Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/5/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: M.. U. Y., K. J. Č.. XX, XXX XX Bratislava proti žalovanému v prvom rade: Centrum vedecko - technických informácií Slovenskej republiky, so sídlom Lamačská cesta 4256/8, 811 04 Bratislava, IČO: 00 151 882, zastúpeného: JUDr. Ján Pokorný, advokát, so sídlom Anenská č. 1, 811 05 Bratislava, žalovanému v druhom rade: Tatra banka, a. s., so sídlom Hodžovo námestie č. 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, žalovanému v treťom rade: Roxy Invest, s.r.o., so sídlom Novinárska č. 510/3, 831 03 Bratislava , IČO: 35 683 449, o vypratanie nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a. Súd žalovaným v prvom až treťom rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške sto percent (100%).

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 13.1.2014 sa voči žalovaným v prvom až treťom rade domáhal vypratania nehnuteľnosti s parcelným číslom XXXX, na B. F. Č..XX, Z. K., Z. na L. Č.. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 465 m?, v kat. území Bratislava - Staré Mesto (ďalej nehnuteľnosť v príslušnom gramatickom tvare). Žalobca nárok odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalovaný v treťom rade založil nehnuteľnosť záložnou zmluvou v prospech žalovaného v druhom rade , ktorá je registrovaná pod V5624/08 zo dňa 3.3.2008, hoci v reťazci predchádzajúcich kupujúcich nevie preukázať zákonný titul nadobudnutia nehnuteľnosti od právnych predchodcov. Žalobca v žalobe uviedol, že A. K., ktorý bol prvým kupujúcim spomedzi nadobúdateľov nehnuteľnosti od V. d. Lasso New York, výrobné družstvo, de facto nekúpil uvedenú nehnuteľnosť od uvedeného subjektu, lebo s ním neuzavrel zmluvu o kúpe nehnuteľnosti a nezaplatil ani kúpnu cenu nehnuteľnosti. Teda ani ďalší nadobúdatelia nehnuteľnosti nenadobudli vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti. Žalobca poukázal pri svojej argumentácií na obsah rozsudku Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 6T 2/09, ktorým bol A.. K. uznaný vinným, ktorý však následne bol v rámci odvolacieho konania Krajským súdom v Bratislave oslobodený spod obžaloby, rozsudkom zo dňa 12.4.2012, avšak tento súd konštatoval, že trestný skutok nastal. Žalobca ďalej uviedol, že kúpne zmluvy, ktoré sú založené ako platné vkladom do katastra, sa preto na V. d. Lasso New York, výrobné družstvo nevzťahujú a ani jeden zo žalobcov ich nemieni rešpektovať. (Pôvodne na stane žalobcov bol označený žalobca M.. U. Y., v procesnom podstavení žalobcu v prvom rade a ako žalobca v druhom rade bol označený subjekt V. d. Lasso New York, výrobné družstvo, so sídlom B. Č.. XX, XXX XX Bratislava, T.: XX XXX XXX, voči ktorému však súd návrh odmietol, uznesením č. k. 10C 5/2014-67 zo dňa 28.10.2015, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co 1/2016-84 zo dňa 31.3.2016. Stranou sporu na strane žalobcu je iba žalobca M.. U. Y. ). Žalobca ďalej argumentoval, že žalovaný v prvom rade získal nulitný rozsudok č. k. 15C 30/01-59 zo dňa 24.5.2005 vydaný Okresným súdom Bratislava I v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (poznámka súdu -správne o určenie neplatnosti hospodárskej zmluvy) uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného v prvom rade Slovenskou technickou knižnicou a V. D. Lasso dňa 27.3.1990 podľa ustanovenia § 347 Hospodárskeho zákonníka. Žalobca vo vzťahu k uvedenému

rozsudku uviedol, že súd rozsudkom č. k. 15C 30/01-59 zo dňa 24.5.2005 nezákonne zrušil hospodársku zmluvu, ktorá bola uzavretá dňa 27.3.1990 medzi družstvom V. D. Lasso a Slovenskou technickou knižnicou podľa ustanovenia § 347 Hospodárskeho zákonníka, hoci všeobecný súd podľa kogentných ustanovení Hospodárskeho zákonníka nebol hospodárskou arbitrážou. Žalobca ďalej argumentoval tým, že žalovaný v prvom rade, ktorý bol v procesnom postavení žalobcu v konaní sp. zn. 15C 30/01 vedenom Okresným súdom Bratislava I , ktorý je právnym nástupcom Slovenskej technickej knižnice a z tohto dôvodu sa nemohol "dodatočne dozvedieť o neplatnosti zmluvy ako tvrdil v žalobe, lebo nemá iné než rovnaké práva ako jeho predchodca, ktorému sa právo na podanie žaloby o neplatnosť predmetnej zmluvy podľa ustanovenia § 130 a § 131 Hospodárskeho zákonníka prekludovalo dňa 1.4.1991. Žalobca ďalej namietal rad procesných úkonov realizovaných Okresným súdom Bratislava sp. zn. 15C 320/2001. 2. Súd konanie zastavil unesením č. k. 10C 5/2014-10 zo dňa 27.1.2014, v zmysle ustanovenia § 103, § 104 O.s.p. platného a účinného v rozhodnom období s poukazom na ustanovenie § 82 O.s.p., z dôvodu litispendencie s konaním sp .zn. 12C 251/2013 vedeným taktiež Okresným súdom Bratislava I. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co 360/2014-18 zo dňa 11.6.2014 bolo uznesenie súdu prvej inštancie zrušené z dôvodu, že odpadla prekážka litispendencie, nakoľko konanie sp. zn. 12C 251/2013 bolo následne zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. 3. Žalovaný v druhom rade dňa 28.10.2014 súdu doručil písomné vyjadrenie k žalobe, v zmysle uznesenia súdu č. k. 10C 5/2014-5 zo dňa 7.10.2014 vydaného, v zmysle ustanovenia § 114 O.s.p. platného a účinného, v rozhodnom období. Žalovaný v druhom rade žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný v druhom rade namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu (v čase doručenia vyjadrenia k žalobe vo vzťahu k žalobcovi v prvom rade ) . Poukázal na tú skutočnosť, že žalobca (pôvodne žalobca v prvom rade ) nie je vlastníkom nehnuteľnosti (výlučným, bezpodielovým, podielovým), prípadne nepreukázal existenciu práva nájmu, práva náhradného užívania alebo iného práva vo vzťahu k nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa žalobou domáha. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalovaným v treťom rade bolo zriadené záložné právo v prospech odporcu v druhom rade, ktoré slúžilo na zabezpečenie pohľadávky veriteľa a jej príslušenstva. Zriadenie záložného práva žalovaného v druhom rade ako záložného veriteľa však neoprávňovalo na faktické užívanie založenej nehnuteľnosti. Žalovaný v druhom rade v závere písomného vyjadrenia namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že už nie je záložným veriteľom vo vzťahu k predmetu záložného práva k nehnuteľnosti. 4. Žalovaný v treťom rade dňa 31.10.2014 súdu doručil písomné vyjadrenie k žalobe, v zmysle ktorého taktiež žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Predmetné vyjadrenie žalovaný v treťom rade súdu doručil, v zmysle uznesenia súdu č. k. 10C 5/2014-5 zo dňa 7.10.2014. Žalovaný v treťom rade namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v prvom a druhom rade (ktorí v čase doručenia písomného vyjadrenia k žalobe boli ešte obidvaja stranami sporu na strane žalobcov). Žalovaný v treťom rade poukázal na obsah právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I vyhláseného v konaní vedenom pod sp. zn. 15C 30/2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2005, ktorým súd rozhodol tak, že určil za neplatnú hospodársku zmluvu č. 1/1990-EÚ, uzatvorenú dňa 26.3.1990, na základe ktorej výrobné družstvo V. d. Lasso New York, so sídlom B. Č.. XX Z. K. malo nadobudnúť nehnuteľnosť, vypratania ktorej sa žalobcovia žalobou domáhajú (aktuálne žalobca, ktorý bol v čase doručenia písomného vydrenia žalobcom v prvom rade). Žalobca v treťom rade zároveň v písomnom vyjadrení uviedol, že je aktuálne na L. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa žalobcovia žalobou domáhajú. Žalovaný v treťom rade uviedol, že prebieha na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 106/2001 konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, v ktorom žalobcom je žalovaný v prvom rade a žalovaný v treťom rade je v procesnom postavení žalovaného. ( Poznámka súdu - predmetné súdne konanie bolo právoplatne skončené tak, že žalovaný v treťom rade je vlastníkom nehnuteľnosti). 5. Dňa 3.11.2014 súdu doručil písomné vyjadrenie k žalobe žalovaný v prvom rade, ktorý taktiež žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný v prvom rade namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v tom smere, že nepreukázali, že by boli vlastníkmi nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa domáhajú . Žalovaný v prvom rade namietol aj nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní v tom smere, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti a pozemok neužíva. 6. Súd uznesením zo dňa 19.1.2015 č. k. 10C 5/2014-47 vyzval žalobcu na zosúladenie žaloby v časti označenia žalobcu v druhom rade, v súlade s výpisom z obchodného registra. 7. Dňa 6.2.2015 žalobca v prvom rade doručil voči predmetnému uzneseniu odvolanie, zároveň žalobca v prvom rade v odvolaní požiadal o poskytnutie lehoty za účelom zvolenia si právneho zástupcu.

Opätovnú žiadosť o poskytnutie lehoty na zvolenie právneho zástupcu doručil žalobca v prvom rade súdu dňa 6.3.2015 8. Žalobca bol opäť súdom vyzvaný uznesením č. k. 10C 5/2014-56 zo dňa 26.5.2015 na odstránenie vád žaloby. Súd uznesením č. k. 10C 5/2014-67 zo dňa 28.10.2015 odmietol žalobu vo vzťahu k žalobcovi v druhom rade. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co 1/2016-84 zo dňa 31.3.2016. 9. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 . Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 1,2 . Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 1,2 . Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 . 10. Súd vo veci určil termín pojednávanie na deň 15.5.2017, ktorého sa žalobca a žalovaný v treťom rade nezúčastnili. Súd pojednávanie odročil na termín 16.10.2017, ktorého sa zúčastnil žalobca, žalovaní v prvom a druhom rade, pojednávania sa nezúčastnil žalovaný v treťom rade. Žalobca počas priebehu súdneho pojednávania bez uvedenia dôvodu opustil pojednávaciu miestnosť a pojednávania sa bezdôvodne následne nezúčastnil. 11. Žalovaní v prvom a druhom rade zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácií uvádzanej v citovaných písomných vyjadreniach k žalobe, ktorých obsah súd cituje v bodoch 3, 4, 5 odôvodnenia rozsudku. 12. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15C 30/2001 o určenie neplatnosti hospodárskej zmluvy stranami sporu ktorého boli - na strane žalobcu Centrum vedecko -technických informácií Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č.19, Bratislava ( žalovaný v prvom rade v prejednávanej veci) a žalovanými boli- v prvom rade LASSO- výrobné družstvo, so sídlom Šalviová č. 48, Bratislava, v druhom rade V.D.LASSO NEW YORK (označenie vyplývajúce z právoplatného citovaného rozsudku vydaného v konaní Okresným súdom Bratislava I, sp. zn. 15C 30/2001), sídlo B. Č.. XX, Bratislava, mal súd preukázané, že súd rozsudkom č. k. 15C 30/2001-59 zo dňa 24.5.2005, právoplatným dňa 20.7.2005 určil, že hospodárska zmluva č.1/1990-EÚ uzavretá dňa 26.3.1990 vo veci nehnuteľnosti zapísanej v O. Z. Č..XXX, kat. územie Bratislava, ako parcela Č.. XXXX o výmere 465 m?, nachádzajúcej sa v K. na B. F.. Č.. XX, je neplatná. Zároveň súd určil žalobcovi povinnosť žalovanému v druhom rade vrátiť nadobúdaciu cenu pozemku 37.291,- Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaní neboli úspešní v odvolacom a ani dovolacom konaní. 13. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7C 106/2011 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (vypratania ktorej sa v prejednávanej veci domáha žalobca) stranami sporu bol žalobca Slovenská republika zastúpená Centrom vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, so sídlom L. R. Č.. X/A, Bratislava (žalovaný v prvom rade v prejednávanej veci) a žalovaným bol ROXY Invest, s.r.o. so sídlom Novinárska 510/3, Bratislava, IČO: 35 683 449 (žalovaný v treťom rade v prejednávanej veci) mal súd preukázané, že na základe rozhodnutia súdu č.k. 7C 106/2011-361 zo dňa 2.6.2016, právoplatného dňa 25.7.2016 je žalovaný v treťom vlastníkom nehnuteľnosti R.-C., O.. Č.. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 465 m?, nachádzajúcej sa v okrese: Bratislava I, obec BA - m. č. Staré Mesto, kat. územie Staré Mesto, evidovaná Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na L. Č.. XXXX. 14. Z obsahu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T 2/2009 mal súd preukázané, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2To 132/2011-1045 zo dňa 12.4.2012, právoplatným dňa 12.4.2012 oslobodil spod obžaloby A. K., ktorému bolo kladené za vinu spáchanie trestného činu podvodu podľa ustanovenia § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Obžaloba bola podaná na A.. K. na tom skutkovom základe, že dňa 10.7.1997 na Notárskom úrade B.. M.. C.ej s doteraz neustálenou osobou vydávajúcou sa za U. Y., v tom čase predsedu družstva V. D. Lasso New York, podpísal priamo pred notárkou B.. M.. C. návrh na vklad vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej neuvedeného dňa medzi družstvom V. D. Lasso New York ako predávajúcim a obžalovaným A.. K. ako kupujúcim, predmetom ktorej bola kúpa pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území Bratislava - Staré Mesto, zapísaného na L. XXXX Q. O. Č.. XXXX - J. plocha o výmere 465 m?, následne dňa 18.7.1997 na notárskom úrade B.. A.. K. obžalovaný s doteraz neustálenou osobou vydávajúcou sa za U. Y., v tom čase predsedu družstva V. D. Lasso New York podpísali priamo pred zamestnancom notárskej kancelárie kúpnu zmluvu medzi družstvom V. D. Lasso New York a obžalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bola kúpa pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území Bratislava - Staré Mesto, zapísaného na L. XXXX Q. O. Č.. XXXX- zastavaná plocha o výmere 465 m?, pričom pri oboch prípadoch mal vedieť, že osoba vydávajúca sa za U. Y. je v skutočnosti niekým iným a ani návrh na vklad, ani kúpna zmluva teda nie je podpísaná skutočným štatutárom predávajúcej právnickej osoby, napriek vedomosti o týchto skutočnostiach obžalovaný tieto dokumenty podpísal a následne boli predložené Okresnému úradu Bratislava I, oboru katastra nehnuteľností, ktorý následne povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na obžalovaného. Odvolací súd v rozsudku konštatoval, že v posudzovanej trestnej veci nebolo možné ustáliť jednoznačný záver, že obžalovaný skutok spáchal. Odvolací súd konštatoval, že absentuje akýkoľvek priamy usvedčujúci dôkaz a nepriame dôkazy nevytvárali kompaktnú vnútorne ucelenú reťaz, na podklade ktorej by bolo možné prijať záver, že obžalovaný vedel o omyle v jednej z osôb oprávnených konať za predávajúceho, tento využil vo svoj prospech a spôsobil by takýmto konaním inému škodu. Odvolací súd zastával názor, že participácia obžalovaného na skutku spôsobom, ktorý bol uvedený v skutkovej vete nebola preukázaná a preto nebolo možné obžalovaného uznať vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa ustanovenia § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do 31.8.1999. 15. Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka ( ďalej ) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 16. Súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods. 1,2 . Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona (§ 215 ods. 1,2 . Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 . Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté (§ 217 ods. 1 . 17. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). 18. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí svoje tvrdenia taktiež preukázať. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v

závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. 19. Súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol . V konaní žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by osvedčil a preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti vypratania ktorej sa domáha. Žalobca v konaní nepredložil súdu žiaden dôkazný prostriedok na základe ktorého by súd mohol prejudiciálne rozhodnúť, že je vlastníkom nehnuteľnosti a následne, aby súd mohol rozhodnúť voči žalovaným tak, že by im určil povinnosť nehnuteľnosť vypratať z dôvodu, že zasahujú do práv žalobcu tým, že by nehnuteľnosť bez právneho titulu v čase rozhodnutia súdu užívali. 20. Žalobca v konaní nepreukázal ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v konaní. Žalovaný v prvom rade nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nehnuteľnosť neužíva na základe žiadneho právneho titulu, takže nemôže byť nositeľom povinnosti, ktorej splnenia sa žalobca voči nemu domáha. Taktiež žalovaný v druhom rade ako záložný veriteľ nehnuteľnosť neužíva, nikdy ju ako záložný veriteľ ani neužíval, na základe žiadneho právneho titulu. Teda taktiež nemôže splniť to, že by nehnuteľnosť vypratal. Žalovaný v treťom rade je vlastníkom nehnuteľnosti. Túto nehnuteľnosť legitímne ako vlastník užíva a žalobca v konaní, tak ako súd uviedol vyššie, nepreukázal, že by vo vzťahu k žalovanému v treťom rade bol aktívne vecne legitimovaným subjektom, a že by žalovaný v treťom rade nehnuteľnosť užíval bez právneho titulu. Žalovaný v treťom rade je vlastníkom nehnuteľnosti vypratania ktorej sa žalobca domáha, na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č. k. 7C 106/2011-361 zo dňa 2.6.2016, právoplatného dňa 25.7.2016, čo mal súd preukázané z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 7C 106/2011. 21. Súd dodáva, že z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15C 30/2001 mal súd preukázané, že súd rozsudkom č.k. 15C 30/2001-59 zo dňa 24.5.2005, právoplatným dňa 20.7.2005 určil, že hospodárska zmluva č.1/1990-EÚ uzavretá dňa 26.3.1990, predmetom ktorej bol prevod práv k nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa žalobca ako fyzická osoba v prejednávanej veci domáha, bola určená za neplatnú. Predmetnú hospodársku zmluvu však žalobca ako fyzická osoba nikdy neuzatváral. Zmluvnými stranami a aj účastníkmi konania vo veci sp. zn. 15C 30/2001 bol v procesnom postavení žalobcu žalovaný v prvom rade v prejednávanej veci a žalovanými v prvom druhom rade bola právnická osoba LASSO- výrobné družstvo, so sídlom Šalviová č. 48, Bratislava, v druhom rade V.D.LASSO NEW YORK, sídlo Jozefská č.15, Bratislava. Žalobca ako fyzická osoba nebol účastníkom predmetného konania. Súd rozsudkom taktiež určil žalobcovi povinnosť žalovanému v druhom rade vrátiť nadobúdaciu cenu pozemku 37.291,- Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaní neboli úspešní v odvolacom a ani dovolacom konaní. 22. Podľa ustanovenia § 218 ods.1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Podľa ustanovenia § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ustanovenia § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Súd priznal žalovaným v prvom až treťom rade vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške z dôvodu, že v konaní mali žalovaní v prvom až treťom rade plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 364 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1 CSP/. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.