Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-44-2023.pdf
PDF · 96.12 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/44/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, Bratislava, Záhradnícka 37, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, C., D. E. X, t.č. v F. G., H., I. XXX/XX, o zaplatenie 217,96 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. K2-20Csp/246/2022-101 z 18. júla 2023
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti výroku I. týkajúcej sa úrokov z omeškania a v súvisiacom výroku o trovách konania.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Košice (v ďalšom len „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 217,96 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 13.3.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia 217,96 eura s príslušenstvom titulom náhrady poistného plnenia. Súd ustálil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným 4.10.2017 Poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda Octavia EČV: C. XXX J. v súlade so zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom len „zákon č. 381/2001 Z.z.“). Dňa 16.10.2020 v čase o 10.00 hod. došlo k dopravenej nehode v H., na ulici K. L. - M. (kruhový objazd), ktorú spôsobil žalovaný motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia EČV: C. XXX J., čím spôsobil škodu na motorovom vozidle zn. Peugeot 207 EČV: XXX XXXX. Škodu na poškodenom motorovom vozidle likvidovala poisťovňa poškodeného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., VIG, ktorá následne listom zo dňa 15.1.2021 žiadala o refundáciu vyplateného poistného plnenia žalobcu v sume 704,93 eura. Žalobkyňa dňa 29.1.2021 poukázala poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., VIG sumu 726,54 eura. Žalovaný nenahlásil vznik poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom, preto žalobkyni vznikol voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia, ktorý si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému v časti, a to vo výške 217,96 eura, k úhrade ktorej ho vyzvala výzvou z 15.2.2021. Žalobkyňa poskytla žalovanému vo výzve lehotu na zaplatenie 15 dní od doručenia výzvy, avšak žalovaný v stanovenej lehote neplnil, preto si popri uplatnenej časti poistného plnenia žalobkyňa uplatnila aj úroky z omeškania. Súd aplikujúc ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b/ a § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. ustálil, že žalovaný si nesplnil povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po
jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky vyplývajúcu mu z § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z., v dôsledku čoho má voči nemu poisťovateľ v zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti. Na základe vyššie uvedeného preto súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu spolu s príslušenstvom tvoriacim úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí žalobkyňou poskytnutej lehoty na plnenie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom len „CSP“) tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Proti rozsudku v časti výroku I. týkajúcej sa prisúdených úrokov z omeškania a výroku II. priznávajúceho žalobkyni náhradu trov konania podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobkyni neprizná úrok z omeškania ani nárok na náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní uviedol, že súhlasí so zaplatením istiny vo výške 217,96 eura, ale nesúhlasí so zaplatením úroku z omeškania a náhradou trov konania, nakoľko žalobkyňa nereaguje na žiaden z jeho pokusov o kontakt, o ktorý sa snažil e-mailovou komunikáciou a opakovane aj telefonickou komunikáciou. Po informácii o prebiehajúcom súdnom konaní proti nemu, kontaktoval žalobkyňu aj písomne. Odvolateľ mal za to, že žalobkyňa zámerne ignoruje jeho pokusy o kontakt a týmto spôsobom umelo navyšuje úroky z omeškania. Vo svojom odvolaní namietal aj skutočnosť, že mu nie je zrejmá konkrétna čiastka trov konania, nepozná číslo účtu, variabilný symbol, ani iné platobné podrobnosti. Tvrdil, že na adresu jeho trvalého pobytu mu nikdy neprišla žiadna upomienka alebo výzva na zaplatenie. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd uložil žalobkyni povinnosť kontaktovať ho písomne na adrese I. XXX/XX, H. - A. a oboznámiť ho s platobnými údajmi.
4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalovaným ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 - § 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľom (§ 380 a § 365 CSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
6. Rozsudok bol verejne vyhlásený 6. júna 2024 o 09.50 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 21.5.2024.
7. Odvolateľ napadol rozsudok súdu prvej inštancie len v časti výroku I. týkajúcej sa úrokov z omeškania a výroku II. týkajúcom sa trov konania, preto výrok I. v časti prisúdenej istiny nebol predmetom odvolacieho prieskumu a v tejto časti nadobudol právoplatnosť.
8. Odvolateľ výslovne formálne neuplatnil konkrétny odvolací dôvod, avšak z obsahu podaného odvolania možno vyvodiť, že uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a písm. h/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie práva procesné, ktoré jej zákon priznáva. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2 a 3 CSP.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku včítane obsahu súdneho spisu a procesného postupu súdu prvej inštancie predchádzajúceho vyhláseniu rozsudku dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a keďže odvolací súd ex offo nezistil ani žiadne porušenie, resp. nedostatok procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
12. Žalovaný v odvolaní namietal (ne)dôvodnosť žalobkyni priznaných úrokov z omeškania. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie náhrady poistného plnenia výzvou zo dňa 15.2.2021, ktorú odoslala na adresu trvalého pobytu žalovaného. Žalobkyňa pripojila aj doručenku, podľa ktorej predmetná zásielka bola uložená na pošte dňa 22.2.2021 a následne prevzatá dňa 25.2.2021 otcom žalovaného, ktorý prevzatie písomnosti potvrdil svojím podpisom. Z obsahu výzvy vyplýva, že žalobkyňa od žalovaného požadovala zaplatenie časti náhrady poistného plnenia vo výške 217, 96 eura, a to v lehote od 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný svoj dlh nesplnil riadne a včas, a preto má žalobkyňa v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo požadovať popri plnení aj úroky z omeškania v zákonnej výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že výzva bola prevzatá dňa 25.2.2021 a lehota na plnenie povinnosti uplynula dňa 12.3.2021, súd prvej inštancie správne a dôvodne priznal žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 217,96 eura od 13.3.2021, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie povinnosti až do zaplatenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom úrokov z omeškania je správne a odvolací súd považuje námietku odvolateľa za nedôvodnú.
13. K námietke odvolateľa ohľadom neodôvodnenosti napadnutého rozsudku spočívajúcej v nedostatočnej špecifikácii platobných údajov žalobkyne potrebných pre splnenie súdom žalovanému uloženej povinnosti zaplatiť žalobkyni trovy konania odvolací súd uvádza, že rozhodovanie o trovách konania je dvojfázové. Prvá fáza predstavuje rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom pokiaľ má konečné rozhodnutie formu rozsudku, rozhodne súd o nároku na náhradu trov konania samostatným výrokom, ktorý má povahu uznesenia. Výrok o nároku na náhradu trov konania má povahu tzv. závislého výroku, a to z dôvodu vzájomnej väzby medzi výsledkom sporu a priznaním, či nepriznaním nároku na náhradu trov konania. Druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v zmysle § 239 a nasl. CSP, o ktorej rozhodne sudca súdu prvej inštancie. Rozhodnutie sudcu o sťažnosti je konečné, bez možnosti ďalších opravných prostriedkov. Súd prvej inštancie v bode 25. napadnutého rozsudku odkazuje na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že po právoplatnosti rozhodnutia bude o výške trov konania rozhodnuté samostatným uznesením. Toto uznesenie bude žalovanému doručované rovnako ako napadnutý rozsudok.
14. Ohľadom ostatných platobných údajov, je v tomto prípade potrebné vychádzať z § 567 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak. Z uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že primárne sa na mieste plnenia záväzku dohodnú dlžník a veriteľ, avšak v prípade absencie dohody, zákon stanovuje subsidiárne pravidlá pre určenie miesta plnenia. V prípade nepeňažných záväzkov je týmto miestom bydlisko alebo sídlo dlžníka. Čo sa týka peňažných záväzkov, ak nedošlo k dohode, dlh sa považuje za donosný, teda dlžník je povinný predmet plnenia doniesť veriteľovi, pričom v prípade vyplatenia sumy v hotovosti je týmto
okamihom záväzok dlžníka splnený. Ak sa má dlh splniť prostredníctvom peňažného ústavu, záväzok je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa. V prípade dohody o splnení peňažného dlhu bezhotovostným prevodom je pre dlžníka nevyhnutnou informáciou číslo účtu, v prospech ktorého má platbu poukázať. Oznámenie čísla účtu v peňažnom ústave, na ktorý má byť platba poukázaná predstavuje veriteľovu súčinnosť potrebnú k tomu, aby dlžník riadne splnil svoj dlh. Ak veriteľ dlžníkovi číslo účtu napriek jeho žiadosti neoznámi, nie je dlžník s plnením v omeškaní počas obdobia, keď mu z dôvodov na strane veriteľa nie je číslo účtu známe. Nedostatok veriteľovej súčinnosti má po splatnosti dlhu za následok omeškanie veriteľa (§ 522 OZ) a súčasne vylučuje omeškanie dlžníka (§ 520 OZ). Ak veriteľ neposkytne dlžníkovi potrebnú súčinnosť na splnenie svojho záväzku, veriteľ sa dostáva do omeškania. V takom prípade hlavný záväzok nezaniká, avšak veriteľovi potom nevzniká právo žiadať od dlžníka úroky z omeškania, čo predstavuje ochranu dlžníka pred navyšovaním ďalšieho príslušenstva pohľadávky.
15. K námietkam odvolateľa o nemožnosti zastihnúť žalobkyňu odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 568 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.
16. Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že žalovaný rozporuje aj samotný nárok na náhradu trov konania, ktorý súd prvej inštancie priznal žalobkyni. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu vo veci a v dôsledku plného úspechu žalobkyne konaní, jej priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne argumenty, ktoré by spochybňovali plný úspech žalobkyne v konaní na súde prvej inštancie, v dôsledku ktorých by žalovaný nemal byť zaviazaný na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni, ktoré jej v súvislosti s úspešne vymoženým nárokom na náhradu poistného plnenia vznikli. Neuviedol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa nevzhliadol ani odvolací súd a z tohto dôvodu odvolacia námietka nie je dôvodná.
17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok v jeho odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
18. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania, a to podľa § 255 ods. 1 CSP nepriznal ani jednej zo strán náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).