Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-95-2020.pdf
PDF · 153.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/95/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: Ing. E. G. bytom Q. XXX, XXX XX G., zast. JUDr. Michalom Pijákom, advokátom so sídlom Panenská 8, 811 03 Bratislava, IČO: 42 137 438, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. augusta 2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. februára 2020 vo veci povinnosti vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v sume 2 136,91 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. augusta 2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. februára 2020.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej aj „odvolací orgán“), rozhodol vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 25.02.2020 vo veci odvolania žalobcu voči uloženiu povinnosti vrátiť neprávom mu vyplatený predčasný starobný dôchodok v sume 2.136,91 Eur do 30 dní od doručenia rozhodnutia, podľa ust. § 215 ods. 4, § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej aj „ZSP“) tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení poukázal na námietku žalobcu, že naviac vyplatená suma na predčasnom starobnom dôchodku v celkovej sume 2.136,91 Eur, vznikla v dôsledku administratívnej chyby, chybným podaním daňového priznania za rok 2013, na základe ktorého mu vzniklo povinné dôchodkové poistenie od 01.07.2014. Žalobca rozhodnutie označil za právne nesprávne a nespravodlivé, namietal, že prvostupňový orgán sa neriadil právne záväzným názorom odvolacieho orgánu a súčasne vzniesol námietku premlčania lehoty na vrátenie dávky.
2. V odôvodnení odvolací orgán ďalej konštatoval, že už rozhodnutím zo dňa 09.05.2018 bola žalobcovi podľa ust. § 236 ods. 1 písm. a/ a b/ zák.č. 461/2003 Z.z. uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v celkovej sume 2.136,91 Eur. Uvedené rozhodnutie odvolací správny orgán v odvolacom konaní zrušil pre jeho neodôvodnenosť a prvostupňovému orgánu v ďalšom konaní uložil povinnosť skúmať, či na strane príjemcu dávky, boli splnené zákonné podmienky na vrátenie predčasného starobného dôchodku podľa ust. § 236 ods. 1 písm. a/ a b/ zák.č. 461/2003 Z.z. Prvostupňový orgán vec znovu prejednal a vydal nové rozhodnutie zo dňa 25.02.2020 (súčasne
preskúmavané), ktorým bola žalobcovi opätovne uložená povinnosť podľa ust. § 236 ods. 1 písm. a/ a b/ zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v celkovej sume 2.136,91 Eur.
3. Odvolací orgán poukázal na údaje Finančného riaditeľstva SR, z ktorých podľa vyhotoveného daňového priznania za rok 2013, bol príjem žalobcu zo živnosti 14.064,08 Eur, čím presiahol zákonnú hranicu 4.830,- Eur, a od 01.07.2014 tak mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“), podľa ust. § 5 a § 21 ods. 1 ZSP. Následne bol listom pobočky Sociálnej poisťovne v Bratislave zo dňa 01.12.2014 vyzvaný, aby sa od 01.07.2014 prihlásil do poistenia ako SZČO. Odvolací orgán ďalej odkázal na ust. § 228 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 572/2009 Z.z., účinného od 01.01.2011 do 31.12.2014, v zmysle ktorého SZČO je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do 8 dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z nich do 8 dní od ich zániku. Žalobca povinnosť prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie nesplnil, preto pobočka Sociálnej poisťovne Bratislava vydala rozhodnutie zo dňa 01.08.2016, ktorým rozhodla, že mu v období od 01.07.2014 do 30.06.2015 vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie ako SZČO.
4. Žalobca dňa 31.08.2016 podal dodatočné daňové priznanie, pričom upresnil, že dosiahnutý príjem nebol príjem zo živnosti, ale príjem z prenájmu nehnuteľnosti a voči rozhodnutiu zo dňa 01.08.2016 podal odvolanie. Keďže dodatočné daňové priznanie bolo podané až 31.08.2016, nemá vplyv na vznik, resp. zánik povinného dôchodkového poistenia, od 01.07.2014. Podľa ust. § 21 ods. 3 ZSP v znení zák.č. 338/2013 Z.z., dodatočné daňové priznanie je rozhodujúce pre vznik, resp. zánik povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne dôchodkové poistenie. Spätné zohľadnenie dodatočného daňového priznania zákon neumožňuje. Účastník konania (žalobca) je zodpovedný za správnosť vyplnenia daňového priznania, ako aj za právne dôsledky prípadnej nesprávnosti údajov, ak ich v primeranej lehote neopraví. Údaje uvedené v daňovom priznaní sú záväzné pre Sociálnu poisťovňu, ktorá je povinná postupovať v zmysle príslušných ustanovení zákona. Rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 18.08.2017 bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutie zo dňa 01.08.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.09.2017. Žalobca nevyužil možnosť podať správnu žalobu a nedoplatok na poistnom uhradil.
5. Rozhodnutím zo dňa 13.06.2014 bol žalobcovi od 01.05.2014 podľa ust. § 67 ods. 1 a § 82 ZSP priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 428,70 Eur mesačne a po zápočte ďalšieho preukázaného obdobia dôchodkového poistenia, bol zvýšený na sumu 448,30 Eur mesačne. Dôchodkové dávky sa vyplácajú vždy 20. deň v mesiaci. Dôchodkový vek žalobca podľa ust. § 65 ods. 2 ZSP dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 13.12.2014. Odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku sa stal predčasný starobný dôchodok podľa ust. § 69a ods.1 ZSP v znení zák.č. 413/2012 Z.z. starobným dôchodkom. Podľa ust. § 65 ods. 7 ZSP, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Po dovŕšení dôchodkového veku má poistenec nárok na výplatu starobného dôchodku napriek tomu, že nedošlo k zániku povinného dôchodkového poistenia. Žalobca bol povinne dôchodkovo poistený v dobe od 01.07.2014 do 12.12.2014. Okolnosti, ktoré spôsobili uloženie povinnosti žalobcovi, vrátiť vyplatenú dávku, nastali až právoplatnosťou rozhodnutia ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 18.08.2017. Skutočnosť, že žalobcovi, ako poistencovi v postavení SZČO, vzniklo dôchodkové poistenie od 01.07.2014, čo je v rozpore s poberaním predčasného starobného dôchodku s dátumom priznania dňa 01.05.2014 do dovŕšenia dôchodkového veku 13.12.2014, bola zistená dňa 16.10.2017.
6. K námietke premlčania podľa ust. § 237 ods. 2 ZSP odvolací orgán konštatoval, že k premlčaniu doby na náhradu neprávom vyplatených súm (3-ročná subjektívna premlčacia doba) nedošlo, nakoľko lehoty počas konania o odvolaní a počas výkonu rozhodnutia neplynú. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku žalobcu bol posúdený, dňa 09.05.2018 bolo vydané rozhodnutie a následne, dňa 25.02.2020, bolo vydané rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť sumu 2.136,91 Eur, neprávom vyplatenú na predčasný starobný dôchodok za obdobie od 20.07.2014 do 12.12.2014, t.j. za obdobie odo dňa jeho splátky, splatnej po dni vzniku povinného dôchodkového poistenia SZČO do dovŕšenia dôchodkového veku žalobcu.
7. Odvolací orgán ďalej s odkazom na ust. § 236 ods. 1 písm. a/ ZSP, v znení zák.č. 310/2006 Z.z. konštatoval, že žalobca splnil základné predpoklady pre vznik povinnosti príjemcu vrátiť dávku alebo jej časť, pretože v čase od 20.07.2014 do 12.12.2014 mu bola vyplatená neprávom, keďže si nesplnil povinnosť, prihlásiť sa od 01.07.2014 na dôchodkové poistenie SZČO najneskôr do 8 dní od vzniku tohto poistenia, v súlade s ust. § 228 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 572/2009 Z.z., účinného od 01.01.2011 do 31.12.2014, čím vznikla príčinná súvislosť medzi nesplnením povinnosti príjemcu dávky a vznikom neoprávnene vyplatených súm. Nesplnenie niektorej z povinností príjemcu dávky spočívajúce v tom, že neoznámi riadne a včas rozhodujúce skutočnosti na nárok na dávku, jej sumu a výplatu, zakladá zodpovednosť za prípadný následok a povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy. Zodpovednosť za nesplnenie povinnosti uloženej zákonom je zodpovednosťou objektívnou a pokiaľ vznik preplatku bol spôsobený nesplnením uloženej povinnosti, nie je potrebné skúmať, či príjemca dávky spôsobil vznik preplatku vedome.
8. Ďalej s odkazom na ust. § 236 ods. 1 písm. b/ ZSP v znení zák.č. 310/2006 Z.z. konštatoval, že neprávom vyplatená suma na predčasnom starobnom dôchodku vznikla v dôsledku zmeny skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, jej sumu a výplatu, ktoré sú stanovené priamo v právnych predpisoch. Citujúc ust. § 67 ods. 4 a § 67 ods. 5 ZSP v znení platnom od 01.07.2014 ďalej uviedol, že žalobca musel mať vedomosť alebo musel predpokladať, že dávka bola vzhľadom k zmene právnych predpisov vyplatená neprávom alebo vo vyššej sume, čo preukazuje aj skutočnosť, že v čase uplatnenia nároku na dávku (dňa 29.04.2014) upravoval ZSP podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok tak, že nárok na jeho výplatu zaniká odo dňa splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Vzhľadom k prijímaniu predčasného starobného dôchodku aj v období od 20.07.2014 do 12.12.2014, počas ktorého bol žalobca povinne dôchodkovo poistený ako SZČO a výplata predčasného starobného dôchodku mu podľa ust. § 67 ods. 5 ZSP v tomto období nepatrila, napadnutým rozhodnutím mu bola podľa ust. § 236 ods. 1 písm. a/, b/ ZSP v znení zák.č. 310/2006 Z.z., uložená povinnosť vrátiť sumu 2.136,91 Eur, neprávom vyplatenú na predčasnom starobnom dôchodku. Z uvedeného dôvodu sa právo na náhradu neprávom vyplatenej sumy v subjektívnej 3-ročnej lehote nepremlčalo.
9. Odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nadobudol presvedčenie, že v konaní bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav, odôvodňujúci predpoklady na potvrdenie napadnutého rozhodnutia, prvostupňový orgán sa riadil právnym názorom odvolacieho orgánu a nové rozhodnutie dostatočne odôvodnil skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre jeho výrok. Odvolanie žalobcu označil za nedôvodné.
II.
Žaloba
10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie, pretože právo žalovanej na vrátenie dotknutých dávok je premlčané. Poznamenal, že napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým, mu žalovaná uložila povinnosť vrátiť predčasný starobný dôchodok za obdobie júl až december 2014 z dôvodu, že bol vyplatený neoprávnene a to na tom základe, že nesprávne vyplnil daňové priznanie za rok 2013 a príjmy z nájmu omylom uviedol do kolónky príjmy z podnikania. Tým mal presiahnuť hornú hranicu príjmov, pri ktorých je možné vyplácať predčasný starobný dôchodok, ktorý poberal a žalovaná mu uvedenými rozhodnutiami uložila povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy predčasného starobného dôchodku. Nestotožnil sa s vecnou argumentáciou odvolacieho orgánu a tvrdil, že predčasný starobný dôchodok mu bol vyplatený oprávnene.
11. Za dôvod žaloby však nepovažoval vecnú argumentáciu odvolacieho orgánu ale skutočnosť, že v čase vydania napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia bolo právo na vrátenie predmetných dávok premlčané. Námietku premlčania vzniesol aj v správnom konaní, žalovaná sa s ňou však nevysporiadala. Právo na vrátenie neprávom poskytnutej dávky (§ 236 ods. 2 ZSP) sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila. Lehoty neplynú počas konania o odvolaní, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky. Napadnuté, vrátane prvostupňového rozhodnutia, mu ukladá povinnosť vrátiť dávky vyplatené v období od 20.07.2014 do 12.12.2014. Žalovaná dospela k názoru, že predmetné dávky mu nepatrili, na základe podaného daňového priznania za rok 2013, ktoré jej bolo v zmysle ust. § 233 ods. 6 písm. a/ ZSP
doručené najneskôr dňa 30.06.2014. Najneskôr týmto dňom získala žalovaná subjektívnu vedomosť o tvrdenom neoprávnenom vyplácaní predčasného starobného dôchodku. Trojročná subjektívna premlčacia lehota na vrátenie poslednej z vyplatených dávok uplynula v decembri 2017. O povinnosti vrátiť neoprávnene vyplatený predčasný starobný dôchodok žalovaná rozhodla až 09.05.2018, t.j. 5 mesiacov po uplynutí premlčacej lehoty. Bez ohľadu na trvanie odvolacích konaní vo veci je zrejmé, že k dnešnému dňu je právo na vrátenie predmetných dávok premlčané.
12. Pre úplnosť žalobca dodal, že po celý čas bol dobromyseľný v tom, že vyplatené dávky predčasného starobného dôchodku mu patria, nakoľko fakticky nikdy neprestal spĺňať podmienky na ich vyplatenie a výkonom napadnutého rozhodnutia by mu vznikla nezákonná ujma. O odňatí predčasného starobného dôchodku bolo rozhodnuté výlučne na základe formálnej chyby pri vyplnení tlačiva daňového priznania. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým žiadal zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.
III.
vyjadrenia
13. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.01.2021 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na totožnosť s odvolacími námietkami žalobcu a k správnej žalobe uviedol, že o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok za obdobie od 20.07.2014 do 12.12.2014 v celkovej sume 2.136,91 Eur už bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 09.05.2018. V odvolacom konaní bolo rozhodnutie zrušené pre jeho neodôvodnenosť, keďže prvostupňový orgán v ňom neuviedol dôvody svojho právneho záveru, obmedzil sa iba na citáciu ustanovení ZSP. V ďalšom konaní rozhodol prvostupňový orgán o povinnosti žalobcu vrátiť neprávom vyplatené dávky predčasného starobného dôchodku opätovne, napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.02.2020, ktoré odvolací orgán potvrdil ako súladné so zákonom a odvolanie žalobcu zamietol.
14. Námietku premlčania označila žalovaná za nedôvodnú, pretože nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku bol posúdený a rozhodnutie bolo vydané dňa 09.05.2018, tzn. do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 01.08.2016, dňom 21.09.2017 (o vzniku povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO), od ktorého možno odvodzovať začiatok lehoty pre uloženie povinnosti vrátiť predmetné dávky predčasného starobného dôchodku. Následne bolo v zákonnej lehote vydané napadnuté rozhodnutie zo dňa 25.02.2020. Právo na vrátenie neprávom vyplatenej dôchodkovej dávky sa v súlade s ust. § 237 ods. 2 ZSP v znení zák.č. 125/2015 Z.z. nepremlčalo ani v subjektívnej ani v objektívnej lehote.
15. Aj žalobnú námietku, že dávku poberal žalobca v dobrej viere, označila žalovaná za nedôvodnú, nakoľko žalobca mal vedomosť alebo musel predpokladať, že sa dávka vyplatila neprávom, vzhľadom na zmenu právnych predpisov, pretože v čase uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok dňa 29.04.2014 už ZSP upravoval podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok s tým, že nárok na jeho výplatu zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Záverom skonštatovala, že s námietkami žalobcu sa vysporiadala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
16. Vyjadrením zo dňa 23.02.2021 sa k podaniu žalovanej (zo dňa 21.01.2021) na výzvu súdu vyjadril žalobca, so závermi žalovanej sa nestotožnil, a zopakoval, že predmetom žaloby nie je hmotnoprávne posúdenie veci ale výlučne nesprávne právne posúdenie premlčania nároku na vrátenie vyplatených dávok, resp. aj dobromyseľnosť žalobcu, ktorá je zákonnou prekážkou pre požadovanie ich vrátenia žalovanou. Tomuto sa žalovaná v podaní venuje iba okrajovo a jej argumentáciu považuje žalobca za nesprávnu.
17. K námietke premlčania s odkazom na ust. § 236 ods. 2 ZSP uviedol, že ku dňu 09.05.2018, teda ku dňu rozhodnutia o jeho povinnosti vrátiť vyplatené dávky predčasného starobného dôchodku, bol podľa cit. ustanovenia nárok na ich vrátenie premlčaný v subjektívnej lehote, pretože daňové priznanie mala žalovaná k dispozícii najneskôr dňa 30.06.2014 (§ 233 ods. 6 písm. a/ ZSP). Za mylný označil názor žalovanej, že premlčacia lehota na vrátenie sporných dávok začala plynúť až dňa 21.09.2017, čo je deň právoplatnosti rozhodnutia o vzniku jeho sociálneho poistenia, ktoré bolo vydané na základe predmetného daňového priznania. Žalovaná získala vedomosť o dôvodoch pre odňatie
jeho predčasného starobného dôchodku momentom, kedy disponovala jeho daňovým priznaním a nie až momentom, kedy o tejto skutočnosti rozhodla. Toto rozhodnutie iba dodatočne deklarovalo jej vedomosť o relevantných skutočnostiach a pre jeho vydanie nemusela získať akékoľvek ďalšie podklady alebo informácie, vychádzala výlučne z daňového priznania žalobcu, ktoré mala k dispozícii už dňa 30.06.2014. Analogicky poukázal na úpravu plynutia premlčacej lehoty v občianskoprávnych vzťahoch (§ 106 OZ), kde právna doktrína ustálene konštatuje: „V zmysle § 107 ods. 1 občianskeho zákonníka sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia.“(Fekete I. Občianský zákonník 1.Veľký komentár, Eurokódex, Bratislava 2011 s. 514). Žalobca zotrval na tom, že právo žalovanej na vrátenie dávky sa premlčiava od momentu, kedy sa dozvedela o dôvodoch pre jej vrátenie a nie až kedy rozhodla o povinnosti vzniku jeho dôchodkového poistenia. K svojej dobromyseľnosti, s poukazom na podmienku v zmysle ust. § 236 ods.1 písm. b/ ZSP poznamenal, že v čase prijímania dávok predčasného starobného dôchodku, nemal vedomosť o svojom omyle, že v daňovom priznaní za rok 2013 uviedol nesprávne príjmy z prenájmu (do nesprávnej kolónky). Po zistení chyby podal dodatočné daňové priznanie s opravou. Sociálna poisťovňa až s odstupom niekoľkých rokov po právne a skutkovo zložitom rozhodovaní, v dôsledku uvedeného pochybenia konštatovala, že ide o neprávom vyplatené dávky predčasného starobného dôchodku žalobcovi. Za opísaných okolností bol ohľadom prijatia sporných dávok dobromyseľný a v zmysle cit. ustanovení ZSP, mu nevznikla povinnosť tieto dávky vrátiť ani v prípade, ak by právo žalovanej nebolo premlčané.
IV.
Právne posúdenie
18. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho postupu v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné, a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia správneho orgánu nie sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci, a preto napadnuté i jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy rozhodujúcemu v prvom stupni na ďalšie konanie, podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 1 SSP, nakoľko to navrhli účastníci konania. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 18.05.2022 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu.
19. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite
návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993).
20. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
22. Podľa § 191 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z., sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne.
23. Preskúmaním vecí súd dospel k záveru, že sa v danom prípade jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP.
24. Podľa § 5 ods. 2 zák.č. 162/2015 Z.z., konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany právo a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
25. Podľa ods. 3 ust. § 5 zák.č. 162/2015 Z.z., pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
26. Podľa ods. 4 cit. ust. zák.č. 162/2015 Z.z., súd postupuje a rozhodujúce v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
27. Súd sa okrem obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného pred rozhodnutím oboznámil aj s obsahom prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25.02.2020, ktorým bola žalobcovi predpísaná povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v celkovej sume 2.136,91 Eur, s obsahom odvolania, námietkou premlčania, vyjadrením účastníkov a priloženým administratívnym spisom.
28. Podľa § 236 ods. 1 ZSP (v znení účinnom do 31.12.2017), príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak a/ nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b/ prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo c/ vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.
29. Podľa § 67 ods. 4 ZSP, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.
30. Podľa § 67 ods. 5 ZSP, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa jeho splátky splatnej po dni, v ktorom sa
poberateľ predčasného starobného dôchodku stal fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d/. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom fyzická osoba prestala byť fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d/; nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevznikne, ak fyzickej osobe, ktorá prestala byť fyzickou osobou podľa § 4 ods. 1 písm. d/, vznikne povinné dôchodkové poistenie podľa § 20 ods. 4.
31. Podľa § 237 ods. 2 ZSP, právo na náhradu neprávom vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní a počas výkonu rozhodnutia.
32. Podľa § 21 ods. 1 ZSP, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 21 ods. 3 ZSP, hranica príjmu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer.
34. Podľa § 21 ods. 4 ZSP v znení zák.č. 338/2013 Z.z. účinného od 01.01.2014, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.
35. Podľa § 3 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 543/2010 Z.z. účinného od 01.01.2011, je zárobková činnosť podľa tohto zákona, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a/ právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,5 okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu b/ dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, § 6 ods. 1 a 2 zák.č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. 36. Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z. z. v znení zák.č. 338/2013 Z.z., účinného od 01.01.2014; zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
37. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák.č. 543/2010 Z.z., účinného od 01.01.2011; Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu, ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
38. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení odkazuje na osobitný predpis pod čiarou § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
39. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú príjmami z podnikania :
a/ príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, b/ príjmy zo živnosti, c/ príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov 26) neuvedené v písmenách a/ a b/, d/ príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 <., ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.
40. Podľa § 6 ods. 3 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v ods.1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.
41. Podľa § 5 ZSP, je samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
42. Podľa § 228 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 572/2009 Z.z., účinného od 01.01.2011 do 31.12.2014, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.
43. Podľa § 228 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 338/2013 Z.z., účinného od 01.01.2015, samostatne zárobkovo činná osoba, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinná oznámiť príslušnej pobočke výšku príjmov a výdavkov samostatne zárobkovo činnej osoby zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 3. Samostatne zárobkovo činná osoba podľa prvej vety je povinná oznámiť príslušnej pobočke aj skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 4 a 5, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali. Údaje podľa prvej vety je samostatne zárobkovo činná osoba povinná oznámiť do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom Slovenskej republiky a v bežnom roku najneskôr do 31. mája kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok.
44. Podľa § 233 ods. 6 písm. a/ ZSP, v znení zák.č. 338/2013 Z.z. účinného od 01.01.2014, finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinné oznámiť Sociálnej poisťovni, meno a priezvisko fyzickej osoby, rodné číslo, výšku príjmu alebo výnosu, výšku zaplateného poistného na povinné verejné zdravotné poistenie a výšku základu dane z príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti fyzickej osoby, ktorá na základe daňového priznania má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, najneskôr do 30. júna kalendárneho roka alebo najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ak fyzická osoba má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu.
45. Z obsahu administratívneho spisu vyplývajú skutočnosti, ktoré medzi účastníkmi konania sporné nie sú, a to, že žalobca v rámci odvolacieho konania voči rozhodnutiu zo dňa 09.05.2018 o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok, doložil dňa 01.02.2019 Sociálnej poisťovni, ústredie s odvolaním aj potvrdenie Daňového úradu Bratislava, pobočka Pezinok, č. 100266237/2019 zo dňa 22.01.2019, o podaní dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 (ďalej aj „DPFO“) dňa 31.08.2016, v ktorom je uvedené, že príjmy žalobcu za rok 2013, sú vyčíslené príjmy z prenájmu nehnuteľnosti s uvedením výdavkov, čiastkového základu dane (§ 6 ZDP) a zaplatenej dane (ide o jediný druh príjmov). Žalobca v odvolaní zo dňa 07.05.2020 voči napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 25.02.2020 uviedol, že živnosť ukončil ku dňu 31.12.2008 a od 01.01.2009 žiadnu živnosť nevykonáva a odvtedy má príjmy výlučne z prenájmu časti rodinného domu.
Tento príjem z prenájmu v riadnom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby podanom za rok 2013, vykázal v nesprávnom riadku tlačiva ako príjem z podnikania, čo opravil podaním dodatočného DPFO za rok 2013. Z údajov poskytnutých podľa ust. § 233 ods. 6 ZSP Finančným riaditeľstvom SR najneskôr dňa 30.06.2014, tak Sociálna poisťovňa zistila (čo uviedla aj v napadnutom rozhodnutí zo dňa 04.08.2020), že jeho príjem ako SZČO zo živnosti, bol podľa podaného riadneho daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013, ktoré zaevidoval správca dane dňa 26.03.2014 vo výške 14.064,08 Eur (tzn. nad hranicu príjmu rozhodujúcu na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia § 21 ods. 1, § 5 ZSP).
46. Z obsahu administratívneho spisu, vychádzajúc z informačného systému Sociálnej poisťovne - JVP
- Registračného listu žalobcu verzia platná od 01.01.2014 vyplýva, že dátum prijatia formulára je dňa 16.10.2017 (bod 11) a registrácia do poistenia podľa rozhodnutia žalovanej č. 22462-3/2017 zo dňa 04.08.2020 (str. 3 ods. 1), v popise registračného listu je poznámka „Na základe daňového priznania bol vytvorený podklad DaP.....,“ v bode 2 registračného listu v doplňujúcich údajoch SZČO nie je uvedené IČO, v bode 9 registračného listu je uvedené obdobie poistenia žalobcu ako SZČO od 01.07.2014 do 30.06.2015. Z obsahu spisu a mailovej korešpondencie medzi zamestnancami žalovanej tiež vyplýva, že dopytmi na kompetentných zamestnancov riešili situáciu v tom zmysle, či je správna registrácia žalobcu v JVP systéme prihláškou zo dňa 16.10.2017 na povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie ako SZČO od 01.07.2014 do 30.06.2015 s poznámkou - na základe Daňového priznania. Z korešpondencie nevyplýva, že by sa „kompetentní“ zaoberali tým, že ide o príjmy z prenájmu a nie z podnikania a že nejde v podstate iba o výšku (hranicu) príjmov pre poistné.
47. Nesporou skutočnosťou je, že v roku 2013 nebol žalobca oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a takú činnosť, z ktorej mal dosahovať príjmy podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b/ zák.č. 461/2003 Z.z. podľa mylného uvedenia príjmov z prenájmu na riadku príjmov z podnikania v riadnom DPFO za rok 2013, ani nevykonával. Nemal živnostenské oprávnenie, ani pridelené IČO, príjem z prenájmu nedosiahol zo živnosti a nemal v zmysle ust. § 5 ZSP status samostatne zárobkovo činnej osoby. Príjmy dosahoval iba z prenájmu nehnuteľnosti. Za príjmy z podnikania sa považujú príjmy z vykonávania podnikateľskej činnosti na základe príslušného oprávnenia (§ 6 ods. 1 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov). Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti podľa ust. § 6 ods. 3 zák.č. 595/2003 Z.z, sa poistné do sociálnej poisťovne podľa platného ZSP neodvádza, keďže tieto príjmy nezakladajú zákonný (právny) dôvod na odvody poistného a to ani dobrovoľným prihlásením sa do Sociálnej poisťovne (registráciu do poistenia). Podľa ust. § 21 ods. 1 ZSP, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká iba samostatne zárobkovo činnej osobe a to od 1. júla kalendárneho roka, nasledujúceho po kalendárnom roku, a ktorá má príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/.
48. Z registračného listu žalobcu do poistenia vyplýva, že podkladom pri registrácii jeho poistenia bolo daňové priznanie a na základe rozhodnutia žalovanej č. 22462-3/2017 zo dňa 18.08.2017 (o vzniku povinného poistenia, právoplatným dňa 21.09.2017) vykonala sociálna poisťovňa následne, dňa 16.10.2017, registráciu žalobcu do poistenia na obdobie od 01.07.2014 do 30.06.2015. V čase rozhodovania o vzniku poistenia žalobcu ako SZČO a z dosiahnutia príjmu v súlade s ust. § 3 ods. 1 písm. b/ tzn. od rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dňa 01.08.2016, už pri vydaní rozhodnutia v odvolacom konaní dňa 18.08.2017 (právoplatného 21.09.2017) mala od žalobcu vedomosť o podaní dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby dňa 31.08.2016, za rok 2013 a oprave údajov v príjmoch čo do druhu príjmov a nie hranice príjmov z podnikania. Sociálna poisťovňa v konaní vôbec nezobrala do úvahy, že ide o iný druh príjmov, príjmov z prenájmu, ktorých skutkový stav vznikol na základe právneho vzťahu pri dosiahnutí uvedeného príjmu žalobcom (z prenájmu rodinného domu). Príjem bol v roku 2013 dosiahnutý žalobcom ako príjem z prenájmu a túto skutočnosť nezmenilo chybné vykázanie týchto príjmov za príjmy zo živnosti v DPFO za rok 2013, čo sociálna poisťovňa nezisťovala ani nezobrala do úvahy.
49. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že predmetnú skutkovú okolnosť pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sociálna poisťovňa zistila a mala ju za preukázanú iba z údajov v daňovom priznaní žalobcu za rok 2013, z dosiahnutia zákonnej hranice jeho príjmov pre vznik poistenia, keď príjmy z prenájmu nehnuteľnosti zaevidoval v riadnom daňovom priznaní za rok 2013 chybne, ako príjmy z podnikania. Rozhodnutie na vznik poistného a registráciu žalobcu do poistenia sociálnej poisťovne je preto v rozpore so skutkovým stavom a nezakladá zákonný dôvod pre vznik poistného žalobcovi. Správny súd na základe uvedeného konštatuje,
že žalobca nebol SZČO a v roku 2013 nemal ani príjem uvedený v ust. § 3 ods. 1 písm. b/ ZSP, t.j. príjem z podnikania (zo živnosti) a teda nebol u neho daný zákonný dôvod na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.
50. Žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zo dňa 04.08.2020, v ktorom žalovaná uviedla, že dňa 31.08.2016 podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2013 s tým, že dosiahnutý príjem nebol príjem zo živnosti ale príjem z prenájmu nehnuteľnosti a voči rozhodnutiu zo dňa 01.08.2016, ktorým sociálna poisťovňa rozhodla, že za obdobie 01.07.2014 do 30.06.2015 mu vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie ako SZČO, podal zároveň odvolanie. Tiež konštatoval, že podané dodatočné daňové priznanie nemá vplyv na vznik resp. zánik povinného dôchodkového poistenia od 01.07.2014, keďže bolo podané až 31.08.2016. Podľa ust. § 21 ods. 3 ZSP v znení zák..č. 338/2013 Z.z. dodatočné daňové priznanie je rozhodujúce pre vznik resp. zánik povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne dôchodkové poistenie. Spätné zohľadnenie dodatočného daňového priznania zákon neumožňuje. Údaje uvedené v daňovom priznaní sú pre sociálnu poisťovňu, ktorá je povinná postupovať v zmysle zákonných ustanovení, záväzné.
51. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia tiež uviedla, že podľa údajov Finančného riaditeľstva SR bol príjem žalobcu zo živnosti za rok 2013, podľa vyhotoveného daňového priznania 14.064,08 Eur, čím presiahol zákonnú hranicu 4.830,- Eur a tak mal od 01.07.2014 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, podľa ust. § 5 a § 21 ods.1 ZSP. Listom pobočky Sociálnej poisťovne v Bratislave zo dňa 01.12.2014 bol vyzvaný, aby sa od 01.07.2014 prihlásil do poistenia ako SZČO. (Z administratívneho spisu vyplýva, že predmetná „Výzva“ sa dňa 23.12.2014 ako neprevzatá zásielka v odbernej lehote vrátila SP späť).
52. Z rozhodnutia zo dňa 09.05.2018 a z listu ústredia Sociálnej poisťovne č. 36967-5/2019-BA zo dňa 25.03.2019 vyplýva, že pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu od 01.07.2014 vychádzala pobočka sociálnej poisťovne Bratislava z údajov o jeho príjmoch uvedených v riadnom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013, podanom dňa 26.03.2014. Uviedla, že je povinná postupovať podľa platných právnych predpisov, ktoré jej neumožňujú spätné zohľadnenie dodatočného daňového priznania za rok 2013 (§ 21 ods.3 ZSP, žalobca podal DDP dňa 31.08.2016).
53. Správny súd uvádza, že podstatnou otázkou je posudzovanie účasti žalobcu na povinnom sociálnom poistení, nestotožnil sa však so stanoviskom žalovanej k ust. § 21 ods. 3 ZSP, ktoré jej neumožňuje spätné zohľadnenie dodatočného daňového priznania za rok 2013, ktoré žalobca podal dňa 31.08.2016 a dotýka sa poistného za obdobie od 01.07.2014 do 30.06.2015. Tento výklad by mohol obstáť len v prípade, ak by sa jednalo výlučne o zmenu výšky poistného pri rovnakom vykázanom druhu príjmov (nemení sa kvalifikácia skutkovej podstaty príjmov), u žalobcu však došlo k zmene, resp. oprave kvalifikácie druhu príjmov podľa ust. § 6 zákona o dani z príjmov, t.j. príjmy z podnikania (živnosti) za príjmy z prenájmu, čo má dopad na vznik poistného podľa ust.§ 3 ods. 1 písm. b/ a § 21 ods. 1 ZSP.
54. Podľa § 21 ods. 1 ZSP povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe od 01.07. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem, uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 ZSP . Z uvedeného ustanovenia ZSP vyplýva, že pri posudzovaní účasti na povinnom sociálnom poistení podľa ust.§ 21 ods. 1 ZSP sa vychádza zo skutkovej podstaty dosiahnutých príjmov, ktoré sú príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods.1 a 2, zák.č. 595/2003 Z.z. na ktorý odkazuje § 3 ods.1 písm. b/ ZSP ) a má ich dosiahnuť SZČO.
55. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 543/2010 Z.z., účinného od 01.01.2011, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (zák.č. 595/2003Z.z.). Už v konaní o vzniku povinného poistenia žalobcu mala sociálna poisťovňa pre vznik poistenia u žalobcu preskúmať zákonný dôvod podľa ust § 21 ods.1 a citované ustanovenia ZSP, keďže už vtedy mala vedomosť, že dosiahol iba príjem z prenájmu. Tento stav však neriešila a svojim rozhodnutím založila nezákonný dôvod pre vznik poistenia žalobcu v rozpore so skutkovým stavom a ust.§ 21 ods. 1 ZSP.
56. Žalobným dôvodom je námietka premlčania podľa ust. § 237 ods. 2 ZSP. Právo na náhradu neprávom vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní a počas výkonu rozhodnutia. Žalobca namietal, že žalovaná získala vedomosť o dôvodoch pre odňatie predčasného starobného dôchodku momentom, kedy disponovala jeho daňovým priznaním za rok 2013 a nie až momentom, kedy o tejto skutočnosti rozhodla. Toto rozhodnutie iba dodatočne deklarovalo jej vedomosť o skutočnostiach relevantných pre jeho vydanie a žalovaná nemusela získať akékoľvek ďalšie podklady alebo informácie, vychádzala výlučne z daňového priznania žalobcu, ktoré mala k dispozícii už dňa 30.06.2014. Žalobca ďalej k námietke premlčania uviedol, že ku dňu 09.05.2018, keď žalovaná rozhodla o jeho povinnosti vrátiť vyplatené dávky predčasného starobného dôchodku, bol nárok na ich vrátenie premlčaný v subjektívnej lehote, pretože daňové priznanie mala žalovaná k dispozícii najneskôr dňa 30.06.2014 (ust. § 233 ods. 6 písm. a/ZSP).
57. Námietku žalobcu o premlčaní práva žalovanej považuje súd za dôvodnú. Žalovaná najneskôr dňa 30.06.2014 v zmysle ust. § 277 ods. 6 písm. a/ ZSP zistila z oznámenia Finančného riaditeľstva SR údaje o príjmoch žalobcu z podaného daňového priznania za rok 2013. Tieto údaje o príjmoch v zmysle ust. § 67 ods. 5 ZSP založili vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe od 01.07.2014 a nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zanikol žalobcovi odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku povinného dôchodkového poistenia. Sociálnej poisťovni už bolo v tom čase známe, že žalobca je poberateľom predčasného starobného dôchodku, keďže nárok si uplatnil dňa 29.X4.2014, spísaním žiadosti o predčasný starobný dôchodok dňa 30.04.2014 a od 01.05.2014 mu bol právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13.06.2014 priznaný. Jeho výplatu tak mohla žalovaná v zmysle ust. § 67 ods. 5 ZSP pozastaviť už po dni vzniku povinného poistenia žalobcu.
58. V registračnom liste žalovaná uviedla, že podklad pre poistné bol vytvorený na základe daňového priznania žalobcu, z čoho vyplýva, že vychádzala z údajov zistených z riadneho daňového priznania za rok 2013, ktoré im oznámilo Finančné riaditeľstvo SR (podľa ust. § 233 ods. 6 písm. a/ ZSP) najneskôr 30.06.2014. Vznik povinného poistenia žalobcu nie je v zmysle cit. ustanovenia podmienený registráciou žalobcu do poistenia, vzniká zo zákona a teda nevzniklo na základe rozhodnutia zo dňa 18.08.2017, právoplatného dňa 21.09.2017 tak, ako nesprávne uviedla žalovaná v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. V odôvodnení rozhodnutia zo dňa 04.08.2020 (str. 3) nesprávne uviedla, že iba na základe tohto rozhodnutia, bol po právoplatnosti nadobudnutej dňa 21.09.2017, žalobca dňa 16.10.2017 zaregistrovaný na dôchodkové poistenie a týmto dňom sa počíta začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, lebo až v tom čase zistili, že žalobcovi vzniklo povinné dôchodkové poistenie ako SZČO, preto nebola premlčaná doba na náhradu neprávom vyplatených súm na predčasnom starobnom dôchodku.
59. Pri vyvodzovaní zodpovednosti za pochybenie žalobcu vychádzala žalovaná z tých istých skutočností (t. j. z informácie o vzniku povinného poistenia počas vyššie uvedeného obdobia), ktorú mala k dispozícii už 30.06.2014. Preto je podľa správneho súdu potrebné tento dátum považovať za začiatok plynutia trojročnej subjektívnej lehoty, ktorá uplynula dňom 30.06.2017. Preto ak vydala prvé rozhodnutie o vrátení vyplatenej sumy dňa 09.05.2018, nárok už bol premlčaný. Je teda nepochybné, že preskúmavané rozhodnutia zo dňa 25.02.2020 a dňa 04.08.2020, boli vydané po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, čo žalobca dôvodne namietal.
60. Nakoľko už z týchto dôvodov neboli splnené podmienky pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí, správny súd ďalšie námietky žalobcu nevyhodnocoval. Napadnuté rozhodnutie nespĺňalo zákonom stanovené požiadavky, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého i prvostupňového rozhodnutia podľa ust. § 191 ods. 1, písm. e/ a f/ SSP, pre riadne nezistený skutkový stav a rozpor s administratívnymi spismi. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa na základe príslušných podkladov celú vec opätovne posúdi, s dôkaznými prostriedkami sa riadne a v súlade so zákonom vysporiada, rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodní tak, aby z neho bolo zrejmé, ako boli posúdené všetky rozhodné skutočnosti, resp. ktoré skutočnosti neboli považované za rozhodné, prečo a zároveň sa vysporiada s námietkami žalobcu.
61. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP). Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).