Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/133/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobkyne: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpená JUDr. Peter Harakály, advokát so sídlom Košice, Kováčska č. 28, proti žalovanému: Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova č. 4, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Danuše Tichá, advokátka so sídlom Bratislava, M. Benku č. 6, o náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 654,- eur od 23.11.2012 do 13.05.2015, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

III. Súd konanie v časti sumy 676,30 eura z a s t a v u j e.

IV. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 07.09.2012, domáhala voči žalovanému náhrady straty na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti vo výške 28.068,85 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 02.05.2012 do zaplatenia a súčasne výplaty mesačnej renty v sume 1.149,40 eura počnúc 01.10.2012, vždy do 15. dňa v mesiaci a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že pri dopravnej nehode dňa 17.07.2008 na ceste I/51 v 180 km smer B. ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle zn. Q. O. A.: NR Q. utrpela ťažký úraz, pričom vodičom motorového vozidla bol Q. E., voči ktorému bolo trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví uznesením OR PZ Nitra zo dňa 29.05.2009 ČVS: ORP-46/OVK - NR. 2009 PB zastavené, pretože nebol daný súhlas poškodenej. Uviedla, že za škodu na zdraví zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motrového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Vo veci náhrady škody z ublíženia na zdraví týkajúce sa náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia je vedené konanie pod č.k. 18C/23/2010. Na základe potvrdenia Sociálnej poisťovne, Nitra zo dňa 27.11.2009 bola žalobkyňa uznaná invalidnou od 10.06.2009 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%. Invalidný dôchodok jej priznaný nebol. Ďalej uviedla, že v roku 2008 bola samostatne zárobkovo činná osoba a podľa daňového priznania za rok 2007 (rozhodujúce obdobie pre výpočet náhrady) bol u nej základ dane 599.127 SK, t.j. 19.887,37 eura. Denný daňový základ predstavuje 54,4859 eura.(19.887,37:365 dní). Výpočet náhrady za straty zárobku za obdobie od 01.09.2010 do 30.09.2012 predstavuje 28.068,85 eura, s tým, že mesačná renta od 01.10.2012 do budúcna a do zmeny pomerov predstavuje sumu 1.149,40 eura. Podaním zo dňa 01.02.2012 uplatnila u žalovaného zaostalú rentu do 31.12.2011 vo výške 33.574,75 eura, ktorý nárok nebol uspokojený.

2. Žalovaný v písomných vyjadreniach zo dňa 21.09.2012, 21.06.2013 vzniesol námietku miestnej príslušnosti a vo vzťahu k nároku žalobkyne na náhradu straty na zárobku vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a súčasne aj námietku premlčania. Uviedol, že žalobkyňa v liste zo dňa 01.02.2012 adresovanom žalovanému - výpočet úrazovej renty ako začiatok vzniku nároku, od kedy požaduje predmetnú rentu uviedla dátum od 10.06.2009. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyni vznikol nárok na úrazovú rentu dňa 10.06.2009, tak ako si svoj nárok uplatnila. Preto tvrdenie žalobkyne, že jej nárok vznikol dňa 01.09.2010 považoval za účelové a nezodpovedajúce žiadnemu predloženému listinnému dôkazu zo strany žalobkyne. Okrem toho aj rozhodné obdobie pre výpočet úrazovej renty uviedla daňové priznanie za rok 2007. Žalobkyni tak vznikol nárok na náhradu straty na zárobku po skončení PN dňa 10.06.2009, teda najneskôr od tohto dátumu mala vedomosť o svojich nárokoch, ktoré sú predmetom sporu. V tomto smere poukázal aj na judikát Rc 36/2007 a ďalšie rozhodnutia, ktoré riešia otázku premlčania nárokov vychádzajúcich zo straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a podľa ktorých sa náhrada straty na zárobku premlčuje ako celok. V danom prípade nárok ako celok bol uplatnený na súde po uplynutí premlčacej lehoty, pretože bol doručený na súd až dňa 07.09.2012. Ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie uviedol, že nárok na náhradu straty na zárobku nie je krytý v ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. , ktorý zákon umožňuje poškodenému žalovať priamo poisťovateľa. Žalobkyňa mala možnosť žalovať priamo škodu, čo však nevyužila, dokonca súhlasila s tým, aby trestné stíhanie bolo zastavené. Žalovaný nárok straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti nemá charakter náhrady škody, ktorú náhradu škody upravuje ust. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. 3. Právny zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 25.11.2013 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobkyňa si nárok na úrazovú rentu neuplatnila za obdobie od vzniku poškodenia na zdraví , ale za obdobie dvoch rokov spätne od 01.09.2010 do 30.09.2012 a taktiež si uplatnila úrazovú rentu do budúcnosti. Dodal, že v čase od 18.05.2008 do 16.05.2009 bola žalobkyňa v dočasnej pracovnej neschopnosti a dňa 16.05.2009 jej skončilo podporné obdobie. Z odborného posudku o invalidite vyplýva, že žalobkyňa v dôsledku zdravotného poškodenia a prebiehajúcej liečby sa nemohla dostaviť na odborné posúdenie za účelom posúdenia invalidného dôchodku, preto jej posúdenie bolo vykonané posudkovým lekárom v sprievode ošetrujúceho lekára na byte u žalobkyne. V ďalšom období bola posúdená na účely invalidného dôchodku dňa 30.11.2011 so stanovením MPSZČ v rozsahu 80% a podľa odborného posudku o invalidite z 30.11.2011 bol posudkovým lekárom dátum invalidity stanovený na 1.1.2010. Dôvodil tým, že pre určenie výšky straty na zárobku je nutné poznať pokles pracovnej schopnosti (PPS) ako nevyhnutnú hodnotu pre objektívne, správne určenie výšky úrazovej renty, ktoré posudzovanie PPS vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Z uvedených dôvodov námietku premlčaniu považoval za nedôvodnú, keďže nebol a aj v súčasnej dobe nie je známy PPS ako najpodstatnejšia veličina pre určenie jej výšky. Nesúhlasil ani s námietkou pasívnej vecnej legitimácie, pretože je na výbere poškodeného, či si nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi, alebo voči poisťovateľovi. 4. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, pretože náhradou straty na zárobku sa uhrádza poškodenému škoda, ktorá mu vzniká tým, že nemôže kontinuálne dosahovať zárobok v dôsledku spôsobnej škody na zdraví, tento zárobok by poškodený kontinuálne dosahoval do budúcnosti akoby nebyť spôsobenej škody na zdraví poberal zárobok. Teda škoda spôsobená stratou na zárobku nevznikne naraz, ale vzniká postupne akoby do budúcna poberal jednotlivé čiastkové zárobky. Preto sa premlčujú jednotlivé čiastkové plnenia straty na zárobku , a nie celý nárok na náhradu ako celok. Vzhľadom na to, že náhrada straty na zárobku vzniká postupne a nie naraz, k premlčaniu náhrady straty na zárobku nemohlo dôjsť naraz, ale len v prípade jednotlivých mesačných plnení. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného poukázal na § 4 zákona 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého má poisťovateľ povinnosť uhradiť škodu na zdraví. Rovnako tak občiansky zákonník § 445 upravuje pri škode na zdraví aj nárok na náhradu straty na zárobku. Poškodený v zmysle §15 zákona č. 381/2001 Z.z. má právo uplatniť si svoj nárok aj voči poisťovateľovi, tým je daná vecná legitimácia žalovaného. Pokiaľ ide o nepresnú špecifikáciu poukázal na § 445 Občianskeho zákonníka, ktorý nedefinuje čo sa rozumie pod pojmom zárobok, nešpecifikuje, že ide len o plat. Preto ide aj o zárobok zo strany SZČO. B., ktorá žalobkyni vznikla titulom straty na zárobku, bola vyčíslená na základe jej daňového základu. Takéto vyčíslenie považuje za korektné. Žiadal preto žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania. 5. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní opätovne vzniesla námietku premlčania, keďže žalobkyňa dňom 10.06.2009 skončila PN a žaloba bola podaná na súd dňa 07.09.2012 t.j. po uplynutí premlčacej lehoty. Nárok žalobkyne má povahu opakujúceho sa plnenia a tento nárok sa premlčuje ako celok. Navyše zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa ako základ výpočtu uvádza denný daňový základ,

pričom sama uvádza, že v roku 2008 bola SZČO. Základom pre výpočet náhrady straty na zárobku je denný vymeriavací základ t.j. zo zárobku v zmysle pracovného práva. takýto pojem nepozná pozná len pojem zisk. Okrem toho žalobkyňa od 08.12.2010 bola konateľkou spoločnosti Q. ktorá spoločnosť má sídlo v obci Q.k, ktorá je bydliskom žalobkyne. Navyše žalovanému nie je zrejmé z akého titulu si žalobkyňa uplatňuje nárok v tomto konaní, taký inštitút ako zaostalá renta žiaden právny predpis nepozná. Žiadala žalobu zamietnuť jednak z titulu premlčania a jednak z dôvodu nepresnej špecifikácie žalobného nároku a nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. 6. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že v čase dopravnej nehody podnikala na základe živnostenského oprávnenia, v predmete činnosti čistenie kanalizácie. V čase nehody bola zdravým človekom, mala vodičské oprávnenie skupiny "B". Jazdila motorovým vozidlom. Nemala žiadny problém presunúť sa zo zákazky na zákazku. V dôsledku nehody sa tejto činnosti nemôže venovať vôbec. I keď nemá zrušené živnostenské oprávnenie, živnostenskú činnosť nevykonáva, ale manžel. Nie je schopná vykonávať prácu žiadneho druhu, jediné čo dokáže je zdvihnúť telefón. S pravou rukou je schopná maximálne zodvihnúť telefón, ľavú ruku má úplne nefunkčnú . Nie je žiadna možnosť jej pracovného uplatnenia. Pokiaľ ide o jej pracovnú náplň pred nehodou, tak jazdila na motorovom vozidle, dokázala sama prečistiť kanalizáciu elektromechanickým zariadením. Dokázala sama zmonitorovať kanalizáciu pomocou špeciálnej kamery, dokázala taktiež manželovi pomáhať v súvislosti s výmenou kanalizácie. Sociálna pomoc jej nebola priznaná, asistenta si každý vozičkár musí hľadať sám, čo je veľmi zložité. Potrebovala by 24-hodinovú asistenciu, ale má len 15-hodinovú , 3x do týždňa chodí na rehabilitáciu, kde sa zdrží 2,5 hodiny, čo odoberá čas z celkovej asistenčnej činnosti. Býva s dcérami, ktoré sú školopovinné. Je náročné sa o ňu starať po odchode asistenta, taktiež v noci, kedy je potrebné ju polohovať kvôli dekubitom. Nevie sa vyjadriť či v čase nehody bývalý manžel nahlásil vznik škodovej udalosti do poisťovne, pretože od 17.07. 2008 do 11.9.2008 bola v nemocnici, a od 11.9.2008 do 25.11.2008 bola v S.. Súhlas k trestnému stíhaniu manžela nedala , manžel sa o ňu staral, nemohla som ostať sama. nakoľko bola na pľúcnej ventilácii, manžel bol celé doobeda s ňou doma, pretože hrozilo riziko, že sa môže zadusiť. 7. Súd uznesením č.k. 7C/133/2012-64 zo dňa 19. 03.2013 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni zaostalú rentu 28.068,85 eur, všetko s 9% ročným úrokom z omeškania od 02.05.2012 do zaplatenia a vyplácať mesačnú rentu v sume 1.149,40 eur počnúc 01.10.2012, vždy do 15. dňa v mesiaci, náklady vo výške 576,87 eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 16.02.2012 do zaplatenia, náklady vo výške 676,30 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 23.11.2012 do zaplatenia, trovy konania a právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 8. Súd uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 14.05.2013 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 01.09.2010 do 30.04.2013 sumu 45.318,85 eura všetko s 9% ročným úrokom z omeškania až do zaplatenia, vyplácať mesačnú rentu v sume 1.480,58 eura počnúc 01.05.2013 , spolu s 9% ročným úrokom z omeškania vždy od 16. dňa nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia ,zaplatiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 9. Súd uznesením zo dňa 18.08.2014 č.k. 7C/133/2012-130 zamietol námietku žalovaného na preskúmanie miestnej príslušnosti Okresného súdu Nitra zo dňa 21.09.2012 z dôvodu, že nie sú splnené zákonné podmienky na preskúmanie miestnej príslušnosti podľa ust. § 105 ods. 1 OSP. 10. Súd uznesením č.k. 7C/133/2012-230 zo dňa 12.04.2016 konanie v časti o zaplatenie sumy 576,86 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 16.02.2012 do zaplatenia zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti a žiadnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal. 11. Súd uznesením č.k. 7C/133/2012-258 zo dňa 12.09.2017 pripustil zmenu žaloby tak, žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 01.09.2010 do 30.06.2017 v sume 97.351,39 eura spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 28.068,85 eura od 02.05.2012 do zaplatenia. Žalovaný je povinný platiť žalobkyni od 01.07.2017 mesačne úrazovú rentu v sume 1.258,01 eura vždy do 15. dňa v mesiaci. 12. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní, na ktoré sa nedostavila žalobkyňa, žalovaný a právna zástupkyňa žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila svoju neúčasť a neúčasť žalovaného a súhlasila vec prejednať (a rozhodnúť ) v ich neprítomnosti. Súd preto pojednával podľa § 180 v neprítomnosti žalobkyne, žalovaného a právnej zástupkyne žalovaného. 13. Súd uvádza, že dokazovanie listín ich čítaním, čítaním ich častí alebo oboznámením o ich obsahu podľa § 204 na poslednom pojednávaní nevykonal, nakoľko listiny, ktoré tvorili prílohy podaní oboch sporových strán boli protistranám v priebehu konania doručované a pokiaľ ide o listiny, ktoré

netvorili prílohy podaní, tieto boli v priebehu konania stranám sporu oboznamované. Okrem toho právny zástupca žalobkyne, prítomný na tomto pojednávaní uviedol, že obsah spisu je im známy, a nie je potrebné ho oboznamovať. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámil so žalobou, uznesením OR PZ Nitra ČVS: ORP-46/OVK-NR-2009 PB zo dňa 29.05.2009, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 27.11.2009, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 745 626 6070 0 zo dňa 06.07.2009, potvrdením o podaní daňového priznania za roky 2007, 2008, 2009, výzvou pre žalovaného zo dňa 01.02.2012, písomnými vyjadreniami žalobcu, žalovaného, Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 18C/23/2010, výzvou pre žalovaného zo dňa 14.11.2011 spolu so špecifikáciou liečebných nákladov a bločkami, výzvou pre žalovaného zo dňa 21.08.2012 spolu so špecifikáciou liečebných nákladov a bločkami, špecifikáciou cestovných nákladov a lekárskymi správami, odpoveďou sociálnej poisťovne zo dňa 21.06.2013, lekárskou správou Sociálnej poisťovne zo dňa 10.06.2009, lekárskou správou Sociálnej poisťovne zo dňa 30.11.2011, odpoveďou Sociálnej poisťovne zo dňa 05.09.2014 , oznámením o poistnom plnení zo dňa 22.11.2011, odpoveďou Sociálnej poisťovne zo dňa 23.06.2015, potvrdením MUDr. X. R., výpisom predpísaných liekov, posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 05.05.2009, lekárskou správou Národného rehabilitačného centra Kováčová zo dňa 25.11.2008, oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.05.2015, zápisnicou z pojednávania vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/221/2013, Rozsudkom Okresného súdu Nitra 10C/221/2013-138 zo dňa 12.11.2014, písomnými informáciami o lieku Triregol a gynoflor, odpoveďou Sociálnej poisťovne zo dňa 20.09.2017, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 21.12.2011 a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 14. Dňa 17.07.2008 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalobkyňa ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle značky Q. O. A.: NR- Q. utrpela úraz. Q. vozidlo viedol vodič Q. E., voči ktorému bolo uznesením OR PZ Nitra zo dňa 29.05.2009 ČVS: ORP-46/OVK-NR-2009 PB trestné stíhanie zastavené, pretože nebol daný súhlas poškodenej. Prevádzkovateľ mal vozidlo v čase dopravnej nehody poistené u žalovaného, išlo o poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 15. Rozsudkom Okresného súdu Nitra 18C/23/2010-121 zo dňa 25.11.2010 bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 35.918,64 eura, vo zvyšku bola žaloba zamietnutá a konanie v časti zaplatenia sumy 30.908,25 s príslušenstvom titulom bolestného a sumy 119.728,80 eura s príslušenstvom titulom sťaženia spoločenského uplatnenia zastavené. Súd v tomto konaní priznal žalobkyni mimoriadne zvýšenie spoločenského uplatnenia o 30% a vychádzal pritom z bodového ohodnotenia SSÚ 8.820 bodov, z čoho 30% predstavuje 2.484 bodov x 14,45 eur , t.j. 35.918,64 eura. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/15/2011 - 154 zo dňa 16.02.2011. 16. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 10C/221/2013-138 zo dňa 12.11.2014 bolo konanie v časti návrhu 11.750 eur s príslušenstvom zastavené, v zostávajúcej časti súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Predmetom konania bolo mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50%, ktoré nebolo žalobkyňou preukázané, pretože na jej strane nestala taká závažná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala opätovné mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. 17. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 27.11.2009 vyplýva, že žalobkyňa po posúdení jej zdravotného stavu na účely dôchodkovej dávky bola dňa 10.06.2009 uznaná invalidnou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 80%. Termín nasledujúcej kontrolnej lekárskej prehliadky je určený na máj 2012. 18. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne číslo 745 626 6070 0 zo dňa 06.07.2009 bola žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietnutá z dôvodu, že do dňa 17.05.2009 t.j. do vzniku invalidity, nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, nie sú splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok a nemá nárok na invalidný dôchodok. 19. Z potvrdení o podaní daňového priznania žalobkyne za roky 2007, 2008, 2009 súd zistil, že v roku 2007 bol základ dane 599.127 Sk, za rok 2008 bol základ dane 0 Sk a za rok 2009 bol základ dane 6.691,38 eura. 20. Z výzvy pre žalovaného zo dňa 01.02.2012 vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu zaostalej renty za obdobie od 10.06.2009 do 31.12.2011 v celkovej sume 33.574,75 eura a od 01.01.2012 žiadala vyplácanie renty vo výške 1.112,68 eura. Vo výzve uviedla, že odo dňa 10.06.2009 bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%, invalidný dôchodok jej nebol priznaný. Okrem toho uviedla, že v roku 2008 bola samostatne zárobkovo činná osoba a podľa daňového priznania za rok 2007 (rozhodujúce obdobie pre výpočet) bol u nej základ dane 500:127 SK, t.j. 19.887,37 eura a denný vymeriavací základ predstavuje 54,4859 eir (19.887,37 eura : 365 dní).

21. Z výzvy pre žalovaného zo dňa 14.11.2011 súd zistil, že žalobkyňa si uplatnila náklady vynaložené na liečenie vo výške 576,87 eura, ktorej prílohou bola špecifikácia liečebných nákladov a bločky v počte 69 kusov. 22. Z výzvy pre žalovaného zo dňa 21.08.2012 súd zistil, že žalobkyňa si uplatnila náklady vynaložené na liečenie vo výške 676,30 eura, ktorej prílohou bola špecifikácia liečebných nákladov, bločky v počte 12 kusov, špecifikácia cestovných nákladov a lekárske správy. 23. Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 21.06.2013 vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol posudkovým lekárom sociálnej poisťovne posúdený dňa 10.06.2009 a následne dňa 30.11.2011. 24. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne zo dňa 10.09.2009, predmetom ktorej bolo posudzovanie % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, posúdenie invalidity na žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 27.04.2009, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa bola dňa 09.06.2009 navštívená na byte posudkovou lekárkou. Dočasná pracovná neschopnosť bola konštatovaná od 18.05.2008 - 16.05.2009, kedy vyčerpala žalobkyňa podpornú jednoročnú dobu. Podľa výroku posudku bola žalobkyňa uznaná invalidnou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 80 % a dátum vzniku invalidity je 17.05.2009. 25. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne zo dňa 30.11.2011, predmetom ktorej bolo posudzovanie posúdenie invalidity na žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 30.11.2011. Podľa výroku posudku žalobkyňa bola uznaná invalidnou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 80%. 26. Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 05.09.2014 k podnetu súdu na preskúmanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti vyplýva, že podľa spisovej dokumentácie žalobkyňa bola naposledy posúdená dňa 30.11.2011 a miera poklesu schopnosti vykonávať činnosť bola určená na 80%. Vzhľadom na trvalý zdravotný stav už ďalšia kontrolná lekárska prehliadka nebola určená. 27. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 22.11.2011 vyplýva, že právnemu zástupcovi žalobkyne bolo oznámené žalovaným poistné plnenie titulom nákladov spojených s liečením vo výške 576,87 eura. 28. Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 23.06.2015 na podnet súdu o posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyni posudkovým lekárom na účely úrazovej renty podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. , vyplýva, že posudkový lekár posudzuje pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty iba v prípade takého žiadateľa o úrazovú rentu, ak jeho poškodenie zdravia nastalo v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. V danom prípade z informačného systému bolo zistené, že žalobkyňa nemá zaevidovaný žiaden pracovný úraz ani chorobu z povolenia. 29. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.05.2015 vyplýva, že právnemu zástupcovi žalobkyne bolo oznámené žalovaným poistné plnenie titulom nákladov spojených s liečením vo výške 654 eur s tým, že náklady spojené s liečením Triregol a Gynoflor nie je preukázaný zdravotnou dokumentáciou ako liek súvisiaci s liečením úrazu spôsobeného pri dopravnej nehode. 30. Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 20.09.2017 vyplýva, že žalobkyni bolo rozhodnutie č. 745 626 6070 0 zo dňa 06.07.2009 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok doručené dňa 21.07.2009 a právoplatnosť nadobudlo rozhodnutie 21.08.2009. 31. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 21.12.2011 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok od 1.1.2010. 32. Podľa 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 33. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 34. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 35. Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť. 36. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 37. Predmetom konania po zastavení konania v časti sumy 576,86 eura s príslušenstvom, uznesením č.k. 7C/133/2012-230 zo dňa 12. 04.2016, je nárok žalobkyne na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a nárok na náhradu nákladov spojených s liečbou v sume 676,30 eura s príslušenstvom. Keďže žalobkyňa využila svoje dispozičné právo a vzala žalobu späť v časti sumy 676,30 eura písomným podaním zo dňa 01.03.2017 z dôvodu, že žalovaný dňa 13.05.2015 čiastočne plnil náhrady liečebných nákladov a to v sume 654 eur a trvala na úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 654 eur od 23.11.2012 do 13.05.2015, súd konanie v časti sumy 676,30 eur zastavil.

Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 654 eur od 23.11.2012 do 13.05.2015. 38. Pokiaľ išlo o nárok žalobkyne na náhradu straty na zárobku, žalovaný vzniesol námietku premlčania, a preto súd v rámci rozhodovania o tomto nároku sa prioritne zaoberal vznesenou námietkou premlčania. 39. Podstata premlčania (§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka) spočíva v tom, že pokiaľ sa určité právo po zákonom stanovenú dobu (premlčaciu dobu) nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde či u príslušného orgánu, nemôže byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. To znamená, že dlžník po uplynutí zákonom stanovenej doby sa môže úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že toto právo bolo už premlčané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia. Pokiaľ dlžník pred súdom namietne premlčanie práva, nemôže byť veriteľovi premlčané právo priznané. Premlčanie plní v súkromnom práve tri základné funkcie: stimuluje veriteľa, aby svoje nároky uplatnil včas, predchádza dôkaznej núdzi, a prispieva k právnej istote. 40. Na to, aby premlčanie malo hmotnoprávne účinky, zákon v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje dve základné kumulatívne podmienky: márne uplynutie premlčacej doby a námietku premlčania vznesenú dlžníkom na súde. Márne uplynutie premlčacej doby ako objektívna právna skutočnosť má za následok premlčanie práva, o ktoré ide, za premlčané sa považuje právo, ktoré sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom. Premlčacia doba je stanovená presnou dobou začiatku plynutia (právna skutočnosť vyvolávajúca začiatok plynutia premlčacej doby) a koncom. O tom, že sa právo nevykonalo, možno hovoriť vtedy, keď uplynula premlčacia doba a počas nej dlžník dobrovoľne nesplnil povinnosť zodpovedajúcu príslušnému právu a veriteľ sám sa zákonným spôsobom nedomáhal svojho práva jeho uplatnením na súde, prípadne u iného príslušného orgánu. Premlčacie teda samo o sebe ešte nespôsobuje zánik práva (pohľadávky) ale bráni len jeho vymáhateľnosti. Ide o subjektívne právo dlžníka vzniesť po uplynutí premlčacej doby (§ 101 až 110 na súde námietku proti uplatneniu práva. Pokiaľ túto námietku dlžník použije, súd nemôže premlčané právo (pohľadávku) priznať. 41. Ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka je osobitným ustanovením vo vzťahu k všeobecnej úprave dĺžky premlčacej doby a k podmienkam jej uplynutia. Zákon tu navyše rozlišuje medzi dvomi druhmi premlčacích dôb, ktoré sa navzájom prelínajú. Je to subjektívna premlčacia doba a objektívna premlčacia doba. Ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu ku všetkým právam na náhradu škody. Táto premlčacia doba sa uplatní vo vzťahu k ustanoveniam § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj vo vzťahu k tým ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zodpovednosť za škodu v rámci špecifických právnych vzťahov. Aplikuje sa aj v prípade, keď zodpovednosť za škodu je ustanovená v osobitnom zákone, ktorý nemá osobitnú úpravu premlčania práva na náhradu škody. 42. Právo na náhradu škody sa premlčí podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto (konkrétny subjekt) za škodu zodpovedá. Obe podmienky sú súčasne podmienkami , aby si poškodený mohol uplatniť právo na náhradu škody na súde (actio nata). Až do tohto momentu môže začať plynúť dvojročná subjektívna doba. Plynutie premlčacej doby je tu viazané na subjektívny moment, ktorý spočíva vo vedomosti poškodeného o spôsobenej škode a o tom, kto zodpovedá za škodu. Ak sa poškodený dozvie o spôsobenej škode alebo hoci len o tom, kto za škodu zodpovedá ( keď o spôsobenej škode už vedel) až neskoršie , ako došlo ku škodovej udalosti, predĺži sa premlčacia doba o časový úsek medzi škodovou udalosťou a momentom, keď sa poškodený dozvie o škode, prípadne o tom, kto za ňu zodpovedá. 43. Pri uplatnení nároku na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vychádzala žalobkyňa jednak z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 27.11.2009 , v ktorom Sociálna poisťovňa oznamuje na žiadosť žalobkyne, že po posúdení jej zdravotného stavu na účely dôchodkovej dávky dňa 10.06.2009 bola uznaná invalidnou a z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 06.07.2009 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. Okrem toho v žalobe ako rozhodné obdobie pre výpočet tejto náhrady určila daňové priznanie za rok 2007, z ktorého vychádzala pri výpočte náhrady. 44. V prvom rade súd poukazuje na to, že pri náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti ide o opakujúce sa nároky, preto pri tejto náhrade neprichádza do úvahy premlčanie jednotlivých mesačných plnení, ale premlčanie celého nároku. V tejto súvislosti súd dodáva, že všetky nároky, ktoré poškodenému priznáva Občiansky zákonník pri spôsobení škody na zdraví, sú celkom samostatné, lebo predpoklady ich vzniku sú odchylné a tiež sa môžu časovo odchylne napĺňať, a tieto skutočnosti je potrebné mať na zreteli pri posudzovaní ich premlčania, pričom náhrada straty na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti je jedným nárokom, i keď má povahu opakujúceho plnenia, a preto sa premlčuje celý nárok, neprichádza do úvahy premlčanie jednotlivých mesačných plnení.

45. Žalobkyňa vedomosť o rozsahu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti umožňujúcej uplatnenie jej náhrady na súde, získala potom, čo bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku a žalobkyňa sa o tomto rozhodnutí dozvedela. Totiž tento nárok možno uplatniť na súde až po tom, čo bolo príslušným orgánom vydané rozhodnutie o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel, keďže do tejto doby nie je isté, či a v akej výške bude poškodenému priznaný invalidný dôchodok a teda ani v akom rozsahu došlo ku strate na zárobku. Ako vyplýva z ust. § 447 Občianskeho zákonníka strata na zárobku sa uhrádza peňažným dôchodkom. Tento občianskoprávny nárok na náhradu za stratu na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti sa premlčuje ako jeden celok , nie iba ako nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku tzv. renty (RC 36/2007). 46. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o invalidnom dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. 47. V danom prípade Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 745 626 6070 0 zo dňa 06.07.2009 zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. Uvedené rozhodnutie bolo doručené žalobkyni dňa 21.07.2009, pričom právoplatnosť nadobudlo rozhodnutie dňa 21.08.2009. Podľa názoru súdu žalobkyňa sa prvýkrát o tom, či a v akej výške jej bol priznaný invalidný dôchodok, dozvedela už dňom 21.07.2009, kedy jej bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 745 626 6070 0 zo dňa 06.07.2009 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok doručené, týmto dňom sa dozvedela o škode na strate na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Na základe tohto rozhodnutia žalobkyňa nadobudla vedomosť o výške škody na strate na zárobku a bola schopná ju objektívne vyčísliť v peniazoch a preukázať. Žalobkyňa k uvedenému dňu nadobudla vedomosť o tom, že jej uchádza zárobok a bola schopná tuto skutočnosť preukázať. 48. Z uvedeného je zrejmé, že dvojročná subjektívna premlčacia doba upravená v ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka určená na uplatnenia nároku žalobkyni uplynula dňom 21.07.2011, a preto v prípade, že žalobu na náhradu straty na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti žalobkyňa uplatnila na súde dňa 07.09.2012, urobila tak po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. 49. Keďže žalobkyňa nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (teda samotný základ) uplatnila na súde po uplynutí subjektívnej premlčacej doby a žalovaný vzniesol námietku premlčacia, súd žalobu vo zvyšku zamietol. 50. Súd z dôvodu že žalobu na náhradu straty na zárobku zamietol v dôsledku dôvodne vznesenej námietky žalovaným, nezaoberal sa ďalej vecou samou a ani ďalšími námietkami uplatnenými stranami sporu v priebehu konania. 51. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. Úspech žalovaného bol v časti žalobného nároku na náhradu straty na zárobku , ktorý si uplatňovala žalobkyňa po pripustení poslednej zmeny petitu vo výške 97.351,39 eura spolu s príslušenstvom. Neúspech žalovaného spočíval v sume 654 eur, ktorú v priebehu konania titulom náhrady liečebných nákladov uhradil žalobkyni, a preto žalobkyňa žalobu v časti sumy 676,30 eur zobrala späť a ďalej neúspech spočíval vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa príslušenstva - úroku z omeškania 8,75% ročne zo sumy 564 eura od 23.11.2011 do 13.05.2015, ktoré sumy s poukazom na zamietnutú výšku sumy predstavujú zanedbateľnú časť, a preto súd ustálil, že žalovanému patrí plná náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.