Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-260-2017.pdf
PDF · 83.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/260/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava 850 02, IČO : 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO : 36 613 843, proti žalovaným: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., K. XXX, 2/ N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., časť U., U E. XXXX, o zaplatenie sumy 1.534,14 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 05. decembra 2016 sp. zn. 5C/290/2013-85, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej vyhovel žalobe žalobcu k uloženiu povinnosti zaplatiť mu sumu 1.534,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z neuhradených splátok úveru od 21.10.2010 do 20.03.2011 vo výške 28,96 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.534,14 Eur od 21.03.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a to vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ a vo výroku o trovách konania, ktorým žalobcovi priznal náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej vyhovel žalobe žalobcu k povinnosti zaplatiť mu sumu 1.534,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z neuhradených splátok úveru od 21.10.2010 do 20.03.2011 vo výške 28,96 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.534,14 Eur od 21.03.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a to vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ a vo výroku o trovách konania, ktorým žalobcovi priznal náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rade 1/, z o s t á v a n e d o t k n u t ý.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v rade 1/,2/ spoločne a nerozdielne k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.534,14 Eur s príslušným úrokom z omeškania. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným bola dňa 18.04.2006 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol veriteľom (bankou) poskytnutý žalovanému v rade 1/ (dlžníkovi) splátkový úver vo výške 350.000 Sk (11.617,87 Eur) s úrokovou sadzbou 10,50 %, výškou mesačnej splátky 255,69 Eur, splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2006, konečnou splatnosťou úveru 20.03.2011, počtom splátok 59, RPMN 5,69 %. Dňa 24.03.2011 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a postupníkom - navrhovateľom. Z prílohy č. 1 k zmluve mal preukázané, že zostatok pohľadávky žalovaného ku dňu postúpenia predstavovala 16.064,66 Eur, riadny úrok 17,34 Eur, úrok z omeškania 2.052,97 Eur. Žalobca v tomto konaní uplatňuje 6 splátok za obdobie od 20.10.2010 do 20.03.2011 v celkovej výške 1.534,14 Eur. Skutočnosť neuhrádzania splátok poskytnutého úveru žalovaní v rade 1/ a 2/ v priebehu konania nespochybňovali. Preto zaviazal žalovaných v rade 1/,2/ k povinnosti na zaplatenie 6 splátok po 255,69 Eur, t.j. celkovo 1.534,14 Eur. Námietku premlčania žalovaným v rade 2/ nepovažoval za dôvodnú. Keďže návrh na súd bol podaný dňa 02.10.2013 a
žalobca žiadal zaplatenie splátok od 20.10.2010 do 20.03.2011 znamená, že nárok na plnenie uplatnil v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote v zmysle § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka. Námietku žalovaného v rade 2/, že na uzavretie zmluvy o úvere nebol daný súhlas manželky žalovaného v rade 1/, nepovažoval za dôvodnú. Jednalo by sa o relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorej manželka žalovaného v rade 1/ sa v tomto konaní nedovolávala. Nárok voči žalovanému v rade 2/ považoval za dôvodný, keďže medzi ním a Slovenskou sporiteľňou, a.s. bola uzatvorená dohoda o ručení, na základe ktorej žalovaný v rade 2/ bol ručiteľom záväzku žalovaného v rade 1/. O povinnosti zaplatiť úrok z omeškania rozhodol v súlade s § 361 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v rade 2/. Zotrvával na tvrdení, že vymáhaná pohľadávka je voči nemu premlčaná. Celý priebeh poskytovania úveru uviedol vo vyjadrení z 16.09.2015. Až na základe tohto vyjadrenia mu bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.04.2011. Zotrváva na stanovisku, že právny úkon je relatívne neplatný, keďže pri podpise zmluvy o úvere mu bolo povedané, že manželka žalovaného v rade 1/ je spoludlžník. V rozsudku sa konštatuje, že žalovaný v rade 1/ je rozvedený, ale nie je zrejmé, či predmetný dlh bol predmetom vyporiadania BSM. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia hlavného pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v napadnutej časti odvolaním žalovaného v rade 2/ zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bol zaviazaný zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom a trovy konania žalovaný v rade 1/, zostáva nedotknutý.
6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že medzi jeho právnym predchodcom - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným v rade 1/ A. A. bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0312755840 z 18.04.2006, na základe ktorej Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou (veriteľom) bol žalovanému v rade 1/ ako dlžníkovi poskytnutý spotrebiteľský úver - bezúčelový v celkovej výške 350.000 Sk, s dohodnutou úrokovou sadzbou 10,50% p.a., výškou mesačnej splátky 7.703 Sk, splatnosťou prvej splátky 20.05.2006, počtom splátok 59, splatnosťou splátky k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečnou splatnosťou úveru 20.03.2011 a ďalšími dohodnutými podmienkami. Zároveň medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným v rade 2/ N. A. bola dňa 18.04.2006 uzatvorená Dohoda o ručení k zmluve o splátkovom úvere č. 0312755840/0900 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným v rade 1/ ako dlžníkom. Z uvedeného je možné vyvodiť, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným v rade 1/ (ako spotrebiteľom) bol poskytnutý spotrebiteľský úver na základe podmienok zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným v rade 2/ ručiteľský záväzok v zmysle § 548 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v rozsudku z 05.12.2016 vyjadril pasívnu solidaritu na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ v zmysle § 511 Občianskeho zákonníka tak, že oboch zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 1.534,14 Eur spolu s príslušenstvom. I keď v danom prípade sa jedná o nesprávne vyjadrenú solidaritu vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie, keďže nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ je potrebné posudzovať podľa podmienok zák. č. 258/2001 Z.z. a nárok vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ je nárokom vyplývajúcim z ručiteľského záväzku žalovaného v rade 2/, nič nemení na tom, že v prípade žalovaných v rade 1/ a 2/ každý koná sám za seba a ich procesné úkony nezaväzujú druhého žalovaného (viď ust. § 76, § 77 a § 78 CSP). I keď je ručiteľ zaviazaný na plnenie rovnako ako dlžník (pokiaľ nebolo dojednané nič iné) nejde o ich solidárny záväzok. Súdnym rozhodnutím nie je možné vysloviť ich povinnosť zaplatiť dlh spoločne a nerozdielne. Obaja sú síce povinní plniť veriteľovi rovnaké plnenie (i keď nie je vylúčené, že ručiteľ len v menšom rozsahu), každý však z iného právneho dôvodu. Ich vzájomné postavenie voči veriteľovi určuje § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie výlučne
iba žalovaný v rade 2/ ako ručiteľ predmetného záväzku a keďže na strane žalovaných sa jedná o samostatné procesné spoločenstvo, rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.534,14 Eur s príslušenstvom a trovy konania bol zaviazaný žalovaný v rade 1/ (dlžník), ktorý odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal, rozsudok v tejto časti (odvolaním nenapadnutej) v uloženej povinnosti vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ zostal nedotknutý.
7. Odvolací súd preskúmal vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie len na základe podaného odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaným v rade 2/. Záver súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu uplatnený vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ je dôvodný, odvolací súd považuje za predčasný.
8. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
9. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, v znení účinku ku dňu postúpenia pohľadávky 24.03.2011, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
10. Súd prvej inštancie v konaní vôbec neskúmal, či žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný. Z tvrdenia žalovaného v žalobe vyplýva, že tento mal nadobudnúť pohľadávku svojho právneho predchodcu - Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 24.03.2011 uzavretej medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a postupníkom - žalobcom. Súd prvej inštancie sa však možnosťou postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalobcom ako treťou osobou vôbec nezaoberal.
11. Keďže súd prvej inštancie nezisťoval, či žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o uloženie povinnosti žalovanému v rade 2/ - ručiteľa z uzavretého zmluvného vzťahu, pričom záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti uplatneného nároku bez vyhodnotenia vyššie uvedených okolností odvolací súd považuje za predčasný, z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ s spolu súvisiacim výrokom o trovách konania) zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)