Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1184-2013.pdf
PDF · 69.75 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6Er/1184/2013
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti povinnému: E. R.C., X.. XX.XX.XXXX, K., F. o vymoženie 2 562,16 eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Blaško., EX 3441/2013
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Povinnému sa náhrada trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi 10.12.2013 sa začalo exekučné konanie, následne bol na vykonanie exekúcie poverený súdny exekútor.
2. 28.01.2016 súdny exekútor doručil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. V danom prípade sa exekučné konanie začalo 10.12.2013, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017.
5. 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela"), na základe ktorého bolo do Exekučného poriadku zavedené nové ustanovenie § 243f - prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia.
6. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
7. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenie § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
8. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
9. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
10. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
11. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo do Exekučného poriadku zavedené prechodné ustanovenie § 243f, vznikla oprávneným v exekučných konaniach podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto skutočnosti aj preukázať. Predmetné ustanovenia pritom nerozlišujú, či ide fyzickú osobu podnikateľa alebo nepodnikateľa, preto táto povinnosť oprávneného sa vzťahovala na exekučné konania bez ohľadu na podnikateľskú činnosť povinného.
12. Na základe ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku bola oprávnenému stanovená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., a teda do dňa 22.01.2016.
13. Hoci znenie ustanovenia §243 ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi), aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č.k. III. ÚS 752/2016-17 zo dňa 08.11.2016 zaujal stanovisko, že je vyvoditeľný záver súdov, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Uvedený postoj súdov tak prispieva k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehote na jeho vykonanie.
14. Súd sa oboznámil so spisovým materiálom, doplneným návrhom na vykonanie exekúcie a zistil, že oprávnený si nesplnil zákonnú povinnosť včas, t.j. nedoručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku do 22.01.2016 exekučnému súdu.
15. Preukázané je, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil iba u súdneho exekútora. Oprávnený teda vôbec nezaslal doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu (ako to deklaruje judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky), ale iba súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor toto podanie doručil tunajšiemu súdu až dňa 28.01.2016, teda po uplynutí lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Nedodržanie zákonnej lehoty má pre oprávneného nepriaznivý procesný dôsledok, ktorý spočíva v tom, že v zmysle ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví.
16. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť predložiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote do 22.01.2016 exekučnému súdu, rozhodol tak, že exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
17. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len ,,Civilného sporového poriadku") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa zásady zavinenia stanovenej v § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom prihliadol aj na účelnosť vynaložených trov konania. Zastavenie exekučného konania z dôvodu nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku zavinil oprávnený, preto nárok na náhradu trov konania má povinný. Zo súdneho
spisu povinnému žiadne účelne vynaložené trovy exekučného konania nevznikli, a preto o trovách konania súd rozhodol tak, že povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal.
19. O trovách súdneho exekútora súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.