Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_42Csp-81-2017.pdf
PDF · 156.54 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/81/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: U. B., M..XX.XX.XXXX, A. Q. U. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, 022 01 Čadca, proti žalovanému: U. K. P., P..D..G.., P. P. U. XX, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.012,98 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.012,98 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.012,98 EUR od 26.10.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
. Žalobným návrhom zo dňa 17.02.2017, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 21.03.2017 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.012,98 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.012,98 EUR od 26.10.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 23.07.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý žalovaným úver v sume 1.500,-EUR, pri výške úrokovej sadzby 18,07 % ročne, oznámenej výške RPMN 23,48 %, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach, pri počte mesačných splátok 18, výške mesačnej splátky 83,33 EUR, spolu so zarátaním splátky Dohody o poskytnutí služieb vo výške 139,61 EUR a celkovej čiastke splatnej dlžníkom v sume 1.706,40 EUR. Poplatok za poskytnutie úveru bol 50,- EUR. Žalobca poukázal, že predmetná zmluva je spotrebiteľská, ktorá nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“), pretože neobsahuje povinné náležitosti podľa citovaného zákona a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi. Poukázal na nesprávne uvedenú výšku RPMN a na fakt, že mu bola poskytnutá suma 1.450,- EUR a nie schválená suma úveru 1.500,- EUR. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.450,- EUR, t.j. znížený o 50,- EUR, ktorý predstavuje poplatok za poskytnutie úveru. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 6Szo/21/2013 súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie pôžičky, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby (spotrebiteľského úveru), treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Ak žalovaný do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie pôžičky, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe - k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje.
Poskytovanie úveru za stavu, že si z neho pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. S poukazom na § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 ZoSÚ, je potrebné tento úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázal aj na nedostatok povinnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov a tiež absenciu doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru. Spolu s úverovou zmluvou bola uzatvorená dňa 23.07.2014 aj Dohoda o poskytovaní služieb ako zmluva závislá na zmluve o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi v rozpore so ZoSÚ a Občianskym zákonníkom. Na tomto zmluvnom základe žalovaný poskytoval služby spočívajúce v odklade splatnosti splátok, informácii o zostávajúcich záväzkoch, informácii pred splatnosťou splátky, informácii o prijatí platby, prepárovaní platby na príslušnú zmluvu, podpore call centra, za ktoré poskytnutie si inkasoval odplatu mesačne vo výške 3,09 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku z poskytnutie úveru, ktorá predstavovala sumu 44,81 EUR mesačne, celkovo 806,58 EUR, čo je ďalšie navýšenie nákladov spotrebiteľa. Uvedená výška sumy nie je žiadnym spôsobom odôvodnená, nie je uvedený odkaz na žiadny sadzobník poplatkov alebo rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu. Samotná Dohoda o poskytnutí služby má povahu formuláru, je do nej vpísaná celková odmena za službu. Je preto zrejmé, že Dohoda o poskytnutí služby súvisí so zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutou na základe zmluvy. Toto fiktívne plnenie veriteľa nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale naopak je plnením slúžiacim záujmom veriteľa. Preto Dohoda o poskytnutí služby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a je neplatná. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok KS v Banskej Bystrici zo dňa 24.02.2016 sp. zn. XXCo/XX/XXXX ako aj na ďalšie rozhodnutia slovenských súdov napr. rozhodnutie KS v Prešove zo dňa 21.11.2012 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, rozhodnutie KS v Trnave z 09.08.2011 sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na neprimeranú výšku úrokovej sadzby, ktorá nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery z úverov v peňažných ústavoch v čase uzavretia predmetnej zmluvy, s odkazom na internetovú stránku NBS, priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci júl 2014 bola vo výške 10,68 %. Dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 18,07 % predstavuje viac ako dvojnásobok tejto priemernej hodnoty v bankách, čo je v neprospech žalobcu. Táto je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatným právnym úkonom, v zmysle tejto námietky poukázal na rozhodnutie KS v Prešove zo dňa 05.11.2014, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, či rozhodnutie NS SR zo dňa 26.06.2013, sp. zn. XCdo/XX/XXXX. Ďalej dôvodil, že takto dohodnutú úrokovú sadzbu je potrebné vnímať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, o neplatné zmluvné dojednanie, treba naň prihliadať ako by vôbec nebolo obsahom zmluvy, preto zmluva neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby ako povinnú náležitosť spotrebiteľského úveru v zmysle citovaného zákona. S poukazom na § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 ZoSÚ, je potrebné tento úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca pred podaním žaloby upozornil žalovaného na nedostatky a zrejmé rozpory zmluvy so zákonom, výzvou zo dňa 26.07.2016, odpoveď žalovaného zo dňa 26.10.2016 obsahuje negatívny postoj k doriešeniu danej veci. Vychádzajúc z predpokladu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, mal žalobca povinnosť splatiť úver len do výšky istiny v sume 1.500,-EUR, žalobca vyplatil celú výšku úveru zo zmluvy 2.512,98 EUR, t.j. 18 splátok x 139,61 EUR (výška splátky). Teda celkovo zaplatil žalovanému sumu 2.512,98 EUR, teda o 1.012,98 EUR viac ako si požičal. Vyčíslený preplatok tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu s odvolaním sa na ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca súčasne požaduje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 26.10.2016, kedy žalovaný vyhotovil odpoveď na predsporovú výzvu (keď najneskôr v tento deň už žalovaný vedel o bezdôvodnom obohatení a mal možnosť ho zaplatiť na účet žalobkyne až do zaplatenia). Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca označil a súdu predložil Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, Dohodu o poskytovaní služieb zo dňa 23.07.2014, Predsporovú výzvu spolu s odpoveďou žalovaného.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 10.05.2017, doručenom okresnému súdu dňa 16.05.2017, k podanej žalobe uviedol, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom, teda aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. XCo/XXX/XXXX zo dňa 29.10.2015. V tejto súvislosti vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu a žiadal aby okresný súd postúpil vec vecne a miestne príslušnému súdu, ktorým je všeobecný súd žalovaného, t.j. v tomto prípade Okresný súd Bratislava I. Vo svojom vyjadrení poprel tvrdenie o nesprávnom údaji o RPMN. Podľa jeho vyjadrenia žalobca neoznačil žiadny dôkaz,
v zmysle ktorého by bolo možné vyvodiť záver o nesprávnosti výpočtu. Poplatok za poskytnutie úveru je cenou plnenia, resp. jej súčasťou v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka.. V tomto prípade je možné poukázať na fakt, kedy žalobca svoje výhrady neformuloval v dobe, kedy zmluvu zatvára, resp. obdržal na jej základe peňažné prostriedky. Získanie úveru za podmienok, ktoré vyplývajú z uzavretej zmluvy, zodpovedalo aj vôli žalobcu, keďže zmluva predstavuje dobrovoľne uzavretý obchod, ktorého obsahom je poskytnutie (čerpanie) úveru, vrátane plnení ďalších povinností dojednaných v zmluve o úvere, teda je záujmom oboch strán. Vo vzťahu k poplatku za uzavretie zmluvy je teda potrebné poukázať na zásadný moment spočívajúci aj v tom, že o danom poplatku - jeho výške, ako aj splatnosti započítaním zo sumy schváleného úveru žalobca vedel a s týmto vedomím predložil žiadosť o poskytnutie úveru. Žalobca si bl vedomý existencie a rozsahu svojho záväzku pri podaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, rovnako tak aj jeho výšky. Pri vedomí uvedeného predložil žiadosť o poskytnutie úveru, schválený úver čerpal a splácal. Jeho súčasné konanie presahuje rámec prípustnej ochrany spotrebiteľa, čo jednoznačne dokumentuje aj právny názor vyslovený vo veci K.-XXX/XX. Jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti pre uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. S účinnosťou od 10.06.2016 bola vykonaná zmena právnej úpravy poplatkov v zákone č. 129/2010 Z.z., kedy podľa novo prijatého ust. § 9 ods. 10 zákon zaviedol výslovnú úpravu toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané. Poplatok za poskytnutie úveru je všeobecne rozšírenou položkou, rovnako ako bol poplatok za vedenie, správu a evidenciu spotrebiteľského úveru. Z prijatej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca s poplatkom za poskytnutie úveru výslovne počítal. Poplatok za poskytnutie úveru je prípustný a dovolený. Z jeho označenia je nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza. Netýka sa žiadnej z činností uvádzaných v zákone ako vedenie, evidencia alebo správa spotrebiteľského úveru. Poplatok definuje svojím názvom, za čo sa platí. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Platba za činnosť, ktorá je v záujme oboch účastníkov úverového vzťahu nie je slovenskému právnemu poriadku neznáma. Ust. § 499 Obchodného zákonníka upravuje dohodu o provízii za záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe rozume nielen vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonnom uznaná forma splnenia záväzku, teda aj započítanie. Pokiaľ ide o výšku úrokov sadzby, žalovaný uvádza, že namietané skutočnosti sú nesprávne pre rozpor s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov. Pokiaľ ide o Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.07.2014, zákon účinný v čase jej uzatvorenia v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle NBS ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6 OZ, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa. Odplata podľa citovaného ustanovenia bola v rozhodnom období vo výške 12,63 %, čo znamená, že povolený dvojnásobok bol zákonodarcom stanovený na 25,26 %. Nakoľko je v zmluve uvedená nižšia RPMN, žalovaný má zato, že výška odplaty bola dojednaná v súlade s relevantnými právnymi predpismi, a preto nejestvuje žiadny právny dôvod požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný popiera obsah tvrdení žalobcu o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej v zmysle ust. článku 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní. Zmluva teda obsahuje údaj o dobe trvania a termíne konečnej splatnosti úveru. Žalovaný tvrdí, že termín konečnej splatnosti úveru je teda vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je v prípade predmetnej zmluvy termínom konečnej splatnosti dátum 01.02.2016 (vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi). Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako ja počet splátok. Zmluva obsahuje zákonom požadovanú výšku splátky (94,80 EUR), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňa sa platí - uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ako ja v Splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (18 splátok), teda ja náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky. Pri výpočte RPMN sa vychádza z výšky splátky. Ak pre výpočet RPMN je rozhodujúca výška splátky, a RPMN sa počíta na základe údajov uvedených v zmluve a platných v čase jej uzavretie, potom záver o rozpisovaní splátky znemožňuje tento výpočet. Pri výpočte RPMN by nebolo možné určiť, či do vzorca určeného pre tento výpočet sa má použiť výška splátky istiny, splátky úroku alebo iných poplatkov. Rovnako mal za to, že tak zákon neurčuje, že pre účely tohto výpočtu sa jednotlivé rozpísané položky majú spočítavať.
Zdôraznil, že pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné vychádzať zo smernice Rady 2008/48 (čl. 22 ods. 1 smernice), ktorá má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie. Konštatoval, že znenie smernice tvrdenie žalobcu o rozpisovaní splátky popiera. Citoval článok 10 ods. 1 písm. h) smernice. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX. Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ako to prezentuje žalobca, predstavuje v podstate požiadavku, aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady. žalovaný uviedol, že zmluva obsahuje náležitosti týkajúce sa uvádzania počtu, výšky a termínov splatnosti splátok v súlade so zákonom. Žalovaný konštatoval, že dohoda o poskytnutí služby je individuálne uzavretá, nejde o predpoklad a ani o podmienku pre vznik zmluvy o úvere. Tvrdil, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vylučoval záver o jej neprijateľnosti. Citoval § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že predmetná cena je cenou plnenia, táto nie je neprijateľnou podmienkou. Uvedená dohoda bola dohodnutá ako individuálny právny úkon, ktorého využitie alebo nevyužitie vyplýva zo slobodnej vôle zmluvnej strany, v prospech ktorej bola dojednaná, teda dlžníka. Poukázal, že žalobca v dohode o poskytnutí služby sám vyhlasuje, že nie je podmienkou pre iný vzťah. Výška odplaty predstavuje dohodu o cene služby, a teda nie je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.06.2017, doručenom súdu dňa 04.07.2017 s poukazom na vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.05.2017 uviedol, že je absolútne zrejmé, že zmluva je objektívne v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a že zákonná sankcia za takéto porušenie je bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Žalovaný sa v rámci svojej argumentácie snaží presvedčiť súd o tom, že by mal vyložiť niektoré ustanovenia zmluvy alebo právnej úpravy priamo a výslovne v neprospech spotrebiteľa. Právny stav, ktorého sa domáha žalobca priamo zakladajú právne normy a to v prípade neplatnosti priamo Občiansky zákonník (ust. § 39), ktorý predpokladá, že právny úkon sa považuje za neplatný pre rozpor zo zákonom alebo dobrými mravmi a v prípade bezúročnosti a bez poplatkovosti priamo zákon č. 129/2010 Z.z. v rámci ust. § 11 ods. 1, kde predpokladá za akých okolností sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Spotrebiteľský charakter tohto sporu teda zostáva zachovaný v celom rozsahu, keďže bezdôvodné obohatenia je posudzované len ako dôsledok porušenia povinnosti žalovaného vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy a je dôvodom spotrebiteľského charakteru vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. XObdo/XX/XXXX. Ďalej uviedol, že v zmluve nie je uvedený spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Poukázal na rozhodnutie KS v Žiline zo dňa 28.06.2016, sp. zn XCo/XXX/XXXX, podľa ktorého nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky 1,25 EUR, resp. 34,13 EUR pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov, ale mala by byť v nej oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov (teda aká časť takto určenej splátky bude pripadať na splácanie istiny, aká časť na splácanie úroku a aká časť na splácanie prípadných poplatkov). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS v Trenčíne zo dňa 25.06.2014, sp. zn. XCo/XXX/XXXX. Ďalej uviedol, že zákonodarca pri údaji o termíne konečnej splatnosti vyžaduje, aby tento bol určený presným dátumom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS v Trnave sp. zn. XXCo/XXX/XXXX a KS v Prešove sp. zn. XS/XX/XXXX, v zmysle ktorých ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru a je neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný súhlas druhej zmluvnej strany. Takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V zmluve sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi okrem úveru za odplatu aj revolving, pričom spôsob, akým bude revolving poskytnutý, žalovaný zámerne inkorporoval do nepodpísaných zmluvných dojednaní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie OS Žilina sp. zn. XXC/XX/XXXX. Dojednania o revolvingu inkorporované v nepodpísaných zmluvných dojednaniach sú preto neplatné, nakoľko v zmluve je uvedená iba výška revolvingu a ročná úroková sadzba, spôsob vyplácania revolvingu ako aj neprimerane ohraničené možnosti vypovedania revolvingu sú uvedené v nepodpísaných zmluvných dojednaniach, žalovaný je oprávnený formou následného Oznámenia zmeniť zmluvné podmienky získania revolvingu bez súhlasu žalobcu - spotrebiteľa a
neexistuje osobitná podpísaná zmluva, v ktorej by bol tento záväzok individualizovaný. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva skutočnosť, že žalobca neparticipoval na koncipovaní predmetnej zmluvy, a teda nemohol ovplyvniť ani znenie akcesorickej dohody o poskytnutí služba uzatvorenej zároveň s úverovou zmluvou. Dohoda o poskytnutí služby uzatvorenej spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere bola už súdom v obdobných prípadoch vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (OS Stará Ľubovňa sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 09.01.2014). Na základe rozhodnutia súdu sa má žalovaný zdržať používania Dohody o poskytnutí služba ako bola uzatvorená aj v tomto prípade. Žalovaný napriek tomu obdobné dohody so svojimi klientmi uzatvoril a aj naďalej uzatvára. Aj na základe uvedeného by preto Dohoda o poskytnutí služby uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným mala byť vyhlásená za neplatnú. Obdobne judikoval aj KS v Košiciach v rozhodnutí zo dňa 26.05.2016, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, či KS v Prešove v rozhodnutí sp. zn. XXCo/XXX/XXXX. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.08.2017, doručenom súdu dňa 31.08.2017 s poukazom na vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.06.2017 uviedol, že žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalovaný trvá na tom, že ide o osobitný nárok, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom. Žalovaný ako veriteľ si svoj záväzok poskytnúť úver žalobcovi ako dlžníkovi splnil v celom rozsahu tak, ako mu vyplýva z predmetnej zmluvy. To, že žalobcovi bola na účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v zmluve, nie je spôsobené tým, že mu bol poskytnutý nižší úver ako dohodnutý, ale skutočnosťou, že žalobca uzatvoril so žalovaným dohodu o poskytnutí služby v zmysle čl. 8 zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný zároveň namieta tvrdenie žalobcu o neprijateľnosti dohody o poskytnutí služby, nakoľko žalobca v tejto dohode sám vyhlasuje, že nie je podmienkou pre iný vzťah. Výška odplaty predstavuje dohodu o cene služby, a teda nie je v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou podmienkou. Pokiaľ ide o započítanie odplaty v zmysle dohody o poskytnutí služby k sume poskytnutého úveru, žalovaný poukazuje na ust. § 2 písm. g) v spojení s § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.. Vzhľadom k tomu, že dohoda o poskytnutí služby bola uzatvorená ako samostatný právny úkon, jej uzatvorenie bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou pre iný vzťah, pričom výška odplaty predstavuje dohodu o cene služby, je vylúčené, aby odplata za poskytnutie odkladu splátok bola zahrnutá do celkovej výšky RPMN z dôvodu doplnkového a dobrovoľného charakteru tohto zmluvného dojednania. Žalovaný trvá na tom, že ZoSÚ účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi stranami sporu výslovne nevyžadoval, aby sa v zmluve uvádzali údaje o sume istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich jednu splátku jednotlivo popri sebe. Vzhľadom k tomu, že v prípade uskutočnenia úhrady splátky v neúplnej výške sa platba v zmysle § 566 ods. 2 OZ použije najskôr na úhradu istiny a následne na úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť na úrok žiadne reálne a praktické opodstatnenie. Ani právo Európskej únie, konkrétne smernica 200/48/ES nezakotvuje žiadne právo na rozpis splátky v zmluve. Spotrebiteľ má právo vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku (§ 9 ods. 5). Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by nemala žiadny význam. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Žalovaný namieta tvrdenia žalobu o absencii náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, a to údaja o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, nakoľko odporuje zmluve o úvere aj samotnej právnej úprave. Ustanovenia OZ o uzatváraní zmluvy majú v zásade dispozitívnu povahu, čo vyplýva zo základnej zásady civilného práva - zmluvnej slobody, to znamená, že zmluvné strany vzájomným prejavom vôle môžu určiť, čo obsah zmluvného vzťahu má a nemá tvoriť, ako má byť vyjadrený. V zmysle uvedeného teda Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje podľa vôle zmluvných dojednaní neoddeliteľnú súčasť zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Ustanovenie čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní výslovne vymedzuje deň splatnosti poslednej splátky úveru ako deň konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ sa pri posudzovaní konečnej splatnosti úveru vezmú do úvahy z parametrov schváleného úveru údaje ako počet splátok, periodicita ich splatnosti, dátum splatnosti v priebehu periódy ich splácania, údaj o konečnej splatnosti úveru je totožný s dátumom splatnosti poslednej splátky, a to aj vzhľadom k tomu, že splatnosťou poslednej splátky je prirodzene splatný celý úver. Žalovaný poukázal na čl. 9 ods. 9.1 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorého je aj splnená náležitosť uviesť dobu trvania v zmluve o úvere. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o Rú sú zmluvné dojednania (bod 13. zmluvy). Zo skutočností, ktoré uviedol žalobca vôbec nevyplýva, že by pred podpisom zmluvy nevedel akú zmluvu uzatvára, čo je jej obsahom. Ďalej zdôraznil, že poskytnutie revolvingu nie je obligatórne, nakoľko v prípade nezáujmu má klient možnosť vypovedať revolving bez uvedenia dôvodu (čl. 9 zmluvných dojednaní). Žalobca však toto svoje právo nevyužil. Obsah zmluvy ako takej až do podania žaloby vôbec nespochybňoval. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o neprijateľnosti dohody o poskytnutí služba poukázal na rozhodnutie KS v Banskej Bystrici, č.k. XXCoR/X/XXXX-XX, kedy odvolací súd vyslovil názor ohľadne obdobnej dohody, že nebola podmienkou poskytnutia úveru a predstavuje individuálne dojednania zmluvných strán. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalovaný zotrval na svojich doterajších podaniach a navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 06.10.2017. Súd vec prejednal za splnenia podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí vyslovili súhlas s pojednávaním bez ich účasti.
6. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.07.2014 znejúcou na sumu 1.500,- EUR spolu oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 23.07.2014, zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Dohodou o poskytovaní služieb zo dňa 23.07.2014 (č.l. 9 - 16 spisu), oznámením žalovaného zo dňa 03.03.2016 o ukončení zmluvného vzťahu (č.l. 17 spisu), vyjadreniami žalovaného zo dňa 10.05.2017 a zo dňa 24.08.2017 (č.l. 27 - 35 a 45 - 49 spisu), vyjadrením žalobcu zo dňa 29.06.2017 (č.l. 39 - 43 spisu), predsporovou výzvou zo dňa 26.07.2017 a odpoveďou žalovaného zo dňa 26.10.2016 (č.l. 18 - 19 spisu).
7. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase vzniku zmluvných vzťahov a dospel k nasledovným záverom.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
10. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
17. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
23. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému nároky vzniknuté z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzujúceho od uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.07.2014 na sumu 1.500,- EUR. Žalobca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetných zmlúv nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe predmetnej zmluvy je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa tak hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Súd má tak za to, že právny vzťah založený úverovou zmluvou je potrebné kvalifikovať ako vzťah spotrebiteľský.
24. Z predloženej úverovej zmluvy je možné ustáliť, že strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 1.500 EUR. Vyčerpanú sumu sa žalobca zaviazal splácať v 18 splátkach mesačne vo výške 83,33 EUR so splatnosťou prvej splátky úveru 01.09.2014 a poslednej splátky úveru 01.02.2016. Žalovaný žalobcovi vyplatil na základe predmetnej zmluvy č. XXXXXXXXXX len sumu 1.450,- EUR (1.500,- EUR - 50,- EUR), nakoľko poplatok uvedený v bode 6 predmetnej zmluvy si hneď započítal na poskytnutý úver. Žalobca žalovanému postupnými platbami uhradil sumu 2.512,98 EUR. Žalovaný tieto skutočnosti vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe nerozporoval.
25. V zmysle článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa preto súd zaoberal otázkou, či zmluvné podmienky inkorporované do štandardnej spotrebiteľskej zmluvy nepredstavujú neprimerané zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa. Súd
pritom dospel k záveru, že výška úrokov uvedená v zmluve o revolvingovom úvere je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu ich neprimeranosti.
26. Súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvne „dojednaný“ úrok za poskytnutý úver vo výške 18,07 % za poskytnutý revolving ročne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože dvojnásobne prevyšuje priemerné úrokové miery podobného úveru v čase uzavretia zmluvy o úvere. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM K. X/XXXX zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).
27. Ako teda vyplýva z obsahu spisu úroková miera dohodnutá medzi stranami sporu v spotrebiteľských zmluvách podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Ak žalovaný poskytol žalobcovi pri vyššie uvedenej zmluve finančné prostriedky vo výške 1.450,- EUR a tieto žiadal splácať v 18 mesačných splátkach po 139,61 EUR, t. j. spolu 2.512,98 EUR, znamená to, že zmluvná odmena za poskytnutie úveru a za poskytnutie revolvingu spolu v sume 1.062,98 EUR je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi a že v danom prípade ide o duplicitnú odmenu, nakoľko odmena za poskytnutie úveru je zahrnutá v úrokovej sadzbe za poskytnutý úver. Poskytnutý úver je teda z uvedeného dôvodu bezúročný.
28. Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd ďalej zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona.
29. Preskúmaním obsahu zmluvy súd zistil, že v predloženej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), t.j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
30. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy v prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovanú uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Súd dodáva, že uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci spotrebiteľ ako dlžník spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť zaplatené splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. Uvedenie tejto náležitosti v súlade s vyššie uvedeným výkladom z predmetnej zmluvy o úvere nevyplýva. Súd naviac v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že ani z predmetnej zmluvy o úvere ani zo samotného Oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi nevyplýva, že by toto Oznámenie malo byť neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, resp. že by k tejto bezpochyby prináležalo a tvorilo s ňou jeden celok.
31. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu absencie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov už v dôsledku absencie jednej obligatórnej náležitosti vyžadovanej citovaným zákonom, súd pre rozhodnutie vo veci, resp. pre rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných spotrebiteľských úverov, nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať ďalšími namietanými skutočnosťami ohľadne náležitostí predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere považoval vzhľadom na vyššie uvedené právne závery za nadbytočné.
32. Súd dospel k záveru, že žalovanému tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov alebo poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu tak vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mal pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru t.j. skutočne poskytnutých finančných prostriedkov úveru 1.450,- EUR. Súd na tomto mieste dodáva, že za neprijateľný považuje postup žalovaného, ktorý pri vyplatení poskytnutej sumy úveru žalobcovi odpočítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50,- EUR. Okresný súd má za to, že zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na takúto odplatu za poskytnutie služby, splatnosť odplaty ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov hneď pri poskytnutí úveru, je neprijateľný postup žalovaného, výrazne v neprospech žalobcu, ako spotrebiteľa. Nepochybne by túto dohodu bolo možné vyhodnotiť nielen ako neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ale zároveň aj ako absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.
33. Pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca na predmetnom úvere uhradil 18 splátok x 139,61 EUR (výška splátky), t.j. celkom sumu vo výške 2.512,98 EUR. Na základe zmluvy č. 8500071054 zo dňa 23.07.2014 na sumu 1.500,- EUR celkovo bolo splatené 2.512,98 EUR, platené bez právneho dôvodu bolo 1.012,98 EUR. Táto suma 1.012,98 EUR tak predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, resp. majetkový prospech na strane žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný podľa § 451 Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať.
34. Žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 v znení účinnom od 01.02.2013 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré si uplatnil odo dňa 26.10.2016 do zaplatenia.
35. Súd pri posudzovaní nároku na úroky z omeškania mal za to, že úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia je treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie v prvý deň, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Uvedený právny názor súd považuje za relevantný aj pri bezdôvodnom obohatení pozostávajúcom z jednotlivých platieb. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania odo dňa 26.10.2016. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.012,98 EUR od 26.10.2016 do zaplatenia.
36. Súd tak považoval žalobu za dôvodnú a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na zaplatenie sumy 1.012,98 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.012,98 EUR od 26.10.2016 do zaplatenia.
37. K námietke miestnej nepríslušnosti súd dodáva, že táto bola nedôvodná. Ustanovenie § 19 písm. d) CSP hovorí, že popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor. Ak je žalobcom spotrebiteľ, v spotrebiteľských sporoch alebo v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania si ten nemusí svoj nárok uplatniť na všeobecnom súde žalovaného, ale aj na súde, v ktorého obvode má adresu svojho trvalého pobytu. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľskou zmluvou je podľa § 52 Občianskeho zákonníka každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vyššie citované zákonné ustanovenia teda jednoznačne upravujú, v ktorých prípadoch sa určitý subjekt považuje za spotrebiteľa a ktoré zmluvné vzťahy sa považujú za spotrebiteľské vzťahy, pričom v prípade zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným jednoznačne ide o spotrebiteľský vzťah.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.
41. O súdnom poplatku, resp. poplatkovej povinnosti v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keď žalobca ako poplatník v konaní o zaplatenie sumy 1.012,98 EUR s príslušenstvom je podľa ustanovenia § 4 ods. 2. písm. u) citovaného zákona oslobodený od súdnych poplatkov, rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.