Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/64/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Fedurcovou v spore žalobkyne 1/: T. A., J.. F., Z..: XX.XX.XXXX, B. Q. XXX, žalobkyne 2/: P. X.Á., J.. F., Z..: XX.XX.XXXX, B. Q. XXX, žalobkyne 3/: F. Š., J.. F., Z..: XX.XX.XXXX, B. L. E., O. XXXX/XX, všetky právne zastúpené: JUDr. Peter Gabrik - advokát, so sídlom AK Košice, Jilemnického 14, proti žalovanej 1/: I. A., J.. K.Č., žalovanej 2/: T. A. - K., J.. F., žalovanému 3/: P. A. K.eček, žalovanej 4/: T. F., J.. A. - K., žalovanej 5/: F. A., J.. A. - K., žalovanému 6/: P. A. K., žalovanému 7/: T. A. K., všetci zastúpení: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel pod B. vo výške X/XX zapísaný v prospech I. A. J.. K., spoluvlastnícky podiel pod B. vo výške X/XX v prospech T. A. - K. J.. F., podiel pod B. vo výške X/XX zapísaný v prospech P. A. K., podiel pod B. vo výške X/XX zapísaný v prospech T. F. rod. A. K., podiel pod B. vo výške X/XX zapísaný v prospech F.Á. A. J.. A. K., podiel pod B. vo výške X/XX zapísaný v prospech P. A. K., podiel pod B. vo výške X/XX, zapísaný v prospech T. A. K. na pozemkoch v k.ú. Q., Obec Q., Okres B., parcely reg. „.“, parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 - orná pôda, parcela č. XXX/ X o výmere XXX m2 - orná pôda, parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 - orná pôda, a parcela č. XXX/ X o výmere XXX m2 - orná pôda, zapísané na LV č. XXXX, patria do dedičstva po neb. F.J. F. rod. A., nar.: XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyne sa žalobou súdu doručenou dňa 14.12.2020 domáhali voči žalovaným určenia, že pozemky v k. ú. Q., obec Q., okres B., parcely registra „C.“, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, orná pôda, par. č. XXX/X o výmere XXX m2, orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, orná pôda a parc. č. XXX/ X o výmere XXX m2, orná pôda, zapísané na LV č. XXXX (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), patria do dedičstva po neb. F. F., J.. A.j, nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, matke žalobkýň.

2. Žalobu odôvodnili tým, že sporné nehnuteľnosti v minulosti nadobudol do vlastníctva starý otec žalobkýň p. T. A., Z..: X.X.XXXX I..: XX.X.XXXX. Ten pozemky užíval dobromyseľne ako vlastník od roku 1934 do roku 1951. Po jeho smrti, teda najneskôr ku dňu 24.4.1951 sa držby ujala jeho jediná dedička, dcéra p. F. F., J.. A., Z..: X.X.XXXX, I..: XX.X.XXXX, naposledy bytom Q. XXX. Na predmetnom LV boli pôvodne s neznámymi vlastníkmi zapísaní aj viacerí známi vlastníci, ktorí však v plnom rozsahu uznávali vlastnícke právnych predchodcov žalobkýň a svoje podiely preto darovali žalobkyni 1/, ktorá pozemky po smrti matky ďalej sama užívala. V súčasnosti je žalobkyňa 1/ na danom LV zapísaná spolu s neznámymi vlastníkmi zastúpenými Slovenským pozemkovým fondom pod B. XX v podiele XX/XX. T. A., starý otec žalobkýň pozemky nadobudol v roku 1934 zámennou zmluvou, ktorá predstavuje titul jeho vstupu do držby uvedených pozemkov. Následne od roku 1934 nebol on (ani jeho dcéra a vnučka) až

dodnes nikým rušení v držbe a užívaní daných pozemkov a boli rešpektovaní ako vlastníci. Ako je zrejmé z PKV č. XXX, kde boli pôvodne zapísané dané pozemky, tieto nadobudli P. A. 1 a T. B. tiež 1. Následne obaja s T. A. uzatvorili „Dobrovoľné dohody“, resp. v zmysle ich obsahu zámenné zmluvy, na základe ktorých si zamenili nimi vlastnené pozemky. Hoci tieto zmluvy neboli zapísané do PKV vložky, majú veľa podstatných znakov, ktoré z nich robia titul, ktorý mohol vzbudiť presvedčenie o reálnom prechode vlastníckeho práva. Podstatné náležitosti zmlúv sú dané. Zmluvy sú vlastnoručne podpísané zmluvnými stranami a datované, sú podpísané aj dvomi svedkami, sú dosť presné, pretože pozemky sú konkrétne označené popisom, zodpovedajúcim aj označeniu v PKV vložke, kde sú parcely 961 a 962 označené rovnako ako v zmluve Z. X., resp. ďalším v obci nezameniteľným popisom. Zmluvy sú uzatvorené s oboma ich spoluvlastníkmi, t.j. P. A. aj T. B.. Zmluvné strany si teda boli vedomé, aké sú podstatné náležitosti na prevod vlastníckeho práva v celosti. Zmluvy mali byť zapísané aj v obecnej knihe, ktorá sa však rokmi stratila. O pravdivosti tohto tvrdenia vedia vypovedať svedkovia. Zamenené pozemky, pôvodne vlastnené T. A. aj skutočne p. A. a p. B. vlastnili. Žalobkyňa 1/ bola veľmi prekvapená, keď jej otec po kontrole dokumentov oznámil, že pozemky v skutočnosti nie sú písané na ich rodinu. Naliehavý právny záujem odôvodnili tým, že vzhľadom na to, že v katastri nehnuteľností sú ako vlastníci podielov na spornej parcele zapísaní žalovaní, táto skutočnosť obmedzuje žalobkyne vo výkone ich práv ako vlastníkov - dedičov po F. F., rod. A., vydržiteľky vlastníckeho práva. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov (napr. Rozsudky NS SR sp. zn. , sp. zn. , ), „určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci takejto žalobe, je bez ďalšieho podkladom pre zmenu zápisu ohľadom vlastníckeho práva žalobcu k sporným parcelám do katastra nehnuteľností.“ Právne postavenie žalobcu, ktorý sa cíti byť vlastníkom predmetných parciel, je bez tohto určenia ohrozené a neisté. Podanou žalobou na určenie vlastníckeho práva sa môže odstrániť právna neistota v postavení žalobcu a zosúladiť stav v katastri nehnuteľností zo stavom právnym. Dôvodom podania tejto žaloby je skutočnosť, že žalobkyniam neostávajú iné prostriedky právnej ochrany. Ich právny predchodca neperfektnou kúpnou zmluvou zamenil predmetné pozemky, avšak uvedená zmluva nebola premietnutá do evidencie katastra. Zámenná zmluva z roku XXXX pravdepodobne nie je vkladu schopnou listinou, avšak práve zo skutkových okolností je zrejmé, že už T. A. bol dobromyseľný pri svojom vstupe do držby pozemkov a nik ho v držbe nerušil až do jeho smrti a následne v dobrej viere ako dedičstva, sa držby pozemkov po otcovi ujala dcéra, F. F., J.. A.. Práve pre takéto prípady je zmysluplný inštitút vydržania zakotvený v právnom poriadku. Žiadali súd, aby zohľadnil všetky dôkazy komplexne, aby nepristupoval k posudzovaniu zámennej zmluvy resp. dedičského konania z formalistického hľadiska.

3. K žalobe sa vyjadrili žalovaní podaním súdu doručeným dňa 26.04.2021. Uviedli, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia, že do dedičstva po neb. F.J. F.. J.. A., patria sporné parcely. Podľa konštantnej judikatúry, pokiaľ nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského konania po právnom predchodcovi, tak všetci do úvahy prichádzajúci dedičia sú až do vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Určenie vlastníckeho práva sa vždy dotýka spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve, ktorých treba považovať za nerozlučných spoločníkov (viď napr. rozhodnutie súdu R 49/82 alebo R 65/2003). Ak sa teda takéhoto sporového konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci nemôže súd takejto žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Poukazujúc na uvedené rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva, sa musí vzťahovať na všetkých dedičov. Z predloženej listiny, a to z Osvedčenia o Dedičstve, zo dňa 11.1.2013 vyplynulo, že nie všetci dedičia sú v žalobe označení za žalobcov. Vzhľadom na to, že stranami sporu nie sú všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľke F. F., J.. A., súd nemôže takejto žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie. Žalobcovia vlastníctvo svojho právneho predchodcu k spornej parcele odvodzujú z titulu vydržania. Podľa žalobcov F. F., dcéra T. A., mala nadobudnúť sporné pozemky vydržaním, a to najneskôr k 1.1.1961 v zmysle - Stredný . Podľa žalobcov T. A. starý otec žalobkýň, pozemky nadobudol v roku 1934 tzv. Dobrovoľnými dohodami (podľa obsahu malo ísť o „zámenné zmluvy uzavreté s P. A. a T. B.). Ich predmetom malo byť vysporiadanie sporných parciel (záhrada s miestnym názvom „Z.Z. X."). Tieto zmluvy predstavujú podľa žalobkýň titul jeho vstupu do držby uvedených pozemkov. Podľa žalobkýň z PKV č. XXX. kat. úz. Q. vyplýva, že pôvodné pozemky, ktoré boli predmetom Dobrovoľných dohôd z roku XXXX, nadobudli predtým P. A.A. a T. B. každý v X/X. Podľa žalobcov po zámene pozemkov sporné pozemky užíval T. A. a následne jeho dcéra F. F., rod. A.. Pri svojom užívaní neboli nikým rušení. Tu je potrebné uviesť, že žalobkyne neuvádzajú, na základe čoho a kedy vstúpila do držby sporných nehnuteľností F. F.. Poukázali

na zápisy v pozemkovej knihe, ktoré sa týkajú pôvodných PK parciel č. XXX T. XXX zapísaných v PK zápisnici č. XXX. k. ú. Q., ktorým by podľa žalobkýň mali zodpovedať sporné parcely. Zo zápisu pod B. citovanej PK zápisnice č. XXX. kat. ú. Q. vyplýva, že PK parcely č. XXX T. XXX boli v roku XXXX rozdelené na PK parcely č. XXX/a, XXX/a a na PK parcely č. XXX/b, XXX/b. PK parcely č. XXX/a, XXX/a boli odpísané do PK zápisnice č. XXX. k. ú. Q.. PK parcely č. XXX/b, XXX/b zostali zapísané v PK zápisnici č. XXX. k. ú. Q. (viď zápis X. T. XX,XX, zápisnice). Vlastníctvu vyplývajúcemu z PK zápisnice č. XXX k. ú. Q. I.odpovedá v súčasnosti zápis na LV č. XXX v k. ú. Q. a zrejme aj na LV č. XXX. k. ú. Q.. Vlastníctvu vyplývajúcemu z PK zápisnice č. XXX. k. ú. Q. zodpovedá pravdepodobne zápis na LV č. XXXX, k. ú. Q.. Z predložených „L.C. L.“ nevyplývajú čísla PK parciel, číslo PKV, ich zápis podľa pozemkovej knihy, ani výmera. Žalobkyne doposiaľ neobjasnili, ktorých uvedených PK parciel, ktorej PKV (a či vôbec) sa týkajú „L. L.“ z roku XXXX, to z týchto dohôd nevyplýva. Z ďalších zápisov v PK zápisnici č. XXX k.ú. Q. vyplýva, že uvedené PK parcely boli predmetom ďalšieho nakladania (ďalších právnych úkonov). Pod B. zápisnice je uvedené, že na polovicu T. B. (uvedený X. XXX zápisnice) sa podľa zápisnice spísanej v Q. dňa XX.XX.XXXX (teda po „L.Z. L." z roku XXXX) na základe skutočnej držby zapisuje vlastnícke právo (k parcelám vedeným v tejto PK zápisnici, teda aj PK parcelám č. XXX/ b T. Č.. XXX/b) v prospech osôb uvedených pod B. T. - D. zápisnice. Medzi uvádzanými osobami sa nachádzajú aj žalovaní 1/-7/. Pod B. zápisnice je uvedené, že na polovicu po P. A. podľa právoplatného uznesenia o potvrdení nadobudnutia dedičstva Štátneho notárstva v B. č. L. XXX/XX zo dňa 21.7.1960 sa zapisuje vlastnícke právo v prospech P.Á. A.. Tieto zápisy nepreukazujú splnenie zákonných podmienok vydržania sporných parciel na strane F. F., resp. jeho právneho predchodcu. Žalobu navrhli zamietnuť.

4. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrili žalobkyne podaním súdu doručeným dňa 12.05.2021. Uviedli, že plne súhlasia s uvedenou argumentáciou žalovaných, naozaj k žalobe nepripojili dedičské rozhodnutie po neb. P. F., rod. F., nar.: XX.XX.XXXX, zomr.: XX.X.XXXX, naposledy bytom Q. XXX, ktorý je ako jeden z dedičov po F. F., J.. A. (manžel osoby, ktorá mala vlastnícke právo nadobudnúť vydržaním) uvedený spolu so žalobkyňami v Osvedčení o dedičstve zo dňa 11.1.2013. Manžel F. F., J.. A. však zomrel XX.X.XXXX a po ňom prichádzali do úvahy ako dedičky jeho tri dcéry, teda žalobkyne označené v tomto konaní. Ako dôkaz k tomu pripojili Dedičské rozhodnutie XD/XX/XXXX, L. XX/XXXX notárky JUDr. F. V. práve po neb. P. F.. Mali za to, že vecná legitimácia je týmto preukázaná a nie je viac sporná, nakoľko v konaní na strane žalobcov vystupujú všetci do úvahy pripadajúci dedičia po F. F. J.. A.. Ďalej uviedli, že v celom rozsahu trvajú na podanej žalobe a majú za to, že v žalobe sa už vopred vysporiadali s argumentáciou Slovenského pozemkového fondu. Je nesporné, že žalobkyne resp. ich právny predchodcovia nedisponovali perfektnou vkladu schopnou listinou pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Argumentácia Slovenského pozemkového fondu, ktorá striktne uvádza formálne náležitosti úkonov, ktoré mali prebehnúť, neguje inštitút vydržania, ktorý sa práve naopak uplatní v prípadoch, kedy subjekty dobromyseľne po zákonom vyžadovanú dobu užívajú pozemky ako vlastné. Mali za to, že Slovenský pozemkový fond nereflektuje na ostatnú judikatúru najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, na ktorú poukázali v žalobe. Najnovší vývoj judikatúry jednoznačne hovorí o tom, že výklad práva, ktorý robí ustanovenie o vydržaní prakticky obsoletným, nie je v súlade s SR. Ústavný súd SR v náleze zo dňa 14.novembra 2018, zhrňuje uvedený názor nasledovne: „Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia , ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Ústavný súd konštatuje, že špecifiká sťažovateľovej veci a dĺžka uplynutého času vyvažujú nedôslednosť týkajúcu sa formálnych náležitostí prevodu a držba tak môže byť považovaná za oprávnenú. Možno dodať, že napriek tomu, že v predmetnej veci získal sťažovateľ na základe ústnej zmluvnej dohody pozemok, ktorý mal v dlhodobej nerušenej a pokojnej držbe, nie sú prítomné signály zneužitia inštitútu vydržania, napr. nedôveryhodné dokumenty či svedectvá. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú

vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“ Rovnako sa v judikatúre prejavuje aj názor Najvyššieho súdu SR napr. v rozhodnutí : Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.“ Poznajúc uvedenú judikatúru sa žalobkyne obrátili na súd s vierou, že aj v ich prípade možno očakávať obdobné rozhodnutie ako v podobných prípadoch, nakoľko platí, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu je aj právo na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. Niet preto žiadneho dôvodu v tomto prípade nevzhliadnuť vznik vlastníckeho práva vydržaním, ak je zrejmé, že predchodcovia žalobkýň nadobudli predmetné pozemky poctivým spôsobom (poskytli za nich náhradu vo forme svojich vlastných pozemkov, ktoré zamenili), a ak judikatúra hovorí, že nie je dôvod striktne trvať na formálnych náležitostiach resp. že vydržanie možno priznať výnimočne aj ak titul vôbec nie je (hoci je nadobúdať dobromyseľný v tom, že titul existoval). Naviac platné právo samo poskytuje návod ako v takýchto prípadoch postupovať - upravuje (aj v minulosti upravoval) pravidlo, že v pochybnostiach sa má za to, že držba je dobromyseľná. Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že všetci ostatní známi spoluvlastníci predmetných pozemkov - pozemky v katastrálnom území Q., obec Q., okres B., zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, XXX/X orná pôda o výmere XXX m2 (ďalej spolu aj ako „pozemky“), ktorí mali spolu väčšinový podiel XX/XX, svoje podiely na základe uznania dobromyseľnosti držby predchodcov žalobkýň dobrovoľne darovali žalobkyni 1/. V tomto smere je toto potrebné vnímať ako zásadný súhlas potvrdzujúci vznik vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko podiely darovali nie príbuzní, ale cudzie osoby po výzve, že pozemky nie sú v katastri zapísané na žalobkyne. Zamenené pozemky s P. A. a T. B., teda pôvodne pozemky T. A., títo skutočne nadobudli do svojho vlastníctva. Právny predchodca, starý otec žalobkýň, svoje vlastné (menené) pozemky prenechal do vlastníctva P. A. a T. B., avšak jeho vlastnícke právo žiaľ nebolo zapísané do katastra. Z tohto je zrejmá zásadná nespravodlivosť, nakoľko T. A. v dobrej viere zamieňajúci pozemky by bez poskytnutia súdnej ochrany prišiel o svoje vlastnícke právo bez náhrady. Pritom predmetné pozemky plynulo nadväzujú na pozemky vlastnené žalobkyňou 1/. Pre správne nazeranie na vec je potrebné vnímať kontext, kedy malo nastať vydržanie u F. F., rod. A.. V čase vydržania, počas platnosti (tzv. stredného) bol prelomený intabulačný princíp, podľa ktorého k zmene vlastníctva dochádzalo už samotnou listinou. Preto u F. F., rod. A. nemusela skutočnosť, že nie je vedená ako vlastník pozemkov v PKV vložke vzbudzovať legitímne pochybnosti a narúšať jej dobromyseľnosť. K nadobudnutiu vlastníckeho práva v tom čase nebol potrebný zápis do katastra nehnuteľností, preto o to viac absenciu takejto formálnej skutočnosti nemožno dávať na ťarchu dobromyseľného držiteľa. V tomto svetle je potrebné vnímať aj vykonávané dokazovanie PK vložkami. K tomu je potrebné doplniť, že F. F. J.. A. bola jedinou dedičkou T. A., preto tiež mohla byť dobromyseľná v tom, že nik iný okrem nej nemôže pozemky po T. A. zdediť, a teda sa domnievala, že pozemky nadobudla do vlastníctva ku dňu smrti poručiteľa. To nebolo len subjektívne vnímanie F. F., ale aj objektívne tieto okolnosti mohli vzbudiť toto presvedčenie. Podľa Pozemnoknižného návrhu Ľudovému súdu zo dňa 2. februára 1960, podľa ktorého sa na základe (pôvodného) dedičského konania po T. A. zapisovalo sa vlastnícke právo F. F., rod. A. do pozemnoknižných vložiek. Z tohto návrhu na zápis je zrejmé, že F. F. rod. A. zdedila po svojom otcovi pomerne veľké množstvo pozemkov. Z toho možno usudzovať, že dedička nemusia presne vedieť priradiť mnohé čísla. Presne v rovnakej optike je potrebné vnímať neskoršie zápisy na PKV vložkách, kedy po T. B. a P. A. boli na príslušné vložky zapísaní ich dedičia. Po smrti T. B. a P. A. prebiehalo dedičské konanie, v ktorom notár prejednal na dedičov všetky pozemky, ktoré v tom čase boli v evidencii katastra napísané na poručiteľov. Dedičia nevedeli rozlíšiť čísla parciel a priradiť im konkrétne pozemky v teréne. Podstatné je, že dedičia na strane žalovaných si nikdy vlastnícke právo k pozemkom neuplatňovali, nikdy pozemky neužívali a dokonca dedičia resp. ich nástupcovia darovali podiely žalobkyni 1/ pretože uznali jej vlastnícke právo. Nie je korektné o zápisoch dedičstiev podielov na PKV hovoriť ako právnych úkonoch, ktoré mali v súvislosti s predmetnými pozemkami nastať - skôr je možné hovoriť o právnych skutočnostiach, kedy sa de facto notár musel vysporiadať zo zisteným zápisom na PKV. Právne úkony s predmetnými pozemkami práve naopak napovedajú, že dedičia napriek ich zápisu na PKV (resp. neskôr LV) svoje podiely darovali žalobkyni 1/. Ak by sa pripustili záver Slovenského pozemkového fondu o tom, že ak pozemky neskôr

prejdú dedičským konaním, tak to vylučuje vydržanie, negovali by sa vôbec inštitút vydržania ako taký. Neskoršie dedenie pozemkov nie je ničím iným ako len logickým dôsledkom neperfektného prevodu vlastníckeho práva predchodcu dedičov. Ak by bol prevod vykonaný právne bezvadným spôsobom a zapísaný do katastra, dedičia by pozemky nededili. Ak prevod nebol urobený právne bezvadným spôsobom, potom logicky pri prejednaní dedičstva boli aj pozemky predmetom dedičských konaní. Toto dedičské konanie však nemožno akoby opätovne pričítavať na ťarchu nesplnenia podmienok pre vydržanie nakoľko išlo o formálne konanie. Podstatné je práve následné počínanie dedičov s pozemkami, či sa ujali držby, užívania, či chránili svoje vlastnícke právo pred užívaním zo strany žalobkýň. V tejto veci práve dedičia dobrovoľne vlastníctvo darovali žalobkyni 1/. Ak žalovaní tvrdili, že z L. L. z roku XXXX nevyplývajú čísla PK parciel, ani výmera, a že žalobcovia neobjasnili, ktorých uvedených PK parciel, ktorých PKV sa týkajú, práve naopak, podľa pri pohľade do PKV vložiek a tzv. L. L. je zrejmé, aké parcely boli predmetom zámeny. Na PKV vložkách sa v strednom stĺpci uvádzala tzv. majetková podstata - parcely označené nielen číslom ale aj ďalším slovným pomenovaním. Práve pri predmetných parcelách (pôvodne XXX T. XXX bez podlomenia aj s podlomeniami) sa uvádza označenie X.. Rovnaké označenie „X.“ je aj na Dobrovoľných dohodách. Dokazovaním je možné preukázať, že T. B. a P. A. nevlastnili v k.ú. Q. žiadne iné nehnuteľnosti označené pojmom X., okrem tých, uvedených v predmetných PK vložkách. Preto nemohli disponovať v L.Ý. L. žiadnymi inými pozemkami ako predmetnými pozemkami, a teda tieto okolnosti z logiky veci znamenajú pomerne jasné a nezameniteľné označenie predmetných pozemkov, ktoré sa zamieňali.

5. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobkýň vyjadrili podaním súdu doručeným dňa 02.07.2021. Namietali, že žalobkyne okrem iného vo svojom vyjadrení zo dňa 11.5.2021 uvádzajú, že F. F., J.. A., bola jedinou dedičkou T. A., a preto mohla byt' dobromyseľná v tom, že nik iný okrem nej nemôže po T. A. dediť, a preto sa domnieva, že sporné pozemky nadobudla do vlastníctva ku dňu smrti poručiteľa. Tu považovali za potrebné uviesť, že ako to vyplýva z Uznesenia Štátneho notárstva v Bardejove, sp. zn. zo dňa 10.12.1964, k dedeniu zo zákona po T. A. - H. boli povolaní okrem F. F., rod. A. aj iní jej súrodenci, a to: T. A., J.. A., P. H., D. H.. Preto je naďalej relevantné tvrdiť, že žalobcovia neuvádzajú, na základe čoho a kedy vstúpila práve F. F. do držby sporných nehnuteľností. Z predložených „L. L.Ô." nevyplývajú čísla PK parciel, číslo PKV, ich zápis podľa pozemkovej knihy, ani výmera. Zotrvali na tom, že žalobkyne doposiaľ neobjasnili, ktorých uvedených PK parciel, ktorej PKV (a či vôbec) sa týkajú „L. L." z roku XXXX, to z týchto dohôd nevyplýva. Označenie „X." sa totiž nachádza nielen v PKV XXX, kat.úz. Q., v časti majetková podstata pod bodom X,X T. XX,XX, ale taktiež sa nachádza v PKV XX, kat.úz. Q.. Ďalej na inom mieste žalobkyne vo svojom „vyjadrení" zo dňa 11.5.2021 uviedli, že všetci ostatní známi spoluvlastníci svoje podiely na sporných parcelách na LV č. XXXX, kat. úz. Q., mali darovať žalobkyni 1/. Ak bude v tomto súdnom konaní preukázané, že došlo k darovaniu spoluvlastníckych podielov známymi spoluvlastníkmi v prospech žalobkyne 1/, toto spochybňuje dobromyseľnosť držby žalobkýň. Ak totiž žalobkyne boli presvedčené o tom, že sú vlastníkmi sporných parciel, mali sa svojho práva domáhať iným spôsobom, a nie postupnými prevodmi od známych vlastníkov. Ako už bolo vo „vyjadrení" SPF zo dňa 16.4.2021 uvádzané, tvrdenia žalobkýň o naplnení zákonných podmienok pre vydržanie v tomto súdnom konaní spochybňujú aj zápisy v PKV č. XXX, kat. ú. Q., z ktorých jednoznačne vyplýva, že uvedené parcely boli predmetom ďalšieho nakladania s nimi v prospech iných osôb (počnúc rokom 1937). Zároveň je potrebné uviesť, že žalobkyne doposiaľ neuviedli, ani nepreukázali, kedy a akým spôsobom, a na základe akého právneho titulu mali žalobkyne (resp. ich právni predchodcovia) nadobudnúť spoluvlastnícke podiely na sporných parcelách od žalovaných v 1/-7/.

6. Na vyjadrenie žalovaných reagovali žalobkyne podaním súdu doručeným dňa 23.09.2021. Uviedli, že žalovaní vznášajú výhrady v takom zmysle, akoby neexistoval inštitút vydržania ani uvedená najnovšia judikatúra najvyšších súdnych autorít. Slovenský pozemkový fond je príliš formalistický a poukazuje na konkrétne nedostatky prevodov v minulosti. Predsa uvedené nedostatky žalobkyne nijako nepopierajú, a práve preto v žalobe uvádzajú presvedčenie, že vlastnícke právo ich právna predchodkyňa nadobudla originálnym spôsobom - vydržaním, a nie na základe dedenia a pod. Pokiaľ Slovenský pozemkový fond cituje z Uznesenia Štátneho notárstva v Bardejove, sp. zn. zo dňa 10.12.1964, t.j. dedičské rozhodnutie po T. A., tak nesprávne uvádza mená osôb povolaných dediť - správne má ísť o P. A., H. A.. Čo je však podstatné, zo strany žalobcov neboli žiadne skutočnosti zamlčané a sami pripojili k žalobe aj toto dedičské rozhodnutie. Ako z neho vyplýva, ostatné osoby - P. A., H. A. a T. A. boli v tom čase na neznámom mieste, v USA. Išlo o tzv. dedičov na neznámom mieste. Preto s nimi nebolo dedičstvo prejednané a platí, že výsledkom tohto dedičského konania bolo, že celé dedičstvo nadobudla práve F. F., J.. A.. Ako laická osoba nerozumela všetkým detailom dedičského práva, neuvažovala

nad tým, že niektoré pozemky v ich užívaní nie sú správne evidované na katastri. Žila v oprávnenom presvedčení, že všetok majetok po jej otcovi T. A. nadobudla ona ako jediný dedič. Takto potom plynule pokračovala v užívaní celého majetku. Tieto okolnosti nevylučujú - naopak potvrdzujú všetky v žalobe uvedené tvrdenia. Slovenský pozemkový fond ďalej uvádza, že v predložených „L. L.“ chýbajú čísla parciel, čísla PKV a výmera. Ide o nespornú skutočnosť, čo samé žalobkyne uviedli v podanej žalobe a svojom vyjadrení. Napriek uvedenému tieto listiny mohli vzbudiť presvedčenie, že sa k predmetným podielom nadobúda vlastnícke právo. Slovenský pozemkový fond sa až nedôvodne bráni podanej žalobe a uvádza zavádzajúce tvrdenia. Je účelovou obranou tvrdenie, že aj v PKV č. XX k.ú. Q. sa nachádza označenie „X.. V skutočnosti sa v PKV č. XX k.ú. Q. uvádza označenie „X.“. Rozdiel je v jednom písmene „y“, avšak najpodstatnejšie na tom je skutočnosť, že v PKV č. XX k.ú. Q. neboli ako podieloví spoluvlastníci uvedené osoby T. B. a P. A. (teda osoby, ktoré s T. A. zamieňali pozemky). Preto naďalej platí tvrdenie, že T. B. a P. A. nevlastnili v k.ú. Q. žiadne iné nehnuteľnosti označené pojmom X., okrem tých, uvedených v predmetných PK vložkách. Preto nemohli disponovať v L. L. žiadnymi inými pozemkami ako predmetnými pozemkami, a teda tieto okolnosti z logiky veci znamenajú pomerne jasné a nezameniteľné označenie predmetných pozemkov, ktoré sa zamieňali. Nezameniteľnosť predmetu prevodu potvrdzuje aj to, že T. B. a P. A. (neskôr ich právni nástupcovia) mali do PKV zapísané pozemky T. A., ktoré s nimi zamenil - preto ich vôľa uvedená v „L. L.“ bola vyjadrená nesporne. Mala nedostatky, ale ich výkladom je možné dospieť iba ku konkrétnym pozemkom účastníkov dohôd. Slovenský pozemkový fond spochybňuje tiež darovanie podielov známymi spoluvlastníkmi predmetných pozemkov z LV č. XXXX k.ú. Q.. Podľa Slovenského pozemkového fondu sa mali žalobkyne domáhať svojho práva iným spôsobom a nie postupnými prevodmi od známych vlastníkov na základe darovania. V tomto je zrejmý prílišný formalizmus a odtrhnutie od reality. Uvedený názor je vzdialený od praktického sveta bežných laikov snažiacich sa vysporiadať svoje vlastnícke práva. Žalobkyne postupovali čo najjednoduchšie a zvolili právne úkony, na základe ktorých sa čo najskôr zosúladí reálny stav so stavom zapísaným v katastri. Preto boli zvolené darovacie zmluvy v prospech žalobkyne 1/. Je zrejmé, že petit v tomto konaní znie tak, že sa podiely žiadajú určiť do dedičstva, pričom následne bude musieť prebehnúť dedičské konanie a prípadne ďalší prevod medzi žalobkyňami. Darovaním bol docielený želaný výsledok jedným právnym úkonom, čo je bežnou praxou. Známi spoluvlastníci nemohli mať žiadnu inú motiváciu previesť bezodplatne svoje vlastnícke právo, ako tú, že uznali, že toto právo im nesvedčí a naopak, uznali vlastnícke právo žalobkyne 1/. V závere Slovenský pozemkový fond uzatvára, že žalobcovia neuviedli, kedy a akým spôsobom a na základe akého právneho titulu mali nadobudnúť spoluvlastnícke podiely na sporných parcelách od žalovaných 1/-7/. Je zrejmé, že po tom, čo nebolo v katastri zapísané vlastnícke právo T. A. resp. F. F., J.. A., predmetné pozemky boli predmetom dedičských konaní - tak sa na LV dostali práve žalovaní. V ostatnom vyjadrení uvádzame, že dedenie bol iba faktický následok toho, že prevod vlastníctva nebol zapísaný v PKV. To však nijako nevylučuje možnosť nadobudnúť dané podiely vydržaním, ak sú splnené podmienky pre toto originálne nadobudnutie vlastníckeho práva (hoci aj bez perfektnej zmluvy). K podaniu žaloby žalobcov primälo aj pravidlo, že v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená, a tiež aj ostatná judikatúra v obdobných veciach.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka L. A. (čl. 187), svedka M. F. (čl. 187), Uznesením Štátneho notárstva v Bardejove zo dňa XX.L. XXXX, sp.zn.: D 561/64 (čl. 23), Osvedčením o dedičstve zo dňa XX. P. XXXX, sp.zn.: , (čl. 24), Dobrovoľnou dohodou z X. P. XXXX (čl. 27), Dobrovoľnou dohodou z X. F. XXXX (čl. 28), výpisom z PK zápisnice č. XXX (čl. 29), Pozemnoknižným návrhom Ľudového súdu z X. G. XXXX (čl. 82), Uznesením Ľudového súdu v Bardejove N: 36/58 (čl. 86), Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa XX. P. XXXX, sp.zn.: , (čl. 87), Odpoveďou H. Q. z XX.XX.XXXX (čl. 123), osvedčenou fotokópiou spisu J. XXX/XX (čl. 124), kópiou pozemnoknižnej mapy kat.úz. Q. X. XX, XXX, XXX, kópiou originálu LV XXX, XXX, XXX, LV s chronológiou XXX, XXX, XXX, XXXX kat.úz. Q., kópiou Obecného svedectva č.d. XXX/XX z kat.úz. Q., kópiou Uznesenia o dedičstve D 233/59 Č..L.. XXX/XX z kat.úz. Q. (čl. 136), Obecným svedectvom z XX. F. XXXX (čl. 162), kópiou originálu LV XXX kat.úz. Q., LV XXX s chronológiou zmien od XX.XX.XXXX, LV XXXX s chronológiou zmien od XX.XX.XXXX (čl. 191), Vyjadrením správy katastra z XX.XX.XXXX (čl. 192), kópiou PKV č. XX, ostatnými listinami a písomnými i ústnymi stanoviskami zástupcov strán sporu.

8. Výsluchom svedka L. A. súd zistil, že o celej veci sa dozvedel, keď ho svokor poslal za starostom Obce Q., spýtať sa, aké povolenia potrebujú, ak chcú z pozemku odstrániť topole. Starosta obce si otvoril na internete prístupnú katastrálnu mapu, chcel vidieť, o ktorej časti pozemku hovoria a obaja tak zistili, že miesto, kde sa topole nachádzajú je zapísané vo vlastníctve iných osôb. Veľmi sa začudoval, pretože

pozemok majú roky oplotený a tak ho aj roky užívajú. Zistili, že na liste vlastníctva sa nachádza množstvo vlastníkov, a tak ich po jednom začali oslovovať s tým, čo zistili. Nikto nenamietal ich vlastníckemu právu s tvrdením, že vždy to tak vlastnili. Svokor bol aj za pani A., spolu sa čudovali, pretože také priezviská, ako boli na liste vlastníctva uvedené, v obci nepoznali. Nikdy ich v užívaní nehnuteľnosti nikto nerušil, na nezrovnalosť prišli až keď chceli odstrániť topole a vybavovali potrebné povolenia.

9. Výsluchom svedka M. F. súd zistil, že do roku XXXX, než sa oženil a presťahoval sa do B., sporné miesto bolo jeden veľký celok obohnaný ostnatým drôtom. On aj starý otec kosili svoju časť, ich nehnuteľnosť susedí s nehnuteľnosťou žalobkýň. Nikdy nikoho okrem nich, ktorí tam roky bývajú, na nehnuteľnosti nevidel. Nevie o žiadnych zvadách o tom, že by niekto prišiel na pozemok a nárokoval si naň.

10. Z Dobrovoľnej dohody uzavretej medzi T. A. a P. A. dňa 1. mája 1934 súd zistil, že si po vzájomnej dohode medzi sebou zamenili svoje nehnuteľnosti. P. A. zamenil v prospech T. A. záhradu „Z. X.“ v celej šírke a dĺžke, ako ju dovtedy užíval.

11. Z Dobrovoľnej dohody uzavretej medzi T. A. a T. B. dňa X. P. XXXX súd zistil, že si po vzájomnej dohode medzi sebou zamenili svoje nehnuteľnosti. T. B. zamenil v prospech T. A. svoju záhradu „Z. X.“ v celej šírke a dĺžke, ako ju dovtedy užíval.

12. Z vyjadrenia správy katastra z 04.02.2022 súd zistil, že porovnaním pôvodných vlastníkov v menoslove pozemkovo-knižných vložiek a preskúmaním majetkovej podstaty daných PKV, kde hľadaný výraz bol „X.“ sa obaja vlastníci P. A. st. a T. B. nachádzajú iba v PKV XXX kat.úz. Q..

13. Z Obecného svedectva z XX. F. XXXX súd zistil, že nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXX, parcely mpč. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX/b, XXX/b sú omylom podľa B. knihované na mene T. B., lebo menovaný tieto nehnuteľnosti nikdy neužíval a len omylom boli na neho prepísané, a tieto vlastnícky patria iným osobám. Svedectvo bolo vydané po prevedenom šetrení s cieľom usporiadania pozemnoknižného stavu cestou skutočnej držby.

14. Žalovaní trvali na tom, že žalobcovia si zvolili na uplatnenie svojich procesných práv žalobu o určenie, že veci patria do dedičstva po por. F. F.. Tento spôsob nepovažovali za správny. Podľa tvrdení žalobkýň, F. F. vstúpila do držby sporných pozemkov z titulu dedičstva po smrti svojho otca T. A.. Ako jediná dedička po T. A. sa uchopila držby sporných pozemkov. Žalobkyne uvádzali titul vstupu do držby F. F. dedenie. V zmysle platnej judikatúry mali žalovaní za to, že pokiaľ predmetom dedičského konania po neb. T. A. neboli sporné parcely, a v rámci tohto dedičského konania nebolo určené, ktorý konkrétny dedič, resp. dedičia sa stali vlastníkmi sporných parciel, nemôžu sa dedičia po F. F. - žalobkyne, domáhať v tomto súdnom konaní žalobou o určenie, že veci patria do dedičstva po F. F.. Je tomu tak preto, že sporné parcely neboli predmetnom dedenia po T. A. a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že F. F. bola iba jedna z viacerých dedičov po T. A.. Poukázali na rozhodnutie NS ČR sp. zn. -98 zo 14.12.2000. Žalobkyne nie sú oprávnené požadovať a nahrádzať dedičské konanie po T. A. žalobou o určenie, že vec patrí do dedičstva po F. F.. Žalobkyne si zvolili nevhodný procesný prostriedok na domáhanie sa vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, žalobkyne nemajú naliehavý právny záujem na určení, že sporné parcely patria do dedičstva po F. F., nakoľko T. A. (žalobkyňa 1/) už v súčasnosti je zapísaná na LV č. XXXX k.ú. Q., ako spoluvlastníčka sporných parciel v podiele XX/XX. Aký naliehavý právny záujem majú žalobkyne na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich matke, keď tento spoluvlastnícky podiel jedna z nich už vlastní. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť a nepretržitú držbu ako podmienky, ktoré sú potrebné pre nadobudnutie vlastníckeho práva k vydržaniu, ak žalobkyne tvrdili, že T. A. bol držiteľom sporných pozemkov od r. XXXX, majú za to, že v r. XXXX táto držba bola prerušená, a to na základe obecného svedectva z r. XXXX, kedy T. B. prestal byť spoluvlastníkom uvedených parciel a namiesto neho tam boli zapísaní žalovaní v tomto súdnom konaní. Vychádzajúc z miestnych pomeroch, ktoré vládli na malých dedinách začiatkom minulého storočia je nepravdepodobné a takisto aj nemožné, aby o takýchto skutočnostiach sa T. B. nedozvedel, hlavne keď v tých časoch sa informácie zdieľali navzájom a hlavne pokiaľ išlo o pozemky. Je málo pravdepodobné, že takúto informáciu by neoznámili podpísanému vlastníkovi, inak by to nemalo zmysel. Mám za to, že keď dospeli k takému názoru, respektíve na základe preukázaných skutočností, že T. B. nemá byť vlastníkom nehnuteľností, je vysoko pravdepodobné, že on o tomto zápise musel byť informovaný.

15. Žalobkyne mali za to, že ak držba mala byť prerušená v roku XXXX, žalovaní to nijako nepreukázali. Nič nenasvedčuje tomu, žeby mala byť držba prerušená v tom čase. V roku XXXX sa vykonal zápis do PKV, v žiadnom prípade to neznamená prerušenie alebo zmenu v držbe pozemkov. Tvrdili, že pozemky boli v roku XXXX plynule pokojne držané a užívané len právnymi predchodcami žalobkýň. Celý prístup pozemkového fondu akoby negoval inštitút vydržania. Diskutuje sa o platnosti či neplatnosti právnych úkonov, ale inštitút vydržania má zmysel práve v takýchto prípadoch, kedy je potrebné skúmať skutočnú faktickú držbu nehnuteľností. Je potrebné skúmať dobromyseľnosť držiteľa a prístup žalovaných nie je spravodlivo riešiť veci, nakoľko právni predchodcovia žalobkýň užívali nehnuteľnosti po dlhé roky. Ak by toto konanie sa skončilo neúspechom, k čomu táto situácia potom povedie. Určite nie k spravodlivému vyriešeniu veci, pretože naďalej neznámi vlastníci zostanú vo svojich podieloch zapísaní na liste vlastníctva a pozemky bude naďalej užívať žalobkyňa 1/, je treba nazerať na usporiadanie vlastníckeho práva, tomu práve napomáha judikatúra, na ktorú poukázali. Nález ústavného súdu uvádza príklady, kedy neexistovala žiadna písomná listina a napriek tomu sa rozhodlo, že vec treba uchopiť tak, aby sa konkrétna situácia dala spravodlivo vyriešiť a aplikovať inštitút vydržania. uvádza, že v pochybnostiach sa má za to že držba je dobromyseľná. V tomto súdnom konaní súd posudzuje formálnu pravdu, nie materiálnu pravdu, ak sú nejaké pochybnosti vo formálnej pravde, v tom čo bolo v súdnom konaní preukázané a čo bolo potvrdené zo strany svedkov, je potrebné, aby sa v pochybnostiach malo za to, že držba je dobromyseľná. Vlastnícke právo aj zaväzuje, ale zapísaní vlastníci nespravili za veľmi dlhé roky nič preto, aby sa ujali držby pozemkov. Ide o dobu niekoľkých desiatok rokov, kedy už nie je žiadna možnosť, aby sa našli nejaké nové dôkazy, pretože mnoho svedkov už zomrelo. Treba sa vžiť do vnímania veci F. F., ktorá mala vedomosť, že jej otec T. A. užíval pokojne pozemky od r. XXXX. T. A. zomrel v r. XXXX a následne prebiehalo dedičské konanie, kde F. F. sa síce dozvedela, že do úvahy by mohli pripadať aj nejakí ďalší dedičia, ktorí ale boli na neznámom mieste. O dedičstve bolo rozhodnuté tým spôsobom, že celý majetok po T. A. nadobudla práve F. F.. Bola jedinou dedičkou na základe rozhodnutia Štátneho orgánu a keďže žila v jednej domácnosti s T. A., bezprostredne v susedstve predmetných pozemkov, tak vedela, že ani predtým nikto jej otca v držbe nerušil. Ak by za života T. A. bola stačila 10 ročná doba, tak už sám T. A. by pozemky nadobudol do vlastníctva vydržaním. Nakoľko pred platnosťou stredného bola vydržacia doba omnoho dlhšia, túto za života T. A. nestihol vyčerpať, preto po právnej stránke si žalobkyne vec vyhodnocujú tak, že vydržanie nastalo až u F. F., a preto v žalobe aj tvrdili a snažili sa preukázať tvrdenia o tom, že F. F. dobromyseľne vstúpila do držby, že takáto dobromyseľná držba u nej trvala minimálne 10 rokov a v čase, kedy to bolo možné zo zákona, nadobudla vlastnícke právo vydržaním. Pokiaľ ide o zvolený prostriedok v tomto konaní a pokiaľ ide o naliehavý právny záujem je zrejmé, že F. F. nadobudla vydržaním výlučné vlastníctvo, nie len podiel XX/XX. Žalobkyne sú presvedčené o tom, že F. F. nadobudla výlučne vlastníctvo predmetných pozemkov, preto sa obrátili na súd, pretože práve zvyšné podiely nebolo možné mimosúdne vysporiadať. V dedičskom rozhodnutí po T. A. sa spomína viacero PK zápisníc, medzi číslami sú aj čísla XXX/a T. XXX/a. Dedič nemá veľkú možnosť si overiť, že všetko to, čo v teréne má, každý jeden pozemok má aj v dedičskom rozhodnutí. V dedičskom rozhodnutí nie je prílohou mapa pozemkov, ktoré sa dedia. Osvedčenie je z roku XXXX. Možno to vzbudzuje nejaké otázniky, alebo spor, ale osoby v tom čase zapísané do PKV mohli vyvolať nejaký spor, nejaké súdne konanie o tom, čo je platné, či zámenná zmluva, či zápis z r. XXXX, mohol o tom rozhodnúť súd, mohlo to byť sporné aj v tom čase. To sa mohlo udiať z iniciatívy osôb, teraz sú to osoby žalované, niekedy v tom čase. A keďže prešlo 88 rokov, z ich strany žiadne také konanie iniciované nebolo, pozemky užíva rodina A. T. F. viac ako 80 rokov. Nikto iný sa držby neujal okrem osôb, ktorým tie pozemky patrili, preto sa má sledovať spravodlivé riešenie veci. Tiež uviedli, že je pravda, že časť podielov sa podarila so známymi spoluvlastníkmi vyporiadať dohodou a títo podiely darovali žalobkyni 1/, avšak vo zvyšku sa nepodarilo vec urovnať dohodou, preto sa tohto domáhali žalobou. Zástupkyňa žalovaných ale správne poznamenala, že podiel XX/XX už patrí žalobkyni 1/, preto táto nemá naliehavý právny záujem a ostatné žalobkyne netrvajú na určení, aby aj vo vzťahu k tomuto podielu bolo rozhodnuté súdom, navrhli, aby súd pripustil zmenu žaloby. Súd na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX pripustil zmenu žaloby tak, že určuje, že spoluvlastnícky podiel pod B. vo výške X/XX zapísaný v prospech I. A. J.. K., spoluvlastnícky podiel pod B. vo výške X/XX v prospech T. A.- K. J.. F., podiel pod B. vo výške X/XX zapísaný v prospech P. A. K., podiel pod B. vo výške X/XX zapísaný v prospech T. F. J.. A. - K., podiel pod B. vo výške X/XX zapísaný v prospech F.J. A. J.. A. - K., podiel pod B. vo výške X/XX zapísaný v prospech P. A. - K., podiel pod B. vo výške X/XX, zapísaný v prospech T. A. K. na pozemkoch v k.ú. Q., H. Q. H. B., parcely reg. „C., parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 - orná pôda, parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 - orná pôda, parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 - orná pôda, a parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 - orná pôda, zapísané na LV č. XXXX, patria do

dedičstva po neb. F.J. F. J.. A., Z..: XX.XX.XXXX, I. L. XX.XX.XXXX. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

16. Podľa uhorského obyčajového práva platného do 31.12.1950 bola pri vydržaní stanovená vydržacia lehota v trvaní 32 rokov (pri nehnuteľnostiach). Taktiež sa vyžadovala dobromyseľnosť pri vstupe do držby.

17. Podľa , 116, 117, 118 účinný od 1.1.1951, vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene () a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu. O behu vydržacej doby platia primerane tie isté zásady, aké platia o behu premlčacej doby. Ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva platia obdobne o vydržaní iných vecných práv.

18. Podľa § 145 ods. 1 citovaného zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

19. Podľa § 562 citovaného zákona, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.

20. Podľa § 145 citovaného zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

21. Podľa § 566 citovaného zákona, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

22. Podľa , (prechodné ustanovenia k úprave účinnej od. 1.4.1983, č. zák. 131/82 Zb.), pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983, kedy inštitút vydržania neobsahoval. Do času uvedeného v ustanovení v znení sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe () alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu () pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa ( pozn. a v účinnom znení citované nižšie).

23. Podľa vety prvej (v znení účinnom od 1.4.1983), vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ().

24. Podľa § 132a ods. 1, 2 citovaného zákona, kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.

25. Podľa v platnom znení, podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. aprílom 1964.

26. Podľa v platnom znení, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických

osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

27. Podľa a , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

28. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

29. Podľa vety prvej (účinný do 31.12.1991), vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.

30. Podľa § 507a ods. 1, 3, 6 citovaného zákona (prechodné ustanovenia), pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Na práva a povinnosti z vecných bremien vzniknutých pred 1. aprílom 1964 sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 135b a § 135c ods. 3 až 7.

31. Podľa účinného od 01.01.1992 (novela ), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

32. Podľa a , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

33. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

34. Podľa , (prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1.1.1992, č. zák. ), pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.

35. Podľa základných princípov , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

36. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

37. Podľa a , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä

výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

38. Podľa a , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

39. Podľa a , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

40. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v prejednávanej veci, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva je daný vždy, ak je nutné posúdiť žalobcom tvrdený skutkový stav so stavom právnym. Tak je tomu i v prejednávanej veci, kedy žalobkyne tvrdili, že nehnuteľnosti, ktoré roky užívali ich právni predchodcovia, sú zapísané na liste vlastníctva v prospech inej osoby - žalovaných.

41. V otázke vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti možno konštatovať, že aj napriek zmenám právneho poriadku, zákonnými podmienkami pre vydržanie vždy boli oprávnená držba, uplynutie zákonom predpísanej vydržacej doby (32 alebo 10 rokov nepretržitej a nerušenej držby) a spôsobilý predmet vydržania.

42. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

43. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.

44. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že po tom, ako manžel žalobkyne 1/ pomáhal jej otcovi so žiadosťou o povolenie vyrúbať stromy na nehnuteľnosti, ktorú roky užívali, zistili u starostu obce, že nehnuteľnosť, na ktorej sa stromy nachádzajú, je zapísaná na liste vlastníctva v prospech iných osôb. Časť podielových spoluvlastníkov, ktorí boli známi, žalobkyňa 1/ oslovila, a títo jej bez výhrad svoje podiely na nehnuteľnosti previedli do vlastníctva. Žalovaní neznámi vlastníci, za ktorých zo zákona koná Slovenský pozemkový fond, odmietli vec riešiť zmierlivo. Žalovaní namietali nadobúdací titul, ktorý žalobkyne označili ako ten, od ktorého odvodzovali oprávnenosť držby nehnuteľnosti ich právnymi predchodcami, ako i nerušené uplynutie vydržacej doby. Žalovaní mali tiež výhrady voči navrhovanému výroku rozsudku, pretože mali za to, že nakoľko dedenie sporných nehnuteľnosti nebolo realizované po smrti otca žalobkýň, nemožno toto obísť. Rovnako tak, že žalobkyni 1/ nesvedčí naliehavý právny záujem na určení podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k celej nehnuteľnosti, keď podľa súčasného právneho stavu už 44/80 z celku vlastní.

45. Žalobkyne po dôvodne vznesenej výhrade ohľadom nedostatku naliehavého záujmu žalobkyne 1/ navrhli zmenu žaloby, v ktorej už existujúce podielové spoluvlastníctvo v rozsahu 44/80 v prospech žalobkyne 1/ zohľadnili a žiadali určiť, že do dedičstva po ich nebohej matke patrí len zvyšný podiel na spornej nehnuteľnosti.

46. V ostatnom výhrady žalovaných súd vyhodnotil ako nedôvodné. Z Dobrovoľných dohôd, ktoré v roku 1934 uzavrel nebohý starý otec žalobkýň s P. A. a T. B. je zrejmé, že si vzájomne zamenili nehnuteľnosti a vlastníkom tzv. Z. X. sa stal T. A. (starý otec žalobkýň). Z. X. podľa vykonaného dokazovania zodpovedajú nehnuteľnosti vedené v PK zápisnici č. XXX, dnes im zodpovedá zápis na LV č. XXXX pre kat.úz. Q.. Potvrdením správy katastra bolo preukázané, že P. A. a T. B. boli v kat.úz. Q. vlastníkmi len tých Z. X., ktoré boli zapísané v PK zápisnici č. XXX. Bolo tak preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré si s nebohým starým otcom žalobkyne zamenili, boli skutočne sporné nehnuteľnosti. Nadobúdacím titulom, od ktorého sa oprávnená držba sporných nehnuteľností odvíjala, tak boli práve Dobrovoľné dohody z roku XXXX. Nakoľko v tom čase sa pre vydržanie nehnuteľnej veci vyžadovala oprávnená nikým nerušená držba po dobu najmenej 32 rokov, ku dňu smrti starého otca žalobkýň v roku XXXX táto neuplynula. Podľa výsledkov dedičského konania po nebohom starom otcovi žalobkýň sa jedinou dedičkou jeho majetku stala jeho dcéra F. F., matka žalobkýň, pretože na dedičov nachádzajúcich sa na neznámom mieste, sa neprihliadalo. Táto dňom jeho smrti vstúpila do oprávnenej držby sporných nehnuteľností a až tejto uplynula zákonom predpísaná doba vydržania a stala sa ich vlastníčkou. Ak žalovaní namietali, že sporné nehnuteľnosti neboli prejednané ako dedičstvo po Z. T. A., k tomu súd uvádza, podľa tvrdení žaloby a toho, čo bolo preukázané, ani nemohli byť. T. A. síce započal oprávnenú držbu sporných nehnuteľností, ale ich vlastníkom sa pre neuplynutie predpísanej lehoty nestal. Stalo sa tak až jeho dcére, matke žalobkýň. Preto až do dedičstva po nej môžu tieto nehnuteľnosti patriť. Žalovaní tiež namietali, že plynutie vydržacej doby bolo prerušené, a to v roku XXXX, kedy Rada H. Q. svedčila, že nehnuteľnosti zapísané v PK zápisnici č. XXX sú nesprávne zapísané v prospech T. B., lebo tieto nehnuteľnosti nikdy neužíval. Toto svedectvo malo byť vystavené XX. F. XXXX po prevedenom šetrení s cieľom usporiadania pozemnoknižného stavu cestou skutočnej držby. K tomuto súd uvádza, že žalovaní nepreukázali, že o tomto svedectve sa T. A. dozvedel, navyše ak sa tvrdí, že svedectvo bolo vydané po prevedenom šetrení s cieľom zosúladenia zápisu so skutočnou držbou, od roku XXXX už sporné nehnuteľnosti užíval T. A., nie T. B.. Či už miestne šetrenie nebolo vykonané dôsledne alebo obecné svedectvo vychádzalo zo zohľadnenia iných skutočností, faktom zostáva, že T. A. ani jeho právni nástupcovia preukázateľne neboli v držbe po celý ten dlhý čas nikým rušení. Navyše, matka žalobkýň, nakoľko sa stala jedinou dedičkou všetkého majetku po svojom otcovi, tento v odovzdanom rozsahu užívala, a teda mala vlastný nadobúdací titul, ktorým bolo dedenie po svojom otcovi. Pre oprávnenosť držby sa nevyžaduje výslovne existujúci právny titul, ale postačuje domnelý. Ak sa matka žalobkýň stala jedinou dedičkou celého majetku svojho otca a do užívania prevzala aj sporné nehnuteľnosti, ktoré mimo iného susedia s nehnuteľnosťou, kde matka žalobkýň a ich starý otec T. A. žili spolu v jednej domácnosti až do smrti, nemohla nadobudnúť žiadnu pochybnosť o tom, že jej právom patria.

47. K tvrdeniu žalovaných o tom, že darovaním časti podielov na nehnuteľnosti od známych spoluvlastníkov žalobkyne deklarovali to, že nie sú dobromyseľné súd uvádza, že na mieste prvom, k prevodom podľa LV č. XXXX došlo v roku XXXX, teda v čase, kedy už predpísaná vydržacia doba matke žalobkýň uplynula a vec už nadobudla vydržaním, preto žalobkyne už nemuseli a nemusia byť dobromyseľné ohľadom oprávnenej držby veci. Už sa domáhajú len určenia, že vec patrí do dedičstva po ich matke. Po druhé, ak sa strany rozhodli vec vyriešiť mimosúdne, nemôže im byť táto okolnosť na ťarchu, pretože spory sa na prvom mieste majú riešiť zmierlivo a súdny spor má byť až posledná možnosť. Súd na požiadavke traumatizovať tých podielových spoluvlastníkov účasťou v sporovom konaní pred súdom, ktorí nemajú žiadne výhrady voči uznaniu vlastníckych nárokov, nevidí nič dôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobe po pripustenej zmene vyhovel.

48. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s Žalobkyne nežiadali priznať náhradu trov konania, vyslovili sa, že nie je spravodlivé, aby trovy znášal štát za neznámych vlastníkov. Súd v súlade s týmto korektným gestom rozhodol tak, že žiadnej strane nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania ( )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.