Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-8-2022.pdf
PDF · 76.85 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: Bc. Y. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. C. XXX/X, Z., zastúpenej Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, Žilina, IČO: 36 854 956, proti žalovaným: 1/ Mgr. Z. U., r. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, W. I., 2/ SH, spol., s r.o., so sídlom ČSA 86, Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 420 778, žalovaná 2/ zastúpená JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12, IČO: 36 123 692, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 2C/80/2017-189 zo dňa 12. júla 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej 2/ trovy prvoinštančného i odvolacieho konania v celom rozsahu.
Žalovanej 1/ voči žalobkyni náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina určil neúčinnosť právnych úkonov uzavretých medzi žalovanými 1/ a 2/ - Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15. 08. 2006, Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 09. 08. 2006 a Dohody o vysporiadaní zo dňa 03. 08. 2016, tak ako ich podrobne popísal vo výrokovej časti svojho rozsudku voči žalobkyni. Žalobkyni zároveň priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 42a ods. 4 písm. a/, § 42b ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že citovanými dohodami žalovaná 2/ ukrátila žalobkyňu ako veriteľku, ktorej bola povinná na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/216/2015 zo dňa 10. 11. 2016 uhradiť sumu 25 000,- eur s príslušenstvom. Pokiaľ i žalované v priebehu konania preukázali, že súdom priznanú pohľadávku v celosti uhradili, žalobkyni vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky ďalšie náklady - trovy exekúcie pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a odmeny súdneho exekútora, ktoré doposiaľ uhradené neboli, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni ako úspešnej účastníčke nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalované. Žalovaná 1/ žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, že nároky súvisiace s exekúciou boli riadne uhradené a spornými zostali len trovy exekúcie, pričom samotný
výkon exekúcie bol neúspešný. Žalobkyňa sa podľa jej názoru nevie vyporiadať so skutočnosťou, že exekučné konanie je z titulu splnenia záväzku žalovanej 2/ takmer skončené a jedná sa len o vyvíjanie tlaku na povinného, aby uhradil odmenu exekútorky a hotové výdavky, tak ako si exekútorka podľa nich neoprávnene vyčíslila a nikto by sa už v budúcnosti výškou odmeny a predbežných hotových výdavkov nezaoberal. Žalobkyňa počas konania viackrát upravovala žalobu, s čím vznikali i prieťahy v súdnom konaní.
3. Žalovaná 2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne taktiež žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť poukazujúc na to, že pokiaľ bola pohľadávka v celom rozsahu uhradená, na strane žalobkyne nemôže byť ani naliehavý záujem na určení neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov. Uhradenie záväzkov nespochybnila ani samotná žalobkyňa, keď potvrdila, že obdržala všetky platby, vrátane príslušenstva. Pokiaľ exekútorka vo svojej správe uviedla sumy, ktoré mali byť vymožené v exekučnom konaní, takáto správa je nepresná, lebo došlo k dobrovoľnému plneniu a na druhej strane i sama exekútorka uvádza, že výkon rozhodnutia bol neúspešný, keď z majetku povinného nevymohla žiadnu sumu. V ďalšom taktiež poukazovala na neprimeranú dĺžku konania a s tým súvisiace prieťahy. Vec v priebehu konania bola odňatá zákonnému sudcovi, pričom zo spisu nevyplynul dôvod takéhoto postupu a spochybnila teda i zákonného sudcu.
4. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniam žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vec bola od počiatku pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Rybárikovi, ktorého len v čase neprítomnosti v zmysle rozvrhu práce platného v roku 2020 zastupoval JUDr. Vladimír Kozáčik, a preto nemožno hovoriť o porušení zásady zákonného sudcu. Pokiaľ žalovaná 2/ poukazovala na nedostatok naliehavého právneho záujmu, v danej veci nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej žalobe z toho dôvodu, že právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ust. § 42b ods. 1 v spojení s § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatňuje žalobou odporovacou, ktorá nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Žalované nenamietli výšku trov, ktorá bola vyčíslená v exekučnom konaní, preto tieto trovy je nutné považovať za príslušenstvo pohľadávky, ktoré doposiaľ uhradené nebolo. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo súčasťou súdneho spisu od začiatku konania, a preto i žalované mali vedomosť o výške trov, ktoré je potrebné uhradiť.
5. Na pojednávaní pred odvolacím súdom účastníci zotrvali na svojich vyjadreniach s tým, že po oboznámení listinných dôkazov (vyjadrenie súdnej exekútorky, upovedomenie o začatí exekúcie, exekučný príkaz) nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
7. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal i odvolací súd preukázané, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala určenia neúčinnosti právnych úkonov uzavretých medzi žalovanými 1/ a 2/, na základe ktorých ju žalovaná 2/ ako dlžníčka ukrátila ako veriteľku, keď mala vedomosť o tom, že je povinná uhradiť jej pohľadávku vo výške 25 000,- eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Žilina.
8. V zmysle § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
9. Keďže majetkový prospech z označených právnych úkonov žalovanej 2/ mala žalovaná 1/, len táto mohla byť pasívne legitimovaná v konaní, a preto odvolací súd žalobu smerujúcu proti žalovanej 2/ ako dlžníčke zamietol.
10. Pokiaľ v priebehu konania žalovaná 2/ uhradila žalobkyni pohľadávku s príslušenstvom, tak ako jej bola priznaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/216/2015 zo dňa 10. 11. 2016, čo bolo medzi účastníkmi nesporným, mal odvolací súd za to, že došlo k zániku pohľadávky jej splnením, dlžník svojím postojom preukázal, že mal záujem splniť svoj dlh, a preto nebol dôvod podľa názoru odvolacieho súdu vysloviť neúčinnosť právnych úkonov, ktoré predchádzali uhradeniu pohľadávky.
11. Možno sa síce stotožniť s názorom žalobkyne v tom, že trovy exekúcie predstavujú príslušenstvo pohľadávky, ale na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že doposiaľ nedošlo k ukončeniu exekučného konania, v rámci ktorého ani neboli vymožené trovy exekučného konania (dlžník plnil dlh mimo exekúcie), a preto o trovách rozhodne exekučný súd (v tomto konaní súd nie je oprávnený preskúmavať výšku trov exekučného konania).
12. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP s použitím ust. § 396 ods. 2 CSP vo vzťahu k žalovanej 2/ a priznal jej ako úspešnej účastníčke, ktorá v konaní nebola pasívne legitimovanou, nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v celom rozsahu.
13. Vo vzťahu k žalovanej 1/ súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 257 CSP a nepriznal tejto účastníčke nárok na náhradu trov, i keď mala v konaní úspech, lebo k uhradeniu pohľadávky došlo až v priebehu konania formou splátok, čo malo za následok zamietnutie návrhu a práve v týchto okolnostiach videl odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov tejto účastníčke.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).