Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-134-2010.pdf
PDF · 159.88 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/134/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcov: 1/ W.. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Y. XX, 2/ M. S., nar. X. X. XXXX, W. Č.. XXX, 3/ F. P., nar. XX. X. XXXX, bytom W. XXX, v konaní právne zastúpené advokátom JUDr. Matúšom Hribom, Na hradbách 5, Bardejov, proti žalovaným: 1/ H. K., bytom W., R. XXXXX/XA, právne zastúpeného JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 11, 2/ PIGSERVICE, s.r.o., Petrovany 474, právne zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 111, o zaplatenie 12.248 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade 201,69 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 128,09 eur, od 17. 2. 2011 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným v 1. rade z a m i e t a,
III. žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade 20,35 eur a žalobkyni v 3. rade 12,39 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
IV. v prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. a 3. rade a žalovaným v 1. rade z a m i e t a ,
V. žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade 758,85 eur, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 480,60 eur, od 17. 2. 2011 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
VI. v prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným v 2. rade z a m i e t a ,
VII. žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade 77,20 eur a žalobkyni v 3. rade 47,01 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
VIII. v prevyšujúcej časti žalobu medzi žalobkyňami v 2. a 3. rade a žalovaným v 2. rade žalobu z a m i e t a ,
IX. žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.4.2010 sa žalobcovia v znení zmeny žaloby (po viacerých úpravách) domáhali, aby žalovaným v 1. a v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť sumu 26 537,30 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 11. 1. 2011 do zaplatenia v rozsahu po geometrickom zameraní predmetných parciel tak, že v žalovaný 1. rade bude povinný zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade (v súčasnosti zrejme žalobkyniam v 2. až 3. rade ako právnym nástupkyniam, bez návrhu na zmenu žaloby) sumu zodpovedajúcu podielu podľa geometrického zamerania z celkovej sumy 26 537,30 eura tak, že polovica z tejto sumy s 9 % ročným úrokom z omeškania od 11. 1. 2011 do zaplatenia sa vyplatí žalobcovi v 1. rade a polovica z takto určenej sumy spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 11. 1. 2011 do zaplatenia žalobcovi v 2. rade. Žalovaný v 2. rade, aby bol zaviazaný povinnosťou a žalobcom v 1. a 2. rade zaplatiť cenu podielu podľa geometrického zamerania z celkovej sumy 26 537,30 eura tak, že jednu polovicu z tejto sumy s 9 % ročným úrokom z omeškania od 11. 1. 2011 do zaplatenia zaplatí žalobcovi 1. rade a druhú polovicu žalobcovi v 2. rade (č.l.sp. 69).
2. Žalobcovia v 1. a 2. rade (toho času v 1. až 3. rade) tvrdili, že sú podieloví spoluvlastníci v podiele 1/2 parcely č. XXX/XXX o výmere 1903 m2 a XXX/XXX o výmere 1159 m2 k.ú. W. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaní v 1. a 2. rade vlastníkmi nehnuteľností k postavených na uvedených parcelách. Žalovaný v 1. rade vlastníkom nehnuteľnosti súpisné č. XXX postavenej na parcele č. XXX/X druh stavby: kravín, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. W., žalovaný v 2. rade ( v pôvodnej žalobe označený ako žalovaný v 3. rade) je vlastníkom nehnuteľnosti súpisné č. XXX, postavenej na parcele č. XXX/X s popisom stavby ošipáreň a nehnuteľnosti súpisné č. XXX postavenej na parcele č. XXX/X s popisom stavby kravín nezapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. W.. Poukázali na, že žalovaní v 1. a 2. rade majú na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov postavené nehnuteľnosti, ktoré využívajú na podnikateľskú činnosti a nemajú uzavretú nájomnú zmluvu a ani inú obdobnú zmluvu a ani zriadené vecné bremeno, ktoré by ich oprávňovalo predmetné nehnuteľností užívať, tým sa bezdôvodne obohatili na úkor žalobcov v 1. až 3. rade. Uviedli, že niekoľkokrát žalovaných vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdili, že výška bezdôvodného obohatenia je na základe princípu „výnosovej metódy“ tzn. hodnota pozemku s predpokladom užívania najmenej 10 rokov a po vydelení číslom 10, čím sa zistí ročný výnos, ktorý zodpovedá ušlému nájomnému. Celková výmera užívaných pozemkov 3062 m2 × 20 eur/m2 = 61.240 eur/10 = 6124 eur ročne. Žalobcovia tvrdili, že žalovaní mali povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu, podľa ktorej mali platiť nájomné minimálne vo výške 510,33 eur mesačne. Bezdôvodné obohatenie bolo požadované za obdobie od 8.4.2008 do 8.4.2010 po pripustení prvej zmeny žaloby (čl. sp.51) od 9.4.2010 do 11.1.2011, t.j. za ďalších 10 mesiacov. Svoj nárok tak navýšili o sumu 5103,30 eur, t.j. sumu 26.537,30 eur ( t.j. za 1m2 - 1,99 eur roč2ne výpočtom 510,33 eur za mesiac / 3062 m2 = 0,16 eur × 12 mesiacov = 1,99 eur /rok ). Po ďalšom rozšírení návrhu doručenému súdu dňa 24.9.2013 (čl.sp.252) žalobkyne už v 1. až 3. rade žiadali (rozširujúc svoj návrh) bezdôvodné obohatenie aj na obdobie od 9.9.2011 do 9.9.2013 v rozsahu (už upravenom podľa znaleckého posudku J.. C.) voči žalovanému v 1. rade o výmere 495 m2 a žalovanému v rozsahu 1871 m2 vo výške určenej znaleckým posudkom Ing. W. V. v sume 2110 eur ročne ( t.j. 0,69 eur/za m2/ rok) (znalecký posudok čl. sp. 159).
3. Žalobkyne označili a predložili súdu výpis listu vlastníctva č. XXXX k.ú. W., list vlastníctva č. XXXX k.ú. W., list vlastníctva č. XXXX , k.ú. W., list vlastníctva č. XXXX k.ú. W., list vlastníctva č. XXXX, k.ú. W., fotografie katastrálnej mapy dotknutých pozemkov a rovnopis výzvy zo dňa 23. 3. 2010, ktorou žiadali bezdôvodné obohatenie na žalovaných, ďalej predložil fotodokumentáciu (č.l.sp. 57 až 64) , žalobkyne ďalej predložili územný plán obce a poukazovali na to, že podľa platného územného plánu obce Petrovany daná lokalita, v ktorej sa nachádzajú dotknuté pozemky je určené na výstavbu rodinných domov to znamená, v lokalite intravilánu obce W. a podľa uvedeného je reálne, že tržná cena jedného m2 má hodnotu 20 eura, v ďalšom predložili v zmluvu o obstaraní veci uzatvorenú medzi spoločnosťou Presty s.r.o. ako objednávateľkou žalobkyňou v 1. rade zo dňa 26. 3. 2011 v zmysle, ktorej obstarávateľ mal zabezpečiť pre objednávateľku odpredaj pozemkov, ktoré sú taktiež v lokalite dotknutej územným plánom obce za kúpnu cenu minimálne 20,50 eura za 1 m2, tak žalobkyne naďalej zotrvali na svojom návrhu aj napriek vyjadreniam žalovaných a navrhli vo veci vykonať znalecké dokazovanie pozostávajúce zo zamerania predmetných pozemkov užívaných žalovanými v 1. a v 2. rade a následne navrhli doplniť dokazovanie znaleckým posudkom za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nájmu tak, aby bolo možné následne určiť samotnú výšku bezdôvodného obohatenia.
4. V priebehu konania zomrel pôvodný žalobca v 1. rade dňa 10. 10. 2012 a jeho právnymi nástupkyňami na základe osvedčenia o dedičstve č.k. 35D 1163/2012 - 51 zo dňa 15. 1. 2013 vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam sa stala žalobkyňa v 2. až 3. rade. Z predloženého osvedčenia však vyplynulo, že predmetom dedičského konania nebola pohľadávka uplatňovaná v tomto súdnom konaní ich právnym predchodcom B. S., dovtedy ako žalobcom v 2. rade.
5. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobcovia pokiaľ sa domáhajú úhrady tak, ako je špecifikovaný v petite návrhu na vydanie platobného rozkazu je návrh nedôvodný a na navrhli, aby ho súd v celom rozsahu zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania poukázal na to, že samotný výpočet výšky bezdôvodného obohatenia je pochybný a suma, ktorej sa domáhajú je neadekvátna a neprijateľná. Žalovaný v 1.rade následne pri ohliadke na mieste samom namietal, že pred budovou, ktorá je v jeho vlastníctve vedie prístupová cesta, ktorá je zhutnená vysypaná drobnými kamienkami je však aj využívaná aj tretími osobami. Podľa zamerania vykonaného Ing. P. C.arasovičom v znaleckom posudku č. X/XXXX žalovaný v 1. rade užíva plochy pod stavbou o výmere 254 m2, manipulačné plochy 177 m2, a aj plochu medzi stavbou a plotom o výmere 64 m2. Pričom znalec uviedol, že manipulačná plocha 177 m2 je užívaná aj tretími osobami nie len žalovaným v 1. rade.
6. Žalovaný v 2. rade vo veci taktiež uviedol, že pozemky užívajú bez právneho dôvodu avšak nie v rozsahu plochy 3062 m2. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade znalec J.. P. C. v znaleckom posudku č. X/XXXX zameral diel č. 4 o výmere 83 m2 ako plochy pod stavbou, diel č. 6 o výmere 311 m2 ako plocha pod stavbou, diel č. 8 o výmere 11 m2 a diel č. 9 o výmere 19 m2 tiež ako plochu pod stavbou, ako manipulačné plochy užívané žalovaným v 2. rade označil znalec diel č. 5 o výmere 125 m2, ďalej diel č. 7 o výmere 182 m2, diel č. 11 o výmere 105 m2 ako cesta, ďalej znalec uviedol, že plochy, ktoré žalovaný neužíva, ale výkon vlastníckeho práva je obmedzovaný, nakoľko plochy sa nachádzajú v oplotenom areály o výmere 940 m2 označených ako diel č. 10, 11 a č. 12. Tu poukázal na to, že táto plocha by mohla byť, odpočítaná diel č. 11 o výmere 105 m2 nakoľko ide o prístup k budove postavenej na parcele XXX/X a dláždený rigol ktoré je možné zrušiť, tak, aby neobmedzoval vlastníkov.
7. Žalobkyne, ale aj žalovaní navrhli vo veci vykonať dokazovanie znaleckým posudkom na zistenie všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov a obvyklého nájomného. Vo veci bolo vykonané také dokazovanie znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalcom J.. W. V. (č.l. sp. 159) znalec určil hodnotu pozemkov, 1 m2 dotknutých pozemkov (metódou polohovej diferenciácie) na sumu 10,73 eura a obvyklé nájomné na za 1 m2 - 0,69 eur/rok. Znalec zdôvodnil, že bola použitá metóda polohovej diferencia, nakoľko použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nebolo možné, pretože pozemok nebol schopný dosahovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu. Pokiaľ ide o územný plán obce uviedol ,že v danom území sa predpokladá so živočíšnou výrobou, ktorá je limitovaná. Plocha poľnohospodárskeho areálu v severovýchodnej časti obce je pre živočíšnu výrobu limitovaná počtom stavu chovu pri neurčení druhu úžitkových hospodárskych zvierat ustajnených na jeho ploche, pre ktoré potrebné pásmo hygienickej ochrany poľnohospodárskeho areálu k obytným plochám neprekročí vzdialenosť v šírke 100 metrov od oplotenia vrátane realizácie účinných opatrení na jeho zmiernenie. Prípustné je využitie tejto plochy na nezavadnú nepoľnohospodársku výrobu, skladov netoxického materiálu, dopravnej a technickej infraštruktúry.
8. Z uvedeného vyplynulo, že tvrdenia žalobkýň o určení tohto územia na bytovú výstavbu územným plánom obce nie je pravdivé.
9. Žalovaný v 2. rade nesúhlasil so znaleckým posudkom J.. V. a poukázal na to, že ocenenie pozemkov je možné vykonať troma metódami. Znalec považoval za najobjektívnejší aj najspravodlivejšiu porovnávaciu metódu, čo uviedol v konaní vedenom na tunajšom súde v obdobnej právnej veci pod sp.zn. 14C 277/2008. V tomto konaní po podaní odvolania žalovaným v 2. rade Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 1Co 12/2012 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové dokazovanie s tým, že uložil súdu prvej inštancie spracovať kontrolný znalecký posudok, podľa metódy porovnávacej. Poukázal na neobjektívnosť určenej sumy pozemku znalcom J.. V., nakoľko podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi J.. Q. C. ako predávajúcim a Š. S. ako kupujúcim, predávajúci predal pozemky kupujúcemu v tej istej lokalite v roku 2011 za cenu 1,165 eura za m2 potom určená cena 10,73 eur na m2 je evidentne neprimerane vysoká, podľa jeho názoru ak, by znalec použil porovnávaciu metódu ceny pozemkov, ktorá sa pohybovala danej lokalite vo výške 1,7 eur na m2 suma by bola iná. Ďalej znalec nezohľadnil vo svojom posudku skutočnosť, že žalobcovia mohli a môžu užívať väčšiu časť pozemkov na účely, na ktoré sú určené t.j. na poľnohospodársku výrobu, čo doteraz neurobili. Z toto dôvodu teda výška nájmu, by mala byť určená diferencovane a to tak, že za zastavané pozemky vyššia, a žiadna za časti pozemkov, ktoré môžu užívať žalobcovia. Na presné a úplné zistenie skutkového stavu navrhol, aby súd nariadil vypracovanie kontrolného posudku, v ktorom, by znalec porovnávacou metódou určil cenu pozemkov a pri výpočte nájmu zohľadnil zastavané plochy, manipulačnú plochu a plochy, ktoré je možné užívať vlastníkmi na poľnohospodársku činnosť. Ďalej, aby zohľadnil skutočnosť, že žalobcovia majú prístup na tieto pozemky.
10. Podľa znaleckého posudku J.. K. Q. ( znalca ustanoveného vo veci sp. zn. 14C 277/2008) znalecký posudok J.. V. bol metodicky vypracovaný v zmysle vyhlášky č. XXX/XXXX D.. D.., výber metódy a ohodnotenie pozemkov je na výbere znalca. J.. V. nemal k dispozícii kúpnopredajné zmluvy podobných pozemkov, tak sa rozhodol pre metódu polohovej diferenciácie. Pri metóde polohovej diferenciácie sa znalec oboznámi so súčasnou situáciou na realitnom trhu s podobnými pozemkami v danej obci a stanoví jednotkovú východiskovú hodnotu pozemkov a upraví ju koeficientom polohovej diferenciácie, kde sa zohľadňujú viaceré faktory, napríklad poloha pozemkov v danej obci, intenzita a spôsob využitia pozemku, dopravné spojenie s obcou, vybavenosť pozemku technickou infraštruktúrou a posúdenie vplyvu povyšujúcich a redukujúcich faktorov majúcich vplyv na hodnotu pozemku. Hodnotenie kritérií a stanovenie jednotlivých koeficientov je vo výlučnej kompetencii znalca. Pri odhade všeobecnej hodnoty pozemkov boli použité metodické postupy uvedené v prílohe č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení. Pre čo najobjektívnejšie stanovenie hodnoty pozemkov sa rozhodol v znaleckom posudku použiť J.. Q., taktiež metódu polohovej diferenciácie a aj metódu porovnávaciu a následne vybrať metódu, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty pozemkov. Princíp metódy polohovej diferenciácie na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku uviedol v stanovisku k úlohe č. 1. Uviedol, že porovnávacia metóda spočíva v porovnávaní pozemkov rovnakého druhu, v porovnateľnej veľkosti a s podobnou intenzitou a spôsobom využitia v podobnej oblasti. Všeobecne sa táto metóda považuje za metódu, ktorá vie najpresnejšie odhadnúť správanie sa realitného trhu, no prekážkou sú väčšinou chýbajúce potrebné údaje z kúpnopredajných zmlúv porovnávanej nehnuteľnosti, pretože nie sú verejne prístupné. Vzhľadom k tomu, že sa hodnotia pozemky v areáli, kde všetky parcely majú podobne parametre a časť parciel zmenila majiteľa a existujú reálne kúpne zmluvy, dala sa využiť na hodnotenie pozemkov a metóda porovnávacia. Porovnávacou metódou sa hodnota pozemkov stanový porovnaním už s reálnymi prevodmi podobných pozemkov v danej lokalite. Použitie výnosovej metódy na odhad všeobecnej hodnoty pozemkov nebolo možné z dôvodu, že hodnotené pozemky a ani pozemky blízkom okolí nie sú prenajímané, preto nebolo možné stanoviť ich výnos z ich prenájmu a tým neboli dostatočné podklady pre danú metódu. Ako najvhodnejšiu metódu vybral metódu porovnávaciu hodnotením pozemkov a boli na porovnávanie vyberané pozemky, ktoré sa rovnako ako zhodnotené pozemky nachádzajú v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva a tie lepšie vystihujú polohu, intenzitu využitia druh a tvar pozemkov, možnosť ich napojenia na inžinierske siete, možnosť realizácie prípojok sieti a možnosť prístupových ciest do areálu cez parcely vo vlastníctve tretích osôb. Znalec vo veci poukázal, že z dôvodu množstva súkromných vlastníkov parciel a podielového spoluvlastníctva v areáli a nevysporiadaných vlastníckych vzťahov pre realizáciu prípojok inžinierskych sieti a prístupových ciest v priemyselnom areáli klesá ich využiteľnosť a hodnota. Poukázal na to, že je potrebné si uvedomiť, že ak sa predá v zastavanom území obce nejaký pozemok za jednotkovú cenu 20 až 30 eur, nie je možné predpokladať, že všetky pozemky v obci budú mať podľa podobnú hodnotu. Každý pozemok v obci má svoju polohu, tovar, účel a intenzitu využitia, vybavenosť, vlastnícke vzťahy a rôzne pozitívne aj negatívne vlastnosti. Hodnota pozemkov záleží od množstva vplyvov, ale rozhodujúcimi je konečný predpoklad ich umiestnenia na realitnom trhu. Pôvodný poľnohospodársky areál pozostáva z viac ako 25 parciel a asi 100 súkromných podielových vlastníkov. V priebehu rokov 2004 až 2012 došlo k zmene vlastníckych vzťahov u 14 - tich parciel a viac ako 30 podielových spoluvlastníkov uzavrelo kúpne zmluvy s novými vlastníkmi a nie je možné spochybniť všetky uzavreté zmluvy a nie je ani možné prehlásiť, že všetci pôvodní vlastníci parciel, ktorí uzatvorili kúpnopredajné zmluvy konali bez patričnej informovanosti alebo, že boli ovplyvnení neprimeranými pohnútkami. Uzavreté zmluvy považuje za bežné obchodné prípady. Priemyselný park v súčasnosti pozostáva z viac ako 25 parciel s viac ako päťdesiatimi súkromnými podielovými spoluvlastníkmi, pričom prevažná časť parciel má šírku 5 až 10 metrov a dĺžku 150 až 200 metrov. Tento tvar pozemkov výrazne obmedzuje realizáciu stavebných zámerov a využitie takýchto parciel je veľmi sťažené. Stavajúce prípojky inžinierskych sieti vedú cez parcely viacerých vlastníkov a aj prípadné ďalšie prípojky , by sa v súčasnosti nemohli realizovať pre nevysporiadané vlastnícke vzťahy. Podobným problémom sú prístupové cesty. Pozemky priečne križujú stávajúce budovy, prístupové cesty a prípojky inžinierskych sieti. Tovar a rozdelenie pozemkov budú aj v budúcnosti obmedzovať stavebné zámery pri stavbe nových budov, prístupových ciest a inžinierskych sietí, pokiaľ nebudú vytvorené ucelené parcely s prístupom z obecnej cesty a s možnosťou napojenia prípojok inžinierskych sieti distribučných rozvodov vedených po obecných pozemkoch. V závere zhodnotil stanovenú všeobecnú hodnotu pozemkov vo vzťahu k aktuálnemu stavu na realitnom trhu a voči ponukám pozemkov v realitných kanceláriách. Aktuálny stav na realitnom trhu so stavebnými pozemkami v obci Petrovany sa najlepšie dá posúdiť podľa zreálnených ponúk realitných kancelárií. Všeobecná hodnota pozemkov je vždy nižšia ako ponuky realitných kancelárii, pretože cena sa môže postupom času znižovať a aj pri konečnom jednaní sa môže ešte znížiť a je potrebné odpočítať aj náklady spojené s províziou realitnej kancelárie a nákladov za vklad do katastra. Pozemky na výstavbu rodinných domov sa pohybujú v súčasnosti v rozpätí od 15 do 22 eur za 1 m2, pozemky v priemyselných parkoch od 25 do 35 eur za 1 m2. Ponuku na pozemok na bežnú priemyselnú výstavbu v ponukách nenašiel všetky tieto ponuky sú ale celistvé pozemky a výmera od 500 m2 do 2000 m2 a v priemyselnom parku od 10.000 m2 do 20 000 m2 s prístupom z obecnej cesty a s možnosťou priameho napojenia na inžinierske siete z obecných rozvodov. Uviedol, že, hodnotené pozemky v bývalom poľnohospodárskom areáli sa s ponukami v realitných kanceláriách nedajú vôbec porovnávať z dôvodu, že spomínaný tvar pozemkov, prípojky inžinierskych sieti a prístupové cesty sú cez parcely viacerých vlastníkov a množstvom súkromných podielových spoluvlastníkov a neumožňujú ich umiestnenie na realitný trh. Z toho dôvodu znalec J.. Q. určil všeobecnú hodnotu nájmu na pozemok za 1 m2 vo výške 0,192 eur na rok (vo veci 14C 277/2008, v obdobnej právnej veci).
11. Podaním doručeným súdu dňa 24. 9. 2013 (č.l.sp. 252) prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne rozšírili svoj návrh a navrhli, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne sumu v 683,10 eur a žalovanému v 2. rade spoločne a nerozdielne 2581,98 eura. Za obdobie od 9.9.2011 do 9.9.2013.
12. Žalobkyne vo veci tvrdili, že areál je oplotený a uzamknutý, žalovaný v 2. rade namietal uvedenú skutočnosť a poukázal na to, že v danom prípade si nikdy žalobkyne ani ich právny predchodca neuplatňovali právo užívať predmetnú ornú pôdu. To, že areál je oplotený v časti za nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, však mal súd zistené aj z vykonanej ohliadky aj potvrdené znalcami.
13. Vzhľadom na rozpory uvádzané v znaleckých posudkoch J.. Q. a J.. V., súd vykonal dokazovanie výsluchom znalca J.. V., ktorý vo veci uviedol, že čo sa týka a určenia všeobecnej hodnoty pozemku túto určil na sumu 10,73 eura za m2 s poukazom, že v danom prípade vyhodnocoval všetky aspekty. Na jednej strane sa môže zdať cena príliš vysoká na druhej strane príliš nízka poukázal však na to, že ide o areál bývalého poľnohospodárskeho družstva a je všeobecne známe, že nebol udržiavaný v súlade so stavebným poriadkom a neboli vypracované a technický spracované napr. inžinierske siete, kanalizácia. Obecný úrad ako stavebný úrad však vydal povolenia a boli rekonštruované budovy na druhej strane tento areál a pozemky sú zastavania schopné, čiže tieto aspekty zohľadnil poukázal na to, že v okolí Prešova v porovnateľných obciach ako sú W. len ťažko, by sa našiel pozemok, ktorý by bol pod hodnotu 10 eur za 1 m2.
14. Žalovaní vo veci za takého stavu navrhli vykonať kontrolné znalecké dokazovanie.
15. Vo veci bola ustanovená preto znalkyňa J.. V. R. a vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX (č.l.sp. 286), pri vyhotovení znaleckého posudku použila tak metódu polohovej diferenciácie ako aj metódu porovnávaciu. Znalkyňa vykonala podrobnú analýzu polohy nehnuteľnosti, analýzu využitia nehnuteľnosti, aj analýzu prípadných rizík spojených s využitím nehnuteľností. Pri použití metódy polohovej diferenciácie určila nájomné za rok 2008 - 0,36 eur za rok za m2, v roku 2009 - 0,29 eur za m2, rok 2010 - 0,25 eur za m2, v roku 2011 - 0,30 eur za m2, za rok 2012 - 0,26 eur za m2, za rok 2013 - 0,26 euro za m2. Podľa porovnávacej metódy v roku 2008 - 0,40 eur za m2, v roku 2009
- 0,29 eur za m2, za rok 2010,29 euro za m2 , v roku 2011 - 0,29 eur za m2 , v roku 2012 - 0,29 eur za m2, v roku 2013 0,29 eur za m2.
16. Podaním doručeným súdu dňa 11.12.2014 sa vyjadrili žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu a poukázali na to, že ich vlastnícke právo k predmetným pozemkom bolo poškodené už za predchádzajúceho režimu núteným záberom prospech družstva a o zmene pomerov ako vlastníci boli odkázaní prizerať sa podnikania tretích osôb na ich úkor, čím sú opakovane poškodzované. Poukazovali na znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný J.. V. M., ktorým bola hodnota porovnateľných pozemkov podľa ich tvrdenia určená na sumu 29,59 euro za m2 uvedené žiadali zohľadniť rovnako znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný J.. B. R., kde bola cena obdobných pozemkov stanovená vo výške 25,98 eur za m2 a navrhovali , aby uvedené bolo zohľadnené v rámci kontrolného znaleckého dokazovania
17. Ako vyplynulo z predloženého znaleckého posudku J.. M., týmto boli oceňované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v priestore pri domových záhrad za jestvujúcou ulicovou zástavbou individuálnej bytovej výstavby. Súd mal za to, že v danom prípade nie je možné vychádzať z týchto cien, nakoľko sa jedná o ocenenie iných pozemkov respektíve pozemkov, ktoré im majú iný charakter.
18. Vo veci však bol vyhotovený kontrolný znalecký posudok ako to požadovali žalobkyne inštitútom znalcov súdneho inžinierstva č. X/XXXX (č.l.sp. 447) v zmysle ktorého znalecký ústav konštatoval, že jednotková všeobecná hodnota trhová hodnota pozemkov stanovená metódou polohovej diferenciácie ide 4,71 eur za m2 a hodnota stanovená porovnávacou metódou 2,79 eur za m2. Znalecká organizácia poukázala na to, že aby všeobecná hodnota nájmu za predmetné pozemky vyjadrovala objektívnu hodnotu nájmu medzi vlastníkmi stavieb a vlastníkmi pozemkov, pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov nie je zohľadnená existencia z cudzích stavieb na predmetných pozemkoch. Jednotková všeobecná hodnota pozemkov bola stanovená metódou polohovej diferenciácie aj porovnávacou metódou , podľa požiadavky súdu. Rozdielnosť vo výstupoch u oboch metód uviedol spracovateľ znaleckého posudku, sú značné a môžu byť spôsobené skutočnosťou, že informáciami o cenách porovnateľných nehnuteľností - pozemkov - druhu orná pôda v danej lokalite boli realizované kúpne zmluvy, ako sú ohodnocované pozemky, t. j. v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva. Na trhu s nehnuteľnosťami ponuka poľnohospodárskych pozemkov v danej lokalite je nulová. Predmetné pozemky z dôvodu ich špecifickej polohy (prevažne v uzatvorenom areáli so živočíšnou výrobou) a z dôvodu existujúcich rizík, spojených s hodnotenými pozemkami (ochranné pásma zo zákona, prístup po komunikáciách po pozemkoch vo vlastníctve viacerých osôb, nie zriadené vecné bremená), sú iba ťažko umiestniteľné na trh s realitami. Všeobecná hodnota pozemkov, stanovená metódou porovnávania, podľa úsudku znaleckej organizácie, lepšie vystihuje špecifiká predmetných pozemkov (stanovuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností porovnaním s už zrealizovanými prevodmi obdobných nehnuteľností v rovnakej lokalite a v danom čase). Cena, za ktorú sa predajú nehnuteľnosti, je vždy výsledkom dohody medzi kupujúcim a predávajúcim. Znalecká organizácia poukázala na to, že vzhľadom na dostatočný počet podkladov, vzhľadom na lokalitu, špecifickosti a atraktivitu a vzhľadom na to, že porovnávacia metóda sa svojim postupom najviac približuje k definícii všeobecnej hodnoty nehnuteľností (nakoľko vychádza z reálnych údajov o trhu s nehnuteľnosťami tak v danom čase a mieste), je pre stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov vhodnejšia. Celkovo znalecká organizácia vyčíslila obvyklé nájomné o výmere 495 m2 žalovanému v 1. rade sumou 340 eur za obdobie od 7. 4. 2008 do 31. 12. 2008, za obdobie od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009, od 1. 1. 2010 do 8. 4. 2010, od 9. 9. 2011 do 31. 12. 2011, od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012, od 1. 1. 2013 do 9. 9. 2013, a pre žalovaného v 2. rade vo výške 1.310 eur.
19. Súd vo veci vykonal všetky navrhované dôkazy prednesené žalujúcou stranou ako aj žalovanou stranou.
20. Podľa § 219 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.
21. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
22. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov ( ďalej len Občianskeho zákonníka), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
25. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
26. Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
27. Podľa § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
28. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
29. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
30. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.
31. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.
32. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 v znení účinnom k 5.4.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. V súlade s ust. § 135 Občianskeho súdneho poriadku je súd viazaný rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva.
36. V prvom rade treba zdôrazniť, že žalobcom, respektíve ich právnym predchodcom boli prinavrátené pozemky podľa zákona o pôde, dňom účinnosti zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku (Zákon o pôde), účinnému od 24.6.1991.
37. Dňom účinnosti tohto zákona v zmysle § 22 zanikli k týmto pozemkom jednak právo družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi poľnohospodárskeho družstva, právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby, právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa, právo bezplatného užívania rybníkov, právo trvalého užívania nehnuteľností vo vlastníctve štátu, právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu.
38. Žalovaní sú preto povinní v súlade s ustanovením § 451 ods. 1 a 2 OZ bezdôvodné obohatenie žalobcom vydať.
39. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, táto zodpovedá primeranému nájomnému. Primerané nájomné predstavuje výšku nájomného poskytovanú vlastníkom obdobných nehnuteľností, ako aj zastavanej plochy inými nájomcami za rovnaké obdobie, rovnako kvalitnú pôdu a v rovnakej lokalite.
40. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 2. rade žalovaného, že nájomné, by malo zodpovedať výške za akú poskytuje prenájom poľnohospodárskej pôdy Slovenský pozemkový fond resp. určenej podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z.. Dôvodová správa k zákonu č. 504/2003 Z. z. uvádza, že zo súkromného právneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku ani druh pozemkov evidovaných v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. Táto právna úprava rozlišuje nájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na poľnohospodárke účely pri prevádzkovaní podniku. Cieľom zákona bolo stabilizovať dlhodobý nájom poľnohospodárskej pôdy a ide o právnu normu, ktorá dopĺňa všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy špeciálnymi ustanoveniami a to osobitne pre nájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku vrátane nájmu podniku alebo jej časti. Úmyslom zákonodarcu v danom prípade bolo poskytnúť zvýšenú ochranu nájomným vzťahom pre zohľadnenie špecifík predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov vzhľadom na podporu hospodárneho využívania potenciálu poľnohospodárskej a lesnej pôdy a za účelom intenzívnej ekonomickej podpory výrobcov.
41. Tu však dáva súd do pozornosti nový právny predpis zák. č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku z ust. § 2 ktorého vyplýva, že poľnohospodárskym pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie poľnohospodárska pôda alebo pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, avšak v zmysle ods. 2 písm. b) za poľnohospodársky pozemok sa nepovažuje pozemok v zastavanom území obce, ktorými sú aj pozemky predmetné. Podľa dôvodovej správy ku predpisu č. 140/2014 Z.z. dôvodom prijatia tejto úpravy v Slovenskej republike bola potreba popri doterajšej právnej úprave prijať zákon, ktorý bude regulovať nadobúdanie poľnohospodárskych pozemkov a zamedzí ich špekulatívnym nákupom, následnej zmene druhu pozemku a možnému zneužívaniu vlastníctva vo vzťahu k doterajším nájomcom, najmä požadovaním neprimeraného nájomného.
42. Cieľom vyššie uvedenej právnej úpravy bolo, aby vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy mohli nadobúdať aj fyzické osoby, ktoré spĺňajú predpoklady, ktoré táto právna úprava zadefinovala. S cieľom naviazať na ústavnú konformnosť na čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tejto ústavnej normy nielen vyvlastnenie, ale aj akékoľvek nútené obmedzenie vlastníckeho práva, je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Právna úprava nadobúdania vlastníckeho práva k poľnohospodárskej pôde predstavuje zásah do obsahu vlastníckeho práva jej doterajšieho vlastníka, pretože výrazne zúžila okruh osôb, na ktoré bude môcť svoju pôdu previesť (práve však pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, tohto charakteru, boli z tejto ochrany vyňaté).
43. Zákon č. 140 /2014 Z.z. sa nevzťahuje na všetky poľnohospodárske pozemky. Z jeho pôsobnosti sú vyňaté záhrady, poľnohospodárske pozemky nachádzajúce sa v zastavanom území obce zobrazenom v katastri nehnuteľností a pozemky s malou výmerou (do 2 000 m2), aj keď sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Z poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce sú z pôsobnosti zákona vyňaté tiež tie pozemky, ktoré sú podľa predpisov o územnom plánovaní určené na iné než poľnohospodárske využitie (najmä na výstavbu), ako aj pozemky, ktorých možnosť poľnohospodárskeho využívania je nad obvyklú mieru obmedzená napríklad v záujme ochrany prírody a krajiny alebo vodných zdrojov a pozemky priľahlé k stavbám, ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria so stavbou funkčný celok.
44. V súvislosti s vyššie citovaným súd poukazuje na to, že geometrickým plánom, ktorý v priebehu konania bol vypracovaný bolo zistené, že užívaná parcela žalovanými nie je poľnohospodárskou pôdou v pravom slova zmysle, ale súčasťou hospodárskeho dvora a zastavenej plochy, na ktorej stoja stavby označené na živočíšnu výrobu, preto má súd za to, že aplikácia vyššie citovaných ustanovení striktne, podľa ustanovení zákona č. 504/2003 Z.z. s poukazom na doplnenú právnu úpravu v zmysle zákona č. 140/2014 Z.z. nie je možná.
45. Výška bezdôvodného obohatenia spočívajúca v užívaní pozemkov na základe neplatnej nájomnej zmluvy určí súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase na užívanie obdobných pozemkov, spravidla práve formou nájmu, a ktorú by žalovaný bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy ( analogicky T. XX/XXXX ). To znamená, že žalobcovia majú právo na zaplatenie primeraného nájomného. Primerané nájomné zodpovedá trhovému nájomnému.
46. Vzhľadom na vykonané dokazovanie Súd vychádzal z vyčísleného obvyklého nájomného znaleckou organizáciou na základe všeobecnej hodnoty pozemkov podľa charakteristiky uvedenej v znaleckom posudku. V podstate obdobné závery boli konštatované aj J.. R..
47. Žalovaný v 2. rade vzniesol námietku premlčania.
48. Podľa ust. § 107ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov ( ďalej len OZ), právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
49. Súd mal za to, že námietka je čiastočne dôvodná nakoľko podaním doručeným súdu dňa 24. 9. 2013 bolo uplatnené bezdôvodné obohatenie za obdobie od 9. 9. 2011 do 9. 9. 2013 a vzhľadom na dvojročnú premlčaciu dobu nárok uplatnený za obdobie od 9. 9. 2011 do 24. 9. 2013 bol premlčaný. Námietku premlčania však vzniesol len žalovaný v 2. rade.
50. Čo sa týka časti žalobného nároku vo vzťahu ku pôvodnému žalobcovi 2. rade v tejto časti žalobkyne v 2. a v 3. rade žiadali priznať tento nárok vzhľadom na závery dedičského konania, súd je však toho názoru, že toto právo im neprináleží.
51. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatnené právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009).
52. Súd je v tomto prípade toho názoru, že žalobkyni v 2. a 3. rade v časti uplatneného nároku nesvedčí aktívna vecná legitimácia.
53. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý v rozhodnutí publikovanom v Súbore rozhodnutí pod č. C 1269, zväzok 18 uviedol, že za dediča vo vlastnom slova zmysle je možné považovať iba toho, komu bolo rozhodnutím súdu dedičstvo potvrdené, alebo, kto sa stal nadobúdateľom pomernej časti dedičstva, poprípade určitej hodnoty z poručiteľovho zanechaného majetku, súdom schválenej dohody o vyporiadaní dedičstva. Do tejto doby, je tak možné osobu uchádzajúcu sa o dedičstvo považovať len za domnelého dediča, ktorý ešte nie je nositeľom práv a povinností spadajúcich do dedičstva, ale ktorý sa ním stane so spätnou účinnosťou k dobe poručiteľovej smrti na základe výsledkov konania o dedičstve.
54. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2290/2006, podľa ktorého uznesením podľa § 175q O.s.p. sa deklarujú právne vzťahy s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Z uvedeného vyplýva, že k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva, teda v podstate k potvrdeniu nadobudnutia vlastníckeho práva dedičstvom k veciam patriacim do dedičstva po poručiteľovi ku dňu jeho smrti, je oprávnený súd iba v konaní o dedičstve. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je mimo konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím - výrokom štátneho orgánu určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacich do dedičstva. Nie je možné obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva a určovacím výrokom vyhovovať žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p. uplatňujúc, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva a v konaní o dedičstve doposiaľ neprejednané, pretože touto deklaráciou súdu by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu v konaní o dedičstve.
55. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1826/2004, publikovanom pod č. E. XXXX, Súboru rozhodnutí Najvyššieho súdu, podľa ktorého, ani jediný dedič sa nemôže s úspechom domáhať žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva pokiaľ táto vec nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadne nej nebolo jedinému dedičovi potvrdené nadobudnutie vlastníctva.
56. Súd zdôrazňuje, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka). K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva, predpokladá sa aj to, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté § 175a O.s.p.
57. Súd je toho názoru, že žalobkyne v 2. a v 3. rade boli oprávnené sa v konaní domáhať len určenia, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom pohľadávky, resp., že táto pohľadávka patrí do dedičstva po poručiteľovi a v prípade, ak by boli v konaní úspešné mohli podať, resp. žiadať príslušný súd o náhradné dedičské konanie.
58. Súd tak považoval žalobu v 2. a 3. rade uplatňovanú titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie do 10. 10. 2012 za nedôvodnú, a preto ju z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
59. Pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej organizácie s poukazom nato, že išlo o kontrolný znalecký posudok a znalecká organizácia zodpovedala aj na otázku správnosti respektíve nesprávnosti záverov uvedených v znaleckom posudku J.. W. V.. Uviedla, že znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov metódou polohovej diferenciácie, nezohľadnil riziká, ktoré sa viažu k predmetným pozemkom, čo spôsobilo, že všeobecná hodnota predmetných pozemkov bola následne stanovená nesprávnej výške a táto následne použitá ako vstupná veličina pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov výpočtom. Čo sa týka správnosti a nesprávnosti záverov v znaleckom posudku J.. V. R., znalecká organizácia poukázala na to že aj, keď je znalecký posudok veľmi podrobne popísaný postup stanovenia všeobecnej hodnoty nebol náležite zdôvodnený a podľa úsudku znaleckej organizácie pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu za užívanie pozemkov sledovanom období, ako vstupná veličina bola použitá jednotková všeobecná hodnota pozemkov v nesprávne stanovenej výške.
60. Súd v danej právnej veci teda vychádzal pri stanovení výšky z obvyklého nájomného zo znaleckého posudku vyhotoveného znaleckou organizáciou s tým, že súd ho hodnotil z hľadiska spoľahlivosti zdrojov informácií, o ktoré sa opiera aj z hľadiska presnosti a úplnosti odborných postupov , ako aj z hľadiska logických nadväzností v posudku, súčasne súd prihliadol na to že, keďže bolo v danom prípade bolo vyhotovených viac rozdielnych znaleckých posudkov znalecký posudok vypracovaný znaleckou inštitúciou považuje súdna prax spravidla za posudok vyššej úrovne.
61. Znalecká organizácia v konečnej sumarizácii stanovila bezdôvodné obohatenie žalovaného 1. rade 340 eur a u žalovaného v 2. rade v sume 1.310 eur, nezohľadnila však obdobie od 9. 4. 2010 do 31. 12. 2010 a od 1.1.2011 do 11. 1. 2011 z toho dôvodu súd vychádzajúc z uvedených údajov doplnil bezdôvodné obohatenie výpočtom základnými matematickými úkonmi v zmysle nižšie uvedeného výpočtu.
62. Pre žalobkyňu 1. rade vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, za obdobie od 7.4.2008 do 31.12. 2008, čo predstavuje 269 dní, vychádzajúc z bezdôvodného obohatenia 0,263 eur stanoveného však ročne : 365 dní v roku × 269 dní = 0,19 eur × 495 m2 = 95, 94 eur : 2 nakoľko žalobkyňa v 1. rade vlastní podiel na predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti 1/2 k celku = 47,97 eur. Za obdobie od 1. 9. 2009 do 31. 12. 2009 - 365 dní t. j. celý rok 0,168 × 495 m2 = 83,16 eur : 2 = 41,58 eur, za obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 t. j. 365 dní celý rok 0,151 × 495 m2 = 74,74 eur : 2 = 37,37 eur, za obdobie od 1. 1. 2011 do 11. 1. 2011 t. j. 11 dní 0,157: 365 × 11 dní = 0,0047 × 495 m2 = 2,34 eur : 2 % = 1,17 eur. Za obdobie od 9. 9. 2011 do 31. 12. 2011 t. j. 114 dní - 0,157 eur ročné nájomné : 365 × 114 = 0,049 eur × 495 m2 = 24,27 : 2 = 12,13 eur. Za obdobie od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012 ročné nájomné 0, 149 eur ( 366 dní ) × 495 m2 = 73,75 eur : 2 = 36,87 eur. Za obdobie od 1. 1. 2013 do 9. 9. 2013 t. j. 252 dní - ročné nájomné 0,144 eur : 365 × 252 dní = 0,0994 eur × 495 m2 = 49,21 eur : 2 = 24,60 eur. Spolu predstavuje bezdôvodného obohatenie sumu pre žalobkyňu 1. rade vo vzťahu ku žalovanému v 1. rade 201,69 eur k tomu súd priznal úrok z omeškania uplatnený však iba v časti žalobného nároku a to za obdobie z bezdôvodného obohatenia od prvého dňa za bezdôvodné obohatenie vyčíslené od 8. 4. 2008 do 11. 1. 2011 t. j. zo sumy 128,09 eur, pričom bol úrok z omeškania uplatnený od 11. 1. 2011 až do zaplatenia súd však priznal úrok z omeškania až od 17. 2. 2011, nakoľko týmto dňom sa dostal žalovaný v 1. rade do omeškania, kedy bolo žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené uznesenie o pripustení zmeny žaloby. Za ďalšie obdobie uplatňovaného bezdôvodného obohatenia od 9. 9. 2011 do 9. 9. 2013 úrok z omeškania uplatnený nebol (viď č.l.sp. 252 rozšírenie návrhu ).
63. Čo sa týka žalobkyne v 1. a 2. rade tu súd priznal bezdôvodného obohatenia od 11.10.2012, z toho dôvodu, že za časové obdobie uplatnené pred týmto dátumom žalobkyne v 1. a 2. rade, mohli uplatniť nárok za svojho právneho predchodcu tak, že táto pohľadávka patrí do dedičstva, keďže takto uplatnený nárok nebol súd priznal bezdôvodné obohatenie až od momentu kedy sa žalobkyňa 2. a 3. rade stali vlastníčkami predmetných nehnuteľností pričom žalobkyňa v 2. rade sa stala podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti 1/2 len k parcele č. XXX/XXX a žalobkyňa v 3. rade len k parcele č. XXX/ XXX v podiele 1/2 k celku. Keďže žalobný návrh znel na uloženie povinnosti solidárne / spoločne a nerozdielne, pričom žalobkyňa v 2. rade nemala aktívnu legitimáciu vo vzťahu k parcele č. XXX/ XXX a naopak žalobkyňa 3. rade nemala aktívnu legitimáciu k parcele č. XXX/XXX v tomto rozsahu uplatneného nároku súd tiež žalobu zamietol a priznal tej, ktorej žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo veľkosti zodpovedajúcej ich podielu.
64. Medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným 1. rade súd vychádzal z toho, že žalobkyňa v 2. rade je podielovou spoluvlastníčkou teda len k parcele č. XXX/XXX o výmere 1903 m2 a žalobkyňa 3. rade podielovou spoluvlastníčkou len parcele č. XXX/XXX o výmere 1159 m2 ,čo predstavuje pri percentuálnom prerozdelení ku dielu užívanej nehnuteľnosti o výmere 495 m2 žalovaným 1. rade pre žalobkyňu 2. rade - 62,15 % a pre žalobkyňu v 3. rade 37,85 % (výpočtom výmera parcely č. XXX/ XXX - 1903 m2 + výmera parcely č. XXX/XXX -1159 m2 = 3062 m2 = 100 %, 1 % = 30,62 m2, čo predstavuje z parcely o výmere 1903 m2 62,15 % a z parcely o výmere 1159 m2 37,85 %), uvedený percentuálny prepočet súd použil z toho dôvodu, že znalcom J.. P. C. boli v danom čase jednotlivé diely užívaných nehnuteľností vyčíslené, z oboch parciel bez rozlíšenia koľko m2 pripadá na parcelu č. XXX/ XXX a koľko na parcelu č. XXX/XXX, nakoľko v danom čase boli podieloví spoluvlastníci dvaja o veľkosti podielov 1/2 k celku.
65. Za obdobie od 11. 10. 2012 do 31. 12. 2012 je to 82 dní, kedy bolo vyčíslené bezdôvodné obohatenie zaťažujúce žalovaného v 1. rade vo výške 0,149 euro ročne: 366 × 82 dní = 0,033 × 495 m2 = 16,34 eur : 2 podiel pre právneho predchodcu = 8,16 eur z toho pre žalobkyňu v 2. rade 62,15 % predstavuje sumu 5,07 eur. Pre žalobkyňu v 3. rade - 37,85 % v sume 3,08 eur.
66. Za obdobie od 1. 1. 2013 do 9. 9. 2013 (252 dní) predstavovalo vyčíslené ročné bezdôvodné obohatenie 0,144 eur : 365 × 252 dní = 0,099 eur × 495 m2 = 49,21 eur : 2 = 24,60 eur z čoho 62,15 % pre žalobkyňu 2. rade predstavuje sumu 15,28 eur a pre žalobkyňu 3. rade 9,31 eur.
67. Spolu pre žalobkyňu 2. rade 5,07 eur + 15,28 a eur = 20,35 eur a pre žalobkyňu v 3. rade - 12,39 eur bez úroku z omeškania nakoľko tento uplatnený nebol.
68. Vo vzťahu k žalovanému 2. rade, žalobkyni 1. rade súd priznal bezdôvodné obohatenie z výmery 1871 m2 tak ako bolo zamerané znalcom J.. P. C. teda z celej výmery poukazujúc na to, predmetný areál bol oplotený aj zadnej časti ktorú žalovaný v 2. rade užíval resp. a oplotením zabránil žalobkyniam prístup k ich nehnuteľnosti. Avšak súd akceptoval vznesenú námietku premlčania za obdobie od 9. 9. 2011 do 24. 9. 2011. Za obdobie od 7. 4. 2008 do 31. 12. 2008 predstavuje bezdôvodné obohatenie za 269 dní sumu 0,19 eur na 1 m2 × 1 871 m2 = 355,49: 2 podiel žalobkyne 1. rade = 177,74 eur. Za obdobie od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009 - 365 dní bolo vyčíslené bezdôvodné obohatenie za 1 m2 0,168 eur × 1 871 m2 = 314,32 eur : 2 = 157,16 eur. Za obdobie od 1. 1. 2010 do 8. 4. 2010 t. j. 98 dní bezdôvodné obohatenie za 1 m2 0,151: 365 × 98 = 0,040 eur × 1 871 m2 = 75,85 eur : 2 = 37,92 eur. Za obdobie od 9. 4. 2010 do 31. 12. 2010 t.j. 267 dní 0,151: 365 × 267 = 0,11 eur × 1 871 m2 = 206,66 eur : 2 = 103,33 eur. Za obdobie od 1. 1. 2011 do 11. 1. 2011 t. j. 11 dní pri ročnom vyčíslení bezdôvodného obohatenia 0,157 eur : 365 dní × 11 = 0,0 47 eur × 1 871 m2 = 8,85 eur : 2 = 4,42 eur. Za obdobie od 24. 9. 2011 do 31. 12. 2011 t. j. 114 dní bezdôvodné obohatenie 0,157 za 1 m2 a rok 0,157: 365 × 114 dní = 0,049 eur × 1 871 m2 = 91,74 eur : 2 = 45,87 eur. Za obdobie od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012 t. j. 366 dní bolo vyčíslené bezdôvodné obohatenie vo výške 0,149 eur × 1 871 m2 = 278,77 eur : 2 = 139,38 eur. Za obdobie od 1. 1. 2013 do 9. 9. 2013 - 252 dní, ročné nájomné bolo vyčíslené vo výške 0,144 : 365 = 0,099 × 1 871 m2 = 186,01 eur : 2 = 93 eur. Spolu bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 758,85 eur, kto mu súd priznal úrok z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia vyčíslenej do 11. 1. 2011 a to teda zo sumy 480,60 eur.
69. Vo vzťahu medzi žalobkyňou 2. rade a žalobkyňou 3. rade a žalovaným v 2. rade súd priznal bezdôvodné obohatenie 11.10.2012 do 31.12.2012 t.j. 82 dní kedy ročné poistné predstavovalo sumu 0,149 eur : 366 × 82 dní = 0,33 eur × 1 871 m2 = 62,45 eur : 2 = 31,22 eur pre žalobkyňu 2. rade v pomere 62,15 % to predstavuje sumu 19,40 eur. Pre žalobkyňu 3. rade pomere 37,85 % 11,81 eur. Za obdobie od 1. 1. 2013 do 9. 9. 2013 t. j. 252 dní pri ročnom vyčíslení bezdôvodného obohatenia vo výške 0,144 eur : 365 dní × 252 dní = 0, 099 eur × 1 871 m2 = 186,01 eur : 2 = 93 eur, opäť v pomere 62,15 % pre žalobkyňu 2. rade to predstavuje sumu 57,80 eur, a pre žalobkyňu 3. rade 35,20 eur. Pre žalobkyňu 2. rade tak predstavuje bezdôvodné obohatenie vo vzťahu ku žalovanému 2. rade sumu 77,20 eur a pre žalobkyňu 3. rade vo vzťahu ku žalovanému 2. rade 47,01 eur.
70. Pokiaľ ide o trovy konania žalobkyne navrhovali rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. tento však v čase vyhlásenia rozhodnutia už nie je platný a v novom procesnom právnom predpise nemá ekvivalent.
71. Podľa § 255 ods. 1 , 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
72. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
73. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu. Aplikácia ustanovenia podľa § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasledujúcich, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach už strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, masa vykladať prísne reštriktívne.
74. V danej právnej veci nárok náhradu trov konania účastníkom nepriznal, v danom prípade súd zobral na zreteľ skutočnosť, že nároky žalobkýň boli neprimerané, ako to vyšlo najavo z vykonaného znaleckého dokazovania, čo by zakladalo nárok na náhradu trov konania na strane žalovaných, na strane druhej však na strane žalovaných súd neevidoval aspoň minimálnu úhradu, ktorú mohli žalovaní titulom bezdôvodného obohatenia v prospech žalobkýň realizovať už v priebehu konania. V záujme spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania súd preto rozhodol nároku na trovy konania ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Prešove , písomne, v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.