Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-216-2015.pdf
PDF · 91.25 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/216/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu: Bc. C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., H. O. XXX/X, zastúpená Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom v Žiline, Daniela Dlabača č. 2748/28, proti odporcovi: SH, spol. s r.o., IČO: 36 420 778, so sídlom v Kysuckom Novom Meste, ČSA 86, v konaní o zaplatenie 25.000,00 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 25.000 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania rozsahu 92 %.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 1.436,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 3.7.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia 25.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 25.000,- € od 01.07.2015 do zaplatenia a zaplatenia sumy 1028,- eur a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako prenajímateľ uzatvoril so žalobkyňou (ktorá v čase uzavretia zmluvy vykonávala podnikateľskú činnosť pod prideleným IČO: 44 100 558) ako nájomcom dňa 01.09.2011 nájomnú zmluvu a dňa 01.01.2012 Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve. Na základe Nájomnej zmluvy žalobkyňa platila žalovanému ako nájomné sumu vo výške 1000,- € mesačne. Nájomná zmluva je však neplatná, a to z viacerých dôvodov, ktoré uplatnila v konaní na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/65/2014, 3. Nakoľko žalobkyňa plnila „nájomné" z neplatnej zmluvy, tak žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Žalobkyňa sa podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka touto žalobou domáha od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, a to vo výške zaplatených súm ako nájomné vo výške 1000,- € v každom mesiaci od septembra roku 2011 do augusta roku 2013, čo súhrnne predstavuje bezdôvodné obohatenie vo výške 24.000,- eur. Navyše si žalovaný požiadal od žalobkyne „nájomné" aj za mesiac 09/2013, v ktorom sa v nebytových priestoroch vykonávali na základe pokynu žalovaného práce súvisiace s vyprataním predmetných priestorov, a to opäť v sume 1.000,- eur. Dňa 04.06.2015 vyzvala žalobkyňa žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vyššie uvedených sumách, a to najneskôr do 30.06.2015. Do dnešného dňa žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil ani v časti a zároveň sa k predmetnej výzve ani nevyjadril. Zároveň uviedla, že nakoľko v praxi súdov SR sa začína objavovať postup, ktorým súdy nepriznávajú náklady spojené s uplatnením pohľadávky spočívajúce v odmene
za právne služby za spísanie predžalobnej výzvy s odôvodnením, že sa nejedná o trovy konania, uplatňujeme tieto náklady v tejto žalobe ako príslušenstvo pohľadávky, a to v sume 1028,- eur.
4. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.
5. Vo veci súd nariadil pojednávanie.
6. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe.
7. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril tak, že so žalobou nesúhlasí. Prevádzkovanie jasličiek začalo 1.9.2011 a trvalo do 31.8.2013. Hoci si žalobkyňa prenajala nebytové priestory od nich, vlastnú činnosť prevádzkovala firma Mackovo s.r.o., ktorá dostala súhlas na prevádzkovanie. Nebol dôvod, aby zmluvu s nimi uzavrelo Mackovo s.r.o.. Preto nejde o bezdôvodné obohatenie. Dňa 5.8.2013 im bolo doručené odstúpenie od nájomnej zmluvy bez rešpektovania 12 mesačnej výpovednej doby. Už vtedy mali v škôlke nedostatok detí a nemohli ju otvoriť. Celý nájom prebiehal podľa uzavretej nájomnej zmluvy, ktorá možno mala mať charakter podnájomnej zmluvy. Zmluva sa uzatvárala ešte na základe zmluvy z roku 2004 uzavretej medzi jeho manželkou a firmou SH, na základe ktorej bolo uzavretých viacero zmlúv. Celé správanie žalobkyne považoval za špekulatívne s snahe vyhnúť sa plateniu nájomného za 12 mesiacov počas výpovednej doby. Poukázal tiež na to, že nájomné dostala žalovaná aj od Mackovo s.r.o. teda znova by sa prijala nájomné dva krát. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa prehlásila v konaní sp. zn. 4C/65/2014 dňa 12.11.2014, že nebude sa domáhať žiadnych nárokovo voči nemu.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
9. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
10. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 11. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
12. Podľa LV XXXX ako vlastník nebytového priestoru 1-1 na prízemí a priestoru 1-2 na prízemí v podiele 1/1 je pod r.č. X E. Q., nar. XX.XX.XXXX.
13. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 1.9.2011 uzavretej medzi žalobkyňou ako nájomníčkou a žalovaným ako prenajímateľom, predmetom zmluvy bolo prenajatie priestorov prvého nadzemného podlažia v ľavej časti polyfunkčného domu ul. ČSA XX v L. o výmere 84,90 m2 a 106,7 m2 spolu 191,6 m2. Uvedená výmera pripadá práve na nebytové priestory č- 1-1 a 1-2 na prízemí polyfunkčného domu č.s. 86 postaveného na KN-C parc. č. XXX/X o výmere 398 m2 k.ú. L. U. G..
14. V obdobnej veci bolo rozhodnuté pred tunajším súdom rozsudkom 4C/65/2014-230 z 21.10.2015, kde súd vyslovil právny názor, že nájomná zmluva je neplatným právnym úkonom a nemôže sa jednať ani o zmluvu o podnájme. V danom konaní si totiž žalovaný v postavení žalobcu uplatnil voči žalobkyni vtedy v postavení žalovanej nárok na zaplatenie nájomného titulom nájomnej zmluvy uzatvorenej s odporkyňou dňa 1.9.2011, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov prvého nadzemného podlažia (prízemia) v ľavej časti polyfunkčného domu na ul. ČSA XX v L. U. G. o celkovej výmere 191,60 m2. Aj súd v danom konaní vyhodnotil skutočnosť, že podľa listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie L. U. G. navrhovateľ je vedený ako vlastník priestorov špecifikovaných na LV, a to na druhom a treťom poschodí a ako vlastník priestorov špecifikovaných na LV číslami XX, XX-X, XX-X,X, X-X, X-X, a to na prízemí, je vedená E. Q., teda nie je vlastníkom nebytových priestorov na prízemí polyfunkčného domu č. XX, ktorých nájom bol predmetom nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.9.2011 medzi účastníkmi konania. Navrhovateľ teda titulom vlastníckeho práva s predmetnými nebytovými priestormi nakladať nemohol. Pokiaľ navrhovateľ predložil nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 10.7.2004 s vlastníčkou predmetných nebytových priestorov na prízemí polyfunkčného domu Mgr. Q. E., a tvrdil, že s nebytovými priestormi nakladal ako ich nájomca a súd by mal vykladať právny úkon
- nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 1.9.2011 ako zmluvu podnájomnú, súd
mal v konaní nesporne preukázané, že k uzatvoreniu zmluvy medzi navrhovateľom a Mgr. Q. E. dňa 10.7.2004 nemohlo dôjsť. V zmluve je totiž uvedené DIČ 2021852118, ktoré bolo navrhovateľove, teda daňovému subjektu - spoločnosti SH, spol. s r.o. pridelené od 21.7.2001, čo mal súd preukázané so správy Daňového úradu Žilina, kontaktné miesto Kysucké Nové Mesto zo dňa 14.10. 2015.
15. Súd teda musel zhodne s predchádzajúcim rozhodnutím konštatovať, že žalovaný nemohol platne uzatvoriť nájomnú zmluvu s žalobkyňou, pretože nebol vlastníkom prenajímanej veci, teda nebytového priestoru 1-1 na prízemí a priestoru 1-2 na prízemí bytového domu č.s. XX postaveného na KN- C parc. č. XXX/X spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach a pozemku 8490/88284 náležiaceho k nebytovému priestoru 1-1 a 10670/88284 náležiaceho k nebytovému priestoru č. 1-2, ktorých nehnuteľností vlastníčkou v podiele 1/1 je pod r.č. 8 E. Q., nar. XX.XX.XXXX. Len vlastník má právo s vecou disponovať. Preto ak žalovaný vystupoval ako nájomca, hoci aj po dohode s vlastníkom veci, nemohol platne uzatvoriť nájomný vzťah.
16. Pokiaľ sa týka námietky hodnotenia nájomnej zmluvy podľa § 41a Obč. zák. ako podnájomnej zmluvy, v danom prípade súd nemal preukázané ani len splnenie podmienok pre takéto posúdenie. Podľa citovanej úpravy, „Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.“, absentuje preukázanie vôle uzatvoriť podnájomný vzťah, najmä s poukazom na rozdielne práva a povinnosti účastníkov pri nájomnom a podnájomnom vzťahu a nepreukázanie ani platného nájomného vzťahu na strane žalovaného, ktorý na svoje tvrdenia žiadne dôkazy nepredložil ani neoznačil.
17. Pokiaľ poukázal žalovaný na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne v konaní 4C/65/2014 o tom, že sa v budúcnosti nebude domáhať nárokov z neplatného právneho úkonu voči žalovanému, nakoľko takéto vyjadrenie nemalo podľa názoru súdu náležitosti odpustenia dlhu či vzdania sa nároku podľa § 571 Obč. zák., nemohlo mať takéto prehlásenie právne následky.
18. Ak teda podľa takejto neplatnej zmluvy žalobkyňa plnila žalovanému nájomné, nemal žalovaný na takéto plnenie nárok a teda prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu sa obohatil na úkon žalobkyne. Na bezdôvodné obohatenie nemá vplyv ani to, či žalobkyňa účtovala spoločnosti Mackovo s.r.o. nájom alebo podnájom alebo iné prostriedky spojené s existenciou a prevádzkou detských jaslí, pretože opätovne aktívna legitimácia k tomuto nároku svedčí tomu, kto plnil z neplatného právneho úkonu a je len na ňom, či si takýto nárok uplatní alebo nie.
19. Zároveň pre rozhodnutie v tejto veci je irelevantné, prečo sa žalobkyňa nedomáhala v tomto konaní aj nárokov za platby spojené s užívaním veci, teda energie a pod., nakoľko ak takýto nárok uplatnený nebol, nemôže súd o ňom rozhodovať.
20. Nakoľko žalovaný neuplatnil iné prostriedky procesnej obrany, neuplatnil on ani tretie osoby v rámci obrany žiadne nároky, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie vo výške uhradených platieb titulom nájomného od septembra 2011 do augusta 2013 a platbu v mesiaci 09/2013, t.j. vo výške 25.000,- eur. Tieto prostriedky získal žalovaný od žalobkyne, v právnom vzťahu medzi účastníkmi neplatného právneho úkonu nejestvovalo synalagmatické plnenie, ale len jednostranné, iné nároky uplatnené neboli a súd o prípadných nárokoch iných osôb bez ich uplatnenia nemohol rozhodovať, preto súd dospel k názoru, že bezdôvodné obohatenie vzniklo na strane žalovaného na úkor toho, kto plnil, teda žalobkyne. Výšku uhradených prostriedkov a prijatých titulom nájomného jednak žalovaný nerozporoval a súd ju mal preukázanú z výpisu z podnikateľského účtu 2626789356 s úhradou dňa 14.11.2011 v sume 700 eur, dňa 26.6.2013 so špecifikáciou nájom 06/2013 vo výške 1000 eur, dňa 24.5.2013 o úhrade 1000 eur, so špecifikáciou nájom 05/2013, dňa 24.4.2013 vo výške 1.000 so špecifikáciou nájom, dňa 28.3.2013 úhradou 1000 eur so špecifikáciou nájom 03/2013, dňa 27.2.2013 s úhradou vo výške 1000 eur so špecifikáciou nájom 02/2013, úhradou 700 eur dňa 6.12.2011, hotovostnými vkladmi na účet SLSP 312235577/0900 a to 1600 eur 3.9.2013 a dokladom o hotovostnom vklade na účet v SLSP 1000 eur 28.1.2013 so špecifikáciou nájom F. ako aj a knihou záväzkov C. F. s evidenciou platieb voči partnerovi SH s.r.o., spolu s zmluvu o pôžičke zo dňa 7.10.2011 s dohodou o vrátení prostriedkov 1800,- eur zápočtom vo vzťahu podľa nájomného.
21. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, súd tieto priznal žalobkyni v súlade s ustálenou súdnou praxou od uplynutia doby určenej vo výzve z 4.6.2015 podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5% vyššej ako výška základnej sadzby stanovená ECB k prvému dňu omeškania, teda od 1.7.2015 vo výške 5,05% ročne.
22. Súd žalobu zamietol v časti nároku príslušenstva pohľadávky spojeného s vymáhaním nároku, nakoľko poskytnutie právnej služby pri vymáhaní nároku nemožno považovať za náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, nanajvýš sa môže jednať o trovy konania.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Súd priznal žalobkyni úspech podľa pomeru úspechu a neúspechu vo vzájomnom rozdiele.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).