Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-2180-2004.pdf
PDF · 97.85 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/2180/2004
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: ORIFLAME SLOVAKIA s.r.o. so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 31 348 751, právne zast.: JUDr. Eva Marková, so sídlom Letná 5, 814 99 Bratislava, IČO: 33 968 152 proti povinnému: E.e o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 1 669,00 Sk (55,40 Eur) s príslušenstvom a trovy exekúcie vedenej u súdneho exekútora Mgr. Martina Kostku, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava, takto
rozhodol:
I. Návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a .
II. Návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a.
III. Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie dňa 16.09.2004, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 21.09.2004 vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Košice II č. k 50Ro5292/02 zo dňa 26.07.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2003 a stal sa vykonateľným.
2. Podľa ust. § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Dňa 22.10.2004 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23.09.2004 spolu s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803 010753* zo dňa 12.05.2005.
4. Podľa ust. § 233a Exekučného poriadku postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.
5. Dňa 12.02.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) účinného od 01.01.2020 pretože podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa ods. 2. V uvedenom
upovedomení súdny exekútor súčasne vyzval oprávneného, aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,00 Eur (paušálne trovy 35,00 Eur a daň z pridanej hodnoty 7,00 Eur).
6. Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote námietky, ktoré odôvodnil, tým, že považuje zákon č. 233/2019 Z.z o zastavení niektorých exekučných konaní za protiústavný. Oprávnený vo svojich námietkach uvádza, že zákonodarca prijatím zákona ZoUNEK výrazným spôsobom zasiahol do jeho základných ľudských práv a slobôd, nakoľko bolo podľa názoru oprávneného ohrozené jeho právo na spravodlivý proces. Podľa názoru oprávneného je predmetný zákon ZoUNEK v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a to z čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 1 písm a) čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 6 ods .2, čl. 8 ods. 3 až 6, čl. 9 ods. 1 až 3 ako aj v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto dôvodu žiadal oprávnený exekučný súd, aby prerušil konanie o námietkach oprávneného voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a aby podal exekučný súd podnet na preskúmanie súladu zákona ZoUNEK s Ústavou Slovenskej republiky ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Oprávnený takisto žiadal exekučný súd, aby vyhovel jeho námietkam voči Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie.
7. Súdny exekútor predložil exekučnému súdu svoje podanie označené ako Vec: Postúpenie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 02.04.2020, kde súdny exekútor uviedol, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa 28.02.2020, pričom oprávnený svoje námietky doručil súdnemu exekútorovi dňa 25.03.2020.
8. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 a osobitosti podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, pričom na účely tohto zákona sa starou exekúciu rozumie exekúcia začatá pred 01.04.2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.03.2017 (ust. § 1 ods. 1 a 2 ZoUNEK).
9. Podľa ust. § 2 ods. 1 ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
10. Podľa ust. § 2 ods. 2 ZoUNEK stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 Eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
11. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak ust. § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
12. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoUNEK, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa ust. § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.
13. Podľa ust. § 4 ods. 2 ZoUNEK rozhodná doba podľa ust. § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.
14. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZoUNEK ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
15. Podľa ust. § 5 ods. 3 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
16. Podľa ust. § 6 ods. 1 ZoUNEK trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35,00 Eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
17. Podľa ust. § 6 ods. 2 ZoUNEK paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
18. Podľa ust. § 6 ods. 4 ZoUNEK exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
19. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
20. Podľa ust. § 7 ods. 2 ZoUNEK námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
21. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
22. Podľa ust. § 8 ods. 1 ZoUNEK exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.
23. Podľa ust. § 10 ods. 1 ZoUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
24. Podľa ust. § 10 ods. 2 ZoUNEK podľa ust. § 7 ods. 3 a ust. § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.
25. Vychádzajúc z námietok oprávneného, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že konanie sp. zn. 39Er/2180/2004 je exekučným konaním, ktoré sa začalo do 01.04.2017 a je vedené podľa predpisov účinných do 31.03.2017, a teda sa naň vzťahuje ZoUNEK. Z obsahu spisu je nesporné, že nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené v roku 2005, k 01.01.2020 nastali účinky zastavenia starej exekúcie podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Súd lustráciou v Centrálnom registri exekúcií (ďalej len „CRE“) zistil, že táto exekúcia je ku dňu vykonania lustrácie (23.05.2022) zapísaná v CRE.
26. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom poskytuje ZoUNEK oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok (ust. § 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK). Upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK. Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v ust. § 2 ods. 1 písm. b) až d) ZoUNEK. V prípade uplynutím rozhodnej doby podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK sa stará exekúcia podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona ak vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa ust. § 2 ods. 2 ZoUNEK alebo niektorý z dôvodov predlžujúcich rozhodnú dobu podľa ust. § 4 ZoUNEK.
27. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
28. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
29. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, a preto je implikované v norme § 162 ods. 2 CSP („Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.“). Formulácia „súd konanie preruší aj bez návrhu“ vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s Ústavou Slovenskej republiky má v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhla namietnutého porušenia Ústavy Slovenskej republiky, teda na dôkladné vysvetlenie príčin, pre ktoré sa súd nedomnieva, že Ústava Slovenskej republiky je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.
30. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou spája s „prejednávanou vecou“, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak „sa súd domnieva”, že medzi pod ústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a Ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy, t. j. „domnieva sa“ iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo
zákonom. 29. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti ZoUNEK nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky.
31. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z 18. októbra 2006: „Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.
32. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak k takému záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup. Súd nie je presvedčený o rozpore ZoUNEK s Ústavou Slovenskej republiky, a preto návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti ZoUNEK zamietol ako nedôvodný a zároveň ako nedôvodný zamietol aj návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti ZoUNEKa. ZoUNEKom sa oproti Exekučnému poriadku účinného do dňa 31.03.2017 dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou, prípadne s Dodatkovým protokolom Dohovorom. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené podmienky, ale v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017). Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Súd sa nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavom alebo Dohovorom ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore s Ústavou a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií.
33. Napadnutý ZoUNEK podľa názoru súdu nie je dokonalým zákonom a vytvára viaceré výkladové problémy, avšak jeho účel odbremenenia všeobecných súdov od exekučnej agendy je zrejmý a ten tento zákon jednoznačne napĺňa. Ak je oprávnený presvedčený o reálnej vymožiteľnosti svojej pohľadávky, tak o túto neprichádza, len sa presunie na nový kauzálne príslušný súd. Na všeobecných súdoch sa tak postupne vytvorí väčší priestor (materiálny aj personálny) na riešenie iných druhov agendy,
čím sa potenciálne zrýchli súdne konanie ako také. Toto bola základná predstava zákonodarcu pri prijímaní predmetného zákona a s touto sa zároveň exekučný súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo svojom rozhodnutí č. III. ÚS 36/2019 Ústavný súd SR konštatoval, že uznesenie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných práv a slobôd (napr. II. ÚS 67/2017, III. ÚS 63/2018). Navyše obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania.
34. K vyššie uvedenému súd dodáva, že vzťah ZoUNEK a Exekučného poriadku je vzťahom lex specialis derogat legi generali, t. j. ZoUNEK upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií špecifickým spôsobom. Týmto sa sleduje cieľ predmetného zákona, a to odbremeniť okresné súdy od starých neefektívnych konaní. Súdny exekútor si v zmysle ust. § 5 ods. 1 ZoUNEK splnil zákonnú povinnosť a vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Ak si súdny exekútor nesplnil svoje povinnosti vyplývajúcemu z právnych predpisov v priebehu vykonávania exekúcie, je možnosť obrátiť sa s podnetom na Slovenskú komoru exekútorov. Súd má po preskúmaní za to, že námietky oprávneného na zrušenie upovedomenia o zastavení starej exekúcie sú nedôvodné, preto námietky zamietol. Súd takisto zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania o námietkach voči Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a rovnako tak súd zamietol návrh oprávneného na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky ohľadom súladu zákona ZoUNEK s Ústavou Slovenskej republiky.
35. Vzhľadom k uvedenému súd o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie rozhodol tak, že ich ako nedôvodné zamietol (ust. § 7 ods. 3 tretia veta ZoUNEK). Oprávnený v námietkach neuviedol a nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by spôsobili, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom a exekúcia nebola zo zákona zastavená.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 239 ods. 1 a § 242 C.s.p.). Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239 ods. 2 C.s.p.). Sťažnosť môže podať len ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§240 C.s.p.). V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 C.s.p.). Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti (§ 244 C.s.p.). V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné (§ 245 C.s.p.). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť (§ 247 C.s.p.). O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). Súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania (§ 249 C.s.p.). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne (§ 250 ods. 1 C.s.p.); ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu (§ 250 ods. 2 C.s.p.).