Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23CoP-28-2022.pdf
PDF · 103.28 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/28/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. I. E., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky: N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Z. XX, právne zastúpená JUDr. Viliamom Valcerom, advokátom so sídlom Košice, Timonova 13, a z otca: M.. H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., C., U.. XX, právne zastúpený bnt attorneys-at-law, s.r.o., so sídlom Bratislava, Cintorínska 7, v konaní o zníženie výživného a o úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29P197/2019-488 zo dňa 19.05.2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného.
II. Mení rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na úpravu styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. Yasmin každú nedeľu v čase od 18.00 hod do 19.00 hod prostredníctvom počítačovej aplikácie Skype a matka je povinná maloletú Yasmin na styk s otcom riadne pripraviť a zabezpečiť maloletej Yasmin prístup k aplikácii Skype a do jedného dňa od právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť otcovi všetky údaje potrebné k nadviazaniu videohovoru s maloletou Yasmin.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že otec sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 14.8.2019 domáhal zníženia výživného z pôvodne stanovenej sumy 500 eur na sumu 200 eur, zároveň žiadal uložiť matke mal. I. povinnosť zabezpečiť audiovizuálny kontakt otca s maloletou prostredníctvom počítačovej aplikácie K. každú nedeľu v čase od 18.00 do 19.00 hod. Návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že od času určenia vyživovacej povinnosti došlo k výraznej zmene majetkových pomerov na jeho strane, už dva roky nie je objektívne schopný pracovať v zamestnaní, ktoré prináleží jeho vzdelaniu, teda v oblasti medicíny. Je nútený pracovať príležitostne na stavbe ako pomocná sila a jeho mesačný príjem je asi 1.440 eur, čo v čistom je 1.200 eur, pričom jeho náklady na bývanie sú 700 eur. Nie je možné brať ho ako nemeckého občana, keďže je utečencom zo K.. Jeho aktuálny príjem nepostačuje na krytie bežných výdavkov pre neho a pre jeho manželku, voči ktorej má vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti si na živobytie požičiava. Uviedol, že ma záujem o úpravu styku s maloletou, keďže zo strany matky nie možná žiadna komunikácia ani vo všeobecnej rovine. Snahy o kontakt s maloletou prostredníctvom internetu neboli úspešné. Matka s návrhom nesúhlasila, rovnako aj kolízny opatrovník.
2. Súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, pričom rodičia nikdy dlhodobo nebývali v spoločnej domácnosti. Posledná úprava výživného bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k 27P/233/2015-446 zo dňa 5.4.2017. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.11.2017 a týmto rozsudkom bolo určené bežné výživné na mal. I. vo výške 300 eur mesačne a 200 eur mesačne na tvorbu úspor. V tom čase matka žila s maloletou na Slovensku, otec žil v Nemecku a maloletú naposledy videl asi keď mala tri mesiace. Matka bývala s maloletou v byte svojich rodičov, poplatky spojené s bývaním a inkaso v sume 226 eur mesačne platili je rodičia. Matka nemala žiadne pôžičky ani poistky. Matka bola s maloletou na materskej dovolenke, od júna 2015 jej bol priznaný rodičovský príspevok, ktorý jej bol vyplácaný v sume 226 eur mesačne aj s rodinnými prídavkami. Otec v čase rozhodovania býval so svojim bratom, ktorý mu na nájom neprispieval. Mesačné výdavky otca na byt boli 993 eur, na garáž 120 eur za osobné motorové vozidlo značky C., platil splátku 660 eur mesačne. Nevlastnil žiadne nehnuteľnosti a nemal žiadne úspory. Motorové vozidlo si zakúpil za sumu 17.000 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemal, finančne podporoval svojich rodičov v K.. Nebol v kontakte s matkou ani s maloletou kvôli tomu, že bol pracovne zaneprázdnený. Mal problémy s chrbticou, chodil na fyzioterapiu kde platil poplatok 20 eur štvrťročne. Od 1.10.2016 pracoval ako lekár na plastickej klinike ako terapeut chrbtice. Jeho príjem bol okolo 5.000 eur v hrubom. V čase rozhodovania od septembra 2016 bol otec registrovaný ako nezamestnaný a jeho príjem mal byť 1.400 eur, neskôr krátený na sumu 800 eur mesačne.
3. Otec vo svojom návrhu tvrdil, že už dva roky objektívne nie je schopný zamestnať sa ako lekár v H., teda od roku 2017. K samotnému návrhu však priložil doklad o jeho práci E. C. za jún 2019, kedy jeho príjem bol 1 445,92 Eur. Podľa pracovnej zmluvy z 27. marca 2019, mal mať odmenu vo výške 2 500 Eur brutto. Otec predložil výpoveď z pracovnej zmluvy ku dňu 31.08.2019, pričom otec dostal výpoveď počas trvania skúšobnej doby. Otec predložil niekoľko e-mailových správ z ktorých malo byť preukázané, že prácu si hľadá, avšak je neúspešný. Tvrdil, že od augusta 2019 poberal nemocenské dávky vo výške 1 500 Eur do apríla 2020 a od mája 2020 mal príjem 2 000 Eur do augusta 2020 na základe pracovnej zmluvy a v septembri poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 1 407,70 Eur. Zároveň uviedol svoje výdavky a to splátka úveru B. vo výške 1 229,35 Eur, ktorý si bral v apríli 2020, teda v čase keď bol PN, úver zobral vo výške 90 000 Eur, ktorý mal splatiť do siedmych rokov, teda do 30.03.2027 a to na kúpu osobného motorového vozidla, úhradu záväzkov v R. a. s. a podľa právneho zástupcu otca aj na štúdium. Ďalšie výdavky - splátka úveru v S. 500 Eur, hygienické potreby, strava, oblečenie preňho a pre manželku 500 Eur, nájomné vrátane energii 1 000 Eur, cestovné náklady 170 Eur a výživné 500 Eur, ktoré neplatí. Tieto výdavky otec uviedol sám na č. l. 141. Otec si prácu hľadal podľa predložených e-mailov aj v januári až apríl 2020, kedy bol oficiálne na PN. Z nájomnej zmluvy, ktorú otec predložil súd zistil, že za nájomné platí 878 Eur, pričom nájomnú zmluvu uzatvoril v novembri 2019. Podľa výpisu z účtu za nájom v súčasnosti platí 964 Eur, plyn 76 Eur, elektrina 91 Eur. Podľa dokladu, ktorý otec predložil mal poberať aj dávku v nezamestnanosti a to od 01.09.2019 do 01.09.2021 vo výške asi 1 400 Eur mesačne. Podľa dokladu, ktorý otec predložil poberal nemocenské dávky od 01.01.2019 do 30.04.2019. Doklad je z februára 2020, pričom otec vo svojom vyjadrení uvádzal, že nemocenské dávky poberal do apríla 2020. V marci 2022 mal otec PN vo výške 1700 Eur. Otec je ženatý, a narodilo sa mu ďalšie dieťa dňa 13.8.2021.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil a uviedol, že skúmal, či došlo takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Už pri prvom určení vyživovacej povinnosti mal otec zdravotné problémy, uvádzal, že je nezamestnaný, má ťažkosti sa zamestnávať, prípadne často menil zamestnanie. Krajský súd konštatoval, že otec je akreditovaný lekár a často mení zamestnanie. V čase posledného rozhodovania o výživnom mal odvolací súd za preukázané, že otec je nezamestnaný a poberá dávku v nezamestnanosti 900 eur. (V čase rozhodovania o aktuálnom návrhu otca) od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 5 rokov, maloletá nastúpila na základnú školu a náklady na zabezpečenie jej potrieb sa značne zvýšili. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a taktiež krytie jej potrieb. Otec žiadnym spôsobom o dieťa nejaví záujem. Je teda namieste, aby sa vyššou mierou podieľal aspoň na úhrade jej nákladov. Otec tvrdil, že bol nezamestnaný, prípadne práceneschopný, zároveň si v danom čase hľadal prácu, zvyšoval svoje vzdelanie ako lekár, bol zapísaný ako lekár v lekárskom združení, prezentoval sa ako lekár a ako nezamestnaný si zobral úver vo výške 90.000 eur, okre iného na kúpu auta. Toto bolo začiatkom roka 2020. Tento úver ma splácať po viac ako 1.200 eur. Otcom tvrdené výdavky ďaleko presahujú jeho tvrdené príjmy. Súd uviedol, že návrh nie je dôvodný, pretože to bol otec, ktorý mal dostatočne preukázať zníženie svojho príjmu oproti predchádzajúcemu obdobiu. Otec ma v súčasnosti vyšší príjem než ten, z ktorého súd vychádzal pri prvom určení výživného.
Schopnosti otca sú rovnaké, resp. vyššie, ak si zvýšil vzdelanie. Otec je jazykovo zdatný so vzdelaním. Otec neplatil riadne výživné už v čase prvého určenia výživného. Časť výživného uhradil až na základe trestného stíhania. Podanie návrhu je podľa názoru súdu len účelové s úmyslom zbaviť sa svojej povinnosti vo vzťahu k maloletej a tým aj trestného stíhania. Je zrejme, že otec naďalej žije v H., je schopný hradiť svoj život spolu s manželku. Súd nemal dostatočne preukázané dôvody na zníženie výživného, keďže súd už pri určovaní prvého výživného vychádzal z toho, že otec mal rôzny príjem, často menil zamestnania v čase určovania prvého výživného bol aj nezamestnaný a taktiež mal aj zdravotné problémy. Dôvodom pre zníženie výživného nie je podľa súdu ani to, že mu pribudla vyživovaciu povinnosť. Z týchto dôvodov súd zamietol návrh na zníženie výživného.
5. Čo sa týka návrhu na úpravu styku, spôsobom akým to žiadal otec, vzhľadom na prakticky absentujúci vzťah medzi otcom a dieťaťom, na skutočnosť, že obaja rozprávajú inou rečou a druhý jazyk neovládajú, by bolo nelogické a nevykonateľné určiť takýto spôsob úpravy styku, pokiaľ existujú takéto prekážky na oboch stranách. Súd nebráni otcovi, aby nadviazal vzťah s maloletou, ale prioritne osobným kontaktom, aby si našli doslova spoločnú reč. Pokiaľ sa tak stane, nie je problém uskutočňovať kontakt otca s maloletou aj spôsobom, o aký žiada otec na dobrovoľnej báze. Prioritne však ukladať povinnosť matke a maloletej takýmto spôsobom byť v kontakte s otcom sa súdu nejaví v záujme maloletej, a preto návrh v tejto časti zamietol.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 52 CMP.
7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že vyjadrenia matky o predchádzajúcich príjmoch a výdavkoch v období, v ktorom spolu s otcom žili v H., teda približne v rokoch 2013 - 2014, sú jednak vo vzťahu k návrhu otca na zníženie výživného irelevantné, a navyše nezodpovedajú pravde. Obdobné vyjadrenia o výške príjmov uvádzala matka už v prvom konaní, a ich dôsledkom bola kontrola otca príslušnými orgánmi v H., ktoré potvrdili vyjadrenia a dôkazy otca o jeho príjmoch, teda že jeho príjmy v rokoch predchádzajúcich k prvému určeniu výživného dosahovali výšku cca 2.500,- eur. Súd nesprávne v odseku 8 uvádza, že otec od 01.10.2016 pracoval ako lekár, terapeut chrbtice, keď prihliadal na okolnosť niekoľko rokov pred podaním návrhu na zníženie výživného. Práve zmena okolností a možností otca sa zamestnať, bola dôvodom na podanie návrhu na zníženie výživného. Ak súd vychádzal pri posudzovaní aktuálnych možností otca uhrádzať výživné určené rozsudkom v roku 2017 jednak z vyjadrení matky, ktoré nezodpovedajú pravde, a z okolností a možností z rokov 2014, 2015 a 2016, potom nedostatočne zistil skutkový stav, tým, že neprihliadol na predložené dôkazy preukazujúce výšku príjmov otca, teda aktuálne finančné možnosti otca. Podľa pracovnej zmluvy, ktorú otec predložil brutto mzda bola v pracovnej zmluve 2.500,- eur, a jeho príjem bol 1.445,92 eur v čistom. Toto uviedol súd v rozsudku a otcovi nie je zrejmé, aké skutočnosti má toto konštatovanie preukazovať. Právny zástupca predložil súdu potvrdenie zdravotnej poisťovne, ktoré potvrdzuje, že od 01.01.2019 do 31.04.2019 otec poberal nemocenské dávky. V skutočnosti sa toto potvrdenie týkalo príjmov za daný rok, a otec poberal nemocenské dávky od 07.05.2018 do 31.04.2019. Ďalej súd konštatuje, že otec predložil súdu potvrdenie, že od 9/2019 (teda po ukončení svojho zamestnaneckého pomeru) do 9/2021 poberal dávku v nezamestnanosti cca vo výške 1.400,- eur. Otec teda súdu riadne preukázal svoje príjmy od 07.05.2018 do rozhodnutia vo veci samej a súd mohol získať prehľad o aktuálnych príjmoch otca, ktoré z ďaleka nedosahovali sumy, ktoré otec zarábal v období rozhodovania o výživnom, teda v roku 2017. Súd nezohľadnil pokles príjmov otca oproti obdobiu prvého rozhodnutia v dôsledku takto vykonávaných dôkazov dospel k záveru, že otcove príjmy sú v dostatočnej výške, aby uhrádzal stanovené výživné. Súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal ďalšou vyživovacou povinnosťou otca, teda povinnosť starať sa o maloletého B.. Ak by obidve deti otca mali mať rovnakú životnú úroveň, aj B. by mal nárok na výživné vo výške 500,- eur spolu, čo je pri súčasnej zdravotnej situácií otca nereálne. Súd neprimeraným spôsobom uprednostnil potreby jedného maloletého dieťaťa pred potrebou druhého dieťaťa. Súd uvádza, že matka predložila listinný dôkaz z roku 2020 zo stránky spoločnosti lekárov pre leteckú medicínu, z ktorej je zrejmé, že ako nový člen je zapísaný otec. Právny zástupca poukázal na to, že nie je zrejmé čo preukazuje tento listinný dôkaz. Právny zástupca v konaní uviedol, že otec je členom uvedenej spoločnosti, pričom ide o bezplatné a neplatené členstvo. Súd uvádzal, že matka poukázala na príjmy asistenta lekára, ktoré môže byť v H. až 60.000,- eur. Ani odhad matky o príjmoch asistentov lekárov nezodpovedá skutočnosti, čo by súd pri riadnom dokazovaní mohol zistiť. Súd uvádza, že otcovi bolo vyplatené v júni 2019 odstupné
13.667,- eur. V konaní sa otec vyjadril tak, že toto odstupné nebolo vyplatené jemu, ale právnikovi, ktorému otec dieťaťa dlhoval peniaze za jeho činnosť. Nie je zrejmé, prečo sud uvádza konštatovanie matky o vyplatenie odstupného v odôvodnení rozhodnutia, ako by konštatoval, že táto suma bola otcovi vyplatená bez prihliadnutia na vyjadrenia otca v tejto súvislosti. Súd odôvodňuje svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zníženie výživného aj fotografiami, pričom ide o fotografie z roku 2019, teda z času, kedy bol otec práceneschopný. Právny zástupca opakovane uvádzal, že ide o staré fotografie z obdobia rokov 2016 - 2017. Na fotografiách nie je uvedený dátum ani rok. Súd prijal tvrdenie matky, že otec sa aj počas práceneschopnosti prezentuje luxusným životom, prezentuje sa ako lekár, prezentuje sa darčekmi pre manželku. Súd ani len zmienkou nespochybnil, že by fotografie mohli byť staršie ako tvrdí matka. Právny zástupca otca kladie otázku, prečo súd nevzal do úvahy aj vyjadrenia právneho zástupcu otca, že ide o staršie fotografie a ako súd dospel k záveru, že ide o fotografie z roku 2019. Súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď sa spoľahol na jednostranné vyjadrenie matky, a nezobral do úvahy zmenu pomerov na strane otca, ktoré boli dôsledkom jeho zdravotných ťažkostí. Súd dokonca zašiel tak ďaleko, že vyslovil domnienku, že navrhovateľ si zranenie otca privodil sám aj nadmerným cvičením. Takáto domnienka neprináleží do kompetencií súdu. Súd nezobral do úvahy predložené výpisy z účtu a potvrdenia o poberaní nemocenských dávok, a práve naopak vyjadril sa, že otec má v súčasnosti vyšší príjem ako ten, z ktorého súd vychádzal pri prvom zisťovaní výživného, a teda dôvody na zníženie výživného nemá súd za dostatočne relevantné. Nie je zrejmé na základe akých skutočností súd dospel k záveru, že príjmy otca sú vyššie ako v čase prvého rozhodovania o určení výživného. Príjmy otca a jeho preukázateľné výdavky preukazujú, že otec len s námahou zabezpečuje základné potreby svoje a svojej rodiny, manželky a 9 mesačného syna v H.. Aj pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov sa javí hodnotenie súdu v tomto prípade tendenčné. Z odôvodnenia je zrejmé, že súd svoje rozhodnutie vo veci zníženia výživného opiera výlučne o vyjadrenia a dôkazy predložené matkou, ktorých tendenčnosť je nepopierateľná. Súd nehodnotil matkou predložené dôkazy s ohľadom na dôkazy a informácie predložené otcom, respektíve s ohľadom na všeobecne známe skutočnosti, či informácie, ktoré možno získať od tretích osôb.
8. V odvolaní ďalej uviedol, že súd dospel k záveru, že vzhľadom na absentujúci vzťah otca a dcéry, a rečovú bariéru by bolo nelogické a nevykonateľné upraviť styk otca s dcérou a určiť spôsob úpravy styku. Takéto rozhodnutie porušuje základné právo a povinnosti dieťaťa ako aj rodiča. Otec mnohokrát žiadal matku aspoň o základné informácie o svojej dcére. Fotografiu, informáciu o zdravotnom stave. Práve kontakt cez K., či Y. je v súčasnosti stále častejším spôsobom výkonu styku v prípadoch, keď sa rodič a dieťa nachádzajú v iných štátoch a ich osobný kontakt nie je možný. Súd uvádza, že otec by mal nadviazať predovšetkým osobný vzťah s dcérou. Právny zástupca konštatuje, že práve v prípade, že osobný vzťah nie je pre vzdialenosť možný, mal by súd prihliadnuť predovšetkým na práva a právom chránené záujmy dieťaťa a otca, a upraviť styk aj takouto neštandardnou formou. Pokiaľ ide o argument súdu, že takéto rozhodnutie je nevykonateľné, právny zástupca uviedol, že zastupoval v iných prípadoch rodičov, kde bol styk upravený aj prostredníctvom elektronických prostriedkov. Je idealistické si myslieť, že ak by otec bez úpravy styku navštívil K. a chcel by sa stretnúť so svojou dcérou, matka by mu takýto styk umožnila, respektíve by bol možný bez predchádzajúceho občasného videnia sa prostredníctvom obrazovky. Poukázal na to, že matka opomenula uviesť, že otcova slovenčina je na úrovni, ktorej je schopný viesť základnú konverzáciu s maloletým dieťaťom, a teda jazyková bariéra nie je takou bariérou ako ju matka prezentuje. Súd svojim rozhodnutím úplne znemožnil otcovi nie len styk s dieťaťom, ale aj akékoľvek informácie o dcére, ktoré nedostáva už niekoľko rokov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na zníženie výživného vyhovie.
9. Vo vyjadrení k odvolaniu matka navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
10. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktorému predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je čiastočne vo výroku vecne správne, a odvolanie otca je čiastočne dôvodné.
11. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny vo výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného. Skutkové závery súdu prvej inštancie o tom, že otec nepreukázal zníženie svojho príjmu oproti času predchádzajúcej úpravy, sú vecne správne. Zníženie súdom určeného výživného pre zmenu pomerov na strane povinnej osoby je možné, povinná osoba však musí preukázať, že došlo k
významnej zmene pomerov. Ako to uviedol súd prvej inštancie, pomery otca sa oproti času vydania predchádzajúceho rozhodnutia významne nezmenili.
12. Za dôležité považuje odvolací súd to, že pri určení výživného súd vychádza nielen z reálneho príjmu rodiča povinného výživou, ale najmä jeho možností (§ 62 ods. 2 a § 75 Zákona o rodine, R 27/1970). V danom prípade je nesporné, že otec má vzdelanie lekára a spĺňa všetky podmienky na to, aby v H. vykonával prácu lekára. Zo spisu nevyplýva žiaden dôvod (tvrdený otcom alebo zistený súdom), pre ktorý otec nemôže v súčasnosti pracovať ako lekár. Pri všeobecne známom nedostatku lekárov v strednej a západnej G. sa odvolaciemu súdu javí ako takmer vylúčené, aby si otec nemohol nájsť v H. zamestnanie ako lekár, najmä keď už prácu lekára v H. vykonával a dosahoval príjem viac ako 2.500,- Eur mesačne (čo vyplýva z predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom). Pokiaľ by otec skutočne bol v situácií, že jeho príjem sotva postačí na krytie základných životných potrieb, nebolo správne za úver vo výške 90.000,- eur kupovať si auto, a uprednostniť splácanie auta pred vyživovacou povinnosťou k svojej rodine a k svojim dvom maloletým deťom. Otec je podľa názoru odvolacie súdu schopný dosahovať príjem mesačne 2.500,-Eur, teda rovnaký príjem ako dosahoval predtým ako lekár (aj keď lekár v H. má možnosť dosahovať aj výrazne vyšší príjem), a z takéhoto príjmu môže platiť výživné na mal. I. vo výške 500,-Eur mesačne aj potom, ako sa mu narodilo ďalšie dieťa.
13. Odvolací súd nebral do úvahy pri rozhodovaní to, ako sa otec prezentuje na sociálnych sieťach, vychádzal najmä z jeho možností a preukázaného skutkového stavu.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.
15. Odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na úpravu styku je dôvodné. Právo styku s dieťaťom zásadne patrí každému rodičovi (§ 25 a § 36 Zákona o rodine). Je nepochybné, že otec prejavuje záujem o styk so svojou dcérou - mal. I.. V konaní nebolo preukázané, že existujú dôvody na zákaz styku otca s mal. I. alebo že styk otca s mal. I. nie je v záujme maloletej. Vzhľadom na skutočnosť, že otec žije v H. a dcéra na K., nie je reálne osobné stretnutie a odvolací súd nevidí dôvod, aby bolo otcovi umožnené realizovať styk aspoň takýmto spôsobom, teda cez aplikáciu K.. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v tejto časti, a upravil styk otca s maloletou I. prostredníctvom aplikácie K.. Rozhodnutie jednak upravuje rozsah styku otca s maloletou I. a ukladá matke zodpovedajúce povinnosti smerujúce k tomu, aby maloletej I. a otcovi boli vytvorené všetky podmienky na úspešné technické spojenie prostredníctvom aplikácie K..
16. Keďže odvolací súd čiastočne zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol aj o náhrade trov celého konania. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, pretože nezistil dôvody na aplikáciu iného ustanovenia CMP, ktoré by umožňovalo trovy konania priznať.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.