Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobkyne: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. M. XXX/XX, XXX XX H., zastúpená JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2021, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2021, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.12.2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 09.04.2021 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2021, ako aj prvostupňového rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.12.2020 a vrátenia veci žalovanému na nové konanie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2. Tvrdila, že rozhodnutím žalovaného a prvostupňového orgánu bolo porušené jej právo na priznanie vdovského dôchodku, na ktorý jej vznikol zákonný návrh po smrti jej manžela. Na priznanie vdovského dôchodku boli splnené formálne, aj materiálne podmienky a preto v právnych predpisoch a vykonanom dokazovaní nemá oporu záver žalovaného. Ku dňu smrti manžela síce tento nebol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, avšak ako jeden zo samostatných dôvodov je ustanovenie § 74 ods. 1 písm. b), pretože jej manžel ku dňu smrti splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok. To, že jej manžel nepožiadal o priznanie starobného dôchodku, na vzniku nároku na vdovský dôchodok nemá právne relevantný význam. Záver žalovaného, že manžel žalobkyne získal ku dňu smrti 2 679 dní, t. j. 7 rokov a 124 dní obdobia dôchodkového poistenia, nemá oporu v listinných dôkazoch, z ktorých správne orgány vychádzajú. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na potvrdenie X. Ú. Č. T. U. Č.. XXXX/XX F. S. XX.XX.XXXX, podľa ktorého pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola zomretému manželovi zhodnotená doba od 11.10.1966 do 26.09.1968 (základná vojenský služba) bez uvedenia kategórie a od 01.09.1970 do 14.09.1999 doba výkonu štátnej služby v III. pracovnej kategórii (doba služby výkonu štátnej služby v III. pracovnej kategórii, t. j. doba služby nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie). S poukazom na § 255 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení správne orgány túto dobu nehodnotili ako dobu pre vznik nároku na starobný dôchodok, nakoľko táto doba bola hodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok. S prihliadnutím na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mala za to, že záver žalovaného je arbitrárny a je v zásadnom rozpore s ustálenou judikatúrou

najvyššieho súdu, ktorá otázku posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov rieši jednoznačne. V zmysle tejto judikatúry postup žalovaného je diskriminačný, keďže celkovou dobou dôchodkového poistenia je doba v oboch systémoch a preto tvrdí, že celková doba dôchodkového poistenia jej manžela ku dňu smrti bola 38 rokov a 138 dní (31 rokov a 14 dní hodnotených pre nárok na výsluhový dôchodok + 7 rokov a 124 dní) a nie ako uvádza žalovaný 7 rokov a 124 dní. Doplnila, že započítanie doby hodnotenej pri priznaní výsluhových dôchodkov do celkovej doby dôchodkového poistenia na účely posúdenia splnenia podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok nie je nárokom v zmysle § 274 a nie je výsadou výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie, čo potvrdzujú rozsudky najvyššieho súdu, v ktorých bola posudzovaná táto otázka, v súvislosti so započítaním tejto doby u výsluhových dôchodcov zaradených do III. kategórie, ktorí musia dosiahnuť dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov. Dávala do pozornosti viaceré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom konkrétne poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2018, a sp. zn. zo dňa 29.10.2019. Tieto rozsudky vylučujú aj ďalší záver žalovaného: „Nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu služby hodnotiť v kategórii funkcií a teda ani aplikovať v znení a ani aplikovať článok 33 ods. 2 Dohovoru.“ Zo strany žalovaného ide o neudržateľnú interpretáciu právnych predpisov a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože zo žiadneho podania žalobkyne, ani zo žiadosti o priznanie vdovského dôchodku nevyplýva, že sa domáha nároku z dôvodu nižšieho dôchodkového veku jej manžela.

3. Dodala, že právna argumentácia žalovaného ustanovením v znení nemá oporu ani v citovanom ustanovení, ani v judikatúre vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do III. kategórie a na ktorú žalobkyňa poukazuje. Argumentáciu žalovaného nie je možné označiť nijako ináč, ako ignorovanie súdnych rozhodnutí, či neochotu ich rešpektovať bez toho, aby bola zo strany žalovaného predložená právna argumentácia, ktorá by prelomila judikatúru. Napriek súdnym rozhodnutiam, ktoré sa zaoberajú danou vecou žalovaný používa tú istú argumentáciu, ktorú tieto rozsudky odmietli a zjavne nebola v súlade s a Dohovorom 128. Jeden z posledných rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.10.2019 vyvracia každý jeden záver žalovaného. Tento rozsudok je potvrdením toho, že jednotlivé rozsudky (napríklad z 28.10.2009, z 22.08.2012, z 15.08.2011) sa vzťahujú aj na výsluhových dôchodcov zaradených v III. kategórii činností a pri posudzovaní celkovej doby dôchodkového poistenia, určovania výšky starobného dôchodku, atď., sa postupuje rovnako ako u výsluhových dôchodcov zaradených v I. alebo v II. kategórii. Zároveň poukazovala na to, že v prípade žalovaného dochádza aj k porušovaniu princípu právnej istoty, ktorej požiadavka vyplýva z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu.

4. Poukázala na to, že žalovaný odlišnosť stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na § 274 (okrem iného rieši dôchodkový vek), nepredložil žiadny právny argument, ktorým by zdôvodnil odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Nehovoriac o tom, že týmto diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo II. kategórie. Ako bolo poukázané, tento postup nevolí ani voči tým poistencom, ktorí neboli poistencami žalovaného po dobu 15 rokov, ale boli poistencami v iných (zahraničných) systémoch. Žalovaný preukázateľne rozhoduje v rozpore s článkom 33 ods. 2 Dohovoru 128, čo potvrdzuje aj rozsiahla rozhodovacia činnosť všeobecných súdov. Z dôvodov uvedených v správnej žalobe považovala rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, za rozhodnutia, ktoré boli vydané v rozpore s právnymi predpismi. Dňom smrti manžela, XX.XX.XXXX, jej vznikol nárok na vdovský dôchodok podľa § 74 ods. 1 písm. b) ZoSP, pretože ku dňu 08.04.2009 boli splnené podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok jej manžela. Neexistovala žiadna zákonná prekážka pre to, aby prvostupňový správny orgán žiadosť žalobkyne o priznanie vdovského dôchodku zamietol a odklonil sa od ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Naopak, boli dané zákonné dôvody, aby žalovaný prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušil.

5. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.12.2020 podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „“ resp. „ZoSP“) zamietol žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok zo dňa 10.11.2020.

V odôvodnení uviedol, že zomretý manžel ku dňu smrti nebol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, preto nárok na vdovský dôchodok by vznikol len za splnenia podmienky, ak by získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, pričom počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na nárok na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred jeho smrťou. Pred dňom smrti jej manžel získal od 01.09.1962 do 17.06.2013, spolu 2284 dní, t. j. 6 rokov a 94 dní. Pretože nezískal do 18.06.2013, t. j. ku dňu smrti, obdobie dôchodkového poistenia v zákonom určenom rozsahu, nie sú splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok, nemá nárok na vdovský dôchodok. Rovnako v období od 01.01.2001 do 11.02.2003 bol jej manžel v evidencii nezamestnaných občanov a nakoľko sa mu za toto obdobie nevyplácala podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie sa nepovažuje za náhradnú dobu, ani za obdobie dôchodkového poistenia.

6. Na určenie sumy invalidného dôchodku zomretého manžela ku dňu smrti nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru, do úvahy neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru v časti VI. Spoločné ustanovenia, na invalidný dôchodok. Z uvedeného dôvodu pre nárok na invalidný dôchodok zomretého manžela ku dňu smrti nehodnotil dobu základnej vojenskej služby od 11.10.1966 do 26.09.1968 a dobu výkonu štátnej služby od 01.09.1970 do 14.09.1999, ktorá bola zhodnotená pre výpočet výsluhového príspevku jej manželovi.

7. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2021 zmenil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu tak, že podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť pani N. Y. o vdovský dôchodok zo dňa 10. novembra 2020.

8. V rámci dokazovania v odvolacom konaní bolo zistené, že v napadnutom rozhodnutí o zamietnutí vdovského dôchodku, pre posúdenie nároku na starobný dôchodok zomretého manžela účastníčky konania, nebola zhodnotená doba zamestnania od 15.09.1965 do 10.10.1966 a od 27.09.1968 do 30.09.1968 u zamestnávateľa C. T. Z. F. C., T.. C.. Y.. Preto bol opätovne posúdený nárok účastníčky konania na vdovský dôchodok.

9. Zomretý manžel účastníčky konania ku dňu smrti nebol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, preto nárok na vdovský dôchodok by vznikol len za splnenia podmienky, ak by získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Poukazoval na znenie § 72 ZoSP, v zmysle ktorého počet rokov dôchodkového poistenia, potrebný na nárok na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov, je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred jeho smrťou. Pretože zomretý manžel účastníčky konania získal ku dňu smrti 2 679 dní, čo je podľa § 60 ods. 10 ZoSP 7 rokov a 124 dní obdobia dôchodkového poistenia, nesplnil preto podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok.

10. Podľa rozhodnutia Úradu vlády Slovenskej republiky zo dňa 30.09.1999 bol zomretému manželovi účastníčky konania priznaný výsluhový príspevok od 15.09.1999. Ďalej uviedol, že podľa potvrdenia X. Ú. Č. T. U. Č.. XXXX/X/XX zo dňa 09.08.1999 pre nárok a výšku výsluhového príspevku bola zomretému manželovi zhodnotená doba od 11.10.1966 do 26.09.1968 - základná vojenská služba bez uvedenia kategórie a od 01.09.1970 do 14.09.1999 - doba výkonu štátnej služby v III. pracovnej kategórii, t. j. doba služby nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. V súlade s ustanovením obdobie od 11.10.1966 do 26.09.1968 a od 01.09.1970 do 14.09.1999 nie je možné hodnotiť pre vznik nároku na starobný dôchodok, nakoľko toto obdobie bolo zhodnotené pre nárok na výsluhový príspevok.

11. Zosúladil aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu SR deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa v znení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok alebo výsluhový dôchodok. Týmto poistencom je pri určení výšky starobného dôchodku

potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku až po takomto stanovení výšky možno sumu starobného dôchodku krátiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkové zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a I. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu služby hodnotiť v kategórii funkcií a teda ani aplikovať § 274 ZoSP a ani aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Mal za to, že rozsudok NS SR č. , na ktorý poukazovala účastníčka konania, sa týka skutkovo odlišnej veci a teda netýka sa účastníčky konania, z čoho vyplýva, že nie je možné v prípade účastníčky konania postupovať v zmysle uvedeného rozsudku.

12. Vzhľadom na to, že zomretý manžel účastníčky konania nebol ku dňu smrti poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku a ani invalidného dôchodku, ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, nezomrel následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania a ani ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na invalidný dôchodok, preto podľa § 74 ods. 1 ZoSP účastníčka konania nemá nárok na vdovský dôchodok. Právny názor, vyslovený vo viacerých rozsudkoch Slovenskej republiky, nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo, i právne porovnateľných veciach.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, urobené podaním zo dňa 07.06.2021, navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení zhrnul dôvody uvedené v jeho rozhodnutí a dodal, že z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa požiadala o vdovský dôchodok žiadosťou zo dňa 10.11.2020, ktorý žiadala priznať od 18.06.2013. S poukazom na ustanovenie § 74 ods. 1 ZoSP uviedol, že keďže zomretý manžel žalobkyne ku dňu smrti nebol poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku a ani invalidného dôchodku, ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok a ani nezomrel následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bolo potrebné zistiť, či získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

14. Podľa rozhodnutia Úradu vlády Slovenskej republiky zo dňa 30.09.1999 bol zomretému manželovi účastníčky konania priznaný výsluhový príspevok od 15.09.1999. S poukazom na potvrdenie X. Ú. Č.V. T. U. Č.. XXXX/X/XX zo dňa 09.08.1999 pre nárok a výšku výsluhového príspevku uviedol, že podľa preukázaného skutkového stavu ak výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby colníka postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku čl. 33 Dohovoru 128. Preto v súlade s ustanovením § 255 ods. 5 ZoSP obdobie od 11.10.1966 do 26.09.1968 a od 01.09.1970 do 14.09.1999 nie je možné hodnotiť pre vznik nároku na starobný dôchodok, nakoľko toto obdobie bolo zhodnotené pre nárok na výsluhový príspevok.

15. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 ZoSP zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového príspevku neboli zohľadnené. Zamestnanie colníka, ktoré zomretý manžel žalobkyne vykonával, nebolo v predchádzajúcich obdobiach zaradené v rezortných zoznamoch v I., ani v II. pracovnej kategórii, teda zomretý manžel žalobkyne nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Pretože celková doba výkonu štátnej služby colníka, ktorá bola zomretému manželovi žalobkyne zhodnotená na nárok na výsluhový príspevok je 31 rokov a 1 deň a zomretý manžel žalobkyne bez predmetnej doby služby nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 ZoSP, ani nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZoSP, to znamená v rozsahu najmenej 15 rokov, bola žiadosť žalobkyne o vdovecký dôchodok zamietnutá správne.

16. K judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukázala žalobkyňa s námietkou o nerešpektovaní rozhodovacej praxe súdov a diskriminácie niektorých poistencov uviedol, že nejde o skutkovo a právne porovnateľnú obdobnú vec. Mal za to, že je potrebné zohľadniť aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -52 z 13. februára 2019 a vzhľadom na jeho závery v konaní o nároku na invalidný dôchodok nemožno prihliadať na doby, ktoré zomretý manžel žalobkyne získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Požiadavka právnej istoty automaticky

neznamená, že sa judikatúra, najmä najvyššieho súdu, nemôže vyvíjať, resp. že v prípade, ak je prijaté ojedinelé rozhodnutie, vybočujúce z doterajšej línie rozhodovacej praxe, sa konajúci súd nemôže vrátiť na pôvodnú líniu rozhodovacej činnosti.

17. Žalobkyňa vo svojej replike zo dňa 09.07.2021 zotrvala na podanej správnej žalobe. Žalovaný používa rovnakú argumentáciu ako vo svojich rozhodnutiach. Naďalej odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov, aj NS SR, na ktorú poukázala v podanej žalobe a ktorá nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov posudzuje ináč, nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení na Slovensku, aj v iných zahraničných systémoch. Žalovaný prehliada tú skutočnosť, že až do účinnosti bol manžel žalobkyne, rovnako ako výsluhoví dôchodcovia zaradení v I. a II. kategórií, sociálne zabezpečený vo všeobecnom systéme. Prijatím citovaného zákona, ani , nedošlo k zmene pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. Prijatím zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej bol manžel žalobkyne v služobnom pomere. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Z právneho hľadiska je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie , o ktoré opiera žalovaný svoje závery, nie je ustanovením, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale je ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku, t.j. že na rozdiel od žalobcu neplatí pre nich všeobecná doba dôchodkového veku.

18. Poukazovala na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj nálezy Ústavného súdu SR, napr. rozsudok NS SR zo dňa 28.02.2018, ktorého závery, rovnako ako vo všetkých ostatných rozsudkoch, vyvracajú argumentáciu žalovaného v celom rozsahu. Z postupu žalovaného je zjavné, že ani judikatúra Ústavného súdu SR pre žalovaného nemá žiadny právny význam. Žalovaný okrem toho, že rozsudok nebol zverejnený v zbierke súdnych rozhodnutí, nepredkladá žiadny vecný argument, ktorý by postup krajských súdov, aj judikatúru NS SR a ÚS SR, spochybnil, či vyvrátil správnosť v nich uvedených záverov. Zvolil postup (na územní celého Slovenska bolo krajskými súdmi doposiaľ rozhodnuté cca 300 totožných veci, pričom zákonnými prostriedkami brojil žalovaný len v tých prípadoch, na ktoré je poukázané v žalobe aj tomto vyjadrení, kde nebol úspešný, na rozdiel od žalobcov, ani v jednom prípade), ktorý v právnom štáte nemôže byť akceptovaný. Žalovaný ani v týchto prípadoch nepredložil takú právnu argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá vyvrátiť právne závery NS SR, majúcu oporu v Ústave SR a medzinárodnom Dohovore č. 128, z ktorej ustálená judikatúra vychádza. Opakuje neustále tie isté dôvody a argumentuje tým, že rozsudky NS SR, na ktoré žalobca poukazuje zo dňa 15.04.2015 a z 28.02.2018, neboli doposiaľ zovšeobecnené a nejde preto podľa neho o zovšeobecnenú rozhodovaciu prax NS SR. Dávala do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu SR , ktorý v celom rozsahu vyvracia právnu argumentáciu žalovaného, ktorá sa nezmenila ani po tom, čo opakovane bola rozsudkami NS SR odmietnutá a v ktorých bol žalovaný upozornený na záväznosť rozsudkov. Záver žalovaného, že zosúladil svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom NS SR, zjavne nezodpovedá, resp. sa nepremietla do jeho rozsudku v danej veci.

19. Na pojednávaní konanom dňa 18.05.2022 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe, ako aj na žalobných dôvodoch, navrhol správnej žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného na zaplatenie trov konania. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na prednesoch a vyjadreniach vo veci a navrhla správnu žalobu zamietnuť.

20. Podľa , Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

21. Podľa , Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

24. Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa článok 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967 (č. 128) vyhláseného v Zbierke zákonov ČSSR pod číslom (ďalej len Dohovor č. 128), Ak má alebo by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

26. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2021. Predmetným rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.12.2020 tak, že podľa a o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok zo dňa 10. novembra 2020.

27. Prvostupňový správny orgán rovnako zamietol žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok z dôvodov podľa .

28. Z odôvodnenia oboch správnych rozhodnutí rovnako vyplýva, že žalobkyni nevznikol nárok na vdovský dôchodok, keďže jej zomretý manžel ku dňu smrti nebol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, preto nárok na vdovský dôchodok by vznikol len za splnenia podmienky, ak by získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, pričom počet rokov dôchodkového poistenia, potrebný na nárok na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov, je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred jeho smrťou.

29. Správnym orgánom bolo pritom zrejmé, že nebohý manžel žalobkyne poberal výsluhový príspevok od 15.09.1999. Z potvrdenia X. Ú. Č. T. U. Č.. XXXX/X/XX zo dňa 09.08.1999 vyplýva, že pre nárok a výšku výsluhového príspevku bola zomretému manželovi zhodnotená doba od 11.10.1966 do 26.09.1968 - základná vojenská služba bez uvedenia kategórie a od 01.09.1970 do 14.09.1999 - doba výkonu štátnej služby v III. pracovnej kategórii, t. j. doba služby nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Teda celková doba poistenia zomretého manžela zohľadnená v osobitnom systéme dôchodkového poistenia predstavuje - 11 321 dní, t.j. 31 rokov a 6 dní. Žalovaný uzavrel, že v zmysle obdobie od 11.10.1966 do 26.09.1968 a od 01.09.1970 do 14.09.1999 nie je možné hodnotiť pre vznik nároku na starobný dôchodok, nakoľko toto obdobie bolo zhodnotené pre nárok na výsluhový príspevok.

30. Žalovaný vo svojom rozhodnutí po zhodnotení doby zamestnania zomretého manžela od 15.09.1965 do 10.10.1966 a od 27.09.1968 do 30.09.1968 u zamestnávateľa C. T. Z. F. C., T.. C.. Y., ktorú nezobral do úvahy prvostupňový správny orgán uzavrel, že nebohý manžel žalobkyne vo všeobecnom systéme získal ku dňu smrti (18.06.2013) - 2 679 dní, t.j. 7 rokov a 124 dní obdobia dôchodkového poistenia.

31. Podľa názoru správneho súdu správne orgány nedostatočne posúdili možnosť vzniku žalobkyne na vdovský dôchodok v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 písm. b) ZoSP jeho prvej časti a to, či ku dňu smrti splnil jej nebohý manžel podmienky nároku na starobný dôchodok. Touto skutočnosťou sa žalovaný, ale ani prvostupňový správny orgán, vo svojich rozhodnutiach dostatočne nezaoberali. Je nepochopiteľné, že správne orgány sa danému vôbec nevenovali, aj napriek rozsiahlej judikatúre v danej oblasti, t.j. prepojenia všeobecného systému dôchodkového poistenia so systémom osobitným. Skutočnosť, že nebohý manžel žalobkyne formálne nepožiadal o priznanie starobného dôchodku, nemení nič na povinnosti správnych orgánov zaoberať sa touto skutočnosťou.

32. Pokiaľ sa týka kombinovaného právneho režimu osobitného a všeobecného systému dôchodkového poistenia súd dáva do pozornosti ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovanú okrem iného aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 22.08.2012, z ktorého vyplýva, že „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorých zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobie, v ktorých boli poistení na Slovensku, po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme, vymeriava poistencom dôchodok vo výške akoby celkovo boli poistení len po krátky čas a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná časť dôchodku zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napríklad pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.“

33. Takisto správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu vo veciach priznávania starobného dôchodku pri kumulácii obidvoch systémov dôchodkového poistenia, kde pri výklade ustanovenia § 60 ods. 2 ZoSP Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že právna úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok, i dávky výsluhového zabezpečenia, považované za výsluhový dôchodok podľa , plnili funkciu starobného dôchodku osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. ( zo dňa 30.11.2015). Súčasne bolo cieľom dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby colníkom, ktorých výsluhový príspevok sa považuje za výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, respektíve aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia). Kasačný súd poukazoval aj na znenie článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom , z ktorého vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj osobitného

systému sociálneho poistenia (zabezpečenia), je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (resp. výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok).

34. Teda v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa má za to, že výsluhový dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaná za výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, pričom kasačný súd dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.

35. Súd v danom prípade odkazuje aj na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, kde pod číslom 55 bolo uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.10.2009, ktoré sa týkalo obdobnej prejednávanej veci a v ktorom sa uvádza, že „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za služby. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za služby, považovaného za výsluhový dôchodok.“ Z toho vyplýva jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na určenie výsluhového dôchodku (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 15.04.2015).

36. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný a rovnako ani prvostupňový správny orgán pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobkyne o vdovský dôchodok vyššie uvedenú judikatúru kasačného súdu nerešpektovali v otázke posúdenia vzniku nároku na starobný dôchodok zomretému manželovi žalobkyne a možnému vzniku žalobkyne na vdovský dôchodok podľa § 74 ods. 1 písm. b) ZoPC. Žalovaný jej žiadosť zamietol napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov, resp. príspevok (čo je prípad nebohého manžela žalobkyne), majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. V ďalšom konaní musí žalovaný o jej žiadosti znova rozhodnúť, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom v danom rozhodnutí ( ).

37. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a rozhodovacou činnosťou kasačného súdu má zato, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil a preto z dôvodu podľa , za použitia SPP, preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( S.s.p.).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).