Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29P-197-2019.pdf
PDF · 110.16 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/197/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. I. E., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky: N. E.Ľ., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Z. XX, právne zastúpená JUDr. Viliamom Valcerom, advokátom so sídlom Košice, Timonova 13, a z otca: M.. H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., C., U.. XX, právne zastúpený bnt attorneys-at-law, s. r. o., so sídlom Bratislava, Cintorínska 7, v konaní o zníženie výživného a o úpravu styku, takto
rozhodol:
I. návrh zamieta,
II. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 14.08.2019 žiadal súd, aby znížil jeho výživné, ktoré bolo pôvodne určené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 27P/233/2015-446 zo dňa 05.04.2017 a to zo sumy 500 Eur na sumu 200 Eur. Zároveň žiadal uložiť matke mal. I. povinnosť zabezpečiť audiovizuálny kontakt otca s maloletou prostredníctvom počítačovej aplikácie Skype každú nedeľu v kalendárnom týždni v čase od 18:00 hod. do 19:00 hod. Svoj návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že od času určenia vyživovacej povinnosti došlo k výraznej zmene majetkových pomerov na jeho strane. Už dva roky nie je objektívne schopný pracovať v zamestnaní, ktoré prináleží jeho vzdelaniu, teda v oblasti medicíny. Podľa jeho vyjadrenia je nútený pracovať príležitostne na stavbe ako pomocná sila a jeho mesačný príjem je asi 1 440 Eur, čo v čistom je 1 200 Eur, pričom jeho náklady na bývanie sú 700 Eur. Uviedol, že ho nie je možné brať ako nemeckého občana, keďže je utečencom zo Sýrie. Jeho aktuálny príjem nepostačuje na krytie bežných výdavkov preňho a pre jeho manželku, voči ktorej má vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti si údajne na živobytie požičiava. Zároveň uviedol, že má záujem o úpravu styku s maloletou, keďže zo strany matky nie je možná žiadna komunikácia ani vo všeobecnej rovine. Matka maloletej si ho zablokovala na sociálnych sieťach a rovnako aj jeho mobilné číslo. Všetky snahy o kontakt s maloletou prostredníctvom internetu neboli úspešné. Mal za to, že geografická vzdialenosť bydlísk odôvodňuje nahradiť úpravu osobného styku nepriamym a to pomocou elektronických prostriedkov prostredníctvom aplikácie Skype.
2. Matka s návrhom otca nesúhlasila. Poukázala na to, že od právoplatnosti rozhodnutia neplnil vyživovaciu povinnosť riadne a v súčasnosti je jej platené náhradné výživné, resp. suma 200 Eur. Suma 300 Eur, ktorá bola určená na bežné výživné nikdy platená nebola. Otec má dlh na výživnom. Taktiež poukázala na to, že otec nikdy neprispieval na sporenie pre maloletú. Nie je v záujme maloletej znížiť výživné, vzhľadom na jej potreby a záujmy. Taktiež nesúhlasila s úpravou styku otca s maloletou
vzhľadom k tomu, že medzi otcom a maloletou dlhodobo nie je žiadny kontakt a žiadny styk a aj vzhľadom k tomu, že otec o dieťa nejaví záujem.
3. Rovnako sa vyjadril aj opatrovník. S návrhom na zníženie výživného nesúhlasil, keďže to nie je v záujme maloletej a taktiež navrhol neupraviť styk vzhľadom na to, že maloletá nemá žiadny kontakt s otcom, nepozná ho a otec neovláda slovenský jazyk, maloletá neovláda jazyk nemecký. Komplikovaná by bola aj samotná komunikácia v prípade vyhoveniu navrhovaným spôsobom kontaktu otca s maloletou.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s príjmami a výdajmi účastníkov konania, listinnými dôkazmi, ktoré predložil otec týkajúce sa jeho výdavkov v Nemecku, o poberaní nemocenskej dávky, úverovou zmluvou otca, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
5. Maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, pričom rodičia nikdy dlhodobo nebývali v spoločnej domácnosti. Posledná úprava výživného bola rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 27P/233/2015-446 zo dňa 05.04.2017. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.11.2017. Týmto rozsudkom bolo určené bežné výživné na mal. I. vo výške 300 Eur mesačne a 200 Eur mesačne bolo výživné na tvorbu úspor. V tom čase matka žila s maloletou na Slovensku, otec žil v Nemecku a maloletú naposledy videl asi keď mala tri mesiace. Matka bývala s maloletou v byte svojich rodičov, poplatky spojené s bývaním a inkaso v sume 226 Eur mesačne platili jej rodičia. Matka neplatila žiadne pôžičky, ani poistky. Výdavky do domácnosti mala najmä na stravu, ktorú kupovala sebe a dcére, čo mohlo byť okolo 200 Eur mesačne na bežnú stravu, zároveň mal. I. dokupovala hypoalergénne mlieko, kde jedno balenie stálo 20 Eur, pričom potrebovala 3 až 4 balenia mesačne. Výdavky matky boli ďalej 100 Eur na obuv a oblečenie, hygienické potreby a kozmetika 30 Eur mesačne, lieky 30 Eur, doprava 50 Eur, vzdelávacie potreby, hračky 50 Eur. Zároveň jej zakupovala plienky v sume 72 Eur mesačne, oblečenie v sume okolo 150 Eur mesačne.
6. Matka bola s maloletou na materskej dovolenke, od júna 2015 jej bol priznaný rodičovský príspevok, ktorý jej bol vyplácaný v sume 226 Eur mesačne aj s rodinnými prídavkami. Zároveň poberala 20 Eur mesačne ako príjem z brigádnických prác, keďže bola nútená sa zamestnať, aby mohla poberať rodičovský príspevok, ináč by jej priznaný nebol. Matka vykonávala administratívne práce, pričom výdavky na cestovné do zamestnania boli vyššie ako je príjem. V čase, keď bola v práci, starostlivosť o mal. I. zabezpečoval starý otec maloletej.
7. Matka vo svojej výpovedi, v danom konaní uviedla, že v čase, keď žili s otcom maloletej v spoločnej domácnosti v Nemecku tento pracoval, mal príjem okolo 7 000 až 7 500 Eur mesačne, pričom osobne tieto finančné prostriedky prepočítavala, keď ich otec priniesol domov. Potvrdila, že otec má ukončené štúdium medicíny, je lekárom, pokiaľ s ním žila v spoločnej domácnosti, na pozícii lekára však nepracoval, vykonával prácu bezpečnostnej služby, kontroloval rôzne podniky. Zároveň matka popísala výdavky na domácnosť, aké mali v čase, keď žili spolu v Nemecku, a to výdavky na byt v sume 1 200 Eur mesačne, 100 Eur mesačne telefón paušál. Otec sa stravoval v reštauráciách, takže denne ho stravné stálo 15 až 30 Eur, čo predstavovalo sumu okolo 1 000 Eur mesačne. Rovnako mal výdavky na dopravu. V tom čase nevlastnil osobné motorové vozidlo, nakoľko nemal vodičské oprávnenie. Svojim rodičom do Sýrie zasielal finančné prostriedky od 400 do 1 000 Eur. Tiež platil svojmu bratovi školné. Finančné prostriedky do zahraničia zasielal cez kartu Western Union, ktorá bola jej kartou, pretože cez svoju kartu tieto finančné prostriedky do zahraničia zasielať nemohol. V spoločnej domácnosti s nimi žil aj brat otca maloletej, ktorému platil kurzy nemčiny.
8. Otec v čase rozhodovania žil sám, býval so svojim bratom, ktorý mu na nájom neprispieval. Mesačné výdavky otca za byt boli 993 Eur, za podzemnú garáž 120 Eur, za osobné motorové vozidlo značky BMW platil splátku 660 Eur mesačne. Nevlastnil žiadne nehnuteľnosti a nemal žiadne úspory. Motorové vozidlo si zakúpil za sumu 17 000 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemal, finančne podporoval svojich rodičov v Sýrii. Nebol v kontakte s matkou ani s maloletou kvôli tomu, že bol pracovne zaneprázdnený. Mal problémy s chrbticou, chodil na fyzioterapiu, kde platil poplatok 20 Eur štvrťročne. Od 01.10.2016 pracoval ako lekár na plastickej klinike ako terapeut chrbtice. Jeho príjem bol okolo 5 000 Eur v hrubom. Otec je od 29.10.2015 akreditovaným lekárom. V čase rozhodovania od septembra 2016 bol otec registrovaný ako nezamestnaný a jeho príjem mal byť 1 400 Eur a neskôr krátený na sumu 800 Eur mesačne.
9. Maloletá I. bola v celodennej opatere matky. Maloletá pravidelne navštevovala neurologickú ambulanciu, bol jej odporúčaný kurz plávania, ktorý matka neabsolvovala z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Otec na výživu maloletej prispieval sumou 50 Eur mesačne od rozhodnutia súdu predbežným opatrením, pričom toto výživné prvýkrát uhradil v mesiaci september 2015, následne toto platil nepravidelne, avšak bolo uhradené v celej sume do termínu pojednávania.
10. Na základe podnetu Krajského súdu Prešov súd začal konanie o úprave styku otca s maloletou, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 27P/299/2017. Konanie začalo 27.02.2018. V danom konaní matka s úpravou styku nesúhlasila, pričom dlh na výživnom bol už 12 000 Eur a otec splatil čiastočne výživné iba vtedy ak bol kontaktovaný vyšetrovateľom. V roku 2018 matke celkovo zaplatil 300 Eur. Matka bola vypočúvaná v októbri 2018, nevedela uviesť presnú adresu otca. Vzhľadom na skutočnosť, že ani polícii sa nepodarilo zistiť v danom čase trvalú adresu otca, súd styk s maloletou neupravil.
11. Otec vo svojom návrhu tvrdil, že už dva roky objektívne nie je schopný zamestnať sa ako lekár v Nemecku, teda od roku 2017. K samotnému návrhu však priložil doklad o jeho práci E. C. za jún 2019, kedy jeho príjem bol 1 445,92 Eur. Podľa pracovnej zmluvy z 27. marca 2019, mal mať odmenu vo výške 2 500 Eur brutto. Otec predložil výpoveď z pracovnej zmluvy ku dňu 31.08.2019, pričom otec dostal výpoveď počas trvania skúšobnej doby. Otec predložil niekoľko e-mailových správ z ktorých malo byť preukázané, že prácu si hľadá, avšak je neúspešný. Tvrdil, že od augusta 2019 poberal nemocenské dávky vo výške 1 500 Eur do apríla 2020 a od mája 2020 mal príjem 2 000 Eur do augusta 2020 na základe pracovnej zmluvy a v septembri poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 1 407,70 Eur. Zároveň uviedol svoje výdavky a to splátka úveru apoBank vo výške 1 229,35 Eur, ktorý si bral v apríli 2020, teda v čase keď bol PN, úver zobral vo výške 90 000 Eur, ktorý mal splatiť do siedmych rokov, teda do 30.03.2027 a to na kúpu osobného motorového vozidla, úhradu záväzkov v Targobank a. s. a podľa právneho zástupcu otca aj na štúdium. Ďalšie výdavky - splátka úveru v PostBank 500 Eur, hygienické potreby, strava, oblečenie preňho a pre manželku 500 Eur, nájomné vrátane energii 1 000 Eur, cestovné náklady 170 Eur a výživné 500 Eur, ktoré neplatí. Tieto výdavky otec uviedol sám na č. l. 141. Otec si prácu hľadal podľa predložených e- mailov aj v januári až apríl 2020, kedy bol oficiálne na PN. Z nájomnej zmluvy, ktorú otec predložil súd zistil, že za nájomné platí 878 Eur, pričom nájomnú zmluvu uzatvoril v novembri 2019. Podľa výpisu z účtu za nájom v súčasnosti platí 964 Eur, plyn 76 Eur, elektrina 91 Eur. Podľa dokladu, ktorý otec predložil mal poberať aj dávku v nezamestnanosti a to od 01.09.2019 do 01.09.2021 vo výške asi 1 400 Eur mesačne. Podľa dokladu, ktorý otec predložil poberal nemocenské dávky od 01.01.2019 do 30.04.2019. Doklad je z februára 2020, pričom otec vo svojom vyjadrení uvádzal, že nemocenské dávky poberal do apríla 2020. V marci 2022 mal otec PN vo výške 1700 Eur. Otec je ženatý, a narodilo sa mu ďalšie dieťa dňa XX.X.XXXX.
12. Matka bola od novembra 2019 nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Býva s maloletou naďalej v trojizbovom byte, pričom jeho vlastníkmi sú rodičia matky. Títo však v tomto byte nebývajú. Maloletá má vlastnú izbu, byt je kompletne zariadený, udržiavaný v poriadku. Inkaso matka uhrádza vo výške 240 Eur mesačne. Toto inkaso uhrádzajú rodičia matky, pričom matka uviedla, že zo strany jej rodičov ide o formu pôžičky, ktoré im vráti keď sa zamestná. Matka uviedla, že otec dieťa nepozná, nezaujíma sa oňho, neposiela jej ani darčeky na jej sviatky. Z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti naňho podala trestné oznámenie. V júli 2020 mal dlh na výživnom viac ako 21 000 Eur. Výživné vo výške 200 Eur je jej vyplácané prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu deti a mládeže. Matka uviedla, že otcovi nebráni v stretávaní sa s dcérou, môže za ňou pricestovať kedykoľvek na Slovensko a byť v jej prítomnosti. Poukázala však na to, že dieťa otca nepozná, nerozumie jeho reči. Uviedla, že od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu výdavkov pre maloletú. Matka svoje výdavky preukázala výpisom zo svojho účtu. Matka bola od septembra 2020 zamestnaná ako obchodný zástupca v spoločnosti L. R. K.. Q.. X.. R.Č.. Od 9/2020 do 8/2021 jej priemerný mesačný príjem bol 1123 Eur. Začala sama platiť inkaso, okrem toho platila internet, televíziu. Finančne jej naďalej podľa potreby vypomáhali rodičia. Otec matky je na dôchodku, matka pracuje ako obchodná zástupkyňa. Matka mesačne zaplatí za mobil asi 15 Eur. Maloletá I. v septembri 2020 nastúpila do prvého ročníka základnej školy. Navštevovala tanečný krúžok Grimmy, kde jej matka uhrádzala mesačne 18 Eur. Chodila na plávanie, kde jej matka uhrádzala 72 Eur mesačne. Mala problémy s trávením, matka jej zakupovala bezgluténovú stravu. Ostatné výdavky boli bežného charakteru. Maloletá navštevuje školskú družinu, kde matka platí 12 Eur mesačne. Matka
predložila kópiu vkladnej knižky maloletej z ktorej je zrejmé, že žiadna platba ako sporenie nikdy na túto vkladnú knižku maloletej neprišla. Matka predložila aj pokladničné doklady o zakupovaní popredných vecí pre maloletú.
13. Matka predložila listinný dôkaz z roku 2020 zo stránky Spoločnosti lekárov pre leteckú medicínu z ktorej je zrejmé, že ako nový člen je zapísaný aj otec. Taktiež poukázala na príjmy lekárov v Nemecku, ktoré sa pohybujú od asistenta lekára priemerne asi 60 000 Eur, po šéf lekára 450 000 Eur v hrubom ročne.
14. Otec si zobral právneho zástupcu a vzhľadom k tomu, že nepredložil listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v návrhu, súd opakovane vyzýval právneho zástupcu na predloženie všetkých listinných dôkazov, o ktoré otec opieral svoj návrh.
15. Zo správy z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prezídium Policajného zboru, Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce, národná ústredňa Interpol súd zistil, že otec do XX.XX.XXXX býval na adrese v bytovom dome, ktorý mala prenajatý O. U. Y..
16. Matka poukázala na to, že otec má medicínske vzdelanie, ktoré mu umožňuje nájsť si prácu lekára aj vzhľadom na jeho jazykové schopnosti, keďže ovláda jazyk arabský ako aj ruský, prípadne moldavský a nemecký. Naďalej sa na sociálnych sieťach prezentuje ako lekár, čo preukázala fotografiami. Matka poukázala na to, že otec nie je utečencom zo Sýrie v pravom slova zmysle, keďže v Nemecku žije viac ako 10 rokov a je štátnym občanom Spolkovej republiky Nemecku, ovláda jazyk a má vzdelanie. Poukázala aj na to, že otec je schopný uhrádzať výživné v danej výške vzhľadom na príjmy lekárov a životnú úroveň otca a jeho manželky. Taktiež poukázala na to, že v júni 2019 mu bolo vyplatené odstupné vo výške 13 667 Eur. Matka predložila fotografie zo sociálnych sieti z roku 2019, teda v čase kedy otec mal byť PN o tom, že otec sa naďalej prezentuje ako lekár, ako človek, ktorý posilňuje ako aj fotografie preukazujúce jeho darčeky pre manželku prípadne luxusné motorové vozidlá a hodinky. Právna zástupkyňa otca spochybnila dôkaznú váhu týchto fotografii, keďže poukázala na to, že fotografie mohli byť zhotovené v inom čase, mohlo ísť o spomienkové fotografie a podobne.
17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
28. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
29. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
30. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
31. V predmetnom konaní súd skúmal, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Ako bolo uvádzané, už pri prvom určení vyživovacej povinnosti, otec uvádzal, že má zdravotné problémy, že je nezamestnaný, že má ťažkosti sa zamestnať, prípadne často menil zamestnanie. Taktiež už v tom čase mal zdravotné problémy súvisiace s jeho chrbticou. Krajský súd konštatoval, že otec je akreditovaný lekár a často mení zamestnanie. V čase posledného rozhodovania o výživnom mal krajský súd za preukázané, že otec je nezamestnaný a poberá dávku v nezamestnanosti 900 Eur. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako päť rokov. Maloletá nastúpila na základnú školu a náklady na zabezpečenie jej potrieb sa značne zvýšili. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a taktiež aj krytie jej potrieb. Otec žiadnym spôsobom o dieťa nejaví záujem a je teda namieste, aby sa vyššou mierou podieľal aspoň na úhrade jej nákladov. Matka bola donedávna nezamestnaná a finančne ju museli podporovať jej rodičia. Otec tvrdil, že bol nezamestnaný prípadne PN, zároveň si v danom čase hľadal prácu, zvyšoval svoje vzdelanie ako lekár, bol zapísaný ako lekár v lekárskom združení, prezentoval sa ako lekár a ako nezamestnaný si zobral úver vo výške 90 000 Eur mimo iného na kúpu auta. Bolo to začiatkom roku 2020. Tento úver má splácať po viac ako 1 200 Eur. Otcom tvrdené výdavky ďaleko presahujú jeho tvrdené príjmy, čo mal súd preukázané priamo z vyjadrení otca. S poukazom k týmto skutočnostiam a vzhľadom k tomu, že otec bol ten, kto mal dostatočne preukázať zníženie svojho príjmu oproti predchádzajúcemu obdobiu, avšak tak neurobil, súd mal za to, že návrh nie je dôvodný. Otec má v súčasnosti vyšší príjem než ten z ktorého súd vychádzal pri prvom určení výživného. Schopnosti otca sú rovnaké resp. vyššie ak si zvýšil vzdelanie. Otec je jazykovo zdatný, so vzdelaním.
Súd poukazuje na to, že otec neplatil riadne výživné už v čase prvého určenia výživného. Otec nehradil tak bežné výživné a ani výživné na tvorbu úspor, ktoré doteraz uhrádzané nie je. Časť výživného uhradil až na základe trestného stíhania. Súd má za to, že aj podanie tohto návrhu je len účelové, zbaviť sa svojej povinnosti vo vzťahu k maloletej a tým aj trestného stíhania do budúcnosti. Je zrejmé, že otec naďalej žije v Nemecku, je schopný hradiť svoj život spolu s manželkou a čo sa týka dôvodov pre zníženie výživného, súd ich nemal dostatočne preukázané, resp. za relevantné, keďže súd ich mal na zreteli už pri určovaní prvého výživného a to skutočnosť, že otec mal rôzny príjem, často menil zamestnanie, v čase určovania prvého výživného bol aj nezamestnaný a taktiež mal aj zdravotné problémy, ktoré ale podľa súdu mohli súvisieť aj s tým, že navštevuje často posilňovňu a nevie odhadnúť svoje schopnosti. Dôvodom pre zníženie výživného, nie je podľa súdu ani to, že mu pribudla vyživovacia povinnosť. Súd vzhľadom k týmto skutočnostiam návrh ako nedôvodný zamietol. Čo sa týka návrhu na úpravu styku spôsobom ako žiadal otec, vzhľadom na praktický absentujúci vzťah medzi otcom a dieťaťom, skutočnosť, že obaja rozprávajú inou rečou, navzájom druhý jazyk neovládajú, by bolo nelogické a aj nevykonateľné, určiť takýto spôsob úpravy styku pokiaľ existujú takéto preukážky na oboch stranách. Súd nebráni otcovi, aby nadviazal vzťah s maloletou, ale prioritne osobným kontaktom a aby si našli doslova spoločnú reč. Pokiaľ sa tak stane nie je problém uskutočňovať kontakt otca s maloletou vzhľadom na vzdialenosť medzi nimi aj spôsobom o aký žiada otec na dobrovoľnej báze. Prioritne však ukladať povinnosť matke a maloletej takýmto spôsobom byť v kontakte s otcom sa súdu nejaví v záujme maloletej a preto aj v tejto časti návrh zamietol.
32. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
34. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).