Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-158-2017.pdf
PDF · 105.85 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/158/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci žalobcu JUDr. Otto Markech, so sídlom kancelárie Kpt. Nálepku 336, 916 24 Horná Streda, správca podstaty úpadcu W. K., podnikajúci pod obchodným menom W. K. - MÄSKO, miesto podnikania Svätoplukova 1339, 957 04 Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 480 773, proti žalovanému Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, zastúpený Q.. P. C., bytom M. X, XXX XX K., zamestnankyňou Slovenskej pošty, a.s., o zaplatenie sumy 466,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/122/2015-112 zo dňa 7. februára 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cb/122/2015-112 zo dňa 7.februára 2017 potvrdzuje.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 466,76 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 5.12.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 27,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 10.12.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 466,76 eur s príslušenstvom titulom nájomného za užívanie nebytových priestorov. Žalobca ako správca konkurznej podstaty sa domáha úhrady nájomného za november 2014 na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 6.8.2009, podľa ktorej prenajal žalovanému nebytový priestor nachádzajúci sa v B. Y. P. B. v A. N. A. na B. ulici, súpisné číslo XXXX, presne identifikovaný v žalobe, pričom výška dohodnutého nájomného predstavovala sumu 1162,-eur mesačne a na základe Dodatku č. 1 zo dňa 16.9.2011 došlo k zmene textu v čl. IV. zmluvy v tom, že dohodou zmluvných strán bolo nájomné stanovené na sumu 466,76 eur vrátane DPH. Žalovanému za obdobie november 2014 vystavili a doručili faktúru č. 20140177zo dňa 3.11.2014 splatnú dňa 30.11.2014, ktorú neuhradil.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že podľa zmluvy o dodatku k nej žalovaný uhrádzal vystavené faktúry až do momentu podpísania podnájomnej zmluvy so spoločnosťou JFKonsulting, s.r.o. žalobcovi. Žalobca mal s vlastníkom nehnuteľnosti, spoločnosťou CORTE spol.s.r.o. uzatvorenú nájomnú zmluvu, ktorá bola ukončená dňa 31.5.2011 výpoveďou a týmto dňom podľa žalovaného
skončila aj platnosť Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 6.8.2009 v znení jej Dodatku č. 1. Žalovaný mal preto dôvodné pochybnosti o tom, na základe akého právneho titulu sa žalobca domáha voči nemu zaplatenia nájomného. Poukázal tiež na to, že v konaní sp.zn. 1R/8/2009 bolo správcovi konkurznej podstaty úpadcu CORTE spol.s.r.o. v konkurze uložené uzatvoriť nájomnú zmluvu na prenájom nehnuteľností, v ktorej sa nachádzal predmet podnájmu, ktorého úhrady nájomného sa žalobca domáha a na základe toho bola dňa 28.8.2014 so spoločnosťou JFKonsulting s.r.o. Bánovce nad Bebravou uzatvorená podnájomná zmluva, na základe ktorej žalovaný od 1.7.2014 uhrádzal nájomné a úhrady za služby spojené s podnájmom obchodnej spoločnosti JFKonsulting s.r.o. Bánovce nad Bebravou. Mal za to, že svoje povinnosti vyplývajúce mu z Dodatku č. 1 k Zmluve o podnájme riadne splnil, preto považoval svoj záväzok za sporné obdobie za splnený.
4. Súd prvej inštancie vec prejednal, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými v konaní. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, v konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp.zn. 5C/80/2011 súd určil vlastnícke právo úpadcu W. K. - MÄSKO, k predmetným nehnuteľnostiam a rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 17Co/1151/2014 zo dňa 1.7.2015. Podané dovolanie Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 7Cdo/1360/2015-588 zo dňa 25.5.2016 odmietol.
5. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43Cob/39/3016 zo dňa 18.8.2016, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 63Cb/180/2015-84 zo dňa 12.11.2015 v skutkovo a právne totožnej veci, na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 43Cob/40/2016 zo dňa 18.8.2016, ktorým potvrdil v skutkovo a právne totožnej veci rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/5/2015-59 zo dňa 12.11.2015, v ktorej súd ako prejudiciálnu otázku posudzoval charakter zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným dňa 6.8.2009 označenej ako Zmluva o podnájme nebytových priestorov, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.9.2011. V tomto konaní okresný súd rozhodnutie odôvodnil okrem iného aj tým, že po odstúpení od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim W. K. - MÄSKO so spoločnosťou CORTE, spol.s.r.o., Bánovce nad Bebravou, sa obnovilo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, v ktorých sa nachádzajú nebytové priestory W. K. - MÄSKO tak, ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou a Krajského súdu v Trenčíne. Aj keď sporové strany označili zmluvu uzavretú dňa 6.8.2009, ako Zmluvu o podnájme nebytových priestorov, okresný súd zmluvu vzhľadom na jej obsah vyhodnotil ako zmluvu o nájme nebytových priestorov, pričom vychádzal z rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 18.8.2016, v ktorom sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý posudzoval zmluvu o podnájme nebytových priestorov podľa jej obsahu a nie podľa názvu.
6. Súd prvej inštancie v tomto konaní si osvojil záver, že Zmluva o podnájme nebytových priestorov zo dňa 6.8.2009 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.9.2011 podľa jej obsahu, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v čase jej uzatvorenia úpadca označený ako nájomca v skutočnosti bol vlastníkom predmetných nebytových priestorov, spĺňa všetky zákonné náležitosti zmluvy o nájme nebytových priestorov. Žalobcovi ako prenajímateľovi vznikol záväzok prenechať žalovanému na užívanie v dome nachádzajúcom sa na B. ulici č. XXXX v A. N. A. nebytový priestor nachádzajúci sa na prízemí a pozostávajúci z miestností o celkovej ploche 182m2 a žalovanému ako nájomcovi vznikla povinnosť platiť nájomné v dohodnutej výške 466,76 eur mesačne (čl. 4.1.1 Zmluvy v znení čl. 2 Dodatku č. 1), keď súčasne bolo sporovými stranami dohodnuté, že mesačné nájomné v určenej výške až do úplného ukončenia sporu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 5C/80/2011 bude žalovaný ako nájomca vkladať do súdnej úschovy (čl. 4.2.1 Zmluvy v znení čl. 3 Dodatku č. 1). Keďže súd vyhodnotil zmluvu uzatvorenú medzi sporovými stranami ako platne uzatvorenú zmluvu o nájme nebytových priestorov, neprihliadal na žalovaným tvrdené dôvody neplatnosti zmluvy o podnájme nebytových priestorov, keďže žalobca bol oprávnený s predmetnými nebytovými priestormi disponovať; uzatvorenie takejto zmluvy nebolo podmienené žiadnym iným právnym úkonom a na platnosť tejto zmluvy nemalo vplyv ani uzatvorenie Nájomnej zmluvy dňa 10.11.2009 medzi úpadcom ako nájomcom a spoločnosťou CORTE spol. s. r. o. ako prenajímateľom. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný aj ohľadne uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a na základe uvedených dôvodov žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci nárok na náhradu trov konania voči žalovanému priznal v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca ako správca podstaty úpadcu je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov, zaviazal súd žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 27,50 eur podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu zamietol a priznal mu právo na náhradu trov konania, prípadne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný namietol, že súd prvej inštancie konštatoval, že právny úkon medzi Petrom Križanom a spoločnosťou CORTE, s.r.o., týkajúci sa sporných nehnuteľností, v ktorých spoločnosť CORTE, s.r.o. vystupovala vlastník, teda nájomné zmluvy, zmluvy o prevode nehnuteľnosti sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, mal potom odvodiť zároveň aj absolútnu neplatnosť Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 6. 8.2009. Pokiaľ je neplatná nájomná zmluva, na základe ktorej bola uzavretá zmluva o podnájme, musí byť neplatná aj táto zmluva od počiatku. Žalovaný nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil Zmluvu o podnájme nebytových priestorov zo dňa 6.8.2009 automaticky ako nájomnú zmluvu.
9. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 26Cbi/63/2011 konanie o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty spoločnosti CORTE s.r.o. v konkurze, ktoré sa týka práve nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú žalovaným užívané nebytové priestory. Podľa názoru žalovaného mal súd prvej inštancie konanie prerušiť až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. 26Cbi/63/2011. Namietal, že okresný súd neprihliadol na znenie § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého konkurzu podlieha majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu ( v tom čase to bola spoločnosť CORTE s.r.o. ) a že v zmysle § 86 ods. 3 citovaného zákona môže správca prenechať majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi do nájmu. Zmluva tak bola uzavretá v zmysle uznesenia konkurzného súdu č.k. 1R/8/2009 zo dňa 29.4.2014 a na jej základe bola následne uzavretá dňa 28.8.2014 podnájomná zmluva so spoločnosťou JFKonsulting s.r.o., pričom príjem z nájmu sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Podľa názoru žalovaného sa mal preto žalobca domáhať svojho nároku od spoločnosti CORTE s.r.o. v konkurze, resp. od spoločnosti JFKonsulting s.r.o., a žalovaný sa v tomto spore necíti byť pasívne legitimovaný. Uviedol tiež, že konal v dobrej viere, rešpektoval intencie o zákonne vydaných rozhodnutí, a napokon sa dostal do absurdnej situácie, kedy za užívané priestory má de facto uhradené všetky platby, avšak de iure v konečnom dôsledku pôsobí ako subjekt, ktorý si neplní svoje záväzky. Z tohto pohľadu sa javí vydané rozhodnutie ako nespravodlivé.
10. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 2.5.2017 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že všetky námietky žalovaného uvedené v podanom odvolaní boli vyriešené v súdnych konaniach 5C/80/2011, 17Co/1151/2014, uznesením Najvyššieho súdu SR 7Cdo/1360/2015, v rozsudkoch Krajského súdu Banská Bystrica 43Cob/39/2016, 43Cob/40/2016 a v konaní 26Cbi/63/2011. Konštatoval, že do absurdnej situácie sa dostal žalovaný, pretože platnú zmluvu uzavretú so žalobcom na dobu neurčitú relevantným spôsobom neukončil a súbežne uzatvoril ďalší zmluvný vzťah na ten istý predmet nájmu.
11. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na všetkých argumentoch, tvrdeniach, dôkazoch a vyjadreniach, ktoré k veci uviedol v rámci celého priebehu súdneho konania a trvá na podanom odvolaní zo dňa 20.3.2017 v celom rozsahu.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. V zmysle § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
16. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov účinnom k 6.8.2009, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému ( ďalej len „nájomca“ ) zmluvou o nájme ( ďalej len „ zmluva“ ).
18. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.
19. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na 2 roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3, je neplatná.
21. Súd prvej inštancie rozhodoval v tejto veci o nároku žalobcu na zaplatenie nájomného nebytového priestoru, ktorý sa nachádzal v B. Y. P. B. A. N. A. na B. ulici XXXX. Základná prejudiciálna otázka posúdenia nároku žalobcu na úhradu spojenú s nájmom nehnuteľnosti bola právoplatne rozhodnutá rozhodnutím Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5C/80/2011-333 zo dňa 11.9.2014, ktorým okresný súd určil, že vlastníkom prenajatej nehnuteľnosti je žalobca. Rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 17Co/1151/2014-480 zo dňa 1.7.2015 a dovolanie žalovaného voči rozsudku odvolacieho súdu bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 7Cdo/1360/2015-588 zo dňa 25.5.2016. Žalobca ako vlastník prenajatej nehnuteľnosti je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním spôsobom, ktorý uzná za vhodný, môže predmet svojho vlastníctva prenajať a poskytnúť ho doužívania inému subjektu za odplatu.
22. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase uzavretia Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 6.8.2009 sa žalobca domnieval, že nehnuteľnosť, ktorej sa zmluva o podnájme nebytových priestorov týkala, je vo vlastníctve spoločnosti CORTE s.r.o. a žalobca má postavenie nájomcu. Z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5C/80/2011-333 zo dňa 11.9.2014 vyplýva, že spoločnosť CORTE s.r.o. fyzicky nehnuteľnosť nikdy neprebrala, neplatila za žiadne služby spojené s touto nehnuteľnosťou a budovu užíval stále W. K.. Predmetom sporu v tejto veci je zaplatenie nájomného, pričom od uzavretia Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 6.8.2009 žalovaný tieto platby pravidelne uhrádzal. V Dodatku č. 1 k Zmluve o podnájme nebytových priestorov zo dňa 30.9.2011 bolo nájomné za užívanie predmetu nájmu stanovené dohodou zmluvných strán na sumu 466,76 eur vrátane DPH. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to do 30.9.2016, a aj keď si strany dojednali možnosť ukončenia nájmu na základe výpovede, v konaní nebolo ukončenie zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou preukázané.
23. Skutočnosť, že žalovaný dňa 28.8.2014 uzavrel Zmluvu o podnájme nebytových priestorov k tej istej nehnuteľnosti so spoločnosťou JFKonsulting s.r.o., nemá za následok ukončenie jeho zmluvného vzťahu so žalobcom. Žalovaný bol viazaný Zmluvou o podnájme nebytových priestorov uzavretou dňa 6.8.2009 so žalobcom, mal si byť preto vedomý, že nie je možné uzavrieť zmluvu o nájme alebo podnájme toho istého nebytového priestoru s dvoma rôznymi prenajímateľmi. Pokiaľ žalovaný uzavrel paralelne k zmluvnému vzťahu so žalobcom k tomu istému nebytovému priestoru aj ďalšiu nájomnú zmluvu, v ktorej sa tiež zaviazal na platenie služieb spojených s využívaním nebytového priestoru, táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalobcu.
24. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, keď Zmluvu o podnájme nebytových priestorov zo dňa 6.8.2009 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným posudzoval podľa jej obsahu, a nie podľa jej názvu. Zo znenia Zmluvy o podnájme nebytových priestorov jednoznačne vyplýva vôľa prenajímateľa poskytnúť do užívania nebytový priestor, obsah tejto zmluvy je v súlade s § 3 zákona č. 116/1990 Z.z., nakoľko je z nej zrejmý predmet a účel nájmu, výška a splatnosť nájomného a aj spôsob jeho platenia. Žalobca svoj záväzok z uvedenej zmluvy splnil, žalovanému umožnil užívať nebytový priestor od uzavretia zmluvy, žalovaný bol preto povinný uhradiť žalobcovi zmluvne dohodnuté nájomné aj za obdobie november 2014. Žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že žalobcovi nájomné za november 2014 uhradil, či už priamo žalobcovi alebo zložením do súdnej úschovy, pričom plnenie tretej osoby nepredstavuje zánik povinnosti žalovaného a rovnako ani nezakladá nárok žalobcu domáhať sa vydania poskytnutého plnenia od tretej osoby. Žalovaný je preto povinný splniť svoj záväzok a žalobcovi dohodnuté nájomné uhradiť.
25. K námietkam žalovaného v odvolaní, že okresný súd mal s ohľadom na konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 26Cbi/63/2011 o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu CORTE s.r.o. v konkurze, toto konanie prerušiť až do právoplatného skončenia uvedeného konania, odvolací súd uvádza, že pre rozhodnutie vo veci samej je právne relevantné rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu, a napokon aj výsledok dovolacieho konania na Najvyššom súde SR. Pre rozhodnutie v tejto veci bolo podstatné zistenie, komu svedčí vlastnícke právo k prenajatej nehnuteľnosti. Výsledok konania o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej podstaty nemá podľa názoru odvolacieho súdu vplyv na rozhodnutie v tejto veci, kde súd posudzuje, či žalovanému vznikla povinnosť uhradiť platby za služby prijaté v súvislosti s užívaním nebytového priestoru žalobcovi, ktorý bol rozsudkami súdov právoplatne určený za vlastníka týchto nehnuteľností. V tejto veci nebol teda dôvod na prerušenie tohto konania až do skončenia konania vedeného pod sp.zn. 26Cbi/63/2011.
26. Pokiaľ žalovaný namieta, že žalobca sa mal svojho nároku domáhať od spoločnosti CORTE s.r.o. v konkurze, resp. od spoločnosti JFKonsulting s.r.o., pretože žalovaný sa necíti byť pasívne legitimovaný v tomto spore, odvolací súd poukazuje na to, že v čase vyhlásenia konkurzu prenajatá nehnuteľnosť nepatrila úpadcovi - spoločnosti CORTE s.r.o., preto aj odkaz na § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 je v tomto prípade irelevantný. Žalovaný je povinný zaplatiť nájomné podľa platnej zmluvy, ktorú mal uzavretú so žalobcom, a nie so spoločnosťou CORTE, s.r.o., právny vzťah žalovaného k uvedenej spoločnosti sa netýka právneho vzťahu žalovaného so žalobcom, založeného Zmluvou zo dňa 6.8.2009.
27. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
28. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP ).
29. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).