Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_10C-174-2010.pdf
PDF · 81.43 KB
Case nature
Subarea
10C/174/2010
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v právnej veci žalobcov: 1. R. F., W. XX.XX.XXXX, F. Š. XX, XXX XX C. a 2. Y.. H. V., W. XX.XX.XXXX, F. M. X, XXX XX C., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Alexander Milko, Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava IČO: 35574861, proti žalovanému: PARNAS REALITY s.r.o., IČO: 46 001 875, Hviezdoslavova 2, 048 01 Rožňava, zastúpenému advokátom: Mgr. Marcel Fandák, LL.M, Kováčska 40, 040 01 Košice, IČO: 42247161, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a o určenie, že rozhodnutia správneho orgánu nenadobudli právoplatnosť, o nároku na náhradu trov konania, takto
rozhodol:
I. N e p r i z n á v a stranám nárok na náhradu trov konania pred súdom I. inštancie.
II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalobcom 1. a 2.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1. a 2. sa podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe patria do dedičstva po ich nebohom otcovi, v podiele 1197/58929 a v podiele 1194/58929 do vlastníctva pôvodnej žalovanej.
2. Súd uznesením 10C/174/2010 - 118 zo dňa 02.05.2013 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalovaného tak, že do konania vstúpil nový žalovaný tak, ako je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.
3. Súd dňa 18.04.2016, uznesením pripustil zmenu žaloby, jej rozšírenie o určovací výrok, že rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Rožňava č. j. 238/B3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 239/B3.6/91- Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 96/044-26-002 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-003 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-004 zo dňa 13.12.1996, evidenčné číslo 97/001827 zo dňa 28.01.1997, evidenčné číslo 97/001831 zo dňa 28.01.1997 nenadobudli právoplatnosť.
4. Rozsudkom 10C/174/2010 - 224 zo dňa 09.05.2016 žalobu žalobcov 1. a 2. zamietol (výrok I.) a nepriznal žiadnemu z účastníkov, ani pôvodne žalovanej právo na náhradu trov konania (výrok II.).
5. Proti rozsudku 10C/174/2010 - 224 zo dňa 09.05.2016 podali žalobcovia 1. a 2. odvolanie. V časti trov konania podal odvolanie proti rozsudku 10C/174/2010 - 224 zo dňa 09.05.2016 aj žalovaný.
6. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací rozsudkom 1Co/366/2016 - 282 zo dňa 30.08.2017 výrok rozsudku vo veci samej potvrdil a výrok o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie o nároku na náhradu trov. Odvolací súd v uznesení o zrušení rozsudku vo výroku o trovách konania konštatoval, že súd prvej inštancie aplikoval na rozhodnutie o trovách mimoriadne ustanovenie § 150 ods. 1 zák. č. 99/1963, Občianskeho súdneho poriadku bez toho, aby na túto možnosť upozornil účastníkov konania a neumožnil im vyjadriť sa k tejto právnej otázke. Odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného o nepredvídateľnosti rozhodnutia považoval za dôvodnú.
7. Súd následne vyzval žalobcov 1., 2. aj žalovaného, aby sa k rozhodovaniu súdu o trovách konania podľa ustanovenia § 257 zák. č. 160/2015 - Civilný sporový poriadok, vyjadrili.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k trovám konania uviedol, že nesúhlasí s aplikáciou ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku a navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania voči žalobcom 1., 2. v rozsahu 100 %. Považoval za nespravodlivé, aby súd plne úspešnej strane sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, ktoré musela vynaložiť pri bránení svojho práva. K použitiu § 257 Civilného sporového poriadku uviedol, že moderačné právo súdu je možné použiť len pri výnimočných okolnostiach prípadu, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Nie je možná voľná aplikácia tohto ustanovenia, ale musia byť zistené zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým by bolo potrebné výnimočne prihliadnuť. Výnimočnosť dôvodov môže spočívať tak v okolnostiach veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nakoľko ide o opatrenie, ktoré negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by mala právo na náhradu trov konania, je evidentné, aby úvaha súdu o výnimočnosti prípadu bola náležite odôvodnená. Doterajšie odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí súdu bolo nedostatočné. Poukázal aj na ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. v súvislosti s postupom v konaní s odbornou starostlivosťou.
9. Žalobcovia 1. a 2. vo svojom vyjadrení uviedli, že navrhujú, aby súd za použitia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal náhradu trov stranám sporu v tomto konaní z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Poukázali na skutočnosť, že otec žalobcov si uplatnil reštitučný nárok na finančnú náhradu za odňaté nehnuteľnosti, trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila nespôsobilým na právne úkony, čím sa im javilo jednoznačné, že došlo k porušeniu jeho práv a to sa usilovali zmeniť. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3MCdo/5/2006. Dôvodne sa spoliehali na to, že súd napraví pochybenie spôsobené správnym orgánom, v čom videli aj dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 5Cdo/210/2018-352 zo dňa 25.6.2019 odmietol dovolanie žalobcov 1., 2. a priznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.
11. Podľa ustanovenia § 251 zákona č. 160/20105 Z. z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
12. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa výsledku súdneho konania žalobcovia 1., 2. boli v celom rozsahu neúspešní, nakoľko súd zamietol ich žalobu v celom rozsahu. Na druhej strane plný úspech mal žalovaný, ktorý by mal právo na plnú náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
17. Súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania v konaní pred súdom I. inštancie je potrebné postupovať podľa vyššie citovaného § 257 Civilného sporového poriadku.
18. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie strán konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný, je teda potrebné pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa prihliadať
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 4MCdo/2/2008, zo dňa 25. februára 2009). Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
19. Žiadna zo strán vo svojich vyjadreniach k možnému použitiu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku neuvádzala svoje sociálne pomery, teda po tejto stránke súd neposudzoval dôvodnosť výnimočného nepriznania nároku na náhradu trov konania. Žalovaný nesúhlasil s použitím ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku aj s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia 1., 2. boli zastúpení právnym zástupcom a samotný predmet konania nebol dôvodom na uplatnenie moderačného práva súdu pri rozhodovaní o trovách konania.
20. Starý otec žalobcov 1. a 2. prišiel o nehnuteľnosti tým, že mu boli odňaté a po jeho smrti sa oprávnenými osobami na vydanie odňatých nehnuteľností stali jeho deti - I. F. (otec pôvodnej žalovanej) a R. F. (otec žalobcov 1. a 2.). Obaja si reštitučný nárok uplatnili, avšak I. F. (otec pôvodnej žalovanej) si toto právo uplatnil s tým, že predložil správnemu orgánu prehlásenie brata R. F. (otca žalobcov 1. a 2.), v ktorom sa vzdal svojho podielu v prospech brata I. F., (otca pôvodnej žalovanej). V čase uskutočnenia právneho úkonu - vzdania sa reštitučných nárokov (podielu z odňatých nehnuteľností), bol však otec žalobcov 1., 2. R. F. celkom zjavne nespôsobilým na právne úkony. Rozhodnutím Okresného súdu Rožňava 5C/852/1999-154 zo dňa 23.09.2002 bolo určené, že iný právny úkon - darovacia zmluva bola neplatná, pričom jeho nespôsobilosť vyplývala zo znaleckých posudkov vypracovaných na jeho duševný zdravotný stav, v ktorom sa súdny znalec vyjadril, že je vysoko pravdepodobné, že v čase podpísania prehlásenia o vzdaní sa reštitučných nárokov, nebol spôsobilý na právne úkony.
21. Počnúc samotným predmetom konania, kde sa dedičia domáhali svojho práva ako právni nástupcovia, ako aj s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutím pozemkového úradu nadobudol vlastnícke právo z reštituovaného majetku len jeden zo synov pôvodného vlastníka odňatých nehnuteľností, (na základe absolútne neplatného právneho úkonu) a v neposlednom rade tiež vzhľadom na skutočnosť, že otec žalobcov 1. a 2. trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila nespôsobilým na právne úkony, súd jednoznačne konštatuje, že vidí bezpochybne dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, aj napriek tomu, že bol v spore úspešný. Právo by bolo na strane žalobcov 1. a 2., avšak procesne ho nesprávne uplatňovali a tak neboli v spore úspešní. (oprávneným orgánom na toto rozhodnutie bol pozemkov úrad). V tomto konaní súd aj vzhľadom na samotný druh konania, ale predovšetkým vzhľadom na procesnú situáciu konštatoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v konaní pred súdom I. inštancie.
22. Iná situácia nastala po rozhodnutí súdu I. inštancie, keď súd žalobu žalobcov 1., 2. zamietol a vo svojom odôvodnení podrobne vysvetlil, z akých dôvodov musela byť žaloba zamietnutá. Napriek viacerým dôvodom na zamietnutie žaloby žalobcovia 1., 2. pokračovali v konaní a podali odvolanie a následne aj dovolanie vo veci. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu I. inštancie vo výroku vo veci samej a zrušil len výrok o trovách konania z procesných dôvodov. Dovolací súd odmietol dovolanie žalobcov 1., 2. a zaviazal ich na náhradu trov konania žalovanému. Keďže súd I. inštancie musel rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania, dospel k záveru, že v tejto fáze konania už nie je možné prihliadnuť na dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko žalobcovia 1., 2. už museli počítať s alternatívou, že podali nedôvodnú žalobu a tým, že pokračovali v konaní a vyvolali odvolacie konanie, aj dovolacie konanie, musia znášať trovy konania, nakoľko boli v odvolacom aj v dovolacom konaní neúspešní.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania pred súdom I. inštancie. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto uznesením, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.