Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-113-2022.pdf
PDF · 77.61 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/113/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci odsúdeného Y. F., nar. XX.XX.XXXX vo U. V., na neverejnom zasadnutí dňa XX. októbra 2022, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/40/2020 zo dňa 25.07.2022, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného Y. F. zamieta.
odôvodnenie:
Uznesením sp. zn. 3T/40/2020 zo dňa 25.07.2022 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený Y. F. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 3T/40/2021-111 zo dňa 02.06.2020, právoplatného 23.06.2020 neosvedčil a preto trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov vykoná. Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák., § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia..
Proti tomuto uzneseniu zahlásil odsúdený do zápisnice o verejnom zasadnutí súdu konanom dňa 25.07.2022 sťažnosť, ktorú bližšie zdôvodnil prostredníctvom ustanoveného obhajcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 12.09.2022. V sťažnosti v podstate uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní nepostupoval správnym a zákonným spôsobom, kde nezohľadnil špecifické okolnosti daného prípadu, charakter predchádzajúceho trestného činu a všetky okolnosti prípadu vzhľadom na osobu odsúdeného. Dôvodil, že skutočnosť, že odsúdený spáchal v skúšobnej dobe podmienečného trestu trestný čin a bol za to právoplatne odsúdený, nemožno mechanicky považovať za dôvod na vyslovenie, že sa odsúdený neosvedčil v skúšobnej dobe, resp. že neviedol riadny život. V takom prípade súd musí skúmať závažnosť trestného činu s ohľadom na spôsob jeho vykonania, spôsobený následok, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia páchateľa i jeho pohnútku, pretože rozhodujúca je materiálna stránka trestného činu a nie jeho právne (formálne) posúdenie. Rozhodnutie o neosvedčení a premene trestu by prichádzalo do úvahy spravidla až vtedy, ak správanie odsúdeného a závažnosť trestného činu dosiahne takú intenzitu, z ktorej sa dá vyvodiť, že odsúdený nemá záujem sa napraviť a viesť riadny život, čo určite nie je jeho prípad. Akcentoval, že vo veci sp. zn. 11T/4/2021 bol síce právoplatne odsúdený, avšak s rozhodnutím súdu nesúhlasí a v dohľadnej dobe chce podať dovolanie, nakoľko sa prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Tr. zák. nedopustil. Uviedol, že pokiaľ nevykonával trest, snažil sa podľa svojich možností a schopností hradiť zameškané výživné, ako aj riadne výživné a viedol riadny život. Pokiaľ mu bude trest premenený, uvedené sa minie účinku v tom zmysle, že nebude môcť hradiť výživné a znovu sa dostane do omeškania, čo v konečnom dôsledku bude maž negatívny vplyv na maloleté deti. Akcentoval, že pred nariadením výkonu trestu odňatia slobody bol riadne zamestnaný u zamestnávateľa L. s.r.o, U. V., kde vykonával pozíciu operátora výroby, zamestnávateľ bol s jeho prácou a pracovnou morálkou spokojný a po prepustení z výkonu trest odňatia slobody udelil prísľub, že ho opätovne zamestná. Taktiež poukázal na správu ÚVTOS Banská Bystrica
- Kráľová, z ktorej vyplýva, že jeho správanie je na požadovanej úrovni, dodržiava určený poriadok a
po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody má zabezpečené ubytovanie u rodičov jeho priateľky v meste Y. V.. Uviedol, že napriek tomu, že si je vedomý zameškaného výživného, ktoré nemohol riadne a včas uhradiť z dôvodu nástupu do výkonu trestu, ako aj z dôvodu jeho sociálnej situácie, kde má 7 mladších súrodencov, ktorým finančne vypomáha, zákonný zástupca sa vyjadril, že súhlasí, aby som uvedenú dlžnú čiastku uhradil v mesačných splátkach spolu s riadnym výživným, s čím on súhlasil. Dôvodil, že nie je pravdou, že na zameškanom výživnom uhradil sumu 55,- Eur, kde zo správy súdneho exekútora vyplýva, že tento vymohol doposiaľ sumu 990,- Eur. Akcentoval, že ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti, predĺženie skúšobnej doby a uloženie obmedzení pokladal za daných okolností za spravodlivé a v konečnom dôsledku prospešné pre maloleté dieťa, ktorému bude môcť zabezpečiť starostlivosť formou úhrady vyživovacej povinnosti. V závere uviedol, že skúšobná doba mu ešte neuplynula, z dôvodu nástupu do výkonu trestu odňatia slobody dňa 19.01.2022, keďže počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody táto neplynie. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Podľa § 192 ods. 1/ písm. a/, b/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a tiež konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nemožno označiť za dôvodnú.
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že Y. F. bol trestným rozkazom Okresného súdu veľký Krtíš sp. zn. 3T/40/2020 zo dňa 02.06.2020 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. (účinného do 31.12.2019), za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov podmienečne, s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Súčasne mu bola podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na výživnom v sume 2016,74 Eur a to k rukám zákonnej zástupkyne maloletého poškodeného. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2020.
V priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia bol Y. F. za skutok spáchaný počas plynutia skúšobnej doby, právoplatne uznaný vinným z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne, so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Voči tomuto rozhodnutiu podal odsúdený odvolanie, ktoré však Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27.01.2022, sp. zn. 4To/8/2022, podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol ako podané oneskorene.
Uznesením sp. zn. 3T/40/2020 zo dňa 28.03.2022 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený Y. F. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 3T/40/2021-111 zo dňa 02.06.2020, právoplatného 23.06.2020 neosvedčil a preto trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov vykoná. Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák., § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Na základe podanej sťažnosti Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 4Tos/44/2022 zo dňa 19.05.2022 zrušil uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 3T/40/2020 zo dňa 28.03.2022 a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Následne prvostupňový súd opätovne rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. veta prvá, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná.
V súvislosti s rozhodovaním o podmienečne odloženom treste odňatia slobody doterajšia súdna prax jednoznačne konštatuje, že esenciálnou zložkou pre rozhodnutie súdu je skutočnosť, či odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby viedol riadny život. Pokiaľ ide o riadny život, uvedenému pojmu zodpovedá také správanie posudzovanej osoby, pri ktorom táto osoba dodržiava právny poriadok a
ďalšie normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíva svoje práva voči spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie, nedopúšťa sa trestných činov, priestupkov a iných deliktov. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sama o sebe vždy znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Dôvodom na rozhodnutie, že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom, alebo nevyhovel uloženým podmienkam (nenahradil škodu spôsobenú trestným činom, resp. nezaplatil zameškané výživné, ak boli uložené). Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy, ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči spoločnosti. Riadny život preto nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou. Z uvedených zásad vyplýva, že pre konštatáciu, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život musí byť preukázané, že odsúdený závažným spôsobom porušuje normy spoločenského správania sa.
Po opätovnom vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí samosudca správne ustálil skutkový stav. Pri zisťovaní, či podmienečne odsúdený viedol počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia riadny život, je nevyhnutné skúmať i to, či plnil riadne, resp. podľa svojich schopností a možností svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného alebo zaopatrovať iného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, keďže sa počas jej plynutia dopustil jednak úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody a taktiež nesplnil súdom uloženú povinnosť uhradiť zameškané výživné, keďže túto splnil iba sčasti, teda namiesto toho, aby sa v určenej skúšobnej dobe správal v súlade so spoločenskými normami, neprestal udržiavať protiprávny stav tým, aby podľa svojich možností a schopností splnil súdom uloženú povinnosť. Krajský súd akcentuje, že napriek pravidelnému príjmu, v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia odsúdený neprestal udržiavať protiprávny stav a len sčasti splnil súdom uloženú povinnosť uhradiť zameškané výživné. Dôvody, ktoré v sťažnostnom konaní uvádza, nie sú významné vo vzťahu k jeho neschopnosti zaplatiť zameškané výživné.
Odsúdený aj podľa názoru krajského súdu významným spôsobom porušil pravidlá vedenia riadneho života, čo odôvodňuje vyslovenie záveru, že v skúšobnej dobe sa neosvedčil a premena podmienečného trestu na nepodmienečný trest je v jeho prípade opodstatnená. K uvedenému záveru súd vedú vyššie označené dôvody, preukazujúce že odsúdený si uloženú povinnosť nesplnil riadne a včas a zároveň sa v priebehu skúšobnej doby dopustil ďalšieho trestného činu, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Odsúdený svojím postojom a aktívnym prístupom počas plynutia skúšobnej doby mohol ovplyvniť, či podmienečne odložený trest odňatia slobody bude napokon vykonaný, alebo dôjde po uplynutí skúšobnej doby k zahladeniu odsúdenia aj bez jeho reálneho výkonu v ústave na výkon trestu odňatia slobody.
Podmienečné odsúdenie tak zjavne nesplnilo svoj účel a odsúdený vlastným zavinením vytvoril zákonné podmienky pre nariadenie výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 50 ods. 4/ Tr. zák. Okresný súd tiež postupoval správne, keď odsúdeného na výkon tohto trestu zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.