Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_2Co-54-2018.pdf
PDF · 125.42 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/54/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: V.. V. V., I. XX.XX.XXXX, Z. V. XX, Z., zastúpený advokátom JUDr. Jánom Pokorným, AK so sídlom Anenská 1, Bratislava, proti žalovanému : R.. X. O., H.., I. XX.X.XXXX, Z. B. XX, R. B. X., o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 13C/5/2010-250 zo dňa 7.10.2014, takto
rozhodol:
I: Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 13C/5/2010-250 zo dňa 7.10.2014 p o t v r d z u j e.
II: Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 13C/5/2010-250 zo dňa 7.10.2014 (v poradí druhým) zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal o uloženie povinnosti žalovanému písomne sa mu ospravedlniť v znení: Ja, R.. X. D., H.., Z. B. U.. Č.. XX, R. B. X., som do súdneho spisu v behu u Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 8C 131/2007 v súdnej veci 1. SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s. c/a D. Vilhelm, o určenie neúčinnosti právneho úkonu založil listinu názvu: "Stanovisko odporcu k udalostiam, ktoré sa odohrali dňa 24.6.2009", ktorá obsahuje nepravdivý údaj, že: "aj u V. V.Š., člena predstavenstva navrhovateľa ide o osoby vytvorivšie korupčné prostredie, ktoré sa začalo budovať prijatím predbežného opatrenia zo dňa 25.6.2007 s cieľom dosiahnutia nespravodlivého rozsudku vo veci 8C/131/07..." Oznamujem, že mnou rozšírené údaje o tom, že V.. V. V.N. patrí medzi "osoby vytvorivšie korupčné prostredie, ktoré sa začalo budovať prijatím predbežného opatrenia zo dňa 25.6.2007 s cieľom dosiahnutia nespravodlivého rozsudku vo veci 8C/131/07..." majú povahu klamstva, sú nepravdivé a ide o mnou vymyslené tvrdenie, ktorým som poškodil občiansku česť V.. V. V.. Preto sa V.. V. V. ospravedlňujem. Okresný súd Bratislava II žiadam, aby na obsah listiny názvu "Stanovisko odporcu k udalostiam, ktoré sa odohrali dňa 24.6.2009" X.. O. založenej do súdneho spisu č. 8C131/2007 neprihliadal. Zároveň žalobca žiadal, aby mu žalovaný predmetné ospravedlnenie doručil na adresu bydliska, ako aj Okresnému súdu Bratislava II do spisu pod sp. zn. 8C/131/2007, a aby mu poskytol náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 000,- eur. Žalovanému súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca je advokátom, zapísaným v Zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Je aj členom Predstavenstva spoločnosti 1.Slovenský knižný obchod, a.s., ktorého podpredsedom bol do 29.9.2006 aj žalovaný. Žalobca je ďalej členom dozornej rady spoločnosti Ružinovské centrum, a.s. Žalovaný bol do 14.8.2006 podpredsedom predstavenstva tejto spoločnosti. Žalobca je aj spoločníkom a konateľom spoločnosti Slovenská knižná spoločnosť, s.r.o.. Do 15.1.2013 bol spoločníkom tejto spoločnosti aj žalovaný. Vzťahy strán sporu sú
nepriateľské vzťahy a vyústili do množstva súdnych sporov. V spore vedenom na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 8C/131/2007 bolo na deň 24.6.2009 nariadené pojednávanie, ktoré súd vykonal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu (ktorý požiadal o odročenie pojednávania), pričom po vyhlásení uznesenia o spojení vecí pod sp. zn. 8C/131/2007 a 13C/271/2008 do jedného konania pod sp. zn. 8C/131/2007, súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok o neúčinnosti záložnej zmluvy a zamietol návrh žalovaného na vydanie predbežného opatrenia. Dňa 20.7.2009 bolo zo strany žalovaného doručené Okresnému súd Bratislava II stanovisko s obsahom - "Dňa 24.6.2009 o 10,00 hodine v pojednávacej miestnosti č. 7 na pôde Okresného súdu Bratislava II došlo k spáchaniu niekoľkých trestných činov, predovšetkým trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktorého sa zúčastnili: W.. L. B. - sudca, M.. Č. - zapisovateľka, V.. R. V. - advokát navrhovateľa, Š. Q. - predseda predstavenstva navrhovateľa. Na tomto pojednávaní došlo k nezákonnému spojeniu vecí, vyhláseniu rozsudku vo veci samej v prospech navrhovateľa, bez prítomnosti odporcu, ktorý sa niekoľko dní pred tým ospravedlnil, čo doložil dokladom. Vyhlásením rozsudku došlo k hrubému pošliapaniu práv odporcu, k diskriminácii odporcu, k hrubým procesným vadám, k vytvoreniu korupčnej atmosféry, k zneužitiu právomoci verejného činiteľa, k totálnej ignorácii odporcom predložených dôkazov a k vytvoreniu personálneho komplotu v zložení : L. B.Í. - sudca, W. M. -podpredseda predstavenstva navrhovateľa, R. V. - advokát navrhovateľa, Š. Q. - predseda predstavenstva navrhovateľa a V. V. - člen predstavenstva navrhovateľa. Ide o osoby vytvorivšie korupčné prostredie, ktoré sa začalo budovať prijatím predbežného opatrenia zo dňa 25.6.2007, s cieľom dosiahnutia nespravodlivého rozsudku vo veci 8C/131/2007. K uvedeným udalostiam odporca podniká relevantné kroky u orgánov štátnej moci, zamerané na spravodlivý postih v súlade s právnym poriadkom SR, vrátane zverejnenia spáchaných udalostí." Konanie vo veci pod sp. zn. 8C/131/2007 je zo zákona prerušené, nakoľko na žalovaného bol vyhlásený tzv. malý konkurz. Uznesením zo dňa 1.2.2010 Úrad špeciálnej prokuratúry odmietol oznámenie žalovaného, nakoľko nebol daný dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 179 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia vyplýva, že neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona. Len na základe skutočnosti, že rozhodnutie súdu nezodpovedá subjektívnej predstave účastníka konania, nemožno vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť sudcu bez splnenia ďalších podmienok, ktoré by potvrdzovali zlý úmysel sudcu, neoprávnené zvýhodnenie niektorej strany, prípadne korupciu alebo iné nezákonné konanie.
3. Súd prvej inštancie z výpovede svedka V.. R. V., syna žalobcu zistil, že stanovisko žalovaného považuje za blud. Takéto písomnosti žalovaný produkuje pravidelne. O stanovisku žalobca aj svedok informovali svojich zamestnancov, nakoľko je to korektné vo vzťahu k nim. Svedok zamestnancom vysvetlil, že tak ako v minulosti, aj v tomto prípade ide o výtvor žalovaného, ktorý je odtrhnutý od princípov formálnej logiky. Zo strany svedka nevznikli žiadne pochybnosti v tom, že by žalobca konal tak, ako žalovaný v stanovisku uviedol. Svedok uviedol, že pokiaľ by on reagoval na každý takýto podnet žalovaného, bolo by na súde o ďalších 20-30 žalôb viac. Podľa jeho názoru si žalovaný neuvedomuje čo píše, v iných konaniach už bolo navrhnuté preskúmanie jeho duševného stavu, nakoľko nie je orientovaný v čase ani priestore. Konanie žalovaného bolo podľa svedka vedené úmyselne ako cielený útok, ktorý mal zdiskreditovať žalobcu v očiach zamestnancov súdu, ktorí sa s predmetným spisom v rámci svojej práce oboznámili. Vážnosť a dôstojnosť žalobcu v očiach svedka znížená nebola. U ich zamestnancov prišlo k určitej nervozite a zneisteniu. Neprestali žalobcu zdraviť, neotočili sa mu chrbtom, ani od neho nebočia, nakoľko poznajú zásady slušného chovania a správania sa. Svedok ďalej uviedol, že za tie roky, čo sa so žalovaným musí stretávať, mu už neverí ani to, že sa volá O.. Nebol to prvý útok zo strany žalovaného, bolo to však prvé stanovisko, v ktorom žalobcu a zákonného sudcu osočil ako osoby vytvorivšie korupčné prostredie. Svedok má vedomosť o tom, že žalovaný bežne atakuje zákonných sudcov sťažnosťami a inými podaniami, najmä vo veciach, v ktorých bol neúspešný, alebo ktoré chce oddialiť. Z výpovede svedka Š. Q. súd prvej inštancie zistil, že so stanoviskom žalovaného sa oboznámil zrejme pri nahliadnutí do spisu. Taktiež s ním oboznámil svojich zamestnancov ako aj rodinných príslušníkov. Tí reagovali na stanovisko negatívne, pretože bolo poburujúce. Tvrdeniami v stanovisku prišlo k poškodeniu mena žalobcu, ako aj k zneváženiu ich oboch v očiach sudcu W.. B.. Bol to pre svedka šok, keď si to prečítal. Vážnosť žalobcu bola rozhodne znížená, čo sa prejavilo aj v jednej spoločnosti, kde sa ich ľudia pýtali, čo to robia, čo je to za situáciu a o čo ide, nepamätal si však kedy a kde to bolo. Žalobca sa s tým doteraz nedokáže vyrovnať. Z výpovede svedka W. M. súd prvej inštancie zistil, že o stanovisku žalovaného sa dozvedel od Š. Q.. Keď vstúpil do spoločnosti Ružinovské centrum, a.s., bol ubezpečený, že nebude zaťahovaný do súdnych sporov so žalovaným, ktoré mali pôvod ešte v čase, keď v spoločnosti nepôsobil. Napokon bol žalovaným rovnako osočený, žalobu však na neho
nepodal. S jeho tvrdeniami zo stanoviska oboznámil aj svoju rodinu, ktorí boli zhrození, kam sa to vlastne dostal. Napokon mu B.. Q. aj so žalobcom na stretnutí uviedli, že ako náhle sa spory so žalovaným začnú vyvíjať v jeho neprospech, jeho notorická obrana spočíva v tom, že sa proti nemu všetci spolčili, že sú korupční a podobne. Vtedy pochopil, že to je vlastne žalovaného pracovná metóda. Negatívny dopad na žalobcu vidí svedok v tom, že bola dohoda, že bude v spoločnosti pôsobiť vo výkonnej pozícii a zrazu bol zaťahovaný do sporov. Podľa jeho názoru žalobca ako právnik mohol predpokladať, že bude do sporov zaťahovaný a prefackávaný. V jeho očiach teda žalobca nedodržal slovo, a neskôr, po oboznámení sa s podaniami žalovaného zistil, že žalovaný by do sporu zatiahol každého, avšak medzi ním a žalobcom to gradovalo do tej miery, že chcel zo spoločnosti odísť. Napokon si vytvoril názor, že zo strany žalovaného ide o nepravdy a osočovania, týmto nepravdám neveril.
4. Podľa žalobcu je z obsahu listiny žalovaného zo dňa 20.7.2009 zrejmé, že ide o akýsi prejav nespokojnosti so súdnym rozhodnutím vo veci pod sp. zn. 8C/131/2007, zo dňa 24.6.2009. Je to však nečakaný, brutálny, mimoprávny a emóciami zaťažený prejav človeka inak obvyklého hodnotového systému, obsahujúci množinu údajov, ktoré sú nepravdivé, difamujúceho charakteru, zavádzajúce, očierňujúce v podaní menované vážené osoby. O žalovanom je dlhšie známe, že je osobou svojských, neobvyklých a neočakávateľných kvalít a mravov. Vo vzťahu k nemu ide o difamujúce vyjadrenia, ktoré poškodili jeho občiansku česť, lebo sú nepravdivé. Žalovaný v období od r. 2007 podal proti nemu orgánom činným v trestnom konaní viacero trestných oznámení založených na výmysloch a bludoch, ktoré majú povahu krivého obviňovania a ohovárania. Žalovaný predmetné stanovisko doručil do súdneho spisu a tým ho sprístupnil mnohým známym i neznámym osobám. Žalobca pôsobí v oblasti, kde je nulová trestnoprávna tolerancia, v prostredí vyžadujúcom úctu k právu, k iným ľuďom, úradom a inštitúciám, klientom, zamestnancom, spolupracujúcim osobám, ako aj k rodine. Vyhlásenie žalovaného spôsobilo poškodenie a ohrozenie vážnosti žalobcu u spoluobčanov, v podnikaní, narušili jeho rodinné vzťahy a spôsobili mu aj iné vážne ujmy. Žalovaný svojim konaním sleduje žalobcove zneváženie, očierňovanie a škandalizáciu jeho osoby na pôde súdu a u sudcov, vyšších súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov a u každého, kto s podaním žalovaného prichádza do kontaktu, eventuálne o jeho existencii a obsahu získa informácie.
5. Žalovaný tvrdil, že ide v poradí už o tretiu žalobu o ochranu osobnosti žalobcu. Žalobcu pozná od r. 1992, z toho 12 rokov žalobca pôsobil ako jeho právny zástupca na základe dohody o poskytovaní právnych služieb. Zastupovanie bolo ukončené výpoveďou zo strany žalovaného v r. 2004 pre stratu dôvery a neprofesionalitu žalobcu. Medzi nimi panujú nepriateľské až nenávistné vzťahy rozsiahlych rozmerov determinovaných spormi o majetok vo výške 2.158.000 eur, v dôsledku zneužitia informácií o žalovanom a jeho firmách ako aj rodinného prostredia, ktoré žalobca získal pri výkone právneho zastupovania v období od r. 1993 až do r. 2004. Žalovaný namietal, že v žalobe absentuje najmä jej faktické zdôvodnenie, teda v čom žalobca vidí nepravdivosť tvrdení žalovaného v jeho stanovisku, k akému konkrétnemu zásahu do práv žalobcu došlo, akým konaním žalovaného malo dôjsť k porušeniu práv žalobcu a od akého zásahu má žalovaný upustiť. Žalobca neuvádza, k akému zneváženiu žalobcu malo dôjsť, keď obsah stanoviska žalovaného bol zaslaný len do súdneho spisu, ktorý nie je verejne prístupný. Spory medzi žalobcom a žalovaným prebiehajú tak na návrh žalobcu ako aj na návrh žalovaného. Je predčasným tvrdenie, že ktorákoľvek zo strán sporov, porušila právo na ochranu osobnosti strany druhej, pokiaľ súdy nerozhodnú o merite veci, v ktorom sa potvrdí, že žalovaný preukázateľne uviedol alebo predložil nepravdivé informácie, alebo podklady. Výroky, vyjadrenia, či stanoviská, sú predkladané v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca cituje len časť stanoviska, pričom žalovaný v jeho úvode uviedol, že dôvodom jeho podania je vyjadrenie jeho subjektívneho názoru, ktorým reaguje na vyhlásenie rozsudku bez jeho účasti a v závere uviedol, že podniká relevantné kroky zamerané na spravodlivý postih, vrátane zverejnenia spáchaných udalostí. Žalovaný si len uplatňuje svoje práva na spravodlivé prejednanie veci nezávislým súdom.
6. S poukázaním na ustanovenie § 11, § 13 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka, § 30 ods. 10, veta prvá zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, § 53 odsek 1 písm. e) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 44 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP) súd prvej inštancie vysvetlil, že aby bolo možné hovoriť o zásahu do osobnostných práv musí byť splnený predpoklad verejného šírenia urážlivých, či difamujúcich tvrdení, čo sa v prejednávanej veci zo strany žalovaného nestalo. Žalobca zdôvodňoval zásah do jeho osobnosti tým, že difamujúce tvrdenia žalovaného ho zasiahli v pracovnom i rodinnom živote, v konaní však nebolo preukázané, že by tieto informácie v pracovnom či rodinnom prostredí žalobcu rozšíril žalovaný. Predvolaní svedkovia
potvrdili, že tieto informácie si vymenili navzájom medzi sebou a že sa ich dozvedeli zo súdneho spisu. Súdny spis však nie je verejne prístupný, môže sa s jeho obsahom oboznamovať len úzky okruh účastníkov konania, prípadne zamestnanci súdu pracujúci so spisom a zákonný sudca. Títo sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v rámci svojej pracovnej činnosti a to aj po skončení zamestnania, prípadne zániku funkcie sudcu. V prípade súdnych konaní nie je možné, aby prišlo k zásahu do osobnostných práv účastníkov konania, či iných osôb, nakoľko prevažuje verejný záujem na spravodlivom prejednaní súdnych sporov, ktorý prevažuje nad individuálnym záujmom účastníkov konania. Zamestnanci súdu a tiež zákonní sudcovia nemajú žiadny vzťah k účastníkom konania, ktorých vec sa prejednáva, preto nie je možné, aby sa v ich očiach znížila vážnosť, či česť týchto osôb pre vyjadrenia, stanoviská, či názory, prezentované v konaní niektorou zo strán sporu, aby sa zaoberali ich pravdivosťou, či nepravdivosťou, nakoľko ich prístup k nim je v tomto smere profesionálny, objektívny a nestranný, čo súvisí s charakterom ich práce, ktorú na nezávislých súdoch zastávajú. Ak žalobca sám a z vlastnej iniciatívy oboznámil s predmetným stanoviskom žalovaného mimo súdu širší okruh osôb, vrátane rodinných príslušníkov, sám spôsobil ich verejné rozšírenie, teda za túto skutočnosť žalovaný nemôže zodpovedať. V konaní nebola preukázaná ani skutočnosť, že konaním žalovaného prišlo k zníženiu vážnosti a dôstojnosti žalobcu. Predvolaní svedkovia potvrdili, že tvrdenia žalovaného nepokladali za pravdivé a v konečnom dôsledku ich vyhodnotili ako výmysly, pretože žalovaného poznali ako chronického sťažovateľa a osočovateľa, ktorý v prípade, že sa situácia nevyvíja podľa jeho predstáv, uchýli sa k tvrdeniam o spolčení sa všetkých zainteresovaných osôb vrátane sudcov a zamestnancov súdu proti nemu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že hoci tvrdenia žalovaného v skúmanom stanovisku sú na hrane excesu, žalovaný je presvedčený o ich pravdivosti, čomu nasvedčuje aj podanie trestného oznámenia na zákonného sudcu. Tento jeho krok možno považovať za prostriedok, ktorým žalovaný uplatnil svoje práva, ktorými sa dožadoval potvrdenia správnosti svojich záverov a domnienok. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nepreukázanie základných predpokladov potrebných pre zásah do osobnostných práv žalobcu, ktorého vážnosť, česť a dôstojnosť nebola nepravdivými tvrdeniami žalovaného nijako znížená tak v jeho profesionálnom, ako aj osobnom živote, ako ani medzi zamestnancami súdu, pričom nebola splnená ani podmienka ich verejného rozšírenia zo strany žalovaného. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 odsek 1 OSP. Úspešnému žalovanému v konaní trovy nevznikli.
7. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nesúhlasí so záverom, že v danej veci nebol splnený predpoklad verejného šírenia urážlivých, či difamujúcich tvrdení. Uviedol, že zo znenia ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka nemožno vyvodzovať, že zásahom do osobnostných práv je len verejné šírenie urážlivých, či difamujúcich tvrdení. Žalobca tvrdí, že v zmysle ustanovenia § 11 OZ zásahom do osobnostných práv chránených zákonom je aj akýkoľvek prejav adresovaný tretej/tretím osobám obsahujúci urážlivé alebo difamujúce tvrdenia. Ďalším znakom neoprávneného zásahu do osobnostných práv je spôsobilosť tohto neoprávneného zásahu privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Pre posúdenie neoprávnenosti zásahu do osobnostných práv žalobcu v danej veci postačuje, že zásah môže privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že podaním žalovaného nebol preukázaný základný predpoklad zodpovednosti žalovaného - zníženie vážnosti a dôstojnosti žalobcu v spoločnosti v rodine a na pracovisku, teda v rozpore s ustanovením § 11 OZ vykonané dokazovanie vyhodnocoval z pohľadu, či bola znížená vážnosť a dôstojnosť žalobcu, aj keď mal posudzovať, či podanie žalovaného mohlo privodiť žalobcovi ujmu. Pre posúdenie zodpovednosti žalovaného nie je významná subjektívna stránka, ale objektívna stránka. Preto hodnotenie výrokov žalovaného súdom prvej inštancie z hľadiska subjektívnej stránky žalovaného k výrokom v stanovisku žalovaného k udalostiam, ktoré sa odohrali dňa 24.6.2009 nie je správne. Úrad špeciálnej prokuratúry uznesením z 1.2.2010 odmietol oznámenie žalovaného o podozrení z korupcie, ktorého konania sa mal dopustiť žalobca, lebo neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zák. Napriek tomuto objektívnemu zisteniu prvoinštančný súd podanie žalovaného neuznal ako neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. K časti žalobného návrhu, ktorým žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie nevyslovil žiaden právny názor. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ prvoinštančný súd zamietol žalobu, v rozsudku sa mal vysporiadať s celým žalobným petitom, teda nie len s prvou časťou, ktorou žalobca uplatnil nárok na ospravedlnenie. Žalobca je toho názoru, že mu vznikol nárok na morálnu satisfakciu formou písomného ospravedlnenia, v znení ako tento nárok uplatnil v podanej žalobe a vzhľadom na závažnosť zásahu do jeho osobnostných práv mu vznikol aj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
8. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu nepodal.
9. Odvolanie žalobcu bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. S účinnosťou od 1. júla 2016 platí pre civilný súdny proces nový právny predpis, zákon č. 160/2015 Z.Z. Civilný sporový poriadok. Intertemporálna úprava v § 470 ods. 1 CSP vychádza z princípu okamžitej aplikability zákona, to znamená, že sa nová právna úprava aplikuje aj v konaniach začatých za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, ale deklaruje zásadu zachovania účinkov procesných úkonov. To znamená, že účinky všetkých procesných úkonov súdu a aj procesných úkonov sporových strán sú zachované.
10. Odvolací súd s poukazom na vyššie označené ustanovenie § 470 odsek 1,2 CSP preskúmal a prejednal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu odvolania podľa § 379 a § 380 odsek 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Odvolanie žalobcu vychádza z odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento dôvod dopadá na prípady, kedy odvolaním napadnuté rozhodnutie je poznačené omylom súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, kedy súd použije iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak aplikuje správny právny predpis, avšak nesprávne ho vyloží. V predmetnej veci súd prvej inštancie žalobu posudzoval podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie, s tým, že pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
12. Z citovaného ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na vznik občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a neoprávnenosťou (protiprávnosťou) zásahu. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť vyslovenia sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t. j. s právnym poriadkom. Niektoré zásahy ale, aj keď sa javia tak, že odporujú objektívnemu právu, nemožno posudzovať ako zásahy neoprávnené, pretože tieto sprevádzajú okolností, ktoré neoprávnenosť zásahu vylučujú. Okolnosti, ktoré majú tieto právne následky a ktoré vychádzajú z hodnotenia závažnosti, významu a funkcie vzájomne si kolidujúcich porovnávaných záujmov dotknutej fyzickej osoby na jednej strane a osobitných verejných záujmov na strane druhej, sú buď obsiahnuté priamo v právnych normách alebo z nich vyplývajú. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde okrem iného vtedy, keď je zásah dovolený (resp. jeho možnosť predpokladaná) zákonom, pokiaľ ním nie sú prekročené zákonom stanovené hranice. Nastáva vtedy situácia, kedy nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do ktorých osobnosti je zasahované, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší zvláštny verejný záujem. Takýto zásah do osobnostných práv zostáva povoleným ale len za predpokladu, že sa stal primeraným spôsobom a zároveň ak nie je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých je treba s ohľadom na zabezpečenie základnej úcty k dôstojnosti jej osobnosti za všetkých okolností bez výnimky trvať. Osobnostný zásah preto nenastane, pokiaľ k zásahu do osobnosti došlo v rámci primeraného hájenia chránených záujmov, či už vlastných alebo cudzích, pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva alebo plnení zákonom uloženej povinnosti, pokiaľ bol zachovaný a rešpektovaný princíp spoločenskej adekvátnosti, teda nedošlo k vybočeniu (excesu) z tohto pravidla.
13. V prípade úkonov osôb zúčastnených na súdnom konaní je prvým kritériom pre posúdenie otázky zásahu do osobnostných práv to, či tvrdený zásah je spojený s výkonom procesných práv a povinností. Určujúcim je zváženie obsahu príslušného úkonu. V preskúmavanom prípade k tvrdenému zásahu do osobnostných práv žalobcu malo podľa žaloby dôjsť v rámci podania žalovaného zo dňa
20.7.2009 vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 8C/131/2007 spojenej s vecou sp. zn. 13C/271/2008 v ktorej spoločnosť Slovenský knižný obchod, a.s. žaluje žalovaného o určenie neúčinnosti záložnej zmluvy a v ktorej okresný súd dňa 24.6.2009 v neprítomnosti žalovaného, ktorý požiadal o odročenie pojednávania, spojil dve veci do jedného súdneho konania a vyhlásil rozsudok vo veci samej, ktorým žalobe vyhovel. Označeným listom z 20.7.2009 žalovaný predniesol svoje stanovisko k pojednávaniu dňa 24.6.2009, takto žalovaný zvýrazneným písmom aj svoje podanie označil, a preto je potrebné toto podanie chápať práve v kontexte dôvodov a okolností, ktoré mu predchádzali a v kontexte subjektu okresného súdu, ktorému podanie bolo určené. Podanie žalovaného (obsah znenia je citovaný v bode 2 tohto odôvodnenia) je vyjadrením subjektívneho názoru na v tom čase neprávoplatne prehratý súdny spor a postup, ktorý tomuto rozhodnutiu zo strany konajúceho súdu predchádzal, keď rozhodnutie vo veci bez prítomnosti žalovaného na pojednávaní, žalovaný emotívne hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti podľa svojich vlastných subjektívnych kritérií ako korupčné prostredie do ktorého situoval osoby reprezentujúce žalujúcu stranu a okresný súd, kedy argumentuje, že... „vyhlásením rozsudku došlo k hrubému pošliapaniu práv odporcu, k diskriminácii odporcu, k hrubým procesným vadám, k vytvoreniu korupčnej atmosféry, k zneužitiu právomoci verejného činiteľa, k totálnej ignorácii odporcom predložených dôkazov a k vytvoreniu personálneho komplotu“.... Súdne konania sú emotívne, náročné na zachovanie psychickej rovnováhy, ťažšie sa v nich zachováva vecný prístup k súdenej veci ako aj k osobám zúčastneným na súdenej veci, výraznejšie sa v nich prejavuje osobná averzia zúčastnených osôb. Tieto znaky sprevádzali aj konanie sp. zn. 8C/131/2007 na Okresnom súde Bratislava II, čo nebolo sporným a strany sporu svoje ambivalentné vzťahy verejne deklarovali aj v tejto súdenej veci o ochranu osobnosti. Vyjadrenie žalovaného preto bolo potrebné, ako správne postupoval súd prvej inštancie, posudzovať v kontexte toho, že bolo urobené v rámci súdneho konania, adresované súdu a mohli sa s ním oboznámiť len príslušné úradné osoby viazané povinnosťou mlčanlivosti a účastníci konania, nebolo verejne prístupné a nemohlo sa nekontrolovateľne rozšíriť medzi nepríslušné subjekty. Súdy pri svojej činnosti všeobecne pracujú s podaniami, ktoré obsahujú aj emotívne až expresívne vyjadrenie vnímania prednášaných skutočností osobou, ktorá bráni svoje záujmy v súdnom spore a sudcovia a súdni zamestnanci sú odborne zdatní rozlíšiť paušálne, mechanické tvrdenie od tvrdenia preukázaného. Žalovaný zjavne považoval za potrebné ozrejmiť postoj k veci svojou optikou tak, aby hájil svoje záujmy v spore. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/180/2007 v ktorom najvyšší súd vyslovil, že za nespôsobilý zásah narušiť alebo ohroziť práva na ochranu osobnosti chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka súdy považujú prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie a nemohlo dôjsť k zníženiu vážnosti fyzickej osoby, napríklad medzi spoluobčanmi. Záver súdu prvej inštancie, že to bol žalobca, kto v preskúmavanej veci obsah oznámenia žalovaného sprístupnil do verejného prostredia, teda tretím osobám, žalobca ani nespochybnil. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že v posudzovanom prípade nebolo preukázané, že by bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu, a to aj napriek skutočností, že vyjadrenie žalovaného o vytváraní korupčného prostredia s cieľom dosiahnutia nespravodlivého rozsudku vo veci 8C/131/07, čoho sa mal zúčastniť aj žalobca je expresívne, je nepravdivé. Nie je to exces, pretože sa tak stalo v okolnostiach prezentovania subjektívneho vnímania priebehu procesného deja žalovaným v spore, v ktorom žalovaný vystupoval ako jeho účastník, v rámci výkonu jeho procesného práva vyjadriť sa k veci, stalo sa tak v priestore súdneho konania, pre ktoré platí, že obsah listín súdneho spisu nie verejne dostupný. Vzhľadom na tento záver, že namietaným konaním nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcu, nebolo už potrebným zaoberať sa či už súdom prvej inštancie alebo odvolacím súdom žalobcom uplatneným primeraným zadosťučinením vo forme ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
14. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav veci aplikoval zodpovedajúcu právnu normu hmotného práva, túto normu správne vyložil a správne vyhodnotil, že žalobcovi výroky v podaní žalovaného zo dňa 20.7.2009 nie sú v okolnostiach danej veci spôsobilé privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. Počas predmetného súdneho konania bol na majetok žalovaného uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3R/42/2010 zo dňa 19.8.2010 vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu má vzhľadom na ustanovenie § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii význam v tom, že oprávnenie nakladať s majetkom podstaty úpadcu prechádza na správcu konkurznej podstaty a súdne konania, ktoré sa týkajú majetku úpadcu sa prerušujú. Základom tohto sporu je vzťah medzi fyzickou osobou do ktorej práva na ochranu osobnosti malo byť zasiahnuté a osobou, ktorá sa takéhoto zásahu mala dopustiť,
teda je to vzťah osobný, charakterizovaný tým, že poškodený subjekt má výlučne právo voči pôvodcovi neoprávneného zásahu do osobnostnej sféry uplatňovať si nároky na ochranu osobnosti vyplývajúce z ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby vzniká nemajetková ujma, čoho dôsledkom môže vzniknúť povinnosť odstrániť následky neoprávneného zásahu napríklad v podobe ospravedlnenia alebo povinnosť poskytnutia primeraného zadosťučinenia, ktorá povinnosť sa ale konštituuje až rozhodnutím súdu vo veci samej. Uvedené znamená, že povinnosti spojené s občianskoprávnymi sankciami vyplývajúcimi z ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka sú výlučne spojené s osobou pôvodcu zásahu a skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok pôvodcu zásahu neznamená stratu pasívnej legitimácie v konaní o ochranu osobnosti a z dôvodu výsledku tohto sporu v jeho základe nemá predmetný konkurz vplyv na toto konanie (podporne nález Ústavného súd SR sp. zn. I. ÚS 158/04, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/4402/2014).
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> v spojení s § 255 ods. 1 CSP. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Úspešnému žalovanému náhradu trov konania odvolací súd nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Ak strane podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných zásad Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje procesnú ekonómiu súdneho konania, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).