Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-137-2022.pdf
PDF · 82.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/137/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Z. č. XX/XXX, E. S. T., právne zastúpený: Mgr. Roman Šulhánek, advokát so sídlom B. S. č. XXXXX/XX, Z., proti žalovanej: G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Z. č. XX, E. S. T., právne zastúpená: Mg. Martina Chorváthová, advokátka so sídlom A. E. č. XX, Z., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6C/64/2019-234 zo dňa 18. mája 2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/64/2019-271 zo dňa 17. augusta 2022, a to do výroku o trovách konania, takto
rozhodol:
Vo výroku I. a II. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Vo výroku III. rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Martin napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra „C“ číslo 22/4 - záhrady o výmere 25 m2, katastrálne územie E. S. T., obec E. S. T., okres Z., vyhotoveného geometrickým plánom č. 2/2022 zo dňa 07.01.2022, vyhotoveným N. S.
- GEODET, úradne overeným dňa 12.01.2022 pod číslom G1 - 15/2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil (výrok II.). Stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 18.12.2019 domáhal voči žalovanej určenia vlastníckeho práva tak, že je výlučným vlastníkom pozemkov parcely registra „C“ parcelné číslo 12/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 15 m2 a parcelné číslo 22/3 - záhrada o výmere 25 m2, k ú. E. S. T., obec E. S. T., okres Z., vytvorené geometrickým plánom č. 70/2019 zo dňa 24.09.2019, úradne overeného Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pod č. G1-1035/2019 dňa 24.10.2019. Následným podaním doručeným súdu dňa 27.01.2022 žalobca navrhol zmenu žalobného návrhu v zmysle záverov znaleckého posudku č. 1/2021 tak, že súd určí, že je výlučným vlastníkom pozemku novovzniknutej parcely registra „C“ číslo 22/4 - záhrada o výmere 25 m2, vytvorenej geometrickým plánom č. 2/2022 zo dňa 07.01.2022, úradne overeného Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pod číslom G1-15/2022 dňa 12.01.2022, z parcely registra „C“ parcelné číslo 22 - záhrada o výmere 195 m2, pričom súd pripustil zmenu návrhu v navrhovanom znení. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť.
3. Ďalej súd konanie v časti uvedenej vo výroku II. rozsudku zastavil, nakoľko žalobca zobral žalobu v tejto časti späť. Návrh na zmenu žaloby súd podľa jej obsahu zároveň posúdil aj ako čiastočné späťvzatie
žaloby v časti sporných hraníc medzi pozemkami parc. č. 12 a 20/1. Keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo po začatí konania, súd bol povinný zisťovať súhlas žalovanej. Žalovaná uviedla, že nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, nakoľko sa chce do budúcna vyhnúť ďalším sporom. Žalovaná však nemala výhrady k zmene žalobného návrhu. Súd nepovažoval dôvody nesúhlasu žalovanej s čiastočným späťvzatím za tak vážne, aby nerešpektoval dispozičné oprávnenie žalobcu. Keďže obe strany sa zaviazali rešpektovať závery znaleckého dokazovania, mali by urovnať svoje susedské spory v súlade so závermi znaleckého posudku. Podstatnou okolnosťou, pre ktorú súd nepokračoval v konaní v tejto časti bolo aj to, že strany sporu uzatvorili v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 21C/33/2017 (vedené na základe žaloby podanej žalovanou voči žalobcovi - pozn. odvolacieho súdu) zmier, ktorý bol schválený uznesením zo dňa 14.03.2019, č.k. 21C/33/2017-203, právoplatným dňa 11.04.2019. Zmier sa dotýkal práve spornej časti hranice, ktorá je predmetom čiastočného späťvzatia. Preto súd nesúhlas žalovanej vyhodnotil ako účelový, v snahe oddialiť rozhodnutie súdu. Navyše čiastočným späťvzatím žaloby žalobca rešpektoval doterajší (zo strany žalovanej nesporný) priebeh vlastníckej hranice.
4. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko obe strany boli v spore čiastočne úspešné. Žalobca v časti výroku I. a žalovaná v časti výroku II. Žalobca späťvzatie žaloby neodôvodnil a nepreukázal, že by k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovanej. Preto súd konštatoval, že procesné zavinenie na čiastočnom zastavení konania nesie žalobca a nárok na náhradu trov konania v tejto časti svedčí žalovanej.
5. Proti tomuto rozhodnutia, čo do výroku o trovách konania, podal odvolanie žalobca. Namietal, že v priebehu konania niekoľkokrát jednoznačne uviedol dôvody čiastočného späťvzatia žaloby. Podanie žaloby s pôvodným žalobným petitom v plnom rozsahu zodpovedalo a reflektovalo právoplatné rozhodnutie súdu z predchádzajúceho konania (uznesenie o schválení súdneho zmieru - sp. zn. 21C/33/2017), ktoré bolo výsledkom záverov zo znaleckého posudku č. 1/2019, vyhotoveného znalkyňou Ing. Annou Šobichovou. Zároveň v odvolaní pripustil, že časť záverov pôvodného znaleckého posudku bola revidovaná novým znaleckým posudkom v tomto konaní, avšak v čase podania žaloby nemohol vedieť, že dôjde k revidovaniu znaleckým posudkom č. 1/2021 zo dňa 23.08.2021, vypracovaným znalcom Ing. Andrejom Villimom. Tvrdil, že výsledok sporu závisel na znaleckom posudku, čo nemôže byť na jeho ťarchu, pričom samotné podanie žaloby bolo iniciované žalovanou, ktorá pôvodne súhlasila s rozhodnutím predchádzajúceho súdneho konania. Pre úplnosť uviedol, že so žalovanou viedol dva súdne spory, pričom v oboch konal zodpovedne, vždy v súlade so závermi znaleckého posudku. Keďže nemohol ovplyvniť zmenu záverov znaleckého dokazovania, považoval za nesprávne právne posúdenie veci o trovách konania.
6. Žalovaná v reakcii na odvolanie žalobcu uviedla, že s právnym posúdením okresného súdu sa plne stotožňuje. Odmietla, že by niekedy/ani v inom konaní úplne súhlasila so závermi znaleckého posudku vypracovaného Ing. Annou Šobichovou. Ani v predchádzajúcom konaní nedošlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmieru na tom základe, že by plne akceptovala závery znaleckého posudku. Pripustila, že žalobca nemohol vedieť, že novým znaleckým posudkom budú výsledky predchádzajúceho znaleckého posudku zrevidované, avšak žalobca musí toto riziko v konaní niesť. Ak žalobca nesúhlasil so závermi nového znaleckého dokazovania, mohol v tomto konaní žiadať nové znalecké dokazovanie. Vyjadrila súhlas so záverom okresného súdu, ohľadom čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom bez uvedenia dôvodu.
7. Ďalšie vyjadrenia strán sporu podané neboli.
8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, z nasledovných dôvodov:
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Preskúmaním rozhodnutia okresného súdu, čo do napadnutého výroku o trovách konania, spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ (žalobca), odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, a preto sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovým a právnym záverom okresného súdu a v podstatných bodoch odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
12. V preskúmavanej veci okresný súd rozhodol v prospech žalobcu (vyhovel žalobe v znení po podanom návrhu na zmenu žaloby v priebehu konania) a v časti konanie zastavil pre späťvzatie žaloby. S ohľadom na čiastočný úspech žalobcu v spore a procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania pre späťvzatie žaloby bez uvedenia dôvodu, súd nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania. V danom prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím okresného súdu o náhrade trov konania, konštatujúc čiastočný úspech žalobcu vo vzťahu k výroku I. a procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania vo vzťahu k výroku II.. Súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu žalobcu (v znení po podanej zmene žaloby v priebehu konania) a určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností opísaných v napadnutom rozhodnutí. Avšak v priebehu sporu žalobca doručil návrh na zmenu žaloby, resp. žalobu zobral čiastočne späť bez uvedenia dôvodu. Zo spisu okresného súdu nemal odvolací súd preukázané, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby malo dôjsť pre správanie žalovanej. Hoci žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že výsledok sporu závisel od nového znaleckého posudku, ktorý bol v spore predložený protistranou, nemohol tak ovplyvniť výsledok sporu, s takýmto posúdením sa odvolací súd nestotožnil. V danom prípade boli závery znaleckého posudku predloženého žalobcom revidované novým znaleckým posudkom predloženým v priebehu sporu, čo skutočne nemohol žalobca ovplyvniť, avšak mohol túto skutočnosť predvídať, resp. žalobca v spore musí znášať riziko tak úspechu, ako aj neúspechu v spore. Na záver odvolací súd poukazuje, že nález ÚSSR sp. zn. II. ÚS 399/2019, na ktorý sa žalobca odvolával, nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko v prejednávanom spore nezáviselo rozhodnutie súdu od znaleckého posudku, ale od záverov riadne vykonaného dokazovania okresným súdom, a to na podklade stranami sporu predložených dôkazov.
13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. V ostatnej časti zostáva rozhodnutie okresného súdu nedotknuté, keďže nebolo odvolaním napadnuté.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP vyslovil, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)