Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-70-2017.pdf
PDF · 103.58 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/70/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: MgA. Š. I., nar. XX. B. XXXX, bytom W. B. XXXX/XXA, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, proti žalovaným: 1/ Technické služby Starého mesta, a.s. so sídlom Žilinská 1, 811 05 Bratislava, IČO: 35 804 902, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Marianna Kuchtová, s.r.o., so sídlom Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 531, 2/ MLO GROUP a.s., so sídlom Jelenia 1, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 655 606, o zaplatenie 6.084,-- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (obchodná spoločnosť STELLIUM s.r.o., v texte ďalej aj ako „žalobca“) sa žalobou z 9. mája 2017 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 6.084,-- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.
2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 30. apríla 2014 uzatvoril s T. L. ako objednávateľom na dobu určitú do 30. apríla 2019 zmluvu o preprave osôb, ktorou sa zaviazal opakovane prepravovať objednávateľa do ním určeného miesta. Prepravné služby mal žalobca objednávateľovi poskytovať na základe jeho telefonickej/mailovej objednávky priebežne v dobe platnosti zmluvy. V zmluve bol dohodnutý celkový objem najazdených 67.000 kilometrov a odmena v celkovej cene 6.084,-- eur. 2.1. Dňa 10. mája 2014 mal žalobca prepraviť objednávateľa z Horného lesa (okres Malacky) do Bratislavy a následne vykonať jeho prepravu z Bratislavy do Prahy, pričom čas nástupu bol určený na 17:45 hod. v Hornom lese. Objednanú službu nemohol žalobca poskytnúť, nakoľko osobné motorové vozidla Dacia, EČV: Z. XXXBR, ktorým mal prepravu realizovať, bolo žalovaným 2/ na základe nariadenia žalovaného 1/ odstránené z Lermontovovej ulice v Bratislave, kde bolo odstavené. Žalovaný 1/ podľa žalobcu porušil svoje povinnosti správcu cesty, keď napriek neexistencii zákonného dôvodu nariadil odstránenie žalobcom prevádzkovaného motorového vozidla, a týmto výkonom poveril žalovaného 2/, hoci žalovaný 1/ nebol oprávnený delegovať svoju právomoc na žalovaného 2/. 2.2. Žalobca uviedol, že v dôsledku neoprávneného a nezákonného postupu žalovaných 1/ a 2/ vznikla žalobcovi škoda, keďže nemohol poskytnúť svojmu zmluvnému partnerovi dohodnutú službu. Nedostavenie sa žalobcu na miesto určeného nástupu v určenom čase a nevykonanie objednávaného odvozu na určené miesto považoval objednávateľ za podstatné porušenie zmluvných podmienok a listom z 12. mája 2014 oznámil žalobcovi, že o ďalšiu spoluprácu nemá záujem a od zmluvy odstupuje. 2.3. Žalobca k žalobe pripojil rozhodnutie o udelení koncesie na prevádzkovanie taxislužby žalobcovi z 18. februára 2014, zmluvu o preprave osôb z 30. apríla 2014 uzatvorenú medzi žalobcom a T. L., pretokol
o odovzdaní vozidla z 10. mája 2014 č. XXXXXXXXXXvrátane priloženej fotografie a odstúpenie T. L. od zmluvy z 12. mája 2014.
3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe z 23. októbra 2017 poukázal na to, že o odstránení vozidla rozhodoval policajt okrskovej stanice Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto, žalovaný 1/ v prípade odstránenia motorového vozidla nemohol žiadnym spôsobom porušiť žiadne povinnosti. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný 1/ porušil svoje povinnosti správcu ciest tým, že výkonom odstránenia poveril žalovaného 2/, táto skutočnosť je pre posudzovanie údajného vzniku škody na strane žalobcu absolútne irelevantná. 3.1. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku vo výše 6.084,-- eur, žalovaný 1/ poukázal na to, že motorové vozidlo Dacia, EČV: Z. XXXBR bolo odstránené dňa 10. mája 2014 o 9:40 hod., pričom motorové vozidlo bolo pánovi I. ako konateľovi žalobcu odovzdané toho istého dňa o 18:44 hod. Je evidentné, že žalobca nepostupoval v súlade s prevenčnou povinnosťou, ak si motorové vozidlo neprevzal skôr, keďže ako sám uviedol, objednávateľovi mal poskytnúť službu prepravy o 17:45 hod. v Hornom lese. 3.2. Žalovaný 1/ nesúhlasí s výškou žalovaného ušlého zisku, keď žalobca určil ušlý zisk podľa celkového dohodnutého objemu odmeny určenej na fakturáciu, ak by služby poskytnúť mohol. Podľa žalovaného 1/ nie je možné určiť ušlý zisk uvedeným spôsobom, keďže zisk je ekonomickou kategóriou, ktorá sa určuje ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Zároveň vyčíslený ušlý zisk označil žalovaný 1/ za hypotetický, nakoľko zmluva sa nikdy nerealizovala a nedá sa určiť, či by sa aj plnila. 3.3. K svojmu vyjadreniu žalovaný 1/ pripojil záznam o zistení priestupku, rozhodnutie o odstránení vozidla, zmluvu o poskytovaní služieb č. 01/2014 z 3. januára 2014 uzatvorenú medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a osvedčenie o evidencii vozidla Dacia, EČV: Z. XXXBR.
4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení z 23. októbra 2017 navrhol podanú žalobu zamietnuť z totožných dôvodov, aké uviedol vo svojom vyjadrení žalovaný 1/ a predložil súdu totožné listinné dôkazy ako žalovaný 1/.
5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na termíny dňa 14. júla 2021 o 10:00 hod. a následne na 5. mája 2022 o 13:30 hod., ktoré súd odročil za účelom verejného vyhlásenia rozsudku na 19. mája 2022 o 12:45 hod. 5.1. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 14. júla 2021 žalovaný 1/ uplatnil námietku premlčania voči žalovanému nároku, keďže žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. 5.2. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 5. mája 2022 (už súčasný) žalobca uviedol, že o protiprávnosti odťahu vozidla dozvedel až v máji 2017, a preto jeho nárok nemôže byť premlčaný. K námietkam týkajúcim sa ušlého zisku žalobca uviedol, že náklady na prevádzku boli kryté zmluvami, ktoré mal uzatvorené s H. X. a U. D., príjem zo zmluvy uzatvorenej s T. L. mal predstavovať zisk žalobcu. Žalobca spochybňoval aj dôvodnosť vykonaného odťahu, keď prezentoval názor, že ak z jeho strany došlo k porušeniu právnej povinnosti, mali mu dať na motorové vozidlo „papuču“, a nie vozidlo odtiahnuť.
6. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 6.1. Dňa 10. mája 2014 príslušník Okrskovej stanice Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto s identifikačným číslom 302 zistil v čase o 9:35 hod. spáchanie priestupku, ktorý sa týkal motorového vozidla Dacia Logan, EČV: Z. XXXBR, na ulici Lermontovova a Fraňa Kráľa s tým, že k zadokumentovaniu priestupku došlo v čase o 9:40 hod. Príslušník mestskej polície nariadil odstránenie motorového vozidla z dôvodu, že tvorilo prekážku cestnej premávky, keďže motorové vozidlo stálo vo vzdialenosti 143 cm od prechodu, v zákaze zastavenia v protismere. K naloženiu vozidla došlo v čase o 9:43 hod. Odstránenie (odtiahnutie) motorového vozidla vykonal žalovaný 2/ na základe zmluvy uzatvorenej so žalovaným 1/. Odtiahnuté motorové vozidlo si žalobca prevzal dňa 10. mája 2014 v čase o 18:44 hod. s tým, že sumu za vykonanie odťahu 99,- eur žalobca neuhradil. 6.2. Dňa 30. apríla 2014 žalobca uzatvoril s T. L. zmluvu o preprave osôb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pánovi L. poskytovať služby na základe objednávky objednávateľa v dobe platnosti zmluvy od 1. mája 2014 do 30. apríla 2019 s dohodnutým celkovým objemom 67.000 kilometrov v celkovej výške 6.084,-- eur. Odstúpením od zmluvy z 12. mája 2014 doručeným žalobcovi dňa 13. mája 2014 odstúpil T. L. od predmetnej zmluvy z dôvodu, že mu žalobca v rozpore so zmluvou neposkytol dňa 10. mája 2014 dohodnutú službu, keď sa nedostavil v čase o 17:45 hod. na miesto určeného nástupu a nevykonal prepravu do Bratislavy a následne z Bratislavy do Prahy.
7. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 7.1. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá (ods. 2). 7.2. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (ods. 3). 7.3. Podľa ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. 7.4. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody (ods. 2). 7.5. Podľa ustanovenia § 439 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. 7.6. Podľa ustanovenia § 440 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih. 7.7. Podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. 7.8. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 7.9. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 7.10. Podľa ustanovenia 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 7.11. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (ods. 2). 7.12. Podľa ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
K zamietnutiu žaloby voči žalovanému 1/
8. Pokiaľ ide o rozhodnutie o žalobe žalobcu voči žalovanému 1/, súd sa musel prednostne vysporiadať s námietkou premlčania uplatnenou na pojednávaní uskutočnenom dňa 14. júla 2021. 8.1. Pre posúdenie námietky premlčania je potrebné v rozhodovanom spore aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, keďže medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ neexistuje obchodný záväzkový vzťah, ktorý by opodstatňoval na námietku premlčania aplikáciu Obchodného zákonníka.
9. Súd uvádza, že žalovaný 1/ uplatnil námietku premlčania dôvodne, k čomu uvádza súd nasledovné:
10. Trojročná objektívna lehota začala plynúť dňa 10. mája 2014, kedy došlo k odťahu motorového vozidla Dacia Logan, EČV Z. XXXBR. Žaloba bola podaná na súd dňa 10. mája 2017, čiže v posledný deň trojročnej premlčacej lehoty. 10.1. Pre rozhodnutie v spore je tak významné posúdenie, kedy začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Podľa názoru súdu je týmto dňom dátum 13. máj 2014, kedy sa právny predchodca žalobcu dozvedel o odstúpení od zmluvy o preprave osôb z 12. mája 2014, na základe čoho získal vedomosť o nemožnosti ďalšej spolupráce a nemožnosti dosiahnuť zisk (zmluvnú odmenu) zo zmluvy o preprave osôb z 30. apríla 2014 uzatvorenej s T. L.. Rovnako tak v tento deň už žalobca nepochybne vedel, kto odťah nariadil, kto ho vykonal (túto vedomosť získal žalobca už dňa 10. mája 2014) a teda o tom, kto za škodu zodpovedá. Dňa 13. mája 2014 začala žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula uplynutím dňa 13. mája 2016. Keďže žaloba v predmetnej veci bola podaná na súde až dňa 10. mája 2017, bola po uplynutí zákonom stanovenej dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.
11. K jednotlivým argumentom, pre ktoré by nemal byť žalobou uplatnený nárok premlčaný, a ktoré žalobca uviedol na pojednávaní uskutočnenom dňa 5. mája 2022, súd uvádza, že tieto vyhodnotil ako nedôvodné. 11.1. Ak sa žalobca snažil presvedčiť súd, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota mala začať plynúť až dňom, kedy získal vedomosť o nezákonnosti vykonaného odťahu motorového vozidla po oboznámení sa s rozhodnutiami súdov (t. j. v máji 2017), ktoré žalobca predložil na uskutočnenom pojednávaní, predmetnú argumentáciu považuje súd za nesprávnu. Pre určenie premlčacej lehoty je podstatná vedomosť žalobcu o tom, že prišiel o možnosť dosiahnuť zisk a o tom, kto odťah motorového vozidla nariadil (prípadne kto ho následne vykonal). Navyše predmetnú argumentáciu považuje súd čisto za účelovú, keďže žalobca už v žalobe odkazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2004, sp. zn. 3Cdo/70/2003. 11.2. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, aby súd s poukazom na znenie ustanovenia § 153 C.s.p. na námietku premlčania uplatnenú žalovaným 1/ neprihliadal, súd konštatuje, že námietka premlčania ako hmotnoprávna námietka (podľa § 152 C. s. p.) podlieha za určitých okolností ako ostatné prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 C. s. p., na ktorej aplikáciu však musia byť splnené viaceré podmienky. Súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že žalovaný 1/ nebol v spore v uznesení z 12. júla 2017, č. k. 26Cb/70/2017-32 poučený o sudcovskej koncentrácii konania a o následkoch s ňou spojenými, zároveň zákon v § 153 C. s. p. upravuje sudcovskú koncentráciu konania ako možnosť súdu, nie ako povinnosť a zároveň je súd toho názoru, že prípadná koncentrácia námietky premlčania by prichádzala do úvahy nanajvýš na pojednávaní uskutočnenom dňa 14. júla 2021 a nie až na pojednávaní uskutočnenom o takmer rok neskôr. Predchádzajúca zákonná sudkyňa na pojednávaní uskutočnenom dňa 14. júla 2021 žalovaného 1/ s jeho námietkou premlčania neskoncentrovala. Z uvedených dôvodov v rozhodovanom spore neprichádzala do úvahy aplikácia sudcovskej koncentrácie konania podľa ustanovenia § 153 C. s. p. na námietku premlčania uplatnenú žalovaným 1/.
12. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ v spore dôvodne uplatnil námietku premlčania, nemôže súd žalobcovi proti žalovanému 1/ svojim rozhodnutím premlčané právo priznať s odkazom na znenie ustanovenia § 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka. 12.1. Z tohto dôvodu vyhodnotil súd žalobu žalobcu voči žalovanému ako nedôvodnú.
K zamietnutiu žaloby voči žalovanému 2/
13. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody voči žalovanému 2/ súd uvádza, že žalovaného 2/ nie je možné považovať za subjekt, ktorý žalobcovi spôsobil vykonaním odťahu motorového vozidla škodu. Jediným úkonom, ktorý môže byť v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorý je možné hodnotiť ako protiprávny úkon, je nariadenie odťahu motorového vozidla, nie jeho samotná technická realizácia. 13.1. Tu súd poukazuje na to, že argumentácia žalobcu bola postavená na nezákonnosti nariadenia odstránenia motorového vozidla a na tvrdení, že žalovaný 2/ nemohol byť žalovaným 1/ poverený na vykonanie odťahu. 13.2. Pre rozhodnutie v predmetnom spore o náhradu škody je právne irelevantné, či mohol žalovaný 1/ delegovať zmluvou na žalovaného 2/ oprávnenie realizovať odťah motorových vozidiel. Predmetná otázka by bola právne relevantná v spore, v ktorom by sa domáhal subjekt, ktorý odťah realizoval, zaplatenia sumy za odťah vozidla, prípadne v spore, v ktorom by sa prevádzkovateľ motorového vozidla domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v podobe vrátenia sumy za odťah motorového vozidla voči subjektu, ktorý odťah realizoval.
14. Za podstatné považuje súd opakovane zvýrazniť, že základom pre odťah motorového vozidla (a pre prípadný vznik škody na strane žalobcu v podobe ušlého zisku) nebolo vykonanie odťahu (jeho realizácia), ale nariadenie odťahu (odstránenie) motorového vozidla z cestnej komunikácie. 14.1. Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že odťah motorového vozidla Dacia Logan, EČV: Z. XXXBR dňa 10. mája 2014 nenariadil žalovaný 1/ ako správca komunikácie, a ani žalovaný 2/ ako vykonávateľ odťahu. O odťahu predmetného motorového vozidla bolo rozhodnuté správnym orgánom (príslušníkom Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto) v rámci správneho (priestupkového) konania. Predmetnú skutočnosť žalobca v spore vôbec nezohľadňoval. 14.2. V nadväznosti na uvedené dáva súd do pozornosti, že v danom spore je právne irelevantné tvrdenie žalobcu, ktorým namietal nedôvodnosť odťahu motorového vozidla s tým, že mu mali dať na motorové vozidlo „papuču“. Dôvodnosť odťahu motorového vozidla súd nie je oprávnený v predmetnom
civilnom sporovom konaní riešiť, keďže súd v sporovom konaní nie je oprávnený posudzovať správnosť rozhodnutia prijatého správnym orgánom v správnom konaní. Naopak súd je v predmetnom konaní viazaný rozhodnutím správneho orgánu (príslušníka Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto) prijatým v priestupkovom konaní (k tomu viď aj znenie ustanovenia § 193 C. s. p.) vrátane rozhodnutia o odstránení vozidla Dacia Logan, EČV: Z. XXXBR z cestnej komunikácie.
15. Ak by aj boli rozhodnutia príslušníka Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto, prípadne jeho úradný postup nesprávne (alebo nezákonné), mal sa žalobca domáhať ochrany svojich práv buď v rámci správneho konania a následne v rámci správneho súdnictva, alebo prípadne si mal uplatniť nárok na náhradu škody podľa § 514/2003 Z. z. voči príslušnému zodpovednému subjektu zodpovedajúcemu za postup príslušníka Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto, ktorý nariadil odstránenie (odťah) motorového vozidla. Týmto subjektom však nie je žalovaný 2/ (a nebol ním ani žalovaný 1/).
16. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že samotnú realizáciu odťahu motorového vozidla žalovaným 2/ [a to bez ohľadu na možnosť alebo nemožnosť prenosu kompetencií správcu komunikácie (t. j. žalovaného 1/) na žalovaného 2/ zmluvou] nie je možné považovať v rozhodovanom spore za protiprávny úkon, v príčinnej súvislosti s ktorým mala žalobcovi vzniknúť škoda v podobe ušlého zisku. 16.1. Za jediný prípadný protiprávny úkon je možné považovať výlučne rozhodnutie príslušníka Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto o odstránení vozidla (jedine však v prípade, ak by bolo príslušným orgánom zrušené ako nezákonné - pozn. súdu), t. j. rozhodnutie prijaté mimo vôle žalovaného 2/ alebo žalovaného 1/. 16.2. Žalovaný 2/ tak nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (subjektom povinným nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu), ktorej splnenia sa žalobca žalobou z 9. mája 2017 domáha. Predmetná skutočnosť znamená, že žalovaný 2/ nie je v rozhodovanom spore pasívne vecne legitimovaný, čo má za následok zamietnutie podanej žaloby (k tomu viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009). 16.3. Pasívnu vecnú legitimáciu v spore o náhradu škody by mohol mať žalovaný 2/ nanajvýš v prípade, ak by pri samotnej realizácii odťahu motorového vozidla došlo k jeho poškodeniu, čo však nie prípad, ktorý bol v rozhodovanom spore.
17. Nad rámec vyššie uvedených záverov považuje súd za nevyhnutné v stručnosti poukázať na ďalšie skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku, hoci na povinnosti súdu zamietnuť podanú žalobu nemajú žiadny vplyv. 17.1. Žalobca sa odparkovaním motorového vozidla Dacia Logan, EČV: Z. XXXBR na Lermontovovej ulici v Bratislave dňa 10. mája 2014 dopustil trojnásobného porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 8/2009 Z. z., keď zaparkoval motorové vozidlo vo vzdialenosti menšej ako 5 metrov od prechodu pre chodcov, v protismere a v zákaze zastavenia. Tu súd považuje za nevyhnutné zvýrazniť, že ak by žalobca viacnásobne neporušil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, nedošlo by vôbec k odtiahnutiu jeho motorového vozidla a ani k odstúpeniu od zmluvy o preprave pánom T. L.. 17.2. Súd je taktiež toho názoru, že zo strany žalobcu muselo dôjsť k porušeniu prevenčnej povinnosti, ktorá v značnej miere (resp. výlučne) prispela k údajnému vzniku škody na jeho strane. Súdu sa javí až nepochopiteľné, že žalobca si svoje motorové vozidlo prevzal v Bratislave v čase o 18:44 hod., hoci podľa tvrdenej objednávky od T. L. mal už hodinu predtým (v čase o 17:45 hod.) byť k dispozícii objednávateľovi v Hornom lese (okres Malacky), t. j. na mieste vzdialenom 35 kilometrov od Bratislavy. 17.3. Aj keby boli splnené všetky predpoklady za škodu, nie je možné za ušlý zisk považovať zmluvnú odplatu dohodnutú v zmluve o preprave osôb z 30. apríla 2014 (tu bez vyhodnotenia toho, či sa nejedná len o hypotetický ušlý zisk, na ktorého náhradu by žalobca nemal nárok - pozn. súdu). Od tejto sumy by bolo potrebné odpočítať náklady, ktoré by žalobcovi v súvislosti s vykonanou prepravou vznikli, čo znamená, že ziskom, ktorý mohol žalobcovi ujsť, by bolo možné považovať sumu predstavujúcu rozdiel medzi dohodnutou odmenou a vzniknutými nákladmi. Tu by nebolo možné akceptovať tvrdenie žalobcu, že náklady, ktoré mu vznikali, boli pokryté zmluvami uzatvorenými s H. X. a U. D., a príjem zo zmluvy uzatvorenej s T. L. mal predstavovať čistý zisk žalobcu. Žalobca to tak subjektívne mohol vnímať, ale z právneho hľadiska by takéto vnímanie bolo absolútne neprípustné.
18. Na základe dôvodov uvedených vyššie súd žalobu žalobcu voči žalovanému 1/ (z dôvodu premlčania uplatneného nároku) a voči žalovanému 2/ (z dôvodu absencie jeho pasívnej vecnej legitimácie) v celom rozsahu zamietol.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 19.1. O výške náhrady trov konania žalovaných 1/ a 2/ rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).