Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_7C-18-2024.pdf
PDF · 84.78 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/18/2024
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce sudca JUDr. Milan Mitterpák v spore žalobcu: Okresná prokuratúra Michalovce, Námestie slobody 3, 071 01 Michalovce proti žalovanému: A. B. C. D., nar. XX. X. XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX F. o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že spoluvlastníčkou pozemku – parcely registra „C“ č. 1743 o výmere 3376 m2, katastrálne územie B. G. F., okres F. zapísanej na LV č. XXXX je H. F., E. I. v spoluvlastníckom podiele 2/52.
II. Stranám konania súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Michalovce dňa 7. 3. 2024 domáhala určenia vlastníctva k nehnuteľnosti, pretože boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a Občiansky zákonník.
2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe podnetu A. B. C. D., preskúmala zákonnosť zmien vlastníctva pri pozemku parcele registra „C“ č. 1743 - o výmere 3 376 m2, zapísanej na LV XXXX, k. ú. B., obec F., G. F.. Predmetnú nehnuteľnosť, bez akéhokoľvek právneho titulu, pracovníčka Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru J. D., prepísala z oprávnenej vlastníčky H. F., E. I., v spoluvlastníckom podiele 2/52 na B. D. v podiele 3524029/4548960, kde ako titul nadobudnutia uviedla kúpnu zmluvu V 202/15, č. z. 625/15. Pod č. z. 625/15 je vedený exekučný príkaz Z – 3337/15. Predmetom oboch listín nebola uvedená nehnuteľnosť. Uvedený prepis vykonala pracovníčka katastra. Následne v úmysle legalizovať takto nezákonne nadobudnutú nehnuteľnosť Slavko Jakubčo darovacou zmluvou rozhodnutím Okresného úradu Michalovce, kat. odboru pod číslom V – 3719/2016, č. z. 100/2016 zo dňa 21. 11. 2016 previedol uvedené podiely na parcele na A. B. C. D.. Slavko Jakubčo bol prokurátorom Krajskej prokuratúry v Košiciach, dňa 13. 5. 2021 obžalovaný z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zak. a iné. Taktiež bola obžalovaná A. B. C. D. za pokračovací zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, ods. 3, písm. c/ Tr. zak. Protiprávne konanie B. D. viedlo k porušeniu vlastníckych práv pôvodnej majiteľky nehnuteľností H. F., E. I.. V danej veci bola vlastníčka nehnuteľností zapísanej v katastri hrubým a nezákonným spôsobom zbavená svojho majetku. K prepisu vlastníckeho práva H. F. na B. D. došlo na základe listín, na ktoré sa predmetné nehnuteľnosti nevzťahovali, boli použité listiny týkajúce sa iného vkladu. Takýmto postupom uvedených osôb došlo k prelomeniu klasickej právnej zásady, že nikto nemôže previesť na druhého viac práv ako má sám. Slavko Jakubčo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nikdy legálne nenadobudol. Vychádzajúc z uvedeného bol porušený zákon a to § 123 a § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené žalobkyňa navrhla určenie vlastníckeho práva v prospech H. F. k parcele registra „C“ , č. 1743 na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 2/52.
3. Žalovaná sa k doručenej písomnej žalobe nevyjadrila.
4. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje."
5. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva“.
6. Podľa § 4 Katastrálneho zákona „Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona“.
7. Podľa § 5 Katastrálneho zákona „Vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam“.
8. Podľa § 7 Katastrálneho zákona „Kataster obsahuje tieto údaje: a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len „vlastník“) a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, a ak ide o cudzinca, iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, e) sídelné a nesídelné geografické názvy
9. Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona „Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.“
10. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") „Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním“.
11. Podľa § 126 ods. 1 OZ „Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje“.
12. Podľa § 129 ods. 1 OZ „držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba“.
13. Podľa § 130 ods. 1 OZ „ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená“.
14. Podľa § 132 ods. 1 OZ „vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom“.
15. Podľa § 134 ods. 1 OZ „oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť“.
16. Podľa § 39 OZ „neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom“.
17. V tomto prípade žalovaná nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti od nevlastníka. Komentár k Občianskemu zákonníku I. diel C. H. Beck: Praha, 2019, s. 959 a nasl., Autori: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol., podľa ktorého „Vo vzťahu k prevodu a prechodu vlastníctva treba upozorniť na tie prípady, kedy možno takýmto spôsobom nadobudnúť vlastníctvo aj od nevlastníka. Tieto prípady síce pripomínajú originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva, pretože sa tu neaplikuje zásada „nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má“, avšak osoby konajúce v nich sa domnievajú, že dochádza k riadnemu prevodu alebo prechodu vlastníctva, teda nadobúdatelia sú presvedčení, že nadobúdajú vlastníctvo derivátnym a nie originárnym spôsobom. Dobromyseľnosť nadobúdateľov je pritom nevyhnutnou podmienkou toho, aby vlastníctvo bolo nadobudnuté aj od nevlastníka. Táto dobromyseľnosť je súčasne aj zvýraznená vo všetkých zákonných ustanoveniach, ktoré výslovne umožňujú nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka (§ 446 OBZ, § 486 OZ, § 93 ods. 3 ZoKV, § 140 ods. 2 písm. l) EP). Z toho vyplýva, že pre nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka v zásade nepostačuje samotná dobromyseľnosť nadobúdateľa, že získal vlastníctvo k veci, ale musí ísť o taký prípad dobromyseľnosti, s ktorou je takáto možnosť explicitne normatívne spojená. Inak povedané, napríklad samotná dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností nebude mať za následok nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka, ak sa preukáže, že právny úkon, na základe ktorého mal prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, je absolútne neplatný. V tomto rozsahu je pritom judikatúra na Slovensku vzácne jednotná. Jedinú avšak osamotenú výnimku tak v slovenskej judikatúre predstavuje nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16.3.2016, ktorý vo svojej podstate povýšil aj samotnú dobrú vieru nadobúdateľa v zápis katastri nehnuteľností na spôsobilý titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Tento názor však v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ani v doktrinálnej rovine nenašiel odozvu.
18. V rozhodnutí Najvyššie súdu SR sp. zn. 3Cdo/115/2016, ktoré konštatuje, že najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn . 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998, na ktoré odkázal aj v niektorých ďalších rozhodnutiach (viď napríklad sp. zn. 3Cdo 446/2013, 3Cdo 48/2013, 8Cdo 306/2014) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa naň hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Vychádzajúc z toho najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 144/2010 konštatoval, že ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom predmetu predaja, preto ten, kto ho kúpil od prvého nadobúdateľa, nemá vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. V rozhodnutí sp. zn. 5MCdo 12/2011 najvyšší súd vyslovil právny názor, podľa ktorého "platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť".
19. Vo vzťahu k nárokom kladeným na nadobúdateľa pri posúdení jeho dobromyseľnosti súd poukazuje (okrem vyššie uvedeného) na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 223/2016. V uvedenom rozhodnutí bol vyslovený názor, že prijatie právneho názoru, v zmysle ktorého pri nadobúdaní vlastníckeho práva prevádzanej nehnuteľnosti má právotvorný účinok sama dobrá viera (bez ohľadu na dĺžku doby, po ktorú trvala) nadobúdateľa v to, že kupuje od vlastníka a že zápis vlastníctva v katastri nehnuteľnosti zodpovedá právnemu stavu, by viedlo k obsoletnosti (nepoužiteľnosti, nepotrebnosti, zbytočnosti) tých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky o vydržaní, ktoré právnu relevanciu priznávajú (až) dobrej viere pretrvávajúcej po stanovenú (vydržaciu) dobu. Tento názor by [bez adekvátneho legislatívneho podkladu, na nevyhnutnosť ktorého poukazuje aj odborná právnická literatúra] negoval dosiaľ platnú a účinnú hmotnoprávnu úpravu a bez ďalšieho by povyšoval dobrú vieru (dobromyseľnosť) nadobúdateľa nad už spomenutú zásadu nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet. Práve so zreteľom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania súdov - by k zmene náhľadu na tak významnú zásadu súkromného práva nemalo dôjsť bez primeraného
legislatívneho vyjadrenia, teda len na základe "nového" (opačného) výkladu doterajších ustanovení právneho poriadku, ktorý by podal súd v niektorej individuálnej veci.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázané porušenie katastrálneho zákona zamestnankyňou Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru J. D., ktorá vykonala zásah do programových aplikácií katastra a bez akéhokoľvek právneho titulu uskutočnila zmenu vlastníckeho práva k pozemku parcele registra „C“, č. 1743 o výmere 3 376 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. B., obec F., okres F.. Zmena vlastníctva nehnuteľnosti na základe jej prevodu predpokladá splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou - občianskoprávnou skutočnosťou je platné uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľností (napr. kúpnej, darovacej alebo zámennej) a druhou skutočnosťou je administratívnoprávne rozhodnutie príslušného orgánu katastra o povolení vkladu. K prepisu vlastníckeho práva z oprávnenej spoluvlastníčky H. F., E. I. v spoluvlastníckom podiele 2/52 na B. D. došlo na základe listín, ktoré sa k predmetnej nehnuteľnosti nevzťahovali - boli použité listiny týkajúce sa iného vkladu. Následne B. D. darovacou zmluvou previedol predmetné nehnuteľnosti na A. B. C. D.. Právne úkony, na základe ktorého mal prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, sú absolútne neplatné, čo má za následok, že v danom prípade nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka, v danom prípade od B. D.. Preto súd mal za to, že žaloba žalobkyne je dôvodná a žalobe vyhovel, pričom predmetné skutkové tvrdenia žalobkyne neboli zo strany žalovanej žiadnym spôsobom rozporované a preto súd ich považoval podľa § 151 ods. 1 CSP za nesporné.
21. S poukazom na skôr uvedené, súd rozhodol v zmysle výroku tohto rozsudku.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd o trovách konania rozhodol tak, že stranám nepriznal náhradu trov konania, nakoľko úspešný v spore a to žalobkyňa si nárok na náhradu trov konania v tomto konaní neuplatnila.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.