Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/97/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Moniky Koščovej v právnej veci navrhovateľky Z.. S. F. G., K.., notárky, so sídlom Košice, Vojenská 14, IČO: 34 901 507, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Erdös s.r.o., so sídlom Bratislava, Radvanská 1, IČO: 52 522 211, proti odporcovi S.. I. H. - notárovi, IČO: 42 107 237, so sídlom Košice, Kmeťova 13, zast. JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou, so sídlom Košice, Bajzova 2, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu -376 z 25.2.2022 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e napadnuté uznesenie okrem lehoty na uloženie povinnosti plniť „v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia“, v ktorej napadnuté uznesenie m e n í tak, že odporcovi povinnosť uloženú vo výroku II. ukladá od doručenia uznesenia na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnej miere na vykonanie úkonov definovaných vo výroku II. napadnutého uznesenia.

P r i z n á v a navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) po zrušení svojho predchádzajúceho uznesenia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyzval navrhovateľku v intenciách uznesenia Krajského súdu v Košiciach ako súdu odvolacieho, na upresnenie označenia odporcu a po vykonaní príslušných procesných úkonov zo strany navrhovateľky následne návrhu v plnom rozsahu vyhovel - pripustil zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu navrhovateľky z 18.2.2022 v celom rozsahu a odporcovi uložil strpieť vstup navrhovateľky v súčinnosti s poverenými pracovníkmi Notárskou komorou Slovenskej republiky do priestorov notárskeho úradu S.. I. H. na adrese H. XX, H., za účelom odobratia všetkých neukončených dedičských spisov vedených odporcom, ako aj všetkých závetov spísaných alebo uschovaných a registrovaných v NCRza u odporcu a súčasne spisov všetkých neukončených notárskych úschov a s tým súvisiacich vecí minimálne v rozsahu, ktorý je presne špecifikovaný a konkretizovaný v návrhu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Skutkovo návrh vychádzal z okolností konkretizovaných a podrobne rozpísaných v predchádzajúcom uznesení odvolacieho súdu sp. zn. -348 zo 7.2.2022, podľa ktorých v stručnosti bola navrhovateľka (na základe skutočností všeobecne známych z médií, pozn. odvolacieho súdu) Notárskou komorou Slovenskej republiky v zmysle a nasl. o notároch a notárskej činnosti dňa 14.6.2021 ustanovená za zástupcu S.. I. H. - notára, IČO: 42 107 237, so sídlom H. XX, XXX XX H., s účinnosťou od 15.6.2021. Zastupovaný notársky úrad jej doposiaľ neposkytol súčinnosť a nevydal žiadané spisy, ktorými disponuje, naopak, pristúpil k rôznym obštrukciám. Odkazom na ust. Notárskeho poriadku navrhovateľka dôvodila, že pokiaľ je odporca právoplatne zastúpený vo vzťahu k výkonu činnosti notára jej osobou, nesmie počas trvania zastupovania vykonávať činnosť notára a je povinný vydať zastupujúcemu notárovi notárske spisy vo veciach, ktoré neznesú odklad, pretože v

opačnom prípade zastupujúci notár nie je schopný vykonávať svoju činnosť vo vzťahu k samotnému zastúpeniu. Nevydaním spisov vznikajú ich účastníkom ale aj účastníkom v iných dotknutých dedičských spisoch prieťahy a hrozí vznik škody z nich. Podobne vo vzťahu k vydaniu spisov týkajúcich sa notárskej úschovy peňazí uviedla, že pokiaľ nedisponuje spisom nemôže oprávnenej osobe z úschovy vydať peňažné prostriedky. Pokiaľ sa jej ako zastupujúcej notárke nedostanú do osobnej dispozície všetky notárske spisy nevydaných notárskych úschov peňazí vedených zastupovaným notárom, nebude schopná vykonávať činnosť zastupujúceho notára vo vzťahu k notárskym úschovám a môže dôjsť k vzniku škody na strane tak zložiteľov notárskych úschov ako aj oprávnených z notárskych úschov. Vo vzťahu k vydaniu notárskych úschov závetov a závetov spísaných vo forme notárskej zápisnice registrovaných v notárskom centrálnom registri závetov uviedla, že pokiaľ ich nebude mať k dispozícii ako zastupujúca notárka, nebude schopná vykonávať povinnosti súvisiace už so súčasnou potrebou ako aj budúcou potrebou ich vydania oprávnene osobe, hroí riziko vzniku škôd vo vzťahu k oprávneným dedičom zo závetu a to v konaniach, ktoré po poručiteľoch ako závetcoch už prebiehajú ako aj v prípade náhleho úmrtia závetcu.

3. Súd na vec aplikoval ust. , , , , , a dospel k záveru, že návrh je dôvodný a vzťahy medzi stranami je potrebné upraviť v rozsahu vymedzenom vo výroku rozhodnutia. Konštatoval, že ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktoré nemá charakter dočasnosti a konzumuje vec samu. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Argumentoval, že odporca doposiaľ dobrovoľne neukončené spisy vedené jeho notárskym úradom neodovzdal navrhovateľke ako legitímne ustanovenej zástupkyni notára. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou mal osvedčené, že odporca počas svojej dlhodobej práceneschopnosti, kedy nebol schopný vykonávať funkciu notára, dobrovoľne nesprístupnil a neodovzdal navrhovateľke, ako notárskej zástupkyni menovanej Notárskou komorou SR dňa 15.6.2021 neukončené notárske spisy (úschovy, dedičské veci), a to ani po jej predchádzajúcich výzvach zo dňa 15.6.2021, 18.6.2021 (podaním trestného oznámenia), 21.6.2021, ale ani po výzve predsedu Okresného súdu Košice I. zo dňa 1.7.2021. Nárok uplatnený mal preto za dôvodný v celom rozsahu a uložil odporcovi strpieť vstup navrhovateľky tak, ako je uvedené v bode 1. tohto odôvodnenia do priestorov notárskeho úradu notára Mgr. Vojtecha Kavečanského, za účelom odobratia všetkých spisov.

4. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním odporca z odvolacích dôvodov podľa , , , , a a navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nepripustí zmenu návrhu navrhovateľky a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania. Vytkol súdu nedostatočné odôvodnenie uznesenia a nevysporiadanie sa s relevantnými okolnosťami prípadu. Mal za to, že pokiaľ bol odporca v pôvodnom návrhu nesprávne označený, išlo o nedostatok podmienok konania a nie vadu návrhu. Dal do pozornosti podľa ktorého sa ustanovenia o odstraňovaní vád pri neodkladnom opatrení nepoužijú. Zopakoval chronológiu veci, t.j. že bol obeťou vydieračského únosu, z ktorého dôvodu bol PN, postup a konanie jemu ustanovenej zástupkyne Z.. G., postup jeho rodičov ako splnomocnených zástupcov vo veci (ne)odovzdania spisov. Namietal, že súd sa nevysporiadal s tým, či vydanie spisov v rozsahu špecifikovanom v napadnutom uznesení nie je v rozpore s ustanoveniami Notárskeho poriadku a teda či povinnosť strpieť vstup navrhovateľky za účelom odobratia všetkých neukončených vecí je skutočne vymedzením úkonov, ktoré neznesú odklad. Vyjadril názor, že výrok uznesenia je zmätočný, nepresný a nevykonateľný, napadnuté uznesenie umožňuje navrhovateľke odobrať veci a spisy podľa vlastného uváženia, čo je neakceptovateľné. Vo veci neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä naliehavosť takéhoto zásahu.

5. Navrhovateľka dala do pozornosti odvolacieho súdu, že má dôvod sa domnievať, že odvolanie bolo podané po lehote. Uznesenie považuje za zákonné a dostatočne odôvodnené. Poukázala na to, že v prípade, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k rozhodnutiu, ktoré má povahu rozhodnutia vo veci samej, tak, ako v prejednávnej veci, súd je povinný aplikovať ust. . Zároveň ak nie je zrejmé, kto je označený ako strana sporu, súd je povinný v prvom rade vykonať kroky k odstráneniu vád návrhu a až následne posudzovať otázku existencie procesnej podmienky konania (uznesenie NS SR sp. zn. , ). Procesný postup súdu, ktorým ju vyzval k odstráneniu vád podania bol preto správny. Uviedla, že k existencii naliehavej potreby úpravy pomerov strán konania sa rozsiahlo vyjadrovala vo svojich podaniach adresovaných súdu. Zdôraznila,

že odporca bol zadržaný dňa 4.8.2021 v súvislosti s podozrením zo spáchania obzvlášť závažného zločinu sprenevery a následne vzatý do väzby. Notársky úrad nemá žiadnych zamestnancov a akákoľvek jeho činnosť je preto znemožnená, nie je možné určiť kedy a či vôbec odpadnú dôvody zastúpenia. Nie je možné preto prisvedčiť argumentácii týkajúcej sa neexistencie neodkladnosti úkonov zastupujúcej notárky či už vo vzťahu k závetom osôb, notárskych úschov, notárskych zápisníc. Bez akýchkoľvek pochybností je preukázané, že notársky úrad odporcu je nefunkčný a odporca nie je schopný plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o notároch a nie je vôbec možné určiť, kedy a či odpadnú dôvody jeho zastúpenia. Preto je potreba odobratia všetkých neukončených notárskych spisov vedených odporcom dôvodná a preukázaná. Pokiaľ súd vydal uznesenie, ktorým naviazal vykonateľnosť uznesenia na jeho právoplatnosť, ide o chybu výlučne z pochybenia súdu a navrhol, aby odvolací súd v zmysle nariadil neodkladné opatrenie tak, ako to pôvodne navrhol, teda bez výroku súdu „a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia“.

6. Odporca reagoval na vyjadrenie navrhovateľky samostatným písomným podaním ako aj prostredníctvom svojej advokátky. Táto zopakovala skutočnosti uvedené v odvolaní, uviedla, že v dňoch 22.7.2021, 26.7.2021 29.7.2021 odporca prostredníctvom svojich zamestnancov opakovane žiadal Notársku komoru SR o ukončenie zastupovania, ale Notárska komora sa jeho podaniami nezaoberala a v predmetnej veci preto podal sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti, ktorá doposiaľ nebola vyriešená. V konečnom dôsledku nebol daný dôvod, pre ktorý by malo ďalej pretrvávať jeho zastupovanie Z.. G.. Notárska komora opatrením č. 0019/2021/E z 15.11.2021 s účinnosťou ku dňu 18.11.2021 ukončila jeho zastupovanie Z.. G. z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Následne dňa 15.11.2021 opatrením č. 0019/2021/E s účinnosťou od 19.11.2021 opäť ustanovila Z.. G. za jeho zástupkyňu, a to do času trvania jeho väzby, teda prepustením z väzby na slobodu pominú aj dôvody jeho zastupovania. Odporca takisto uviedol, že Notárska komora opatrením č. 0019/2021/E z 15.11.2021 s účinnosťou ku dňu 18.11.2021 ukončila jeho zastupovanie Z.. G. z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Preto nie je možné opierať uznesenie o toto zastúpenie, ktorého dôvody zanikli. K dedičským spisom, ktorých odobratie má strpieť uviedol, že v každej jednej dedičskej veci je potrebné urobiť vyúčtovanie odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrad za stratu času. Po citácii , a Notárskeho poriadku poukázal na to, že navrhovateľka ako jeho zástupkyňa nedisponuje mandátnym certifikátom zástupcu notára S.. I. H., a preto nie je spôsobilá vydať ani jedno uznesenie v konaní o dedičstve ako zástupca notára v súlade so zákonom. Vyjadril myšlienku, že k závetom by bez výslovného súhlasu závetcu, okrem prípadov, ktoré predpokladá zákon, nemala mať prístup iná osoba a to ani iný notár. Vyplatenie notárskych úschov bolo práve ustanovením jeho zástupcu zmarené a navrhovateľka nevyplatila ani jednu úschovu a podľa jej vyjadrenia to ani nie je z jej pohľadu možné. Zopakoval skutočnosti, ktoré uviedla aj jeho advokátka, týkajúce sa toho, že opakovane žiadal Notársku komoru SR o ukončenie zastupovania, ale Notárska komora sa jeho podaniami nezaoberala.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie odporcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výroku tohto uznesenia.

8. Odvolací súd v súvislosti s námietkou týkajúcu sa toho, že ak bol odporca v pôvodnom návrhu nesprávne označený, išlo o nedostatok podmienok konania a nie vadu návrhu a zároveň, že podľa sa ustanovenia o odstraňovaní vád pri neodkladnom opatrení nepoužijú, odkazuje na svoje skoršie rozhodnutie vo veci, v ktorom uložil súdu prvej inštancie vyzvať navrhovateľku procesne predpísaným spôsobom na odstránenie vád v označení odporcu 1/ (v tom čase) a opätovne posúdiť návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd pritom pokázal a citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 25.10.2017, sp. zn. podľa ktorého nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok podmienky konania. Ak nie je zo žaloby zrejmé, kto je označený ako strana sporu, musí súd v prvom rade vykonať kroky k odstráneniu tejto vady žaloby a až potom sa zaoberať otázkou existencie procesnej podmienky, a to spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného. Nesprávnosť alebo neúplnosť označenia strany v žalobe je dôvodom pre postup podľa (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2006 sp.zn. ). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. „rozhodnutie o neodkladnom opatrení

má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok ). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa , konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu“. V takýchto veciach, teda ak má navrhované neodkladné opatrenie povahu veci samej, je povinnosťou súdu aplikovať a odstrániť jeho vady prostredníctvom uznesenia - výzvy, doručenej tomu, kto návrh podal. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na svoje uznesenie -348 z 2.2.2022. Súd prvej inštancie výzvou adresovanou navrhovateľke na odstránenie vád svojho návrhu v označení odporcu, postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a procesne nepochybil.

9. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre jeho nariadenie v zmysle je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov strán alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je vylúčená), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky NO neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a e/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

14. Neodkladné opatrenie je teda zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery strán sporu, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , , atď.).

15. Z povahy veci vyplýva, že splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom jeho navrhovateľ je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR ), čo je jednoznačne naplnené aj v tomto prípade a to so zreteľom na prebiehajúce trestné stíhanie predmetného notára s tým, že súdy sú povinné v takýchto prípadoch poškodeným poskytnúť zvýšenú súdnu ochranu.

16. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR ).

17. Je nesporné, že medzi navrhovateľkou ako zastupujúcou notárkou a pôvodným notárom, ktorý doposiaľ dobrovoľne nepristúpil k súčinnosti s ňou, je potrebné upraviť vzťahy. Naliehavosť tejto úpravy je jednoznačne daná, lebo ako vyplýva z obsahu spisu minimálne od 30.4.2021 (kedy na ňom mal byť spáchaný zločin únosu) doposiaľ odporca nevykonáva svoju činnosť notára. Vo všetkých veciach pôvodného notára, na všetkých úsekoch notárskej činnosti dochádza tak k prieťahom len z dôvodov na strane pôvodného notára a za súčasnej situácie (notár je toho času v ÚVV a ÚVTOS, Floriánska 18, Košice) notár S.. H. v jemu súdom zverených a aj iných spisoch nemôže vykonávať úkony a nie je známe, dokedy bude trvať tento stav. K námietke, že Notárska komora opatrením č. 0019/2021/E z 15.11.2021 s účinnosťou ku dňu 18.11.2021 ukončila jeho zastupovanie Z.. G. z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (teda odpadol dôvod na zastupovanie uplatňovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) a následne dňa 15.11.2021 opatrením č. 0019/2021/E s účinnosťou od 19.11.2021 opäť ustanovila Z.. G.Š. za jeho zástupkyňu, a to do času trvania jeho väzby, odvolací súd dodáva, že v čase rozhodovania je skutková situácia nezmenená, odporca nemôže vykonávať činnosť notára z dôvodov svojej väzby a na jeho zastupovanie je ustanovená navrhovateľka. Argument odporcu, že je mu ustanovená na zastupovanie len na dobu väzby, odvolací súd dáva do pozornosti, že výkon jeho notárskeho úradu bol pozastavený rozhodnutím ministerky spravodlivosti č. zo 6.10.2021 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v trestnom konaní vedenom Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach pod ČVS: KRP-84/2-VYS-KE-2021, preto aj keď dôvody jeho väzby pominú, jeho notársky úrad nebude môcť vykonávať činnosť a aj na čas do právoplatného skončenia trestného konania mu bude musieť byť ustanovený zástupca.

18. V okolnostiach prejednávanej veci, na prieťahy už doposiaľ existujúce (od 30.4.2021) ako aj na predpoklad, že odporca ešte relatívne dlhší čas nebude môcť vykonávať svoju činnosť (do právoplatného skončenia trestného konania) existuje naliehavá potreba neodkladným opatrením zabrániť ďalším prieťahom vznikajúcim vo všetkých veciach pôvodného notára, ktorý v nich výlučne z dôvodov na svojej strane nemôže vykonávať potrebné úkony. Odvolací súd nevidí žiaden dôvod logický ani právny, aby navrhovanému neodkladnému opatreniu nevyhovel, berúc najmä do úvahy práva tretích strán, ktoré žiadnym spôsobom nezavinili prieťahy a svojich práv sa nemôžu dočkať v primeranom čase. Odvolací súd má za to, že neodkladným opatrením nedôjde do práv odporcu k neprimeranému zásahu, resp. tento je neporovnateľný v porovnaní s ujmou vznikajúcou klientom jeho notárskeho úradu z dôvodu jeho dlhodobej nečinnosti spôsobenou len v okolnostiach na strane odporcu..

19. Odvolací súd má za to, že za súčasnej situácie, kedy je odporca vo väzbe a činnosť jeho úradu je pozastavená, jeho správanie nemožno nazvať inak ako obštrukčným, už aj z toho dôvodu, že vie, že úkony vo veciach nemôže vykonávať nielen on sám, ale nikto z jeho notárskeho úradu, lebo tento nemá zamestnancov. Argumenty o potrebe vyúčtovať notársku odmenu za ním vykonané úkony, sú v tomto konaní irelevantné, a nič nemenia na jednoznačnej naliehavosti a potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, v dôsledku ktorého sa odstráni doterajšia nečinnosť vo všetkých veciach klientov jeho notárskeho úradu.

20. Odvolací súd preto potvrdil napadnuté uznesenie pokiaľ ide o povinnosť strpieť vstup notárky a odobratie spisov ako vecne správne.

21. Primárnym cieľom neodkladných (aj zabezpečovacích) opatrení je poskytnutie rýchlej ochrany. Osobitosť tohto inštitútu sa preto prejavuje aj vo vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré je v zásade vykonateľné doručením bez ohľadu na paričnú lehotu ( ), ktorá by v ňom prípadne bola uvedení. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu v lehote na plnenie („do 3 dní od právoplatnosti uznesenia“) a v súlade s ust. rozhodol, že neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.

22. Záverom odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného

súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ).

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a úspešnej navrhovateľke boli priznané trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd pritom prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka sa správne domáhala vykonateľnosti rozhodnutia od jeho doručenia, k pochybeniu pri stanovení lehoty na plnenie podľa neodkladného opatrenia došlo zo strany súdu, ktorý pripustil zmenu návrhu v správnom, navrhovanom znení, ale pri rozhodovaní o ňom prekročil navrhovaný petit (zrejme opomenutím, alebo chybou v písaní) a uložil naviac lehotu „do 3 dní od právoplatnosti uznesenia“, ktorú návrh neobsahoval.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).