Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/277/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov v 1. rade: Ž. Q., U.. N., C.. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX M. XXX, v 2. rade: T. I., C.. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát so sídlom Hlavná 19, Prešov, proti žalovaným v 1. rade: MBV, s.r.o., so sídlom 082 53 Petrovany 477, IČO: 36 499 633, v 2. rade: PIGSERVICE, s.r.o., so sídlom 082 53 Petrovany 474, IČO: 36 470 929, žalovaný v 2. rade právne zastúpený: JUDr. Marek Sahuľ, advokát so sídlom Hlavná 111, Prešov, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia takto

rozhodol:

I. žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 32, 15 EUR spolu s 6,5%- tným ročným úrokom z omeškania od 6.12.2008 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 178,86 EUR spolu s 6,5%- tným ročným úrokom z omeškania od 27.11.2008 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

III. žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 91,78 EUR spolu s 6,5%- tným ročným úrokom z omeškania od 6.12.2008 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

IV. žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 127,48 EUR spolu s 6,5%- tným ročným úrokom z omeškania od 27.11.2008 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

V. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

VI. žalobcovia n e m á j ú nárok na náhradu trov konania a žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu doručenou dňa 29.9.2008 navrhli žalobcovia, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 14.420,- Sk s 8,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 1.1.2008 do zaplatenia a žalobcovi v 2. rade sumu 30.900,- Sk s 8,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 1.1.2008 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Taktiež navrhol, aby súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 46.865,- Sk s 8,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 1.1.2008 do zaplatenia a žalobcovi v 2. rade sumu 33.200,- Sk s 8,5%-tným ročným úrokom z omeškania od 1.1.2008 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom náhradu trov konania.

2. V rámci žaloby žalobcovia poukázali na to, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré užívajú žalovaní v 1. a 2. rade. Uviedli, že hodnota zastavaných pozemkov v obci Petrovany sa pohybuje okolo 500,- Sk za 1 m2 a svoj nárok uplatnili ako 10 % z hodnoty pozemkov z titulu bezdôvodného obohatenia za dva roky spätne od podania žaloby.

3. Právny zástupca žalovaných v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že žalovaní neužívajú parcely žalobcov v takom rozsahu ako to uvádzajú žalobcovia a navyše reálna hodnota pozemkov tohto druhu v tejto lokalite sa pohybuje vo výške 100,- Sk za 1 m2, pričom reálny nájom predstavuje 10% z trhovej hodnoty pozemku, ale maximálne 0,5 % z hodnoty ročne za 1 m2, čo znamená, že žalobcovia by mohli žiadať od vlastníkov budov vydanie bezdôvodného obohatenia maximálne 0,50 Sk za 1 m2 na rok.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi bolo sporné akú časť parciel, ktoré vlastnia, resp. spoluvlastnia žalobcovia užívajú žalovaní, súd stanovil znalca z odboru geodézie a kartografie Y.. X. D., ktorý vypracoval znalecký posudok z ktorého vyplýva akú časť parciel pripadajúcich na podiely žalobcov užívajú žalovaní v 1. a 2. rade, konkrétne aká časť parciel je pod stavbou, akú časť tvoria manipulačné plochy a znalec taktiež určil plochy, ktoré žalovaní nevyužívajú, ale výkon vlastníckych práv žalobcov je obmedzený. Súčasťou znaleckého posudku je taktiež grafická príloha, z ktorej jednoznačne vyplýva ako sú situované jednotlivé parcely a aké časti a ich výmery užívajú žalovaní.

5. Právny zástupca žalobcov sa k znaleckému posudku Y.. X. D. vyjadril tak, že so závermi tohto znaleckého posudku súhlasia, pričom nimi vyčíslené plochy, ktoré bezdôvodne užívajú žalovaní sa približujú k plochám, ktoré určil znalec, preto sa so závermi znaleckého posudku stotožňujú.

6. Právny zástupca žalovaných v rámci vyjadrenia k znaleckému posudku Y.. X. D. uviedol, že vznáša námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade z dôvodu, že vlastníkom nehnuteľnosti

- kravína, ktorý stojí na parcelách, ktorých spoluvlastníkmi sú žalobcovia nie je žalovaný v 1. rade, ale p. R. I.. Taktiež poukázal na to, že aj žalovaný v 1. rade je spoluvlastníkom parciel, kde stojí táto budova, (parcely XXX/X, XXX/XXX X. XXX/XXX), pričom výmera ktorá patrí žalovanému v 1. rade predstavuje 576,28 1 m2 a spoluvlastnícky podiel žalobcu v 1. rade predstavuje 358 m2. Právny zástupca žalovaných taktiež poukázal na to, že nesúhlasí s tým, aby žalovaný v 1. rade výlučne užíval diely 1, 3, 4, 6, 8, 10, 12 - 15, 18 - 22, pričom znalec vo svojom posudku tvrdí, že tieto diely sú v areáli, ktorý užíva výlučne žalovaný v 1. rade, čo však nie je pravdou, pretože tento areál nie je oplotený a prístup tam má ktokoľvek, pričom sú sprístupnené aj žalobcom v 1. a 2. rade a sú v stave v akom ich zanechal pôvodný vlastník, resp. užívateľ PD Petrovany. Právny zástupca žalovaných zároveň poukázal na to, že žalovaný v 2. rade síce nie je podielovým spoluvlastníkom pozemkov ani jedného zo žalobcov, avšak spoločník spoločnosti Y.. W. T. je spoluvlastníkom vyššie označených parciel s tým, že celková výmera jeho spoluvlastníckych podielov predstavuje 575,75 m2, pričom podľa znaleckého posudku má žalovaný v 2. rade užívať 588 m2, pričom Y.. T. svoje podiely dal do bezplatného užívania žalovanému v 2. rade. Vzhľadom na uvedené preto právny zástupca žalovaných navrhol, aby súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol.

7. Znalec Y.. X. D. sa vyjadril k výhradám právneho zástupcu žalovaných ohľadom jeho nesúhlasu s tým, že by žalovaný v 1. rade výlučne užíval označené diely. K tejto skutočnosti uviedol, že v rámci svojho posudku nikde neuviedol slovo výlučne, ale k niektorým dielom uviedol, že ich žalovaný užíva, resp. k iným, že sú v areáli a žalovaný sa k ich užívaniu nepriznáva. Poukázal na to, že prítomný právny zástupca žalovaného v 1. rade na začiatku merania jednoznačne potvrdil užívanie dielov 1, 6, 7 a 8 a potom sa zo šetrenia ospravedlnil a odišiel.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi bola sporná aj výška bezdôvodného obohatenia z titulu nájomného za predmetné parcely, súd vykonal zároveň znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva (odhad hodnoty nehnuteľností) Y.. M. B., ktorý určil všeobecnú hodnotu prejednávaných parciel vo výške 10,73 EUR za 1 m2 a obvykle nájomné za 1m2 vo výške 0,708 EUR za 1 m2.

9. Znalec Y.. B. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že v celom rozsahu trvá na svojom znaleckom posudku a uviedol tiež, že pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku, resp. obvyklého nájomného vychádzal z ustanovení vyhlášky č. 492/2004 v platnom znení, v rámci ktorej je jasne deklarované ako sa pozemky oceňujú. Poukázal na to, že pozemky sú v zastavanom území obce a sú zastavané stavbou, hospodárskym dvorom poľnohospodárskych podnikov. Znalec uviedol, že hodnotu pozemkov určil na základe metódy polohovej diferenciácie, pričom vychádzal z východiskovej ceny pre krajské mestá, konkrétne zo sumy 26,56 EUR, z ktorej priznal 70% z maximálne možných 80% (znalec uviedol, že hodnotu 80 % by priradil napr. obci Ľubotice). Ďalej uviedol, že sa nesporne jedná o hospodársky dvor poľnohospodárskeho podniku a v takomto prípade je možné použitie koeficientov od 0,5 do 0,7, pričom on zadal koeficient 0,6. Uviedol, že vyhlášková cena v obci Petrovany, ktorá je obcou do 5.000 obyvateľov predstavuje sumu 3,32 EUR za 1 m2, avšak táto cena určite neodzrkadľuje realitu, t.j. realitný trh, ktorý sa v tejto obci pohybuje okolo 20 - 25 EUR za 1 m2, avšak v prejednávanej veci zohľadnil špecifikum, konkrétne tú skutočnosť, že pozemky sa nachádzajú v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva a výpočtom uvedeným v znaleckom posudku dospel k cene 10,73 EUR za 1 m2 a výške nájmu 0,708 EUR za 1 m2 ročne. Skutočnosť, že sa jedná o bývalý hospodársky dvor vyplýva aj z územného plánu obce a tiež to vyplýva aj z okolnosti umiestnenia stavieb, resp. charakteru týchto stavieb, pričom stavby sú naďalej využívané na poľnohospodársku činnosť. Znalec sa taktiež vyjadril, že areál je z východnej a južnej strany určite oplotený.

10. Svedkyňa Y.. X.. I. A. vypovedala, že pre žalovaných sprostredkovala predaj pozemkov nachádzajúcich sa v objekte bývalého poľnohospodárskeho družstva v obci Petrovany, pričom nikto z vlastníkov budov nechcel celý areál, ale iba tú časť, ktorú potreboval. Uviedla, že z jej pohľadu je trhová hodnota predmetných pozemkov nulová z dôvodu, že jednotliví spoluvlastníci môžu tieto pozemky predať len vlastníkom stavieb. Poukázala taktiež na to, že pri predaji pozemku vychádzali zo znaleckého posudku Y.. V., ktorý určil hodnotu 20,- Sk za 1 m2, avšak oni ponúkali cenu 35,- Sk za 1 m2, a až keď sa cena upravila na 50,- Sk za 1 m2 uzavrelo sa asi 15 kúpnych zmlúv, pričom od roku 2007, keď sa začala ROEP-ka, boli tieto pozemky začlenené do intravilánu obce a ich cena stúpla a následne boli odpredávané za cenu 100,- Sk za 1 m2. Poukázala tiež na to, že tieto pozemky nemôžu byť stavebnými pozemkami, a to jednak zo stavebného hľadiska vzhľadom na ich tvar, veľkosť, prístupovú cestu, napojenie na inžinierske siete a taktiež aj z dôvodu, že tam existuje veľmi veľa spoluvlastníkov, ktorí sa nevedia dohodnúť a jediná možnosť, aby tieto pozemky mali vyššiu trhovú hodnotu by bola vtedy, pokiaľ by sa všetci spoluvlastníci dohodli, čo sa však doposiaľ nepodarilo a dá sa povedať, že je to nereálne, resp. málo pravdepodobné. Svedkyňa zároveň uviedla, že pokiaľ si pamätá, tak od budovy, ktorú užíval žalovaný v 1. rade nebolo žiadne oplotenie, teda jedná sa o západnú stranu.

11. Pôvodný žalobca v 1. rade, ktorý v priebehu konania zomrel, pričom jedinou dedičkou parciel, ktoré sú predmetom tohto konania je súčasná žalobkyňa v 1. rade (Ž. Q.), sa vyjadril, že žalovaný v 2. rade má oplotený celý areál a čo sa týka žalovaného v 1. rade, tak oplotenie je tam poškodené, resp. už ani neexistuje. Ohľadom možnosti užívať pozemky, ktorých je spoluvlastníkom uviedol, že čo sa týka pozemku žalovaného v 2. rade ani neprejavil záujem o užívanie týchto pozemkov, keďže si študoval veterinárne predpisy a vie, že tam nemôžu nikoho pustiť a čo sa týka žalovaného v 1. rade, tak on aj prejavil záujem, avšak žalovaný v 1. rade na to nereagoval.

12. Žalobca v 2. rade vypovedal, že areál žalovaného v 2. rade je celý oplotený a čo sa týka žalovaného v 1. rade, tak zo západnej strany oplotenie chýba, ostali tam iba stĺpiky a plechy tam už nie sú. Taktiež uviedol, že severná strana areálu je čiastočne oplotená a čiastočne nie. Ku skutočnosti, či prejavil záujem o pozemky uviedol, že s konateľom žalovaného v 2. rade sa dohodol, že môže pokosiť svoj pozemok a čo sa týka žalovaného v 1. rade, tak tam je to voľne prístupné a aj tam kosil.

13. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 07.12.2011 tak, že žalobe čiastočne vyhovel v súlade so znaleckým posudkom Y.. B.. Žalobcom priznal bezdôvodné obohatenie, ktoré je prezentované nájomným z titulu užívania parciel žalovanými bez právneho dôvodu, pričom zohľadnil aj skutočnosť, že od určitého času sa aj žalovaný v 1. rade, resp. konateľ žalovaného v 2. rade stali spoluvlastníkmi parciel žalobcu v 2. rade, pričom konateľ žalovaného v 2. rade podiely, ktoré nadobudol, odovzdal do bezplatného užívania žalovanému v 2. rade. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

14. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v 1. a 2. rade odvolanie a odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu druhej inštancie

okrem iného vyplýva, že súd prvej inštancie neakcentoval námietky vznesené v priebehu konania zo strany oboch sporových strán voči znaleckému posudku Y.. B.. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobcovia, ktorí nepodali odvolanie proti rozsudku, v podstate v priebehu celého konania poukazujú na skutočnosť, že v obci Petrovany sa predávajú stavebné pozemky za vyššiu cenu, resp. pokiaľ boli vykupované pozemky na diaľnicu, taktiež to bolo za vyššiu cenu a oni navrhujú priznať vyššiu cenu nájmu, avšak v rámci záverečného prednesu sa ich právny zástupca vyjadril, že navrhujú priznať nárok v zmysle znaleckého posudku Y.. B.. S poukazom na ich námietky voči znaleckému posudku bol v konaní pred súdom vypočutý znalec, resp. k ich námietkam sa vyjadril aj písomne (č.l. 167-169). Súd mal za to, že znalec dostatočne odôvodnil vypracovaný znalecký posudok, súd ho považoval za správny aj s ohľadom na žalobcami predkladané kúpne zmluvy týkajúce sa cien nehnuteľností v obci Petrovany a z tohto dôvodu aj zamietol návrh žalovaných na vykonanie kontrolného znaleckého posudku.

15. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že za týchto okolností bolo povinnosťou súdu prvej inštancie nariadiť vo veci znalecké kontrolné dokazovanie, čo však súd neurobil a nepotrebnosť takéhoto kontrolného znaleckého dokazovania ani nijakým spôsobom neodôvodnil. Z tohto dôvodu súd druhej inštancie uložil súdu prvej inštancie vykonať vo veci kontrolné znalecké dokazovanie.

16. Súd druhej inštancie zároveň poukázal na to, že úlohou súdu prvej inštancie bude vyrovnať sa s argumentáciou žalovaných, ktorá sa opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Co/184/2010, z ktorého vyplýva, že náhradu za užívanie podielu podielového spoluvlastníka je možné priznať len vtedy, ak povinná osoba užíva predmetnú vec v rozsahu širšom ako to zodpovedá spoluvlastníckemu podielu samotnej povinnej osoby a táto je tiež spoluvlastníkom predmetnej veci. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že túto skutočnosť v rámci svojho rozhodnutia zohľadnil a od obdobia, kedy sa žalovaný v 1. rade, resp. konateľ žalovaného v 2. rade stali spoluvlastníkmi predmetných parciel zohľadnil samozrejme aj ich právo užívať predmetné nehnuteľnosti v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu. Súd prvej inštancie taktiež časovo rozlíšil v akom období užívali žalovaní v 1. a 2. rade tieto nehnuteľnosti bez toho, aby v nich mali spoluvlastnícky podiel. Uviedol, kedy žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli spoluvlastnícke podiely a túto skutočnosť zohľadnil pri výpočte bezdôvodného obohatenia.

17. Odvolací súd taktiež poukázal na to, že je potrebné, aby súd prvej inštancie zaujal podrobnejšie stanovisko k námietkam žalovaným spočívajúcich v tom, že vo vzťahu k časti predmetných nehnuteľností žalovaní žalobcom nebránia v ich užívaní a preto je potrebné jednoznačne uviesť, či žalobcovia majú prístup k časti predmetných nehnuteľností a či tieto môžu užívať alebo či sa jedná o uzavretý areál. V tejto súvislosti súd prvej inštancie opätovne poukazuje na to, že tieto okolnosti riešil v rámci odôvodnenia svojho rozsudku a uzavrel to tak, že žalobcovia nemajú voľný a nerušený prístup k parcelám v ich vlastníctve, pričom je pravdou, že oplotenie je v niektorej časti napr. zo západnej strany schátrané, je tam iba múrik a stĺpiky, avšak pokiaľ by sa tam chceli žalobcovia dostať napr. motorovým vozidlo nie je to možné, nakoľko brána areálu sa uzamyká, čo súd zistil ohliadkou na mieste samom.

18. Vzhľadom na povinnosť uloženú súdom druhej inštancie, súd prvej inštancie vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré vykonal Y.. I. W. (znalecký posudok č. X/XXXX) a ktorý určil nájomné za 1 m2 vo výške 0,192 EUR za rok. Z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že výber metódy na hodnotenie pozemkov je na výbere znalca, pričom pokiaľ Y.. B. nemal k dispozícii kúpnopredajné zmluvy podobných pozemkov, rozhodol sa aplikovať metódu polohovej diferenciácie, pričom hodnotenie kritéria a stanovenie jednotlivých koeficientov je vo výlučnej kompetencii znalca. Znalec Y.. W. sa vyjadril, že pre čo najobjektívnejšie stanovenie hodnoty pozemkov sa rozhodol použiť metódu, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty pozemkov, pričom porovnávacia metóda, ktorú použil pre výpočet nájomného, spočíva v porovnávaní pozemkov rovnakého druhu, porovnateľnej veľkosti s podobnou intenzitou a spôsobom využitia a v podobnej oblasti. Všeobecne sa táto metóda považuje za metódu, ktorá vie najpresnejšie odhadnúť správanie sa realitného trhu, no prekážkou sú väčšinou chýbajúce potrebné údaje - údaje z kúpnych zmlúv porovnávanej nehnuteľnosti, pretože nie sú verejne prístupné. Vzhľadom k tomu, že sa hodnotia pozemky v areáli, kde všetky parcely majú podobné parametre a časť parciel zmenila majiteľa a existujú reálne kúpne zmluvy, dá sa využiť na hodnotenie pozemkov aj metóda porovnávacia. Porovnávacou metódou sa hodnota pozemkov stanoví porovnaním s už realizovanými prevodmi podobných pozemkov v danej lokalite.

Použitie výnosovej metódy na odhad všeobecnej hodnoty pozemkov nebolo možné z dôvodu, že hodnotené pozemky a ani pozemky v blízkom okolí nie sú prenajímané, preto nebolo možné stanoviť výnos z ich prenájmu a tým neboli dostatočné podklady pre danú metódu. Úlohou znaleckého dokazovania bolo práve stanoviť všeobecnú hodnotu nájomného. Pri stanovení hodnoty pozemku sa neprihliadalo na stavby na pozemku, trvalé porasty, sadové úpravy a na spoločné stavby a zariadenia priemyselného areálu. Ako najvhodnejšiu metódu na stanovenie hodnoty pozemkov znalec vybral metódu porovnávaciu. Hodnoteným pozemkom boli na porovnávanie vybrané pozemky, ktoré sa rovnako ako hodnotené pozemky nachádzajú v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva a najlepšie vystihujú polohu, intenzitu využitia, druh a tvar pozemkov, možnosť ich napojenia na inžinierske siete, možnosť realizácie prípojok sieti a možnosť prístupových ciest do areálu cez parcely vo vlastníctve tretích osôb. Na porovnanie boli použité údaje z kúpnych zmlúv realizovaných prevodov. Medzi hodnotením pozemkov metódou polohovej diferenciácie Y.. W. a hodnotením Y.. B. je rozdiel v postupe ohodnocovania aj vo výslednej hodnote. Metóda je závislá od subjektivity znalca. Ohodnotenia tej istej nehnuteľnosti môžu byť rôzne a zároveň môžu byť aj v zmysle zákona o znalcoch a jeho vykonávacej vyhlášky v poriadku, pretože názory znalcov na hodnotu tej istej nehnuteľnosti sa môžu líšiť. Odlišnosť pri ich vzájomnom hodnotení pozemkov nespôsobil časový posun hodnotenia, ale hlavne stanovenie redukujúcich faktorov, posúdenie sťaženej situácie pozemkov na realitnom trhu z dôvodu množstva súkromných vlastníkov parciel, podielového spoluvlastníctva a nevysporiadaných vlastníckych vzťahov pre realizáciu prípojok inžinierskych sieti a prístupových ciest do areálu. Podľa názoru znalca Y.. W. by hodnota stanovená Y.. B. zodpovedala celistvým pozemkom v areáli s tvarom a výmerou vhodnou na stavebný zámer s možnosťou priameho prístupu z obecnej komunikácie a s možnosťou priameho napojenia na inžinierske siete vedené na obecných pozemkoch. Z dôvodu množstva súkromných vlastníkov parciel a podielového spoluvlastníctva parciel v areáli a nevysporiadaných vlastníckych vzťahov pre realizáciu prípojok inžinierskych sieti a prístupových ciest v priemyselnom areáli klesá ich využiteľnosť a hodnota. Je potrebné si tiež uvedomiť, že ak sa predá v zastavanom území obce nejaký pozemok za jednotkovú cenu 20 až 30 EUR, nie je možné predpokladať, že všetky pozemky v obci budú mať podobnú hodnotu. Každý pozemok v obci má svoju polohu, tvar, účel a intenzitu využitia, vybavenosť, vlastnícke vzťahy a rôzne pozitívne aj negatívne vlastnosti. Hodnota pozemkov záleží od množstva vplyvov ale rozhodujúcim je konečný predpoklad ich umiestnenia na realitnom trhu. Pôvodný poľnohospodársky areál pozostával z viac ako 25 parciel a asi 100 súkromných podielových vlastníkov. V priebehu rokov 2004 až 2012 došlo k zmene vlastníckych vzťahov u 14-tich parciel a viac ako 30 podielových vlastníkov uzavrelo kúpne zmluvy s novými vlastníkmi. Nie je možné spochybniť všetky uzavreté zmluvy a nie je ani možné prehlásiť, že všetci pôvodní vlastníci parciel, ktorí uzatvorili kúpnopredajné zmluvy konali bez patričnej informovanosti alebo že boli ovplyvnení neprimeranými pohnútkami. Uzavreté zmluvy znalec Y.. W. považuje za bežné obchodné prípady. Súčasná situácia v areáli je nasledovná: Priemyselný areál pozostáva z viac ako 25 parciel s viac ako 50 súkromnými podielovými vlastníkmi, pričom prevažná časť parciel má šírku päť až desať metrov a dĺžku 150 až 200 metrov. Tento tvar a stav pozemkov výrazne obmedzuje realizáciu stavebných zámerov a využitie takýchto parciel je veľmi sťažené. Stávajúce prípojky inžinierskych sieti vedú cez parcely viacerých vlastníkov a aj prípadné ďalšie prípojky by sa v súčasnosti nemohli realizovať pre nevysporiadané vlastnícke vzťahy. Podobným problémom sú prístupové cesty. Prístupové cesty v priemyselnom areáli k jednotlivým budovám vedú tiež cez pozemky viacerých vlastníkov a využívajú ich rôzni užívatelia. Pozemky priečne križujú stávajúce budovy, prístupové cesty a prípojky inžinierskych sieti. Tvar a rozdelenie pozemkov budú aj v budúcnosti obmedzovať stavebné zámery pri výstavbe nových budov, prístupových ciest a inžinierskych sieti, pokiaľ nebudú vytvorené ucelené parcely s prístupom z obecnej cesty a s možnosťou napojenia prípojok inžinierskych sieti z distribučných rozvodov vedených po obecných pozemkoch. Situáciu navyše komplikuje rozdielne vlastníctvo budov a pozemkov pod nimi. Ale odhliadnuc aj od súčasného vlastníckeho stavu, keď budovy a pozemky majú rôznych vlastníkov, reálna hodnota pozemkov pri ponuke na realitnom trhu by sa približovala k hodnote stanovenej porovnávacou metódou. V závere svojho posudku znalec Y.. W. zhodnotil stanovenú všeobecnú hodnotu pozemkov vo vzťahu k aktuálnemu stavu na realitnom trhu a voči ponukám pozemkov v realitných kanceláriách. Aktuálny stav na realitnom trhu so stavebnými pozemkami v obci Petrovany sa najlepšie dá posúdiť podľa zreálnených ponúk realitných kancelárií. Všeobecná hodnota pozemkov je vždy nižšia ako ponuky realitných kancelárii, pretože cena sa môže postupom času znižovať a aj pri konečnom jednaní sa môže

ešte znížiť a je potrebné odpočítať aj náklady spojené s províziou realitnej kancelárie a nákladov za vklad do katastra. Pozemky na výstavbu rodinných domov sa pohybujú v súčasnosti v rozpätí od 15 do 22 EUR za 1 m2, pozemky v priemyselných parkoch od 25 do 35 EUR za 1 m2. Ponuku na pozemok na bežnú priemyselnú výstavbu znalec v ponukách nenašiel. Všetky tieto ponuky sú ale celistvé pozemky vo výmerách od 500 do 2 000 m2 a v priemyselnom parku od 10 000 do 20 000 m2 s prístupom z obecnej cesty a s možnosťou priameho napojenia na inžinierske siete z obecných rozvodov. Hodnotené pozemky v bývalom poľnohospodárskom areáli sa s ponukami v realitných kanceláriách nedajú vôbec porovnávať z dôvodu, že spomínaný tvar, stav pozemkov, prípojky inžinierskych sieti a prístupové cesty vedúce cez parcely viacerých vlastníkov a množstvo súkromných podielových vlastníkov parciel neumožňujú ich umiestnenie na realitný trh. Z uvedenej analýzy vyplýva, že stanovenie hodnoty pozemkov porovnávacou metódou aj napriek výraznej cenovej odchýlke od pozemkov uvedených v ponukách realitných kancelárií je vzhľadom k druhu a vlastnostiam hodnotených pozemkov reálne a zodpovedá ich umiestneniu na realitný trh.

19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

20. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

22. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z.z. (CSP), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

23. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

24. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že žalovaní v rozhodnom období užívali časti parciel, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade, resp. vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 2. rade a to bez akéhokoľvek právneho titulu (napr. nájomnej zmluvy), preto žalobcom patrí náhrada z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré je reprezentované nájomným určeným v zmysle výmer špecifikovaných v znaleckom posudku Y.. D. a v zmysle výšky nájomného určenej v kontrolnom znaleckom posudku Y.. W..

26. Právny zástupca žalovaného v 2. rade vzniesol námietku premlčania, avšak žalobcovia si uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov spätne od podania žaloby, preto ich nárok nie je, s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčaný.

27. Súd v súvislosti s námietkami žalobcov, ktorí ako už bolo konštatované, v podstate v priebehu celého konania súdu predkladali doklady preukazujúce vyššiu predajnú cenu pozemkov v obci Petrovany, poukazuje na to, že ich parcely, ktoré sa nachádzajú v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva nemožno podľa názoru súdu stotožniť s pozemkami, ktoré boli odkupované pre účely výstavby diaľnice, resp. s pozemkami v zastavanej časti obce a je skutočne potrebné zohľadniť všetky skutočnosti a špecifiká, na ktoré poukázali v podstate obaja znalci pri vypracovaní svojich posudkov. Súd má taktiež za to, že porovnávacia metóda je skutočne najobjektívnejšou metódou pre určenie všeobecnej (trhovej) hodnoty a pokiaľ žalobcovia poukazovali na to, že niekto odpredal pozemky preto, lebo išiel robiť svadbu, resp. že ich predal nejaký alkoholik, tak tieto ojedinelé okolnosti skutočne nemožno vyhodnotiť ako všeobecné a skresľujúce cenu za odpredané podiely na parcelách, keďže svoje podiely odpredalo aj množstvo iných spoluvlastníkov. Súd sa stotožňuje so závermi znaleckého posudku Y.. W. aj s ohľadom na to, že na pozemky žalobcov nepochybne nie je priamy vstup z obecnej komunikácie a je možný iba cez ďalších vlastníkov, resp. spoluvlastníkov, nie sú tam priamo napojené siete, teda z dôvodu nevysporiadaných vlastníckych vzťahov, nemožno bez problémov realizovať prípojky inžinierskych sietí, prístupové cesty a z tohto dôvodu klesá využiteľnosť a hodnota týchto pozemkov. Kompletná argumentácia je ale uvedená v rámci záverov znaleckého posudku, ktoré boli vyššie citované. Súd má taktiež za to, že pokiaľ by pozemky boli tak lukratívne ako to prezentujú žalobcovia, došlo by k ich prípadnému sceleniu, resp. predaju za sumy, ktoré považujú žalobcovia za primerané.

28. Vzhľadom na rozdielne určenie všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov a tomu zodpovedajúcemu nájmu, súd vypočul znalcov aj v rámci výsluchu pred súdom. Y.. W. vypovedal, že pri výpočte nájmu použil porovnávaciu metódu, ktorá je najobjektívnejšia a je ju možné použiť vtedy, ak existujú porovnateľné objekty, teda keď sa jedná o totožnú, resp. podobnú lokalitu a tiež podobné parametre týkajúce sa jednotlivých objektov. Poukázal na to, že vychádzal z porovnateľných kúpnych zmlúv, ktorých bolo okolo 20 a on vybral 6 zmlúv, ktoré sa týkali v podstate totožných parciel z hľadiska kvality, tvaru, prístupu k obecným cestám. Taktiež zohľadňoval inžinierske siete, pričom z hľadiska prístupu sú tieto parcely bez prístupu k obecnej ceste, nie je tam zriadené vecné bremeno, ktoré by

takýto prístup umožňovalo a taktiež tam neexistuje právo užívania inžinierskych sietí. Vyjadril sa aj ku skutočnosti, že pri vypracovaní posudku nezohľadňoval skutočnosť, že v blízkosti bývajú neprispôsobiví občania (Rómovia). Znalec sa vyjadril aj k rozdielom medzi jeho posudkom a posudkom Y.. B., k čomu uviedol, že podstatnou okolnosťou, ktorá mení závery z hľadiska výšky nájmu, je všeobecná hodnota týchto parciel, pričom on ju vypočítaval jednak metódou polohovej diferenciácie, kedy mu vyšla hodnota 3,44 EUR za 1 m2, ako aj porovnávacou metódou, kedy mu vyšla hodnota 3,67 EUR za 1 m2. Uviedol, že podľa jeho názoru všeobecná hodnota, ktorú určil Y.. B., by bola daná v prípade, pokiaľ by sa jednalo o ideálny tvar pozemku s prístupom k verejným komunikáciám. Znalec uviedol, že v blízkosti hodnotených pozemkov sú záhrady, ale táto skutočnosť nemá vplyv na výpočet hodnoty pozemkov, pričom súčasťou postupu je aj územný plán obce, z ktorého vyplýva kde je obytná časť a kde je priemyselná časť. Žalobcovia súdu predložili aj iný posudok Y.. W., ktorý vypracoval pre potreby vykúpenia pozemkov na stavbu diaľnice, k čomu znalec uviedol, že pokiaľ pri vypracovaní posudku v tomto konaní použil redukujúci faktor 0,4 a pri určení hodnoty pozemkov na stavbu diaľnice metódou polohovej diferenciácie redukujúci faktor 1, urobil tak preto, lebo je tam postavená stavba, resp. sa tam stavia stavba, konkrétne diaľnica, preto sa tieto pozemky hodnotia ako stavebné pozemky a nie je rozhodujúce v akej oblasti sa nachádzajú (napr. v záplavovej) a pri výpočte všeobecnej hodnoty sa vychádza zo skutočnosti, že sú to pozemky pod stavbou.

29. Znalec Y.. M. B. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že pri štandardných podmienkach by malo byť určenie všeobecnej hodnoty približne rovnaké a on si pri vypracovaní posudku vybral metódu polohovej diferenciácie, keďže nemal podklady pre porovnávaciu metódu. Znalec sa nevedel vyjadriť ku kúpnym zmluvám, na základe ktorých odkupoval pozemky žalovaný v 2. rade. Uviedol, že nezohľadňoval koeficient technickej infraštruktúry pozemku napr. z hľadiska prístupu k jednotlivým parcelám, ale uvažoval s prístupom k celému areálu. Uviedol, že prístup k jednotlivým parcelám nezohľadňoval pri koeficiente redukujúcich faktorov, ale zohľadnil túto skutočnosť tak, že určil východiskovú cenu v obci Petrovany 70 % z východiskovej ceny určenej pre krajské mesto Prešov (100 %).

30. Vzhľadom na rozdielnosť záverov znaleckých posudkov, žalobcovia navrhli nariadenie znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, pričom súd uznesením aj nariadil vykonať toto znalecké dokazovanie, avšak vzápätí žalobcovia tento svoj návrh zobrali späť a keďže sa v danom prípade jedná o sporové konanie, v rámci ktorého sú dôkazy vykonávané iba na návrh niektorých zo strán, súd nemohol v tomto ohľade ingerovať tak, žeby sám z vlastnej iniciatívy nariadil toto znalecké dokazovanie a keďže po zrušení pôvodného rozsudku súdom druhej inštancie bol vykonaný znalecký posudok, súd z neho pri posúdení nároku žalobcov vychádzal, keďže mal za to, že tento posudok spĺňa všetky kritériá potrebné pre určenie výpočtu bezdôvodného obohatenia a na druhej strane sa jedná o posúdenie odbornej otázky, ktorú súdu neprináleží hodnotiť.

31. Právny zástupca žalovaného v 2. rade v rámci ústnych prednesov, ako aj stanoviska zo dňa 6.5.2015 poukázal na to, že vo vzťahu k jeho klientovi je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, keďže žalovaný prevádzkuje inseminačnú stanicu (chov kancov určených na reprodukciu), čo je bez akýchkoľvek pochybností poľnohospodárska činnosť a podľa jemu dostupných informácií je obvyklé nájomné poľnohospodárskej pôdy v tejto lokalite 20 EUR za hektár, čo predstavuje 0,002 EUR za 1 m2 ročne.

32. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že, z dôvodovej správy k zákonu č. 504/2003 Z. z. vyplýva, že zo súkromnoprávneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku ani druh pozemkov evidovaných v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. Táto právna úprava rozlišuje nájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na poľnohospodárke účely pri prevádzkovaní podniku. Cieľom zákona bolo stabilizovať dlhodobý nájom poľnohospodárskej pôdy a ide o právnu normu, ktorá dopĺňa všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy špeciálnymi ustanoveniami a to osobitne pre nájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku vrátane nájmu podniku alebo jej časti. Úmyslom zákonodarcu v danom prípade bolo poskytnúť zvýšenú ochranu nájomným vzťahom pre zohľadnenie špecifík predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov vzhľadom na podporu hospodárneho využívania potenciálu poľnohospodárskej a lesnej pôdy a za účelom intenzívnej ekonomickej podpory výrobcov. Súd poukazuje zároveň na § 2 zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, z ktorého vyplýva, že poľnohospodárskym pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie

poľnohospodárska pôda alebo pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, avšak v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) cit. zákona sa za poľnohospodársky pozemok sa nepovažuje pozemok v zastavanom území obce, ktorými sú aj predmetné pozemky. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 140/2014 Z.z. dôvodom prijatia tejto úpravy v Slovenskej republike bola potreba popri doterajšej právnej úprave prijať zákon, ktorý bude regulovať nadobúdanie poľnohospodárskych pozemkov a zamedzí ich špekulatívnym nákupom, následnej zmene druhu pozemku a možnému zneužívaniu vlastníctva vo vzťahu k doterajším nájomcom, najmä požadovaním neprimeraného nájomného. Cieľom vyššie uvedenej právnej úpravy bolo, aby vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy mohli nadobúdať aj fyzické osoby, ktoré spĺňajú predpoklady, ktoré táto právna úprava zadefinovala. S cieľom naviazať na ústavnú konformnosť na čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tejto ústavnej normy nielen vyvlastnenie, ale aj akékoľvek nútené obmedzenie vlastníckeho práva, je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Právna úprava nadobúdania vlastníckeho práva k poľnohospodárskej pôde predstavuje zásah do obsahu vlastníckeho práva jej doterajšieho vlastníka, pretože výrazne zúžila okruh osôb, na ktoré bude môcť svoju pôdu previesť. Avšak práve pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, boli z tejto ochrany vyňaté. Zákon č. 140/ 2014 Z.z. sa nevzťahuje na všetky poľnohospodárske pozemky. Z jeho pôsobnosti sú vyňaté záhrady, poľnohospodárske pozemky nachádzajúce sa v zastavanom území obce zobrazenom v katastri nehnuteľností a pozemky s malou výmerou (do 2 000 m2), aj keď sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Z poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce sú z pôsobnosti zákona vyňaté tiež tie pozemky, ktoré sú podľa predpisov o územnom plánovaní určené na iné než poľnohospodárske využitie (najmä na výstavbu), ako aj pozemky, ktorých možnosť poľnohospodárskeho využívania je nad obvyklú mieru obmedzená napríklad v záujme ochrany prírody a krajiny alebo vodných zdrojov a pozemky priľahlé k stavbám, ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria so stavbou funkčný celok.

33. Z vykonaného dokazovania, hlavne znaleckých posudkov, ale aj ohliadky na mieste samom, je nepochybné, že parcely, ktoré sú užívané žalovanými nie sú poľnohospodárskou pôdou v pravom slova zmysle, ale súčasťou hospodárskeho dvora a zastavenej plochy, na ktorej stoja stavby v ktorej žalovaný v 2. rade chová plemenných kancov, preto má súd za to, že aplikácia zákona č. 504/2003 Z.z. s poukazom na doplnenú právnu úpravu v zmysle zákona č. 140/2014 Z.z. nie je možná.

34. Z výpisov z listov vlastníctva mal súd za nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobkyne v 1. rade Ž. Q. bol v rozhodnom období ( 2 roky spätne pred podaním žaloby) podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXX/XXX vo výmere 819 m2 - orná pôda, evidovanej na LV č. XXXX k.ú. M. a to v podiele 1/5, parcely XXX/XXX vo výmere 1 177 m2 - orná pôda, evidovanej na LV č. XXXX k.ú. M. v podiele 1 a parcely č. XXX/X vo výmere 850 m2 - orná pôda, evidovanej na LV č. XXXX k.ú. M. v podiele 6/12. Súd mal taktiež preukázané, že žalobca v 2. rade Y. I. je výlučným vlastníkom parcely č. XXX/XXX vo výmere 901 m2 - orná pôda, evidovanej na LV č. XXXX k.ú. M. a výlučným vlastníkom parcely XXX/XXX vo výmere 900 m2 - orná pôda, evidovanej na LV č. XXXX k.ú. M..

35. Súd mal zároveň, z pripojeného listu vlastníctva, ako aj kúpnej zmluvy, nepochybne preukázané, že vlastníkom stavby - kravína, súp. č. XXX na parcele XXX/X nie je žalovaný v 1. rade, ale p. R. I., M.Š., T. XXXXX/XA a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.3.2005, ktorej vklad bol povolený pod č. A. dňa 23.3.2005. Na základe tejto skutočnosti je teda nesporné, že žalovaný v 1. rade nemôže byť za žalované obdobie pasívne legitimovaným subjektom vo vzťahu k užívaniu pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod uvedenou stavbou a z tohto dôvodu súd zamietol žalobu žalobcov vo vzťahu k parcelám, resp. ich podielom, ktoré sa nachádzajú pod predmetnou stavbou.

36. Zo znaleckého posudku Y.. D. vyplýva, že žalovaný v 1. rade počas žalovaného obdobia užíval parcely, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 2. rade takto:

- manipulačné plochy - nespevnená jazdená cesta v celkovej výmere 65 m2

- plochy, ktoré sú v areáli žalovaného v 1. rade, k užívaniu ktorých sa žalovaný nepriznáva, avšak vlastník je vo svojich právach obmedzovaný vo výmere 174 m2. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný v 1. rade užíva, resp. obmedzuje žalobcu v 2. rade v riadnom užívaní jeho parciel v celkovej výmere 239 m2, čo pri výške nájmu 0,192 EUR za 1 m2 predstavuje ročný nájom z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 45,89 EUR (239 m2 x 0,192 EUR) a keďže si žalobcovia uplatnili svoj nárok dva roky spätne od podania žaloby, t.j. za obdobie od 29.9.2006 do 29.9.2008, suma bezdôvodného obohatenia predstavuje spolu za dva roky 91,78 EUR.

K otázke užívania dielov 12, 14, 20 a 22 v celkovej výmere 174 m2, ktoré znalec označil ako plochy v areáli žalovaného v 1. rade, k užívaniu ktorých sa žalovaný nepriznáva a vlastník je vo svojich právach obmedzovaný, súd uvádza, že aj obhliadkou na mieste samom zistil, že tieto plochy sú vlastne predelené betónovými plochami, resp. cestou a aj keď z vyjadrenia účastníkov vyplynulo, že k týmto plochám by bol možný prístup, keďže oplotenie zo západnej strany je poškodené, resp. už neexistujúce, súd má za to, že táto možnosť iba čiastočného užívania výlučného vlastníctva žalobcu v 2. rade nie je výkonom vlastníckeho práva v súlade s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka a má teda za to, že žalobca v 2. rade je obmedzený vo výkone svojich vlastníckych práv a preto mu súd priznal náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia aj za tieto plochy.

37. Zo znaleckého posudku Y.. D. vyplýva, že žalovaný v 2. rade počas žalovaného obdobia užíval parcely, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 2. rade takto:

- plochy pod stavbou vo výmere 73 m2

- manipulačné plochy užívané žalovaným vo výmere 216 m2

- plocha, ktorá je v areáli žalovaného, pričom žalovaný sa k jej užívaniu nepriznáva, avšak vlastník je vo svojich právach obmedzovaný vo výmere 33 m2. Žalovaný v 2. rade teda užíva, resp. obmedzuje vlastnícke právo žalobcu v 2. rade spolu vo výmere 332 m2, čo pri výpočte bezdôvodného obohatenia reprezentovaného nájomným vo výške 0,192 EUR za 1 m2 predstavuje sumu 63,74 EUR za rok a za žalované obdobie t.j. za dva roky to predstavuje sumu 127,48 EUR. Pri priznaní náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo skutočnosti, že objekt žalovaného v 2. rade je v celom rozsahu oplotený a z tohto dôvodu žalobcovia nemôžu riadne užívať svoje vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo, pričom aj keď sa konateľ žalovaného v 2. rade vyjadril, že žalobcom by umožnil užívanie sporných parciel, tak na druhej strane je nepochybné, že tento objekt sa uzamyká a žalobcovia by ho nemohli užívať podľa vlastnej vôle, preto súd náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcom priznal, aj keď žalovaný v 2. rade tvrdil, že celý objekt mu nie je potrebný a že ho ani nevyužíva, keďže tento objekt je oplotený a teoreticky by bol prístupný iba so súhlasom žalovaného v 2. rade, teda v čase, keby tam bol žalovaný v 2. rade prítomný, čo svedčí o tom, že výkon práv žalobcov je obmedzený, resp. svoje vlastnícke práva nemôžu riadne realizovať.

38. V súvislosti s priznaním náhrady za obdobie od času, kedy sa stal žalovaný v 1. rade spoluvlastníkom parciel, ktorých spoluvlastníkom je aj žalobca v 1. rade, súd vychádzal zo skutočnosti, že nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jeho užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 184/2010 zo dňa 27.10.2010). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že za obdobie odkedy sa žalovaný v 1. rade stal spoluvlastníkom predmetných parciel, súd priznal žalobcovi v 1. rade náhradu za užívanie parciel, ktoré sú okrem iných aj v spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade a žalovaného v 1. rade, z titulu užívania nehnuteľnosti druhým spoluvlastníkom (žalovaným v 1. rade) nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu v súlade s ustanovením § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

39. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorý poukazoval na skutočnosť, že jeho konateľ je taktiež spoluvlastníkom parciel, ktorých spoluvlastníkom je aj žalobca v 1. rade, súd uvádza že žalovaného v 2. rade vyzval, aby zdokladoval z akého titulu užíva spoluvlastnícke podiely na predmetných parcelách, ktoré sú vo vlastníctve jeho konateľa (Y.. W. T.), pričom žalovaný v 2. rade predložil dohody o užívaní zo dňa 14.12.2009, teda za obdobie, ktoré nie je predmetom žaloby, keďže predmetom žaloby je obdobie od 29.9.2006 do 29.9.2008, a preto súd nemohol zohľadniť tú skutočnosť, že konateľ žalovaného v 2.

rade odovzdal do bezplatného užívania svoje spoluvlastnícke podiely žalovanému v 2. rade a pri určení náhrady v prospech žalobcu v 1. rade vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný v 2. rade sa za žalované obdobie bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu v 1. rade, ktorý je spoluvlastníkom predmetných parciel.

40. Pri určení výšky náhrady pre žalobcu v 1. rade vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný v 2. rade užíva spoluvlastnícke podiely žalobcu v 1. rade bez akéhokoľvek právneho titulu a preto sa na úkor žalobcu v 1. rade bezdôvodne obohacuje, pričom zo znaleckého posudku Y.. D. z ktorého vyplýva, že žalovaný v 2. rade počas žalovaného obdobia užíval parcely, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade, po zohľadnení jeho podielov takto:

- plochy pod stavbou vo výmere 62,4 m2

- manipulačné plochy užívané žalovaným vo výmere 124,6 m2

- plochy, ktoré sú v areáli žalovaného, ale žalovaný sa k ich užívaniu nepriznáva, pričom je to prevažne trávnatá plocha v areáli oplotenia vo výmere 278,8 m2. Spolu teda celková plocha predstavu 465,8 m2 x 0,192 EUR za 1 m2 ročne = 89,43 EUR ročne, za 2 roky teda suma 178,86 EUR predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného v 2. rade na úkor žalobcu v 1. rade. Pri určení výšky náhrady žalobcu v 1. rade vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd vychádzal jednak zo skutočnosti, že žalovaný v 1. rade sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu v 1. rade, resp. od času, kedy sa stal spoluvlastníkom jednotlivých parciel užíval parcely XXX/XXX X. XXX/X nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, čím žalobcovi v 1. rade vznikol nárok na základe už citovaného § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

41. Zo znaleckého posudku Y.. D. vyplýva, že žalovaný v 1. rade počas žalovaného obdobia užíval parcely, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade, po zohľadnení veľkosti jeho podielov takto:

- manipulačné plochy užívané žalovaným vo výmere podielu žalobcu v 1. rade 56,2 m2

- plochy, ktoré sú v areáli žalovaného, ale žalovaný sa k ich užívaniu nepriznáva, pričom je to trávnatá plocha medzi stavbou a plotom vo výmere podielu žalobcu v 1. rade 40,5 m2. Celková plocha teda predstavuje 96,7 m2 (56,2 + 40,5) x 0,192 EUR = 18,57 EUR za jeden rok : 365 dní v roku = 0,0508767 EUR za jeden deň. Keďže žalovaný v 1. rade sa stal spoluvlastníkom parciel XXX/XXX X. XXX/XXX v podieloch 1/5-iny dňa 21.4.2008, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva a spoluvlastníkom parcely XXX/X v podiele 5/24-ín dňa 26.5.2008, súd vychádzal zo skutočnosti, že do 20.4.2008 patrí žalobcovi v 1. rade náhrada za všetky jeho spoluvlastnícke podiely z titulu bezdôvodného obohatenia a teda,

- za obdobie od 29.9.2006 do 28.9.2007 (1 rok) mu za užívanie podielov všetkých troch parciel patrí náhrada v sume 18,57 EUR

- za obdobie od 29.9.2007 do 20.4.2008 t.j. za 204 dní mu za užívanie podielov všetkých troch parciel patrí náhrada v sume 10,38 EUR (204 x 0,0508767),

- za užívanie parcely XXX/X spolu vo výmere 46 m2 (28 + 18) patrí žalobcovi v 1. rade za obdobie od 21.4.2008 do 25.5.2008 náhrada vo výške 0,85 EUR (46 m2 x 0,192 EUR = 8,832 EUR : 365 dní = 0,0241972 x 35 dní = 0,85 EUR) a keďže od 26.5.2008 bol žalovaný v 1. rade spoluvlastníkom tejto parcely v podiele 5/24-ín, tak je zrejmé že jeho podiel bol 19,2 m2 a podiel žalobcu v 1. rade 46 m2 a teda žalovaný v 1. rade užíval nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu výmeru 26,8 m2, za ktorú patrí žalobcovi v 1. rade náhrada v sume 1,78 EUR a to za obdobie od 26.5.2008 do 28.9.2008 (26,8 m2 x 0,192EUR = 5,1456 : 365 dní = 0,0140975 x 126 dní = 1,78 EUR)

- za užívanie parcely XXX/XXX spolu vo výmere 33,3 m2 (17,8 + 15,5) patrí žalobcovi v 1. rade náhrada v sume 0,57 EUR, keďže žalovaný v 1. rade bol od 21.4.2008 spoluvlastníkom tejto parcely v podiele 4/20-ín a teda výmera jeho podielu predstavuje 26,6 m2 a výmera podielu žalobcu v 1. rade predstavuje 33,3 m2, teda žalovaný v 1. rade užíval nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu výmeru 6,7 m2 za ktorú patrí žalobcovi v 1. rade náhrada v sume 2,09 EUR (6,7 m2 x 0,192EUR = 1,2864 EUR ročne : 365 dní = 0,0235243 x 161 dní za obdobie od 21.4.2008 do 28.9.2008 = 0,57 EUR) Za užívanie parcely XXX/XXX nepatrí žalobcovi v 1. rade za obdobie od 21.4.2008 do 28.9.2008 žiadna náhrada, keďže žalovaný v 1. rade je od 21.4.2008 podielovým spoluvlastníkom uvedenej parcely v rovnakom rozsahu ako žalobca v 1. rade t.j. v podiele 1/5-iny, preto od tohto obdobia žalovaný v 1. rade nemohol užívať svoj spoluvlastnícky podiel nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, preto súd žalobcovi v 1. rade vo vzťahu k žalovanému v 1. rade náhradu z titulu užívania nad rozsah spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka) za vyššie uvedené obdobie nepriznal.

42. Zo znaleckého posudku Y.. D. taktiež vyplýva, že žalovaný v 2. rade mal v čase vypracovania posudku (26.10.2009) umiestnené na parcele v spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade č. XXX/XXX v dieli č.7 o výmere 21 m2 postavené dva kontajnery, ktoré bolo možné premiestniť na iné miesto, pričom plocha podielu žalobcu v 1. rade predstavovala 4,2 m2. Z výsluchu strán sporu však súd zistil, že uvedené kontajnery tam v čase žalovaného obdobia t.j. od 28.09.2006 do 29.09.2008 umiestnené neboli, preto súd pri výpočte bezdôvodného obohatenia túto skutočnosť nezohľadňoval.

43. Súd teda pri určení bezdôvodného obohatenia zohľadnil skutočnosť, že žalovaný v 1. rade sa stal od 21.4.2008, resp. 26.5.2008 t.j. v žalovanom období spoluvlastníkom uvedených parciel, ktorých spoluvlastníkom je aj žalobca v 1. rade. Súd zároveň vychádzal zo skutočnosti, že aj keď žalovaní neuznávali užívanie určitých plôch, ktoré sú vo vlastníctve, resp. v spoluvlastníctve žalobcov, tak je nepochybné, že vo vzťahu k týmto plochám žalobcovia nemôžu riadne realizovať svoje vlastnícke právo, ktoré je obmedzené (úplné oplotenie areálu žalovaného v 2. rade, betónové plochy, ktoré užíva žalovaný v 1. rade) a táto skutočnosť je podľa názoru súdu dôležitá pre posúdenie prejednávanej veci v tom zmysle, že žalobcom patrí náhrada aj za obmedzenie možnosti úplnej realizácie svojich vlastníckych práv, ktoré sú garantované zákonmi, ako aj Ústavou Slovenskej republiky. Preto súd žalobe vyhovel v rozsahu, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pri určení príslušenstva pohľadávok, t.j. úrokov z omeškania, súd vychádzal zo skutočnosti, že žiadnymi hodnovernými dôkazmi nebolo preukázané, aby boli žalobcovia vyzvali žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto súd vychádzal pri určení počiatku omeškania zo skutočnosti kedy bola žalovaným doručená žaloba v tejto veci, pričom žalovaný v 1. rade žalobu prevzal dňa 5.12.2008 a žalovaný v 2. rade dňa 26.11.2008 a od nasledujúcich dní súd priznal žalobcom aj príslušný zákonný úrok z omeškania a aj v časti nad priznané príslušenstvo žalobu zamietol.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

45. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom pomerne neúspešnejší žalobcovia nemajú nárok na náhradu trov konania a pomerne úspešnejším žalovaným súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia sú starobní dôchodcovia, ktorých príjmom je iba dôchodok, čo súd vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania pomerne úspešnejším žalovaným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).