Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-64-2019.pdf
PDF · 122.97 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: A. D., H.. XX.XX.XXXX, C. E. S. T., B.. Z. XX/XXX, právne zastúpený: Mgr. Roman Šulhánek, advokát so sídlom v Martine, Ambra Pietra 10645/17, proti žalovanej: G. Č., H.. XX.XX.XXXX, C. E. S. T., Z. XX, právne zastúpená: Mgr. Martina Chorváthová, advokátka so sídlom v Martine, A. Kmeťa 28, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to pozemku parcely registra „C“ číslo 22/4 - záhrady o výmere 25 m2, katastrálne územie E. S. T., obec E. S. T., okres Martin, vyhotoveného geometrickým plánom č. 2/2022 zo dňa 07.01.2022, vyhotoveným Vladimírom Prokšom - GEODET, úradne overeným dňa 12.01.2022 pod číslom G1 - 15/2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e.
III. Stranám sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2019 sa žalobca voči žalovanej domáhal určenia vlastníckeho práva tak, že je výlučným vlastníkom pozemkov parcely registra „C“ parcelné číslo 12/2 - trvalý trávny porast o výmere 15 m2 a parcelné číslo 22/3 - záhrada o výmere 25 m2, k. ú. E. S. T., X. E. S. T., okres Martin, vytvorené geometrickým plánom č. 70/2019 zo dňa 24.09.2019, úradne overeného Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pod č. G1-1035/2019 dňa 24.10.2019 a náhrady trov konania. Uviedol, že žalovaná je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXX vedeným Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. E. S. T., a to pozemkov parcely registra „C“ parcelné číslo 12 - trvalý trávny porast o výmere 4791 m2 a parcelné číslo 22 - záhrada o výmere 195 m2. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXX vedeným Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. E. S. T., a to pozemkov parcely registra „C“ parcelné číslo 20/1 - záhrada o výmere 792 m2 a parcelné číslo 21 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 416 m2. Medzi stranami sporu prebiehal na Okresnom súde Martin spor vedený pod sp. zn. 21C/33/2017. Žalovaná sa domáhala voči žalobcovi splnenia povinnosti zdržať sa neoprávneného zásahu spočívajúceho v osadení železných stĺpov plotu, odstrániť tieto železné stĺpy a zdržať sa odvádzania dažďovej vody a vody z topiaceho sa snehu na nehnuteľnosť v jej vlastníctve. Uvedenému konaniu predchádzal vytyčovací náčrt vlastníckej hranice medzi pozemkami vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného, ktorý síce údajne zodpovedal údajom zapísaným na LV XXX, ale nezodpovedal umiestneniu plotu, resp. železných stĺpikov, ktoré niekoľko desaťročí tvorili fyzickú hranicu medzi susednými pozemkami. Následne žalobkyňa postavila v prednej časti pozemku parcely č. 22 nový plot, čím znemožnila žalovanému realizovať a dokončiť zateplenie domu. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že je vlastníkom nehnuteľností tak, ako to vyplývalo z
vtedajšieho zápisu v katastri nehnuteľnosti. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 1/2019 Ing. B. Š., na základe ktorého dal žalobca vytýčiť priebeh vlastníckej hranice medzi susednými pozemkami a vyhotoviť geometrický plán na oddelenie pozemkov. Geometrický plán premieta závery zo znaleckého posudku ohľadom priebehu hranice do nového stavu. Mal by byť podkladom v usporiadaní vlastníckych práv. Žalovaná však s usporiadaním vlastníckych práv podľa znaleckého posudku a geometrického plánu nesúhlasí. Preto je žalobca nútený podať žalobu na súd. Žalobca má za to, že je vlastníkom novovytvorenej parcely č. 12/2 a 22/3. Jedine podaním žaloby je možné napraviť stav evidencie nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Pochybenie nemožno odstrániť ani dohodou medzi stranami sporu, keďže žalovaná s tým nesúhlasí, čím odôvodňuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Sporné nehnuteľnosti žalovaná nemohla nadobudnúť ani vydržaním, keďže až do nedávna pôvodné oplotenie medzi pozemkami nezodpovedalo údajom zapísaným na katastri nehnuteľnosti, ale skôr záverom uvedeným v znaleckom posudku. Hranica pozemkov podľa aktuálnych zápisov je nesprávna a dokonca až do nedávnej minulosti nebola ani spochybňovaná žalobkyňou. Správna hranica pozemkov je tvorená starším oplotením, ktoré tvorí hranicu aj podľa znaleckého posudku. Až pri vybudovaní nového plotu žalovanou na pozemku parcely č. 22 a umiestnením nových kolíkov na pozemku parcely č. 12 došlo k eskalácii sporov.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi založenými v spise, znaleckým dokazovaním a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 21C/33/2017 zistiac nasledovný skutkový stav:
3. Podaním zo dňa 30.01.2020 sa žalovaná vyjadrila k podanej žalobe. Uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Predmetný znalecký posudok žalovaná konzultovala so znalkyňou Ing. Z. E., ktorá skonštatovala, že nesúhlasí s vytýčením hraníc pozemkov určených Ing. B. Š.. Tvrdenia žalobcu, že nie je možné uvažovať o vydržaní, nie sú pravdivé, nakoľko žalovaná sporné nehnuteľností užívala dôvodne a v dobrej viere sa domnievajúc, že je ich vlastníčkou a z uvedeného dôvodu i podala žalobu na ochranu vlastníckeho práva.
4. Žalobca sa podaním zo dňa 08.03.2020 vyjadril k vyjadreniu žalovanej. Uviedol, že žalovaná síce spochybňuje priebeh hraníc, avšak nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval, či vyvracal závery uvedené v znaleckom posudku. Žalovaná pôvodné oplotenie dlhodobo akceptovala a žiadnym spôsobom nespochybňovala. Žalovanej tvrdenie o dobromyseľnom užívaní pozemkov, ktoré boli za postaveným plotom, je tak absolútne nezmyselné. Dobromyseľnosť žalovanej nemožno odôvodiť ani v nasledujúcom období pri budovaní nového oplotenia žalovanou asi od roku 2016, keďže práve táto skutočnosť iniciovala susedské spory.
5. Z výpisu z LV č. XXX vedeným Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre k.ú. E. S. T., X. E. S. T., mesto Martin vyplýva, že žalovaná je výlučným vlastníkom pozemkov parcely registra „C“ parcelné číslo 12 - trvalý trávny porast o výmere 4791 m2 a parcelné číslo 22 - záhrada o výmere 195 m2.
6. Z výpisu z LV č. XXX vedeným Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre k.ú. E. S. T., X. E. S. T., mesto Martin vyplýva, žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov parcely registra „C“ parcelné číslo 20/1 - záhrada o výmere 792 m2 a parcelné číslo 21 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 416 m2. Ako titul nadobudnutia - iné údaje je uvedená pozemnoknižná vložka 796.
7. Geometrický plánom č. 70/2019 zo dňa 24.09.2019 vyhotoveným N. S., úradne overeným dňa 24.10.2019, pod číslom G1-1035/2019 došlo k zameraniu pozemkov parcelné číslo 12/2, 20/1 a 22 a k ich rozdeleniu, a to tak, že z parcely č. 12 boli vytvorené parcela č. 12/1 - trvalý trávny porast o výmere 4776 m2 a parc. číslo 12/2 - trvalý trávny porast o výmere 15 m2, z parcely č. 20/1 boli vytvorené parcela č. 20/1 - záhrada o výmere 7788 m2 a parcela č. 20/4 - záhrada o výmere 4 m2 a z parcely č. 22 boli vytvorené parcela č. 22/1 - záhrada o výmere 170 m2 a parcela číslo 22/3 - záhrada o výmere 25 m2.
8. Uznesením zo dňa 12.01.2020, č. k. 6C/64/2019-108, právoplatným dňa 19.11.2020, súd na návrh žalovanej nariadil vo veci znalecké dokazovanie a ustanovil za znalca v konaní Ing. Z. K., ktorého úlohou bolo po oboznámení sa so spisovým materiálom zodpovedať súdom položené otázky.
9. Uznesením zo dňa 12.05.2021, č. k. 6C/64/2019-134, právoplatným dňa 28.05.2021 súd odvolal ustanoveného znalca Ing. Mateja Sýkoru a zároveň ustanovil nového znalca Ing. B. N., ktoré úlohou bolo rovnako zodpovedať súdom položené otázky.
10. Znaleckým posudkom č. 1/2021 zo dňa 23.08.2021 vypracovaným znalcom Ing. B. N., so sídlom S. XXX, vyplýva, že priebeh hranice medzi pozemkami parcelné číslo 22 a 21 je určený odlišne ako bolo určené znaleckým posudkom č. 1/2019 vypracovaným znalkyňou Ing. B. Š.. Dôvodom rozdielneho určenia hranice je ten, že hranica nie je v súlade s technickými podkladmi katastra nehnuteľností, a to s geometrickým plánom č. 17849829 - 211/1998, k. ú. E. S. T., úradne overeným Okresným úradom, katastrálny odbor dňa 03.09.1998, na obnovenie časti hranice pozemnoknižnej parcely č. 182. Pri vytýčení vlastníckej hranice medzi pozemkami parcelné číslo 21 a 22 neboli do vytyčovacieho náčrtu 65/2017 prevzaté súradnice zo záznamu podrobného merania zmien č. 204, k. ú. E. S. T.. Zápisom geometrického plánu č. 17849829/211-1998 do KN diel 1 a diel 2 o spoločnej výmere 33 m2 od parcely PK 182 dôjde k oprave nesprávne zakreslenej hranice medzi pozemkami KN-C parcelné číslo 21 a 22 a pozemkom KN-C parcela č. 1153/1. Ďalšou závažnou skutočnosťou je využívanie geometrického plánu č. 137 64 206 920 z roku 1965 ako podkladu pre vytyčovanie hraníc pozemkov. Predmetný geometrický plán nemá polohové určenie. Jeho meračská sieť nie je určená v súradnicovom systéme katastra. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že pôvodný dom zakreslený v pozemnoknižnej mape na parcele č. 182 z pozemnoknižnej vložky 796 bol zbúraný. Na jeho mieste bol postavený nový dom, ktorý však nemal totožné základy s pôvodným domom a zasahoval do pozemnoknižnej parcely č. 180 evidovanej v pozemnoknižnej vložke č. 313. Geometrickým plánom č. 137-64 - 206 - 920 vyhotoveným 30.04.1965 bola zameraná skutočná poloha nového domu na pozemnoknižnej parcele č. 182, pozemnoknižnej vložky 796 a časť domu zasahujúca do pozemnoknižnej parcely č. 180, z pozemnoknižnej vložky č. 313 bola označená ako diel A. Geometrickým plánom č. 17849829 - 211/1998 bol riešený priebeh vlastníckej hranice medzi pozemnoknižnou parcelou č. 182 a 180 v časti KN parciel č. 21 a 22. V geometrickom pláne majú parcely označenie ako 22/2 a 1153/2. Ich priebeh je podľa hranice pozemnoknižnej parcely č. 182. Evidovaná parcela E 180/2 zobrazená v komasačnej mape má výmeru 153 m2. V mape KN má parcela číslo 22 výmeru 195 m2. Tento rozdiel vo výmere bol spôsobený zväčšením parcely KN č. 22, pôvodne parcela číslo 182, pri vzniku mapy KN, chybný zákres vlastníckej hranice.
11. Podaním zo dňa 27.01.2022 žalobca navrhol zmenu žalobného návrhu v zmysle záverov znaleckého posudku č. 1/2021 tak, že súd určí, že je výlučným vlastníkom pozemku novovzniknutej parcely registra „C“ číslo 22/4 - záhrada o výmere 25 m2, vytvorenej geometrickým plánom č. 2/2022 zo dňa 07.01.2022, úradne overeného Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pod číslom G1-15/2022 dňa 12.01.2022, z parcely registra „C“ parcelné číslo 22 - záhrada o výmere 195 m2.
12. Geometrickým plánom č.2/2022 vyhotoveným N. S. dňa 07.01.2022, úradne overeným dňa 12.01.2022 pod číslom G1-15/2022 došlo k rozdeleniu parcely registra „C“ parcelné číslo 22 - záhrada o výmere 195 m2, kat. územie E. S. T., a to na pozemky parcelné číslo 22/1 - záhrada o výmere 170 m2 a parcelné číslo 22/4 - záhrada o výmere 25 m2.
13. Z vytyčovacieho náčrtu č. 4/2022 vyhotoveného N. S. dňa 11.01.2022 vyplýva, že dňa 05.01.2022 bola na žiadosť žalobcu vytýčená hranica medzi pozemkami parcelné číslo 20/1, 21 a 12. Vytýčenie bolo vykonané na podklade znaleckého posudku č.1/2021, ktorý vypracoval Ing. B. N..
14. Na pojednávaní dňa 23.02.2022 súd uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu v znení podania žalobcu zo dňa 27.01.2022, nakoľko doposiaľ vykonané dokazovanie môže byť podkladom aj o zmenenej žalobe.
15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca inicioval konanie z toho dôvodu, že v predchádzajúcom konaní, kde žalovaná vystupovala ako žalobkyňa, došlo k vyhotoveniu znaleckého posudku. Na základe tohto posudku žalobca podal tento žalobný návrh. Nakoľko žalovaná nesúhlasila s predloženým znaleckým posudkom vyhotoveným v pôvodnom konaní, bol vyhotovený nový znalecký posudok a na základe neho bol vyhotovený geometrický plán, ktorý riadne preukázal vlastnícke právo žalobcu. Žalobca sa zmeneným žalobným návrhom obmedzil len na určenie vlastníckeho práva v prednej časti pozemku parcelné číslo 22. Problém vznikol tým, že asi v roku 2017 žalovaná vybudovala nové oplotenie na parcele 22, čím znemožnila žalobcovi zateplenie domu. Pôvodne bolo oplotenie asi približne v línii znaleckým posudkom určenej hranice pozemkov. Z predloženej fotografie je zrejmé, že plot v prednej časti zamedzil prístup žalobcu na pozemok. Nie je pravdou, že uvedený cíp, trojuholník kosila žalovaná. Aj z fotografie vyplýva, že to kosila manželka žalobcu. Nebol problém až do roku 2017. Dovtedy nebola spochybnená vlastnícka hranica.
16. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalovaná nesúhlasí, aby bol jej pozemok zmenšený o 25 m2 v zmysle predloženého geometrického plánu. Má za to, že riadne nadobudla pozemok v pôvodnej výmere. Žalobca neuviedol, na základe akého titulu sa domáha určenia, aj keď sa vychádza zo znaleckého posudku. Žalovaná nadobudla parcelu č. 22, k. ú. E. S. T. vo výmere 195 m2 na základe darovacej zmluvy. Na základe predloženého geometrického plánu by mala byť táto výmere znížená o 25 m2. Nejde o nepatrnú zmenu hraníc. Žalobca by mal preukázať, na základe akého titulu nadobudol pozemok v takejto výmere. Žalovaná má za to, že táto časť pozemku jej patrí. Túto časť pozemku užívala a má za to, že mohlo dôjsť aj k vydržaniu ňou a jej bratom. Navrhla vypočuť ako svedka brata žalovanej A. Č., ktorý by potvrdil užívanie pozemku. Žalovaná nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva v zadnej časti pozemku, nakoľko sa chce do budúcna vyhnúť ďalším sporom.
17. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že plechový plot s betónovými základmi vybudoval ešte jej brat, od ktorého nadobudla pozemky. Nevie uviesť, v ktorom roku to bolo. Vybudoval to, lebo si to oplotili. Oplotenie z pletiva si dala urobiť na základe nového zamerania geometrickým plánom. Asi v roku 2013 dala vymerať záhradu a plot robili neskoršie. Betónový základ urobil brat dávno. Nevie kedy. Oni len vymenili plechové dielce, keďže boli zhrdzavené. V roku 1998 prišlo z geodézie, že má žalobcovi podpísať súhlas s prípojkou, ktorú chcel ťahať cez ten cíp pozemku. Ona mu to nepovolila. V 1998 sa na to prišlo, že vlastne ten cíp nie je vo vlastníctve žalobcu. Keď boli ešte na betónovom základe staré zhrdzavené plechy, brat to užíval tak, že tam kosil kosou.
18. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva pôvodné plechové oplotenie s betónovým základom.
19. Z kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.1972 vyplýva, že kupujúci Š. Č., nar. XX.XX.XXXX odkúpil parcelu č. EN 180/2 - záhrada vo výmere 153 m2.
20. Darovacou zmluvou zo dňa 21.09.1998 darca Š. Č., H.. XX.XX.XXXX daroval žalovanej ako obdarovanej nehnuteľnosti medzi inými aj parcelu KN č. 22 - záhrada o výmere 195 m2 (č.l. 142 v spise 21C/33/2017).
21. Z geometrického plánu č. 17849829-211/1998 vyhotoveného geodetickou kanceláriou Ing. G. A. dňa 24.08.1998, úradne overeného dňa 03.09.1998 pod číslom 861/98, vyplýva, že z pôvodnej pozemnoknižnej parcely 182 o výmere 910 m2 boli vyhotovené parcely registra „C“ číslo 22/2 o výmere 26 m2 a 1153/2 o výmere 7 m2. Geometrický plán bol vyhotovený na obnovenie časti hranice pozemnoknižnej parcely č. 182.
22. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 21C/33/2017 súd zistil z rozhodnutia Krajského úradu v Žiline, katastrálny odbor zo dňa 08.02.2001, značka XO -1/2001-CO, že preskúmaním celého spisového materiálu, ktorý bol prvostupňovým správnym orgánom predložený k odvolaciemu
konaniu, druhostupňový správny orgán zistil, že podľa identifikácie k D 583/1997 po poručiteľovi A. D. sú pozemnoknižné parcely 182 a 185 evidované v pozemnoknižnej vložke 796, k.ú. E. S. T., totožné s parcelami katastra nehnuteľností č. 20, 21, 16, 17 zapísanými na LV XXX. Pri porovnaní pôvodnej pozemnoknižnej mapy so súčasnou mapou katastra je možné jednoznačne zistiť, že stavba na parcele č. 21, katastra nehnuteľností nemá totožnú polohu so stavbou na pozemnoknižnej mape, označenej ako parcele 182. V dokumentácii katastrálneho odboru sa nenachádza listina, ktorá by potvrdzovala technický stav zobrazený v geometrickom pláne č. 137 - 64 - 206 - 920. Ak však v mape evidencie nehnuteľností zákres priebehu hraníc potvrdzuje skutočnosť, že zameraním skutočnej polohy nového domu, ktorý bol postavený zhruba na mieste pôvodného domu, zakresleného na pozemnoknižnej mape na parcele 182 z pozemnoknižnej vložky 796, s ktorým však nemal totožné základy na pozemnoknižnej parcele 180, evidovanej v pozemnoknižnej vložke 313 došlo k vytýčeniu novej hranice medzi pozemnoknižnými parcelami 180 z pozemnoknižnej vložky 313 a parcelou 185 z pozemnoknižnej vložky 796 tak, že časť domu zasahujúca do pozemnoknižnej parcely 180 z pozemnoknižnej vložky 313, označená v geometrickom pláne ako diel A, bola pričlenená k pozemnoknižnej parcele č.181/2 a časť pozemnoknižnej parcely 185/2, označenej v geometrickom pláne ako diel B, bola pričlenená k pozemnoknižnej parcele 180/1. Takýmto spôsobom sa dohodli vtedajší vlastníci pozemkov na výmene časti svojich pozemkov a takto aj tieto novovytvorené hranice uznávali. Uvedenou výmenou nebola dotknutá hranica medzi parcelami katastra nehnuteľností 21 a 22 a pôvodnými pozemnoknižnými parcelami 180 a 182, čo nakoniec potvrdzuje aj geometrický plán. Chybný zákres priebehu spornej hranice nepriamo potvrdzuje aj skutočnosť, že pôvodná pozemnoknižná parcela č. 180/2 má výmeru 153 m2, avšak parcela č. 22 katastra nehnuteľností má výmeru 195 m2. Tento rozdiel vo výmere bol spôsobený zväčšením parcely č. 22 pôvodnej pozemnoknižnej parcely 180/2 pri vzniku mapy katastra nehnuteľností chybným zákresom vlastníckej hranice v neprospech A. D. a G. D., X. C. Z. XX, E. S. T.. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 11.01.2002 sp. zn. 10S/59/01 rozhodnutie Krajského úradu v Žiline, katastrálny odbor č. XO- 1/2001- C zo dňa 08.02.2001 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že správny orgán si nevyriešil otázku, či daná vec patrí do právomoci správneho orgánu. Zo znaleckého posudku č. 1/2019 zo dňa 23.01.2019 vypracovaného znalkyňou Ing. B. Š. vyplýva, že hranica medzi parcelami KN-C č. 21 a 22 neprechádza súbežne s múrom rodinného domu, súpisného čísla 80, ale je od múru rodinného domu odklonená. Hranica medzi parcelami KN-C č. 21 a 22 nemôže prechádzať súbežne 0,30 cm od vonkajšej hranice múru jestvujúceho rodinného domu súp. č. 80, ktorý bol postavený neskôr, na nových, polohovo posunutých základoch.
23. Z pozemnoknižnej vložky č. 796 pre k. ú. E. S. T. vyplýva, že v časti A je zaznamenaná majetková podstata, a to radové číslo 1, parcela 182 - dom č. 139 a radové číslo 2, parcela 185 - záhrada v intraviláne. V časti B sa nachádza zápis z 23.01.1962, v zmysle ktorého sa vkladá vlastnícke právo k parc. č. 182 a 185 manželom A. D. a G. D..
24. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 28.05.1998, sp. zn. D 583/97, Dnot 149/97, právoplatným dňa 13.06.1998, mal súd preukázané, že žalobca z dedičstva po svojom otcovi poručiteľovi A. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nadobudol 1 rodinného domu súp. č. 80 na ul. Z. N. E. S. T., domom zast. pozemku, vedľajších stavieb - letnej kuchyne, drevárne, maštale, priľahlej záhrady, ornej pôdy, trávnatej plochy, trvalých porastov a vonkajších úprav, ktoré sú zapísané na LV XXX, kat. úz. E. S. T., parc. č. 16 - orná pôdy vo výmere 997 m2, parc. č. 17 - trvalý trávny porast vo výmere 481 m2, parc. č. 20 - záhrada vo výmere 798 m2, parc. č. 21 - zastavaná plocha vo výmere 416 m2. Druhú polovicu predmetného dedičstva nadobudla manželka poručiteľa, matka žalobcu G. D., H.. XX.XX.XXXX.
25. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 18.08.2005, sp. zn. 21 D 33/2005, Dnot 9/2005, právoplatným dňa 18.08.2005, mal súd preukázané, že žalobca z dedičstva po svojej matke G. D., H.. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nadobudol 1 rodinného domu súp. č. 80 v kat. úz. E. S. T. a pozemky parc. reg. C, zapísané na LV XXX, parc. č. 16 - orná pôdy vo výmere 997 m2, parc. č. 17 - trvalý trávny porast vo výmere 481 m2, parc. č. 20 - záhrada vo výmere 798 m2, parc. č. 21 - zastavaná plocha vo výmere 416 m2.
26. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 OZ Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa 129 ods. 1 OZ Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa 130 ods. 1 OZ Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 OZ Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. Podľa § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Podľa § 144 CSP Žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
27. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe v zmysle jej čiastočného späťvzatia vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Nárok žalobcu na určenie vlastníckeho práva súd posúdil v zmysle ust. § 126 ods. 1 OZ. Medzi stranami neboli sporné závery znaleckého posudku č. 1/2021 vypracovaného znalcom Ing. B. N.. Obe strany uviedli, že budú rešpektovať závery znaleckého posudku, ktoré sú vo svojej podstate totožné so závermi znaleckého posudku vyhotoveného v konaní 21C/33/2017. Procesná obrana žalovanej spočívala v námietke vydržania a tvrdenia, že žalobca nepreukázal, na základe akého titulu sa domáha vlastníckeho práva. Súd má preukázaný aj naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, nakoľko jedinou možnosťou na ochranu jeho vlastníckeho práva je podanie určovacej žaloby, a to najmä s prihliadnutím na závery katastrálneho konania (bod 22. toho odôvodnenia). Naliehavý právny záujem je daný tým, že bez uvedeného určenia je právne postavenie žalobcu neisté. Len určovacou žalobou je možné nastoliť zhodu medzi skutočným stavom a stavom zapísaným na liste vlastníctva.
28. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že pozemky vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV XXX boli prevzaté z pozemnoknižnej vložky č. 796 a ich vlastníkmi boli právni predchodcovia žalobcu, jeho rodičia, ktorí okrem iného mali vo svojom vlastníctve aj pôvodný rodinný dom súp. č. 139. Ich právnym nástupcom sa stal žalobca, ktorý nadobudol okrem iného aj parcelu č. 21, aj keď už v čase prejednania dedičstva v nesprávnej výmere. Závery znaleckého dokazovania v tomto konaní ako aj v konaní 21C/33/2017 a taktiež aj skutočnosti uvádzané v predmetnom katastrálnom konaní jednoznačne preukazujú, že rozdiel vo výmere sporných pozemkov bol spôsobený chybným zákresom vlastníckej hranice. Podľa názoru súdu bol pravdepodobne spôsobený tým, že pôvodný rodinný dom súp. č. 139, ktorý tvoril hranicu, bol zbúraný a novopostavený rodinný dom súp. č. 80 bol posunutý oproti pôvodným základom. Pôvodne evidovaná parcela E 180/2 zobrazená v komasačnej mape mala výmeru 153 m2. V takejto výmere nadobudol pozemok aj právny predchodca žalovanej Š. Č. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.1972. Po chybnom zákrese má terajšia parcela „C“ č. 22 výmeru 195 m2. Pozemnoknižné parcely 182 a 185 evidované v pozemnoknižnej vložke 796, k.ú. E. S. T., sú totožné s parcelami katastra nehnuteľností č. 20, 21, 16, 17 zapísanými na LV XXX. Zameraním skutočnej polohy nového domu, ktorý bol postavený zhruba na mieste pôvodného domu, došlo k vytýčeniu novej hranice medzi pozemnoknižnými parcelami 180 z pozemnoknižnej vložky 313 a parcelou 185 z pozemnoknižnej vložky 796. Preto súd dospel k záveru, že zápis vlastníckeho práva žalobcu sa opiera o zápis v pozemkovej knihe č. 796, z ktorého vyplýva nadobudnutie vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcu.
29. Ustanovenie § 134 OZ upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je
podľa platnej právnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolností. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Oprávnený držiteľ si môže započítať do doby potrebnej na vydržanie veci či práva dobu oprávnenej držby svojho právneho predchodcu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Pri hodnotení dobrej viery je vždy potrebné brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípade po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec po práve patrí, alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. (22Cdo 1253/1999 NS ČR)
30. Zhodnotiac nazhromaždené dôkazy súd dospel k záveru, že na strane žalovanej nemohlo dôjsť k vydržaniu spornej časti pozemku a už vôbec nemožno u nej tvrdiť dobromyseľnosť. Právny predchodca žalovanej Š. Č. nadobudol kúpnou zmluvou do vlastníctva pôvodne evidovanú parcelu E 180/2 vo výmere 153 m2. Tento ešte v čase svojej držby, podľa tvrdenia samotnej žalovanej, vybudoval plechový plot s betónovými základmi, ktoré približne kopírujú súdom určenú vlastnícku hranicu. Teda právny predchodca žalovanej si oplotil pozemok vo svojom vlastníctve vo výmere, v akej ho aj skutočne nadobudol (153 m2). Následne bol vyhotovený geometrický plán č. 137-64 - 206 - 920 zo dňa 30.04.1965, ktorým došlo k prekresleniu vlastníckej hranice. Nie však k posunutiu plota. Darovacou zmluvou zo dňa 21.09.1998 Š. Č. daroval žalovanej nehnuteľnosti medzi inými aj parcelu (už) „C“ č. 22 - záhrada o výmere 195 m2. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca žalovanej sa nesprával ako dobromyseľný vlastník spornej časti pozemku, keďže mal vedomosť, akú výmeru mal pozemok, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 18.12.1972 a v takom rozsahu si ho aj oplotil, ohraničil. Je ťažko uveriť tvrdeniu, že právny predchodca žalovanej bol dobromyseľný držiteľ a súčasne si v dobrej viere držaný pozemok „rozdelil“ plotom s betónovými základmi. Žalovaná uviedla, že v roku 1998 prišlo z geodézie, že má žalobcovi podpísať súhlas s prípojkou, ktorú chcel ťahať cez pozemok. Týmto momentom žalovaná nadobudla vedomosť, že sporná časť pozemku nie je evidovaná vo vlastníctve žalobcu, ale v jej vlastníctve. V roku 2000 začalo katastrálne konanie na určenie priebehu hraníc, v priebehu ktorého sa preukázalo, že došlo k chybnému zápisu vlastníckej hranice. Žalovaná sa minimálne od tohto okamihu (rozhodnutia Krajského úradu v Žiline, katastrálny odbor zo dňa 08.02.2001, značka XO -1/2001-CO) zoznámila so skutočnosťami, ktoré objektívne vyvolávajú pochybnosť o oprávnenej držbe žalovanej. Tieto skutočnosti doposiaľ nepominuli. Jej držba tak nemohla byť oprávnená. Nič na tom nemení skutočnosť, že v roku 2013 si dala vymerať záhradu, pričom v roku 2017 prebiehal medzi žalobcom a žalovanou spor o priebeh vlastníckej hranice. Ďalšie tvrdenia žalovanej o vydržaní jej právnym predchodcom súd považuje za účelové. Preto súd konštatuje, že na strane žalovanej nemohlo dôjsť k vydržaniu, a to ani jej právnym predchodcom a jej držba nebola dobromyseľná.
31. Pokiaľ žalovaná navrhovala vypočuť svedka A. Č. za účelom preukázania jej tvrdení o vydržaní a dobromyseľnosti, súd tento dôkaz považoval za nehospodárny a neúčelný. Doposiaľ vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že k vydržaniu žalovanou ani jej právnym predchodcom nemohlo dôjsť. Rovnako sa nemožno stotožniť s tvrdením o dobromyseľnosti žalovanej z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie. Nemožno prehliadnuť ani tú skutočnosť, že právnym predchodcom žalovanej bol Š.P. Č.. Preto výsluch navrhovaného svedka A. Č. za účelom splnenia predpokladov vydržania je nedôvodný.
32. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti uvedenej vo výroku II. rozsudku zastavil, nakoľko žalobca zobral žalobu v tejto časti späť a takýto dispozitívny úkon mu prislúchal. Návrh na zmenu žaloby súd podľa jej obsahu zároveň posúdil aj ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti sporných hraníc medzi pozemkami parc. č. 12 a 20/1. Keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo po začatí pojednávania, súd bol povinný zisťovať súhlas žalovanej. Žalovaná uviedla, že nesúhlasí s
čiastočným späťvzatím žaloby, nakoľko sa chce do budúcna vyhnúť ďalším sporom. Žalovaná však nemala výhrady k zmene žalobného návrhu. Namietala len samotný nárok, t.j. vlastníctvo spornej časti. Svoj nesúhlas vyjadrila až po tom, ako súd zrušil pojednávanie nariadené za účelom vyhlásenia rozsudku. Žalovaná sa v priebehu sporu vyjadrila, že bude rešpektovať závery znaleckého posudku (č.l. 203). Rovnako sa vyjadril aj žalobca. Preto súd nepovažuje dôvody nesúhlasu žalovanej s čiastočným späťvzatím za tak vážne, aby nerešpektoval dispozičné oprávnenie žalobcu. Keďže obe strany sa zaviazali rešpektovať závery znaleckého dokazovania, mali by urovnať svoje susedské spory v súlade so závermi znaleckého posudku. Žalovanej nič nebráni v tom, aby podala novú žalobu v časti týkajúcej sa čiastočného späťvzatia. Vlastnícke právo sa nepremlčuje. Podstatnou okolnosťou, pre ktorú súd nepokračoval v konaní v tejto časti je aj to, že strany sporu uzatvorili v konaní 21C/33/2017 zmier, ktorý bol schválený uznesením zo dňa 14.03.2019, č.k. 21C/33/2017-203, právoplatným dňa 11.04.2019. Zmier sa dotýkal práve spornej časti hranice, ktorá je predmetom čiastočného späťvzatia. Preto súd nesúhlas žalovanej vyhodnotil ako účelový, v snahe oddialiť rozhodnutie súdu. Navyše čiastočným späťvzatím žaloby žalobca rešpektoval doterajší (zo strany žalovanej nesporný) priebeh vlastníckej hranice.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
34. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko obe strany boli v spore čiastočne úspešné. Žalobca v časti výroku I. a žalovaná v časti výroku II. Žalobca späťvzatie žaloby neodôvodnil a nepreukázal, že by k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovanej. Preto súd konštatuje, že procesné zavinenie na čiastočnom zastavení konania nesie žalobca a nárok na náhradu trov konania v tejto časti svedčí žalovanej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.