škody. Predložený znalecký posudok preukazuje okrem už predložených iných dôkazoch aj existenciu kauzálneho nexu a nie je sporné ani zavinenie, ktoré sa podľa záveru dovolacieho konania viaže dokonca nie k vzniku škody, ale k vzniku prevenčnej povinnosti. V danom prípade sa jedná podľa názoru žalovaného minimálne o vedomú nedbanlivosť, ak nie o nepriamy úmysel. Žalovaný zároveň trval na argumentácii o nepreukázaní aktívnej legitimácie žalobcu v uvedenom konaní. Znalecký posudok potvrdzuje skutočnosti tvrdené nielen žalovaným, ale aj generálnou prokuratúrou v mimoriadnom dovolaní ako aj dovolacím súdom a znaleckým posudkom kriminalisticko-expertízneho ústavu. Žalovaný si dal vyhotoviť znalecký posudok, lebo žalobca ignoruje skutkový stav v rámci svojich vyjadrení. Daný znalecký posudok vychádzajúc z už vykonaných dôkazov a ďalších skutočností priamo preukazuje čo bolo pôvodom vzniku požiaru a ako sa nesplnenie prevenčnej povinnosti podieľalo na vzniku poistnej udalosti. K námietke žalobcu k záveru znalca uvedeného pod písmenom D, kde znalec uvádza záver „s ohľadom na najväčšiu pravdepodobnosť“ poukazuje na to, že v niektorých prípadoch nie je možné 100% potvrdiť objektívne skutočnosti, ale vychádzajúc zo zistených skutočností sa uvádza určitá miera pravdepodobnosti a určitosti. Nie je možné v súčasnom štádiu so 100% istotou fingovať skutkový stav, ktorý existoval pred vznikom poistnej udalosti, keďže je to objektívne nemožné. Znalec nemohol urobiť ani obhliadku nehnuteľnosti keďže sklad vyhorel a preto vychádzal zo všetkých dostupných podkladov, ktoré boli k veci zabezpečené. Ak žalobca vedome porušoval zákon, nie je žiadnych pochýb o tom, že si nemôže nárokovať vyplatenie poistného plnenia v uvedenej výške.
33. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10.1.2017 uviedol, že čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu má za to, že bolo dostatočne preukázané, že je daná aktívna legitimácia, k zámene účastníkov došlo a bolo súdom o tom aj vydané rozhodnutie. Čo sa týka znaleckého posudku tento nič nové neuvádza vo veci, ide o zopakovanie tvrdení žalovaného vo forme znaleckého posudku. Žalovaný sa snaží formou procesnej obrany zmeniť zistenie skutkového stavu, ktorý bol už ustálený súdom prvého stupňa, odvolacím i dovolacím súdom. Čo sa týka štvrtej otázky v znaleckom posudku k tomu uvádza, že znalec neuviedol 100%, že je to tak. Na otázku, čo je účelom kolaudačného rozhodnutia tiež odpovedal v znaleckom posudku, pričom sa jedná o právnu otázku a nie o odbornú otázku. V ostatnom len vychádzal už z predložených odborných posudkov, ktoré má súd k dispozícii. Znalec nič nové nepriniesol vo svojom posudku. Mal za to, že nie je daná priama príčinná súvislosť medzi konaním právneho predchodcu žalobcu a vznikom škody. Osoby, ktoré vyšetrovali predmetnú poistnú udalosť konštatovali, že boli dodržané všetky podmienky požiarnej bezpečnosti, stavebné povolenie vydané bolo. To, že čo tomu predchádzalo nie je pre toto konanie rozhodujúce a tvrdenia ohľadom úmyslu právneho predchodcu žalobcu v súvislosti so vznikom požiaru resp. poistnej udalosti preukázané neboli. Znalec zo spisu zopakoval skutkové a právne tvrdenia procesných strán a všetkých zúčastnených osôb v konaní. V súkromnom práve platí zásada, že zmluvy je potrebné plniť. Žalovaný vedel, že poisťuje neskolaudovanú budovu. V čase uzavretia poistnej zmluvy bol daný návrh na kolaudáciu. Podľa názoru dovolacieho súdu nebola daná bezprostredná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním právneho predchodcu žalobcu. Boli dodržané požiarne predpisy a kolaudácia by nezabránila vzniku škody resp. poistnej udalosti. Znalec skutočne nič nové neuviedol len zhrnul veci, ktoré boli už skutkovo zistené. Na základe
uvedeného nenavrhol vykonanie nového znaleckého posudku. Mal za to, že skutkový stav je presne popísaný v znaleckom posudku kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ.
34. Na pojednávaní dňa 17.2.2017 právny zástupca žalovaného naďalej namietal aktívnu legitimáciu žalobcu nakoľko okolnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu sú pochybné. Predložil odborné posudky, ktoré preukazujú, že podpisy osôb oprávnených konať majú značné odlišnosti, ale na preukázanie je potrebné predložiť originály listín. Žalovaný nedisponuje originálmi, preto navrhol, aby ich predložil žalobca. Žalobca predložil iba overené fotokópie, ale z nich nie je možné vykonať znalecké dokazovanie, preto trval na výsluchu oprávneného zástupcu spoločnosti p. O. Z. a pána W. A. D. a na výsluchu znalcov p. R., p. M. a p. G.. Trval aj na predložení originálov zmluvy o postúpení pohľadávky, originálov oznámenia čísla účtu z 21.6.2013 a originálu oznámenia o postúpení pohľadávky. Poukázal na skutočnosť, že pochybnosti vzbudzujú jednak okolnosti, že predmetné osoby sa podpisovali rozdielne ak ich podpis bol overovaný u notára a rozdielne v situácii, keď ich podpis overovaný nebol. Navyše sa jedná o cudzích štátnych príslušníkov, kde pani O. Z. je cyperská štátna občianka a p. D. je príslušník Juhoafrickej republiky. Tieto osoby s najväčšou pravdepodobnosťou neovládajú slovenský jazyk, čo v súvislosti s ich podpisovaním niektorých dokumentov výlučne v slovenskom jazyku vzbudzuje vážne pochybnosti o tom, či vedeli čo podpisujú. Navyše z dokumentov predložených žalobcom vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky bola dotyčnými osobami podpísaná 21.6.2013 v Londýne, pričom v ten istý deň boli signované oznámenia o postúpení pohľadávky a oznámenia čísla účtu, avšak v Bratislave. Mal za to, že žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu od súkromných listín, pri ktorých sa rozlišuje ich pravosť a pravdivosť, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje subjekt, ktorý z predmetných listín vyvodzuje svoje právo. Teda v predmetnom prípade je to žalobca. K uvedenému sa rozsiahlo vyjadrovala aj judikatúra najmä českých súdov a to najmä v čase, keď bola legislatívna úprava rovnaká ako v SR. K danej problematike predložil niekoľko súdnych rozhodnutí na podporu svojej argumentácie. Ak by aj žalobca preukázal v tomto konaní svoju aktívnu legitimáciu z titulu postúpenia pohľadávky odkazuje na dovolacie súdne rozhodnutie, na ktoré poukázal aj na poslednom pojednávaní a na právne závery záväzné pre konajúci súd. Prvostupňový súd má skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu t.j. nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti. To, že došlo k nedodržaniu prevenčnej povinnosti je nesporné. Poukázal na ňu generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako aj najvyšší súd vo svojom rozhodnutí. Tvrdil, že porušenie prevenčnej povinnosti bolo jediným a výlučným dôvodom vzniku požiaru, teda poistnej udalosti a teda uvedená príčina sa podieľala v plnom rozsahu na vzniku poistnej udalosti. Žalovaný si je vedomý, že v zmysle ust. § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka by aj v takom prípade bolo dôvodné výlučne len zníženie poistného plnenia, nie jeho absolútne nevyplatenie. Vo všeobecnosti je percentuálne určené v mnohých prípadoch problematické hlavne ak sa kumulujú rôzne okolnosti dôsledku, na základe ktorého došlo k vzniku poistnej udalosti. To nie je tento prípad, o čom svedčí znalecký posudok. Ak by žalobca aj preukázal aktívnu legitimáciu v konaní, bolo by dôvodné krátiť poistné plnenie v tomto prípade v rozsahu blížiacom sa 100% poistného plnenia. Zároveň poukázal aj na skutkovú okolnosť, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril pôvodný vlastník predmetnej pohľadávky DREVINA - DREVONA spol. s r.o. v konkurze a spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd., predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky vo výške 2.352.732,79 eur v nominálnej hodnote bola postupovaná za odplatu vo výške len 100.000,00 eur čo zodpovedá 4,2% z nominálnej hodnoty. Mal za to, že už spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. si musela byť vedomá, že predmetná pohľadávka je špekulatívna a nezakladá sa na relevantnom právnom základe. Krátkou cestou doručil súdu článok Právních rozhledov, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo 988/2004, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo 564/2005, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Odo 1722/2006, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 2727/99, rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 1Cob/143/2007, rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo 4725/2009, uznesenie NS ČR sp. zn. 32Odo 626/2004.
35. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 17.2.2017 uviedol, že žalovaným predložený znalecký posudok nespĺňa podmienky stanovené v § 17 zákona o znalcoch a ani v § 209 C.s.p. Je nezrozumiteľný a neurčitý. Jeho obsah preukazuje to, že ide o súhrn neúplných informácii a informácii vytrhnutých z kontextu bez vecnej náväznosti a logického prepojenia obsahu jednotlivých častí na konkrétne otázky zadávateľa znaleckého posudku. Znalec zrejme len vyberá, cituje, alebo parafrázuje len obsah jednotlivých dokumentov, ktoré sú prílohami znaleckého posudku, pričom zdôraznil, že relevantná časť týchto dokumentov už je súčasťou súdneho spisu a boli z nich vyvodené opačné závery, ako z nich vyvodil znalec. Ostatné dokumenty sú nepodstatné s ohľadom na závery a zistenia, ktorými môžu prispieť k objasneniu prejednávanej veci. Otázky zadávateľa, ktoré mal znalec v znaleckom posudku
zodpovedať sa netýkajú len skutkových poznatkov, ale aj právnej kvalifikácie skutku, ktorá v súdnom konaní nemôže byť predmetom znaleckého dokazovania. V súvislosti so znaleckým dokazovaním právna úprava uvádza, že v písomnom znaleckom posudku znalec odpovedá na otázky a nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci ( § 207 ods. 2 CSP ). Tak sa v znaleckom posudku napr. znalec vyjadruje k významu a účelu kolaudačného rozhodnutia z technického hľadiska vo vzťahu k povoleniu prevádzkovej činnosti, keď ako znalec pre odbor energetika tepelné energetické zariadenia vykurovacie zariadenia uviedol de facto záver k právnej veci ohľadom kolaudačného rozhodnutia. V znaleckom posudku sa ako príloha nenachádzajú ani otázky zadávateľa, na ktoré sa znalec v znaleckom posudku odvoláva. Ďalším nedostatkom znaleckého posudku je, že v ňom absentuje postup, na základe ktorého sa znalec mal vôbec dopracovať k záverom v ňom uvedených ako jedna z podstatných náležitostí umožňujúca odôvodnenosť týchto záverov. Znalec nikdy nebol na mieste škodovej udalosti, alebo resp. poistnej udalosti. Vychádzal výlučne iba z dokumentov, ktoré mu predložil samostatne žalovaný, z ktorých vyplývajú iné závery, ako ku ktorým dospel znalec a ktoré svedčia v prospech žalovaného. Na základe uvedeného znalecký posudok nemôže byť bez ďalšieho posúdenia ako dôveryhodný dôkazový prostriedok objasňujúci v dostatočnom rozsahu požadované skutkové okolnosti prejednávanej veci a už vôbec nie ako dôkazný prostriedok, na základe ktorého by mal súd dospieť k opačným záverom ako k tým, ku ktorým už dospel prvostupňový a odvolací súd prejednávajúci tento spor. Na dôvažok ani znalecká doložka nachádzajúca sa na strane 10 v znaleckom posudku, ktorý bol doručený žalobcovi nie je opatrená podpisom znalca. Žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní. Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu je zrejmé, že skutkový stav bol dostatočne zistený a úlohou súdu prvej inštancie po zrušovacom uznesení dovolacieho súdu je skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu t.j. nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti žalobcu a zavinenie. Žalobca má za to, že žalovaný vedel, že poisťuje neskolaudovanú budovu, v ktorej žalobca vykonáva, či prevádzkuje výrobu. V konaní bolo zistené, že žalobca pravdivo odpovedal na všetky otázky poistiteľa v súvislosti s uzatvorením poistnej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že žalobca v súvislosti so samotnou nehnuteľnosťou aj s prebiehajúcou výrobou v tejto nehnuteľnosti dodržal všetky požiarno-bezpečnostné a iné bezpečnostné predpisy, ktoré sú na túto činnosť právnymi normami požadované. Žalobca požiadal aj o kolaudačné rozhodnutie, do ktorého predložil okrem iného všetky dokumenty týkajúce sa požiarnej bezpečnosti, čo preukazujú aj závery vyšetrovania PZ, posudok kriminalisticko-bezpečnostného ústavu a hasičského zboru. Všetky normy z hľadiska požiarnej bezpečnosti boli splnené. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kolaudácia by nezabránila vzniku škody resp. poistnej udalosti. Na základe uvedeného mal za to, že nie sú dané predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu. Nie je dané zavinenie žalobcu a nebola preukázaná ani priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením prevenčnej povinnosti. Mal tiež za to, že prevádzkovanie výroby v platne poistenej budove bez existencie právoplatného kolaudačného rozhodnutia na jej užívanie nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na použitie ust. § 809 Občianskeho zákonníka, pričom prípadné porušenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu bolo predmetom posudzovania kompetentných orgánov. Nie je tu daná priama príčinná súvislosť medzi užívaním stavby bez kolaudačného rozhodnutia pokiaľ k jeho nevydaniu nedošlo z dôvodu nesplnenia požiarnych požiadaviek na stavbu k čomu skutkový stav nenaznačuje a vzniku poistnej udalosti. K námietke aktívnej legitimácie žalobcu tiež uviedol, že žalovaným navrhnuté dôkazy na preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu sú nehospodárne a nadbytočné a neriešili by z hľadiska práva nič.
36. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:
37. Zmluvou o sprostredkovaní č. 629 zo dňa 20.5.2002 uzavretou medzi žalovaným ako poisťovateľom a spoločnosťou Respect Slovakia, s.r.o. ako sprostredkovateľom bolo súdu preukázané, že jej predmetom je sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv medzi poistiteľom ( žalovaným ) a poisteným.
38. Návrhom poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.7.2006 bolo súdu preukázané, že spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. ako poistený uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s účinnosťou od 1.8.2006. Jednalo sa o združené poistenie majetku a zodpovednosti za škodu, a to konkrétne poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia majetku živelnou alebo vodovodnou udalosťou a poistenie pre prípad ukradnutia veci. Poistenie sa vzťahovalo na stavby - výrobnú halu s prístreškami na adrese Ličartovce 299, ako aj na hnuteľné veci - súbor zásob na adrese Ličartovce 299. Podľa prílohy č. 2 k zmluve objekt bol zabezpečený proti požiaru EPS vyvedenou na telefón na vrátnici, požiarnou vodou a hasiacimi prístrojmi a proti krádeži osvetleným areálom, vrátnikom, objektmi
monitorovanými kamerovým systémom (4 kamery v exteriéry a 6 kamier v interiéry). Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. K zmluve boli priložené všeobecné poistné podmienky. V prílohe č. 1 k poistnej zmluve ( zoznam poisteného nehnuteľného majetku ) zo dňa 31.7.2006 je v poznámke uvedené „ZP 051/2005“.
39. Nebolo medzi stranami sporné a listom žalovaného adresovaným spoločnosti RESPECT-SLOVAKIA spol. s r.o. zo dňa 30.3.2007 mal súd preukázané, že predmetná poistná zmluva bola ku dňu 26.3.2007 platná.
40. Oznámením o vzniku škodovej udalosti doručeným žalovanému dňa 10.4.2007 mal súd preukázané, že spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. oznámila žalovanému, že dňa 26.3.2007 o 22:00 hod. došlo v prevádzke menovanej spoločnosti v Ličartovciach č. 299 k požiaru výrobnej haly a zásob.
41. Zápisom o obhliadke škody na majetku z 27.3.2007 bolo súdu preukázané, že obhliadku vykonala spoločnosť SLOVEXPERTA s.r.o., ktorá zisťovala rozsah poškodenia majetku úpadcu.
42. Žalovaný listom zo dňa 26.4.2007 oznámil spoločnosti S. Ú. N. a.s. vznik škodovej udalosti zo dňa 26.3.2007.
43. Z uznesenia Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Prešov, Č.: P.-XXX/X- P.-A.-XXXX zo dňa 22.6.2007 súd zistil, že trestné stíhanie vo veci prečinu všeobecného ohrozenia v súvislosti s požiarom dňa 26.3.2007 okolo 22:00 hod. v objekte spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. bolo zastavené. V odôvodnení uznesenia je uvedené, že po zhodnotení zdokumentovaného skutkového stavu je zrejmé, že nebolo preukázané, aby ktokoľvek čo aj z nedbanlivosti spôsobil požiar, teda v danom prípade neboli naplnené pojmové znaky trestného činu všeobecného ohrozenia. V odôvodnení uznesenia bolo uvedené, že revízia elektrických zariadení bola vykonaná v menovanej spoločnosti 10 mesiacov pred vzniknutým požiarom. V septembri 2006 bola vykonaná odborná prehliadka nízkotlakovej kotolne a kotla, pričom zistené nedostatky kotla boli odstránené. Komín bol kontrolovaný 5.2.2007, závady neboli zistené. Kontrola protipožiarnej ochrany bola vykonávaná na základe zmluvy odo dňa 1.1.2007. Menovaná spoločnosť podľa technika požiarnej ochrany bola ukážkovou firmou v plnení povinností v tejto oblasti. Kontrolami zistené nedostatky boli odstránené, pričom žiadny zo zistených nedostatkov nemal priamu príčinnosť so vznikom požiaru.
44. Zo znaleckého posudku č. A. - XXXXKEU-G.-I.-XXXX zo dňa 17.5.2007 súd zistil, že najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru objektu spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. v obci Ličartovce bola technická závada - vznietenie sa pilín alebo drevného prachu vo vnútri vzduchotechniky. Iniciátorom mohlo byť lokálne prehriatie kovového povrchu niektorej časti vzduchotechniky trením pohyblivých častí, alebo iskrením od cudzieho pevného telesa zapadnutého medzi pohyblivé časti vzduchotechniky, prípadne prehriatím samotného hnacieho motora, napríklad vplyvom neprimerane zvýšeného prechodového odporu. Ďalej súd zistil, že požiarom došlo k poškodeniu až zničeniu celého objektu vrátane vnútorných zariadení.
45. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Prešove listom zo dňa 27.6.2007 oznámilo žalovanému, že príčinou vzniku predmetného požiaru bola bližšie nešpecifikovaná technická porucha v elektrickej časti motora pohonu odsávacieho zariadenia v dôsledku medzizávitového skratu vo vinutí, alebo zvýšeného elektrického prechodového odporu s následným prehrievaním súčasti svorkovnice motora, resp. vývodov vinutí a prívodných vodičov počas prevádzky a vznietením izolácie vodičov vnútri svorkovnice.
46. Listom spoločnosti Respect Slovakia s.r.o. z 25.7.2007 mal súd preukázané, že menovaná spoločnosť doručila žalovanému uznesenie Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Prešov, Č.: P.-XXX/X-P.-A.-XXXX zo dňa 22.6.2007.
47. Z listu JUDr. S. B., advokáta zastupujúceho úpadcu, zo dňa 30.8.2007 adresovaného žalovanému súd zistil, že v prílohe listu predložil žalovanému doklady potrebné na likvidáciu predmetnej poistnej udalosti. V liste sa uvádza, že už na stretnutí zástupcov žalovaného s p. Z. S. W. (konateľom úpadcu), L.. Š.A., JUDr. B., L.. Z. a zástupcom spoločnosti Respect Slovakia s.r.o. v priestoroch žalovaného v Bratislave dňa 16.4.2007 bol žalovaný upovedomený o tom, že požadované kolaudačné rozhodnutie
na predmet poistenia nebolo vydané. Z tohto však nie je možné vyvodiť záver, že žalovaný nebol oboznámený s neexistenciou kolaudačného rozhodnutia požiarom zničenej stavby v čase uzatvárania poistnej zmluvy.
48. Listom spoločnosti Respect Slovakia s.r.o. z 27.9.2007 mal súd preukázané, že menovaná spoločnosť doručila žalovanému spisový obal a oznámenie o vzniku škodovej udalosti.
49. Externou správou o škode požiarom spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. v Ličartovciach zo dňa 27.9.2007 bolo súdu preukázané, že ju vypracovala spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o. pre žalovaného ako zadávateľa. Podľa predmetnej správy je rezerva 74.522.385,00 Sk, výška škody na nehnuteľnosti 59.522.385,00 Sk a odhad rezervy na zásobách a hnuteľných veciach 15.000.000,00 Sk. Nakoľko k zásobám a hnuteľným veciam neboli predložené podklady, na základe ktorých by bolo možné stanoviť výšku škody, je v celkovom súčte uvažované s rezervou. Podľa názoru spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. bez vydania kolaudačného rozhodnutia alebo vydania iných úradných povolení nie je možné legálne prevádzkovať výrobu.
50. Žalovaný listom z 1.10.2007 označeným ako „Odmietnutie plnenia“ oznámil spoločnosti DREVINA- DREVONA, spol. s r.o., že predstavenstvo žalovanej spoločnosti rozhodlo plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť s poukazom na ust. § 798 a § 802 Občianskeho zákonníka. Žalovaný uviedol, že zisťovaním právneho základu, či právo na plnenie je zistili z Obecného úradu Ličartovce, že kolaudačné rozhodnutie zo strany stavebného úradu na prevádzku spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o., Ličartovce 299 vydané nebolo, i keď úpadcovi bolo oznámené, že stavba sa môže užívať iba na základe kolaudačného rozhodnutia.
51. Z listu spoločnosti BMH-real s.r.o. ako likvidátora spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. adresovaného žalovanému zo dňa 27.11.2007 súd zistil, že likvidátor vyzýval žalovaného na vyplatenie poistného plnenia z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Likvidátor poukázal na to, že žalovaný už pri dojednávaní poistenia vedel o tom, že poisťuje neskolaudovanú budovu, v ktorej prebieha prevádzka a práve s týmto zámerom a v takom stave bola táto budova poistená. Tvrdil, že predmetom poistenia bol samostatne aj súbor zásob, ktorý špecifikoval v prílohe č. 2 pripojenej k výzve podľa požiadaviek spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o.
52. Žalovaný v odpovedi zo dňa 20.12.2007 oznámil likvidátorovi, že výzve nemožno vyhovieť, nakoľko výroba prebiehala v neskolaudovanej budove a príčinou požiaru bolo užívanie takej stavby, v ktorej prevádzka nemala vôbec prebiehať, pretože úpadca k tomu nemal oprávnenie.
53. Spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. podala dňa 18.2.2008 odvolanie voči likvidácii poistnej udalosti, v ktorom uviedla, že postup žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti považuje za nesprávny. Uviedla, že žalovanému ako aj ďalším osloveným poisťovniam v rámci výberu poisťovne a za účelom vypracovania ponuky na poistenie predmetných nehnuteľností spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. boli preukázateľne zaslané zo strany spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. znalecký posudok č. 051/2005 vypracovaný znalkyňou L.. I. P., dotazník pre uzavretie majetkového poistenia vyplnený klientom a ďalšie upresňujúce poznámky a podklady vo forme mailovej správy. Na základe týchto podkladov vypracoval žalovaný ponuku na predmetné poistenie a následne po akceptácii predloženej ponuky zo strany úpadcu vypracoval poistnú zmluvu. Poukázal na príčinu poistnej udalosti, ktorá bola zistená Úradom justičnej a kriminálnej polície. Uviedol, že klient disponuje všetkými relevantnými dokladmi preukazujúcimi splnenie všetkých požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti poistenej nehnuteľnosti, ako sú napr. štvrťročná prehliadka a skúška EPS zo dňa 9.3.2007, faktúra preukazujúca zakúpenie hasiacich prístrojov, potvrdenia o vykonaní kontroly prenosných hasiacich zariadení, správa o odbornej prehliadke a skúške elektrických zariadení pracovných strojov, správa východisková o odbornej prehliadke a odbornej skúške ochrany pred bleskom a pod.. vzhľadom na uvedené mal za to, že neexistencia kolaudačného rozhodnutia nemala žiaden vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. nie je vôbec príčinou poistnej udalosti. Trval na tom, že žalovaný v čase uzavretia poistnej zmluvy zo znaleckého posudku vedel o tom, že stavba nie je skolaudovaná a v dotazníku bolo uvedené aké činnosti sa vykonávajú v predmetných objektoch. Uviedol, že klient v žiadnom prípade neuvádzal vedome nepravdivé informácie a žiadne informácie nezamlčoval. Všetky odpovede v dotazníku sú pravdivé a žalovaný si nevyžiadal žiadne ďalšie doplňujúce informácie. Spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. mala za to, že neexistuje žiaden právny dôvod na zamietnutie poistného plnenia.
54. Žalovaný v odpovedi na „odvolanie“ spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. zo dňa 12.3.2008 uviedol, že výroba prebiehala v neskolaudovanej budove. Ak príčinou požiaru bolo užívanie takej stavby, v ktorej prevádzka nemala vôbec prebiehať, pretože nemala k tomu oprávnenie, nemožno potom ani uvažovať o nejakom nároku na poistné plnenie. Na základe uvedeného výzve na plnenie nie je možné vyhovieť.
55. Zo znaleckého posudku č. 051/2005 L.. I. P. zo dňa 8.11.2005 súd zistil, že podľa podacej pečiatky bol tento doručený žalovanému dňa 2.4.2007. Tento posudok bol vyhotovený za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty závodu úpadcu na výrobu eurookien. Z predmetného posudku vyplýva, že nehnuteľnosť nie je skolaudovaná.
56. Zo znaleckého posudku č. 8/2007 L.. V. M. zo dňa 22.5.2007 súd zistil, že hodnota škody na požiarom zničených nehnuteľnostiach spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. je 60.293.000,00 Sk, t.j. 2.001.360,95 eur. Znalecký posudok bol vyhotovený pre účely trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Prešove.
57. Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 31K/11/2009 zo dňa 25.6.2009 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 124/2009 zo dňa 30.06.2009 (časť 124B) bol na majetok spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o., Mlynárska 16, 040 01 Košice, IČO: 36 472 093 vyhlásený konkurz. Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 31K/11/2009 zo dňa 23.9.2009 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 187/2009 zo dňa 29.9.2009 bola za správcu úpadcu ustanovená spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s.. V konkurznom konaní bola predmetná pohľadávka spoločnosti DREVINA- DREVONA, spol. s r.o. proti žalovanému postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.9.2011.
58. Predžalobnou výzvou zo dňa 30.3.2010 mal súd preukázané, že Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. ako správca úpadcu DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. vyzýval žalovaného na úhradu poistného plnenia.
59. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.352.732,79 eur (2.001.360,95 eur za škodu na nehnuteľnostiach a 351.371,84 eur za škodu na skladových zásobách ) s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15.10.2007 do zaplatenia.
60. Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobcu. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Nesúhlasil s výškou škody na skladových zásobách. Tvrdil, že odmietnutie poskytnutia poistného plnenia bolo v súlade s poistnou zmluvou a ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal najmä na to, že výroba prebiehala v neskolaudovanej stavbe, pričom v čase uzavretia poistnej zmluvy nevedel o tom, že stavba nebola skolaudovaná. Uviedol, že právny predchodca žalobcu porušil svoju prevenčnú povinnosť, čo konštatoval aj najvyšší súd SR. Tvrdil, že porušenie prevenčnej povinnosti bolo jediným a výlučným dôvodom vzniku požiaru, teda poistnej udalosti a teda uvedená príčina sa podieľala v plnom rozsahu na vzniku poistnej udalosti. Mal za to, že s prihliadnutím na závažnosť porušenia povinností právneho predchodcu žalobcu v zmysle ust. § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniklo žalovanému právo na zníženie plnenia z poistnej zmluvy a to až v rozsahu 100%.
61. Z oznámenia Obecného úradu Ličartovce zo dňa 28.6.2007 adresovanému spoločnosti INSERVIS Slovakia, s.r.o. súd zistil, že na predmetnú stavbu spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. bol dňa 24.11.2005 podaný návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, avšak kolaudačné rozhodnutie vydané nebolo.
62. Zo zápisnice z priebehu výkonu štátneho stavebného dozoru zo dňa 25.1.2005 súd zistil, že stavebník DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. začal predmetnú stavbu bez stavebného povolenia a bol vyzvaný na podanie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie.
63. Rozhodnutím Obce Ličartovce č. H 773/2005-Ka zo dňa 19.10.2005 mal súd preukázané, že spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. bolo vydané dodatočné povolenie stavby v Ličartovciach 299 - Výroba a sklad europrofilov.
64. Listom zo dňa 24.11.2005 bolo súdu preukázané, že spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. podala návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre predmetnú stavbu.
65. Rozhodnutím Obce Ličartovce č. H 5676/2005-Ka zo dňa 7.3.2006 mal súd preukázané, že spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. bola vyzvaná na doplnenie dokladov k žiadosti o vydanie kolaudačného rozhodnutia s tým, že kolaudačné rozhodnutie je do doby predloženia dokladov prerušené.
66. Listom spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. zo dňa 17.3.2006 adresovaným Obecnému úradu Ličartovce mal súd preukázané, že spoločnosť vzhľadom na to, že sčasti odstránila vytknuté nedostatky, požiadala o nepozastavenie prevádzky.
67. Rozhodnutím Obce Ličartovce č. H/87/2005/269-Ko/9 zo dňa 28.3.2006 mal súd preukázané, že spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. bola uložená pokuta za uskutočňovanie stavby bez stavebného povolenia.
68. Rozhodnutím Obce Ličartovce č. 583/2006 zo dňa 25.9.2006 mal súd preukázané, že spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. vzhľadom na to, že neoprávneným užívaním stavby bez kolaudačného rozhodnutia a nadmernou hlučnosťou a prašnosťou narušuje životné prostredie bola vyzvaná na odstránenie nedostatku a zastavenie výroby do získania povolenia na užívanie stavby.
69. Z e-mailu U. Z. zástupcu spoločnosti Respect Slovakia s.r.o. zo dňa 7.7.2009 súd zistil, že adresátom A. Z., W..Z., O. F., S..S..Z., G..Z., I. Z. V., zaslal vyplnený dotazník a žiadal o spracovanie ponuky na poistenie. Oslovil 6 poisťovní. Je v ňom uvedené aj to, že faxom zasiela VOR, splnomocnenie a charakteristiku budovy zo zn. posudku.
70. Z predloženého dotazníka Českej poisťovne pre uzavretie majetkového poistenia súd zistil, že v časti „Názov budovy (stavby)/ adresa miesta poistenia“ je uvedené „Podľa zn. posudku (faxom)“. Tento dotazník neobsahuje otázku či budova je alebo nie je skolaudovaná.
71. Z ponuky poistenia - Drevona súd zistil, že Komunálna poisťovňa, a.s. O. R. VOS pre externý obchod predložila ponuku.
72. Ponukou poistenia Českej poisťovne mal súd preukázané, že aj predmetná poisťovňa predložila ponuku pre poistenie majetku úpadcu.
73. Z ponuky spoločnosti UNION poisťovňa, a.s. súd zistil, že budovu je možné poistiť až po kolaudácii. V prípade, že budova nie je skolaudovaná odporučili poistiť ju stavebno-montážnym poistením.
74. Z mailovej odpovede O. F.G. zo spoločnosti QBE poisťovňa, a.s. na vypracovanie ponuky poistenia súd zistil, že táto poisťovňa s poukazom na charakter výrobnej činnosti spoločnosti DREVINA- DREVONA, spol. s r.o. ponuku na poistenie predkladať nebude.
75. Z indikatívnej ponuky poistenia spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. súd zistil, že aj táto poisťovňa predložila ponuku, pričom vzhľadom na prevádzkovú činnosť považovali za potrebné, aby miesto poistenia obhliadol pracovník Riziko servisu Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s..
76. Svedok U. Z. uviedol, že predmetné poistenie sprostredkoval pre spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. ako zástupca spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o.. Na žiadosť o ponuku kladne reagoval žalovaný. Medzi podkladmi, ktoré poslal žalovanému bol aj znalecký posudok, ktorý bol potrebný pre určenie poistnej sumy. Ponuku v mene žalovaného vypracoval p. R.. Tvrdil, že pred uzavretím zmluvy aj telefonicky ho upozornil, že budova nie je skolaudovaná. Oznámil mu aj skutočnosť, že v budove prebieha výroba. Potvrdil, že na všetky písomne aj ústne položené otázky v súvislosti s poistením spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. odpovedala pravdivo, žiadne skutočnosti nezamlčala. Uviedol, že na stretnutí v Bratislave po poistnej udalosti za účasti p. M., A.. Š., A.. N., advokáta úpadcu a ďalších dvoch pánov, p. M. z Komunálnej poisťovne pri rozhovore jasne deklaroval, že budova nie je skolaudovaná, ale žiadajú ďalšie doklady potrebné pre likvidáciu poistnej udalosti.
77. Z výpovede svedka O.. O. N. právnika spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. súd zistil, že menovaný sa pridržiaval písomného vyjadrenia zo dňa 18.2.2008 doručovaného žalovanému (Odvolanie voči likvidácii poistnej udalosti). Poukázal na to, že v prílohe č. 1 k poistnej zmluve, ktorú robila poisťovňa - v zozname poisteného nehnuteľného majetku v poznámke je uvedená odvolávka na znalecký posudok č. 051/2005, ktorý bol poisťovni predložený. Číslo tohto znaleckého posudku nie je uvedené ani v jednom e-maili, ktorý zasielal p. Z. poisťovni. Z uvedeného podľa svedka vyplýva, že žalovaný musel mať k dispozícii znalecký posudok pred uzavretím poistnej zmluvy. Uviedol, že na príprave uzavretia poistnej zmluvy sa nepodieľal.
78. Svedkyňa C. N., zástupkyňa riaditeľa žalovaného uviedla, že nebola pri uzavretí poistnej zmluvy. Až po nahlásení škody sa začala zaoberať touto udalosťou, nakoľko sa jednalo o veľkú škodu. O tom, že nehnuteľnosť nie je skolaudovaná sa dozvedela až po poistnej udalosti v priebehu šetrenia.
79. Z výpovede svedka S. M.Í., ktorý bol v čase vzniku škody vedúcim odboru likvidácie škôd žalovaného v Banskej Bystrici súd zistil, že sa menovaný zúčastňoval stretnutí, ktoré sa konali v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Prejednávalo sa na nich, či vôbec poškodenému vznikol nárok na plnenie. Uviedol, že až v priebehu šetrenia poistnej udalosti sa zistilo, že budova nie je skolaudovaná.
80. Z výpovede svedka O. R. ( na pojednávaní dňa 17.4.2012) zamestnanca žalovaného, ktorý dojednával za žalovaného predmetnú poistnú zmluvu súd zistil, že tento zmluvu uzatváral na základe dostupných informácií od maklérskej spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o., konkrétne od p. Z. a uzatváral to ako poistenie firmy v prevádzke. Komunikácia prebiehala bežne ako v iných prípadoch. Tvrdil, že až po poistnej udalosti sa dozvedel, že objekt nebol skolaudovaný. Uviedol, že poistnú zmluvu uzatváral na základe podkladov, ktoré obdržal e-mailom. Prvý kontakt bol telefonický. P. Z. mu telefonicky oznámil poistnú sumu a on zaslal mailom ponuku. Po predložení ponuky klientovi maklér mu oznámil, že môže pripraviť poistnú zmluvu. Nič nenasvedčovalo tomu, že objekt nie je skolaudovaný. Bežala tam výroba a pracovali tam ľudia. Pred uzavretím poistnej zmluvy bol niekoľkokrát v telefonickom kontakte s p. Z., pričom v jednom z posledných telefonátov pred uzavretím zmluvy sa dozvedel od p. Z., že čo sa týka kolaudácie prebehlo ukončenie kolaudácie a na otázku či objekt nie je skolaudovaný dostal od p. Z. odpoveď, že kolaudačné rozhodnutie je už v pošte klientovi. Tvrdil, že ak by mal informáciu, že kolaudácia nie je, zmluva by nebola uzavretá. Uviedol, že pri uzavretí zmluvy neskúmajú kolaudačné rozhodnutie, ale v tomto prípade dostal informáciu, že kolaudačné rozhodnutie je v pošte klientovi. Tvrdil, že doručený mu bol len e-mail. Znalecký posudok mu e-mailom doručený nebol. Nespomínal si, či mu bol doručený znalecký posudok telefaxom. Poistnú sumu overoval u makléra telefonicky. Bolo mu oznámené, že existuje znalecký posudok vyhotovený pre poskytnutie úveru z banky, akceptoval z neho východiskovú sumu a urobil ponuku. Uviedol, že znalecký posudok je len jednou z možností zdokumentovania poistnej sumy, ale nie je podmienkou. Tvrdil, že písomne otázku ohľadom existencie alebo neexistencie kolaudačného rozhodnutia úpadcovi ani sprostredkovateľovi poistenia nepoložil. Na to, či položil písomne nejaké iné otázky na základe telefonických rozhovorov, si nepamätal. Uviedol, že číslo znaleckého posudku uvedené v poistnej zmluve mu bolo oznámené telefonicky. Na otázku právneho zástupcu žalobcu prečo sa v jednom z posledných telefonátov pred uzavretím zmluvy „bavili“ s maklérom o kolaudačnom rozhodnutí, keď pri dojednaní poistenia sa neskúma jeho existencia alebo neexistencia svedok uviedol, že preto, lebo v čase keď sa riešilo poistenie vedeli, že objekt je v rekonštrukcii a existuje znalecký posudok pre poskytnutie úveru, v ktorom je uvedené, že sa jedná o rekonštrukciu stavby, v ktorej prebieha výroba. Rekonštrukcia mala byť ukončená kolaudáciou. V čase uzatvárania poistenia dostal informáciu, že rekonštrukcia je ukončená a prebieha kolaudácia. Nešlo o odpoveď na otázku, ale túto informáciu dostal od makléra p. Z..
81. Svedok O. R. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 29.5.2012 uviedol, že p. O. vtedajšieho člena predstavenstva žalovaného ani iného člena predstavenstva o uzavretí predmetnej poistnej zmluvy neinformoval a ani nemal takú povinnosť. Tvrdil, že sprostredkovateľ poistenia na základe zmluvy o sprostredkovaní sprostredkováva obchod pre poisťovňu. Pozná klienta, jeho potreby, oslovuje poisťovne, vypracuje ponuky, komunikuje s klientom a s poisťovňou. Predkladá údaje poisťovni a poisťovňa spätne nepreveruje hodnovernosť údajov sprostredkovateľa. Uviedol, že poisťovňa nemôže priamo komunikovať s klientom bez súhlasu sprostredkovateľa. Tvrdil, že v danom prípade sa jednalo o bežné poistenie, ku ktorému boli priložené všetky potrebné podklady.
82. Na preukázanie príčiny vzniku požiaru (poistnej udalosti) dňa 26.3.2007 okolo 22:30 hod. v neskolaudovanom areáli výrobných budov spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. v Ličartovciach predložil žalovaný znalecký posudok A.. L.. G. C., A.., B. XX, XXX XX Ž. Č.. XX/XXXX zo dňa 10.12.2007 (zrejme došlo k chybe v písaniu a mal byť uvedený rok 2016). Jedná sa o súkromný znalecký posudok vyhotovený na objednávku žalovaného. Na otázku: „A) Vzhľadom na závery Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: A.-XXXXKEU- G.-I.-XXXX, je možné potvrdiť skutočnosť, že príčinou vzniku požiaru (poistnej udalosti) bola okolnosť majúca pôvod vo vykonávaní prevádzkovej činnosti v neskolaudovanej budove?“ Znalec odpovedal, že áno. V neskolaudovanej stavbe, u ktorej je prostredie objektu výroby klasifikované ako prostredie s nebezpečenstvom požiaru horľavých prachov a ako prostredie s nebezpečenstvom výbuchu horľavých prachov, môže vzniknúť riziko požiaru. V danej stavbe DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. Ličartovce vznikol požiar v dôsledku vykonávania prevádzkovej činnosti v neskolaudovanej prevádzkovej budove, a to samovznietením drevných pilín a drevného prachu v priestoroch vzduchotechniky a následne v oblasti skladovania. Pričom je možné prijať záver, že primárnym spúšťačom mohlo byť skombinovanie technickej závady a usadenie drevných pilín a drevného prachu v časti vzduchotechniky v mieste, kde došlo k jej prehriatiu, a to najmä s poukazom na závery Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: A.-XXXXKEU-G.-I.-XXXX zo dňa 17.5.2007, ako aj v nadväznosti na odborný článok erudovaného autorského kolektívu o Rizikách pri výrobe a skladovaní štiepok. Upozornil na skutočnosť, že v objekte firmy DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. išlo o prostredie s nebezpečenstvom požiaru horľavých prachov a prostredie s nebezpečenstvom výbuchu horľavých prachov, ako to vyplýva aj z Protokolu č. 01/2005 z 15.5.2005 podľa STN 33 0300 a pásma SGTN EN 60079-10. Na otázku: „B) Aký percentuálny podiel na vzniku požiaru (poistnej udalosti) mala skutočnosť, že prevádzka (výrobná činnosť) bola vykonávaná v neskolaudovanej budove?“ Znalec odpovedal, že vzhľadom na to, že príčinou požiaru bola skutočnosť, že prevádzka bola vykonávaná v neskolaudovanej budove, možno zaujať stanovisko, že predmetná príčina sa v 100% miere podieľala na vzniku požiaru. Na otázku „C) Aký je význam a účel kolaudačného rozhodnutia z technického hľadiska vo vzťahu k povoleniu prevádzkovej činnosti?“ Znalec odpovedal, že kolaudačné rozhodnutie je dokument, ktorým sa presne určí na aký účel a za akých podmienok sa môže stavba užívať. Kolaudačnému rozhodnutiu predchádza kolaudačné konanie, ktoré zaháji stavebný úrad na základe žiadosti staviteľa. Čiže po skončení realizácie výstavby alebo rozsiahlej rekonštrukcie je potrebné požiadať stavebný úrad o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Upozornil na to, že v čase vzniku požiaru sa užívanie stavby bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia podľa stavebného zákona klasifikovalo ako správny delikt. Na otázku „D) Došlo by vydaním kolaudačného rozhodnutia pred začatím samotnej prevádzky k zabráneniu požiaru?“ Znalec odpovedal, že vydaním kolaudačného rozhodnutia pred začatím samotnej prevádzky s najväčšou pravdepodobnosťou by nedošlo k požiaru. Týmto procesom sa zabezpečuje ochrana verejných záujmov a práv účastníkov konania z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a hlavne bezpečnosť a ochranu zdravia budúcich užívateľov, či požiarnej ochrany.
83. Vzhľadom na námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní, súd ako predbežnú otázku riešil, či je spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. aktívne legitimovaná v tomto konaní.
84. Žalovaný namietal pravosť podpisov uvedených na Zmluve o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou CORDELIA INVEST Ltd. ako postupcom a spoločnosťou NETCORE MANAGEMENT LTD. ako postupníkom zo dňa 21.6.2013, ako aj pravosť podpisov uvedených na Oznámení spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. zo dňa 21.06.2013 o postúpení pohľadávky a na Oznámení čísla účtu zo dňa 21.6.2013 spoločnosti NETCORE MANAGEMENT LTD. o odplatnom nadobudnutí pohľadávky. Žalovaný mal za to, že uvedené právne úkony sú neplatné, nakoľko neboli uskutočnené osobami, ktoré sú v nich uvedené. Na preukázanie tvrdených skutočností žalovaný predložil súdu Odborné vyjadrenie znalca pre odbor písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo O.. O. G. č. 42/2015 zo dňa 11.12.2015, Odborné stanovisko znalca z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika L.. V. M. č. 3/2015 zo dňa 12.11.2015, Odborné vyjadrenie znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo O.. O. R. č. 21/2015 zo dňa 7.11.2015.
85. Z Odborného vyjadrenia č. 42/2015 súd zistil, že na skúmanie boli predložené kópie Zmluvy o postúpení pohľadávky z 21.6.2013 (SM-1), Oznámenia čísla účtu z 21.06.2013 (SM-2), dokumentu
- POWER OF ATTORNEY z 29.1.2013 (SM-3) a Plnomocenstva z 2.6.2015 (SM-4). Skúmal sa podpis pani O. Z.. Zo záveru vyjadrenia vyplýva, že sa nejednalo o originálne písomnosti, ale kópie.
Sporné podpisy, ktoré sa na nich nachádzajú je možné skúmať len ako izolovaný jav. Metódami písmoznaleckého skúmania nie je možné skúmať, či podpisy na pôvodných origináloch sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby, alebo či boli podpisy na písomnosti prenesené pomocou technických prostriedkov. Sporné podpisy SM-1, SM-2 vykazujú zhodné znaky totožného pisateľa. Sporné podpisy SM-3, SM-4 vykazujú zhodné a rozdielne znaky. Rozdielne znaky v spornom podpise SM-3 pravdepodobne vznikli napodobňovaním sporného podpisu SM-4.
86. Z Odborného stanoviska č. 3/2015 súd zistil, že na skúmanie boli predložené kópie Zmluvy o postúpení pohľadávky z 21.6.2013 (SM 1), Oznámenia čísla účtu z 21.06.2013 (SM 2), dokumentu - POWER OF ATTORNEY z 29.1.2013 (SM 3) a Plnomocenstva z 2.6.2015 (SM 4). Skúmal sa podpis pani O. Z.. Zo záveru stanoviska vyplýva, že fotokópie dokumentov nie sú vo všeobecnosti vhodným materiálom na skúmanie a už vôbec nie na overovanie autenticity dokumentov, nakoľko kopírovaním originálnych predlôh dochádza k strate charakteristických znakov príznačných pre konkrétne substancie, ktorými sú vytvorené grafické stopy nesúce informáciu. V procese kopírovania, najmä pri viacnásobnom kopírovaní, dochádza tiež k strate charakteristických detailov originálu, natiahnutiu, alebo skráteniu textu, príp. k rôznym iným deformáciám textu. Kopírovaním vznikajú rôzne tlačové defekty, pôvod ktorých nie je možné z fotokópií identifikovať, teda nie je možné jednoznačne zistiť, či ich vznik súvisí s predlohou, alebo kopírovacím zariadením, alebo či nie sú výsledkom technického falšovania. Predložené fotokópie dokumentov mohli byť posúdené len v rozsahu, v akom to umožňovala kvalitatívna stránka ich vyhotovenia. Overenie autenticity dokumentov prichádza do úvahy len v prípade predloženia dokumentov v origináli vrátane predloženia porovnávacieho materiálu - kontrolných odtlačkov všetkých pečiatok, odtlačky ktorých sa na predmetných dokumentoch vyskytujú. Porovnaním sporných podpisov (v miere, ako to kópie listín umožnili) zistila, že sporné podpisy vykazujú podobné, zhodné, ale aj hodnotné rozdielne znaky. Na základe zistených podobných, zhodných znakov sporné podpisy rozdelila do dvoch skupín, pričom pisateľov originálnych podpisov, z ktorých následne vznikli skúmané kópie podpisov, pracovne označila pisateľ A, pisateľ B. Pisateľ A vyhotovil originálne podpisy, z ktorých boli následne vyhotovené kópie podpisov SM 1, SM 2. Pisateľ B vyhotovil originálne podpisy, z ktorých následne boli vyhotovené kópie podpisov SM 3, SM 4. K osobe pisateľa A, pisateľa B sa v tomto štádiu skúmania (bez porovnávacích materiálov) nie je možné jednoznačne vyjadriť.
87. Z Odborného vyjadrenia č. 21/2015 súd zistil, že na skúmanie boli predložené kópie Zmluvy o postúpení pohľadávky z 21.6.2013 (SM 1), Oznámenia čísla účtu z 21.6.2013 (SM 2), dokumentu
- POWER OF ATTORNEY z 29.1.2013 (SM 3) a Plnomocenstva z 2.6.2015 (SM 4). Skúmal sa podpis pani O. Z.. Zo záveru vyjadrenia vyplýva, že porovnaním sporných podpisov (v miere, ako to kópie listín umožnili) znalkyňa zistila, že sporné podpisy vykazujú podobné, zhodné, ale aj hodnotné rozdielne znaky. Na základe zistených podobných, zhodných znakov sporné podpisy rozdelila do dvoch skupín, pričom pisateľov originálnych podpisov, z ktorých následne vznikli skúmané kópie podpisov, pracovne označila pisateľ A, pisateľ B. Pisateľ A vyhotovil originálne podpisy, z ktorých boli následne vyhotovené kópie podpisov SM 1, SM 2. Pisateľ B vyhotovil originálne podpisy, z ktorých následne boli vyhotovené kópie podpisov SM 3, SM 4. K osobe pisateľa A, pisateľa B sa v tomto štádiu skúmania (bez porovnávacích materiálov) nie je možné jednoznačne vyjadriť.
88. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-669 zo dňa 11.9.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-681 zo dňa 19.10.2015 pripustil, aby do konania v časti o zaplatenie 2.001.360,95 eur s prísl. namiesto žalobcu CORDELIA INVEST Ltd. vstúpil ako žalobca NETCORE MANAGEMENT LTD.
89. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2013 (č.l. 632 - 647 spisu) bolo súdu preukázané, že ju uzavreli spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. ako postupca a spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. ako postupník v zmysle ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva bola vyhotovená súčasne v slovenskom aj anglickom jazyku. Predmetom zmluvy bolo odplatné postúpenie pohľadávky postupcu vo výške 2.001.360,95 eur s prísl. voči žalovanému na žalobcu. Zmluvu za postupcu podpísal pán W. A. D. a za postupníka pani O. Z.. Pán D. uznal svoj podpis za vlastný na zmluve dňa 8.8.2013 na veľvyslanectve Českej republiky v Pretórii (Juhoafrická republika) a pani Z. uznala svoj podpis za vlastný na zmluve dňa 26.8.2013 na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Nikózii (Cyprus). Na pojednávaní dňa 18.10.2016 právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú kópiu predmetnej zmluvy. Jednalo sa o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.
90. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2013 (č.l. 648 - 648 spisu) mal súd preukázané, že spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. oznámila žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky na základe vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky. Oznámenie bolo vyhotovené len v slovenskom jazyku a bolo podpísané pánom W. A. D.. Pán D. uznal svoj podpis za vlastný na oznámení dňa 8.8.2013 na veľvyslanectve Českej republiky v Pretórii (Juhoafrická republika). Na pojednávaní dňa 18.10.2016 právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú kópiu predmetného oznámenia. Jednalo sa o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.
91. Plnomocenstvom z 22.7.2015 (č.l. 650 - 652 spisu) bolo súdu preukázané, že spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. splnomocnila spoločnosť KRAL PARTNERS s.r.o. na zastupovanie v predmetnom súdnom konaní. Plnomocenstvo bolo vyhotovené súčasne v slovenskom aj anglickom jazyku. Podpísala ho za spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. pani O. Z.. Jej podpis je osvedčený a listina je opatrená apostilou z 24.7.2015. Súdu bol predložený úradne osvedčený odpis tejto listiny.
92. Vyhlásením z 22.7.2015 (č.l. 653 - 654 spisu) bolo súdu preukázané, že spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. v súlade s § 92 ods. 3 O.s.p. súhlasila so vstupom do súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/3/2011 (v tom čase sa konanie viedlo pod uvedeným číslom) o zaplatenie 2.001.360,95 eur s prísl. namiesto pôvodného žalobcu CORDELIA INVEST Ltd.. Vyhlásenie bolo vyhotovené súčasne v slovenskom aj anglickom jazyku. Podpísala ho za spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. pani O. Z.. Jej podpis je osvedčený a listina je opatrená apostillou z 24.7.2015. Súdu bol predložený originál tejto listiny.
93. Oznámením čísla účtu zo dňa 21.6.2013 (č.l. 768 a 881 spisu) mal súd preukázané, že spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. oznámila žalovanému, že na základe vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudla predmetnú pohľadávku a informovala žalovaného o čísle účtu, na ktorý môže splniť svoj záväzok. Oznámenie bolo vyhotovené len v slovenskom jazyku a bolo podpísané pani O. Z.. Na pojednávaní dňa 18.10.2016 právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú kópiu predmetného oznámenia. Jednalo sa o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.
94. Listom označeným ako „Potvrdenie konania v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. pri právnom úkone - oznámení o postúpení pohľadávky“ (č.l. 878 - 879 spisu), adresovaným žalovanému bolo súdu preukázané, že spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky z 21.6.2013 novým veriteľom žalovaného je spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD., ktorému má žalovaný plniť na účet uvedený v liste. List bol vyhotovený len v slovenskom jazyku a bol podpísaný pánom W. A. D.. Pán D. uznal svoj podpis za vlastný na oznámení dňa 8.8.2013 na veľvyslanectve Českej republiky v Pretórii (Juhoafrická republika). Na pojednávaní dňa 18.10.2016 právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú kópiu predmetného oznámenia. Jednalo sa o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.
95. Opätovným oznámením čísla bankového účtu (č.l. 880 spisu) mal súd preukázané, že spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. oznámila žalovanému, že na základe vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudla predmetnú pohľadávku a informovala žalovaného o čísle účtu, na ktorý môže splniť svoj záväzok. Oznámenie bolo vyhotovené len v slovenskom jazyku a bolo podpísané pani O. Z.. Na pojednávaní dňa 18.10.2016 právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú kópiu predmetného oznámenia. Jednalo sa o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.
96. Potvrdením (č.l. 882 - 885 spisu) bolo súdu preukázané, že spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd., pán W. A. D., spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. a pani O. Z. na účely exekučného konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 1Er/1225/13 potvrdili, že: a) spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. v právnom postavení postupcu a spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. v právnom postavení postupníka dňa 21.6.2013 uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky, b) predmetná zmluva bola vlastnoručne podpísaná za spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. pánom W. A. D. ako jej riaditeľom a za spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. pani O. Z. ako jej riaditeľom, c) pán W. A. D., oprávnene konajúci v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. dňa 21.6.2013 podpísal Oznámenie o postúpení pohľadávky, d) pani O. Z. oprávnene konajúca v mene spoločnosti NETCORE MANAGEMENT LTD. dňa 21.6.2013 vlastnoručne podpísala Oznámenie čísla účtu. Toto potvrdenie podpísali pán W. A. D. a pani O. Z.. Potvrdenie bolo vyhotovené súčasne v slovenskom aj anglickom jazyku. Pán D. uznal svoj podpis za vlastný na potvrdení dňa 8.8.2013 na veľvyslanectve Českej republiky v Pretórii (Juhoafrická
republika). Podpis pani O. Z. bol osvedčený na Cypre 6.8.2013 - dokument je opatrený apostillou zo 6.8.2013. Na pojednávaní dňa 18.10.2016 právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú kópiu predmetného potvrdenia. Jednalo sa o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.
97. Podľa ustálenej judikatúry relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.
98. V danom prípade žalovaný tvrdil, že oznámenie o postúpení pohľadávky a zmluva o postúpení pohľadávky sú absolútne neplatné, nakoľko neboli podpísané osobami, ktoré sú v nich uvedené ako podpisujúce osoby. Namietal pravosť podpisov týchto osôb. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu vyššie uvedené odborné vyjadrenia.
99. Žalovaným predložené odborné vyjadrenia, podľa súdu nepreukazujú neplatnosť predmetných listinných dôkazov, nakoľko nepotvrdzujú nepravosť podpisov osôb na predmetných dokumentoch. Znalci uvádzajú, že im boli predložené len kópie dokumentov, z ktorých nie je možné jednoznačne vyvodiť závery o pravosti alebo nepravosti podpisov, navyše uvádzajú, že sporné podpisy vykazujú podobné, zhodné, ale aj hodnotné rozdielne znaky.
100. Vzhľadom na námietky žalovaného mal súd za to, že preukázať pravosť predmetných listín (zmluvy o postúpení pohľadávky z 21.6.2013 a oznámenia o postúpení pohľadávky z 21.6.2013) je povinnosťou žalobcu. Túto povinnosť žalobca splnil predložením úradne osvedčených kópií sporných dokumentov k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 18.10.2016 a vyhláseniami osôb, ktorými potvrdili podpísanie sporných listín. Keďže všetky tieto listiny Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2013, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2013, Oznámenie čísla účtu zo dňa 21.6.2013, Potvrdenie konania v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. pri právnom úkone - oznámení o postúpení pohľadávky, Opätovné oznámenie čísla bankového účtu a Potvrdenie (č.l. 882 - 885 spisu) boli úplným odpisom originálov a doslovne súhlasili s originálmi, súd nemohol mať pochybnosti o ich pravosti. Súdu bolo tiež predložené Plnomocenstvo z 22.7.2015 (č.l. 650 - 652 spisu) vo forme úradne osvedčený odpis tejto listiny, ktorého pravosť nemohla byť sporná a Vyhlásenie z 22.7.2015 (č.l. 653 - 654 spisu), z ktorého bol predložený originál. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že všetky tieto listiny boli v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Civilného sporového poriadku spôsobilé byť dôkaznými prostriedkami v predmetnom konaní. Osoby, ktoré podpísali zmluvu o postúpení pohľadávky (pán W. A. D. V. A. O. Z.) a oznámenie o postúpení pohľadávky (pán W. A. D.) uznali svoje podpisy za vlastné na predmetných listinách, čím bolo súdu jednoznačne preukázané, že predmetné právne úkony boli nimi uskutočnené a sú platné. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj ďalšie žalobcom predložené dôkazy, a to list označený ako „Potvrdenie konania v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. pri právnom úkone - oznámení o postúpení pohľadávky“ (č.l. 878 - 879 spisu), Vyhlásenie z 22.7.2015 (č.l. 653 - 654 spisu), Oznámenie čísla účtu zo dňa 21.6.2013 a Potvrdenie (č.l. 882 - 885 spisu). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný v predmetnom konaní.
101. Žalovaný pri preukazovaní svojej aktívnej legitimácie v tomto konaní poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 2529/2012 zo dňa 24.4.2014, podľa ktorého vo vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom nemôže byť otázka platnosti postúpenia významná, lebo dlžník nemá spravidla možnosť posúdiť, či v skutočnosti k postúpeniu došlo a či je zmluva o postúpení pohľadávky platná. Právna skutočnosť, na ktorú právo viaže zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, je oznámenie postupcu dlžníkovi, vôbec nie je podstatné, či v skutočnosti k cesii platne a či vôbec došlo. Inak by dlžník bol v trvalej neistote, či plnil tomu, komu mal. Táto úprava je stanovená práve na ochranu dlžníka. Je teda možné uzavrieť, že notifikačný úkon vyvolá zamýšľané právne následky týkajúce sa osoby oprávnenej prijať plnenie i vtedy, keď k cesii vôbec nedošlo, či zmluva o postúpení bola neplatná. Preto je pre právne postavenie dlžníka nepodstatné, či k postúpeniu pohľadávky v skutočnosti došlo. Pre dlžníka je podstatné, či postupovaný dlh existuje (a preto sú mu zachované námietky podľa § 529 Občianskeho zákonníka), ale nie je jeho vecou, kto ju vymáha, má splniť dlh podľa pokynov veriteľa. Otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, je možné riešiť len v spore medzi postupcom a postupníkom. Preto tiež nemusí postupca dlžníkovi preukazovať, že k cesii došlo, pre
vzťah medzi dlžníkom a postupníkom je to totiž bezpredmetné. Pokiaľ nie je podľa hmotného práva pre určenie osoby, ktorá je v dôsledku postúpenia pohľadávky a následnej notifikácie veriteľa dlžníkovi oprávnená prijať plnenie s účinkami pre splnenie dlhu rozhodujúce, či zmluva o postúpení bola platná a či k nej skutočne došlo, potom táto okolnosť nemôže byť významná ani v súdnom konaní. Súd skúma, čo mu ukladá hmotné právo, a nemení na tom ani skutočnosť, že dôjde k sporu. Námietka neplatnosti zmluvy o postúpení tak s výnimkou prípadov uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka dlžníkovi voči postupníkovi neprináleží.
102. S poukazom na vyššie uvedené, predložené listinné dôkazy, ako aj na hospodárnosť konania súd mal za to, že výsluch znalcov, ktoré podali pre žalovaného odborné vyjadrenia, výsluch pána W. A. D. a pani O. Z., ako aj prípadné vyhotovenie ďalšieho znaleckého posudku na preverenie ich podpisov je nadbytočné.
103. Škodová udalosť je udalosť nahlásená poisteným, pri ktorej vznikne poisťovateľovi povinnosť preveriť, či ide o poistnú udalosť v zmysle dohodnutých poistných podmienok (čl. 14 Všeobecnej časti Všeobecných poistných podmienok / VČ VPP /).
104. Poistná udalosť je udalosť, ktorou bol postihnutý poistený predmet, poistený záujem. Je to náhodná udalosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Jej konkretizáciu určujú poistné podmienky a zmluvné dojednania (čl. 1 VČ VPP).
105. Poistnou udalosťou je skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Poistnou udalosťou však nie je, ak bola takáto skutočnosť spôsobená úmyselným konaním poistníka, poisteného alebo inej osoby konajúcej z ich podnetu. Pre bližšie vymedzenie poistnej udalosti platia ustanovenia zvláštnych častí všeobecných poistných podmienok (čl. 8 VČ VP ).
106. Okrem povinností stanovených Občianskym zákonníkom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, všeobecnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami je poistený ďalej povinný vykonať všetky opatrenia, aby poistná udalosť nenastala, najmä dodržať všetky právne a iné predpisy, ktoré ustanovujú povinnosti na zamedzenie škôd (čl. 6 bod 1. písm. b) VČ VPP).
107. Ak poruší poistený povinnosti uvedené vo všeobecnej a zvláštnej časti všeobecných poistných podmienok, je poisťovňa oprávnená znížiť plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah a výšku povinnosti poisťovne plniť (čl. 10 bod 5. VČ VPP).
108. Z poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou vzniká právo na plnenie poistenému, ak vec bola zničená alebo poškodená v dôsledku živelnej udalosti, a to požiarom (čl. 1 bod 1. Zvláštnej časti Všeobecných poistných podmienok / ZČ VPP /).
109. Združené poistenie sa vzťahuje na všetky poistné riziká, ktoré vznikli v dôsledku poistných udalostí uvedených v bodoch 1 a 2 tohto článku (čl. 1 bod 3 ZČ VPP).
110. Poisťovňa poskytne poistné plnenie najneskôr do 14 dní od obdŕžania všetkých dokladov potrebných k likvidácii poistnej udalosti (čl. 2 bod 10. ZČ VPP).
111. Poistná udalosť je udalosť, ktorou bol postihnutý poistený predmet, poistený záujem. Je to náhodná udalosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Jej konkretizáciu určujú poistné podmienky a zmluvné dojednania (čl. 8 ZČ VPP).
112. Podľa čl. 8 ZČ VPP požiarom rozumieme oheň, ktorý vznikne mimo určeného ohniska, alebo ktorý určené ohnisko opustil, vlastnou živelnou silou sa rozšíril, alebo bol páchateľom úmyselne rozšírený. Má dostatočnú vlastnú energiu a teplotu, aby sa prenášal z predmetu na predmet a zachvacoval ich s prudkosťou vzmáhajúceho sa živlu. Za požiar sa nepovažujú účinky úžitkového ohňa a sálavého tepla, ani žhavenie a tlenie s obmedzeným prístupom vzduchu.
113. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalobca uzavrel so spoločnosťou DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. poistnú zmluvu. Nebolo sporné ani to, že dňa 26.3.2007 došlo v prevádzke spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. k požiaru výrobnej haly a zásob. Sporné bolo medzi účastníkmi, či
vzniklo právo na plnenie poistenému. Žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie s poukazom na ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Následne namietal aj porušenie prevenčnej povinnosti menovanej spoločnosti v zmysle ust. § 809 Občianskeho zákonníka a s poukazom na mieru zavinenia poškodeného žiadal o zníženie poistného plnenia až do výšky 100% a navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
114. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 4CoKR/16/2012-502 zo dňa 30.4.2013 a rozsudok Okresného súdu Košice I 26Cbi/3/2011-395 zo dňa 26.6.2012 uviedol, že tieto súdy obranu žalovaného opierajúcu sa o ustanovenie § 809 Občianskeho zákonníka neakceptovali. Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci vykonávanie prevádzkovej činnosti (užívanie stavby) v rozpore s právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení je porušením prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Uložil súdu prvej inštancie skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu, t.j. nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a zavinenie žalobcu a na základe výsledku dokazovania v naznačenom smere stanoviť výšku poistného plnenia.
115. Vykonaným dokazovaním, najmä vyjadrením strán, výpoveďou svedkov a predloženými listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. neporušila povinnosti uvedené v ust. § 802 Občianskeho zákonníka. Podľa vyjadrenia účastníkov poistnej zmluvy v dotazníku vyplnenom a predloženom sprostredkovateľom poistenia nebola otázka vzťahujúca sa na kolaudáciu predmetnej stavby. Svedok p. R., ktorý za poisťovňu predkladal ponuku a pripravoval zmluvu uviedol, že pri uzavretí poistnej zmluvy sa neskúma kolaudačné rozhodnutie a pred uzavretím zmluvy nebola spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. položená otázka ohľadom existencie alebo neexistencie kolaudačného rozhodnutia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. neporušila povinnosť pravdivo a úplne odpovedať na všetky písomné otázky poistiteľa. Súd neuveril tvrdeniam svedka p. R. týkajúcim sa okolností, za akých mu mala byť oznámená skutočnosť o vydaní kolaudačného rozhodnutia tesne pred uzavretím poistnej zmluvy a o tom, že nebol pred uzavretím zmluvy oboznámený s tým, že stavba nie je skolaudovaná. Neuveril mu jednak preto, lebo je stále zamestnancom žalovaného a tiež preto, lebo v prílohe č. 1 poistnej zmluvy je v časti poznámka uvedený znalecký posudok č. 051/2005. Z uvedeného vyplýva, že predmetný znalecký posudok bol žalovanému doručený pred uzavretím zmluvy a žalovaný mal možnosť z neho zistiť, že stavba nie je skolaudovaná. V prípade, že mal pochybnosti o tom v akom stave je kolaudácia stavby, mohol položiť spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. doplňujúce otázky potrebné k zisteniu skutočností nevyhnutných pre uzavretie poistnej zmluvy. Čo však neurobil a podľa vlastného vyjadrenia ani nepovažoval za potrebné, nakoľko sa malo jednať o bežné poistenie. To, že znalecký posudok bol žalovanému doručený pred uzavretím poistnej zmluvy a mal vedomosť o neexistencii kolaudačného rozhodnutia nepriamo preukazujú aj odpovede niektorých oslovených poisťovní, z ktorých vyplýva, že bez skolaudovania stavby neuzavrú poistnú zmluvu so spoločnosťou DREVINA-DREVONA, spol. s r.o.
116. Vyššie uvedené skutočnosti neboli spochybnené a rozporované ani Najvyšším súdom SR. Vzhľadom na jeho právny názor, podľa ktorého vykonávanie prevádzkovej činnosti (užívanie stavby) v rozpore s právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení je porušením prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 a § 809 Občianskeho zákonníka, súd v ďalšom skúmal len predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu, t.j.: A) nedodržanie prevenčnej povinnosti, B) vznik škody, C) príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a D) zavinenie žalobcu.
117. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vykonávanie prevádzkovej činnosti (užívanie stavby) v rozpore s právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení je porušením prevenčnej povinnosti. To znamená, že právny predchodca žalobcu spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. nedodržala prevenčnú povinnosť. Nie je sporá ani skutočnosť, že došlo k vzniku škody na majetku právneho predchodcu žalobcu.
118. Úlohou súdu bolo skúmať existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti zo strany spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o.. Otázka príčinnej
súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti musí byť priama a bezprostredná. Relevantnou príčinou škody je tá skutočnosť, ktorá je nie len jej podmienkou, ale ktorá zároveň má podľa obvyklého behu vecí aj podľa obecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie tejto škody.
119. Z uznesenia Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Prešov, ČVS: P.-XXX/ X-P.-A.-XXXX zo dňa 22.6.2007 a zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. A.-XXXXKEU-G.-I.-XXXX súd zistil, že ku škode na poistených nehnuteľnostiach došlo bez pričinenia spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o.. Bol ním vylúčený úmysel poistníka, poisteného alebo inej osoby a nebolo zistené ani preukázané porušenie žiadnych povinností zo strany poisteného v súvislosti s vznikom poistnej udalosti. Pokiaľ by spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. porušila nejaké povinnosti, nedošlo by k zastaveniu trestného stíhania zo strany polície vo veci prečinu všeobecného ohrozenia.
120. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že bezprostrednou a priamou príčinou vzniku požiaru (poistnej udalosti) nebolo vykonávanie prevádzkovej činnosti v neskolaudovanej budove právneho predchodcu žalobcu. Ak by aj bola budova skolaudovaná, nebolo by vylúčené, že by mohlo dôjsť k požiaru. Navyše právny predchodca žalobcu podľa predložených dôkazov splnil všetky povinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu požiarnej ochrany objektu. Príčinou vzniku predmetného požiaru bola technická porucha v elektrickej časti motora pohonu odsávacieho zariadenia, teda technická porucha vzduchotechniky.
121. Súd vo vzťahu k znaleckému posudku A.. L.. G. C., A.., č. 11/2016 zo dňa 10.12.2016 uvádza, že bol vyhotovený desať rokov po poistnej udalosti a vychádza len zo skutočností a zistení, ktoré už boli a sú súdu známe (najmä Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: A.-XXXXKEU-G.-I.-XXXX). Odpoveď znalca na prvú otázku (Vzhľadom na závery Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: A.-XXXXKEU-G.-I.-XXXX, je možné potvrdiť skutočnosť, že príčinou vzniku požiaru (poistnej udalosti) bola okolnosť majúca pôvod vo vykonávaní prevádzkovej činnosti v neskolaudovanej budove?) nekorešponduje ale so závermi Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru. Odpoveď znalca na druhú otázku (Aký percentuálny podiel na vzniku požiaru (poistnej udalosti) mala skutočnosť, že prevádzka /výrobná činnosť/ bola vykonávaná v neskolaudovanej budove?) je nepodložená a nie je v súlade so skutočnosťami uvedenými v Znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru a v uznesení Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Prešov. Čo sa týka tretej otázky (Aký je význam a účel kolaudačného rozhodnutia z technického hľadiska vo vzťahu k povoleniu prevádzkovej činnosti?) táto nemôže byť predmetom znaleckého dokazovania, lebo odpoveď na ňu priamo vyplýva z ust. § 76 a nasl. zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení. Odpoveď znalca na štvrtú otázku (Došlo by vydaním kolaudačného rozhodnutia pred začatím samotnej prevádzky k zabráneniu požiaru?) je len špekulatívna, nakoľko požiar môže vzniknúť aj v budove, ktorá je skolaudovaná, pri dodržaní všetkých právnych a iných predpisov spojených s jej užívaním.
122. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že požiar výrobnej haly spoločnosti DREVINA- DREVONA, spol. s r.o. je poistnou udalosťou v zmysle citovaných zákonných ustanovení ako aj ustanovení všeobecných poistných podmienok. Žalovaný je teda povinný poskytnúť poistné plnenie, nakoľko neboli splnené podmienky na odmietnutie plnenia v celom rozsahu.
123. Znaleckým posudkom L.. M. č. 8/2007 zo dňa 22.05.2007 bola stanovená výška škody na poistených nehnuteľnostiach na 60.293.000,00 Sk, t.j. 2.001.360,95 eur, ktorá nebola medzi stranami sporná.
124. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote, okrem prvého a tretieho výroku, podal odvolanie žalovaný a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP).
125. Žalobou podanou na OS dňa 30.8.2010 (ďalej len "Žaloba") v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cbi/3/2011 sa právny predchodca žalobcu domáhal, aby OS uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu 2.352.732,79 eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej poistnou udalosťou.
126. Okresný rozsudok rozsudkom zo dňa 26.6.2012 č. k. 26Cbi/3/2011-395 rozhodol, že žalobu v časti o zaplatenie 351.371,84 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 15.10.2007 do zaplatenia vylučuje na samostatné konanie, žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobcovi 2.001.360,95 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 15.10.2007 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalovaného zaväzuje zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33.193,50 eur na účet Okresného súdu Košice l do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi priznáva náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 42.528,55 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
127. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
128. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj "KS") rozsudkom zo dňa 30.4.2013 č. k. 4CoKR/16/2012-502 potvrdil rozsudok okresného súdu (ďalej len „OS“)zo dňa 26.6.2012 č. k. 26Cbi/3/2011-395.
129. Proti vyššie uvedeným rozsudkom podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor") dňa 18.11.2013 mimoriadne dovolanie (ďalej len "mimoriadne dovolanie") v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "NS SR") rozsudky napadnuté mimoriadnym dovolaním zrušil a vec vrátil OS na ďalšie konanie. Zároveň navrhol odklad vykonateľnosti mimoriadnym dovolaním napadnutých rozhodnutí, a to v súlade s ustanovením § 243ha ods. l zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v príslušnom znení (ďalej len "OSP").
130. KS ako aj OS v uvedených rozhodnutiach konštatovali, že nebolo zistené ani preukázané porušenie akýchkoľvek povinností zo strany žalobcu v súvislosti so vznikom poistnej udalosti. KS zároveň uviedol, že príčinou vzniku poistnej udalosti (požiaru) neboli skutočnosti na strane žalobcu.
131. NS SR ako súd dovolací sa s takýmto právnym posúdením veci nestotožnil, pričom poukázal i na princíp generálnej prevencie zakotvený v ustanovení § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"). Podľa právneho posúdenia NS SR "ustanovenie § 809 OZ je nadstavbovou úpravou k ustanoveniu § 415 OZ. Prevenčná povinnosť tu bola zavedená z dôvodu, aby poistený neostal ľahostajný k možnosti vzniku škody (straty) na poistenom majetku, (...). "
132. NS SR mal na základe vyššie uvedeného za to, že tak KS ako aj OS obranu žalovaného opierajúcu sa o ust. § 809 OZ neakceptovali a uznesením č. k. 2MObdo/4/2013 zo dňa 29.4.2015 (ďalej len "uznesenie") rozsudok KS Č. k. 4CoKR/16/2012-502 zo dňa 30.4.2013 a rozsudok OS č.k. 26Cbi//2011-395 zo dňa 26.6.2012 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil OS na ďalšie konanie.
133. Podľa názoru NS SR v prejednávanej veci vykonávanie prevádzkovej činnosti v rozpore s právnou úpravou týkajúcou sa zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení je porušením prevenčnej povinnosti.
134. Zároveň NS SR uložil OS povinnosť skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu, pričom OS bol v ďalšom konaní viazaný právnym názorom NS SR.
135. OS dňa 16.5.2017 vydal rozsudok tak, ako je uvedené v úvode tohto odvolania žalovaného.
136. Žalovaný má za to, že OS v napádanom rozsudku zjavne nerešpektoval právny názor NS SR a bez akéhokoľvek odôvodnenia sa nezaoberal skúmaním predpokladov zodpovednosti na strane žalobcu tak, ako mu bolo uložené uznesením NS SR, pričom opätovne neakceptoval obranu žalovaného opierajúcu sa o ust. § 809 oz.
137. Žalovaný má v prvom rade za to, že rozsudok v napádanej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to ako v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tak aj v otázke (ne)preskúmania
predpokladov zodpovednosti za škodu na strane žalobcu a s tým spojené porušenie prevenčnej povinnosti, ako aj v otázke zníženia poistného plnenia podľa ustanovenia § 809 OZ.
138. Zároveň sa OS podľa nášho názoru dostatočne nevysporiadal s relevantnou právnou argumentáciou žalovaného a konštantnou rozhodovacou činnosťou tak KS ako aj NS SR, a to ako v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tak aj s otázkou priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom škody (poistnou udalosťou) a nedodržaním prevenčnej povinnosti na jednej strane a s otázkou krátenia poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 809 OZ na strane druhej (viď ďalej).
139. Žalovaný má za to, že otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom súdnom konaní je nepochybne sporná, resp. že aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu nie je daná.
140. Žalovaný má ďalej za to, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi spoločnosťou CORDELIA INVEST Ltd. ako postupcom a spoločnosťou NETCORE MANAGEMENT LTD. ako postupníkom zo dňa 21.6.2013 (ďalej len "Zmluva o postúpení pohľadávky") je absolútne neplatná vzhľadom na skutočnosť, že minimálne podpis pani O. Z. bol zjavne sfalšovaný.
141. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukazuje na skutočnosť, že pochybnosti vyvolávajú jednak okolnosti, že tak pani O. Z., podpisovaná v mene žalobcu, ako pán W. A. D., ktorý podpisoval zmluvu o postúpení pohľadávky za spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd., sa podpisovali odlišne, ak ich podpis bol overovaný u notára a rozdielne v situácii, keď ich podpis overovaný nebol (sic).
142. Ďalšou okolnosťou vzbudzujúcou pochybnosti je skutočnosť, že v prípade vyššie uvedených osôb a jedná o cudzích štátnych príslušníkov. Pani O. Z. je cyperská štátna občianka a pán W. A. D. je príslušník Juhoafrickej republiky. Uvedené osoby s najväčšou pravdepodobnosťou neovládajú slovenský jazyk, čo v spojení s ich podpisovaním niektorých dokumentov výlučne v slovenskom jazyku vyvoláva závažné pochybnosti o tom, či vedeli, čo podpisujú.
143. Zároveň z dokumentov predložených zo strany žalobcu jednoznačne vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky bola vyššie uvedenými osobami podpísaná dňa 21.6.2013 v Londýne, avšak v ten istý deň boli signované aj oznámenia o postúpení pohľadávky ako aj oznámenie čísla účtu, a to v Bratislave a následne osobne doručené taktiež v Bratislave.
144. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu zo súkromných listín, pri ktorých sa rozlišuje ich pravosť a pravdivosť, avšak tak ich vznik, ako aj podpisy spomínaných osôb vyvolávajú odôvodnené pochybnosti, ktorými sa však OS nezaoberal.
145. Žalovaný na preukázanie tvrdených skutočností predložil odborné vyjadrenie znalca pre odbor písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo O.. O. G.C. č. 42/2015 zo dňa 11.12.2015, odborné stanovisko znalca z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika Ing. V. M. č. 3/2015 zo dňa 12.11.2015, ako aj odborné vyjadrenie znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo O.. O. R. č. 21/2015 zo dňa 7.1l.2015.
146. Vyššie uvedené odborné vyjadrenia spochybňujú pravosť podpisov vyššie menovaných osôb. Znalci nesporne deklarovali pochybnosti a uviedli, že na to, aby vedeli zaujať záväzné stanovisko, potrebujú originály listín, ktoré doposiaľ zo strany žalobcu (pravdepodobne vedomého si falšovania podpisov) predložené neboli. Nie je pritom potrebné osobitne dodávať, že ak by žalobcu, alebo právneho predchodcu žalobcu podpisovala neoprávnená osoba, išlo by o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
147. OS však vyššie uvedené skutočnosti nevzal žiadnym spôsobom do úvahy a bez riadneho zdôvodnenia si požadované originály listín od žalobcu predložiť nedal.
148. Žalovaným namietané skutočnosti sa snažil bagatelizovať, a to spôsobom podľa nášho názoru zjavne ad absurdum, dokonca aj samotný sudca OS vydávajúci rozsudok (in concreto pán sudca JUDr. F. R.), keď na súdnom pojednávaní konanom dňa 18.10.2016 argumentoval, že on sám sa podpisuje najmenej desiatimi rôznymi druhmi podpisov a pred notárom sa podpisuje úplne iným spôsobom (sic!). Dôkazom toho je zvuková nahrávka súdu zo súdneho pojednávania konaného na OS vo veci sp. zn. 26Cbi/24/2016 dňa 18.10.2016 (čas zvukovej nahrávky súdu: od 26. min. a 56 sek.)
149. OS v napádanom rozsudku bez ďalšieho vychádza z rozsudku NS SR zo dňa 11.6.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01 (ďalej len "Judikát NS SR"), podľa ktorého: ,,Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník."
150. K uvedenému žalovaný opätovne poukazuje na Bulletin slovenskej advokácie č. 10/2007 (ďalej len "Bulletin"), v ktorom bol vyššie uvedený rozsudok NS SR podrobne analyzovaný JUDr. V. H., PhD, podľa ktorej: "Ako vyplýva z vyššie uvedeného, judikát NS SR sa pre prípad, že zmluva o postúpení pohľadávky neexistuje alebo je absolútne neplatná, zaoberá: otázkou, kto je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky, ohľadom ktorej pôvodný veriteľ (postupca) oznámil dlžníkovi, že došlo k postúpeniu jeho pohľadávky voči dlžníkovi na tretiu osobu (postupníka), a dlžník dobrovoľne neplnil takejto tretej osobe (postupníkovi). "
151. Z odpovede na vyššie citovanú otázku jednoznačne vyplýva skutočnosť, že "V prípade, ak sa splnenie dlhu stane predmetom súdneho konania, osoba, ohľadom ktorej postupca oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky (Postupník) je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky len v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky existuje, je platná a na jej základe skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky na postupníka(...). "
152. Uvedené stanovisko vychádza z definície aktívnej vecnej legitimácie podľa právnej teórie, v zmysle ktorej vecne legitimovaný je ten, kto podľa hmotného práva je skutočne nositeľom tvrdeného subjektívneho práva či tvrdenej subjektívnej povinnosti, o ktorých súd rozhoduje.
153. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky neexistuje, resp. je neplatná, postupník sa nestal majiteľom pohľadávky, a teda ani veriteľom dlžníka, a teda žalobca (postupník) nie je v takomto prípade nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa má rozhodnúť.
154. Žalovaný poukazuje na názor JUDr. V. H., PhD., uvedený v Bulletine, s ktorým sa jednoznačne stotožňuje a podľa ktorého: .Judikátom NS SR sa obchádzajú ustanovenia o absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Strácajú svoj zmysel akékoľvek ustanovenia právnych predpisov obmedzujúce možnosti postúpenia pohľadávok, ustanovenia OZ stanovujúce náležitosti právnych úkonov (§ 37 a nasl. OZ), ustanovenie § 524 ods. 1 OZ stanovujúce pod sankciou neplatnosti obligatórnu písomnú formu zmluvy o postúpení pohľadávky, ustanovenie § 525 ods. 1 OZ obsahujúce obmedzenia postúpenia pohľadávky (..)."
155. Žalovaný má ďalej za to, že Judikát NS SR je v rozpore s ratio legis ustanovenia § 526 OZ, nakoľko účelom a cieľom daného ustanovenia nebolo značné znevýhodnenie postavenia dlžníka v tom smere, že mu bude bránené, aby mohol v súdnom konaní, v ktorom si voči nemu postupník uplatňuje zaplatenie predmetnej pohľadávky, namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, prípadne jej neexistenciu, a poskytnúť tak ochranu konaniu postupcu a postupníka v rozpore so zákonom.
156. Na margo konštatovania uvedeného v Judikáte NS SR, podľa ktorého "dlžník sa nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie", treba zdôrazniť, že nie je potrebné,
aby sa dlžník dovolával absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo Jej neexistencie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva totiž ex lege a súd má povinnosť na ňu prihliadať ex offo bez ohradu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá.
157. Žalovaný taktiež dáva do pozornosti názor JUDr. V. H., PhD., podľa ktorého: "Takisto účelom a cieľom § 526 OZ celkom zrejme nebolo. aby záviselo výlučne od vôle postupníka. či umožní dlžníkovi spochybňovať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. a to v závislosti od toho, či sa rozhodne preukázať postúpenie pohľadávky dlžníkovi zmluvou o postúpení pohľadávky alebo nie, t.j. aby obsah práva dlžníka na obranu v občianskom súdnom konaní závisel od rozhodnutia, či mu postupca len oznámi postúpenie pohľadávky alebo postupník preukáže postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky. Pritom treba uviesť, že ak došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky zo strany postupcu, hoci zmluva o postúpení pohľadávky neexistuje, v takomto prípade dlžník za žiadnych okolností nebude mať možnosť brániť sa proti žalobe osoby, ohľadom ktorej mu postupca oznámil postúpenie pohľadávky (postupník), keďže táto osoba nebude môcť nikdy preukázať postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky."
158. Žalovaný v danej súvislosti uvádza rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len "NS ČR") zo dňa 15.12.20 11, sp. zn. 32 Cdo 4511/2009: ,,s ohľadom na ochranu dlžníka je potrebné posudzovať tiež skutočnosti, že v mene postupcu urobil dlžníkovi oznámenie o postúpení pohľadávky niekto, kto na to nebol oprávnený."
159. K vyššie uvedenému žalovaný poukazuje na uznesenie NS ČR zo dňa 30.8.2004, sp. zn. 20 Cdo 1914/2003, v zmysle ktorého: "Oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky nie je spôsobilé preukázať prechod práva z vykonávaného rozhodnutia na postupníka ani v prípade. že je opatrené overeným podpisom postupcu."
160. Na základe vyššie uvedeného nemožno explicitne vyvodiť záver, že oznámenie o postúpení pohľadávky môže voči dlžníkovi urobiť ktokoľvek. Napríklad, ak je postupcom obchodná spoločnosť, oznamovaciu povinnosť v zmysle ustanovenia § 526 OZ má ten, kto je oprávnený v mene spoločnosti konať navonok?
161. Naproti tomu OS v napádanom rozsudku pochybnosti o pravosti podpisov vyššie menovaných osôb bez náležitého odôvodnenia odignoroval, nevykonal navrhované dokazovanie a v otázke aktívnej legitimácie žalobcu vychádzal najmä z oznámenia o postúpení pohľadávky, pričom v otázke (ne)platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ako postačujúce považoval dodatočné vyhlásenia menovaných osôb, ktorými potvrdili podpísanie sporných listín v predmetnom konaní.
162. Žalovaný považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že ak aj žalobca následne predkladal ďalšie dokumenty, došlo len k uznaniu podpisu za vlastný. Uvedený spôsob by teoreticky mohol mať za následok dodatočné schválenie právneho úkonu, avšak vychádzajúc zo skutočnosti, že podpis pani O. Z. nebol jej podpisom (čím sa ipso facto jednalo o absolútne neplatný právny úkon), dodatočné schválenie právneho úkonu bolo ABSOLÚTNE vylúčené.
163. Žalovaný ďalej opätovne poukazuje aj na okolnosti vyvolávajúce pochybnosti ohľadom (ne)platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v spojení s oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že podľa tvrdení a predložených dokumentov zo strany žalobcu jednoznačne vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 21.6.2013 bola vyššie menovanými osobami podpísaná v Londýne a súčasne v ten istý deň, t. j. 21.6.2013 boli signovane oznámenie o postúpení pohľadávky a oznámenie čísla účtu, avšak v Bratislave.
164. Žalovaný dáva do pozornosti názor generálneho prokurátora uvedený v mimoriadnom dovolaní, podľa ktorého: ,,Rozhodnutia súdov spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci, pretože konajúce súdy nesprávne interpretovali ustanovenie § 809 OZ a následkom jeho nesprávnej interpretácie ho na zistený skutkový stav neaplikovali, hoci ho správne aplikovať mali."
165. Podľa ustanovenia § 809 ods. 1 OZ: ,,Poistený je povinný dbať. aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou."
166. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 zákona Č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "stavebný zákon"): Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
167. Stavebný úrad sa v rámci kolaudačného konania zameriava hlavne na skutočnosti, či sa stavba zrealizovala v zmysle dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a zároveň či sa dodržali zastavovacie podmienky stanovené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Stavebný úrad v rámci kolaudačného konania taktiež skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude v rozpore s verejným záujmom, a to najmä z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
168. Žalovaný v danej súvislosti poukazuje na ustanovenie § 82 ods. 5 stavebného zákona, v zmysle ktorého: "ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň. je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčení, že prevádzkareň je spôsobilá na prevádzku."
169. Ustanovenie § 809 ods. 1 OZ zakotvuje prevenčnú povinnosť poisteného, pričom porušenie tejto povinnosti má jednoznačne vplyv na rozsah plnenia poisťovateľa.
170. Prevenčná povinnosť tu bola zavedená z dôvodu, aby poistený neostal laxný k možnosti vzniku škody (straty) na poistenom majetku len na základe skutočnosti, že je poistený. Ide v podstate o nadstavbovú úpravu k ustanoveniu § 415 OZ o všeobecnej prevenčnej povinnosti.
171. Žalovaný má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase od uzavretia predmetnej poistnej zmluvy až do času, kedy nastala poistná udalosť, stavby, v ktorých bola umiestnená výrobná prevádzka právneho predchodcu žalobcu neboli skolaudované.
172. Ako KS tak aj OS dospeli k názoru, že užívanie neskolaudovanej stavby v rozpore so zákonom nemožno za žiadnych okolností považovať za porušenie prevenčnej povinnosti zo strany poisteného (právneho predchodcu žalobcu).
173. K vyššie uvedenému právnemu názoru KS ako aj OS, ktorý bol OS bez riadneho zdôvodnenia opätovne prezentovaný aj v napádanom rozsudku, Žalovaný poukazuje na stanovisko generálneho prokurátora uvedené v podanom mimoriadnom dovolaní, podľa ktorého: "ustanovenie § 809 ods. 1 OZ je správne potrebné interpretovať tak, že užívanie neskolaudovanej stavby môže byť za určitých okolností porušením prevenčnej povinnosti (ako tomu bolo aj v danom prípade), (...). Účelom konania o povolenie na užívanie stavby je totiž najmä zistenie, či stavba vyhovuje bezpečnostným, protipožiarnym a iným technickým požiadavkám a či je spôsobilá na prevádzku. (...) S prihliadnutím na ustanovenie § 82 ods. 5 stavebného zákona kolaudačné rozhodnutie je pri stavbách, ktoré sa majú užívať ako prevádzkáreň zároveň aj osvedčením, že prevádzkáreň je spôsobilá na prevádzku. Vzhľadom k tomu, že predmetné stavby skolaudované neboli, teda nezískali osvedčenie o ich spôsobilosti na prevádzku, bola prevádzka v nich zriadená uskutočňovaná v rozpore so stavebným zákonom. "
174. NS SR ako súd dovolací v odôvodnení uznesenia okrem iného uvádza, že: "Odvolací súd, ani súd prvého stupňa obranu žalovaného opierajúc u sa o ustanovenie § 809 OZ neakceptovali. Súd prvého stupňa konštatoval, že nebolo zistené ani preukázané porušenie žiadnych povinností zo strany poisteného v súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Odvolací súd uviedol, že príčinou vzniku požiaru,
t. j. poistnej udalosti neboli skutočnosti na strane žalobcu. (...) Dovolací súd sa s takýmto právnym posúdením veci nestotožňuje."
175. Podľa právneho názoru NS SR občianskoprávna úprava vychádza z toho, že žiadna náhrada nemôže privodiť stav, ktorý tu bol pred vznikom škody. Ustanovenie § 415 OZ vyjadruje princíp generálnej prevencie, (..). Ustanovenie § 809 OZ je nadstavbovou úpravou k ustanoveniu § 415 Oz. (..) Zákon v tomto ustanovení zdôrazňuje verejný záujem, aby sa predchádzalo škodám tým, že ukladá poistenému dbať, aby poistná udalosť nenastala. najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu, alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou (...). Povinnosť podľa ustanovenia § 809 ods. 1 OZ sa teda dotýka odvrátenia nebezpečenstva vzniku poistnej udalosti alebo aspoň zmenšenia tohto nebezpečenstva."
176. V prejednávanej veci bolo v minulosti sporné, či vzniklo právo na vyplatenie poistného plnenia, a teda či užívanie neskolaudovanej stavby je porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti. OS tak ako aj KS mali za to, že zákonom nedovolené užívanie prevádzkarne (stavby) nemožno za žiadnych okolností považovať za porušenie zákonom zakotvenej prevenčnej povinnosti zo strany poisteného.
177. Podľa názoru NS SR ako súdu dovolacieho v prejednávanej veci" vykonávanie prevádzkovej činnosti (užívanie stavby) v rozpore s právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení je porušením prevenčnej povinnosti. Generálny prokurátor Slovenskej republiky teda dôvodne namieta, že rozsudok súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (...), z ktorého dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3, § 243b ods.: 4 veta za bodkočiarkou v spojení s § 243i ods. 2 o.s.p. dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. "
178. Zároveň NS SR uložil OS v ďalšom konaní povinnosť zisťovať jednotlivé predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorými sú porušenie prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vyššie uvedenými predpokladmi a zavinenie na strane žalobcu.
179. Žalovaný má za to, že OS v napádanom rozsudku opätovne a zjavne arbitrárne bez riadneho zdôvodnenia ignoroval vyššie citovaný právny názor NS SR a s povinnosťou mu uloženou sa vysporiadal len stručne a bez akejkoľvek právne relevantnej argumentácie.
180. os v napádanom rozsudku považuje za preukázané, že v prejednávanej veci bol "vylúčený úmysel poistníka, poisteného alebo inej osoby a nebolo zistené ani preukázané porušenie žiadnych povinností zo strany poisteného v súvislosti s vznikom poistnej udalosti (...)", pričom žalovaný má za to, že opätovne ide iba o konštatovanie určitej skutočnosti bez poukazu na relevantnú právnu argumentáciu či rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky.
181. K vyššie uvedenému žalovaný poukazuje na mimoriadne dovolanie, v zmysle ktorého: "Ustanovenie § 809 OZ nepodmieňuje svoju aplikáciu tým, že poistený „zaviní" škodovú udalosť. Ustanovenie § 809 OZ hovorí o porušení prevenčnej povinnosti. Porušenie prevenčnej povinnosti nie je výslovne podmienené zavinením poisteného. (..) Ustanovenie § 809 OZ ale v žiadnom prípade nevyžaduje zavinenie na stane poisteného vo vzťahu k vzniknutej poistnej udalosti. Inými slovami, je rozdiel či skúmame zavinenie poisteného vo vzťahu k porušeniu prevenčnej povinnosti alebo vo vzťahu k vzniku poistnej udalosti."
182. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku konajúceho, môže ísť nielen o úmyselné konanie, ale aj o vedomú nedbanlivosť (...). V prípade vedomého porušenia povinnosti ide v zásade o také konanie, pri ktorom si poistený uvedomuje, že porušuje stanovenú povinnosť: Poistený je povinný napr. podľa § 799 ods. 2 OZ poskytnúť poisťovateľovi pravdivé vysvetlenie o vzniku poistnej udalosti. V prípade, že poistený
vedome uvedie nepravdivé informácie o vzniku poistnej udalosti a táto skutočnosť zapríčiní zväčšenie rozsahu jej následkov, môže poisťovateľ poistné plnenie primerane znížiť.
183. Žalovaný má vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že poistený si vedome nesplnil svoju zákonnú povinnosť, čím hrubo porušil povinnosti stanovené zákonom (prevenčná povinnosť), a teda zámerne konal v rozpore s ustanovením 809 ods. 1 OZ ako aj s ustanoveniami stavebného zákona.
184. V otázke vykonaného znaleckého dokazovania žalovaný poukazuje na rozporuplnú a zmätočnú argumentáciu OS uvedenú v napádanom rozsudku.
185. Úlohou OS v ďalšom konaní bolo skúmať existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti.
186. Podľa názoru OS "Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi. " (ods. 144 rozsudku).
187. OS však zároveň v napádanom rozsudku zreteľne odkazuje na znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: PPZ - 1422KEU-KE-EXP-2007 vypracovaného ku dňu 17.5.2007 (ods. 145 rozsudku).
188. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: PPZ -1422KEU-KE-EXP-2007, vypracovaného ku dňu 17.5.2007, vyplýva skutočnosť, podľa ktorej: " ... najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru objektu firmy DREVINA-DREVONA, spol. s.r.o., v obci Ličartovce bolo vznietenie sa pilín alebo dreveného prachu vo vnútri vzduchotechniky. Iniciátorom mohlo byť lokálne prehriatie sa kovového povrchu niektorej časti vzduchotechniky trením pohyblivých častí, alebo iskrením od cudzieho pevného telesa zapadnutého medzi pohyblivé časti vzduchotechniky, prípadne prehriatím samotného hnacieho motora. Následne došlo k postupnému treniu usadených pilín a drevného prachu na vnútorných stenách vzduchotechniky. Tento proces mohol trvať aj niekoľko hodín, preto sa vzniknutý požiar prejavil s takým dlhým časovým odstupom od ukončenia prevádzky vzduchotechniky ."
189. Žalovaný v danej súvislosti poukazuje aj na znalecký posudok znalca prof. Ing. G. C., PhD., č.1112016, vypracovaný ku dňu 10.12.2016, zo záverov ktorého možno vyvodiť, že "primárnym spúšťačom, mohlo byt' skombinovanie technickej závady a usadenie drevených pilín a dreveného prachu v časti vzduchotechniky v mieste, kde došlo k jej prehriatiu, a to najmä s poukazom na závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: PPZ-1422KEU-KE-EXP- 2007 zo dňa 17.5.2007, (...)".
190. V zmysle uvedenej komparácie možno nepochybne tvrdiť, že závery znaleckého posudku znalca prof. Ing. G. C., PhD., č. 11/2016, vypracovaného ku dňu 10.12.2016 sa stotožňujú zo závermi prijatými znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: PPZ - 1422KEU- KE-EXP-2007, vypracovaného ku dňu 17.5.2007.
191. Z odpovedí na zadané úlohy rozpracované v znaleckom posudku znalca prof. Ing. G. C., PhD., č. l1/20 16, vypracovaného ku dňu 10.12.2016 jednoznačne vyplýva, že príčinou vzniku požiaru (poistnej udalosti) bola skutočnosť, ktorá mala pôvod vo vykonávaní prevádzkovej činnosti v neskolaudovanej budove.
192. Zároveň je nutné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v čase vzniku poistnej udalosti sa užívanie stavby bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia u právnickej osoby alebo fyzickej osoby
- podnikateľa v zmysle ustanovení stavebného zákona klasifikovalo ako správny delikt.
193. Na otázku, či by vydanie kolaudačného rozhodnutia pred začatím samotnej prevádzky malo vplyv na poistnú udalosť, znalec prof. Ing. G. C., PhD., podal jednoznačnú odpoveď, podľa ktorej: „Vydaním kolaudačného rozhodnutia pred začatím samotnej prevádzky s najväčšou pravdepodobnosťou by nedošlo k požiaru.“
194. OS však závery vyplývajúce zo znaleckého posudku znalca prof. Ing. G. C., PhD., č. 11/2016, vypracovaného ku dňu 10.12.2016, zjavne nedôvodne považoval za právne irelevantné a vyššie uvedené závery vyhodnotil ako nepodložené a špekulatívne, a to s poukazom na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: PPZ - 1422KEU KE-EXP-2007, vypracovaného ku dňu 17.5.2007, čím si však OS ad absurdum sám odporuje (viď ods. 144 rozsudku).
195. Na základe vyššie uvedených skutočností je zjavne nepochybné, že rozsudok OS v napádanej častije kategoricky zmätočný a jednoznačne kontradiktórny.
196. "Aj keď neexistuje bezprostredná príčinná súvislosť medzi porušením povinností zo strany právneho predchodcu žalobcu a vznikom škody, súd s poukazom na rozhodnutie dovolacieho súdu a porušenie prevenčnej povinnosti poškodeného, pristúpil k zníženiu poistného plnenia (náhrady škody) v primeranom rozsahu 5%."(ods. 154 rozsudku).
197. K vyššie uvedenému žalovaný poukazuje na už spomínanú právnu argumentáciu NS SR ako dovolacieho súdu, pričom má za jednoznačne preukázané, že zo strany poisteného došlo k vedomému a hrubému porušeniu prevenčnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 809 ods. l OZ, dôsledkom čoho vzniká žalovanému právo na postup podl'a ustanovenia § 809 ods. 2 OZ.
198. Podľa názoru generálneho prokurátora, ktorý bol potvrdený aj NS SR ako súdom dovolacím, "následkom porušenia prevenčnej povinnosti poisteným je vznik práva poisťovne znížiť plnenie z poistnej zmluvy. "
199. Žalovaný uvádza rozsudok KS v Bratislave zo dňa 3.10.2007, sp. zn. 4Cob/95/2007, podľa ktorého: "ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v ods. 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, (...) Odvolací súd má za to, že nezabezpečenie motorového vozidla predpísaným spôsobom je porušením jednej z podstatných povinností, ktoré mali byť dodržané zo strany žalobcu a preto mal za to, že krátenie poistného vo výške 50% je primerané, (...)."
200. Žalovaný ďalej poukazuje na rozsudok KS v Bratislave zo dňa 24.4.2008, sp. zn. lCob/143/2007, v ktorom sa KS ako súd odvolací k tvrdeniu žalobcu o nepreukázaní porušenia prevenčnej povinnosti v konaní pred súdom prvého stupňa jednoznačne vyjadril, že žalobca aj napriek skutočnostiam jemu známym "vedome z nedbanlivosti neurobil žiadne opatrenia na predídenie vzniku poistnej udalosti a vzniku škody a absolútne zanedbal svoju povinnosť udržiavať svoju stavbu v dobrom stave a to tak, aby nevzniklo nebezpečenstvo vzniku požiaru a nedochádzalo k jej znehodnocovaniu. (...) Pokiaľ ide o žalobcom namietanú výšku krátenia poistného plnenia, odvolací súd je zhodný s názorom súdu prvého stpňa, že práve v dôsledku zanedbania prevenčných povinností na zamedzenie vzniku škod žalobcom je krátenie o 90% v danom prípade dôvodné a primerané."
201. Žalovaný poukazuje aj na Uznesenie NS SR zo dňa 21.4.2016, sp. zn. 10ObdoV/6/2014, v ktorom sa NS SR ako súd dovolací stotožnil so závermi prijatými v rozhodnutí odvolacieho sudu, pričom odvolací súd mal za to že: ,Miera porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti bola vzhľadom na uvedené tak intenzívna, že zakladala právo žalovaného na krátenie poistného plnenia vo výške 50%." NS SR ako súd dovolací mal za to, že: "odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal so všetkými námietkami žaloby v podanom odvolaní, kde objasňuje. na základe čoho dospel k potvrdeniu správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z hľadiska § 237 písm. f/ o.s.p. (účinného do 31.12.2014) je rozhodujúce len to, či účastník konania v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol ukrátený na svojich procesných právach alebo nie. Procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ o.s.p. (účinného do 31.12.2014) zakladá okrem iného aj nedostatočné (súčasne nezrozumiteľné) odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pre ktoré je toto nepreskúmateľné, ktorú vadu však dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil."
202. Na základe uvedenej argumentácie má žalovaný za to, že krátenie poistného plnenia vo výške 5% zo strany OS je absolútne neprimerané a navyše aj nepreskúmateľné, pričom si žalovaný dovoľuje tvrdiť, že zo strany OS ide o prejav zjavnej svojvôle, a to tak k povinnosti mu uloženej NS SR, ako aj vo vzt'ahu k žalovanému.
203. Žalovaný v neposlednom rade poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ÚS SR") zo dňa 23.9.2013, sp. zn. IV. ÚS 557/2013, v ktorom ÚS SR zaujal stanovisko v otázke zjavne neodôvodneného a protirečivého súdne rozhodnutie, v zmysle ktorého: ,,0 zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí takú interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera jej účel a význam, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06)."
204. Žalovaný považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že OS sa v napádanom rozsudku nedostatočne vysporiadal aj s otázkou náhrady trov konania.
205. Podľa rozsudku OS bol právny predchodca žalobcu v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. o) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch") od platenia súdneho poplatku oslobodený. Avšak napriek tomu, že žalobca bol v predmetnom spore len čiastočne úspešný, OS vo štvrtom výroku rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33.193,50 eur.
206. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP platí, že v prípade, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd v zmysle zákona náhradu trov pomerne rozdelí. V zmysle právnej teórie CSP nepatrný neúspech nepozná, a teda sa zohľadňuje každý neúspech, a to vrátane neúspechu týkajúceho sa príslušenstva pohľadávky. Zároveň je nutné zásadu úspechu vo veci uplatniť aj tam, kde výška plnenia zavisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku.
207. Vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje racionálny dôvod, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania vzájomne medzi sebou, tá časť, ktorá sa prekrýva, sa odpočíta, V zásade teda platí, že v prvom rade sa určí pomer úspechu a neúspechu v spore a až po tomto pomernom rozdelení náhrady sa vypočítajú vynaložené trovy, a to u tej zo strán, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu.
208. Žalovaný má za to, že v prípade určenia rozsahu trov právneho zastúpenia OS postupoval v zmysle vyššie uvedenej zásady, avšak v prípade otázky zaplatenia súdneho poplatku OS postupoval zjavne
svojvoľne a v rozpore so zákonom a to tak, že v prípade súdneho poplatku bez ďalšieho odkázal na zákon o súdnych poplatkoch, pričom výšku súdneho poplatku stanovil iba odkazom na najvyššiu možnú sumu v obchodných veciach, a to sumu vo výške 33.193,50 eur.
209. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za preukázané, že OS síce správne postupoval v určení maximálnej výšky súdneho poplatku v obchodných veciach z titulu náhrady trov konania v prípade čiastočného úspechu na strane žalobcu, avšak v rozpore so zákonom sumu 33.193,50 eur bez ďalšieho neznížil o pomernú časť tak, ako to predstavoval pomer úspechu strán v spore a teda postupoval v rozpore s platnými právnymi predpismi.
210. Vzhľadom na všetku vyššie uvedenú argumentáciu, máme za to, že napádaná časť rozsudku prvoinštančného súdu vychádza zjavne z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke aktívnej legitimácie žalobcu, v otázke (ne)preskúmania predpokladov zodpovednosti za škodu na strane žalobcu a s tým spojené porušenie prevenčnej povinnosti, ako aj v otázke zníženia poistného plnenia podľa ustanovenia § 809 OZ, čoho kauzálnym dôsledkom bola inter alia aj skutočnosť, že prvoinštančný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a pri vykonaných dôkazoch dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
211. Vo svetle uvádzaných skutočností preto žalovaný v zmysle ustanovenia § 390 CSP navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, vydal rozsudok, ktorým: zmení druhý výrok rozsudku tak, že žalobu v časti o zaplatenie 1.901.292,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.901.292,90 eur od 15.10.2007 do zaplatenia zamieta, zruší štvrtý výrok rozsudku a zmení piaty výrok rozsudku tak, že žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.
212. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V písomných dôvodoch svojho vyjadrenia uviedol, že z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný odôvodňuje odvolanie odvolacími dôvodmi podľa ustanovení § 365 ods. 1 písm. e) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako "CSP"), § 365 ods. 1 písm. f) CSP a § 365 ods. 1 písm. h) CSP a síce, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
213. Údajné vady rozhodnutia Okresného súdu Košice I sú potom z hľadiska ich tematického zamerania predmetom samostatných častí označených žalovaným ako: nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu; príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti; znalecký posudok; zníženie poistného plnenia; náhrada trov konania.
214. S odvolaním sa na skutkový a právny základ uvedený nižšie má žalobca zato, že odvolanie žalovaného proti rozsudku je nedôvodné. Žalobca považuje rozsudok za vecne správny, zákonný a dostatočne zdôvodnený. Nižšie preto žalobca špecifikuje v čom spočíva neopodstatnenosť odvolania žalovaného a konkretizuje tiež svoj návrh na rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom.
215. Tak ako v priebehu konania, tak aj vo svojom odvolaní žalovaný opätovne účelovo a bez akéhokoľvek relevantného právneho základu argumentuje údajnou neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa žalobca stal veriteľom pohľadávky uplatnenej v tomto konaní voči žalovanému.
216. Tvrdenia žalovaného o údajnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, neplatnosti oznámení či falšovaní podpisu p. O. Z. ako osoby oprávnenej konať v mene žalobcu, nie sú podložené relevantnou právnou argumentáciou (jediný podporný argument žalovaný nachádza v článku publikovanom v Bulletine slovenskej advokácie č. 10/2007), ale jedná sa iba o domnienky žalovaného a účelové tvrdenia v snahe vyhnúť sa plneniu si povinnosti nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu.
217. Nakoľko sa žalobca už vyčerpávajúco vyjadroval k námietkam žalovaného ohľadom platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, dovoľuje si žalobca na tomto mieste svoju argumentáciu v skratke zopakovať. V zmysle ust. § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako OZ") zmluva o postúpení pohľadávky ako dvojstranný právny úkon vykonaný postupcom a postupníkom je výhradnou hmotnoprávnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája zmenu záväzkového vzťahu v osobe veriteľa a táto zmena nastáva bez ohľadu na to, či a kedy sa o nej dozvie dlžník, t. j. bez ohľadu na oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky alebo preukázanie postúpenia pohľadávky postupníkom podľa ust. § 526 OZ; oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným dlžníkovi postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej na prijatie plnenia, a to aj v prípade neexistencie či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, t. j. neplatnosť zmluvy sa nedotýka právneho postavenia dlžníka, ktorému bolo postúpenie pohľadávky postupcom oznámené. Nakoľko v zmysle ust. § 524 ods. 1 OZ v spojení s ust. § 40 ods. 3 OZ sa pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky vyžaduje písomná forma, z hľadiska dodržania formálnych náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky musí byť dodržaná písomná forma právneho úkonu, avšak bez potreby legalizácie podpisov postupcu a postupníka, resp. osôb konajúcich v ich mene; obligatórnymi náležitosťami zmluvy vyhotovovanej v písomnej forme nie sú ani dátum a miesto podpisu zmluvy.
218. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 30Cdo 2529/2012 zo dňa 24. apríla 2014: "Ve vztahu mezi postupníkem a dlužníkem nemuže bvt otázka platnosti postoupení významná, neboť dlužník nemá zpravidla možnosť posoudit, zda ve skutečnosti k postoupení došlo a zda je zmluva o postoupení pohledávky platná. Právní skutečností. na kterou právo váže zmenu osoby oprávňené pfijmout plňení. je oznámení postupitele dlužníkovi: vubec není podstatné. zda ve skutečnosti k cessi platne či vubec došlo jnak by dlužník by v trvalé nejistote. zda plnil tomu. komu mel. Tato úprava je stanovena práve na ochranu dlužníka. Lze tedy uzavřít. že notifikační úkon molá zamýšlené právní dusledky týkající se osoby oprávnené přijmout plnení - i tehdy, jestli že k cessi vubec nedošlo či smlouve o postoupení bvla neplatná. Proto je pro právní postavení dlužníka nerozhodné, zda k postoupení pohledávky ve skutečnosti došlo. Pro dlužníka je podstatné. zda postupovanv dluh existuje (a proto jsou mu zachovány námitky proti pohledávce, ktoré mohl uplatniť v dobe postoupení - § 529 ods. l obč. zák.), ale není jeho vecí. kto jej vymáhá; má splnit dluh podie pokvnu veritele. Otázku, zda pohledávka byla skutečne postoupená a zda postoupení bylo platné, Ize rešit jen ve sporu medzi postupitelem a postupníkem. Proto také nemusí postupitel dlužníkovi prokazovat, že k jeho cessi došlo(§ 526 ods. 2 obč. zák.); pro vztah mezi dlužníkem a postupníkem je to totiž Ihostejné (viz též Občanský zákoník. Velký akademický komentár. Linde Praha a. s., 2008, dílll, s. 1502). Není-li podIe hmotného práva pro určení osoby, která je v dústedku postoupení pohledávky a následné notifikace včiitele dlužníkovi oprévnéne piijmou plnení s účinky pro splnení dluhu rozhodné, zda smlouva o postoupení byla platná a zda k ní opravdu došlo, pak tato okolnost nemuže být významná ani v soudním řízení. Soud zkoumá, co je dána dIe hmotného práva, a to se nemení jen proto, že dojde ke sporu. Námitka neplatnosti dostupní smlouvy tak s vťiimkou prípadu uvedených v § 525 obč. zák. dlužníkovi vuči postupníkovi neprísluší (. . .).
219. Žalovaný primárne spochybňuje podpis p. O.F.K. Z. v zmluve o postúpení pohľadávky a v oznámení čísla účtu. Oba dokumenty ale sú, aj vzhľadom k vyššie uvedenému vo vzťahu k žalovanému, a na účely súdneho konania, nepodstatné, nakoľko v prípade zmluvy o postúpení pohľadávky, žalovanému námietka jej neplatnosti nesvedčí. V prípade oznámenia čísla účtu, ide o oznámenie, ktoré žalobca zaslal žalovanému nad rámec svojich zákonných povinností.
220. Ak teda existuje v súvislosti s postúpením pohľadávky pre žalovaného významný právny úkon, tak týmto by mohlo byť jedine oznámenie o postúpení pohľadávky vyvolávajúce, v prípade jeho súladu so zákonom, zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, a prevzatie postupcom na seba rizika vyplývajúceho zo splnenia dlhu dlžníkom tretej osobe (postupníkovi) v prípade, ak by zmluva o postúpení pohľadávky nebola platná; dlžník teda dostáva informáciu, kto je jeho novým veriteľom a komu má vlastne splniť svoj dlh; oznámenie postúpenia pohľadávky ale v zmysle ust. § 526 ods. 1 OZ nemusí byť vykonané písomnou formou, je možné ho urobiť aj celkom bezformálne, pretože na rozdiel od zmluvy o postúpení pohľadávky OZ preň nepredpisuje žiadne formálne náležitosti.
221. Žalobca si tiež dovoľuje tvrdiť, a to bez ohľadu na nemožnosť žalovaného účinne právne napadnúť postúpenie Pohľadávky práve z dôvodov uvedených vyššie, že objektívne ani nie sú žiadne dôvody
na pochybnosti týkajúce sa tak postúpenia pohľadávky (vrátane osôb konajúcich v mene žalobcu a spoločnosti CORDELIA INVEST LTD. pri tomto právnom úkone), ako aj oprávnenia žalobcu uplatňovať si pohľadávku voči žalovanému. Postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky už bolo preskúmavané súdmi a neboli z ich strany zistené žiadne porušenia právnych predpisov. Žalobca ako aj spoločnosť CORDELIA INVEST LTD. ako predchádzajúci majiteľ pohľadávky si vo vzťahu k žalovanému pri postúpení pohľadávky splnili všetky svoje zákonné povinnosti a možno konštatovať, že išli dokonca aj nad ich rámec, a to úradným overením svojich podpisov na zmluve o postúpení pohľadávky, oznámení o postúpení pohľadávky a oznámení čísla bankového účtu? (spoločne ďalej aj ako "oznámenia"). Nad rámec zákonných požiadaviek, v dobrej vôli privodiť žalovanému právnu istotu a urýchliť súdne konanie boli žalovanému predložené aj ďalšie dokumenty, ktoré mali potvrdiť uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky, oprávnenie konať jednotlivých osôb v mene spoločností CORDELIA INVEST LTD. a žalobcu, skutočnosť, že tieto osoby podpísali žalovaným spochybňované dokumenty a opätovne oznamovali žalovanému číslo účtu, na ktoré môže plniť svoj záväzok.
222. Aj keď vzhľadom k uvedenému sa môže následne javiť nadbytočné vyjadrovať sa k požiadavke žalovaného predložiť žalobcom na účely súdneho konania a posúdenie (ne)platnosti originál zmluvy o postúpení pohľadávky (vzhľadom k tomu, že ako už bolo vyššie spomenuté, námietka neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalovanému nesvedčí), žalobca opätovne upriamuje pozornosť súdu i žalovaného na pomerne ustálenú judikatúru k otázke prípustnosti kópie listiny ako spôsobilého dôkazného prostriedku - viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2010, sp. zn.: 3 Obo 61/2009: "Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občianskv súdnv poriadok v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vvkonávať dôkaz iba originálom listinv.". Uvedené je o to významnejšie, že žalobca v súdnom konaní a pri písomnej komunikácii so žalovaným nepredkladal fotokópie jednotlivých dokumentov, ale úradne overené kópie listín a vo väčšine prípadov aj s úradným overením podpisov osôb konajúcich v mene žalobcu a spoločnosti CORDELIA INVEST LTD., pri ktorých platí, že osvedčujú doslovnú zhodu kópie s predloženým originálom listiny.
223. Záverom si žalobca dovoľuje podotknúť, že žalovaný pôvodne sám skutočnosť postúpenia pohľadávky uznal, keď po oznámení mu postúpenia pohľadávky spoločnosťou CORDELIA INVEST LTD., zaslal právnemu zástupcovi žalobcu a spoločnosti CORDELIA INVEST LTD. list označený ako Vec: Informačný list a výzva na zaplatenie: zo dňa 24.6.2013, v ktorom sa okrem iného vyjadril, že: obchodná spoločnosť KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group si je plne vedomá svojich povinností z vyššie uvedených súdnych rozhodnutí. V súčasnej dobe preto naša spoločnosť po doručení informácie, ktoré konkretizuje čísla účtov oprávnených subjektov, vykonáva úkony smerom k splneniu súdom uložených povinností, avšak s ohľadom na výšku priznanej sumy nebolo v možnostiach spoločnosti túto poukázať obratom.
224. K tvrdeniam žalovaného o porušení prevenčnej povinnosti právneho predchodcu žalobcu - obchodnej spoločnosti DREVINA -DREVONA, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice, IČO: 36472 093, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava l, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 20061 IV (ďalej aj ako "právny predchodca žalobcu") a s tým súvisiacej zodpovednosti za vznik poistnej udalosti, opätovne trváme na našich doterajších vyjadreniach a stanoviskách, v ktorých podrobne uvádzame, prečo je to tento argument žalovaného nesprávny.
225. Do pozornosti dávame právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora v tejto veci - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 29.4.2015, č. k.: 2MObdo/4/2013 usmernil prvostupňový súd, ktorému vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, vakom smere má byť vykonané dokazovanie, keď uviedol, že výška poistného plnenia bude závisieť od výsledkov dokazovania týkajúcich sa splnenia predpokladov zodpovednosti žalobcu za škodu, t. j. nedodržania prevenčnej povinnosti, vzniku škody, príčinnej súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a zavinením právneho predchodcu žalobcu.
226. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadrením svojho názoru potvrdil nespornosť právneho dôvodu vzniku pohľadávky, ktorá je predmetom súdneho konania, keď nepožadoval od súdu prvého stupňa vôbec skúmať, či nárok na poistné plnenie žalobca má, ale ponechal na výsledkoch dokazovania závislú len výšku pohľadávky, ktorú má súd žalobcovi priznať. A k tejto otázke opätovne zdôrazňujeme, že žalovaný v doterajšom priebehu súdneho konania nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov pre odôvodnenú subsumpciu skutkového stavu ani pod ust. § 802 ods. 2 OZ umožňujúceho odmietnuť poistné plnenie a ani pod ust. § 809 ods. 1 OZ a následný postup podľa ust. § 809 ods. 2 OZ umožňujúci znížiť poistné plnenie.
227. Je zrejmé, že žalovaný nesie dôkazné bremeno preukázať porušenie povinnosti žalobcu a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu a vznikom škody. Žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol. Absencia kolaudačného rozhodnutia nemôže v žiadnom prípade zapríčiniť vznik požiaru, najmä ak bolo v tomto konaní preukázané, že napriek absencii kolaudačného rozhodnutia, žalobca, resp. jeho právny predchodca dôsledne dodržiaval protipožiarne opatrenia za účelom predchádzania vzniku požiaru.
228. Žalovaný účelovo prenáša vlastnú zodpovednosť za to, že poistil neskolaudovanú budovu na žalobcu, čím sa snaží zhojiť svoju neopatrnosť a nedôslednosť pri uzatváraní poistnej zmluvy. Nejedná sa totiž o skutočnosť, ktorá by nebola žalovanému v čase uzatvorenia poistnej zmluvy známa, ak by sa bol na ňu spýtal.
229. Žalobca má zato, že Okresný súd Košice I sa správnym, spôsobom vysporiadal so znaleckým posudkom vyhotoveným prof. Ing. G. C., PhD., č. 11/2016 zo dňa 10.12.2016 (ďalej aj len ako "znalecký posudok").
230. Znalecký posudok nespĺňa základné formálne ani obsahové náležitosti vyžadované platnými právnymi predpismi na znalecký posudok v zmysle ust. § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znakoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov, a teda ani na to, aby mohol byť v súdnom konaní považovaný za dôkazný prostriedok v zmysle ust. § 209 CSP - súkromný znalecký posudok vykonávaný a hodnotený ako dôkaz rovnocenný znaleckému posudku vyhotovenému súdom ustanoveným znalcom.
231. Znalecký posudok bol vyhotovený s odstupom 10 rokov po poistnej udalosti, čo vážnym spôsobom spochybňuje jeho vierohodnosť. Rovnako nie je zo znaleckého posudku zrejmé ako mohol znalec dospieť k opačným záverom ako dospeli kvalifikované osoby, ktoré vyhotovili listiny, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie znaleckého posudku. Opomenúc skutočnosť, že znalecké posudky vyhotovované na objednávku jednej zo strán sporu sa vždy spájajú s istou mierou pochybnosti o objektívnosti jeho záverov, znalecký posudok predložený žalovaným trpí aj zjavnými obsahovými a formálnymi vadami, pre ktoré nemôže byť posudzovaný ako relevantný dôkaz v tomto súdnom spore.
232. žalovaný vo svojom odvolaní namieta výšku krátenia poistného plnenia v súdom stanovenom rozsahu 5%. Napriek skutočnosti, že žalovaný považuje zníženie poistného plnenia o 5% za nesprávne, žiadnym spôsobom neodôvodňuje, na základe akých dôkazov a skutočností dospel k tomu, že krátenie poistného plnenia v rozsahu 5% je neprimerané a nesprávne. Žalovaný v odvolaní cituje viacero súdnych rozhodnutí kde došlo ku kráteniu poistného plnenia vo vyššom rozsahu, avšak tieto žiadnym spôsobom skutkovo nesúvisia s predmetom tohto sporu.
233. Z vykonaného dokazovania je zrejme, že právny predchodca žalobcu vykonal všetky potrebné opatrenia smerujúce k odvráteniu nebezpečenstva vzniku škody. Žalovaný v konaní nepreukázal relevantným spôsobom, že žalobca porušil prevenčnú povinnosť a v akej miere. Ak žalovaný tvrdí, že absencia kolaudačného rozhodnutia bola príčinou vzniku poistnej udalosti, tak opakovane zdôrazňujeme, že práve žalovaný postupoval neopatrne, keď uzatvoril poistnú zmluvu na neskolaudovanú stavbu. Svoje podnikateľské riziko sa žalovaný za každú cenu snaží preniesť na
žalobcu a vyhnúť sa plneniu svojich zmluvných povinností nahradiť v prípade vzniku poistnej udalosti vzniknutú škodu.
234. Žalovaný vo svojom rozhodnutí opakovane namieta údajné nedostatočné odôvodnenie rozsudku a údajnú arbitrárnosť rozhodnutia. Tieto tvrdenia žalovaného považujeme vyslovene za tendenčné. Okresný súd Košice I podrobne a dôsledne zdôvodnil na 55 stranách rozsudku svoje rozhodnutie. Z rozsudku je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil, ktoré zistenia považoval za sporné a ako sa s nimi vysporiadal. Je zrejmé, na základe akých právnych a skutkových argumentov a vykonaných dôkazov súd dospel k svojmu rozhodnutiu.
235. Skutočnosť, že Okresný súd Košice I nezamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a nerozhodol teda v súlade s požiadavkou žalovaného nezakladá žiadnu vadu konania. Zároveň si dovoľujeme poukázať na fakt, že hoci žalovaný na viacerých miestach odvolania spochybňuje odôvodnenie rozsudku, nenachádza sa táto údajná veda medzi odvolacími dôvodmi podľa CSP uvádzanými žalovaným.
236. Podľa právnej teórie "riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.
237. Žalobca má zato, že súd sa náležite vysporiadal so všetkými pre jeho rozhodnutie podstatnými a právne významnými skutočnosťami. Nie je povinnosťou súdu podrobne sa vyjadrovať ku každému jednému argumentu a dôkazu prezentovanému stranou sporu, pokiaľ tieto nemali vplyv a dopad na súdne rozhodnutie. Ak by to tak bolo, mohli by strany sporu zahlcovať súd s meritom veci nesúvisiacimi dôkazmi, s ktorými by sa súd musel v odôvodnení rozhodnutia jednotlivo vysporiadať. Takéto konanie by v konečnom dôsledku spôsobilo zmätočnosť a nepresvedčivosť súdneho rozhodnutia a narúšalo by konzistentnosť rozhodnutia.
238. Vzhľadom k skutkovému a právnemu stavu uvedenému vyššie, má žalobca za to, že Okresný súd Košice I vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 16.5.2017, č. k. 26Cbi/24/2016 ako vecne správny v napadnutom rozsahu potvrdil.
239. Žalobca si zároveň uplatnil aj trovy odvolacieho konania.
240. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku v druhom a piatom bode nie je dôvodné.
241. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.
242. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.
243. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.
244. V tejto veci už rozhodoval odvolací súd rozsudkom č.k. 4CoKR/16/2012-502 zo dňa 30.4.2013, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 26Cbi/3/2011-395 zo dňa 26.6.2012, ktorý okrem iného zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.001.360,95 eur s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 15.10.2007 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
245. Následne vo veci rozhodoval Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2MObdo 4/2013 zo dňa 29.4.2015, ktorý zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 4CoKR/16/2012-502 zo dňa 30.4.2013 a rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 26Cbi/3/2011-395 zo dňa 26.6.2012 v napadnutej časti a vrátil ju Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.
246. Na základe tohto rozhodnutia úlohou súdu prvej inštancie bolo skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu, t.j. nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a zavinenie žalobcu.
247. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
248. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že bezprostrednou príčinou vzniku požiaru na poistených nehnuteľnostiach podľa znaleckého posudku BPZ-1422KEU-KE- EXP-2007 zo dňa 17.5.2007 bola technická závada a to vznietenie sa plynu dreveného prachu vo vnútri vzduchotechniky pri lokálnom prehriatí kovového povrchu niektorej časti vzduchotechniky trením pohyblivých častí, alebo iskrením od cudzieho telesa zapadnutého medzi pohyblivé časti vzduchotechniky, prípadne prehriatím samotného hnacieho motora, napr. vplyvom neprimerane zvýšeného prechodového odporu.
249. V prejednávanom prípade podľa záverov odvolacieho súdu neexistuje žiadny relevantný dôkaz o prípadne inej príčine požiaru a nie je ním ani znalecký posudok prof. Ing. G. C., A.. č. 11/2016 zo dňa 10.12.2016. Tento dôkaz vykonaný znaleckým dokazovaním podľa § 208 C.s.p. je podľa hodnotenia odvolacieho súdu v zmysle § 191 C.s.p. všeobecným, neurčitým, pretože sa nezaoberá výlučne technickými príčinami požiaru. Z tohto hľadiska ani nerozporuje závery Kriminalistického expertízneho ústavu PZ.
250. Je nesporné, že v čase vzniku požiaru stavba - výrobná hala spoločnosti DREVINA-DREVONA spol. s r.o. vymedzená ust. § 43 Staveného zákona nebola skolaudovaná tak ako to vyžadovalo ust. § 76 cit. zák. a teda nebolo dané ani povolenie užívať stavbu.
251. Odvolací súd v súlade s právnym záverom dovolacieho súdu v odvolacom konaní hodnotil otázku príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a v tejto časti dospel k zhodným právnym záverom ako súd prvej inštancie.
252. Z rozsiahleho dokazovania odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že škoda v dôsledku vzniku požiaru počas prevádzkovania nevznikla tým, že výrobná hala nebola skolaudovaná vzhľadom na to, že samotný požiar nevznikol na základe nedostatočných technických vlastností výrobnej haly. V priebehu konania neboli žalovaným produkované žiadne relevantné dôkazy o opaku, prípadne o technickej možnosti vplyvu neskolaudovanej stavby na vznik požiaru. O správnosti tohto záveru svedčí fakt, že k požiaru v dôsledku technických príčin výrobného stroja mohlo dôjsť kedykoľvek počas prevádzky aj v prípadoch skolaudovanej stavby.
253. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že v čase uzatvárania poistnej zmluvy dňa 31.7.2016 sa predmetná stavba užívala a prevádzkovala, o čom svedčia listinné dôkazy a to list spoločnosti DREVINA- DREVONA spol. s r.o. zo dňa 17.3.2006 adresovaný Obecnému úradu Ličartovce, v ktorom okrem iného požiadalo o nepozastavenie prevádzky a následne aj rozhodnutie Obce Ličartovce č. 583/2006 zo dňa 25.9.2006.
254. Podľa záveru odvolacieho súdu žalobca, ktorý uzatváral zmluvu o poistení musel vedieť pri minimálnej profesnej ostražitosti, že stavba nie je skolaudovaná a na stavbe sa pracuje a stavba sa prevádzkuje. Tieto okolnosti boli jednoducho zistiteľné vyžiadaním si stavebného povolenia a obhliadkou
objektu. Postačovalo, aby si žalobca a to aj prostredníctvom sprostredkovateľskej organizácie plnil svoje elementárne povinnosti pri uzatváraní poistnej zmluvy a postupoval so základnou obozretnosťou vzhľadom na charakter poistných zmlúv.
255. Je vecou poistiteľa (žalovaného) aké opatrenia v rámci jeho podnikateľskej činnosti si zabezpečil, aby čo v najvyššej miere zabránil riziku vzniku poistnej udalosti.
256. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný poisťoval objekty neskolaudované a v prevádzke bez akejkoľvek snahy zisťovania rizika takéhoto poistenia. Je všeobecne známou skutočnosťou, že poistitelia v prípadoch poistenia nehnuteľného majetku skôr než pristúpia k uzavretiu poistnej zmluvy podľa § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, okrem iného zisťujú najmä rizikovosť poistenia a v niektorých prípadoch nepristúpia k poistnej zmluve vzhľadom na vysoké riziko vzniku poistnej udalosti na nehnuteľnostiach v dôsledku pôsobenia prírodných síl, technických podmienok a pod. Uvedené hodnotenie je potvrdené aj ponukou spoločnosti UNION poisťovňa, ktorá odmietla poistiť budovu bez kolaudácie a odporučila ju poistiť stavebno-montážnym poistením.
257. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti pri uzatváraní poistnej zmluvy obrana žalovaného v tom, že nemal vedomosti o tom, že stavba nie je skolaudovaná je právne irelevantná.
258. V súlade s právnym názorom dovolacieho súdu a vzhľadom na skutkové okolnosti aj odvolací súd konštatuje, že vykonávanie prevádzkovej činnosti v rozpore s právnymi predpismi v neskolaudovanej stavbe je porušením tzv. prevenčnej povinnosti a to z hľadiska generálnej prevencie vyjadrenej v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka.
259. Odvolací súd preto hodnotil otázku nedodržania prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu vyplývajúcej z užívania stavby bez kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného úradu. Z hľadiska hodnotenia zavedenia na strane spoločnosti DREVINA-DREVONA spol. s r.o. prichádza do úvahy len zavinenie z nedbanlivosti spočívajúce v užívaní neskolaudovanej stavby, pretože nebola daná bezprostredná príčinná súvislosť medzi týmto konaním, t.j. užívaním neskolaudovanej stavby a vznikom škody.
260. Odvolací súd zhodnotil intenzitu porušenia prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu spoločnosti DREVINA-DREVONA spol. s r.o., ktorá bola značne znížená benevolentným správaním sa žalovaného (bez ohľadu na prostredníctvo pri uzatváraní poistnej zmluvy) a na ktoré už odvolací súd v tomto rozhodnutí poukázal.
261. Za týchto okolností považoval odvolací súd za správne pokiaľ, intenzitu daného porušenia prevenčnej povinnosti vo vzájomnej súvislosti so správaním sa žalovaného pri uzatváraní poistnej zmluvy, ktorý bez ďalšieho poisťoval majetok, t.j. halu v prevádzke bez kolaudačného rozhodnutia vyhodnotil súd prvej inštancie podľa § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka znížením z poistnej zmluvy o 5 %. Odvolací súd k odvolaniu žalovaného dodáva, že v tomto smere vzhľadom na skutkové okolnosti nezistil dôvody pre prípadné rozsiahlejšie zníženie plnenia, ako to navrhoval žalovaný.
262. Odvolací súd aj po vykonaní dokazovania po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zotrváva na stanovisku, že je nesporné, že poistná zmluva medzi účastníkmi konania vychádza z obchodných záväzkových vzťahov upravených v ustanovení § 261 ods. 1, 6 Obchodného zákonníka a preto sa pre tento prípad aplikovala právna úprava zmluvného typu upravená len v Občianskom zákonníku (OZ) a to konkrétne v ustanovení § 788 a nasl. Reálne však ide o obchodný vzťah a preto sa naň vzťahuje aplikácia Obchodného zákonníka.
263. Z vykonaného dokazovania je možné zistiť, že podstatou sporu medzi účastníkmi konania je aj to, či žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy odpovedal pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia a to otázky, či poisťované objekty sú skolaudované, alebo nie.
264. Aj podľa záveru odvolacieho súdu obrana žalovaného spočívajúca v tom, že mal žalobca zatajiť pri uzatváraní poistnej zmluvy, že predmet poistenia nie je skolaudovaný, je právne irelevantný a to z dvoch právnych hľadísk. V prvom rade ustanovenia § 793 ods. 1 OZ dáva tzv. predzmluvnú
aktivitu jednoznačne na poisťovateľa. Táto skutočnosť vyplýva z výkladu ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, týkajúceho sa najmä výkladu prejavu „podnikanie na vlastnú zodpovednosť“. Vlastná zodpovednosť pri podnikateľskej činnosti je úzko spojená s podnikateľským rizikom. Miera podnikateľského rizika vo všeobecnosti závisí od kvality zložiek podnikania a to v takom prípade od nehmotných zložiek podnikania a osobnej zložky podnikania.
265. V prejednávanom prípade je nesporné, že v písomnom dotazníku predloženým žalobcovi sa nenachádza konkrétna otázka, ohľadom kolaudácie stavieb a v tom konaní nebol predkladaný žiaden dôkaz o tom, že by žalobca nepravdivo odpovedal na otázky žalovaného, týkajúce sa dojednávania poistenia. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, k dôkazom ktorým chcel preukázať pre neho výhodný postup podľa § 802 OZ.
266. Ustanovenia § 793 ods. 1 OZ neustanovuje žiadny taxatívny výpočet otázok súvisiacich s dojednávaným poistením. V nadväznosti na vyššie uvedené z výkladu ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka je podľa záveru odvolacieho súdu vecou profesionality žalovaného ako poisťovateľa, ako si zistí pri takomto objeme poistenia všetky relevantné údaje. Žiadny konkrétny právny podpis nezakazuje poisťovať neskolaudované stavby, ba práve naopak, je všeobecne známa skutočnosť, že sa bežne poisťujú rôzne neskolaudované stavby. Otázka poistiť alebo nepoistiť a prípadne za akých podmienok je v podstate na poisťovateľovi, a za tým účelom mu je daná právna úprava v spomínanom ustanovení § 793 OZ. Pokiaľ žalovaný kládol žalobcovi písomné otázky týkajúce sa dojednávaného poistenia, zrejme na ním vyhotovených univerzálnych tlačivách, ktoré neobsahovali otázku kolaudácie, táto skutočnosť nemá za následok aplikáciu ustanovenia § 802 ods. 2 OZ a záver, že žalobca mal udávať nasledovné nepravdivé a neúplné odpovede. Nie je vylúčené, že pokiaľ žalovaný v dotazníku nepoložil otázku kolaudácie, nepovažoval ju za podstatnú.
267. Podľa záveru odvolacieho súdu nebola potrebná žiadna vlastná iniciatíva budúceho poistenca (žalobcu) oznamovať to, že nemá skolaudované stavby, pretože takáto iniciatíva zásadne spočíva na poisťovateľovi. Z tohto hľadiska právny názor, že pokiaľ žalobca takúto iniciatívu nemal a preto vedome a úmyselne zamlčal dôležitú skutočnosť, je právne nepodložený.
268. Pokiaľ odvolateľ namietal porušenie ustanovenia § 799 ods. 1 OZ, aj táto námietka je neopodstatnená, pretože takéto porušenie sa môže vzťahovať len na okolnosti, ktoré nastali po uzavretí poistnej zmluvy, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo.
269. K hodnoteniu hodnovernosti výpovede svedka O. R. je potrebné uviesť, že pokiaľ by sa akceptovalo stanovisko žalovaného vyjadreného v jeho odvolaní, jeho výpoveď je v jeho neprospech. Tento svedok potvrdil, že pred uzavretím poistnej zmluvy nezisťoval, či boli stavby skolaudované, takúto otázku nepoložil a mal len vedomosť od žalobcu, že kolaudácia je v pošte klienta. Z tejto výpovede je možné vyvodiť, že žalovaný musel vedieť, že budovy nie sú kolaudované, pretože kolaudačné rozhodnutie je správnym rozhodnutím voči ktorému je prípustný opravný prostriedok a preto kolaudácia v pošte žalobcu nemohla byť právoplatná. Okrem toho právny následok právoplatnosti kolaudácie je spravidla aj získaním súpisného čísla na tú-ktorú budovu a zápis do listu vlastníctva na príslušnom katastri. Žalovaný si mohol za akýchkoľvek prekážok zisťovať a to aj elektronicky, či žalobca vlastní budovy a prípadne, ak by zistil, že v tom čase ešte neboli zapísané, uvedené skutočnosti mohol zisťovať u žalobcu neformálne alebo prostredníctvom dotazníkov.
270. K právnemu problému prípadnej neplatnosti právneho úkonu - poistnej zmluvy, ktorý chcel v záverečnom návrhu údajne žalovaný predniesť, odvolací súd dodáva, že žalovaný ani v odvolaní nenamietal akú neplatnosť mal na mysli, t.j. podľa Obchodného zákonníka resp. Občianskeho zákonníka. V priebehu celého konania nebola namietaná platnosť poistnej zmluvy a preto súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku túto skutočnosť len potvrdil.
271. Odvolací súd k ďalším námietkam odvolateľa dodáva:
272. K námietke žalovaného v jeho odvolaní týkajúcej sa otázky aktívnej legitimácie žalobcu odvolací súd poukazuje na to, že obsahovo sú totožné s námietkami prednášanými v priebehu konania na jednotlivých pojednávaniach s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal.
273. Odvolací súd pri rozhodovaní o tejto časti odvolania odvolateľa vychádzal z ustanovenia § 192 C.s.p., podľa ktorého skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Vyššie citované zákonné ustanovenie sa týka tzv. vyvrátiteľných právnych domnienok ustanovených v podpisoch hmotného práva.
274. V prejednávanom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky medzi spoločnosťou CORDELIA INVEST LTD. ako postupcom a spoločnosťou NETCORE MANAGEMENT LTD. ako postupníkom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2013 a to právnym postupcom podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. podľa predpisov hmotného práva.
275. Žalovanému v priebehu rozsiahleho dokazovania, ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, sa túto domnienku a zákonnosti postúpenia pohľadávky nepodarilo vyvrátiť a to pre absenciu jednoznačných dôkazov, teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opaku.
276. Časť dôvodov odvolania žalovaného týkajúce sa výroku o úhrade súdneho poplatku je podľa hodnotenia odvolacieho súdu dôvodné.
277. Žalobca pri podávaní žalobného návrhu bol ako poplatník oslobodený od platenia súdneho poplatku a preto súd prvej inštancie pri rozhodovaní podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v aktuálnom znení mal zaplatiť podľa výsledku konania pomernú časť súdneho poplatku. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný bol v tomto spore neúspešný v rozsahu 95 % a preto z maximálnej možnej sumy súdneho poplatku, ktorá je stanovená vo výške 33.193,50 eur mal povinnosť zaplatiť z tejto sumy len 95 %, čo činí sumu 31.530,00 eur.
278. Tento nedostatok napadol odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. a zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
279. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd rozhodol len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa odvolanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
280. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému.
281. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).