Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoCsp-56-2022.pdf
PDF · 84.66 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/56/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Erika Vargu a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, právne zastúpený: Sidor a partneri s.r.o., so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2Csp/6/2020-77 zo dňa 26. mája 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2Csp/6/2020-77 zo dňa 26.05.2022 mení tak, že:
- Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
- Vo zvyšku žalobu zamieta.
- Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie (v texte aj ako okresný súd) odvolaním napadnutým rozsudkom, v jeho výroku I. uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 Eur do troch dní od právoplatnosti a vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotil žalobu za dôvodnú.
3. Žalobcom uplatnený nárok posúdil v rovine právnej podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keď vychádzajúc aj z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 42Csp/81/2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/66/2018 konštatoval úspešné uplatnenie práva žalobcom ako spotrebiteľom voči žalovanému v súdnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia ako dôsledok porušenia práva spotrebiteľa poskytovateľom úveru. V predmetných súdnych rozhodnutiach bolo konštatované, že zmluva o revolvingovom úvere zákonom vyžadované obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. nespĺňala, jednalo sa o neuvedenie pravdivých náležitostí úveru a zdržania sa používania neprijateľných podmienok. Podľa názoru súdu finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur zodpovedá primerane ohrozeniu jeho majetkového práva konštatované v označených právoplatných rozhodnutiach súdov vo výške sumy 1.062,98 eur.
4. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“) žalobcovi v konaní plne úspešnému priznal okresný súd aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému - neúspešnému.
5. Proti rozsudku uplatnil v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Domáha sa zrušenia rozsudku s následným vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne žiada jeho zmenu, v rámci nej zamietnutie žaloby. Namieta nepreskúmateľnosť rozsudku, vytýka súdu arbitrárnosť rozhodovania tvrdiac, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil na základe akého ustanovenia zákona, na základe akých dokázaných skutočností má byť „primerané zadosťučinenie“ v priznanej výške zo sumy o ktorú sa podľa tvrdenia súdu žalovaný obohatil, súd neuvádza žiadne skutočnosti ktoré by túto primeranosť odôvodnili. Podľa odvolateľa primerané finančné zadosťučinenie má imateriálnu povahu nároku a pri rozhodovaní o ňom nie je možné vychádzať z aspektov materiálnej povahy.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu argumentoval najmä tým, že okresný súd v bodoch 11 až 13 písomného odôvodnenia jasne vymedzil dôvody o ktoré oprel primeranosť finančného zadosťučinenia v priznanej výške 300,- eur a v tomto smere svoje úvahy aj zrozumiteľne vyslovil, odôvodnenie rozhodnutia súdu zodpovedá kritériám ut. § 220 ods. 2 CSP. Na podporu správnosti záverov okresného súdu žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, z ktorého je podľa jeho názoru zrejmé, že ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Označil aj konkrétne rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, v Košiciach, v Trnave a v Žiline, vydané v obdobných veciach, presvedčený o tom, že tieto jeho argumenty potvrdzujú. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia, recidívy porušenia spotrebiteľských práv, suma finančného zadosťučinenia 300,- eur je podľa žalobcu plne opodstatnená s ohľadom aj na tú skutočnosť, že jemu ako spotrebiteľovi nielen hrozilo, že žalovaný od neho na základe zmluvy sa bude domáhať plnení nad rámec istiny na ktoré nemal nárok, ale k takémuto postupu reálne aj došlo. V súdenom prípade okresný súd postupoval procesne správne, rešpektoval ustálenú rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít, vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a po vecnej stránke aj správne rozhodol. Podľa žalobcu žalovaný neuviedol v rámci odvolania také dôvody, na základe ktorých by bolo potrebné zmeniť alebo zrušiť rozsudok prvostupňového súdu. Žiada jeho potvrdenie a uplatňuje si voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie uplatnil na to oprávnený subjekt (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania procesným postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozhodnutie okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil v znení vymedzenom vo výrokových vetách tohto rozsudku.
8. Predmetom sporu v posudzovanej veci je nárok žalobcu opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V uvádzanom ustanovení je upravené právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, pričom toto porušenie musí byť konštatované súdnym rozhodnutím. Zákon nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Právna úprava nereguluje žiadne pravidlá pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, jedinou pomôckou pre zistenie správnej výšky uvedeného nároku je v ňom inkorporovaný pojem „primerané“.
9. Primerané finančné zadosťučinenie predstavuje istú formu satisfakcie za výsledok konania v prospech spotrebiteľa; jeho výška však musí jednoznačne zohľadniť aj rozsah, v akom spotrebiteľ v spore týkajúcom sa porušenia jeho práv uspel. Požiadavka na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia totiž nemôže predstavovať nástroj na istú formu obohatenia, či neprimeranú sankciu voči neúspešnému dodávateľovi. Uvedené platí najmä za predpokladu, že už samotný úspech z porušenia práva spotrebiteľa je základom pre priznanie nároku podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Prijatím názoru, že akákoľvek požiadavka spotrebiteľa v zmysle uvedenej úpravy je akceptovateľná popiera
zmysel daného právneho inštitútu slúžiaceho predovšetkým ako „bonus“ pre spotrebiteľa a zároveň ako sankcia pre dodávateľa porušujúceho jeho povinnosti vo vzťahu k slabšej zmluvnej strane. Ak sa má vytvoriť nástroj, ktorý bude viesť dodávateľov k obmedzeniu nekalých praktík v spotrebiteľských vzťahoch, potom tento nemôže znamenať neprimeraný trest, či absolútnu demotiváciu pri vstupovaní do ďalších zmluvných vzťahov s dlžníkmi.
10. Okresný súd pri skúmaní opodstatnenosti nároku žalobcu správne poukázal na základné východiská rozhodujúce pre stanovenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, avšak opomenul prihliadnuť na kritérium primeranosti, ktoré považoval v danej veci krajský súd za kľúčové. Odvolací súd vychádzajúc z princípu primeranosti, zohľadnením aj okolností individuálnej povahy, ktoré v tomto súdenom prípade vyvstali dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie napokon v ustálenej výške 100 eur náležite poskytne žalobcovi satisfakciu za to, že musel vstúpiť do súdneho sporu so žalovaným o zaplatenie bezdôvodného obohatenia a zároveň vhodným spôsobom odradí žalovaného od používania nezákonných či neprijateľných klauzúl v spotrebiteľských zmluvách (čo viedlo žalobcu práve k iniciovaniu konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 42Csp/81/2017). Pri posudzovaní samotnej výšky primeraného finančného zadosťučinenia bolo nevyhnutné zohľadniť aj to, že žalovaný síce porušil svoje povinnosti dodávateľa, avšak sankcionovaný je už tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, má teda nárok iba na vrátenie sumy vo výške poskytnutého úveru a žalobca tým získal predmetný úver bezplatne. Odvolací súd vychádzal aj zo sumy istiny bezdôvodného obohatenia právoplatne priznaného žalobcovi, keďže on sám neprodukoval žiadne podstatné skutkové tvrdenia, ktoré by mohli viesť k skúmaniu uplatneného nároku aj na základe iných hľadísk. Zároveň požadovanú sumu posúdil aj v kontexte celkovej výšky poskytnutého úveru v zmysle zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami (1.500,- eur) a nakoniec svoje úvahy smeroval aj k preventívnej funkcii primeraného zadosťučinenia, teda riadil sa snahou o odradenie neúspešného veriteľa v používaní nezákonných zmluvných klauzúl. V pomere k sume, v ktorej bol žalobca právoplatne úspešný, predstavuje odvolacím súdom ustálené primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100,- Eur vhodný prostriedok nápravy tak, ako to má na mysli znenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
11. Krajský súd považoval napokon za potrebné zdôrazniť, že pre rozhodnutie o výške primeraného finančného zadosťučinenia nemožno uvažovať o nejakej forme ohrozenia, ako o jednom z kritérií pre stanovenie výšky sporného nároku. Zákon totiž striktne formuluje základnú podmienku pre priznanie finančného zadosťučinenia slovami „spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti“. Uvedené potom znamená, že súd mohol v aktuálnom konaní vychádzať len z výšky nároku, vo vzťahu ku ktorému bol žalobca úspešný v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, nie z nároku, ktorý by mu mohol vzniknúť a vo vzťahu ku ktorému by mohol za istých okolností dosiahnuť úspech v civilnom sporovom konaní.
12. Horeuvedené súvislosti viedli odvolací súd k zmene rozsudku okresného súdu, v rámci nej priznal žalobcovi voči žalovanému finančné zadosťučinenie vo výške sumy 100 eur a nad rámec tejto sumy žalobu zamietol.
13. O nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančné a odvolacie) rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1,2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že predmetný procesný nárok priznal žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100 %.
14. V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania bližšie ozrejmuje, že hoc v sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i systematické začlenenie tohto ustanovenia, avšak podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu - ako tomu bolo aj v tejto súdenej veci, - v týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu (príp. znaleckej činnosti). Predmetom konania v posudzovanej veci bolo zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého výška bola plne závislá od úvahy súdu. Aj keď odvolací súd pristúpil k podstatnej redukcii požadovaného plnenia, uvedené ešte neznamená, že by mal žalobca niesť zodpovednosť za neúspech v spore.
15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou
alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.