Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Miroslavom Račkom v spore žalobcu Y. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, XXX XX L., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený JUDr. Martinom Kubovičom, LLM, MSc, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 3080/14, 926 01 Sereď, proti žalovanému A. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H.Á. XXX/XX, XXX XX Y., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou so sídlom Železničná 291, Poltár, v konaní o zaplatenie 12.100,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu o zaplatenie 12.100,- € s prísl. z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, ktorých výška bude určená v osobitnom uznesení.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 12.100,- € s príslušenstvom proti žalovanému na tom skutkovom základe, že dňa 27. 05. 2015 došlo k podpisu kúpno-predajnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla Porsche CAYNNE TURBO EVČ: T. XXX, kde ako predávajúca vystupovala majiteľka daného vozidla A. R.. Uvedenú zmluvu podpísal žalovaný ako R.. Túto zmluvu pani R. nepodpísala ani neuzavrela a podpis na tejto zmluve nie je podpisom pani R.. Zmluva je vo vzťahu k žalobcovi zdanlivým (ničotným) právnym úkonom a teda vo vzťahu ku nemu nemá náležitosti právneho úkonu a nemožno na ňu vo vzťahu k žalobcovi prihliadať, hľadí sa akoby sa nebola urobila. Vyššie uvedená zmluva vo vzťahu k žalobcovi nemá náležitosti právneho úkonu, absentuje zo strany pani R. jednak náležitosť vôle a prejavu vôle, nakoľko tento právny úkon, zmluvu nikdy neuskutočnila. V tomto prípade, ak neexistuje vôľa a prejav vôle, právny úkon sa považuje, ako keby sa nebol urobil a preto takýto úkon treba považovať podľa žalobcu za zdanlivý právny úkon. Žalovaný prevzal od žalobcu kúpnu cenu vo výške 12.100,- € a to 200,- € vklad v hotovosti na účet dňa 26. 05. 2015 a 11.900,- € v hotovosti dňa 27. 05. 2015, napriek tomu, že pri podpise zmluvy nepredložil ani plnomocenstvo, ktoré síce neskôr predložil do vyšetrovacieho spisu, špecifikovaného nižšie, avšak je zmätočné, keďže ako splnomocnenec vystupuje žalovaný a splnomocnenec pani R.. Taktiež ak by mal žalovaný plnomocenstvo, mal predmetnú zmluvu podpísať, tak aby bolo zrejmé že koná v zastúpení a podpísal ju vlastným menom a nie podpísať pani R.. Žalovaný mal zmluvu podpísať tak, aby bolo zrejmé, že koná ako zástupca, avšak žalovaný sa pri podpisovaní zmluvy ani neosvedčil nejakým dokladom, že by tak mohol konať, ani nepredložil svoje identifikačné údaje. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil. Ako právny dôvod uviedol bezdôvodné obohatenie žalovaného, keďže prijal plnenie vo výške 12.100,- € bez právneho dôvodu. V súvislosti s tým poukázal na ust. § 451 OZ. Ďalej zisťuje, že bol žalovaný klamaný, aj čo sa týka technického stavu daného vozidla. Poukázal, že v inzeráte bol uvedený rok výroby 2005, avšak v skutočnosti bol rok výroby 2003. Taktiež žalovaný v inzeráte uvádzal, že vozidlo je v TOP stave, avšak dané vozidlo po ani nie 2 dňoch muselo navštíviť servis, keďže

vozidlo začalo vykazovať skryté vady, a to, že nejde na LPG, v dôsledku toho, že žalovaný nedodržal podmienky stanovené montážnou firmou (neboli vykonávané servisné skúšky) a záruka zanikla, pričom žalovaný pri predaji deklaroval, že LPG je v záruke. Ďalej poukázal na únik oleja z motora, chybu lambdasondy, pravý predný xenon je v štádiu končiacej životnosti, starý akumulátor, po 3 dňoch státia vozidlo neštartuje, porucha prevodovky, za jazdy vyskakuje rýchlosť, chýba jeden kľúč od vozidla a je nefunkčná klimatizácia. Žiadal preto žalobe vyhovieť.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že v máji 2015 žalovaný so svojou priateľkou zabezpečoval pre svoju matku A. R. predaj ojazdeného motorového vozidla značky Porsche CAYNNE a na internetových stránkach uverejnili inzeráty, kde ho ponúkali za cenu 13.333,- €. Išlo o ojazdené motorové vozidlo, ktorého majiteľkou bola matka žalovaného A. R.. Vozidlo používali rodičia žalovaného približne od septembra 2014 a najazdili na ňom asi 13.000 km, pričom vozidlo nevykazovalo závažné poruchy. Na inzerát sa ozval žalobca, s ktorým komunikovala priateľka žalovaného e-mailovou poštou. Dňa 24. 05. 2015 v nedeľu si bol aj s jeho priateľkou žalobca osobne auto pozrieť a uskutočnili skúšobnú jazdu, pričom auto bolo preskúšané, na pohon LPG. Bola dohodnutá zľava oproti inzerovanej kúpnej cene a žalobca potom e-mailom 25. 05. 2015 oznámil, že chce auto kúpiť. Dňa 26. 05. 2015 bol žalobcovi zaslaný e-mail, kde mu bolo oznámené, že k autu sú 2 kľúče, má alarm, všetko vybavenie, je zapísané v technickom preukaze a bol mu oznámený druh oleja. Takisto mu bolo oznámené, že servisná kniha nie je k dispozícii. Technický preukaz mu bol zaslaný e-mailom. Žalobca požiadal o dovezenie auta dňa 27. 05. 2015 do Serede a sľúbil kúpnu cenu vyplatiť v hotovosti. Motorové vozidlo chcel dať žalobca hneď prelakovať na červeno a chcel mu dať novú farbu a prepísať ho na seba ako kupujúceho. Až potom mala predávajúca odhlásiť auto. Dňa 27. 05. 2015 odviezol žalovaný aj s jeho bratom Ľ. R. auto do Serede a žalobca so svojou priateľkou vypracoval kúpnu zmluvu. Odovzdanie, prevzatie motorového vozidla a zaplatenie kúpnej ceny prebehlo vo firme žalobcu v Seredi. Po predložení kúpnej zmluvy, ktorú vypracoval sám kupujúci, ju žalovaný chcel zobrať domov na podpis jeho matke, ale žalobca chcel mať vec vybavenú a povedal mu, že aby ju, keďže matku zastupoval na základe splnomocnenia, podpísal. Žalovaný podpísal v jednom vyhotovení zmluvy s priezviskom R.. Potom si uvedomil, že by ju mal podpísať pod svojím menom a druhé vyhotovenie podpísal svojim priezviskom. Na oboch vyhotoveniach zmluvy je teda podpis žalovaného ako zástupcu jeho matky. Žalovaný spolu s bratom obdržali kúpnu cenu 12.100,- €, ktorú obratom odovzdali matke ako majiteľke vozidla. Žalovaný konal na základe splnomocnenia za svoju matku ako predávajúcu a majiteľku osobného motorového vozidla. Z oboch vyhotovení kúpnej zmluvy je zrejmé, že predávajúcou pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola vlastníčka motorového vozidla - A. R.. Žalovaný konal teda za iného. Nakoľko konal v medziach oprávnenia daného majiteľkou auta, vznikli tým práva a povinnosti priamo majiteľke auta, Táto skutočnosť bola kupujúcemu zrejmá aj z technického preukazu, ktorý dostal k dispozícii pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Žalovaný pri uzatváraní kúpnej zmluvy - odovzdaní motorového vozidla a prevzatí kúpnej ceny predávajúcu zastupoval. Žalovanému teda z uzatvorenej kúpnej zmluvy nevznikli žiadne práva ani povinnosti. Žalovaný odovzdal spolu so svojim bratom motorové vozidlo žalobcovi - kupujúcemu, ktorý ho prevzal a prevzal od neho kúpnu cenu, ktorú odovzdal predávajúcej. O tom, že žalobca mal vedomosť o tom, že majiteľkou vozidla bola A. R., bol s tým plne uzrozumený, svedčí to, že sám pripravil kúpnu zmluvu, kde je ako predávajúca uvedená matka žalovaného. Svedčí o tom aj odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2015, ktoré zaslal žalobca matke žalovaného. Odstúpiť od zmluvy je možné len od zmluvy, ktorá je platná. Pokiaľ sa žalobca v žalobnom návrhu domáha predbežného posúdenia kúpnej zmluvy ako neplatnej a následne požaduje vrátenie kúpnej ceny ako bezdôvodné obohatenie, nemali by od kúpnej zmluvy odstupovať. Na odstúpenie od kúpnej zmluvy matka žalovaného reagovala listom zo dňa 08. 06. 2015 a žalobca jej zaslal list dňa 10. 06. 2015. Žalovaný nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z uzatvorenia kúpnej zmluvy a pri uzatváraní kúpnej zmluvy vystupoval ako splnomocnenec, pričom práva a povinnosti z týchto úkonov vznikli splnomocniteľovi. Žalobca má stále vo svojom vlastníctve v držbe motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpy, ktoré predávajúcim nevrátil.

3. Žalobca na pojednávaniach uviedol, že na internete našiel ponuky žalovaného, ktorý v inzerátoch opakovane núkal predmetné vozidlo v top stave za prijateľnú cenu. On mu potom zavolal, kedy môže prísť pozrieť toto vozidlo a spojil sa telefonicky s družkou žalovaného a stretli sa v Poltári pri Tescu. Ona tam už bola s vozidlom. Ona nevedela povedať bližšie technické veci a potom prišiel žalovaný na policajnom aute v uniforme so svojim kolegom. Vtedy skúšobnú jazdu nevykonali a dohodli sa, že pravdepodobne to vozidlo zoberie, ak sa tak rozhodne. Žalovaný mu na to odpísal, že súhlasí. Žiadal vyplatiť 200,- € ako zálohu. Dňa 27. 05. 2015 potom prišiel žalovaný do Serede so svojim bratom,

doviezol auto, pričom stále hovoril, že je to jeho auto. Ďalej hovoril, že vozidlo je písané na jeho matku, pretože on ako policajt by nemal mať také drahé auto. Vytiahol kúpnu zmluvu na svoje meno, túto zmluvu čítala priateľka žalobcu, pričom žalobca ju nečítal a žalobcu upozornil, že zmluva musí byť na meno majiteľky vozidla. Povedal priateľke, aby na internete našla nejakú zmluvu, ktorá aj ona našla. Do tejto zmluvy dopĺňali údaje z bielej karty, ktorá bola zrejme poistkou. On veľký technický preukaz nevidel ani ho v rukách nedržal. Ďalej rozmýšľali, že keď pani R. je vlastníčka, potrebuje pán J. splnomocnenie. On hovoril, že na čo mu je splnomocnenie, žiadne nemá, keďže je vlastník. Žalobca mu povedal, aby sa ponáhľal domov splnomocnenie urobiť a zatiaľ nech podpíše zmluvu vo svojom mene, v zastúpení. Prvý tieto zmluvy podpísal žalobca a podal mu ich do rúk a nevie, či podpísal žalovaný jednu alebo dve zmluvy. Netušil, že tam napíše meno R.. Netušil ako to podpísal, potom išli natankovať a ukázal mu ako sa tankuje a po diaľnici išli domov. Pýtal sa ho na nejaké technické veci a to napríklad na klimatizáciu a on mu povedal, aby ju nepúšťal, lebo ho bolia z nej kĺby. Celý systém klimatizácie bol prázdny čo zistili až v servise. Neskôr sa objavila aj vada tečúceho oleja a katalizátorov. Žalovaný najprv na žalobcu kričal a potom mu už nedvíhal telefón a následne sa žalobca rozhodol, že musí dlh vrátiť. Podal na žalovaného trestné oznámenie. Ďalej uviedol, že žalovaný najprv prezval zálohu 200,- Eur a potom priamo v Seredi, keď vozidlo doviezol mu zaplatil žalobca 11.900,- Eur.

4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že auto dal na internet spolu s priateľkou, majiteľkou tohto vozidla ako to vyplýva z technického preukazu bola jeho matka a na tomto vozidle vozili starú matku. Keď stará matka zomrela, jeho mama sa rozhodla, že auto predá. On sa na to podujal, že auto predá. Je pravdou, že žalobca sa potom stretol pred Tescom s jeho priateľkou, skúšobnú jazdu vykonal, potom sa vrátil napäť pred Tesco a priateľka mu volala, že treba ešte nejaké detaily ukázať, na čo on tam prišiel a ukázal kde sa tankuje plyn, ako sa vysúva ťažné, lebo to bolo elektrické okolo motora, pozeral veci, či auto štartuje a podobne. S ním vlastne nekomunikoval a komunikoval len s jeho priateľkou e-mailovou formou a nakoniec potom napísal, že má o auto záujem, ale že jeho priateľka je mladá a že na takom aute by nedokázala šoférovať a tak potom navrhol, že ak zloží zálohu, že mu auto dovezie. Jeho priateľka mu e-mailom poslala naskenovaný technický preukaz, ktorý mal ešte skôr doma ako prišiel s autom. To sa stalo v nedeľu a asi v stredu potom išiel do Serede autom. Žalobca chcel, aby prišli do jeho firmy. Keď tam prišli, tak ich vítal a doniesol svoju zmluvu vypísanú na meno žalovaného, pretože autobazár mu dal zmluvu nie majiteľa. Túto kúpnu zmluvu mal vypísanú na svoje meno, keďže mal plnú moc od matky, ale auto bolo matkine, takže on potom vystupoval ako predajca, na čo povedal pán C., že nemôže predávať cudzie auto a na to potom priateľka žalobcu vytlačila novú zmluvu a v tej zmluve bola ako majiteľka uvedená jeho matka, to jest predávajúca. Žalobca ho nútil, aby túto zmluvu podpísal matkiným menom s tým, že touto zmluvou sa nikto nikdy nebude zaoberať. Túto zmluvu potom podpísal matkiným menom a svoju zmluvu podpísal v zastúpení, keďže doma mal splnomocnenie. Pri predaji vozidla splnomocnenie nemusel ukazovať, pretože splnomocnenie mu bolo treba len pri odhlásení vozidla na polícii. Prevzal peniaze a tieto odovzdal potom matke. Išli potom na benzínovú stanicu natankovať a potom sa rozišli.

5. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že žalovaný sfalšoval podpis pani R. na kúpnej zmluve zo dňa 27.05.2015, čo sám žalovaný potvrdil a jeho klient ho nenútil k takému konaniu, nakoľko mail, ktorý poslala súdu sama žalovaná strana zo dňa 17.05.2015 uvádza, že podpísal svojím v zastúpení a druhá skutočnosť je právne významná, že od jeho klienta prevzal pán J. sumu 12.100,- Eur pri predložení kúpnej zmluvy zo dňa 27.05.2015. Z časového hľadiska žalovaný najskôr zapríčinil falšovaným podpisom pani R. zdanlivý, ničotný právny úkon a ihneď prevzal spomínané peniaze, teda v tomto okamihu sa podľa § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil a je právne irelevantné či existovalo plnomocenstvo od pani R. alebo neexistovalo. Nakoľko z konania žalovaného je zrejmé, že nekonal v mene pani R. ale v svojom vlastnom mene, pretože ak by konal v mene pani R., tak by podpis na tejto zmluve musel byť v zastúpení J.. Pokiaľ zmluvu podpísal pán J. druhýkrát doma, je to irelevantné, pretože to nasleduje až po okamihu bezdôvodného obohatenia.

6. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný konal v celej tejto veci na základe splnomocnenia jeho matky, ktorá bola majiteľkou a držiteľkou motorového vozidla a ona jediná by sa mohla domáhať a namietať konanie bez splnomocnenia, pričom jasne potvrdila, že svojho syna splnomocnila na to, aby auto predal pánovi C., čo sa na základe jej plnej moci a jej súhlasu uskutočnilo a obdrdžala aj kúpnu cenu. Žalovaný keďže konal ako splnomocnený zástupca sa nedostal so žalobcom do žiadneho právneho vzťahu, konal v medziach svojho oprávnenia, takže všetky práva a povinnosti čo sa týka nejakých námietok a vád predaného auta vznikali majiteľke vozidla, to jest predávajúcej pani R.. Čo sa týka podpisu kúpnej zmluvy, žalobca sa neustále v podstate domáha toho aby na kúpnej zmluve bol

podpis splnomocneného zástupcu so skratkou v zastúpení, kde originál tejto kúpnej zmluvy predložili k nahliadnutiu súdu a fotokópia je uložená v spise. Došlo tu vlastne k stretu prejavov vôle kupujúceho a predávajúceho, t. j. p. R., ktorá bola zastúpená svojim synom na základe plnej moci. Boli to v podstate vypracovené 2 vyhotovenia kúpnej zmluvy, pričom na jednom sa stretol prejav vôle predávajúcej zastúpenej splnomocneným zástupcom. Žalovaný tu nie je vlastne pasívne legitimovaný v tejto veci. Stále sa tu namieta falšovanie podpisu, však jedinou, ktorá by mohla namietnuť sfalšovanie podpisu a namietať to, že jej bolo odpredané auto, je pani R., ktorá však konanie svojho syna schválila. Žiadala žalobu zamietnuť.

7. Svedkyňa A. R. uviedla, že povedala synovi, aby kúpil nejaké auto pre svoju chorú matku a keď jej matka v marci 2015 zomrela, potom trvala na tom, aby sa toto auto predalo, pretože jej ju pripomínalo. Poverila synov, ktorí bývajú v Poltári a dala plnú moc žalovanému, pričom auto sa predalo, synovia boli s tým autom. Ona bola vtedy vo veľmi zlom psychickom stave a preto sa o auto zaujímali len oni. Vie len to, že odviezli auto pánovi C. do Serede a nevie viac povedať, lebo tam pri tom nebola. Dala plnú moc synovi, ktorý jednal za ňu. Súhlasila, aby jej syn uzatvoril v jej mene kúpnu zmluvu na základe plnej moci. Kúpnu cenu jej syn odovzdal.

8. Svedok Ľ. R. uviedol, že ho oslovil brat s tým, že treba ísť autom k pánovi Rajskému a on išiel ako vodič tohto auta do Serede, pričom brat išiel na aute Porsche CAYENNE. Pán C. v Seredi vyložil na stôl technický preukaz, kúpno-predajné zmluvy, povedal, že oni dajú svoju kúpnu zmluvu aj so slečnou, ktorá tam bola, p. H., ktorú aj vytlačili a predložili na podpis. Na stole bolo všetko predložené, mal tam technický, kúpno-predajné zmluvy. Pani H. vytlačila kúpno-predajnú zmluvu a ona dopisovala údaje z technického preukazu. Na aute sa bežne chodilo, nebolo tam nič také, čo by bránilo prevádzke.

9. Takisto aj svedkyňa K. H. uviedla, že pán C. sa rozhodol kúpiť predmetné vozidlo Porsche CAYENNE a boli jednu nedeľu v Poltári s tým, že prišla družka žalovaného, ktorá im povedala, že ak budú mať nejaké otázky, tak zavolá pánovi J.i, t. j. žalovanému a krátko na to prišiel pán J. na policajnom aute v uniforme a ukázal, ako sa manipuluje s ťažným zariadením. Spomenul LPG, že ho dal montovať, že je v záruke a že je vozidlo je v TOP stave. Pán C. sa ešte rozprával s pánom J. a dohodli sa, že ak by vozidlo kúpil, či by mu bol ochotný toto vozidlo odviezť do Serede a následne poslal pán C. mail, kde do prílohy vložil ponukový list s technickým stavom, ktorý deklaroval pán J. v inzeráte a povedal, že ak je vozidlo v takom stave ako uvádza, teda v TOP stave, tak by mal o to vozidlo záujem. Pán J. na to reagoval mailom, tak, že si vypýtal zálohu 200,- € vložiť na jeho účet a tak sa aj urobilo. Následne v stredu prišiel do Seredi so svojim bratom a priniesli 1 vyhotovenie kúpnej zmluvy, kde on figuroval ako vlastník, ako predávajúci. Oni p. J. upozornili, že pani E. v Poltári im dala technický preukaz, kde zaregistrovala ženské meno, pričom p. J. uviedol, že nemôže tam byť evidovaný ako vlastník, keďže tam bolo uvedené ženské meno. Ona potom našla na internete jednu predlohu kúpnej zmluvy a uviedla, že tam musí byť vypísaná skutočná vlastníčka vozidla. Z bielej karty potom odpísala údaje, potom zmluvu vytlačila s tým, že pán C. povedal, že sa musí podpísať a doložiť plnomocenstvo, čím rozumel podpísať v zastúpení. Ona vytlačila 2 rovnopisy zmluvy s tým, že pán J. sedel proti nej a jednu podala jemu, aby to podpísal. On ukázal, aby to podpísal pán C. ako prvý, pán C. podpísal obidve vyhotovenia zmluvy, ona ich dala pánovi J. a pán J. podpísal jednu zmluvu s tým, že tam dopísal aj dátum a pán C. mu vyplatil zvyšnú sumu 11.900,- €, ktorú prevzal. Druhú zmluvu nepodpísal, nakoľko povedal, že on ju ani nepotrebuje k odhláseniu vozidla a dôkaz o tom, že zmluvu ani nepotreboval ani nemal o ňu záujem, je skutočnosť, že aj keď priniesol vyhotovenie svojej kúpnej zmluvy do Serede, tak mal len jedno vyhotovenie, ktoré malo byť predložené pánovi C.. Potom mali 3 dni vozidlo v užívaní a začalo vykazovať závady, vyskakovala rýchlosť. V servise zistili, že sú zlé lambdasondy a že uniká olej z motora. V pondelok potom prišiel veľký technický preukaz poštou. Bolo to poslané obyčajne bez odosielateľa a keď otvorili obálku, zistili, že tam nie je žiadne splnomocnenie. Pán C.Ý. potom kontaktoval pána J., že sú tam závady. Pán J. bol agresívny. Potom si dali dokopy všetky papiere a zistili, že na kúpnej zmluve je podpísaná R., čiže sfalšoval tam podpis majiteľky vozidla. Obratom potom zaslali majiteľke vozidla list 01. 06., kde pán C. vyzval pani R., aby si prišla pre vozidlo a zároveň tam bol aj prípis pre pána J., nakoľko nemali jeho adresu, aby im vrátil peniaze. Následne prišla odpoveď od pani R., že tento list neakceptuje. Uviedla, že pán J. pred nimi podpísal jednu zmluvu so sfalšovaným podpisom, kde podpísal pani R.. Peniaze prevzal. Pán C. podpísal dve kúpne zmluvy.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazovým materiálom a to návrhom na začatie konania, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 27. 05. 2015, technickým preukazom, plnou

mocou predávajúcej zo dňa 19. 05. 2015, písomným vyjadrením strany žalovaného zo dňa 09. 05. 2017, e- mailovou komunikáciou zo dňa 26. 05. 2015, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 27. 05. 2015, ktorú predložila strana žalovaného, odstúpením od zmluvy, fotokópiou oznámenia s Bazár SK, poslednou výzvou, pokusom o zmier zo dňa 10. 06. 2015, plnou mocou predávajúcej zo dňa 24. 10. 2014, odstúpením od kúpnej zmluvy, odpoveďou, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 06. 06. 2017, písomným vyjadrením strany žalovaného zo dňa 24. 06. 2017, mailom zo dňa 17. 06. 2015, oznámením o výzve na vyzdvihnutie vozidla zo dňa 07. 09. 2017, mailovou komunikáciou medzi stranami sporu, pričom zistil, že na základe ponuky, ktorá sa nachádzala na internete ohľadom predaja motorového vozidla značky Porsche CAYNNE navštívil žalobca za účelom kúpy tohto motorového vozidla obec Poltár v okrese Lučenec, kde sa stretol s družkou žalovaného, ktorá mu ukázala predmetné vozidlo Porsche CAYNNE, pričom on sa chcel oboznámiť bližšie s jeho technickým stavom, preto táto prizvala na miesto samotného žalovaného, ktorý mu ukázal manipuláciu s ťažným zariadením. Následne potom na základe e-mailovej pošty oznámil žalobca žalovanému, že uvedené vozidlo kúpi a požiadal ho, aby toto vozidlo dopravil do Serede a za týmto účelom mu poslal 200,- € ako zálohu na jeho účet. Žalovaný potom spolu s bratom dňa 27.05.2015 prišiel s vozidlom do Serede, kde spísali kúpno-predajnú zmluvu, ktorú vytlačila priateľka žalobcu z počítača a ktorá sa mala nachádzať na internete ako vzorová zmluva, kde potom táto dopísala údaje ohľadom kupujúceho a predávajúceho a žalobca potom podpísal so žalovaným túto kúpnopredajnú zmluvu, pričom žalovaný túto podpísal za predávajúcu A. R., ktorá je jeho matkou na základe plnomocenstva a kupujúci t. j. žalobca túto zmluvu podpísal osobne. Na jeden originál zmluvy sa žalovaný podpísal menom R. a druhú zmluvu, ktorú ponechal, podpísal svojim priezviskom v zastúpení predávajúcej. Žalobca v konaní tvrdil, že pri predaji vozidla nevedel, kto je jeho majiteľom, že mu nebol predložený technický preukaz a údaje odpisovala jeho priateľka z tzv. bielej karty, ktorá slúžila na poistenie. Naproti tomu žalobca tvrdil, že vedel, kto je vlastníčkou motorového vozidla, t. j. predmetu predaja. S týmto bol uzrozumený a samotný žalobca ho vyzval, aby podpísal túto zmluvu v zastúpení svojej matky. Následne potom po podpise tejto zmluvy žalovaný zo Seredi spolu svojim bratom odišli na druhom motorovom vozidle, pričom žalobca mal zistiť po odovzdaní a prevzatí vozidla vady uvedeného vozidla, ktoré spočívali najmä v inom veku vozidla, ako bol deklarovaný, v nefunkčnosti pohonu LPG, vytekanie oleja z motora, končiacej životnosti pravého predného xenónu, v poškodenej prevodovke, neodovzdanom kľúči a nefunkčnej klimatizácii. Na základe toho potom zaslal žalobca predávajúcej a vlastníčke motorového vozidla A. R. odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré doručil matke žalovaného A. R., pričom táto reagovala listom zo dňa 08. 06.2015, kde s odstúpením nesúhlasila a žalobca jej potom zaslal list dňa 10. 06. 2015 ako posledný pokus o zmier. Následne potom v konaní žalobca tvrdil, že tým, že splnomocnenec A. J., t. j. žalovaný podpísal kúpnu zmluvu menom pani R. a tá túto zmluvu nepodpísala, ani neuzavrela a podpis na tejto zmluve nie je jej podpisom, zmluva je vo vzťahu k nemu zdanlivým (ničotným) právnym úkonom a teda vo vzťahu k nemu nemá náležitosť právneho úkonu a žiadal, aby mu žalovaný vrátil 12.100,- €, ktoré mu vyplatil z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Naproti tomu žalovaný v konaní tvrdil, že nebol v právnom vzťahu so žalobcom ako predávajúci, on peniaze odovzdal matke A. R., preto nie je v tomto spore pasívne legitimovaným subjektom a žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Tvrdil, že konal na základe plnomocenstva od svojej matky. To plnomocenstvo neprekročil a preto jeho konanie je záväzné, zaväzuje predávajúcu t. j. matku a je účinné voči kupujúcemu, t. j. Y. C..

11. Súd mal za to, že v konaní bolo nesporne preukázané uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bola kúpa a predaj motorového vozidla značky Porsche CAYENNE.

12. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúci má povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

13. Žalobca tvrdil, že nevedel, že vlastníčkou motorového vozidla je A. R., pričom on sa neoboznámil s technickým preukazom, kde mal byť vyznačený vlastník. Týmto tvrdeniam však súd neuveril, keď strany sporu pri uzavretí kúpnej zmluvy označili ako predávajúceho A. R. a kupujúceho Y. C. a teda žalobcovi muselo byť pri podpise tejto zmluvy zrejmé, že vlastníkom motorového vozidla je A. R.. V tomto smere je nie rozhodujúca skutočnosť, či žalovaný sa oboznámil s technickým preukazom, či mu tento bol zo strany žalovaného predložený. Je nesporné taktiež, že došlo k odovzdaniu ceny za predmet kúpy vo výške 12.100,- € a to 200,- € vo forme zálohy a 11.900,- € pri podpise tejto zmluvy. Taktiež je nesporná

tá skutočnosť, že žalobca podpísal 1 vyhotovenie tejto zmluvy s priezviskom R. a druhé vyhotovenie, ktoré si ponechal svojim priezviskom, v zastúpení predávajúcej.

14. Súd preto pri hodnotení tejto veci sa musel vysporiadať so skutočnosťou, či žalovaný konal na základe splnomocnenia od jeho matky, t. j. predávajúcej a vlastníčky A. R. alebo takéto plnomocenstvo nemal, respektíve či ho prekročil a taktiež či mohol platne uzavrieť kúpnu zmluvu v zastúpení predávajúcej A. R., keď jedno vyhotovenie zmluvy podpísal jej priezviskom.

15. Súd bol toho názoru, že žalobca v konaní preukázal existenciu plnomocenstva, ktoré mu udelila matka, t. j. predávajúca dňa 24. 10. 2014 a taktiež dňa 19.05.2015, pričom na plnomocenstve zo dňa 19. 05. 2015 bol chybne označený splnomocniteľ ako splnomocnenec a naopak, avšak pri úradnom osvedčení podpisu splnomocniteľa je uvedená predávajúca a splnomocnenca žalovaný, z čoho nesporne vyplýva vôľa predávajúcej udeliť toto plnomocenstvo svojmu synovi, t. j. žalovanému.

16. Podľa § 22 ods.1 Občianskeho zákonníka, zástupca je ten, ktorý je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

17. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

18. Podľa § 24 Občianskeho zákonníka zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

19. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

20. Podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného platí, že koná vo vlastnom mene.

21. Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právneho účinky, iba žeby boli známe osobám voči ktorým splnomocnenec konal.

22. Z predložených plnomocenstiev vyplýva, že tieto boli zo strany splnomocniteľa, t. j. predávajúcej udelené splnomocnencovi, t. j. žalovanému na úkony spojené s predajom, prevodom motorového vozidla, teda nepochybne vyplýva, že splnomocnenec neprekročil svoje oprávnenie, čo potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa A. R.. Keďže na zmluve ako predávajúca bola označená práve A. R., žalobca ako kupujúci musel vedieť o splnomocnení, ktoré táto udelila svojmu synovi, t. j. žalovanému. Neobstojí podľa názoru súdu tvrdenie žalobcu, že žalovaný sfalšoval podpis na kúpno-predajnej zmluve, nakoľko túto zmluvu podpísal menom R. pred kupujúcim, t. j. žalobcom. Žalobcovi bolo zrejmé, že koná na základe plnomocenstva, preto nemohlo ísť o falšovanie podpisu A. R.. K tomuto by došlo v tom prípade, že takúto zmluvu by predložil podpísanú zo strany žalovaného samotný žalovaný, pričom by prekročil oprávnenia, ktoré mu udelila predávajúca A. R. a žalobca by o tom nevedel, konal by dobromyseľne. O tom, že žalobca vedel, kto je vlastníkom motorového vozidla, kto ho predáva, svedčí aj to, že odstúpenie od kúpnej zmluvy adresoval A. R., následne jej zaslal aj výzvu, aby si vyzdvihla motorové vozidlo, ktoré jej patrí. Na podporu tohto svedčí aj to, že poslednú výzvu, pokus o zmier zaslal žalovanej.

23. Keďže v žalobnom návrhu sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia z titulu toho, že došlo k plneniu na základe zdanlivého (ničotného) právneho úkonu, súd vyhodnotil nárok žalobcu z hľadiska toho, čoho sa domáha.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodnému obohateniu sa rozumie majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnený z neplatného právneho úkonu alebo plnený z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Žalobca tvrdil, že žalovaný prijal plnenie vo výške 12.100,- € bez právneho dôvodu, ktorá skutočnosť v konaní bola vyvrátená tým, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, plnenie ktoré prijal žalovaný ako splnomocnenec, odovzdal vlastníčke ako splnomocniteľke, preto nemohlo podľa názoru súdu dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný. Žalobu bolo preto potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

26. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP.

27. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Na základe uvedeného súd rozhodol o tom, že priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko mal úspech v spore, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že, a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.