Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23CoP-49-2022.pdf
PDF · 143.6 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/49/2022
Uznesenie
A. súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, vo veci prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. Q. č. XXX, právne zastúpená: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát, so sídlom A. Žarnova 11C, Trnava a zastúpená procesným opatrovníkom: MUDr. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. Q. č. XXX, o odvolaní umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 3. marca 2022, č. k. 21Pu/2/2022-25, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 6 ods. 9 písm. d), § 9 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ustanovenia § 253, § 254 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, 2, § 256, § 257 ods. 1, 2 a 3, § 258 ods. 1 a 2, § 259, § 260 ods. 1, 2 a 3, § 261, § 262 ods. 1, 2 a 3, § 263, § 264 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), vecne dôvodil, že Okresný súd Galanta začal uznesením č. k. 21Pu/2/2022-4 zo dňa 01.03.2022 konať vo veci prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestenej, ktorá je konkretizovaná v záhlaví tohto uznesenia, na psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou Sv. Lukáša, a to na základe oznámenia ošetrujúceho lekára psychiatrického oddelenia Nemocnice s poliklinikou Sv. Lukáša, doručeného tunajšiemu súdu dňa 01.03.2022 o 12:42 hod. o tom, že dňa 18.02.2022 o 23:06 hod. bola na Psychiatrické oddelenie Nemocnice s poliklinikou Sv. Lukáša v Galante prijatá umiestnená, ktorá s hospitalizáciou súhlasila. Umiestnená dňa 01.03.2022 vyjadrila ústne nesúhlas s pokračovaním v ústavnej liečbe, odmieta nemocnicou navrhovaný liečebný postup, naďalej však pretrvávajú chorobné príznaky, podmieňujúce ohrozenie zdravia i života umiestnenej.
3. Z výpovede ošetrujúceho lekára MUDr. F. K. súd zistil, že umiestnená bola prijatá na psychiatrické oddelenie Nemocnice s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta dňa 18.02.2022. Bola privezená rýchlou zdravotnou pomocou v sprievode polície, právnika a partnera umiestnenej na urgentný príjem z dôvodu rezných poranení oboch zápästí s potrebou šitia. Pri prijatí bola výrazne nespolupracujúca, fyzicky napadla sestričku. Žiadala si prítomnosť právnika pri každom vyšetrení a mala útekové tendencie. Umiestnená pri jej prijatí do nemocnice odmietla podpísať informovaný súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, následne však do 24 hodín od jej prijatia informovaný súhlas podpísala. Pri vizite umiestnená uviedla, že v minulosti experimentovala s drogami. Partner umiestnenej zároveň uviedol, že v poslednom čase umiestnená „popíjala“. Dňa 01.03.2022 počas vizity umiestnená odvolala informovaný súhlas s liečbou s tým, že chce byť do 04.03.2022 prepustená. Ošetrujúci lekár súdu uviedol, že psychodiagnostikou bolo zistené, že umiestnená je psychotická, je prítomné procesuálne ochorenie s afektívnymi poruchami. Umiestnená bola pri prijatí hypomanická, v súčasnosti je elevovaná.
K svojmu ochoreniu je umiestnená absolútne nekritická a nespolupracujúca - dáva najavo, že je zdravá, že vie samostatne fungovať, zajednáva si klientov - ostatných pacientov do svojej terapie. Umiestnená tvrdí, že sa nikdy neliečila na psychiatrii, avšak matka umiestnenej uviedla, že v minulosti navštevovala AT sanatórium v Bratislave, ktoré sa špecializuje na liečbu závislostí. Umiestnená užíva antipsychotikum Risperidon a Diazepam. Na psychiatrickom oddelení je aktívna, komunikatívna s pacientmi na oddelení, voči personálu oddelenia je však rezervovaná. Dňa 01.03.2022 umiestnená spochybnila psychodiagnostické metódy s odôvodnením, že sú zastaralé, vyhráža sa podaním sťažnosti na zamestnancov psychiatrického oddelenia. Podľa ošetrujúceho lekára v prípade prepustenia by mohla umiestnená ohroziť seba, prípadne svojich rodičov, nakoľko matka umiestnenej pracovníkom oddelenia uviedla, že ju v minulosti umiestnená trikrát napadla fyzicky a opakovane slovne. Umiestnená si nepripúšťa psychickú poruchu, preto je možné predpokladať, že nebude užívať medikamentóznu liečbu v prípade prepustenia, čo môže viesť k vážnemu zhoršeniu jej zdravotného stavu, a to aj s poukazom na skutočnosť, že požíva alkoholické nápoje. Podľa ošetrujúceho lekára sa plánuje ďalšia hospitalizácia umiestnenej v zariadení poskytujúcom dlhodobú psychiatrickú a psychosociálnu liečbu.
4. Súd sa dňa 02.03.2022 pokúsil vypočuť aj umiestnenú ohľadom dôvodu jej hospitalizácie, resp. ohľadom toho, či si je umiestnená vedomá toho, že by trpela nejakou psychickou poruchou/chorobou, ktorá by si vyžadovala jej hospitalizáciu. Umiestnená však neprejavila ochotu vypovedať. Uviedla, že súhlas s hospitalizáciou zatiaľ neodvolala, avšak veľmi pravdepodobne bude tento súhlas odvolaný v piatok. Z dôvodu, že zatiaľ k odvolaniu súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nedošlo, umiestnená má za to, že predmetné konanie sa nemohlo ex offo začať, lebo podnet psychiatrického oddelenia nebol oprávnený. Dňa 03.03.2022 sa má uskutočniť stretnutie s rodičmi umiestnenej, kde sa dohodnú na ďalšom postupe. Umiestnená zároveň uviedla, že jej rozhodnutie odvolať súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vychádza z toho, že nie je zbieraná anamnéza v dostatočnej miere, anamnestické údaje sa procesuálne nedopĺňajú a zároveň časť personálu - psychologička Mgr. Q. je hostilná úplne od začiatku. Akonáhle sa doplnia korektné anamnestické údaje od všetkých zainteresovaných svedkov, dôjde podľa umiestnenej k vyjasneniu situácie. Na otázku, či si myslí, že trpí nejakou psychickou chorobou alebo poruchou umiestnená uviedla, že pravdepodobne prekonala posttraumatickú stresovú poruchu v septembri 2021. Na otázku, či vie uviesť celé svoje meno a dátum narodenia umiestnená uviedla, že samozrejme vie, položila však otázku, prečo by to mala robiť, keď ešte nepreberá nič. Umiestnená zároveň doplnila, že sa cíti zdravá, potrebovala zmenu prostredia. Pýtala sa na zmenu prostredia ku kamarátovi, ale nebolo to možné. Zmenu prostredia mala umiestnená zabezpečenú v nemocnici a má za to, že aj táto zmena prostredia jej pomohla. Umiestnená odmietla podpísať zápisnicu z výsluchu s odôvodnením, že súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti zatiaľ neodvolala.
5. Súd nahliadol do zdravotnej dokumentácie umiestnenej, pričom sa oboznámil najmä s prijímacou správou, dekurzmi zo dňa 18.02.2022, zo dňa 19.02.2022, zo dňa 01.03.2022 a zo dňa 02.03.2022, ktoré sú súčasťou tohto spisu.
6. Po výsluchu umiestnenej súd kontaktoval psychiatrické oddelenie Nemocnice s poliklinikou Sv. Lukáša a požiadal ošetrujúceho lekára, aby sa vyjadril, či skutočne došlo k odvolaniu informovaného súhlasu s hospitalizáciou zo strany umiestnenej, nakoľko umiestnená súdu uviedla, že informovaný súhlas zatiaľ neodvolala. V nadväznosti na uvedené bolo tunajšiemu súdu dňa 02.03.2022 prostredníctvom e-mailu doručené čestné vyhlásenie účastníkov primárskej vizity zo dňa 01.03.2022, ktorí boli svedkami ústneho odvolania informovaného súhlasu s liečbou umiestnenej. Z obsahu predmetného vyhlásenia vyplýva, že umiestnená bola informovaná o záveroch vyšetrení a o navrhovanom ďalšom liečebnom postupe, na čo umiestnená uviedla, že najneskôr v piatok podpíše reverz a pôjde domov. Primárka psychiatrického oddelenia umiestnenú informovala, že potrebuje ďalšiu liečbu a v piatok domov ešte nemôže ísť. Na to umiestnená vyhlásila, že tak s hospitalizáciou nesúhlasí, čo účastníci primárskej vizity považovali za ústne odvolanie informovaného súhlasu.
7. Súd preto skúmal, či v danom prípade boli splnené zákonné dôvody na to, aby bola umiestnená prevzatá do zdravotníckeho zariadenia bez jej súhlasu, pričom dospel k záveru, že tieto dôvody splnené boli. Na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti proti jej vôli musia byť splnené tri podmienky: 1. osoba musí mať duševnú chorobu alebo jej príznaky, 2. musí ohrozovať seba alebo svoje okolie alebo musí hroziť vážne zhoršenie jej zdravotného stavu a 3. príčinná súvislosť medzi duševnou chorobou (ktorú má alebo ktorej príznaky má) a jej konaním, prípadne rizikom zhoršenia zdravotného
stavu. Citované podmienky musia byť naplnené kumulatívne a z výsluchu umiestnenej a vyjadrenia lekára, ako aj zdravotnej dokumentácie musia byť všetky tri predpoklady dostatočne preukázané. Z výpovede ošetrujúceho lekára, výsluchu umiestnenej a tiež zo zdravotnej dokumentácie umiestnenej súd zistil, že umiestnená trpí psychickou poruchou, a to akútna stresová reakcia - diagnóza F43.0, úmyselné samopoškodenie ostrým predmetom - diagnóza X78.0, porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu: škodlivé užívanie - diagnóza F10.1 a tiež zmiešaná a iná porucha osobnosti v.s. - diagnóza F61. Dňa 18.02.2022 bola umiestnená prijatá na psychiatrické oddelenie, pričom podpísala informovaný súhlas s liečbou. Dňa 01.03.2022 vyjadrila nesúhlas s pokračujúcou liečbou. U umiestnenej však naďalej pretrváva psychická porucha. Existuje vysoké riziko, že keď nebude umiestnená užívať medikamentóznu liečbu, jej stav sa rapídne zhorší, pričom u umiestnenej je pravdepodobnosť neužívania liekov veľmi vysoká, nakoľko nie je dostatočne kritická k svojmu ochoreniu, neuvedomuje si svoj zdravotný stav. V prípade prepustenia, v dôsledku neliečenia a neužívania liekov, by mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu zdravia umiestnenej. Hrozí tiež riziko auto - aj heteroagresie.
8. V súvislosti s tvrdením umiestnenej, že informovaný súhlas s liečbou zatiaľ neodvolala, súd uviedol, že i keď dňa 02.03.2022 umiestnená verbalizovala dočasný súhlas s hospitalizáciou (ktorý bude podľa umiestnenej dňa 04.03.2022 pravdepodobne odvolaný), z obsahu zdravotnej dokumentácie umiestnenej, ako aj na základe vyjadrenia ošetrujúceho lekára má súd dostatočne preukázané, že dňa 01.03.2022 umiestnená vyjadrila nesúhlas s ďalšou liečbou. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že predmetné konanie má svoje opodstatnenie, minimálne vo vzťahu k časovému obdobiu od 01.03.2022 do 02.03.2022, kedy umiestnená preukázateľne verbalizovala nesúhlas s ďalšou hospitalizáciou. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že umiestnená dňa 02.03.2022 súdu tvrdila, že súhlas s hospitalizáciou zatiaľ neodvolala, zároveň však podrobne popisovala skutočnosti, z ktorých vychádza jej rozhodnutie odvolať súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Preskúmaním prijímacej správy súd zistil, že ambivalencie vo výpovedi umiestnenej boli prítomné už aj pri jej prijatí do nemocnice, keď ako príčinu sebapoškodzovania uviedla, že „chcela to skončiť“, následne však tvrdila, že „bolo to demonštratívne“. Uvedené podľa názoru súdu naznačuje tomu, že ambivalentné vyjadrenia umiestnenej môžu byť zapríčinené psychotickými poruchami umiestnenej, ktoré odôvodňujú jej ďalšiu hospitalizáciu. Z uvedených dôvodov sa súd stotožnil s názorom ošetrujúceho lekára a dospel k záveru, že je nutné v liečbe pokračovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že je potrebné, aby bola umiestnená ďalej hospitalizovaná. Z vyššie uvedeného vyplýva, že hospitalizácia umiestnenej je dôvodná.
9. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie umiestnená prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ako aj z dôvodov podľa ustanovenia § 62 ods. 1 CMP. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie voči nej zastavil.
10. Umiestnená uviedla, že informovaný súhlas s hospitalizáciou nebol odvolaný v čase, kedy Nemocnica podala podnet na súd, aby začal konanie o prístupnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia. Nie sú pochybnosti o tom, že umiestnená súhlas udelila, pričom podľa ust. § 6 ods. 8 zákona o zdravotnej starostlivosti, každý, kto má právo dať informovaný súhlas, má aj právo informovaný súhlas kedykoľvek slobodne odvolať. Zákon neustanovuje, akú formu a obsah má mať odvolanie informovaného súhlasu, avšak vzhľadom na to, že ide o právny úkon fyzickej osoby, je potrebné pri posudzovaní prejavu vôle vychádzať aj z ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch (§ 35 ods. 2 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Umiestnená výslovne pred personálom Nemocnice, ako aj pri svojom výsluchu uviedla, že súhlas neodvolala, ale pravdepodobne ho odvolá v piatok (t. j. dňa 04.03.2022). Z výsluchu tiež vyplýva, že na štvrtok (03.03.2022) bolo v Nemocnici dohodnuté stretnutie umiestnenej a jej rodičov za prítomnosti lekárov, teda je nelogické, aby v utorok (dňa 01.03.2022) mala odvolať súhlas a prejaviť vôľu opustiť Nemocnicu, ak mala na nasledujúce dni pripravený „program“. Umiestnená tak prejavila vôľu zotrvať v Nemocnici a neodvolať súhlas najmenej do 04.03.2022, pričom v čase jej vyjadrenia nebolo ani isté, či ho vôbec odvolá alebo nie dňa 04.03.2022. Umiestnená tiež poukazuje na fakt, že ku dňu spísania odvolania svoj informovaný súhlas neodvolala, čo korešponduje s jej vyjadrením zo dňa 01.03.2022, kedy vyjadrila iba možnosť odvolania súhlasu v piatok (04.03.2022). Pokiaľ aj bolo do spisu založené „čestné vyhlásenie“ zo dňa 02.03.2022, treba zdôrazniť, že daný dokument nie je podpísaný osobami, ktoré majú skutočnosti obsiahnuté vo vyhlásení potvrdzovať, preto možno pochybovať, či ide skutočne o ich vlastný prejav, ale ide o snahu zlegalizovať (inak nezákonný) postup Nemocnice vo vzťahu k umiestnenej. Nakoľko je čestné vyhlásenie vyhotovené písomne, potom je tento úkon platný podľa ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka vtedy, ak by bol podpísaný osobami,
ktoré vyhlásenie robia. Pokiaľ sa na danom vyhlásení nenachádzajú podpisy MUDr. M. B., MUDr. Z. X., MUDr. F. K., MUDr. F. X. a Mgr. D. F., potom nejde o ich prejav vôle, čo umiestnená v konečnom dôsledku spochybňuje a počas výsluchu spochybňovala, nakoľko súhlas nikdy neodvolala. Podľa záznamov v dekurzoch mala umiestnená údajne odvolať súhlas v čase o 12:35 hod., pričom podnet na začatie konania bol na Okresný súd Galanta osobne doručený v čase o 12:40 hod.. Je pritom objektívne nemožné za 5 minút od oznámenia údajného nesúhlasu vypracovať podnet a tento ešte odniesť osobne na súd. Aj táto okolnosť spochybňuje postup Nemocnice vo vzťahu k umiestnenej, a to nielen pokiaľ ide o (ne)odvolanie súhlasu.
11. Podľa umiestnenej Nemocnica mala povinnosť podať podnet najneskôr do 23:06 hod. dňa 19.02.2022 podľa ust. § 253 ods. 2 CMP. Podľa uvedeného ustanovenia má Nemocnica povinnosť podať podnet na súd do 24 hodín od obmedzenia uvedeného v tomto ustanovení, a to aj za stavu, že umiestnená súhlas udelila. Umiestnená totiž bola odo dňa 18.02.2022 obmedzená vo voľnom pohybe a styku s vonkajším svetom. Akademická obec uvádza (Kotrecová, Smyčková, Števček, Tomašovič a kol. Komentár k Civilnému mimosporovému poriadku, 1. vydanie, 2017), medzi tieto dôvody patrí napr. zadržanie mobilného telefónu, zákaz prijímania návštev, obmedzenie prístupu na internet a pod. Mobilný telefón bol umiestnenej odobratý ešte dňa 18.02.2022 na chirurgickom oddelení, počas telefonovania s právnym zástupcom (hovor je zaznamenaný a uschovaný) a neskôr bol vydaný jej partnerovi Ing. X. O.. Súčasne umiestnená nemala možnosť komunikovať so žiadnou z blízkych osôb až do dňa 20.02.2022, kedy jej blízke osoby mohli zavolať na telefón na psychiatrickom oddelení. Dňa 19.02.2022 bol zo strany personálu kontaktovaný partner umiestnenej, avšak iba za účelom toho, aby doniesol umiestnenej osobné veci. Umiestnená taktiež nemala možnosť pripojenia na internet, ani nemala možnosť využívať TV, teda bola „odrezaná“ od sveta už odo dňa 18.02.2022. Snaha Nemocnice zamedziť kontakt s umiestnenou vyplýva aj z toho, že personál Nemocnice odmietal prevziať plnomocenstvo na zastupovanie umiestnenej, hoci bol požiadaný o to, aby bolo pripojené k prípadnému podnetu na súd za účelom rozhodnutia o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, zatajoval doručenie plnomocenstva mailom, hoci bolo doručené najmenej 2x (dňa 25.02.2022 a 01.03.2022). Umiestnená sa tiež nemohla voľne pohybovať, a to ani len po priestoroch v Nemocnici alebo v jej areáli. Napokon umiestnenej nebola sprístupnená ani zdravotná dokumentácia, napriek tomu, že o ňu opakovane žiadala. V tomto prípade by preto mala platiť všeobecná zásada, že obmedzenie styku s vonkajším svetom nesmie v nijakom prípade znamenať izolovanie pacienta od kontaktu s príbuznými a od celkového spoločenského diania. Vzhľadom na uvedené považuje umiestnená za nesporné, že bola obmedzená vo voľnom pohybe a v styku s vonkajším svetom. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani fakt, že od 20.02.2022 jej bol umožnený telefonický kontakt s partnerom a neskôr aj právnym zástupcom (v intervaloch cca 10-20 minút). V súhrne však boli obmedzenia takého rozsahu, že ich bolo možné subsumovať pod ust. § 253 ods. 2 CMP, pričom sa nevyžaduje úplné znemožnenie týchto činností, ale postačí ich obmedzenie. Nemocnica mala preto povinnosť podať podnet na začatie konania najneskôr do 19.02.2022 do 23:06 hod., čo sa však nestalo. Podnet bol na súd podaný až dňa 01.03.2022 v čase o 12:40 hod. (hoci odôvodnený nepravdivými skutočnosťami), teda bez akýchkoľvek pochybností došlo k zmeškaniu lehoty stanovenej Ústavou SR. Prekročenie tejto lehoty považuje aj ESĽP za porušenie čl. 5 Európskeho dohovoru, ako bolo konštatované napr. v rozhodnutí Tkáčik proti Slovenskej republike zo dňa 23.09.2003, č. 42472/98. Zmeškanie tejto lehoty Ústava SR aj ústavný zák. č. 23/1991 Zb. neumožňuje odpustiť. Odpustením zmeškania lehoty by sa v tomto prípade závažne porušila ochrana osobnej slobody garantovaná v čl. 17 ods. 1 Ústavy SR a oslabila by sa právna istota, že k obmedzeniu osobnej slobody dôjde jedine v súlade so zákonom (napr. nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.09.1993, sp. zn. I. ÚS 79/93). Držanie umiestnenej v Nemocnici Galanta nie je z týchto dôvodov zákonné.
12. Umiestnená už počas výsluchu uviedla, že pokiaľ má mať procesného opatrovníka, bude to jej advokát. Umiestnená tiež prostredníctvom právneho zástupcu oznámila súdu, že ustanovenie jej matky za opatrovníka odporuje inštitútu procesného opatrovníka, pretože záujmy umiestnenej a jej matky sú v kolízii. Umiestnená bola do Nemocnice privezená z dôvodu incidentu s jej matkou, preto je absurdné ustanoviť za procesného zástupcu osobu, ktorej záujmy kolidujú so záujmami umiestnenej. Podľa informácii umiestnenej, keď táto telefonovala s jej matkou po začatí konaní o prípustnosti prevzatia, matka umiestnenej ani nemala dať súhlas s tým, aby bola za opatrovníka ustanovená. Tento postup súdu porušuje právo na spravodlivé konanie umiestnenej. Bez ohľadu na skutočnosť, že súd má povinnosť rozhodnúť o prípustnosti prevzatia do 5 dní od podania podnetu, nemôže byť ani táto lehota na úkor základných procesných práv umiestnenej ako je právo zvoliť si zástupcu alebo právo žiadať za opatrovníka osobu, ktorej dôveruje a ktorej záujmy neodporujú záujmom umiestnenej. V
opačnom prípade sa konanie o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia stáva iba formálnou procedúrou, kedy súd pro forma poučí umiestnenú o jej právach (aby bol po formálnej stránke dodržaný zákon), ale tieto jej v skutočnosti neumožní realizovať. Umiestnená súčasne dodáva, že dňa 10.03.2022, kedy právny zástupca umiestnenej nahliadol do spisu na súde prvej inštancie, procesný opatrovník nemal prevzaté ani dokumenty zo spisu. Ako potom môže hájiť záujmy umiestnenej. Postup súdu odporuje čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru, ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože konanie zjavne smerovalo k vydaniu súhlasného stanoviska s prevzatím do zdravotníckeho zariadenia za formálneho splnenia si povinností zo strany súdu.
13. Umiestnená poukazuje na to, že dôvody na rozhodnutie o prípustnosti prevzatia neexistovali. Konštantná judikatúra v tejto súvislosti uvádza, že pre rozhodnutie súdu nie je postačujúce vypočuť iba lekára alebo vychádzať z jeho názoru či primárnej diagnostiky. Ústavný súd konštatuje (II. ÚS 193/2013), že zodpovedať otázku, či u sťažovateľky boli dané dôvody na jej prevzatie do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jej súhlasu, nebolo možné v okolnostiach veci sťažovateľky iba na základe vyjadrenia lekára. Pri jej riešení mal okresný súd, resp. krajský súd vychádzať nielen z „primárnej diagnostiky“ lekára, ako to konštatuje krajský súd, ale tiež v súvislosti s vykonaním iných dôkazov. Uvedené platí o to viac, ak sťažovateľka, resp. jej právny zástupca vykonanie relevantného dôkazu výslovne požadovali. Prevzatie chorého do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu je vážnym zásahom do základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 1 Ústavy. Preto nemôže byť ponechané iba na ústave zdravotníckej starostlivosti, ako jeho zamestnanci vyhodnotia splnenie podmienok na umiestnenie osoby do ústavu bez jej súhlasu. Garancia toho, že umiestnená osoba nebude umiestnená v zdravotníckom zariadení iba na základe vyhodnotenia podmienok zo strany personálu zdravotníckeho zariadenia, vyplýva z Civilného mimosporového poriadku, ktorý upravuje konanie o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia. Súd prvej inštancie síce konštatuje v uznesení, že sa oboznámil aj so zdravotnou dokumentáciou, avšak z uznesenia nevyplýva, čo z tejto dokumentácie zistil, okrem bodu 25. odôvodnenia, kde z prijímacej správy zistil, že u umiestnenej mali byť prítomné ambivalencie vo výpovedi. Na tomto mieste ale umiestnená dodáva, že uvedené predstavuje iba subjektívne vyhodnotenie lekára, ktorý zápis vykonal, nie objektívny stav. V nadväznosti na to umiestená dáva do pozornosti fakt, že personál Nemocnice mal už od prijatia umiestnenej zjavný záujem na obmedzovaní jej práv, kontaktu s blízkymi či telefonátu s právnym zástupcom. Aj pri výsluchu umiestnená uviedla, že psychologička je k nej hostilná, teda umiestnená spochybňuje objektívnosť informácii uvedených v zdravotných záznamoch. Skutočnosť, že záznamy v zdravotnej dokumentácii sú (či už úmyselne alebo nevedomky) nepravdivé, resp. skreslené, potvrdzuje aj Ing. Patrik Hnilica v jeho písomných stanoviskách. Naproti tomu v prijímacej správe je zavádzajúco uvedené, že umiestnená je náladová a že v poslednej dobe popíjala, čo vzbudzuje dojem o psychických poruchách umiestnenej a umelo vytvára predstavu, že musí byť ďalej držaná v zariadení. Nadmerné alebo škodlivé požívanie alkoholu nepotvrdila ani umiestnená, keď uviedla, že alkohol požíva spoločensky, tak ako všetci. Na základe týchto (nesprávnych, zavádzajúcich) údajov bola potom umiestnenej stanovená diagnóza F10.1 ako porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu: škodlivé užívanie. Rovnako umiestnená považuje za zavádzajúce stanovenie diagnózy F43.0 ako akútna stresová reakcia, napriek tomu, že umiestnená uvádzala, že posttraumatickú stresovú poruchu prekonala v decembri 2021. Umiestnená taktiež pri výpovedi tvrdila, že anamnéza nie je zbieraná v dostatočnej miere, anamnestické údaje sa procesuálne nedopĺňajú. Umiestnená má pritom právnické aj zdravotnícke vzdelanie, preto sa vie vyjadriť k daným záležitostiam. Výpovedi umiestnenej nemožno prikladať menší význam, ako iným dôkazom iba preto, že je „umiestnená na psychiatrii“ a hľadieť na ňu ako na „blázna“ alebo človeka, ktorý nevie, o čom rozpráva. Ani skutočnosť, že umiestnená má iný (či už v oblasti práv alebo zdravotníctva) názor, z nej nerobí osobu postihnutú duševnou chorobou a tieto názory nemožno bez ďalšieho označiť za „blud“.
14. Prevzatie do zdravotníckeho zariadenia je prípustné, ak sú súčasne splnené hmotnoprávne predpoklady podľa ust. § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, teda umiestnená musí byť duševne chorá alebo javiť príznaky duševnej poruchy a súčasne musí ohrozovať seba alebo svoje okolie alebo musí hroziť vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Z rozhodnutia o prípustnosti prevzatia ale tieto skutočnosti nevyplývajú. Súd v bode 24 konštatuje vysoké riziko rapídneho zhoršenia stavu, ak umiestnená nebude užívať lieky, pričom pravdepodobnosť neužívania liekov je veľmi vysoká. Z dekurzov však vyplýva, že umiestnená pravidelne užívala lieky, ktoré jej boli predpísané, pričom dávky niektorých liekov sa postupne znižovali. Úvahy súdu o veľmi vysokom riziku neužívania liekov nevychádzajú zo skutočného stavu veci, ale priam mu odporujú. Neexistuje teda hmotnoprávny predpoklad, že by sa
zdravotný stav mal vážne zhoršiť, teda nie je daný dôvod na to, aby súd rozhodol o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.
15. Umiestnená tiež poukazuje na to, že odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie je pomerne zmätočné, pretože súd mal rozhodnúť o prípustnosti prevzatia, t. j. či bolo zdravotnícke zariadenie oprávnené umiestniť umiestnenú na psychiatrické oddelenie. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoP/47/2016 sa v tomto štádiu konania skúmajú zákonné dôvody prevzatia. Preskúmanie, či boli naplnené zákonom predvídané dôvody na obmedzenie osobnej slobody daného jedinca (umiestneného) sa pritom viaže výhradne k dobe, keď došlo k jeho prevzatiu do zdravotníckeho zariadenia. Naproti tomu súd prvej inštancie v odôvodnení konštatuje, že „ambivalentné vyjadrenia umiestnenej môžu byť zapríčinené psychotickými poruchami umiestnenej, ktoré odôvodňujú ďalšiu hospitalizáciu.“... „dospel k záveru, že je nutné v liečbe pokračovať“... „je potrebné, aby bola umiestnená ďalej hospitalizovaná“. Súd prvej inštancie teda nedal odpoveď na to, či bolo prevzatie zákonné a prípustné, ale vyjadroval sa k potrebe „ďalšej“ hospitalizácie (zákonnosť prevzatia zrejme prezumoval), vychádzajúc pritom výlučne z tvrdení lekárov (ktoré tvrdenia súd prakticky kopíruje), ignorujúc vyjadrenie umiestnenej a spochybňovanie objektívnosti zaznamenaných údajov v zdravotnej dokumentácii. Tieto úvahy súdu o pravdepodobnosti neužívania liekov a rapídneho zhoršenia zdravotného stavu sú tak prinajmenšom hypotetické a všeobecné, nepodložené žiadnou konkrétnou skutočnosťou, čo robí uznesenie nepreskúmateľným.
16. Pokiaľ ide o skutočnosť, či umiestnená svojim správaním ohrozuje seba alebo svoje okolie, ani táto skutočnosť nevyplýva zo zabezpečených podkladov. Umiestnená bola na psychiatrické oddelenie prijatá po 23:00 hod., pričom zo zdravotných záznamov nevyplýva jej akékoľvek nebezpečné správanie vo vzťahu k sebe alebo tretím osobám. Ohrozenie vlastného zdravia umiestnenej alebo zdravia tretích osôb pritom musí byť bezprostredné. Ust. § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti používa slová „ohrozuje seba alebo svoje okolie“, čo vyjadruje aktuálny stav, nie potenciálny, čo by bolo vyjadrené napr. slovami „mohla by ohroziť seba alebo svoje okolie“. Dokonca aj súd pri výsluchu mohol vlastným pozorovaním vnímať správanie a uvažovanie umiestnenej, ktoré bolo absolútne v norme a skutočnosť, že vyjadrila svoj názor odlišný od názoru súdu alebo inej osoby, ešte neznamená, že umiestnená nie je duševne zdravá. Z uznesenia súdu prvej inštancie pritom nevyplýva, ako súd vyhodnotil výpoveď umiestnenej z hľadiska jej zdravotného stavu, ako sa súdu javila, prečo je tvrdenie ošetrujúceho lekára presvedčivejšie, pričom výsluch umiestneného slúži okrem iného na to, aby si súd urobil mienku o jeho osobe aj sám.
17. Podľa umiestnenej súd prvej inštancie v tejto súvislosti neprihliadal na judikatúru ESĽP. Ústavné splnomocnenie podľa čl. 17 ods. 6 Ústavy SR je limitované čl. 5 ods. 1 písm. e) Európskym dohovorom, ktorý vymedzuje dva okruhy osôb, na ktoré sa môže pozbavenie osobnej slobody vzťahovať - ide o duševne choré osoby a osoby, ktorým sa má zabrániť šíreniu nákazlivej choroby. Podľa ESĽP možno duševne chorú osobu pozbaviť osobnej slobody len za splnenia troch podmienok: a) diagnóza poruchy musí byť príslušným orgánom vo vzťahu k dotknutej osobe konštatovaná na základe objektívnej lekárskej správy, ktorá musí byť v niektorých prípadoch vypracovaná lekármi s osobitou špecializáciou a musí byť dostatočne aktuálna (C. B. proti Rumunsku, č. 21207/03 a Varbanov proti Bulharsku, č. 31365/96). - Už len táto okolnosť nie je podľa umiestnenej naplnená, pretože umiestnená sa zmieňovala o hostilite ošetrujúceho lekára a nedostatočne zbieraných anamnestických údajoch. Súčasne sú údaje v zdravotnej dokumentácii uvádzané zavádzajúco, na čo umiestnená poukázala v súvislosti s „popíjaním“ a jej agresivitou. Tieto hodnotenia lekárov sú podľa umiestnenej vysoko subjektívne z dôvodu, že sa im „nepáčil“ názor umiestnenej. b) duševná porucha musí byť takého druhu a stupňa, ktorý vyžaduje zbavenie osobnej slobody. Príslušné orgány tiež musia prihliadať aj na iné okolnosti, napr. či je dotknutá osoba nebezpečná pre seba alebo okolie. - Z dekurzov nevyplýva, že by po prijatí na psychiatrickom oddelení bola umiestnená nebezpečná a ohrozovala seba alebo svoje okolie. Dokonca ani diagnostika F61 zmiešaná a iná porucha osobnosti nedáva jednoznačný predpoklad k tomu, že umiestnená by bola nebezpečná, pretože táto kategória je vyhradená pre poruchy osobnosti, ktoré sú často spojené s ťažkosťami, ale neprejavujú sa špecifickými príznakmi charakterizujúcimi poruchy osobnosti opísané pod F60. c) porucha musí pretrvávať. - Ani tento predpoklad nie je podľa umiestnenej splnený, nakoľko nevyplýva ani zo zdravotnej dokumentácie.
18. K odvolaniu umiestnenej sa vyjadrilo zdravotnícke zariadenie s tým, že odvolanie považuje za neodôvodené a plne sa stotožňuje s prvoinštančným rozhodnutím.
19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 7 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CMP, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 59 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne.
20. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 21Pu/2/2022 je konanie o prípustnosti prevzatia T. Q. v zdravotníckom zariadení. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol, že jej prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
21. Podľa § 253 ods. 1 CMP, zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.
22. Podľa § 258 ods. 1 a 2 CMP, umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného.
23. Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
24. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
25. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
26. Podľa § 263 CMP, zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
27. Podľa § 264 CMP, zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
28. Podľa § 6 ods. 4 Zákona o zdravotnej starostlivosti je informovaný súhlas preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2).
29. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
30. Podľa § 9 ods. 5 Zákon o zdravotnej starostlivosti, ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do
rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
31. Právo na osobnú slobodu je zaručené prostredníctvom Čl. 5 Dohovoru, Čl. 8 Listiny základných ľudských práv a slobôd a čl. 17 Ústavy SR. Procesné záruky zákonnosti zadržania fyzickej osoby na základe § 6 ods. 9 písm. d) obsahuje Civilný mimosporový poriadok v § 252 a nasl. tak, aby v odôvodnených prípadoch mohol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na prejavenú vôľu pacienta, avšak po splnení presne stanovených podmienok. Prostriedkom pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti je tu totiž zadržanie osoby, ktoré predstavuje nútené obmedzenie osobnej slobody, čím poskytovateľ zasahuje minimálne do dvoch ústavných práv a to práva na osobnú slobodu a práva na súkromie/ochranu integrity. Je pochopiteľné, že takéto obmedzenie si vyžaduje zákonnú reguláciu z pohľadu hmotného práva, ako aj definovaním procesných záruk zákonnosti tohoto postupu. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon a tým je Civilný mimosporový poriadok, ktorý v § 252 až § 271 upravuje osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Detenčné konanie pozostáva z dvoch štádií a síce: 1/ posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a 2/ posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej.
32. Dôvody, pre ktoré môžu byť fyzické osoby bez svojho súhlasu umiestnené a držané v ústave vykonávajúcom zdravotnú starostlivosť, sú uvedené v zákone č. 576/2004 Z.z., ide napr. o choroby, pri ktorých je možné uložiť povinné liečenie. Z hľadiska priebehu konania sa rozlišujú dve štádiá detenčného konania, ktoré na seba vzájomne nadväzujú. Pre obidve fázy je zásadná skutočnosť, že zdravotnícke zariadenie môže umiestneného vždy prepustiť, aj keď súd rozhodol, že existovali zákonné dôvody na prevzatie osoby do zariadenia. Prvou fázou je konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia a druhou fázou je konanie o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení. Detenčné konanie je mimosporovým konaním ovládaným princípom vyšetrovacím a je preto povinnosťou súdu, aby v súčinnosti s účastníkmi konania zistil skutočný stav veci (princíp materiálnej pravdy). Preukázanie skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia súd zisťuje v procese dokazovania. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky získané zákonným spôsobom, ktorými sa preukáže opodstatnenosť detencie. Jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý slúži na objasnenie stavu veci, je výsluch účastníkov konania, ide pritom o špecifický dôkazný prostriedok. K výsluchu by mal súd pristúpiť, ak tieto skutočnosti nie je možné preukázať inak. V detenčnom konaní zákon ukladá súdu povinnosť vyslúchnuť osobu umiestneného, pričom cieľom výsluchu je vo všeobecnej rovine garantovať tejto osobe všetky jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces a vyvážiť nerovné podmienky pri ich uplatnení. Súčasným cieľom výsluchu je zistenie názoru umiestnenej osoby, a to priamo na základe vnemov sudcu. Pravidlá pre výsluch účastníka konania ako druhu dôkazného prostriedku upravuje § 195 CSP. Za určitých okolností, s ohľadom na zdravotný stav osoby, je možné od výsluchu upustiť. Ak o výsluch požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, musí ju súd vyslúchnuť vždy. Obligatórnosťou priamej a bezprostrednej komunikácie s osobou na jej žiadosť sa sleduje vytvorenie procesného priestoru pre vyjadrenie sa k veci a možnosti ovplyvniť priebeh konania a rozhodnutie súdu. Okolnosťou odôvodňujúcou upustenia od výsluchu je zlý zdravotný stav osoby, prípadne ak by bol výsluch s ohľadom na zdravotný stav na ujmu osoby. Už z čl. 4 Základných princípov CMP vyplýva, že súd zodpovedá za to, že zabezpečí počas konania účinnú realizáciu procesných práv všetkých účastníkov konania, teda aj umiestneného [viď publikáciu Civilný mimosporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha, 2017, str. 837 až 842; (ďalej len „Komentár“)].
33. Súd prvej inštancie začal vo veci konať bezodkladne po doručení oznámenia zdravotníckeho zariadenia po tom, ako pacient vyjadril svoj nesúhlas s pokračovaním v ústavnej liečbe, ihneď vydal uznesenie o začatí konania a zároveň mu ustanovil procesného opatrovníka na ochranu záujmov umiestneného a to blízku osobu z rodinného prostredia, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, pričom zároveň s ustanovením do funkcie súhlasila. Súd umiestnenú poučil o jej procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu, prípadne dôverníka, ktorý nebude jeho zástupcom. Povinnosťou súdu bolo rozhodnúť v 5-dňovej lehote v zmysle § 262 ods. 2 CMP, pričom je zrejmé, že vzhľadom na krátkosť času nie je možné v takýchto veciach vykonávať obšírne dokazovanie, ale súd sa obmedzí na vykonanie nevyhnutných dôkazov a oboznámenie so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, vypočutie umiestneného a ošetrujúceho lekára, avšak v prípade potreby prihliadne aj
na ďalšie skutočnosti, pričom uvedené nemôže byť len formálnym procesom na úkor porušenia práv umiestnenej.
34. Umiestnená v odvolaní poukazovala na to, že z jej strany k odvolaniu informovaného súhlasu nedošlo, preto nebol dôvod na dané konanie o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že umiestnená bola prijatá na psychiatrické oddelenie Nemocnice s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta dňa 18.02.2022 s tým, že do 24 hodín od jej prijatia podpísala informovaný súhlas. K začatiu konania o prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia, umiestnená pri svojej výpovedi uviedla, že súhlas s hospitalizáciou zatiaľ neodvolala, avšak veľmi pravdepodobne bude tento súhlas odvolaný v piatok. Z dôvodu, že zatiaľ k odvolaniu súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nedošlo, umiestnená má za to, že predmetné konanie sa nemohlo ex offo začať, lebo podnet psychiatrického oddelenia nebol oprávnený. Vzhľadom k už vyššie spomínanej lehote, v ktorej mal súd prvej inštancie rozhodnúť, správne súd vychádzal z obsahu zdravotnej dokumentácie umiestnenej, ako aj z vyjadrenia ošetrujúceho lekára a čestného prehlásenia s tým, že mal dostatočne preukázané, že dňa 01.03.2022 umiestnená vyjadrila nesúhlas s ďalšou liečbou. V tejto súvislosti súd zároveň poukázal na skutočnosť, že umiestnená dňa 02.03.2022 súdu tvrdila, že súhlas s hospitalizáciou zatiaľ neodvolala, zároveň však podrobne popisovala skutočnosti, z ktorých vychádza jej rozhodnutie odvolať súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Preskúmaním prijímacej správy súd zistil, že ambivalencie vo výpovedi umiestnenej boli prítomné už aj pri jej prijatí do nemocnice, keď ako príčinu sebapoškodzovania uviedla, že „chcela to skončiť“, následne však tvrdila, že „bolo to demonštratívne“. Uvedené podľa názoru súdu naznačuje tomu, že ambivalentné vyjadrenia umiestnenej môžu byť zapríčinené psychotickými poruchami umiestnenej, ktoré odôvodňujú jej ďalšiu hospitalizáciu. Hoci má odvolací súd pochybnosti o čase, kedy k odvolaniu informovaného súhlasu malo dôjsť, pretože je zrejmé, že Nemocnica nemohla za päť minút spísať podnet a doručiť ho na súd, má odvolací súd za to, že k odvolaniu súhlasu (opak preukázaný nebol) prišlo 01.03.2022 a Nemocnica tak konala v súlade so zákonom, keď do 24 hodín bol z jej podaný podnet na súd.
35. Z obsahu spisového materiálu však tiež vyplynulo, že právny zástupca umiestnenej (potom ako podľa jeho tvrdenia Nemocnica odmietla prijať jeho plnú moc na zastupovanie umiestnenej z 18.02.2022) minimálne dva krát zasielal mailom do Nemocnice svoju plnú moc, kde bol umiestnenou splnomocnený, aby ju zastupoval pre orgánmi verejnej moci, fyzickými a právnickými osobami a v rozsahu práv a povinností podľa právnych predpisov platných a účinných na území v SR, najmä podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku, Správneho súdneho poriadku, Exekučného poriadku, zákona o zdravotnej starostlivosti, Trestného zákona alebo Trestného poriadku s tým, že túto zaslal dňa 25.02.2022 a tiež 01.03.2022. Sama umiestnená sa pri výsluchu dňa 02.03.2022 vyjadrila tak, že si mieni zvoliť zástupcu a pokiaľ by mala mať ustanoveného procesného opatrovníka, bude to jej advokát. Z obsahu spisového materiálu tiež vyplynulo, že uznesením pod č.k. 21Pu/2/2022-5 zo dňa 01.03.2022 súd prvej inštancie umiestnenej ustanovil za procesného opatrovníka jej matku MUDr. M. Q., ktorá sa sama vyjadrila tak, že ju umiestnená 3x fyzicky napadla a opakovane i slovne, ktorú skutočnosť uviedla i ošetrujúca lekárka, ktorá mala osvetliť či umiestnená prevzatá do zdravotníckeho zariadenia trpí duševnou poruchou alebo má jej príznaky a ohrozuje seba alebo svoje okolie.
36. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ ide o ustanovenie procesného opatrovníka, ktorou bola matka umiestnenej, vzhľadom na predchádzajúce konfliktné vzťahy, ide o kolíziu záujmov umiestnenej a jej matky. Umiestnená vyjadrila vôľu, aby jej procesným opatrovníkom bol jej advokát, pričom tohto splnomocnila na svoje zastupovanie (podľa plnej moci vyššie) a ktorá bola doručená Nemocnici s poliklinikou, kde bola pacientka umiestnená. Pokiaľ súd vopred neinformoval o jej výsluchu i jej zástupcu, ktorého si zvolila a o ktorom nemocnica mala vedomosť, prišlo k porušeniu jej procesných práv. Ako uviedol Ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 199/2020 z 9. marca 2021, účelom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení nie formálne dodržanie jednotlivých ustanovení § 252 až § 261 CMP alebo lehôt čl. 17 ods. 6 ústavy, ale zistenie toho, či sú dôvody na obmedzenie osobnej slobody.
37. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky umiestnenej, týmito sa už vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd nezaoberal, nakoľko je zrejmé, že už by nemali vplyv na rozhodnutie vo veci.
38. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP pristúpil k zrušeniu napadnutého uznesenia, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na to, že odvolateľka už bola prepustená zo zdravotníckeho zariadenia (odvolací súd sa z uvedeného dôvodu nezaoberal ani návrhom Ing. X. O. na jeho pribratie do konania), odvolací súd rozhodol iba o zrušení napadnutého uznesenia (a nie aj o vrátení na nové konanie a nové rozhodnutie) (viď napr. Nález Ústavného súdu z 9. marca 2021, sp. zn. III. ÚS 199/2020.).
39. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).