Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8S-171-2020.pdf
PDF · 120.81 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/171/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd , v senáte zloženom z predsedníčky senátu, JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: O. X., trvale bytom Z. XX, Z., t.č.: ÚVTOS Floriánska 18, Košice, v konaní zastúpený advokátkou: JUDr. Timea Schwarcová, AK, Pražská 4, Košice proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-0KAP-2020/050662-004 zo dňa 18. septembra 2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 16. novembra 2020, doručenou správnemu súdu dňa 18. novembra 2020, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ- OKAP-2020/050662-004 zo dňa 18. novembra 2020.
I. Administratívne konanie
2. Žalobca dňa 18. mája 2020, podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií") požiadal povinnú osobu o poskytnutie informácií z priebehu rokov 2014
- 2016, týkajúcich sa komunikácie s orgánmi PZ, na tiesňovej linke 158 a uviedol, že tieto potrebuje pre vedenie konania a obhajoby a jej prípravy v trestnej veci. V priebehu rokov 2014 - 2016 niekoľkokrát volal na tieňovú linku 158, v meste Strážske, okres Michalovce a na linke po kontakte s operátorom uviedol svoje meno a žiadal o súčinnosť príslušníkov PZ a ich zásah pri riešení konfliktu a napadnutie. Hliadka príslušníkov PZ na miesto prišla opakovane a vec riešila predpokladá, že telefonátoch existujú záznamy. Žiadal týmto o zaslanie údajov o dátume, čase a dobe trvania zmienených telefonátov, poprípade o adresu a kontakt na orgán, resp. inštitúciu poprípade stredisko, útvar na ktorý by som sa mal so svojou žiadosťou obrátiť.
3. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-0KAP-2020/043389-004 zo dňa 22. júla 2020 na odvolanie žalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušil, a vec vrátil povinnej osobe na nové konanie a rozhodnutie, pričom v odôvodnení konštatoval, že povinná osoba síce zistila skutočný stav veci, ale v následnom konaní nesprávne posúdila žiadosť a odôvodnila rozhodnutie. Povinná osoba ako prvostupňový orgán vydala na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu nové rozhodnutie č. KRPZ-KE-SI-34-017/2020 zo dňa 5. augusta 2020, ktorým odmietla žiadosť v celom rozsahu, pretože nemá požadované informácie
k dispozícii". Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 9. júna 2020.
4. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-0KAP-2020/050662-004 zo dňa 18. septembra 2020 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie povinnej osoby je vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, vychádza z náležite a úplne zisteného skutkového stavu veci. Odvolací správny orgán preskúmal podľa § 59 ods. 1 Správneho súdneho poriadku rozhodnutie povinnej osoby aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v celom rozsahu a zistil, že odvolanie žiadateľa zo dňa 11. augusta 2020 bolo podané v zákonom stanovenej lehote, posúdil ho podľa obsahu a konštatoval, že povinná osoba vykonala šetrenie skutkového stavu veci v nadväznosti na predmet žiadosti spôsobom, ktorým to predpokladá § 32 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Odvolaním napadnutým rozhodnutím nevyhovela žiadosti žiadateľa o informácie v celom rozsahu, pričom vo výrokovej časti rozhodnutia správne uviedla príslušné ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých aj rozhodla, a to ustanovenia § 3 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, v spojení s § 32 ods. 1, § 46 a § 47 Správneho súdneho poriadku a vo výrokovej časti rozhodnutia ďalej uviedla, že žiadateľovi informácie nesprístupňuje v celom rozsahu z dôvodu, pretože nemá požadované informácie k dispozícií.
5. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že v danej veci žiadateľ požaduje informácie, ktoré povinná osoba nemá k dispozícií, nakoľko zvukové nahrávky volaní na číslo tiesňového volania Policajného zboru č. 158 za kalendárne roky 2014 - 2016 už neexistujú. Na základe zisteného stavu veci potom povinná osoba konštatovala správne, že všetky žiadateľom požadované informácie uvedené, ako v pôvodnej žiadosti, tak aj v odvolaní zo dňa 11. augusta 2020, už povinná osoba nemá k dispozícií a ani nemá vedomosť, ktorá iná povinná osoba by ich mohla mať k dispozícií. Povinná osoba tak rozhodnutím nevyhovela žiadosti žiadateľa o informácie a uviedla, že na základe zisteného stavu veci povinná osoba všetky žiadateľom požadované informácie jednak nemá k dispozícií, ale ani nemá vedomosť, ktorá iná povinná osoba by ich mohla mať k dispozícií. Rozhodnutie odôvodnila na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkových záverov ako prvostupňový orgán s poukazom na § 3 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií a v spojení s § 69 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a § 32 ods. 1, § 46 a § 47 zák. č 71/1967 Zb. z. o správnom konaní /správneho poriadku/ s odkazom na právne hodnotenie podľa vyššie citovaných právnych predpisov.
II. Konanie na správnom súde
6. Správnou žalobou zo dňa 16. 11. 2020 žalobca napáda druhostupňové rozhodnutie a súčasne žiadal, cit.: „ o preskúmanie postupu povinnej osoby vo veci, súladu so zákonom o slobode informácií a súladu so znením zákonov garantujúcich mi súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces, nakoľko povinnú osobu som oboznámil so skutočnosťou toho, že mnou požadované informácie sú pre mňa potrebné pre súdne konanie v mojej trestnej veci - obnovu konania. 7. Žalovaný vo vyjadrení zo 17. mája 2021 k správnej žalobe poukazuje na skutočnosť, že tak povinná osoba ako aj druhostupňový správny orgán v danej veci vychádzali okrem iného z vyjadrení vedúceho oddelenia telekomunikačných služieb Centra podpory Košice, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý uviedol, citujeme: „Do dňa 20. mája 2016, kedy došlo k integrácií operačných stredísk Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košickom kraji sa hovory tiesňovej linky č. 158 na operačnom stredisku OR PZ v Michalovciach zaznamenávali v záznamovom zariadení ReDat 2. Štandardná doba archivácie zaznamenaných hovorov na pevnom disku HDD zariadenia ReDat 2 bola štyri mesiace. Po hore uvedenom dátume (20. mája 2016) bolo predmetné zariadenie v prevádzke na operačnom stredisku KR HaZZ v Košiciach do konca januára 2019. Z dôvodu uplynutia doby archivácie je zrejmé, že hovory v roku 2016 a staršie boli automaticky v systéme premazané novými záznamami z rokov 2018 a 2019. Z dôvodu vecnej príslušnosti rieši záznamy hovorov na tiesňovú linku č. 158, integrovanej do systému CoordCom, na integrovanom operačnom stredisku KR PZ v Košiciach od 20. mája 2016 operačný odbor KR PZ v Košiciach". Riaditeľ operačného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „KR PZ v Košiciach") v liste číslo KRPZ-KE-OPO-184-001/2020 zo dňa 22. mája 2020 rovnako uviedol, že informáciami požadovanými žalobcom za roky 2014 až do dňa 19. mája 2016 operačný odbor KR PZ v Košiciach nedisponuje, nakoľko v tom období boli operačné strediská dislokované pod Okresnými
riaditeľstvami Policajného zboru v Košickom kraji a hovory sa zaznamenávali v záznamovom zariadení ReDat 2 mimo jeho pôsobnosť. Taktiež uviedol, že vzhľadom na časový odstup a dôvod uplynutia doby archivácie boli už hovory z roku 2016 automaticky v systéme premazané novými záznamami. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že útvary v pôsobnosti KR PZ v Košiciach v súčasnosti už nedisponujú požadovanými informáciami. Na základe opakovanej žiadosti o stanovisko k predmetnej veci zástupca riaditeľa operačného odboru KR PZ v Košiciach, dňa 2. september 2020 v emailovej komunikácii uviedol, že trvá na svojom stanovisku a požadované informácie nemá k dispozícii a ani nevie, ktorá povinná osoba by ich mohla mať k dispozícii. 8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a relevantnej právnej úpravy je zrejmé podľa žalovaného, že informácie ktoré žalobca svojou žiadosťou o sprístupnenie informácií požadoval, a ktorých sa domáha aj na základe podanej žaloby, povinná osoba nemá k dispozícií, nakoľko zvukové nahrávky volaní na číslo tiesňového volania Policajného zboru na č.158 za kalendárne roky 2014 - 2016 už neexistujú a ani nevie, ktorá povinná osoba by ich mohla mať k dispozícii. 9. Správny súd konajúc o správnej žalobe podľa § 177 a nasl. SSP sa oboznámil s jej obsahom ako aj s obsahom súdneho i administratívneho spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves a žalovaného, vo veci dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. Rozsudok verejne vyhlásil za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 správneho súdneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní začatom na základe žiadosti dňa 18. mája 2020, podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
10. Právny rámec vzťahujúci sa na preskúmavané rozhodnutia.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, cit.: „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii."
Podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.
Podľa § 12 zákona o slobode informácií všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, cit.: „Ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím."
Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, prvá veta, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.
Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, cit.: „Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená."
Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, cit.: ,Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní".
V zmysle § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, ktorými sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníka konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovie v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 prvá veta správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Výrok rozhodnutia musí byť formulovaný presne, určito a musí úplne vyjadrovať riešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
11. Odvolací správny súd uviedol, že už prvostupňový správny orgán žiadosti nevyhovel z dôvodu, že žiadateľ požadoval informácie vo forme listín za také, ktoré nie sú obsiahnuté v jeho dokumentácii. Prvostupňový orgán uzavrel, že ide o informácie, ktoré sa už nenachádzajú u povinnej osoby, preto ich nemožno žiadateľovi poskytnúť podľa zákona o slobode informácií. Podľa prvostupňového orgánu osobitné zákony môžu výslovne stanoviť, že niektoré druhy informácií sa nesprístupňujú, alebo že sú prístupné výlučne iba určitému okruhu osôb. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací orgán konštatoval správne, že povinná osoba postupovala správne, dôkladne preverila všetky potrebné údaje a zistila presne a úplne skutočný stav veci ako to uviedla vo svojom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie povinnej osoby spĺňa obsahové aj formálne náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. Povinná osoba zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia zákonným spôsobom riadne zdôvodnila, na základe akého ustanovenia nie je možné požadovanú informáciu žiadateľa sprístupniť a tiež riadne uviedla dôvody, ktoré ju k takémuto rozhodnutiu viedli s poukazom na § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, ako aj podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, ktorý uvádza, že ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). Takáto osoba nebola zistená údaje z roku 2014- 2016 boli zmazané, skartované.
12. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie a argumentoval, že správny orgán musí akceptovať jeho požiadavku, v zmysle ktorej zo sprístupnenia podľa zákona o slobode informácií. Namietal proti argumentácii prvostupňového orgánu, v správnej žalobe namietal závery odvolacieho orgánu, ktorý sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi prvostupňového orgánu, že povinná osoba ak nemá prístup k listinám, ktoré sú predmetom žiadosti a ani žalovaný ich nemá nárok na ich poskytnutie navrhuje, aby ich postup preveril správny súd.
13. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii uvedenej v rozhodnutiach na základe zisťovania na ktoré správny súd odkazuje na vyjadrenie vedúceho oddelenia telekomunikačných služieb Centra podpory Košice, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý uviedol, že: „Do dňa 20. mája 2016, kedy došlo k integrácií operačných stredísk Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košickom kraji sa hovory tiesňovej linky č. 158 na operačnom stredisku OR PZ v Michalovciach zaznamenávali v záznamovom zariadení ReDat 2. Štandardná doba archivácie zaznamenaných hovorov na pevnom disku HDD zariadenia ReDat 2 bola štyri mesiace. Po hore uvedenom dátume (20. mája 2016) bolo predmetné zariadenie v prevádzke na operačnom stredisku KR HaZZ v Košiciach do konca januára 2019. Z dôvodu uplynutia doby archivácie je zrejmé, že hovory v roku 2016 a staršie boli automaticky v systéme premazané novými záznamami z rokov 2018 a 2019. Z dôvodu vecnej príslušnosti rieši záznamy hovorov na tiesňovú linku č. 158, integrovanej do systému CoordCom, na integrovanom operačnom stredisku KR PZ v Košiciach od 20. mája 2016 operačný odbor KR PZ v Košiciach". Riaditeľ operačného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „KR PZ
v Košiciach") v liste číslo KRPZ-KE-OPO-184-001/2020 zo dňa 22. mája 2020 rovnako uviedol, že informáciami požadovanými žalobcom za roky 2014 až do dňa 19. mája 2016 operačný odbor KR PZ v Košiciach nedisponuje, nakoľko v tom období boli operačné strediská dislokované pod Okresnými riaditeľstvami Policajného zboru v Košickom kraji a hovory sa zaznamenávali v záznamovom zariadení ReDat 2 mimo jeho pôsobnosť. Taktiež uviedol, že vzhľadom na časový odstup a dôvod uplynutia doby archivácie boli už hovory z roku 2016 automaticky v systéme premazané novými záznamami. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že útvary v pôsobnosti KR PZ v Košiciach v súčasnosti už nedisponujú požadovanými informáciami.
14. Správny súd k správnosti aplikácie zákona o slobode informácií a ku možnosti žiadať informácie uvádza, že najvšeobecnejší spôsob prístupu k informáciám umožňuje zákon o slobode informácií, čo vyplýva zo zakotvenia práva na sprístupnenie informácie pre každého (§ 3 ods. 1 tohto zákona), bez ohľadu na preukazovanie právneho, alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 3 tohto zákona), dokonca ak to neznemožňuje sprístupnenie informácie, aj bez uvedenia všetkých zákonom stanovených náležitostí, vrátane identity žiadateľa (§ 14 ods. 3 tohto zákona), a bezplatne (§ 21 ods. 1 tohto zákona).
15. Kľúčovou otázkou, ktorá sa nesie administratívnym aj súdnym konaním, je vzťah poskytovania informácií na základe zákona o slobode informácií. Predmetom administratívneho konania bola otázka sprístupnenia informácií podľa zákona o slobode informácií, a v tomto smere sa niesla aj žalobcova argumentácia v správnej žalobe o tom, či je dôvod na neposkytnutie požadovaných informácií a či je daný podľa zákona o slobode informácií, ak nie sú k dispozícii a neboli buď vytvorené, alebo už neexistujú, ako v tomto prípade.
16. Podľa Správneho súdu má zákon o slobode informácií v tomto prípade jasné ustanovenie uvedené v § 3 a § 15 zákona, kedy vlastne nie je možné sprístupniť informáciu. Vychádza sa z tohto, že informácia sa nemá vytvárať, má byť u povinnej osoby, má sa tam nachádzať v čase podania žiadosti o jej sprístupnenie. V uvedených prípadoch právna úprava ráta so sprístupnením informácií.
17. Podľa Správneho súdu v súvislosti s možnosťou uplatňovania práva na prístup k informáciám aj podľa viacerých právnych úprav poukazuje Najvyšší súd SR pod sp.zn.: 3Sžo/l06/2015 z 27. apríla 2016, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí slovenských súdov 4/2017 pod č. 26. Najvyšší súd SR uviedol, že špecifický režim nahliadania do administratívnych spisov orgánov verejnej správy podľa Správneho súdneho poriadku nemožno automaticky spájať s možnosťou sprístupnenia informácií podľa zákona o slobode informácií.
18. S poukazom na zákonnú úpravu správny súd po preskúmaní rozhodnutí konštatuje, že napadnuté rozhodnutie povinnej osoby je vecne správne. Stotožnil sa s jeho záverom, že oprávnené osoby môžu požadovať len také informácie, a o takých skutočnostiach, ktoré povinná osoba má k dispozícii. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám podľa žalovaného neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľa informácie, ktoré v momente podanej žiadosti neexistujú, a ktoré povinná osoba nemá k dispozícii. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám pojem informácia nedefinuje, ale vo všeobecnosti je ním správa alebo údaj, ktorá je k dispozícii povinnej osobe a môže byť poskytnutá na žiadosť. Zo znenia zákona správny súd potom vyvodzuje, že nemožno poskytovať informáciu ani z obsahu spisov, alebo ich získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, alebo vyhľadávať alebo dokonca spracovávať, ak sa v originálnej podobe v dokumentácii povinnej osoby nenachádzajú. Pokiaľ žiadateľ žiadal o sprístupnenie informácií za celý kalendárny rok 2014-2016, na základe toho, povinná osoba ich nevedela sprístupniť.
19. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 4Sžso/31/2018 z 26. februára 2009, zákon o slobode informácií v žiadnom z ustanovení neukladá povinnému subjektu spracovávať údaje do databáz a vytvárať ich, ak nie sú k dispozícii. Správny súd zotrváva na závere o skutkových zisteniach a právnom hodnotení uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Konštatujúc, že hoci má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého oprávnené osoby môžu požadovať len také informácie o takých skutočnostiach, ktoré povinná osoba mala k dispozícii a môže ich na žiadosť poskytnúť. Zároveň povinnej osobe zákon
neukladá povinnosť vytvárať informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú a povinná osoba nie je povinná robiť s informáciami, ktoré má k dispozícii operácie, ktoré by viedli ku vzniku informácií.
20. Správny súd opakovane odkazuje na zákon o slobodnom prístupe k informáciám z ktorého nevyplýva povinnosť zhromažďovať, získavať, vyhodnocovať alebo spracovávať materiály, ktoré sa v originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Pretože žalobca žiadal o sprístupnenie informácií za rok 2014, 2015, 2016, nebolo už možné vyhotoviť písomný výstup z nahrávok telefonických hovorov žalobcu na linke č. 158 - polície.
21. Platná právna úprava t.j. zák. č. 211/2000 Z. z. je celistvým predpisom, ale povinnosť poskytovať informácie sa upravuje v jednotlivých oblastiach výkonu verejnej moci, resp. ako súčasť procesných práv účastníka správneho konania, napr. možnosť požiadať o určité druhy informácií aj na základe iných právnych predpisov (napr. § 23 Správneho súdneho poriadku, § 55 zákona o prokuratúre, § 133 stavebného zákona). Konkrétne predpisy stanovujú spôsoby prístupu, rozsah poskytovaných informácií, okruh osôb oprávnených sa s nimi oboznamovať aj ďalšie podmienky prístupu k nim.
22. V otázke vzťahu informácií chránených podľa zákona o slobode informácií a obmedzení, ktoré stanovuje zákon súd vychádza z doterajšej rozhodovacej prace Najvyššieho súdu. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám predstavuje najvšeobecnejšiu a zároveň najkomplexnejšiu úpravu, ktorá je prejavom ústavne garantovaného práva na informácie v zmysle čl. 26 Ústavy SR. To však nevylučuje, aby iné právne predpisy vydané v súlade s čl. 26 ods. 1 a 4 Ústavy obsahovali obmedzenia, ktoré nemusia vždy korešpondovať s kategóriami pokrytými § 8 až 11 zákona o slobode informácií, obsahujúcimi explicitné obmedzenie práva na prístup k informáciám. Súdy prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti deklarovali koncepciu implicitného obmedzenia prístupu k informáciám, v zmysle ktorej obmedzenie sprístupnenia informácií vyplýva aj z iných právnych predpisov, nielen zo zákona o slobode informácií. Túto koncepciu súdna prax, vrátane Ústavného súdu SR, opakovane potvrdzuje, avšak vyžaduje, aby bol implicitný zákaz poskytnutia informácie vždy zrozumiteľne odôvodnený v rozhodnutí, ktorým sa žiadosti nevyhovuje. V posudzovanej veci však informácia neexistovala v čase, keď právo na informácie žalobca uplatnil.
23. Najvyšší súd SR ako súd kasačný prijal viaceré rozhodujúce právne závery k danej téme a aj v rozhodnutí č.k.: 6Sži/8/2012 uviedol, že pri posúdení kolízie sprístupňovania informácií podľa zákona o slobode informácií a obmedzení stanovených v zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a v zákone č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov súhlasil s názorom krajského súdu, že oba uvedené zákony nie sú vo vzťahu k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám zákonmi špeciálnymi, ale pôsobia v právnom systéme paralelne. Informácie sa ale musia u povinnej osoby nachádzať.
24. Správny súd opakuje, že aj rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k.: 4Sži/1/2010, potvrdil názor krajského súdu, že sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného, že ustanovenie § 55 zákona o prokuratúre je v oblasti poskytovania informácií obsiahnutých v prokurátorskom spise špeciálnou úpravou (lex specialis), ku všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v ustanoveniach zákona o slobode informácií (lex generalis). Obe tieto právne úpravy platia paralelne, pričom nazeranie do spisu podľa § 55 zákona o prokuratúre upravuje len oboznamovanie sa s jeho obsahom v rámci systému prokuratúry a neznamená žiadne obmedzenie pre uplatňovanie prístupu verejnosti k informáciám podľa ustanovení zákona o slobode informácií. V takýchto prípadoch je vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Najvyšší súd SR v rozsudku č.k.: 3Sžo/106/2015 z 27. apríla 2016, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí slovenských súdov 4/2017 pod č. 26, nie je prípustné, aby orgán verejnej moci žiadosť o poskytnutie informácie podľa určitého predpisu sám pre kvalifikoval podľa svojej vôle bez toho, aby s tým žiadateľ súhlasil.
25. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 3Sži/3/2012 z 1. augusta 2012, ak žiadateľ jednoznačne uvedie právny režim svojej žiadosti podľa zákona o slobode informácií, povinné osoby musia odôvodniť, či mu môžu vyhovieť, alebo nie. Správny súd na základe uvedeného uzatvára, že pokiaľ žiadateľ podá žiadosť podľa zákona o slobode informácií, odpoveďou orgánu verejnej moci ako povinnej osoby nemôže byť „poučenie" žiadateľa, že si má informáciu žiadať podľa iného predpisu. V posudzovanom prípade je nesporné, že žiadateľ podal žiadosť o sprístupnenie podľa zákona o slobode informácií.
26. Správny súd ustálil za smerodajné vyriešenie otázky, či zákon ukladá alebo neukladá povinnosť vytvárať na základe presne formulovanej žiadosti žalobcu z databázy napr. polície nové informácie z originálnych zdrojov, prípadne zdrojov vytváraných na základe zákona.
27. Správny súd sa musí prikloniť k názoru, ktorý správne vyjadril žalovaný, že žalobca žiadal o poskytnutie informácií, ktoré neboli v čase podania žiadosti u povinnej osoby, ktorá ich nemala v dispozícii. Pokiaľ neboli informácie vo forme nahrávky, nemohla ich povinná osoba dokonca ani spracovať, pričom s odkazom na ustanovenia § 3 ods. 1 a 3 a § 15 zákona č. 211/2000 Z. z. jej zákon povinnosť vytvárať nové informácie na základe naformulovaných požiadaviek žalobcu neukladá.
28. Z úradnej činnosti je známe, že aj polícia vedie evidenciu ktorá však už nebola k dispozícii a nebolo možné tiež aplikovať § 15 Zákon č. 211/2000 Z.z.. Žalobca zrejme zakladal svoje argumenty na domnienkach, odvodzovaných od neúplne ustálených informácií a zistení. Tvrdí, že žalovaný mal povinnosť viesť evidenciu o telefonických hovoroch a žiadal ich prepis za roku 2014 2016, ale jeho závery sú nesprávne. Samotné označenie žiadaného pod konkrétnym rokom neznamená, že sa jednalo len o informácie vzťahujúce sa na žalobcu. V rámci žalobcom dopytovanej požiadavky o ich evidencie to nedokazuje existenciu informácie. Napokon, z uvedeného je ďalej rovnako zrejmé, že pri takto široko vymedzenom rozsahu vyhotoviť určitý výber len z toho, čo sa týka žalobcovej požiadavky, by sa následne vypracovalo - nová informácia, ale na ani toto neboli podklady /telefonáty/.
29. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci sp.zn. 7Sžik/1/2017 zo dňa 24.10.2018, ktorý vo svojom odôvodnení dospel k názoru, že „Rovnako zo zákona o informáciách nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolu alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o informáciách. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Marila by sa tým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú. Z uvedeného vyplýva, že žiadosť o poskytnutie informácií v danej veci je ukážkou požiadaviek, na ktoré sa zákon o informáciách nevzťahuje. Nemôže sa na požiadavky takéhoto druhu vzťahovať, pretože odpoveď by si vyžiadala okamžité prechodné navýšenie existujúcich personálnych a technických kapacít príslušného organizačného útvaru prvostupňového správneho orgánu na vyhľadanie a najmä spracovanie odpovede (poskytnutie informácie) a spôsobila by technické či personálne problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií.“ Najvyšší súd sa v odôvodnení citovaného rozsudku vyčerpávajúco vyjadril k posudzovaniu žiadostí o sprístupňovanie informácií, ktorých dôsledkom by bolo vytváranie nových informácií ako aj ich dopadom na dopytované orgány verejnej správy.
30. Žalovaný by musel vytvárať novú databázu podľa kritérií žalobcu. K vytváraniu nových databáz sa už vyjadril Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 4Sžso/31/2008 zo dňa 26. februára 2009 kde uviedol, „... žalovaný nie je povinný vytvárať databázu informácií, ktorými pri podaní žiadosti nedisponuje. ... Zákon o slobode informácií v žiadnom ustanovení neukladá povinnému subjektu spracovávať údaje do určitých databáz, ak o to požiada žiadateľ a teda ani v predmetnej veci nemal žalovaný povinnosť takúto databázu vytvárať.“ Správny súd s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že žalovaný správne právne posúdil požiadavku žalobcu uplatnenú podľa zákona č. 211/2000 Z.z., na základe skutkových záverov, ktoré urobil.
31. Správny súd na základe vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov prvého stupňa sú zákonné a žalobné dôvody uvádzané v žalobe žalobcom nie sú dané, preto žalobu, ako je zhora uvedené, zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku zákona č. 162/2015 Z. z.. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný v súlade s § 168 SSP odôvodnené trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
33. V zmysle § 139 ods. 4 SSP správny súd konštatuje, že rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne /3:0/.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. 8S/15/2019
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého 8S/15/2019 12 stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.