Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/154/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. E. F., zastúpená splnomocnencom G. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, D. E. F., proti žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov, Koceľova 18, 20, 22, so sídlom Koceľova 18, Spišská Nová Ves, IČO: 355 236 71, zastúpený advokátkou JUDr. Ľubomíra Bašistová Virová, so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves v konaní o zaplatenie 500 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22. júna 2021, č.k. -175

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 500 € a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vychádzal zo žaloby, ktorou žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu nákladov vynaložených za vypracovanie znaleckého posudku č. 2 zo dňa 23.1.2020 znalcom H. I. F., J., o príčinách vlhkosti v byte žalobkyne č. 38 na 1. poschodí bytového domu C. XX,XX,XX v D. E. F.. Žalobkyňa poukázala na uznesenie žalovaného zo dňa 15.5.2019 č. 6/190515/9, ktorým bolo odsúhlasené preplatenie nákladov znaleckého posudku v prípade, ak bude zistené, že príčinou zvýšenej vlhkosti jej bytu a vzniku plesní nie je spôsob jeho užívania žalobkyňou a v ňom bývajúcich osôb, ale havarijný stav bytového domu. Podľa záverov znaleckého posudku je byt využívaný štandardným spôsobom, a príčinou problémov s vlhkosťou a plesňami je situovanie bytu v bytovom dome, konštrukcia bytového domu, päta vonkajšieho obvodového muriva, kde sa vytvára tepelný most, a dochádza k zrážaniu vlhkosti, preto žalobkyňa považovala za splnené podmienky na preplatenie vynaložených nákladov vo výške 500 €, o úhrade ktorých predložila pokladničné doklady.

Súd zohľadnil obranu žalovaného, že v reakcii na požiadavky žalobkyne v liste zo dňa 30.1.2019 poukázal na dôvody vlhnutia stien a vzniku plesní v dôsledku tepelných mostov, ako aj na spôsob riešenia tohto stavu realizáciou komplexného zateplenia obvodového plášťa, čo bolo v podstate potvrdené aj vyjadrením znalca, ktorý rovnako ako žalovaný navrhoval vykonať zateplenie bytového domu, ktoré žalobkyňa opakovane a dlhodobo odmietala. Za daných okolností preto žalovaný nepovažoval za opodstatnenú úhradu nákladov za znalecký posudok.

Súd vychádzal z nespornej skutočnosti, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti bytu č. XX na 1. poschodí bytového domu na C. K. L. XX, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. D. E. F. pod B 27, a správu bytového domu, v ktorom je byt žalobkyne vykonáva žalovaný. Z písomnej korešpondencie mal zistené, že listom z 19.1.2017 žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne upozorňovala žalovaného na pleseň v byte, žiadala o zateplenie pivničných stropov z dôvodov, že tieto sa nevykurujú, opakovane o riešenie situácie žiadala listom z 29.1.2019. Žalovaný v liste zo dňa 8.12.2019 odpovedal, že pokiaľ sa znaleckým posudkom preukáže, že vlhkosť a pleseň v byte spôsobujú poruchy domu, spoločenstvo poskytne súčinnosť pri odstraňovaní, v prvom rade je však potrebné riešiť problém v byte. Zo správy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Spišská Nová Ves zo šetrenia zo 4.4.2019 mu vyplynulo, že mikroklimatické podmienky v byte žalobkyne nie sú v súlade s platnou legislatívou, bolo odporučené vypracovať znalecký posudok na zistenie príčin zvýšenej vlhkosti v byte a na základe uvedeného prijať riešenie. Obsahom uznesenia č. 6/190515/9 zo dňa 15.5.2019, prijatého na zasadnutí Spoločenstva vlastníkov bytov C. XX, XX, XX, dňa 15.5.2019 mal preukázané, že bolo odsúhlasené vlastníkmi bytov preplatenie nákladov znaleckého posudku žalobkyni pod podmienkou, že bude vyhotovený certifikovanou spoločnosťou so skúsenosťami takéto posudky vydávať, ktorého vyhľadá a osloví žalobkyňa, a ktorý jednoznačne preukáže na základe relevantných meraní, že plesne, ktoré sa tvoria v byte užívanom žalobkyňou, súvisia s havarijným stavom bytového domu (vlhnutie stien zatekaním), a nie s tvorbou nadmernej vlhkosti spôsobenej užívaním bytu. Na základe požiadavky žalobkyne znalec H. I. F., J. z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, projektovanie v stavebníctve, statika stavieb, spracoval odborný posudok dňa 23.1.2020 podľa stavu k 11.1.2020 k času vykonania ohliadky bytu žalobkyne so záverom, že neboli zistené okolnosti, či činnosti, ktorými by sa byt žalobkyne využíval neštandardným spôsobom. Znalec konštatoval, že byt o ploche 51,04 m2 je obývaný piatimi osobami, ktorí svojou bežnou, nevyhnutnou činnosťou môžu významne ovplyvniť vlhkosť v byte, problémom je však samotný byt a jeho situovanie, keďže ide o prízemný byt bez balkóna nad suterénom, pozdĺž krajnej obvodovej steny, problémom je tiež konštrukcia bytového domu s tým, že všetky konštrukčné systémy z roku 1961, v ktorom bol postavený bytový dom, majú systémové poruchy, osobitne v prípade bytu žalobkyne je problematická päta vonkajšieho obvodového muriva, kde sa vytvára tepelný most, preto bolo odporučené znalcom na riešenie príčin vlhkosti a plesní v byte žalobkyne zateplenie celého bytového domu. Z výpovedí svedkyne M. a L. N. súdu vyplynulo, že problém s vlhkosťou v byte žalobkyne bol dlhodobý, že žalovaný odsúhlasil preplatenie odmeny znalca, ak príčinou stavu v byte žalobkyne bude čisto technický stav bytového domu, že žalobkyňa namietala zatepľovanie domu z dôvodu existencie viacerých možných príčin vzniku vlhkosti v byte. Člen rady žalovaného, svedok C. vypovedal, že žalobkyňa nechcela prijať odporúčania, aby sa v byte viac vetralo s prihliadnutím na počet žijúcich osôb a jeho rozlohu, pričom žalovaný zastával názor, že vlhkosť v byte je chybou bytu, nie bytovky a bytový dom je potrebné zatepliť.

Súd v konaní aplikoval , ,, zák. č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej zák. č. 182/93 Z.z.) a , o výklade prejavu vôle. Zohľadňujúc zásady výkladu prejavu vôle, gramatický význam pojmov, logickú nadväznosť, systematické zaradenie pojmov, skutočnú vôľu strán v čase prejavenia vôle, berúc na zreteľ, že interpretácia obsahu právneho úkonu nie je nahradením, či zmenou už urobených prejavov vôle konštatoval, že obsahu uznesenia č. 6/190515/9 zo dňa 15.5.2019 zodpovedá prejav vôle žalovaného, že preplatí žalobkyni náklady za vyhotovenie posudku, ak sa preukáže, že za plesne a vlhkosť v byte žalobkyne môže havarijný stav bytového domu. Pokiaľ bolo aj v zátvorke uvedené „vlhnutie stien zatekaním“, konštatoval, že išlo len o jeden z možných spôsobov, ktoré môže havarijný stav bytového domu spôsobiť. Vychádzajúc z písomnej korešpondencie mal preukázané, že žalovaný prenášal zodpovednosť za vlhkosť v byte na samotných vlastníkov bytov. Poukázal na to, že žalovaný v liste z 30.8.2019 uviedol, že nebola zistená vlhkosť zvislých konštrukcií v častiach bytového domu pod bytom žalobkyne a vyjadril názor, že vlhkosť je spôsobená kondenzáciou pary produkovanou užívateľmi bytu. Súd uzavrel, že žalovaný od počiatku neuznával ako výlučnú príčinu vlhkosti v byte žalobkyne technický stav bytového domu, čo však bolo potvrdené obsahom znaleckého posudku č. 2 znalca H. F.. Pokiaľ aj znalec poukázal na skutočnosť, že na vlhkosti v byte sa podieľa aj bežná obvyklá činnosť, akou je varenie, či sprchovanie, nejde o zásadnú príčinu vzniku plesní a vlhkosti v byte, keďže ide o bežnú a nevyhnutnú činnosť. Pretože príčiny súvisiace s vlhkosťou i plesňami v byte žalobkyne nespočívajú v konaní samotnej žalobkyne, ale v technickom stave bytového domu, žalovanému vznikla v zmysle

platného uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov, ktorým je viazaný v súlade s § 14, 14a zák.č. 182/93 Z.z., povinnosť preplatiť náklady na vyhotovenie znaleckého posudku. Majúc za nesporný rozsah výdavkov spojených s podaním znaleckého posudku zadaného žalobkyňou vo výške 500 €, uložil žalovanému povinnosť na ich zaplatenie.

O náhrade trov konania rozhodol podľa zásady zodpovednosti za procesný výsledok konania v súlade s , priznajúc plne procesne úspešnej žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu proti neúspešnému žalovanému.

Predmetný rozsudok napadol odvolaním žalobca, podľa obsahu odvolania z dôvodov vymedzených , pre nesprávnosť skutkových zistení a nesprávne právne posúdenie veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. S odkazom na korešpondenciu sporových strán zastával názor, že žalobkyňa konzistentne tvrdila, že dôvodom vlhnutia a vzniku plesní v jej byte je vlhnutie a zatekanie obvodových múrov bytového domu, neskôr ako dôvod zatekania špecifikovala poruchu odkvapovej rúry, nemyslela teda akúkoľvek poruchu bytového domu, keď už v liste z 11.2.2019 žalovaný uviedol, že dôvodom vlhnutia a vzniku plesní v byte žalobkyne sú tzv. tepelné mosty, ktorých odstránenie je riešené komplexným zateplením obvodového plášťa bytového domu. Voči zatepleniu sa žalobkyňa bránila tým, že pokiaľ sa nebude žalovaný zaoberať jej problémami, odvolá sa aj voči prípadnému stavebnému povoleniu týkajúceho sa zateplenia bytového domu, trvala na tom, že príčinou je porucha odkvapovej rúry a domáhala sa vypracovania znaleckého posudku na účely zistenia presnej príčiny vzniku nadmernej vlhkosti v jej byte, teda celkom iných príčin, než vznik tepelných mostov, na ktoré upozorňoval žalovaný, a ktoré chcel riešiť zateplením bytového domu. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval náklady spojené so znaleckým dokazovaním za neúčelné a nadbytočné, nezodpovedajúce ani obsahu uznesenia žalovaného, z ktorého odvodzovala žalobkyňa nárok na plnenie. Poukázal na to, že na schôdzi žalovaného 15.5.2019 predsedníčka žalovaného informovala, že steny pod bytom žalobkyne, ani v pivničných priestoroch, či na stenách vo vonkajšej časti bytového domu nevykazujú známky zatekania, či vlhkosti, nemôžu byť preto pôvodcom plesní v byte žalobkyne, a teda, že vlhnutie a zatekanie obvodových stien bytového domu nesúvisí so stavom bytu žalobkyne. Nejednalo sa o vyjadrenie ku akémukoľvek inému havarijnému stavu bytového domu. Žalovaný považoval za mylné, aby v uznesení uvedené slovné spojenie „vlhnutie stien zatekaním“ bolo považované len za jeden z možných spôsobov, ktoré sú v príčinnej súvislosti s havarijným stavom bytového domu. Tvrdil, že išlo o špecifický a žalobkyňou tvrdený dôvod vlhnutia a plesní v jej byte, ku ktorému sa malo vykonať znalecké dokazovanie. Podľa názoru žalovaného výklad súdu viedol k absurdnému záveru, že jeho vôľa smerovala k predplateniu akýchkoľvek nákladov na znalecké dokazovanie, aj keď toto skonštatuje iný, než žalobkyňou tvrdený dôvod havarijného stavu. Žalovaný tiež zastával názor, že pokiaľ znalec skonštatoval, že byt sa užíva štandardným spôsobom a nezistil činnosť majúcu povahu neštandardného správania sa v príčinnej súvislosti s vlhkosťou v byte, išlo o okolnosť, na ktorú nevykonal šetrenie a meranie, ktorá skutočnosť nebola skôr namietaná z dôvodu, že nebolo znaleckým posudkom preukázané, aby za vlhnutie a vznik plesní v byte žalobkyne mohol havarijný stav bytového domu spôsobený v dôsledku vlhnutia obvodových stien bytového domu zatekaním, ako to tvrdila žalobkyňa. Žalovaný vychádzal z názoru, že nárok na preplatenie znaleckého posudku mohol existovať len v prípade, ak posudok bol vyhotovený certifikovanou spoločnosťou s oprávnením a skúsenosťami na takéto posudky, ak sa jednoznačne preukáže, že za plesne v byte žalobkyne môže havarijný stav bytového domu – vlhnutie stien zatekaním, a že príčinou plesní nie je tvorba nadmernej vlhkosti spôsobená užívaním bytu, pričom nebolo preukázané, aby za plesne v byte žalobkyne mohlo vlhnutie stien zatekaním. Vyhovenie návrhu žalobkyne nenapĺňalo podľa stanoviska žalovaného ani princípy spravodlivého usporiadania vzájomných pomerov sporových strán, keď v zmysle stanoviska súdu žalovaný bol povinný preplatiť náklady aj v prípade, ak by znalec došiel k záveru, ktorý žalovaný už pred podaním znaleckého posudku za príčinu vlhnutia bytu označil, a to je vznik tepelných mostov, ktorého riešenie navrhol, a to je zateplenie obvodových stien bytového domu, s ktorým ale žalobkyňa nesúhlasila tvrdiac, že bude podávať námietky voči stavebnému povoleniu.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovala rozsudok ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že žalovaný vykladá veci výlučne vo svoj prospech bez ohľadu na zásady spravodlivosti a rovnosti strán. Zdôraznila, že celý spor ohľadne tvorby plesní a vlhkosti v jej byte vychádzal z názoru žalovaného,

že toto je spôsobené nesprávnym užívaním bytu žalobkyňou, zatiaľ čo žalobkyňa zastávala názor, že uvedené sa deje z dôvodu systémovej poruchy, na ktorú ona nemá žiaden vplyv. Uviedla, že sa snažila riešiť problém v byte zakúpením sušičky prádla, elektrického ohrievača, vlhkomeru, častým vetraním, protiplesňovými nátermi. Keď žalovaný odmietol situáciu riadne a včas riešiť, bolo schválené uznesenie o preplatení posudku pod podmienkou, že bude vyhotovený certifikovanou spoločnosťou preukazujúcou, že za plesne, ktoré sa tvoria v byte môže havarijný stav bytového domu. Bez ohľadu na dôvody a príčiny tohto havarijného stavu nikto zo svedkov nepotvrdil, aby preplatenie odborného posudku malo byť viazané konkrétne na preukázanie vlhnutia stien zatekaním, ako jednej z možností príčin vlhkosti. Samotná porucha bytového domu, ktorá vytvára tepelný most spôsobuje, že na chladnejšom povrchu sa zráža vlhkosť ovzdušia, kondenzuje sa tam voda, ktorá narúša časom izoláciu, cez póry zateká do obydlia, vsiaka do obvodových stien, spôsobuje vlhkosť, teda zo širšieho pohľadu pôsobenie tepelných mostov spôsobuje aj vlhnutie stien sekundárnym zatekaním.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok súdu je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. mája 2022 v pojednávacej miestnosti č. dv. 220, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s , .

Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv, ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

Základom odvolacích námietok žalovaného sú skutkové tvrdenia, s ktorými sa vysporiadal už súd prvej inštancie vo svojom rozsudku. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že z písomnej korešpondencie sporových strán a z výpovedí v konaní vypočutých svedkov vyplýva, že žalovaný zastával názor, že príčinou vlhkosti a vzniku plesní v byte žalobkyne je spôsob užívania bytu žalobkyňou, ktorá skutočnosť bola vyvrátená obsahom znaleckého posudku č. 2 zo dňa 23.1.2020 znalca H. I. F.. Dlhodobý problém v byte žalobkyne sa žalovaný zdráhal riešiť, o čom svedčí aj písomná korešpondencia, ako je obsahom súdneho spisu, keď v roku 2014 žalovaný zdôraznil potrebu funkčného odsávania pár z kuchyne, kúpeľne, dostatočné vetranie, čomu na schôdzi zo dňa 15.5.2019 zodpovedal záznam vyjadrení vlastníkov bytov, že žalobkyni bolo navrhnuté, aby svoje tvrdenia, že za tvorbu plesní v jej byte zodpovedá havarijný stav bytového domu (jeho zatekanie), dala sama posúdiť certifikovanou firmou, kto je zodpovedný za vznik plesní v byte. Na to bolo schválené uznesenie vlastníkmi bytového domu v znení: „Vlastníci bytov hlasovaním odsúhlasili preplatenie posudku pod podmienkou, že bude vyhotovený certifikovanou spoločnosťou s oprávnením a skúsenosťami na takéto posudky vydávať, ktorú vyhľadá a osloví pani B., a ktorý jednoznačne preukáže na základe relevantných meraní, že za plesne, ktoré sa tvoria v byte užívanom pani B. môže havarijný stav bytového domu (vlhnutie stien zatekaním) a nie tvorba nadmernej vlhkosti spôsobená užívaním bytu“.

Pri skúmaní existencie vôle a jej prejavu na základe objektívnych skutočností, teda okolností, za ktorých vôľa bola prejavená, sa zvláštny zreteľ kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Neprihliada sa však na motív (vnútornú pohnútku) prejavenej vôle. Prejav vôle je potrebné vykladať tiež v kontexte okolností jej prejavu a správania sa účastníkov zmluvného vzťahu. Zohľadňujúc vyššie uvedený charakter sporu, keď na jednej strane žalovaný tvrdil, že príčinou technickej poruchy – zvýšenej vlhkosti a s tým spojených plesní v byte žalobkyne je činnosť žalobkyne v byte a spôsob užívania bytu, znalecký posudok mal potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu takejto príčiny, resp. stanoviť, že príčina vlhnutia a následného vzniku plesní v byte žalobkyne spočíva v skutočnostiach, na ktoré má dosah iba samotné spoločenstvo, ako sú technické poruchy bytového domu, kam spadá aj vlhnutie stien vonkajším zatekaním. Práve z konštrukcie bytového domu, ktorá je jednou zo znalcom ustálených príčin vlhkosti v byte žalobkyne vyplýva, že v dôsledku tepelných mostov sa na chladnejšom povrchu zráža vlhkosť z ovzdušia, čo vytvára živnú pôdu pre plesne a nie je podstatné v čom konkrétnom tento havarijný stav bytového domu spočíval, teda či sa jedná vyslovene o zatekanie zrážkovej vody alebo vody vsiaknutej na základe fyzikálno-technologických procesov prebiehajúcich v stavbe. Pokiaľ ide o hodnotenie spôsobu užívania bytu, znalec vyhádzal z obhliadky na mieste samom, žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nevzniesol voči tomu žiadne výhrady a akékoľvek jeho námietky v odvolacom konaní sú v zmysle považované za neprípustné novoty, na ktoré odvolací súd neprihliada. Žiada sa dodať, že žalovaný nijako nešpecifikuje, aké ďalšie, či iné merania mali byť v byte žalobkyne vykonané a jeho obrana je založená len na všeobecných úvahách, čo znalec mohol alebo nemohol pri obhliadke bytu zistiť. Všeobecný názor žalovaného však nie je spôsobilý spochybniť odborné závery znaleckého posudku, ktoré sú v celom jeho kontexte vzájomne na seba logicky nadväzujúce, zodpovedajúce systematike znaleckého posudku vyžadovaného zákonom, nevzbudzujú žiadne pochybnosti o odbornosti znaleckého posudku, ktorý je bez argumentačných rozporov. Aj keď je všeobecne známou skutočnosťou, že na vlhkosť v byte vplýva aj ľudská činnosť, ako podstatné a rozhodujúce príčiny zvýšenej vlhkosti v byte žalobkyne bolo znalcom ustálené umiestnenie bytu žalobkyne v bytovom dome (prízemný byt bez balkóna nad suterénom pozdĺž krajnej obvodovej steny) a problematická päta vonkajšieho obvodového muriva vybudovaná na železobetónovom venci, ktorý je dobrým vodičom tepla a chladu vytvárajúcim tepelný most, na ktorom chladnejšom povrchu sa zráža vlhkosť z ovzdušia. Povinnosť žalovaného z uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových domov ho v súlade s , 14 a zák.č. 182/93 Zb. zaväzuje na zaplatenie nákladov znaleckého posudku 500 €, ktorý záväzok by v zmysle textu vyššie citovaného uznesenia neexistoval len v prípade, ak by tvorba nadmernej vlhkosti bola spôsobená užívaním bytu. Žalobkyňa obsahom znaleckého posudku vyvrátila tvrdenia žalovaného, že vlhkosť v jej byte ma pôvod v jej správaní, a na povinnosť žalovaného na náhradu nákladov nemá žiadny vplyv fakt, že sám žalovaný mienil realizovať zateplenie bytového domu tak, ako to odporúčal aj znalec, ak podstatou rozporov medzi žalobkyňou a žalovaným, ktoré boli aj dôvodom prijatia sporného uznesenia bola skutočnosť, či existuje príčinná súvislosť medzi stavom bytu žalobkyne a technickým stavom bytového domu. Sporná otázka bola vyriešená v prospech žalobkyne, preto súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť na úhradu nákladov odmeny znalca, výška ktorej nebola rozporovaná.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s . Odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, nevzniklo mu preto právo na náhradu trov, procesne úspešnej žalobkyni nevznikli žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania, z ktorých dôvodov odvolací súd náhradu trov stranám sporu nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).