Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-59-2019.pdf
PDF · 139.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., 2/ A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX E., 3/ A. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX E., všetci zastúpení bodnarlegal s.r.o. so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 51 865 459 proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU- KE-OOP-2019/008910-Kos zo dňa 06.02.2019, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KE-OOP-2019/008910-Kos zo 06.02.2019 a rozhodnutie Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor č. OU-KE-PLO-2018/000110-153, 503/117/2018-Kl. zo dňa 29.11.2018 vo výroku 2. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu číslo: OU-KE-OOP-2019/008910-Kos zo dňa 06.02.2019, ktorým podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, dedičom po oprávnenej osobe F. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. X, E., zomrelom dňa 12.08.2017, A. B. C., bytom D. XX, E., A. F. C., bytom C. XX, E., A. A. C., bytom G. XX, E. nepriznal vlastnícke právo k pozemku, parcele č. XXXX/X vo výmere 3215 m2, pôvodne zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX v katastrálnom území Košice (v súčasnosti I. J.) z dôvodu, že pozemok bol podľa § 6 ods. 1 písm. d) po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný výcvikovým strediskom Policajného zboru Ministerstva vnútra SR a dedičom po oprávnenej osobe priznal právo na náhradu za predmetný pozemok každému v podiele 1/9.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia popísal žalovaný skutkový stav, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia a uviedol ustanovenia zákonov, podľa ktorých vec právne posúdil. Po doručení odvolania upovedomil OÚ Košice, PLO Ministerstvo vnútra SR, Centrum podpory Košice o podanom odvolaní a požiadal ho o zaslanie stanoviska. Ministerstvo vnútra SR, Centrum podpory Košice zaslalo stanovisko listom č. CPKE-ON-2019/000338-227 zo
dňa 10.01.2019, ktorým doplnilo svoje stanovisko zo dňa 02.08.2018. Aj naďalej trvalo na stanovisku uvedenom v liste zo dňa 02.08.2018 pod č. CPKE-ON-2018/000335-187 a nesúhlasilo s vydaním vymedzenej časti predmetného pozemku - parcely CKN č. XXXX/X vo výmere 3215 m2 .
3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol k možnosti navrátenia vlastníctva k pozemku, pôvodnej parcele č. XXXX/X vo výmere 3215 m2, pôvodne zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX v katastrálnom území Košice (v súčasnosti I. J.) nasledovné skutočnosti: „Podľa grafickej identifikácie parciel vyhotovenej pod č. j. 2022/01-II dňa 21.10.2008 pozemnoknižná parcela č. XXXX/X je súčasťou parcely CKN Č. XXXX/X a susedí s parcelou CKN č. XXXX, ktorá je zastavaná stavbou. Objekt postavený na parcele CKN č. XXXX je podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra SR strategickým objektom s utajovanými skutočnosťami, ktoré patria do zoznamu utajovaných skutočností Ministerstva vnútra SR v zmysle nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 87/2015 o zozname utajovaných skutočností. Špecifikovať predmetný objekt nie je v súlade so zákonom ani prípustné, keďže podlieha ochrane v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odvolatelia vo svojom odvolaní citujú aj z rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 754/01, v ktorom je tiež uvedené: ... „Za zastavanú časť pozemku sa pritom považuje časť, na ktorej stojí stavba, a časť pozemku s takou stavbou bezprostredne súvisiaca a nevyhnutne nutná k prevádzkovaniu stavby. Sú to najmä otázky bezprostrednej súvislosti a nevyhnutnej nutnosti, ktoré musia byt' v každom jednotlivom prípade vždy starostlivo a zodpovedne, s primárnym účelom zákona o pôde skúmané a vyložené...“ Z uvedeného znenia vyplýva, že za zastavaný pozemok možno považovať nielen časť pozemku, na ktorom stojí stavba, ale aj časť pozemku s takou stavbou bezprostredne súvisiaca a nevyhnutne nutná k prevádzkovaniu stavby, pričom túto skutočnosť je potrebné v konkrétnom prípade vždy zodpovedne a starostlivo skúmať a posúdiť a to aj vzhľadom na účel reštitučného zákona. Vychádzajúc z charakteru stavby susediacej s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou č. XXXX/X a zo skutočnosti, že sa jedná o strategický objekt s utajovanými skutočnosťami, je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o pozemok bezprostredne súvisiaci a nevyhnutne nutný k prevádzkovaniu stavby . Keďže v danom prípade nie je možné bližšie špecifikovať predmetný objekt z dôvodu ochrany utajovaných skutočností, nie je možné ani bližšie uviesť a predložiť dôkazy potvrdzujúce súvis a nutnosť pozemku k prevádzkovaniu stavby. Zároveň v danom prípade nie je ani možné aplikovať ustanovenie § 5 ods. 4 zákona č. 503/2003 Z. z., podľa ktorého, ak je to nevyhnutne potrebné, môže okresný úrad zriadiť alebo zrušiť k pozemku, ku ktorému navracia vlastníctvo, vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov, a to z dôvodu, že ide o ochranu záujmov, ktoré podliehajú utajovaným skutočnostiam a nie je ich možné bližšie konkretizovať. Účelom reštitučných zákonov (zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z.) je zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Odvolací orgán je toho názoru, že priznaním práva na náhradu dedičom po oprávnenej osobe za predmetný pozemok je naplnený účel reštitučného zákona, pretože dôjde k zmierneniu majetkovej krivdy, ktorá spočívala v neposkytnutí náhrady za vyvlastnený pozemok, ktorý je v súčasnosti využívaný pre potreby Slovenskej republiky a nevyhnutne spätý s objektom podliehajúcim ochrane utajovaných skutočností. Podľa § 59 ods. l zákona o správnom konaní odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, príslušného spisového materiálu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, zistil, že prvostupňový správny orgán konal v súlade so zákonom o navrátení vlastníctva k pozemkom a zákonom o správnom konaní.“
4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vo výroku 2. a vrátenia veci tomuto prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobcovia poukázali na to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí v podstate stotožnil so závermi orgánu prvého stupňa, podľa ktorých je pozemok, ktorého vydania sa žalobcovia domáhali zastavaným pozemkom, keďže údajne ide o pozemok bezprostredne súvisiaci so stavbou postavenou na susednom pozemku. Keďže z dôvodu ochrany utajovaných skutočností nebolo možné špecifikovať predmetnú stavbu, nebolo údajne možné ani bližšie uviesť a predložiť dôkazy potvrdzujúce súvis a nutnosť pozemku k prevádzkovaniu stavby. Žalobcovia namietali, že napádané rozhodnutie je nesprávne, keďže správny orgán nesprávne vykladá pojem zastavaného pozemku v zmysle zákona a nedôvodne doňho zahŕňa aj (nezastavaný) pozemok, ktorý sa nachádza v uzavretom a zabezpečenom areáli. Poukázali na to, že z identifikácie parciel a kópie katastrálnej mapy, ktoré tvoria súčasť spisu v správnom konaní vyplýva, že predmetná pôvodná parcela č. XXXX/X – roľa o výmere 3215 m2, zapísaná na PKV č. XXX pre kat. územie Košice / I. J./, je v súčasnosti súčasťou väčšej parcely CKN č. XXXX/X o výmere 27993 m2, zapísanej na LV č. XXXXX pre k. ú. I. J.. Z kópie katastrálnej mapy je tiež zrejmé, že na časti parcely CKN č. XXXX/X tvorenej pôvodnou parcelou č. XXXX/X nie je postavená žiadna stavba a pozemok je zarastený rastlinami a zjavne nevyužívaný, o čom svedčí aj priložená fotodokumentácia predmetnej časti pozemku. Nemožno teda akceptovať záver žalovaného o tom, že pozemok je zastavaný, a preto naň ani nemožno aplikovať ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona, keďže pozemok nie je ani len čiastočne zastavaný. Akákoľvek argumentácia v napádanom rozhodnutí ohľadom budovy postavenej na inej parcele (CKN č. XXXX) je úplne irelevantná. Namietali, že na pozemku, ktorého vydania sa žalobcovia domáhali, nie je umiestnená žiadna stavba, a teda aj akékoľvek zákonné obmedzenia spojené s takouto stavbou sa nemôžu dotýkať inej parcely, ktorá v dotknutej časti, ktorej vrátenia sa dožadujú, nie je dokonca ani priamo susediacou s parcelou s umiestnenou stavbou. Žalovaný, ako ani Centrum podpory MV SR tiež nijako nespochybnili, že základňová stanica SITNO Heringeš môže byť v plne funkčnej a neobmedzenej prevádzke aj po navrátení dotknutej parcely oprávneným osobám. Žalobcovia ďalej uviedli, že Centrum podpory Košice MV SR vo svojom stanovisku (na ktoré poukazuje napadnuté rozhodnutie) uvádza, že predmetné pracovisko Košice Heringeš vrátane vybudovaných anténnych systémov a technologických zariadení, umiestnené v budove na pozemku parc. reg. CKN č. XXXX nesmie byť žiadnym spôsobom ovplyvňované z pohľadu elektromagnetickej kompatibility/ rušenia aj prípadným tienením okolitých stavieb. Žalobcovia tieto tvrdenia nespochybňujú, avšak tvrdia, že po navrátení pozemkov pôvodným majiteľom nedôjde k ovplyvňovaniu, ani rušeniu prevádzky. Zo všeobecne záväzných právnych predpisov vyplývajú obmedzenia týkajúce sa výstavby, či užívania územia, ktoré budú plne zohľadnené v prípade takejto aktivity na dotknutom pozemku, ale sami o sebe nemôžu byť prekážkou pre prinavrátenie vlastníctva oprávneným osobám. Žalobcovia tvrdili, že skutočnosť, že pozemok sa nachádza v uzavretom, oplotenom areáli, ktorý je strážený príslušníkmi policajného zboru, je z hľadiska zákona taktiež irelevantná, keďže takéto kritéria zákon na účely určenia, čo sa rozumie zastavaným pozemkom neustanovuje. Rovnako dôvod, že pozemok je využívaný príslušníkmi policajného zboru ako výcvikové stredisko, je z hľadiska aplikácie zákona bez akéhokoľvek významu. Z napádaného rozhodnutia a ani zo spisu v správnom konaní nie je vôbec zrejmé, či pozemok nie je možné vydať bez ohľadu na údajné osobitné využitie predmetného areálu. Aj prípadné umiestnenie strategických objektov na pozemku CKN č. XXXX nijako nemusí vplývať na možnosť vydania pôvodnej parcely č. XXXX/X, ktorá nie je ani zastavaná a podľa ich názoru ani inak dotknutá tvrdeným využitím predmetného areálu a navyše ani priamo nesusedí s dotknutým zastavaným pozemkom CKN č. XXXX.
5. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že zákon taxatívne udáva dôvody, pre ktoré vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť a tieto nemôžu byť umelo dotvárané vytváraním nových dôvodov ako je umiestnenie strategických objektov na nepriamo susediacich pozemkoch a podobne. Pokiaľ pozemok nie je fyzicky zastavaný, tak ako je aj v tomto prípade, neexistuje prekážka pre jeho navrátenie podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona. V tejto súvislosti poukázali aj na závery súdnej praxe, kedy Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 754/01 uviedol: „Reštitučný zákon č. 229/1991 Zb. sleduje v prvom rade ten cieľ, aby bol pôvodný majetok oprávneným osobám reálne vydaný. Iba výnimočne, ak sú bez všetkých pochybností splnené predpoklady stanovené týmto zákonom v § 11, pozemky vydať nemožno. Ak bol pozemok po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zastavaný, uvádza zákon v § 11 ods. 1 písm. c) celkom šesť samostatných výnimiek, za ktorých splnenia možno i zastavaný pozemok vydať. Za zastavanú časť pozemku sa pritom považuje časť, na ktorej stojí stavba, a časť pozemku s takou stavbou bezprostredne súvisiaca a nevyhnutne nutná k prevádzkovaniu stavby. Sú to najmä otázky bezprostrednej súvislosti a nevyhnutnej nutnosti, ktoré musia byť v každom jednotlivom prípade
vždy starostlivo a zodpovedne, s primárnym účelom zákona o pôde skúmané a vyložené. Podľa názoru Ústavného súdu nemožno totiž dané ustanovenie interpretovať príliš extenzívne a vyvodzovať, že ak ide o „ucelený" rekreačný areál, nemožno ho vydať, nech je akokoľvek rozsiahly, a zahrnúť sem všetky plochy ho tvoriace, vrátane (okrem iného) voľného priestranstva s okrasnou zeleňou, porastom borovíc a detským ihriskom. Čo sa týka asfaltovej parkovacej plochy, tú nemožno považovať za stavbu brániacu vydaniu pozemku.“ Uviedli, že je potrebné zohľadniť aj relevantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý vo svojich nálezoch súvisiacich s reštitučnými konaniami kladie dôraz na to, že „k reštitučným nárokom je potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby prípadne v súdnom konaní nedošlo k ďalšej krivde. Reštitučné zákony majú zabezpečiť, aby demokratická spoločnosť pristupovala aspoň k čiastočnému zmierneniu následkov mnohých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu.“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2010-35 z 22.06.2010).
6. Žalobcovia poukázali aj na ustanovenie § 6 ods. 3 zákona, ktorý výslovne počíta aj s možnosťou vydania pozemkov alebo ich častí, ktoré sú určené na obranu štátu, a teda táto skutočnosť (rovnako ako umiestnenie strategických objektov na susedných pozemkoch) nemá vplyv na možnosť ich vydania oprávneným osobám podľa zákona.
7. V závere žalobcovia uviedli, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil relevantné skutočnosti pre posúdenie toho, či pozemok, ktorého vydania sa domáhajú, je zastavaným pozemkom v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona. Záver o tom, že ide o zastavaný pozemok vychádzajúc len z tvrdenia o údajnom strategickom využití budovy postavenej na nepriamo susediacom pozemku, bez akejkoľvek relevantnej súvislosti s pozemkom, ktorého vydania sa domáhajú, nemôže za žiadnych okolností postačovať.
8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.08.2019, doručenej dňa 30.07.2019 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a navrhuje, aby ju súd zamietol v celom rozsahu. Zotrval na svojich vyjadreniach a právnom názore zaujatom v odôvodnení rozhodnutia a je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 503/2003 Z. z. a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Uviedol, že v danom prípade nie je naplnený ani jeden z dôvodov obmedzenia užívania pozemku uvedený v § 6 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z., pozemok sa nenachádza vo vojenskom obvode, teda nie je určený na obranu štátu, ani nie je určený na ťažbu nerastov a ani sa nenachádza v chránenom území, z čoho vyplýva, že dané ustanovenie nie je možné pri rozhodovaní o reštitučnom nároku aplikovať. Uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie OÚ Košice, PLO č. OU-KE-PLO-2018/000110-153, 503/117/2018-Kl. zo dňa 29.11.2018 v celom rozsahu a v odôvodnení svojho rozhodnutia č. OU-KE-OOP-2019/008910-Kos zo dňa 06.02.2019 sa náležite vysporiadal so všetkými námietkami a vyjadreniami odvolateľov, zároveň uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Uviedol, že aj naďalej trvá na svojom názore, že predmetný pozemok nie je možné vydať z dôvodu uvedeného v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. vzhľadom na charakter a účel stavby nachádzajúcej sa v zabezpečenom areáli Ministerstva vnútra SR slúžiacom ako výcvikové stredisko policajného zboru. Budova postavená na pozemku - parcele CKN č. XXXX je súčasne aj strategickým objektom s utajovanými skutočnosťami, ktoré patria do zoznamu utajovaných skutočnosti Ministerstva vnútra SR v zmysle nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 87/2015 o zozname utajovaných skutočnosti. Špecifikovať predmetný objekt nie je v súlade so zákonom ani prípustné, keďže podlieha ochrane v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov utajovaná skutočnosť musí byť chránená pred nepovolanou osobou a cudzou mocou spôsobom ustanoveným v tomto zákone, v predpisoch vydaných na jeho vykonanie a v ďalších osobitných predpisoch. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zamestnanci OÚ Košice, PLO, ako aj zamestnanci odvolacieho orgánu (žalovaného) nie sú oprávnení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, a teda ani nie je možné špecifikovať obmedzenia vlastníctva podľa § 5 ods. 4 zákona č. 503/2003 Z. z., ak by došlo k navráteniu vlastníckeho práva k pozemku. Pričom je nepochybné, že spoluvlastnícky podiel k pozemku nie je možné navrátiť bez určenia opatrení na ochranu dôležitých záujmov iného vlastníka Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra SR. Žalovaný uviedol, že účelom reštitučných zákonov (zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z.) je zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie
starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Priznaním práva na náhradu dedičom po oprávnenej osobe za predmetný pozemok je naplnený účel reštitučného zákona, pretože dôjde k zmierneniu majetkovej krivdy, ktorá spočívala v neposkytnutí náhrady za vyvlastnený pozemok, ktorý je v súčasnosti využívaný pre potreby Slovenskej republiky a nevyhnutne spätý s objektom podliehajúcim ochrane utajovaných skutočností.
9. Žalobcovia v replike zo dňa 28.08.2019 zotrvali na podanej žalobe s tým, že majú za to, že v nej vyčerpávajúco odôvodnili, prečo je rozhodnutie žalovaného nezákonné a nesprávne. Uviedli, že aj naďalej platí, že na pozemku, ktorého vydania sa domáhali, nie je umiestnená žiadna stavba, a teda aj akékoľvek zákonné obmedzenia spojené s takouto stavbou sa nemôžu dotýkať inej parcely, ktorá v dotknutej časti, ktorej vrátenia sa žalobcovia dožadujú, nie je dokonca ani priamo susediacou s parcelou s umiestnenou stavbou. Na uvedenú skutočnosť nemajú žiaden vplyv prípadné obmedzenia súvisiace s oboznamovaním sa s utajovanými skutočnosťami. Je nepodstatné, aký je účel zariadenia umiestneného na inej parcele, ktorý nemá bezprostredný súvis s pozemkom, ktorého vydania sa domáhali a podstatnou skutočnosťou je jedine to, že dotknutá parcela nie je zastavaná. Aj prípadné umiestnenie strategických objektov na pozemku CKN č. XXXX nijako nemusí vplývať na možnosť vydania pôvodnej parcely č. XXXX/X, ktorá nie je ani zastavaná a podľa nášho názoru ani inak dotknutá tvrdeným využitím predmetného areálu a navyše ani priamo nesusedí s dotknutým zastavaným pozemkom CKN č. XXXX. Poukázali na to, že z kópie katastrálnej mapy je zrejmé, že na časti parcely CKN č. XXXX/X tvorenej pôvodnou parcelou č. XXXX/X nie je postavená žiadna stavba a pozemok je zarastený rastlinami a zjavne nevyužívaný, o čom svedčí aj priložená fotodokumentácia predmetnej časti pozemku. Nie je možné preto akceptovať záver žalovaného o tom, že pozemok je zastavaný, a preto naň ani nemožno aplikovať ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona, keďže pozemok nie je ani len čiastočne zastavaný. Opätovne poukázali na to, že zákon taxatívne udáva dôvody, pre ktoré vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť a tieto nemôžu byť umelo dotvárané vytváraním nových dôvodov ako je umiestnenie strategických objektov na nepriamo susediacich pozemkoch a podobne. Pokiaľ pozemok nie je fyzicky zastavaný, tak, ako je aj v tomto prípade, neexistuje prekážka pre jeho navrátenie podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona. Znova zdôraznil, že je teda zrejmé, že žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil relevantné skutočnosti pre posúdenie toho, či pozemok, ktorého vydania sa žalobcovia domáhajú, je zastavaným pozemkom v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona. Záver o tom, že ide o zastavaný pozemok vychádzajúc len z tvrdenia o údajnom strategickom využití budovy postavenej na nepriamo susediacom pozemku, bez akejkoľvek relevantnej súvislosti s pozemkom, ktorého vydania sa žalobcovia domáhajú, nemôže za žiadnych okolností postačovať.
10. Žalovaný, ktorému bola doručená replika spolu aj s výzvou na vyjadrenie dňa 18.10.2019, sa duplikou nevyjadril.
11. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 ods. 2 a § 105 ods. 2 písm. a), b) a c), § 106 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná a tejto vyhovel.
12. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Obvodnému pozemkovému úradu Košice - mesto (právny predchodca OÚ Košice, PLO) bola dňa 29.11.2004 doručená žiadosť F. C., bytom H. X, E. vo veci uplatnenia nároku na navrátenie vlastníctva podľa zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Reštitučný nárok bol uplatnený okrem iných aj na parcelu č. XXXX/X zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. XXX, vo výmere 3215 m2 na podiel 1/3. F. C. zomrel dňa XX.XX.XXXX a do konania vstúpili jeho právni nástupcovia na základe uznesenia o dedičstve č. 14D/355/2017-168 Dnot 116/2017 zo dňa 17.05.2018. Podľa kópie PKV č. XXX k.ú. Košice, ktorú vyhotovila Správa katastra Košice dňa 16. apríla 2004 pod č. 415/2004, boli spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti F. C. a manželka K. L. M. - rodičia oprávnenej osoby po polovici (zápis v PKV pod B1 a B2). Pôvodní vlastníci mali tri deti, pričom uplatnený reštitučný nárok majú všetky deti - F. C., N. M. L. C. a K. O. L. C.. Podľa identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra Košice č.j. Kl: XXXX/XX- A. dňa 21. októbra 2008, nehnuteľnosť parc. č. XlXX/X z PKV č. XXX, k.ú. Košice bola vyvlastnená vyvlastňovacím rozhodnutím Mestského národného výboru, odboru
výstavby a vodného hospodárstva č. výst. XXXXX/XXXX-Col zo dňa 08. apríla 1959 o celej výmere 3215 m2. V ňom sa konštatuje vyvlastnenie nehnuteľnosti za finančnú náhradu, ktorú mal vyvlastniteľ po právoplatnosti rozhodnutia zložiť do depozitu Ľudového súdu v Košiciach. Na základe uvedeného sa správny orgán obrátil na Okresný súd v Košiciach listom sp. zn. OU-KE-PLO-2018/000110-139 dňa 19. júla 2018 so žiadosťou o zaslanie kópii dokladov, ktoré by potvrdzovali zloženie náhrady do depozitu, resp. doklady o prevzatí finančnej náhrady pôvodnými vlastníkmi. Okresný súd Košice I vo svojom vyjadrení sp. zn. 14Dd 364/2018 zo dňa 29. októbra 2018 oznámil, že v registri Nsn I-Nsn VI v rokoch 1958 až 1960 bývalého Štátneho notárstva Košice - mesto v Košiciach sa nenachádza uvedená úschova podľa vlastníkov, podľa zložiteľa a sumy uvedenej vo vyvlastňovacom rozhodnutí. Oprávnená osoba F. C. doložil čestné vyhlásenie zo dňa 11.08.2009, podľa ktorého nemá vedomosť o tom, že jeho právnym predchodcom bola poskytnutá finančná alebo iná náhrada za vyvlastnené pozemky. Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor pripustil namiesto dôkazu čestné vyhlásenie, nakoľko to zákon pripúšťa, nebráni tomu všeobecný záujem, nie je tým porušená rovnosť medzi účastníkmi konania a dôkaz nebolo možné zaobstarať. Tým bola splnená podmienka zákona pre priznanie nároku v zmysle § 3 ods. l písm. m) zákona - vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady. Na základe uvedenej identifikácie parciel prvostupňový správny orgán zistil, že parcela je vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako parc. CKN č. XXXX/X, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. I. J.. Na základe uvedeného sa správny orgán obrátil na Centrum podpory Košice, ktoré má predmetnú nehnuteľnosť v správe o zaslanie písomného stanoviska k vydaniu pôvodnej parcely dedičom po oprávnenej osobe. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Centrum podpory Košice, oddelenie nehnuteľností vo svojom písomnom vyjadrení pod sp. zn. CPKE-ON-2018/000335-187 zo dňa 02.08.2018 oznámilo správnemu orgánu, že nesúhlasí s vydaním parcely dedičom po oprávnenej osobe, nakoľko sa pozemok nachádza v uzavretom a zabezpečenom areáli správcu, ktorý je oplotený a strážený príslušníkmi Policajného zboru SR. Na predmetnom pozemku sú umiestnené strategické objekty potrebné pre činnosť Policajného zboru SR a súčasne je predmetný pozemok využívaný príslušníkmi Policajného zboru SR ako výcvikové stredisko. Následne vydal OÚ Košice, PLO napadnuté rozhodnutie.
13. Žalobcovia proti rozhodnutiu OÚ Košice, PLO č. OU-KE-PLO-2018/000110-153, 503/117/2018- Kl. zo dňa 29.11.20 18 v zákonnej lehote podali odvolanie podaním zo dňa 13.12.2018, doručeným OÚ Košice, PLO dňa 14.12.2018. V podanom odvolaní namietali, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, keďže prvostupňový správny orgán nesprávne vykladá pojem zastavaného pozemku v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. a nedôvodne do neho zahŕňa aj nezastavaný pozemok, ktorý sa nachádza v uzavretom a zabezpečenom areáli. Zároveň poukázali na to, že z identifikácie parciel a kópie katastrálnej mapy vyplýva, že predmetná pôvodná parcela č. XXXX/X - roľa o výmere 3215 m2 je v súčasnosti súčasťou väčšej parcely CKN č. XXXX/X o výmere 27993 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie I. J. a z kópie katastrálnej mapy je tiež zrejmé, že na časti parcely CKN č. XXXX/X, tvorenej pôvodnou parcelou č. XXXX/X, nie je postavená žiadna stavba a pozemok je zarastený rastlinami a zjavne nevyužívaný. Nemožno teda akceptovať záver prvostupňového správneho orgánu o tom, že pozemok je zastavaný, a preto naň ani nemožno aplikovať ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona, keďže pozemok nie je ani len čiastočne zastavaný. Podľa názoru odvolateľov nie je vôbec zrejmé, či pozemok nie je možné vydať bez ohľadu na údajné osobitné využitie predmetného areálu, aj prípadné umiestnenie strategických objektov na pozemku CKN č. XXXX/X nijako nemusí vplývať na možnosť vydania pôvodnej parcely č. XXXX/X, ktorá nie je ani zastavaná a podľa názoru odvolateľov ani inak dotknutá tvrdeným využitím predmetného areálu.
14. Žalovaný po doručení odvolania upovedomil OÚ Košice, PLO Ministerstvo vnútra SR, Centrum podpory Košice o podanom odvolaní a požiadal ho o zaslanie stanoviska. Ministerstvo vnútra SR, Centrum podpory Košice zaslalo stanovisko listom č. CPKE-ON-2019/000338-227 zo dňa 10.01.2019, ktorým doplnilo svoje stanovisko zo dňa 02.08.2018. Trvalo na svojom stanovisku zo dňa 02.08.2018 pod č. CPKE-ON-2018/000335-187 a nesúhlasilo s vydaním vymedzenej časti predmetného pozemku
- parcely CKN č. XXXX/X vo výmere 3215 m2 z nasledovných dôvodov: „Pozemok - parcela C KN č. XXXX/X, ktorý sa nachádza v uzavretom, oplotenom a zabezpečenom areáli správcu, strážený príslušníkmi Policajného zboru SR, na ktorom sa nachádza aj záujmové územie vo vlastníctve účastníkov konania, susedí s pozemkom -
parcela C KN č. XXXX, na ktorom je postavená budova, v ktorej je umiestnená „základňová stanica - pracovisko Košice, Heringeš", ktorá je súčasťou celoštátnej rádiokomunikačnej siete SITNO štátnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „sieť SITNO"), ktorej prevádzkovateľom je Ministerstvo vnútra SR. Sieť SITNO poskytuje zabezpečenú komunikáciu kritických zložiek štátu ako sú Policajný zbor SR, zložky Integrovaného záchranného systému (Hasičský záchranný zbor, Záchranná zdravotná služba) a ďalších štátom riadených organizácií. V zmysle zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre je architektúra siete SITNO koncipovaná ako kritická komunikačná sieť s komunikačnou redundanciou u väčšiny prepojených komponentov vrátane základňových staníc. Väčšina objektov siete SITNO (vrátane pracoviska Košice, Heringeš) je charakterizovaná ako objekty osobitnej dôležitosti. V zmysle zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách je sieť' SITNO, prevádzkovaná Ministerstvom vnútra SR, osobitnou sieťou, na ktorú sa vzťahujú príslušné ustanovenia § 49, § 65, § 66, § 67, § 68 zákona o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Z hore uvedených skutočností vyplýva, že predmetné pracovisko Košice, Heringeš, vrátane vybudovaných existujúcich anténnych systémov a technologických zariadení, umiestnené v budove na pozemku - parcele C KN č. XXXX, nesmie byt' žiadnym spôsobom ovplyvňovaná prevádzka z pohľadu elektromagnetickej kompatibility rušenia, tak aj prípadné tienenie okolitých stavieb. V stanovisku sa opätovne podotýka, že predmetná budova postavená na pozemku - parcele C KN č. 1558 je súčasne aj strategickým objektom s utajovanými skutočnosťami, ktoré patria do zoznamu utajovaných skutočností Ministerstva vnútra SR v zmysle nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 87/2015 o zozname utajovaných skutočností. Špecifikovať predmetný objekt nie je v súlade so zákonom ani prípustné, keďže podlieha ochrane v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo zároveň predstavuje aj obmedzenie slobodného prístupu k informáciám v zmysle § 8 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle § 6 ods. l zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov utajovaná skutočnosť musí byť chránená pred nepovolanou osobou a cudzou mocou spôsobom ustanoveným v tomto zákone, v predpisoch vydaných na jeho vykonanie a v ďalších osobitných predpisoch. V zmysle § 2 písm. g) uvedeného zákona nepovolanou osobou je fyzická osoba, ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami nad rozsah, ktorý jej je určený. Neoprávnenou manipuláciou utajovaných skutočností by mohlo dôjsť k poškodeniu štátnych záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu a tým k jednoduchej ujme na záujmoch Slovenskej republiky, alebo by mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. Predmetný pozemok - parcela č. CKN XXXX/X je využívaný príslušníkmi Policajného zboru SR ako výcvikové stredisko, príslušníci Policajného zboru SR realizujú svoj výcvik a ostatné úlohy súvisiace s úlohami Policajného zboru SR aj na záujmovom území, ktoré je na tento účel nevyhnutné. Pozemok, ktorého súčasťou je aj záujmové územie je s uvedeným objektom ako aj s prislúchajúcou trávnatou plochou pozemkom osobitného určenia a využitia. Ministerstvo vnútra SR navrhuje z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdiť.“
15. Žalovaný odvolací orgán oboznámil zástupcu odvolateľov s doplneným stanoviskom Ministerstva vnútra SR a umožnil mu sa k predmetnému stanovisku vyjadriť. Advokátska kancelária bodnarlegal s.r.o. sa vyjadrila listom zo dňa 25.01.2019, v ktorom okrem iného uviedla, že akákoľvek argumentácia v stanovisku Ministerstva vnútra SR ohľadom budovy postavenej na inej parcele (CKN č. XXXX) je úplne irelevantná. Zákon taxatívne udáva dôvody, pre ktoré vlastníctvo k pozemkom alebo jeho častiam nemožno navrátiť a tieto nemôžu byť umelo dotvárané vytváraním nových dôvodov ako je umiestnenie strategických objektov na susediacich pozemkoch a podobne. Pokiaľ pozemok nie je fyzicky zastavaný, tak, ako je aj v tomto prípade, neexistuje prekážka pre jeho navrátenie podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z.
16. Žalovaný následne o odvolaní žalobcov rozhodol napadnutým rozhodnutím č. OU-KE- OOP-2019/008910-Kos zo dňa 06.02.2019.
17. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
18. Podľa § 5 ods. 3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
19. Podľa § 5 ods. 4 SSP, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
20. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
21. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
23. Podľa 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
24. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
25. Podľa § 5 ods. l zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom“), o navrátení vlastníctva k pozemkom, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
26. Podľa § 5 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá okresný úrad.
27. Podľa § 5 ods. 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon o správnom konaní).
28. Podľa § 2 ods. l zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
29. Podľa § 2 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
30. Podľa § 3 ods. 1 písm. m) zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.
31. Podľa § 4 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.
32. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný.
33. Podľa § 6 ods. 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, ak podľa osobitných predpisov došlo po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby k obmedzeniu užívania pozemku tým, že pozemok alebo jeho časť je určený na obranu štátu alebo je určený na ťažbu nerastov, alebo sa stal podľa osobitných predpisov súčasťou lesného pôdneho fondu v národnom parku, alebo je na území chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku, chráneného vtáčieho územia, navrhovaného územia európskeho významu, alebo ich ochranného pásma s tretím alebo štvrtým stupňom ochrany, alebo šľachtiteľskej plochy, je na vôli oprávnenej osoby, či bude požadovať vydanie vlastníctva k pôvodnému pozemku alebo prevod iného pozemku vo vlastníctve štátu. Ak oprávnená osoba požiada o prevod iného pozemku, postupuje sa podľa odseku 2.
34. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel k záveru, že tieto rozhodnutia neboli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a z neho nevyvodili správny právny záver, s ktorým sa správny súd nestotožňuje.
35. Z identifikácie parciel vyplýva, že predmetná pôvodná parcela č. XXXX/X - roľa o výmere 3215 m2 je v súčasnosti súčasťou väčšej parcely CKN č. XXXX/X o výmere 27993 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie I. J.. Z kópie katastrálnej mapy je tiež zrejmé, že na časti parcely CKN č. XXXX/X, tvorenej pôvodnou parcelou č. XXXX/X, ktorej vydania sa žalobcovia domáhajú, nie je postavená žiadna stavba. Za takéhoto stavu teda nie je možné aplikovať ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, ako to učinil prvostupňový správny orgán a žalovaný tento právny záver odobril. Podľa tohto zákonného ustanovenia vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný. V tomto prípade však tento pozemok nie je ani len čiastočne zastavaný. V zákone sú uvedené taxatívne dôvody, pre ktoré vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť. Tieto nie je možné dopĺňať ďalšími dôvodmi, ako je to v tomto prípade, keď správne orgány tvrdia, že dôvodom, pre ktorý nie je možné vydať predmetnú nehnuteľnosť žalobcom, je charakteru stavby susediacej s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou č. XXXX/X, že sa jedná o strategický objekt
s utajovanými skutočnosťami, tvrdiac, že je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o pozemok bezprostredne súvisiaci a nevyhnutne nutný k prevádzkovaniu stavby. Žalovaný okrem toho sa odvolával na to, že „v danom prípade nie je možné bližšie špecifikovať predmetný objekt z dôvodu ochrany utajovaných skutočností, nie je možné ani bližšie uviesť a predložiť dôkazy potvrdzujúce súvis a nutnosť pozemku k prevádzkovaniu stavby.“
36. Súd dospel k záveru, že žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil relevantné skutočnosti pre posúdenie toho, či pozemok, ktorého vydania sa žalobcovia domáhajú, je zastavaným pozemkom v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona. Záver o tom, že ide o zastavaný pozemok vychádzajúc len z tvrdenia o údajnom strategickom využití budovy postavenej na nepriamo susediacom pozemku, bez akejkoľvek relevantnej súvislosti s pozemkom, ktorého vydania sa žalobcovia domáhajú, nemôže za žiadnych okolností postačovať.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery správny súd v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vo výroku 2/ (v ktorom nenavrátil dedičom – žalobcom vlastníctvo k nehnuteľnosti parcele č. XXXX/X – roľa o výmere 3215 m2 vedenej v PKV č. XXX, k.ú. Košice (I. J.) z dôvodu, že v žalobou napadnutom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil relevantné skutočnosti pre posúdenie toho, či pozemok, ktorého vydania sa žalobcovia domáhajú, je zastavaným pozemkom v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona a primerane sa nevysporiadal so žalobcami vznesenými námietkami, ako to vyplýva z kontextu rozhodnutia, preto súd považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné aj po formálnej stránke (§ 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ SSP). Zároveň v zmysle ust. § 191 ods. 4 SSP súd vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný bude postupovať podľa právneho názoru správneho súdu vysloveného v tomto rozhodnutí. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že právo na ich úplnú náhradu priznal žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 a 3 SSP).
39. Správny súd v preskúmavanej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3: 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.