Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/79/2017

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Virtual Relity Media, a.s., so sídlom Rybárska 1, Trenčín, IČO: 36 318 388, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., so sídlom Karpatská 11, Poprad, IČO: 47 251 506, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, IČO: 31 797 903, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Žaloba

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 12.10.2017, sa žalobca domáhal vydania uznesenia, ktorým by správny súd určil, že kontrola č. 17589-6000/2016-ODI, vykonaná žalovaným na základe Poverenia č. 9/ODI 2016 zo dňa 03.10.2016, bola nezákonná. Žalobu odôvodnil tým, že s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „Ministerstvo“) uzatvoril Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „Zmluva o NFP“), ktorej predmetom bola realizácia projektu: „Výskum aplikácie prvkov virtuálnej reality za účelom významného zlepšenia vlastností simulátorov,“ ITMS č. 26202220167 (ďalej len „projekt“). Ministerstvo sa projekt zaviazalo spolufinancovať sumou do výšky 1.488.341,81 eur. Žalobca sa v Zmluve o NFP zaviazal vykonať verejné obstarávanie súvisiace s realizáciou projektu v súlade so o verejnom obstarávaní, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) v prípade, ak je daná vecná pôsobnosť Žalobca v presvedčení, že je daná vecná pôsobnosť , uskutočnil v roku 2013 verejnú súťaž (ďalej len „“), a následne priame rokovacie konanie za účelom dodania balíka letových údajov helikoptéry Mi-171. Dňa 13.05.2013 uzatvoril Zmluvu o dielo so spoločnosťou EVPÚ, a.s. na dodávku dátového balíka. 2. Ministerstvo vykonalo opätovnú kontrolu , pri ktorej zistilo, že žalobca porušil , a preto mu udelilo korekciu vo výške 100% a vyzvalo ho na vrátenie príslušnej sumy (1.018.000,- eur). Súčasne podalo žalovanému podnet na vykonanie dohľadu nad verejným obstarávaním, týkajúcim sa . V období od 07.10.2016 do 20.12.2016 vykonal žalovaný na základe Poverenia č. 9/ODI 2016 zo dňa 03.10.2016 kontrolu postupu zadávania zákazky u žalobcu, o čom dňa 20.12.2016 spísal Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 17589-6000/2016-ODI (ďalej aj „protokol“). Žalobca sa k protokolu písomne vyjadril dňa 14.10.2016, pričom okrem iného namietal oprávnenie žalovaného vykonať kontrolu podľa K jeho námietkam sa žalovaný vyjadril listom zo dňa 16.02.2017. Dňa 22.02.2017 sa uskutočnilo prerokovanie protokolu, o čom žalovaný vyhotovil zápisnicu (z 22.02.2017). Vzhľadom k tomu, že žalobca pri prerokovaní protokolu uplatnil námietky, došlo k jeho prerušeniu, následne dňa 15.08.2017 bol protokol účastníkmi konania opätovne prerokovaný, o čom bola spísaná zápisnica (z 15.08.2017).

3. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že žalovaný pri výkone kontroly postupoval v rozpore s platným právnym poriadkom, čím priamo zasiahol do jeho práv a právom chránených záujmov. Žalobu podľa ust. (ďalej aj „“) nepodal z dôvodu, že ku kontrolným zisteniam sa mal možnosť vyjadriť až po ukončení kontroly a vyhotovení protokolu, v ktorom boli konštatované porušenia Žalovaný sa však s jeho námietkami o nezákonnosti vykonania kontroly nijako nevysporiadal. Žalobca konštatoval, že po prerokovaní protokolu nemá žiadne zákonné možnosti obrany proti kontrolným zisteniam uvedeným v protokole. Tiež zdôraznil, že žalovaný pri výkone kontroly nevydáva rozhodnutie podľa ust. a postup žalovaného nemá charakter administratívneho konania podľa ust. . Kontrolné zistenia vyplývajúce z protokolu, ktoré mohli mať vplyv na výsledok , pritom majú priamy vplyv na vznik povinnosti Ministerstva, začať správne konanie a vydať rozhodnutie o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť Ministerstvu 1,5 násobok korekcie. Z uvedených dôvodov je žalobca presvedčený, že má procesné právo podať žalobu až po skončení kontroly, t.j. po skončení iného zásahu podľa ust. . 4. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal oprávnenie žalovaného vykonať kontrolu procesným postupom v zmysle vtedy už neúčinného a najmä v rozpore s ustanoveniami štvrtej hlavy šiestej časti o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) a tiež s SR. Kontrola bola vykonaná v zmysle ust. , , , , a v zmysle ust. , , Predmetom kontroly bolo konanie žalobcu v roku 2013, poverenie na výkon kontroly bolo udelené 03.10.2016 a kontrola prebehla v termíne 07.10.2016 - 20.12.2016. Súťaž bola teda vyhlásená za účinnosti . 5. Dňa 18.04.2016 nadobudol účinnosť , ktorý v prechodných ustanoveniach upravuje postup v rámci konaní, ktoré začal žalovaný po 17.04.2016 a ktoré sa týkajú verejných obstarávaní, vyhlásených do 17.04.2016. Žalobca tiež uviedol, že štvrtá hlava šiestej časti , nezveruje do pôsobnosti žalovaného výkon kontroly postupu zadávania zákazky. Výkon kontroly, t.j. postup žalovaného v zmysle ust. a nasl. nepatrí podľa názoru žalobcu po 18.04.2016 do pôsobnosti žalovaného a z uvedeného dôvodu žalovaný nebol oprávnený vykonať kontrolu postupu zadávania zákazky. Žalovaný teda postupoval v rozpore s vlastnou pôsobnosťou vymedzenou v právnom predpise, ktorým je , platný v čase rozhodnom pre výkon kontroly. Podľa názoru žalobcu, žalovaný preto nemohol začať konanie, ktoré nepripúšťa. Keďže žalovaný postupoval v rozpore s právnym poriadkom SR, protokol aj skutkové okolnosti v ňom uvedené sú podľa žalobcu irelevantné a nie je možné na ne prihliadať. 6. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetom Zmluvy o dielo bola databáza, ktorú nie je možné považovať ani za stavebné práce ani za tovar. Databáza však nie je uvedená ani v zozname CPV kódov pre služby. Keďže predmet Zmluvy o dielo nie je možné považovať za tovar, služby, ani stavebné práce, proces uzatvorenia Zmluvy o dielo nespadá pod vecnú pôsobnosť a žalobca nebol povinný postupovať podľa tohto zákona. Voči žalovanému si uplatnil nárok na priznanie trov konania. 7. Žalobca v rámci predmetnej žaloby zároveň žiadal, aby súd priznal žalobe odkladný účinok s poukazom na ust. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. Uvedený procesný návrh odôvodnil tým, že môže nastať situácia, že správny orgán vydá rozhodnutie, ktorým mu uloží povinnosť vrátiť 1,5 násobok poskytnutého nenávratného finančného príspevku, čo by spôsobilo jeho ekonomický zánik. O predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe tunajší súd rozhodol uznesením č. k. -62 zo dňa 28.12.2017, právoplatným dňa 22.01.2018 tak, že návrh z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok predpokladaných v ust. zamietol. II. Vyjadrenia

8. Dňa 28.11.2017 doručil žalovaný Krajskému súdu v Bratislave vyjadrenie k žalobe, v ktorom svoj postup pri výkone kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní označil za zákonný, a preto navrhol, aby správny súd žalobu podľa ust. ako neprípustnú odmietol, prípadne podľa ust. ako nedôvodnú zamietol. Vyjadril pochybnosť o tom, či žalobcom tvrdený iný zásah žalovaného podlieha súdnemu prieskumu podľa ust. , uviedol, že výsledné materiály z vykonanej kontroly - protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu, vyhotovené podľa zákona o verejnom obstarávaní, nepodliehajú súdnemu prieskumu, keďže nie sú rozhodnutím orgánu verejnej správy podľa

a nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, čoho si je vedomý aj žalobca. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Vyslovil, že iný zásah, spočívajúci vo výkone kontroly podľa zákona o verejnom obstarávaní, nie je spôsobilý zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu, kontrola postupu zadávania zákazky je úkon predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy podľa ust. , ktorý je vylúčený zo súdneho prieskumu a nemožno sa dovolávať jeho nezákonnosti podľa . 9. Ďalej žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca svojou argumentáciou ohľadom relevantnej právnej úpravy poprel základný význam prechodných ustanovení a dospel tak k absurdnému záveru. Poukázal na prechodné ustanovenia , účinného v čase začatia výkonu kontroly ( a ). Z predmetných ustanovení vyplýva, že pri výkone kontroly bol povinný postupovať podľa predpisov účinných do 17.04.2016, keďže k verejnému obstarávaniu došlo v roku 2013. Pozornosť tiež upriamil na prechodné ust. a , k úpravám účinným od 01.07.2013. Vzhľadom ku skutočnosti, že rokovacie konanie bez zverejnenia bolo začaté dňa 07.03.2013, mal žalovaný povinnosť vykonať kontrolu podľa , v znení účinnom do 30.06.2013. Z uvedeného je zrejmé, že mal v danom prípade aplikovať skoršie právne normy, hoci už bol účinný nový právny predpis. 10. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v čase uskutočnenia kontroly nemal zákonnú právomoc na vykonanie kontroly. Argumentoval tým, že prijatím nedošlo k zmene jeho kompetencií v danej oblasti, jeho pôsobnosť bola vymedzená v ust. a aktuálne je stanovená v ust. , pričom v oboch zákonoch je upravená totožne. Zdôraznil, že zákon o verejnom obstarávaní časovo neobmedzuje kontrolu postupu zadávania zákazky, a teda kontrolu postupu zadávania zákazky môže žalovaný vykonať po uzavretí zmluvy aj po niekoľkých rokoch od zadania zákazky, pričom bude postupovať v zmysle prechodných ustanovení . 11. S názorom žalobcu sa stotožnil ohľadom skutočnosti, že predmet Zmluvy o dielo nie je tovarom ani stavebnými prácami, nesúhlasil však s jeho tvrdením, že predmet Zmluvy o dielo nie je službou. Argumentoval tým, že nie každé plnenie môže byť v CPV označené konkrétnym kódom a v tejto súvislosti poukázal na metodické usmernenia žalovaného č. 8617-5000/2015 a č. 3965-3000/2015. V prípade, že určité plnenie nemožno začleniť pod konkrétny CPV kód, je možné použiť kombináciu kódov. Neznamená to však, že takéto zmluvné plnenie automaticky nespadá pod pojem tovar, služba alebo stavebné práce a v dôsledku toho je vylúčené z postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný tiež upriamil pozornosť na to, že predmet zákazky zahŕňa aj nasledovné činnosti:

- Zabezpečenie letových meraní a ich záznam s tým, že súbor dát musí spĺňať určité kvalitatívne parametre - ide de facto o zber údajov,

- Overovanie kvality údajov formou konzultácií a odsúhlasovania odborným personálom kontrolovaného,

- Spracovanie údajov.

Poukázal tiež na skutočnosť, že kódom 72320000-4 sú v CPV označené „databázové služby,“ kódom 72310000-1 „spracovanie údajov“ a kódom 72313000-2 „snímanie údajov“. Vzhľadom k uvedenému mal aj z hľadiska kódov CPV dostatočne preukázané, prečo predmet zákazky tvoria služby, ide o zákazku na poskytnutie služieb, a preto je pri zadávaní predmetnej zákazky potrebné postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. 12. Následne, dňa 25.07.2019 bol tunajšiemu súdu elektronickými prostriedkami doručený, podľa osobitného predpisu autorizovaný, opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe, z dôvodu podstatnej zmeny skutkových okolností, odôvodňujúcich priznanie odkladného účinku žalobe. Zmenou skutkových okolností bol fakt, že Ministerstvo listom zo dňa 10.07.2019 doručilo žalobcovi Záznam z administratívnej kontroly na základe protokolu a žalobcu vyzvalo na vrátenie sumy 1.018.000,- eur, pričom zároveň žalobcu upozornilo na povinnosť Ministerstva vydať správne rozhodnutie podľa ust. O uvedenom procesnom návrhu žalobcu rozhodol tunajší súd uznesením č. k. -80 zo dňa 27.12.2019, právoplatným dňa 14.01.2020 tak, že tento návrh podľa ust. zamietol. Správny súd dospel k záveru, že list Ministerstva v spojení so Záznamom z administratívnej kontroly je len predbežným a nevynútiteľným správnym aktom, a preto nenašiel závažnú ujmu žalobcovi hroziacu. 13. Dňa 29.04.2022 doručil žalobca repliku k tomuto vyjadreniu žalovaného, ktorému vytkol úvahy v rovine, že pokiaľ Protokol a Zápisnica nepodliehajú súdnemu prieskumu, tak ani samotný výkon kontroly nemôže podliehať súdnemu prieskumu. Poukázal na skutočnosť, že súdne rozhodnutia, na ktoré žalovaný poukazuje, boli vydané v konaniach, v ktorých sa žalobcovia domáhali súdneho prieskumu samotných protokolov a zápisníc ako foriem rozhodnutia v konaniach vedených podľa III. časti .

Nárok na poskytnutie súdnej ochrany v tomto konaní je uplatnený na základe IV. časti a preto je nemožné automaticky vzťahovať zákonné podmienky z III. časti na žalobu podľa IV časti . Podstatnou okolnosťou vzhľadom na argumentáciu žalovaného je, že žalobca sa nedomáha preskúmania zákonnosti správneho rozhodnutia. Žalovaný nerozlišuje ani medzi procesom kontroly a rozhodnutím správneho orgánu, resp. podmienky vzťahujúce sa k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia vzťahuje na kontrolu ako iný zásah orgánu verejnej moci, čo je v zjavnom rozpore s ust. IV. časti a , . Jeho argumentácia by znamenala, že výkon žiadnej kontroly by nemohol byť predmetom preskúmania zo strany správneho súdu, keďže každá kontrola bez vydania správneho rozhodnutia, by mala iba predbežnú, poriadkovú, procesnú povahu. Ochrana zo strany súdu postupom podľa IV. časti má práve za cieľ preskúmať zákonnosť kontroly, bez ohľadu na existenciu rozhodnutia. Podľa ust. je jej povaha irelevantná, predmetom prieskumu je samotný výkon kontroly, inšpekcie, alebo iný postup oprávnenia zo strany orgánu verejnej moci a aj otázka porušenia práv, právom chránených záujmov alebo povinností takýmto postupom.

14. Žalovaný tvrdí, že žalobca svojou argumentáciou popiera základný význam intertemporálnych ustanovení, Námietkou žalobcu proti zákonnosti vykonanej kontroly zo strany žalovaného je tvrdenie, že od 18.04.2016 nemal pôsobnosť vykonávať dohľad nad verejným obstarávaním formou kontroly, upravenou , mohol len začať také konanie a postupovať takým postupom, ktorý upravuje . Overovanie súladu postupu žalobcu s predpismi verejného obstarávania by sa posudzovalo podľa úpravy , t.j. či došlo alebo nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych ustanovení. Žalovaný podľa žalobcu postupoval pri výkone kontroly nesprávnym postupom, ktorý už bol v čase jeho realizácie mimo jeho pôsobnosti. Pôsobnosť sama o sebe nie je právny vzťah. Verejnoprávny vzťah vznikne medzi orgánom verejnej moci a fyzickou alebo právnickou osobou až realizáciou tejto právomoci. Pokiaľ prechodné ust. stanovuje v konaní, ktoré úrad začne po 17. apríli 2016, môže sa začať len konanie spadajúce do jeho pôsobnosti podľa účinného predpisu. Argumentácia poukazujúca na ust. a nesúvisí s tvrdeniami žalobcu. Pôsobnosť žalovaného v čase pred 01.07.2013 a po tomto dátume bola identická, jeho pôsobnosť do 18.04.2016 a od 18.04.2016 je však odlišná. 15. V ďalšom žalobca namietal dôvodnosť argumentácie žalovaného v tom smere, že je potrebné identifikovať predmet zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a dodávateľom (spoločnosť EVPÚ a.s.). Z čl. I. a II ods. 1 zmluvy vyplýva, že jej predmetom je dátový balík, t.j. surová databáza, bez poskytnutia akýchkoľvek služieb. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by si žalobca akúkoľvek službu od dodávateľa objednal, teda jej predmetom nebolo poskytnutie databázových služieb, ani spracovanie či snímanie údajov, ale ním bol vyslovene dátový balík, čo nemožno stotožniť s poskytovaním služby v jeho v prospech. Podľa argumentácie žalovaného je možné každý predmet zmluvy rozmeniť na súbor služieb, čo však nezodpovedá úmyslu zmluvných strán, vyjadrenom v obsahu zmluvy. Balík informácii nikdy nebol a nebude službou. Argumentácia žalovaného je v priamom rozpore s predloženými dôkazmi, a preto na podanej žalobe v plnom rozsahu zotrval. 16. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 18. Podľa , iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 19. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 20. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 21. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

22. Podľa , postup zadávania zákazky a postup zadávania koncesie, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17. apríla 2016, sa dokončia podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016. 23. Podľa , v konaní, ktoré začne úrad po 17. apríli 2016 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 a 2, sa postupuje podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016. 24. Podľa , v znení účinnom do 17.04.2016, verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, ný dialóg, koncesia, súťaž návrhov alebo postup zadávania podprahovej zákazky, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 30. júna 2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. 25. Podľa , v znení účinnom do 17.04.2016, v konaní a pri výkone kontroly, ktoré začne úrad po 30. júni 2013 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 a 2, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. 26. Podľa , v znení účinnom do 17.04.2016, úrad vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním. 27. Podľa , v znení účinnom do 17.04.2016, úrad pri výkone dohľadu vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek a kontrolu návrhov organizovaných kontrolovaným. 28. Správny súd v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa ust. a nasl. po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, vyjadrením žalovaného a obsahom administratívneho spisu žalovaného zistil, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov. 29. v ust. upravuje dva typy žalôb proti inému zásahu, a to negatórnu zásahovú žalobu a určovaciu zásahovú žalobu. Diferenciačným kritériom medzi uvedenými druhmi žalôb je trvanie, resp. ukončenie deklarovaného iného zásahu. 30. Zatiaľ čo pri negatórnej zásahovej žalobe sa žalobca domáha ochrany pred trvajúcim alebo hroziacim, opakujúcim sa iným zásahom, určovacia zásahová žaloba smeruje vždy proti už skončenému inému zásahu, počas trvania ktorého nebolo objektívne možné podať negatórnu zásahovú žalobu. Predpokladom pre riadne uplatnenie určovacej zásahovej žaloby je jej subsidiarita vo vzťahu k negatórnej zásahovej žalobe a tiež preukázanie jej reparačnej, resp. inej ochrannej funkcie, teda že rozhodnutie správneho súdu o jej vyhovení je dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Súdny prieskum už skončeného iného zásahu predstavuje nóvum, ktoré bolo do nášho právneho poriadku začlenené v súvislosti s rekodifikáciou občianskeho práva procesného. 31. Iný zásah orgánu verejnej správy je definovaný v ust. , a to všeobecne a v časti za bodkočiarkou doplnkovo. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. V zásade ide o úkony neformálne, pre ktoré môžu, ale nemusia byť stanovené pravidlá. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia majú čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri nich žiadne formalizované administratívne konanie a sú výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Aj napriek tomu sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť. 32. Doplnková definícia iného zásahu nadväzuje na doterajšiu judikatúru správnych súdov a v záujme jednoznačnosti explicitne ustanovuje, že pod iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie aj postup tohto orgánu pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitého predpisu. Musí ísť pritom o takú kontrolu alebo inšpekciu, ktorú vykonáva orgán verejnej správy v rámci výkonu zákonom zverenej pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Postupom pri výkone kontroly alebo inšpekcie sa rozumie vrchnostenské uplatňovanie kontrolných a inšpekčných oprávnení orgánmi verejnej správy, ktoré majú rôzny dopad na subjektívne práva tých osôb, voči ktorým sú tieto smerované. 33. Spoločným menovateľom oboch definičných vymedzení iného zásahu orgánu verejnej správy je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie ( ). 34. Z obsahu žaloby mal tunajší súd za preukázané, že žalobcom vymedzený zásah orgánu verejnej správy spĺňa definíciu iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle ust. vety za bodkočiarkou . Správny súd môže určiť vykonanú kontrolu alebo inšpekciu za nezákonnú. Správny súd preto nemohol prisvedčiť názoru žalovaného, že iný zásah, spočívajúci vo výkone kontroly podľa

zákona o verejnom obstarávaní nie je spôsobilý zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu a tiež tvrdeniu, že ide o úkon predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy podľa , a preto sa nemožno dovolávať jeho nezákonnosti podľa . 35. Zo žaloby vyplýva, že žalobca podal určovaciu zásahovú žalobu a podľa správneho súdu požiadavku subsidiarity určovacej zásahovej žaloby splnil, keďže vzhľadom na skončenie zásahu nemohla byť podaná negatórna zásahová žaloba. Zároveň uniesol svoju aktívnu legitimáciu, keď tvrdil, že dotyk na subjektívnych právach smeroval voči jeho osobe a súčasne naplnil predpoklad preukázania, že rozhodnutie o vyhovení žalobe je dôležité pre ochranu jeho práv. 36. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že účastníci konania sa zhodli v tom, že výsledné materiály z vykonanej kontroly - protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu nepodliehajú súdnemu prieskumu. Podľa ustálenej judikatúry (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.: I. ÚS. 197/2019-11, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.: , , rozhodnutia krajských súdov, napr.: KS BA sp.zn. ) protokol o výsledku kontroly možno považovať za opatrenie sui generis. Ide o podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu a nie je preskúmateľné súdom. Protokol ako výsledok z vykonanej kontroly nie je individuálny správny akt s vykonateľným výrokom, ktorého obsahom je rozhodnutie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach kontrolovaného subjektu. Nie je teda zásahom v zmysle faktického konania podľa ust. . 37. Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. -28 zo dňa 21.06.2018 uviedol, že kontrolným procesom (podľa a nasl. zákona o verejnom obstarávaní) sa preveruje postup zadávania zákazky a zisťuje sa zároveň súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní, pričom jeho účelom je obstaranie podkladov potrebných na zistenie, či prípadné porušenie označeného zákona naplnilo skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. zákona o verejnom obstarávaní. Kontrolný proces preto nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a rovnako ani výsledné materiály o vykonaní kontroly vo forme protokolu a zápisnice o prerokovaní protokolu, ktorými ani len nebolo kontrolovanej osobe nariadené vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, nemožno považovať za rozhodnutia, ktoré by bolo možné preskúmať v správnom súdnictve. Absencia výroku o deliktuálnej zodpovednosti kontrolovanej osoby a vynútiteľného výroku, ktorým by bola kontrolovanej osobe uložená v kontexte kontrolných zistení povinnosť (sankcia), v zápisnici spôsobuje, že táto sa nemôže nijakým spôsobom dotknúť právneho postavenia kontrolovanej osoby a spôsobiť ujmu na jej právach (obdobne uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 24.08.2017). 38. Zmyslom kontrolných zistení podľa zákona o verejnom obstarávaní zachytených v protokole je postaviť naisto skutkový stav rozhodný pre úvahu o prijatí prípadných ďalších opatrení. Výkon kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní umožňuje kontrolnému orgánu zisťovať skutkový stav veci bez toho, aby muselo byť začaté správne konanie. Po vykonaní kontroly tak nemusí nasledovať žiadna ďalšia aktivita správneho orgánu, ak sa zistí, že nie sú dôvody vo veci ďalej konať alebo môže nasledovať prijatie konkrétnych nápravných opatrení či bezodkladných úkonov obvykle vo forme správneho rozhodnutia. 39. Ak v rámci kontroly alebo inšpekcie bude zo strany orgánu verejnej správy vydané rozhodnutie alebo opatrenie, v zásade je potrebné jeho zákonnosť preskúmavať samostatne najmä v rámci všeobecnej správnej žaloby alebo žaloby vo veciach správneho trestania. Špecifickým môže byť vzťah medzi iným zásahom orgánu verejnej správy a následným naň nadväzujúcim rozhodovaním orgánu verejnej správy, v rámci ktorého sa budú používať podklady alebo dôkazy zistené pri inom zásahu. Ani takéto následné rozhodovanie nie je samo o sebe dôvodom pre nepripustenie určovacej zásahovej žaloby proti inému zásahu z dôvodu odkázania na možnosť domáhať sa ochrany subjektívnych práv v administratívnom konaní. Práve naopak úspech určujúcej zásahovej žaloby je potrebné považovať za predpoklad úspechu v rámci administratívneho konania. Iný zásah totiž nemá povahu skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia podľa ust. , ktorého zákonnosť by mohla byť preskúmavaná v konaní o správnej žalobe v nadväznosti na žalované rozhodnutie vo veci samej. 40. Súdnej ochrany by sa žalobca mohol dovolávať až proti prípadnému rozhodnutiu o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania a následne proti rozhodnutiu Ministerstva podľa ust. o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky alebo ich časť. 41. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že v závere protokolu konštatoval tri kontrolné zistenia. Išlo o porušenia zákona a nedostatky v aplikovaní zákona o verejnom obstarávaní žalobcom, pričom identifikované porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalobcovi neboli v protokole uložené žiadne povinnosti. 42. K tvrdeniu žalobcu, že po prerokovaní protokolu nemá žiadne zákonné možnosti obrany proti kontrolným zisteniam uvedeným v protokole, považuje správny súd za potrebné uviesť, že žalobca

mal v prvom rade možnosť sa ku kontrolným zisteniam písomne vyjadriť v lehote 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu. Zo stanoviska kontrolnej skupiny žalovaného k vyjadreniu žalobcu ku kontrolným zisteniam zo dňa 16.02.2017 vyplýva, že žalobca sa vo svojom písomnom vyjadrení žiadnym spôsobom ku kontrolným zisteniam nevyjadril, vyjadril sa výlučne k časti protokolu týkajúcej sa klasifikácie predmetu zákazky a k postaveniu žalovaného. Následne bol oprávnený sa vyjadriť aj v rámci prerokovania protokolu (22.02.2017, 15.08.2017), avšak ani v tejto fáze postupu žalovaného nezaujal ku kontrolným zisteniam žiadne stanovisko. 43. Správny súd má za to, že žalovaný mal v čase výkonu kontroly právomoc na výkon kontroly postupu zadávania zákazky, ktorú mu zverovalo ust. v spojení s Zároveň správne postupoval v zmysle prechodných ustanovení ( a ), keď aplikoval predpis účinný do 17.04.2016, t.j. . Keďže priame rokovacie konanie bez zverejnenia bolo začaté dňom 07.03.2013 a žalovaný začal s výkonom kontroly dňa 07.10.2016, správne uplatnil znenie , účinné do 30.06.2013 (v zmysle prechodných ust. k úpravám účinným od 01.07.2013 - a ). 44. Zo Zmluvy o dielo, uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou EVPÚ a.s. dňa 13.05.2013 vyplýva, že predmetom zmluvy je záväzok spoločnosti EVPÚ a.s. ako zhotoviteľa zhotoviť pre žalobcu ako objednávateľa balík kompletných letových dát helikoptéry Mi-171 pre účely skúmania metodiky prechodu od letových dát k vernému dynamickému modelu helikoptéry Mi-171 optimalizovanému pre letový simulátor, ďalej podrobne vymedzený v článku II. Zmluvy. 45. Zo zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 15.08.2017 vyplýva, že predmetom zákazky bolo vykonanie určitých činností, ktoré sú službami ako aj prevod práv k databáze ako samostatnému nehmotnému statku. 46. V súvislosti s kvalifikáciou predmetu Zmluvy o dielo je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že nie každé zmluvné plnenie je v CPV označené konkrétnym kódom. S poukazom na metodické usmernenia žalovaného č. 8617-5000/2015 a č. 3965-3000/2015, aby sa čo najpresnejšie vystihol predmet zákazky, je možné použiť aj kombináciu viacerých kódov. Predmet Zmluvy o dielo zahŕňa aj databázové služby (kód 72320000-4), spracovanie údajov (kód 72310000-1) a snímanie údajov (kód 72313000-2). Správny súd preto dospel k záveru, že Zmluvu o dielo možno kvalifikovať ako zákazku na poskytnutie služieb, a preto bol žalobca povinný pri zadávaní zákazky postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. 47. Rozhodnutie, či zásah orgánu verejnej správy je, resp. bol nezákonný, prináleží len správnemu súdu. Podmienkou úspešnosti žaloby proti inému zásahu okrem skutočnosti, že musí ísť o zásah v zmysle faktického konania, je priame dotknutie na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu. 48. Skutočnosť, že sa žalobca snažil vyriešiť nepreskúmateľnosť protokolu a zápisnice o prejednaní protokolu podaním žaloby proti inému zásahu, nič nemení na závere, že vydaním protokolu o výsledku kontroly a prerokovaním tohto protokolu nemohol byť žalobca priamo na svojich právach dotknutý tak, ako to uvádza v žalobe. Na právnom postavení žalobcu sa vykonaním kontroly nič nezmenilo. 49. Podľa názoru tunajšieho súdu žalovaný postupoval v predmetnej veci v súlade s vyššie označenými zákonnými ustanoveniami, a preto nemohol zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. Žalobca za zásah do svojich práv označil aj prípadné budúce konanie niekoho iného než žalovaného - Ministerstva. 50. Správny súd po preskúmaní veci žalobcu dospel k záveru, že žaloba nie je z vyššie uvedených dôvodov opodstatnená, a preto ju uznesením podľa ust. zamietol. V prípade, ak správny súd dospeje k záveru, že nie sú naplnené jednotlivé znaky iného zásahu, nejde o nedostatok podmienok konania, ale o nedôvodnosť podanej žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: ). 51. Správny súd vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. . 52. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené

v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).