Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-300-2021.pdf
PDF · 82.93 KB
No categories available
35Ek/300/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: X. N., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Bronislava Garajová, Železničná 291/6, 987 01 Poltár, IČO: 37 958 623, proti povinnému: C. O., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX/X, XXX XX D., o vymoženie 2 748,64 eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Eva Šajánková, Ružová 5, 909 01 Skalica, IČO: 31 194 206, pod sp. zn. 386EX 93/21, o návrhu na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 35Ek/300/2021 zo dňa 07.02.2022, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 07.02.2022 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení, za použitia ustanovení § 45 ods. 1, § 46 ods. 1 písm. a/, § 48 ods. 4 písm. a/, § 61k ods. 1, ods. 2 a 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), uviedol, že návrh povinného bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote, teda má odkladný účinok, ale nie je dôvodný. Ďalej uviedol, že predmetná exekúcia je vedená na podklade uznesenia Okresného súdu Lučenec, č. k. 14C/1/2017-153 zo dňa 25.04.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.08.2019 a vykonateľnosť dňa 04.05.2019, a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 2 451,70 eur (ďalej len „exekučný titul č. 1”) a uznesenia Okresného súdu Lučenec, č. k. 14C/1/2017-232 dňa 18.12.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2021 a vykonateľnosť dňa 22.12.2020, ktorým bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia dovolacieho konania vo výške 296,94 eur (ďalej len „exekučný titul č. 2”). Povinný považoval exekúciu za nezákonnú a neprípustnú preto, že exekučnými titulmi majú byť nielen exekučný titul č. 1 a exekučný titul č. 2, ale aj rozsudok Okresného súdu Lučenec, č. k. 14C/1/2017-78 zo dňa 05.10.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/6/2018-78 zo dňa 19.03.2019 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/263/2019 zo dňa 25.11.2020, keďže nimi bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania. Vyšší súdny úradník poukazom na § 45 ods. 1, § 46 ods. 1 písm. a/ a § 48 ods. 4 písm. a/ Exekučného poriadku vysvetlil, že exekučným titulom môže byť akékoľvek súdne rozhodnutie (v zmysle CSP rozsudok, uznesenie, platobný rozkaz, európsky platobný rozkaz), pričom musí byť toto rozhodnutie vykonateľné, čo sa preukazuje predložením príslušnej doložky vykonateľnosti exekučného titulu. Zároveň na to, aby predložené rozhodnutie bolo spôsobilým exekučným titulom musí priznávať právo, zaväzovať k povinnosti alebo postihovať majetok. Vyšší súdny úradník považoval predložené rozhodnutia súdov, na podklade ktorých sa oprávnený domáha vymoženia svojho nároku, za spôsobilé exekučné tituly, keďže sú vykonateľné a vyplýva z nich povinnosť (zaplatiť trovy právneho zastúpenia) pre jedného z účastníkov konania (žalobca, v tomto konaní povinný) v prospech druhého účastníka konania (žalovaného, v tomto konaní oprávneného). Oba exekučné tituly boli súdu predložené s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Preto nebolo potrebné predložiť aj povinným uvádzané rozhodnutia. Skutočnosťou odôvodňujúcou zastavenie exekúcie bola podľa povinného aj
nevykonateľnosť výrokov o náhrade trov v rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14C/1/2017 - 78 zo dňa 05.10.2017 a uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/263/2019 zo dňa 25.11.2020, čo považoval vyšší súdny úradník za neopodstatnené, nakoľko nie sú v tejto veci exekučnými titulmi, resp. na ich podklade nie je vymáhaný nárok oprávneného. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a návrhom povinného na zastavenie exekúcie mal vyšší súdny úradník nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučných tituloch nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Povinný vo svojom podaní nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučných titulov, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučných titulov, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Vzhľadom na uvedené návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2/ Voči uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že napádané rozhodnutie považuje za svojvoľné, nedostatočne odôvodnené a v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom súd vec nesprávne právne posúdil. Zotrvával na svojich tvrdeniach, že vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu č. 1 a č. 2 je neprípustné a nezákonné. Uvedené uznesenia sú vydané vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP a nie sú spôsobilými exekučnými titulmi v zmysle požiadavky § 45 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučným titulom môže byť len právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP (ktoré ukladá povinnosť) v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady v zmysle § 262 ods. 2 CSP (ktoré vydá vyšší súdny úradník už len o výške náhrady trov konania). Podľa dôvodovej správy k § 262 ods. 2 CSP nemôže vyšší súdny úradník v uznesení okrem konkrétnej výšky náhrady trov konania rozhodnúť napr. aj o uložení povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej strane. V danom prípade v zmysle zákona mal byť exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k.140/1/2017-78 zo dňa 05.10.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 19.03.2019, č.k. 13Co/6/2018-137 (s pripojenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti) v spojení s uznesením Okresného súdu Lučenec, č.k.14C/1/2017-153 zo dňa 25.04.2019 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 7Cdo/263/2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Lučenec, č.k. 14C/1/2017-232 zo dňa 18.12.2020, ktorým mu bola uložená povinnosť (zaplatiť náhradu trov konania). Keďže však exekučnými titulmi sú len samostatné uznesenia o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 CSP) vydané vyšším súdnym úradníkom, je potom exekúcia neprípustná. Názor súdu o spôsobilosti uznesení byť riadnymi exekučnými titulmi podľa neho popiera pravidlá formálnej a právnej logiky a je v zjavnom rozpore so zákonom. Aby vyšší súdny úradník mohol rozhodnúť o konkrétnej výške trov konania strany sporu, musí najprv sudca v meritórnom rozhodnutí rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a to tak, že vo výroku o trovách uloží povinnosť jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej strane. „Vydanie uznesenia o náhrade trov konania v konkrétnej výške je jednostranne závislé od existencie právoplatného rozhodnutia vo veci. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu uznesenie o výške náhrady trov konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené) rozhodnutie by zostalo uznesenie o výške náhrady trov konania osamotené, strácalo by rozumný zmysel, čo by zároveň odporovalo princípu právnej istoty“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2019, sp. zn. 4Obdo/7/2018). Exekučný titul č. 1 a exekučný titul č. 2 nie sú uzneseniami, v ktorých by sa rozhodovalo aj o uložení povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej strane (ako sa mylne domnieva vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica). Súčasne za nevykonateľné považoval výroky rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 05.10.2017, č.k.14C/1/2017-78 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 7Cdo/263/2019, o nároku na náhradu trov konania (nie je splnená požiadavka formulácie výroku o náhrade trov). Preto uznesenia o výške trov konania v zmysle zákona nebolo možné ani vydať, pričom sa v plnom rozsahu odvolal na dôvody uvádzané vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie a súčasne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016, ktoré vyšší súdny úradník ani nezobral na zreteľ. Následne preto konštatoval, že vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica vec nesprávne právne posúdil. Uvedeným postupom Okresného súdu Banská Bystrica bolo porušené právo sťažovateľa na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil (a vec vrátil na nové rozhodnutie), alternatívne zmenil tak, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovie a exekúciu zastaví.
3/ Oprávnený sa k sťažnosti povinného nevyjadril.
4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
10/ Podstatou tvrdení povinného odôvodňujúcich zastavenie exekúcie je, že rozhodnutia o výške trov základného konania, predložené oprávneným ako exekučné tituly, nie sú samé osebe vykonateľné (riadne exekučné tituly). Na podporu svojich tvrdení poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, najmä 6Cdo/222/2016 z 23.03.2017 a 4Obdo/7/2018 z 28.02.2019. Na to, aby bolo možné posúdiť, či ich na prejednávanú vec možno aplikovať, je nevyhnutné poznať predmet prieskumu dovolacieho konania, inak nemožno poznať význam záverov najvyššieho súdu. V prvom rade sudca poukazuje, že uvedené rozhodnutia boli vydané v nachádzacom (základnom) konaní, teda nie sú rozhodnutiami vydanými vo vykonávacom (exekučnom) konaní a už len preto im nemožno v exekučnom konaní pripisovať väčší význam. Oprávnenie preskúmať rozhodnutie z pohľadu či sa jedná o spôsobilý exekučný titul má v zmysle Exekučného poriadku jedine exekučný súd (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.02.2013, sp. zn. 4M Cdo 8/2012). V rozhodnutí, ktoré na svoju obranu uviedol povinný, sp. zn. 6 Cdo 222/2016, sa najvyšší súd zaoberal prípadom formulácie výroku o náhrade trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP s tým, že stanovil jeho podstatné náležitosti (t.j. musí v ňom byť uvedené kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením). Za významné pre prebiehajúce exekučné konanie však je, že na to, aby exekučný titul bol riadnym materiálnym predpokladom exekúcie, je v prípade rozhodnutia súdu to, že priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Nevyhnutnosťou je potvrdenie o jeho vykonateľnosti v zmysle § 46 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia o výške trov sa však nevyznačuje s dovetkom „v spojení“ s rozhodnutím, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, na rozdiel od napr. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozhodnutím súdu druhej inštancie (takú doložku povinný predložil i pri rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14C/1/2017 z 05.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.. k. 13Co/6/2018-137 z 19.03.2019). Preto ani nie je nevyhnutné pokiaľ uznesenie o výške trov spĺňa všetky atribúty exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, aby bolo predkladané spolu s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania. Pre úplnosť veci súd dodáva, že v exekučnom konaní nie je možné namietať postup súdu, ktorý predchádzal vydaniu exekučného titulu. Teda aj keby výrok o nároku na náhradu trov konania vykazoval nedostatky, mal obranu voči takému rozhodnutiu uplatniť účastník v základnom konaní (napr. ich uvedením v sťažnosti voči uzneseniu o výške trov konania). Rozhodnutie o nároku na náhradu trov však musí nevyhnutne existovať na to, aby súd (vyšší súdny úradník) mohol následne rozhodnúť uznesením o výške trov. V opačnom prípade by nastala situácia, ktorej sa týkalo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/7/2018 (na ktoré
poukazoval povinný), teda že ak by rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania bolo zrušené, prípadne zmenené, stratilo by rozhodnutie o výške trov svoj podklad. Sám povinný ale preukázal, že rozhodnutia o nárokoch na náhradu trov konania existujú, pretože ich ako prílohy k návrhu na zastavenie exekúcie predložil (opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti). Na základe uvedeného vyšší súdny úradník správne nepristúpil k zastaveniu exekúcie len z dôvodu, že oprávnený nepredložil aj rozhodnutia o nárokoch na náhradu trov, inak by to za uvedenej procesnej situácie (keď ich doložil sám povinný) predstavovalo prehnaný formalizmus (zastavením exekúcie z dôvodu nepredloženia rozhodnutí o nárokoch na náhradu trov zo strany oprávneného by nedošlo k popretiu, resp. zániku nároku oprávneného vymáhaného v tomto konaní). V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe všeobecné súdy nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú postupovať tak, aby bola zabezpečená ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. februára 2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010). Exekúcia sa vykonáva na podklade riadnych exekučných titulov podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže je z nich zrejmé, akú povinnosť si má povinný voči oprávnenému splniť a sú podľa doložiek i vykonateľné.
11/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol sťažnosť povinného voči uzneseniu vydanom vyšším súdnym úradníkom sp. zn. 35Ek/300/2021 zo dňa 07.02.2022 ako nedôvodnú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).