Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/44/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci odsúdeného Y. F., nar. XX.XX.XXXX vo U. V., na neverejnom zasadnutí dňa 19. mája 2022, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 28.03.2022, takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. zo dňa 28.03.2022 a okresnému súdu u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

odôvodnenie:

Uznesením sp. zn. zo dňa 28.03.2022 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený Y. F. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. -111 zo dňa 02.06.2020, právoplatného 23.06.2020 neosvedčil a preto trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov vykoná. Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák., § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal obhajca odsúdeného priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa 28.03.2022 sťažnosť, ktorú písomne odsúdený doplnil prostredníctvom ustanoveného obhajcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 25.04.2022. V sťažnosti v podstate uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní nepostupoval správnym a zákonným spôsobom, kde nezohľadnil špecifické okolnosti daného prípadu, charakter predchádzajúceho trestného činu a všetky okolnosti prípadu vzhľadom na osobu odsúdeného. Dôvodil, že skutočnosť, že odsúdený spáchal v skúšobnej dobe podmienečného trestu trestný čin a bol za to právoplatne odsúdený, nemožno mechanicky považovať za dôvod na vyslovenie, že sa odsúdený neosvedčil v skúšobnej dobe, resp. že neviedol riadny život. V takom prípade súd musí skúmať závažnosť trestného činu s ohľadom na spôsob jeho vykonania, spôsobený následok, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia páchateľa i jeho pohnútku, pretože rozhodujúca je materiálna stránka trestného činu a nie jeho právne (formálne) posúdenie. Rozhodnutie o neosvedčení a premene trestu by prichádzalo do úvahy spravidla až vtedy, ak správanie odsúdeného a závažnosť trestného činu dosiahne takú intenzitu, z ktorej sa dá vyvodiť, že odsúdený nemá záujem sa napraviť a viesť riadny život, čo určite nie je jeho prípad. Akcentoval, že vo veci sp. zn. bol síce právoplatne odsúdený, avšak s rozhodnutím súdu nesúhlasí a v dohľadnej dobe chce podať dovolanie, nakoľko sa prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Tr. zák. nedopustil. Uviedol, že pokiaľ nevykonával trest, snažil sa podľa svojich možností a schopností hradiť zameškané výživné, ako aj riadne výživné a viedol riadny život. Pokiaľ mu bude trest premenený, uvedené sa minie účinku v tom zmysle, že nebude môcť hradiť výživné a znovu sa dostane do omeškania, čo v konečnom dôsledku bude maž negatívny vplyv na maloleté deti. Akcentoval, že ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti, predĺženie skúšobnej doby a uloženie obmedzení pokladal za daných okolností za spravodlivé a v konečnom dôsledku prospešné pre maloleté dieťa, ktorému bude môcť zabezpečiť starostlivosť

formou úhrady vyživovacej povinnosti. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného bola podaná dôvodne.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že Y. F. bol trestným rozkazom Okresného súdu veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 02.06.2020 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. (účinného do 31.12.2019), za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov podmienečne, s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Súčasne mu bola podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na výživnom v sume 2016,74 Eur a to k rukám zákonnej zástupkyne maloletého poškodeného. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2020.

V priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia bol Y. F. za skutok spáchaný počas plynutia skúšobnej doby, právoplatne uznaný vinným z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne, so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Voči tomuto rozhodnutiu podal odsúdený odvolanie, ktoré však Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27.01.2022, sp. zn. , podľa zamietol ako podané oneskorene.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,

b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

V súvislosti s rozhodovaním o podmienečne odloženom treste odňatia slobody doterajšia súdna prax jednoznačne konštatuje, že esenciálnou zložkou pre rozhodnutie súdu je skutočnosť, či odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby viedol riadny život. Pokiaľ ide o riadny život, uvedenému pojmu zodpovedá také správanie posudzovanej osoby, pri ktorom táto osoba dodržiava právny poriadok a ďalšie normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíva svoje práva voči spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie, nedopúšťa sa trestných činov, priestupkov a iných deliktov. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sama o sebe vždy znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Dôvodom na rozhodnutie, že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom, alebo nevyhovel uloženým podmienkam (nenahradil škodu spôsobenú trestným činom, resp. nezaplatil zameškané výživné, ak boli uložené). Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy, ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči spoločnosti. Riadny život preto nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou. Z uvedených zásad vyplýva, že pre konštatáciu, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život musí byť preukázané, že odsúdený závažným spôsobom porušuje normy spoločenského správania sa.

V zmysle vyššie uvedeného je krajský súd toho právneho názoru, že okresný súd predčasne rozhodol, keď vyslovil, že odsúdený Y. F. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. -111 zo dňa 02.06.2020, právoplatného 23.06.2020

neosvedčil a preto trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov vykoná. Z obsahu predloženého spisového materiálu síce vyplýva, že odsúdený bol v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uznaný vinným z trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Tr. zák., pričom vzhľadom na oneskorene podané odvolanie predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, avšak pre objektívne a spravodlivé rozhodnutie v súvislosti s rozhodovaním o podmienečne odloženom treste odňatia slobody bude potrebné zvážiť závažnosť trestného činu spáchaného počas skúšobnej doby, a bude potrebné komplexne vyhodnotiť celý skutkový stav ohľadne vedenia riadneho života odsúdeného počas skúšobnej doby a výnimočne vzhľadom na okolnosti prípadu zvážiť ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti s možnosťou primeraného predĺženia skúšobnej doby. Nadriadený súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že odsúdený bol v skúšobnej dobe uznaný za vinného zo spáchania trestného činu alebo závažného priestupku, nemožno v každom prípade automaticky posudzovať ako dôvod na nariadenie výkonu trestu. Tu treba rozlišovať závažnosť trestného činu a priestupku spáchaného v skúšobnej dobe a treba zisťovať, či odsúdený má snahu napraviť sa a viesť riadny život.

Vychádzajúc z ust. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd v zmysle citovaného ustanovenia napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.