Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Tv/1/2022

Potvrdené rozhodnutím 3Tov/2/2022
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Milan Straku a JUDr. Michala Eliaša v trestnej veci proti obžalovanému Mgr. et Mgr. Q. F., nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom I. XXXX/XX, S., trestne stíhanému pre prečin vyhýbania sa služobnému úkonu a výkonu vojenskej služby podľa § 402 ods. 1 1 Tr. zákona, na verejnom zasadnutí dňa 23.2.2023 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 7Tv/1/2022 zo dňa 23.5.2022 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 23. 05. 2022 konajúc samosudcom JUDr. Barborou Sopkovou v trestnej veci obžalovaného Q.. A. Q.. Q. F., K.. XX. XX. XXXX B. S., takto

rozhodol:

Obžalovaný:

Q.. A. Q.. Q. F., K.. XX. XX. XXXX B. S., I. O. I. XXXX/XX, S.,

je v i n n ý, ž e

v úmysle vyhnúť sa výkonu vojenskej služby počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky požiadal Okresný úrad Kežmarok, odbor živnostenského podnikania o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ktoré mu bolo vydané dňa 12. 01. 2018 pod číslom OÚ-KK-OZP-2018/002268-2, číslo Živnostenského registra 730-16093, čím porušil ustanovenie o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom takto vedome začal výkon prevádzkovania živnosti a toto následne využil ako dôvod pre ukončenie služobného pomeru vojaka, ktorý s ním bol ukončený dňom 28. 02. 2018 na základe personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 1134 zo dňa 22. 02. 2018 podľa o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom dňa 06. 03. 2018, teda bezprostredne po tom, ako s ním bol ukončený služobný pomer, živnosť ukončil bez toho, aby akúkoľvek reálnu podnikateľskú činnosť vykonával,

t e d a

v úmysle vyhnúť sa výkonu vojenskej služby použil iný úskok

č í m s p á c h a l

prečin vyhýbania sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby podľa .

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa s použitím , , , , peňažný trest vo výške 900,00 Eur (deväťsto eur).

Podľa , pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 11. 03. 2022 na Okresný súd Banská Bystrica obžalobu sp. zn. - 8 na obvineného Q.. A. Q.. Q. F. pre prečin vyhýbania sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby podľa na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe a výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd dňa 04. 04. 2022 rozhodol trestným rozkazom sp. zn. , voči ktorému podal obvinený odpor, v dôsledku čoho súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie.

I.

Stanovisko obhajoby k obžalobe:

Obžalobu považuje za nedôvodnú, nakoľko nie je naplnená ani objektívna stránka žalovaného trestného činu. Odkazuje na písomné podanie predložené pri preštudovaní spisu, kedy v krátkosti poukazuje na to, že absentuje protiprávnosť ako jeden z obligatórnych znakov trestného činu. Zvolená skutková podstata v rámci právnej kvalifikácie skutku podľa sa netýka skutočností, kedy dôjde k ukončeniu služobného pomeru. Týka sa vyslovene prípadov, kedy páchateľ tohto trestného činu sa snaží vyhnúť vojenskej službe alebo plnenia si svojich služobných povinností, avšak v rámci trvajúcej vojenskej služby. V tomto obhajoba vzhliada zásadný rozdiel a teda nedôvodnosť zvolenej kvalifikácie skutku ako aj obžaloby. Odhliadnuc od týchto skutočností, v prípade, ak by sa súd s takýmto výkladom nestotožnil, v prvom rade dal do pozornosti, že podľa jeho názoru absentuje aj materiálny základ v podobe materiálneho korektívu. Konanie obžalovaného, pokiaľ by aj napĺňalo skutkovú podstatu žalovaného trestného činu, nedosahuje zákonom vyžadovanú náležitú závažnosť, keď treba prihliadnuť najmä na to, že obžalovaný slúžil v armáde 14 rokov a 300 dní, teda plnil počas takto dlhej doby svoje záslužné úlohy v rámci armádnych ozbrojených zložiek pre našu krajinu a náš štát. Najmä s ohľadom na tieto okolnosti je absurdné, aby náš štát s takýmto občanom takouto formou naložil, teda že je trestne stíhaný za trestný čin pri absolútnej absencii akejkoľvek závažnosti.

Obžalovaný Q.. A. Q.. Q. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. 05. 2022 vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že keď mal 15 rokov jeho otec rozhodol, čo bude študovať. Keď mal 18 rokov, jeho otec rozhodol, že pôjde do armády. Nastúpil ako prvý odvedený z profesionálnych vojakov, ktorí absolvovali pracovný pohovor, psychotesty, testy fyzickej zdatnosti a potom boli odvedení regrutačným pracoviskom počas 3 dní. Odslúžil 14 rokov a 300 dní, z toho 10 rokov odslúžil v špeciálnych silách ozbrojených síl. Nebol len taký vojak. V roku 2017 mu ochorel otec, tak chcel byť aj viac doma. Jeho mama ho žiadala o jediné, aby pokračoval v tom, čo aj ona za svoj život budovala. Pretože doteraz robil to, čo len otec povedal (škola, armáda, rôzne kurzy - poľovnícke, rybárske, záhradkárske). Chcela od neho aby aj jej „dieťa“ (obchodnú spoločnosť) „vychoval“. V tej spoločnosti je dodnes. Požiadal ozbrojené sily o preloženie, ale nebolo to možné; ponúkli mu, že môže ísť pracovať do Voderad, čo nie je logické, keďže chcel sa venovať aj svojím rodičom v Kežmarku. V Kežmarku mal byt, platil si aj hypotéku. Keď mu podali negatívne stanovisko, podal si žiadosť o prepustenie do civilu a požiadal o vydanie živnostenského oprávnenia, lebo doteraz nikdy nič zlé neurobil. Neurobil nič protizákonné, ani nechce nič také robiť. Chce žiť slušne. Keď si „otvoril“ živnosť, plnil si aj svoje povinnosti voči štátu, odvádzal dane. Nemal vedomosť o tom, že by niečo protizákonné spravil. Neľutuje to, nemá už ani otca a mamu, keďže zomreli. Po mame prevzal a pokračuje v jej know how v podnikaní a naplnil aj otcove očakávania, ktorý chcel mať z neho vojaka. Snažil sa pomáhať aj ľuďom dookola, jeho rodičom. Urobil všetko pre to, aby mali jeho rodiča úsmev na tvári. Bol aj vojakom, teraz je podnikateľom a študoval aj na dvoch vysokých školách. Mal rád aj armádu, bolo to ťažké rozhodnutie, ale začal podnikať, aby sa to naučil. Bola to mamina práca, chcel aj v tomto pokračovať.

Žiadal niekoľkokrát o preloženie do Popradu alebo Prešova, čo mu bolo vždy zamietnuté. Nadriadený sa mu vyjadril, že keď má vyštudované právo, pôjde do Voderad, kde takého človeka potrebujú. Požiadal aj o uvoľnenie z pomeru vojaka. Bolo to tiež zamietnuté, čo bolo v ten istý čas, ako požiadal aj o

živnostenské oprávnenie. Do armády nastupoval dobrovoľne, nie povinne ako branec. Živnostenské oprávnenie sa týkalo realitnej činnosti, sprostredkovaniu obchodu a služieb, čomu sa venuje až doteraz. Obchodná spoločnosť už patrí jemu, je konateľom a spoločníkom, lebo mama už zomrela. Nepamätá si presne, kedy získal oprávnenie a kedy ukončil živnostenskú činnosť, má to k dispozícii jeho obhajca. Živnosť vykonával aj pol roka, nevie presne. Potom mal možnosť nastúpiť do advokácie ako advokátsky koncipient, kde je takisto podmienka, že nemôže vykonávať inú zárobkovú činnosť. Nepamätá si presne ani to, ako dlho vykonával živnosť po tom, čo bol prepustený zo služobného pomeru vojaka, možno pol roka, možno dva mesiace. Nechce zavádzať. Keď si požiadal o vydanie živnostenského oprávnenia, bolo to v ten istý čas, ako podal aj žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru. Bol to taký súbeh, rodina, zdravie, práca a vyhrážanie jeho bývalého riaditeľa. Vedel, že následkom získania živnostenského oprávnenia bude prepustenie zo služobného pomeru, no dal si žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru sám a myslel si, že mu bude vyhovené, nakoľko on pre tento štát niečo spravil, dôkazom čoho je aj jeho modrý preukaz, ktorý sa vydáva iba tým, ktorí sú priamymi účastníkmi bojových zahraničných misiách. Nedostane to len tak hocikto. Buď je to na základe odpracovaných rokov, alebo skôr na základe účasti na bojových misiách. Bol v riadnom pracovnom pomere, nebol nejaký „záklaďák“. V rámci živnostenskej aktivity odvádzal dane, podnikal. Je riadnym občanom, ktorý žije slušne a neporušuje žiadne právne normy, ktoré sú dané týmto štátom.

Mal záujem ukončiť služobný pomer, chcel podnikať. Chcel nazberať skúsenosti aj v tom, čo vyštudoval. Ponúkla sa mu možnosť byť advokátskym koncipientom, čo využil. Tam nazberal ďalšie skúsenosti, napr. aj pri rozvoji spoločnosti, v ktorej podniká. Vie, že ako advokátsky koncipient nemôže mať iný príjem zo zárobkovej činnosti. S týmto bol aj oboznámený, teda podnikanie ukončil. Nastúpil do armády približne v roku 2005, kedy mal 18 - 19 rokov. Najskôr bol na trojdňovom pohovore, kde robili pracovný pohovor, psychotesty, zdravotné testy, fyzické testy, Pamätá si, že v čase toho pohovoru mal narodeniny, lebo dostal od pracovníčky regrutačného pracoviska rôzne perá a nejaké pamätné predmety. Potom mu prišlo rozhodnutie o prijatí. Nastúpil do základnej vojenskej služby v Martine, kde bol tri mesiace. Potom pracoval na delostreleckom prieskume, neskôr sa stal z toho výsadkový prieskum, kde pôsobil ako mladší prieskumník. Absolvovali cvičenia na Slovensku, raz boli v Maďarsku. Vycvičili ho aj v tábore okamžitej reakcie, čoho výsledkom bolo to, že ho vybrali na vojenskú misiu do Kosova. Bolo vybraných len 21 Slovákov, pričom absolvovali aj špeciálne operácie spojené so „search“ - prehľadávanie budov, osôb, pozorovanie. Boli aj týždeň v teréne (v kopcoch) a sledovali, či sa nekoná nejaká nekalá činnosť. Takto vybraní Slováci mali špeciálny výcvik, špeciálne vozidlá. Mali aj jednu úspešnú akciu, kedy zadržali nedovolený kontraband, za čo boli odmenení finančne, medailou od veliteľa celého kontigentu Kosova. Absolvoval aj cvičenia NATO Forces, EU Forces; v Maďarsku, Poľsku, na Slovensku. Mal aj rôzne pamätné listiny. Potom mu ochoreli rodičia, chcel byť bližšie. V Ružomberku natrafil na riaditeľa, nadriadeného, ktorému nebol veľmi sympatický lebo keď slúžil v špeciálnych silách, bol hyperaktívny - pred nástupom behával 5 km - 7 km, hrával floorball, tenis a pod. Veliteľ v Ružomberku to zakazoval, lebo nechcel mať pracovné úrazy. Myslí si, že základom dobrého vojaka je mať aj dobrú fyzickú kondíciu. Napísal sťažnosť na veliteľa útvaru a potom sa mu začali rôzne problémy. V armáde to funguje opačne, čím väčší problém spravíte, tým ten človek postupuje vyššie. Tento veliteľ šiel nakoniec na divíziu do Trenčína, odkiaľ pochádza aj návrh na trestné stíhanie. Je to len jeho dedukcia. Počas služby nemal ani jednu písomnú sťažnosť či disciplinárnych postihov. Mal dokonca viac odmien a ocenení ako jeho nadriadený v postavení majora a po odslúžení 20 rokov.

Žiadosť o prepustenie si podával aspoň dvakrát, rovnako aj žiadosť o premiestnenie. Bolo mu to zamietnuté. Tvrdil, že žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru mu bola zamietnutá z dôvodu potreby potrieb ozbrojených síl. Má vyštudované právo, chceli ho preradiť do Voderad pre právne oddelenie. Tiež má vyštudovaný odbor sociálnej práce. Vyštudoval ich počas trvania služobného pomeru. Pracoval od 16 rokov a keď skončil stredoškolské vzdelanie maturitou zamestnal sa v ozbrojených silách. Hoci mu bola už jedna žiadosť o prepustenie zamietnutá, tú druhú žiadosť o prepustenie doručil zamestnávateľovi v tom istom období, keď získal živnostenské oprávnenie z dôvodu, že v tom čase bol účinný zákon, podľa ktorého po 15 rokoch bolo možné skončiť služobný pomer odchodom do výsluhového dôchodku. Bral to tak, že po tomto období armáda urobí všetko pre to, aby mu nemusela platiť výsluhový dôchodok, že ho prepustí pred dosiahnutím možnosti odísť do výsluhového dôchodku. Od dôveryhodných osôb sa dozvedel, že vojak, ktorý má nárok na výsluhový dôchodok, „svieti v systéme najskôr na zeleno, potom oranžovo a červeno“. Súvisí to práve s tým, že nárok na výsluhový dôchodok vzniká v závislosti od počtu rokov v pomere a dosiahnutej hodnosti. Inak povedané, cieľom je, aby čo najmenšiemu počtu vojakov musela armáda platiť výsluhový dôchodok. Pred zmenou zákona sa

stávalo, že nárok na dôchodok vznikol niektorým vojakom skoro, keď bol napríklad na bojových misiách. Mohol odísť do dôchodku po siedmich rokoch a šiestich mesiacoch. Keď začal robiť v armáde v 18 rokov, tak mal veľmi skoro zabezpečený život. Tomu sa chcela už armáda vyhnúť a bol prijatý zákon, v dôsledku ktorého nárok na dôchodok vznikol až po 15 rokoch, k čomu sa obžalovaný blížil. Lenže on je iný, on chcel a chce ďalej podnikať, rozvíjať a učiť sa know how maminej spoločnosti. Má chuť sa stále vzdelávať, získavať skúsenosti. On nepotrebuje mať výsluhový dôchodok, zarába. Navyše v jeho rodine nastali okolnosti (choroba otca a pomoc mame), ktoré pre neho znamenali viac ako služba v armáde. Prepustili ho, ale nezisťoval, či to bolo na základe jeho žiadosti, na základe toho, že sa mu blížil nárok na výsluhový dôchodok alebo na základe dačoho iného. Nevie, či o jeho žiadosti o prepustenie bolo nejako rozhodnuté. Vie, že dostal výsluhový list a ten je podpísaný nadriadenými, pretože súhlasili s jeho odchodom do civilu. Po prepustení podnikal, venoval sa spoločnosti a mal záujem stať sa advokátskym koncipientom. Bol to súbeh okolností. Po získaní živnostenského oprávnenia sa zamestnal v spoločnosti svojej mamy na dohodu. Keď sa naskytla možnosť stať sa advokátskym koncipientom, ukončil živnosť. V súčasnej dobe je konateľom a spoločníkom MIRVANA, s. r. o., teda aj živnostenské oprávnenie súvisí s obchodnou spoločnosťou. V najbližšej dobe ho čakajú skúšky súvisiace s výkonom mediácie, neskôr skúšky pre výkon funkcie správcu konkurznej podstaty. Snaží sa „vychovávať mamino dieťa“ (obchodnú spoločnosť). Keď sa mal stať advokátskym koncipientom, bol poučený o tom, že nesmie vykonávať žiadnu inú zárobkovú činnosť. O tomto však nebol poučený, keď bol vojakom. Netušil, že získanie živnostenského oprávnenia by bolo podmienkou prepustenia, skončenia služobného pomeru. Podnikal čestne a slušne, platil nemalé dane. Napriek tomu, že má ukončené vysokoškolské právnické štúdium, nevedel, že počas služobného pomeru vojaka nemôže vykonávať žiadnu inú zárobkovú činnosť. Nebol o tom nijako poučený.

Podľa sa oboznámili listinné dôkazy:

- výpis zo živnostenského registra Okresného úradu Kežmarok (č. l. 21)

- personálny rozkaz č. 998 zo dňa 27. 09. 2005 (č. l. 22 - 23)

- personálny rozkaz č. 1134 zo dňa 22. 02. 2018 (č. l. 24 - 25)

- osobná karta profesionálneho vojaka (č. l. 26 - 29)

- potvrdenie o doručení personálneho rozkazu (č. l. 31)

- administratívny spis (č. l. 32 - 40)

- personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky (č. l. 41 - 43)

- žiadosť obžalovaného o ukončenie služobného pomeru (č. l. 44)

- odpoveď na žiadosť (č. l. 47 - 48)

- výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti MIRVANA, s. r. o. (č. l. 50)

- odpoveď Daňového úradu Prešov na dožiadanie (č. l. 51 - 63)

- správy a posudky na obžalovaného (č. l. 65 - 69)

- odpis z registra trestov (č. l. 70)

II.

Prečinu vyhýbania sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby podľa sa dopustí ten, kto v úmysle vyhnúť sa výkonu vojenskej služby alebo plneniu vojenských povinností sa poškodí na zdraví, predstiera chorobu, falšuje listinu, zneužije návykovú látku alebo použije iný úskok, alebo kto odopiera konať vojenskú službu, alebo plnenie vojenských povinností, a potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

Spoločným chráneným záujmom vojenských trestných činov sú spoločenské vzťahy a záujmy vznikajúce vo vnútri ozbrojených síl v súvislosti s ich úlohami. Patrí sem najmä: a) ochrana bojaschopnosti, b) dodržiavanie služobnej disciplíny a ustanoveného spôsobu vojenskej služby vrátane nedeliteľnej veliteľskej právomoci a princípu nadriadenosti a podriadenosti, c) dodržiavanie zákonov, základných poriadkov a predpisov, d) dodržiavanie vojenskej prísahy, e) zachovávanie dôstojnosti a cti a vojenskej zdvorilosti.

Hlavnou úlohou ozbrojených síl je zaručovať obranu Slovenskej republiky a bezpečnosť štátu pred vonkajším ozbrojeným napadnutím cudzou mocou a plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a podieľať sa na zachovávaní verejného poriadku a bezpečnosti štátu, jeho zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc.

Objektívna stránka trestného činu podľa spočíva v poškodení na zdraví, v predstieraní choroby, vo falšovaní listiny, v zneužití návykovej látky alebo v použití iného úskoku.

V prejednávanej trestnej veci ide práve o použitie iného úskoku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Vo svojej výpovedi spáchanie predmetného skutku popiera. Konštatuje, že je slušný a riadny občan, ktorý v súčasnej dobe podniká. Vždy si plnil svoje (aj služobné) povinnosti. Nepodniká v rozpore so zákonom, ale v súlade s ním. Ukončiť služobný pomer sa rozhodol z rodinných dôvodov. Má záujem napredovať, vzdeláva sa, získava skúsenosti. Nebol bežným, radovým, vojakom, ale takým, ktorý bol v služobnom pomere vojaka dlho, skoro až do dosiahnutia možnosti skončiť služobný pomer odchodom do výsluhového dôchodku. Bol aktívny, fyzicky zdatný, pracoval na sebe. Zúčastnil sa aj zahraničných bojových misií.

Súd sa v rámci vykonávania dokazovania zameral najmä na (časové) okolnosti so zameraním na obdobie, v ktorom došlo ku konaniu obžalovaného smerujúceho k spáchaniu skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Obžalovaný využil svoje právo vypovedať až na hlavnom pojednávaní, kedy opísal aj to, akým spôsobom sa stal vojakom a čo sa v jeho živote udialo, že sa rozhodol zmeniť pracovné zameranie.

Javí sa byť prinajmenšom pozoruhodným vnímanie a vypovedanie obžalovaného o plynutí času, čo prirodzene neznižuje hodnotu jeho výpovede ako dôkazu a rovnako ho to nijako nediskvalifikuje ani ako riadneho občana. Niektoré jeho tvrdenia ale boli v príkrom rozpore s listinnými dôkazmi, o ktorých pravdivosti nebolo (a niet) pochýb.

Obžalovaný tvrdil, že bol vojakom 14 rokov a 300 dní a neskôr to zdôraznil v tom smere, že mu vznikala možnosť ukončiť služobný pomer vojaka odchodom do výsluhového dôchodku pri dosiahnutí 15 rokov služobného pomeru. Odhliadnuc od toho, že obžalovaný argumentoval informáciami od (pre neho) dôveryhodnej osoby (známeho), že sa má taký vojak „stávať nepohodlným“ pre vedenie z dôvodu (s cieľom) znemožnenia alebo sťaženia odísť do výsluhového dôchodku, tieto okolnosti neboli v tomto smere preukázané. Z osobnej karty profesionálneho vojaka (č. l. 26) je zistiteľné, že služobný pomer trval 12 rokov a 328 dní (časť 6), a to odo dňa 04. 10. 2005. Z návrhu na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru, ktorý je súčasťou administratívneho spisu (č. l. 32 - 40, in concreto č. l. 33), vyplýva zápočet rokov ku dňu skončenia služobného pomeru (vrátane zvýhodneného zápočtu) v trvaní 12 rokov a 298 dní. V čom spočíva rozdiel 30 dní nie je až také podstatný pre konštatovanie, že argumentácia obžalovaného o blížiacom sa skončení služobného pomeru a záťaži pre sociálny systém výsluhových dôchodkov nebola preukázaná. Podľa údajov zistiteľných v osobnej karte profesionálneho vojaka doba trvania štátnej služby bola určená do 03. 10. 2022 (č. l. 28, rub), teda v čase podania žiadosti o prepustenie a získania živnostenského oprávnenia mu mal služobný pomer trvať ešte viac ako štyri roky, nevznikol mu ešte nárok na ukončenie pomeru odchodom do výsluhového dôchodku.

Z hľadiska plynutia času a plynutia bežného života nie je nezvyčajné, že pamäť oslabuje, človek si pri výpovedi nepamätá na všetky podrobnosti a stáva sa, že ich po určitom čase opomenie alebo uvedie inak. Opäť pripomínajúc, že obžalovaný v prípravnom konaní nevypovedal (a teda nebolo možné porovnať, či jeho výpoveď je len nepresná z dôvodu doby, ktorá ubehla od skutku, alebo je snahou obžalovaného ukázať sa v najlepšom svetle zdôrazňovaním pozitívnych udalostí v živote a aj tých, ktoré asi žiadnemu človeku neprinášajú útechu - smrť rodiča a na strane druhej neistým, nepresným zodpovedaním otázok týkajúcich sa prepustenia zo služobného pomeru profesionálneho vojaka odpoveďami „neviem presne“, „nepamätám si“), z jeho výpovede vyplynulo, že vojakom sa mal stať niekedy, keď mal 18 alebo 19 rokov, čo bolo na jeho narodeniny. Presný dátum narodenín neuviedol ani raz. No tvrdil, že od 16 rokov pracoval, čo ale nie je celkom pravdivé tvrdenie, pretože z osobnej karty profesionálneho vojaka vyplýva, že bol krátku dobu dvakrát nezamestnaný a v dvoch prípadoch nepreukázal, čo v rozhodnej dobe robil (od 23. 10. 2004 do 03. 11. 2004 a od 20. 09. 2005 do 03. 10. 2005; uvedená doba inak zodpovedá rozdielu v zápočte rokov ku dňu skončenia služobného pomeru a celkovej dĺžky trvania služobného pomeru podľa osobnej karty). Tiež nie je pravdivé tvrdenie, že vojakom sa stal hneď po strednej škole, keď mal 18 alebo 19 rokov; pretože v čase začatia prípravnej štátnej služby mal obžalovaný viac ako 20 rokov (dňa 04. 10. 2005).

Ďalej obžalovaný vedel celkom presne časovo popísať, kedy požiadal o skončenie služobného pomeru a zároveň o vydanie živnostenského oprávnenia (začiatok roka 2018), ale na žiadnu z otázok, ktorých cieľom bolo zistiť, ako dlho vykonával podnikateľskú činnosť, neodpovedal. Raz to bolo 3 až 6 mesiacov (od 12. 01. 2018, resp. 16. 01. 2018), inokedy mal ukončiť živnosť v čase, keď sa chcel stať advokátskym koncipientom, čo ale bolo až októbri 2018 (porovnaj č. l. 66; správa Sociálnej poisťovne). Pritom je ľahko zistiteľné (výpisom zo živnostenského registra dostupnom na webovej stránke, č. l. 21), že k ukončeniu živnostenského oprávnenia vo všetkých predmetoch došlo naraz dňa 06. 03. 2018. Teda ani nie dva mesiace. Zdôraznil, že riadne odviedol daň, čo bolo preukázané podaním daňového priznania.

Podľa názoru súdu výpoveď obžalovaného mala za cieľ odvrátiť pozornosť od podstatných okolností preukazujúcich spáchanie skutku a vinu obžalovaného, pretože pre prijatie záveru o nevine nebol ani navrhnutý čo aj len jeden dôkaz. Obhajoba sa preto zamerala na hmotnoprávne aspekty skutku.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že personálnym rozkazom č. 1134 zo dňa 22. 02. 2018 (č. l. 24

- 25) bol obžalovaný prepustený zo služobného pomeru z dôvodu, že porušil zákaz podľa o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a síce zákaz podnikať či vykonávať inú zárobkovú činnosť; inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu alebo byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Konkrétne porušenie spočívalo v tom, že od 12. 01. 2018 bol registrovaný ako živnostník v živnostenskom registri 730-16093 pod č. OU-KK-OZP-2018/002268-2 (č. l. 34, súčasť administratívneho spisu). Obžalovaný bol oboznámený so začatím konania o prepustení zo služobného pomeru listom zo dňa 12. 02. 2018 (č. l. 35, súčasť administratívneho spisu), čo svojím podpisom potvrdil aj na potvrdení o oboznámení profesionálneho vojaka (č. l. 36, súčasť administratívneho spisu). Počas oboznamovania s predmetnými listinami obžalovaný nespochybnil, že podpis na potvrdení je jeho a uviedol, že neriešil odôvodnenie personálneho rozkazu č. 1134. Myslel si, že dôvodom prepustenia zo služobného pomeru je jeho žiadosť.

Obžalovaný tak konal (neprečítal si odôvodnenie personálneho rozkazu) napriek tomu, že jedna žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka mu už mala byť zamietnutá. A neurobil tak napriek tomu, že sa neskôr dňa 26. 02. 2018 doručením personálneho rozkazu č. 828 zo dňa 08. 02. 2018 dozvedel aj o tom, že jeho žiadosť o prepustenie bola zamietnutá aj druhýkrát.

Už len vizuálnym porovnaním listín - potvrdenia o oboznámení profesionálneho vojaka oznámení o začatí konania o prepustení zo služobného pomeru (č. l. 36, súčasť administratívneho spisu) a potvrdenia o doručení personálneho rozkazu profesionálnemu vojakovi (č. l. 48, rub, súčasť administratívneho spisu) - je zrejmé, že sa jedná o dve odlišné situácie, kedy aj pri nedôslednom čítaní textu musí byť príjemcovi, adresátovi (profesionálnemu vojakovi) zrejmé, čo mu je doručované. Súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou obžalovaného, že sa neoboznámil s obsahom doručovaných listín a domnieval sa, že mu je doručované prepustenie zo služobného pomeru v dôsledku ním podanej žiadosti. Navyše tvrdil, že zamestnávateľ (ozbrojené sily) ho neprepustil (jeho žiadosti nevyhovel), pretože v ozbrojených silách bolo/je nedostatok pracovných síl. Z odôvodnenia personálneho rozkazu č. 828 však nijako nevyplýva, že jeho žiadosť o prepustenie sa zamieta z uvedeného dôvodu. Obžalovaný žiadal o prepustenie tvrdiac, že využil svoje ústavné právo na vzdelávanie a vyštudoval dve vysoké školy, pričom má opäť ústavné právo na slobodnú voľbu zamestnania. Keďže nevidí perspektívu využitia jeho vzdelania v ozbrojených silách a blíži sa aj ukončenie doby výsluhy za hodnosti, žiadal o ukončenie služobného pomeru. (porovnaj č. l. 44, súčasť administratívneho spisu) Zamestnávateľ mu zamietol žiadosť o prepustenie z dôvodu, že jeho tvrdenia v žiadosti nie sú objektívne a sú založené na subjektívnom pocite a úsudku obžalovaného, ktorý vychádza z vlastného pohľadu na vec z jeho emocionálnych pocitov. Obžalovaný spĺňal požiadavku dosiahnutého vzdelania aj ukončením stredoškolského vzdelania a vysoké školy absolvoval z dôvodu sebarealizácie, nie pre potreby služobného úradu.

Obžalovaný teda ani len nespomenul, že dôvodom podania žiadosti sú jeho osobné problémy týkajúce sa choroby otca a pomoc matke, ku ktorým skutočnostiam došlo v roku 2017 a obžalovaný túto žiadosť datoval dňom 02. 01. 2018. Pritom aj touto argumentáciou mienil spochybniť dôvodnosť trestného stíhania voči jeho osobe.

Žiada sa ešte pripomenúť, že jedna žiadosť obžalovaného o prepustenie mu mala (podľa neho) byť zamietnutá, avšak z osobnej karty profesionálneho vojaka vyplýva, že bol zamietnutý návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru personálnym rozkazom zo dňa 04. 02. 2016 (porovnaj osobná karta profesionálneho vojaka, č. l. 28, rub) z dôvodov podľa v spojení s o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo znamená, že obžalovaný v tom čase mal závažným spôsobom porušiť základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo porušil zákaz ustanovený týmto zákonom tým, že porušil liečebný režim počas dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo úraz.

Ako aj vyplynulo z výpovedi a následného výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní, tento skutočne mienil a aj mieni sa rozvíjať osobne, napredovať a získavať nové znalosti a vedomosti, skúsenosti vyplývajúce mu z inej pracovnej činnosti než služobný pomer profesionálneho vojaka a to až tak, že bez ohľadu na okolnosti (a zákonné predpoklady) je s ním ukončený služobný pomer zo strany zamestnávateľa pre porušenie zákazu vyplývajúceho zo zákona. Pritom pozíciu právnika (využijúc tak svoje ďalšie dosiahnuté vzdelanie) mohol dosiahnuť aj v ozbrojených silách, aj keď za cenu väčšej vzdialenosti od bydliska, čo prirodzene nemožno brať v jeho neprospech.

Je dôležité uviesť, že obžalovaný počas služobného pomeru dosiahol vysokoškolské právnické vzdelanie a aj so zameraním na sociálnu prácu, ale zároveň táto „vyššia“ vedomosť a znalosť mu nepostačovala na to, aby vedel o tom, že ani ako profesionálny vojak nemôže vykonávať inú zárobkovú činnosť - podnikať. Obžalovaný tvrdil, že ho nikto o tom nepoučil (na rozdiel od situácie, kedy sa chcel stať advokátskym koncipientom, kde už o tomto poučený bol a ukončil podnikanie). Neznalosť zákona neospravedlňuje a nie je rozhodné, či je človek právnicky vzdelaný alebo nie. Je však o to nepochopiteľnejšie, že osoba, ktorá je veľmi aktívna vo vzdelávaní, v zodpovednom plnení svojich služobných povinností, v aktívnom prístupe v zamestnaní, fyzicky pripravená na svoju prácu a vedomá si aj svojich pracovných kvalít, nevie (lebo o tom nebola poučená), že ako štátny zamestnanec nemôže podnikať, mať ďalší zdroj príjmu zo zárobkovej činnosti.

Vykonaním dokazovania sa ukázalo, vyplynulo z neho, že obžalovaný získal živnostenské oprávnenie dňa 12. 01. 2018 (pri predmete živnosti: sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) až dňa 16. 01. 2018) a svoju podnikateľskú činnosť ukončil dňa 06. 03. 2018 vo všetkých predmetoch živnosti. Nebolo pravdivé tvrdenie, že po získaní živnostenského oprávnenia v roku 2018 pracoval v obchodnej spoločnosti svojej matky MIRVANA, s. r. o. na dohodu o pracovnej činnosti, lebo od 17. 08. 2019 až (aspoň) do dňa 27. 09. 2021 bol riadnym zamestnancom tejto spoločnosti (porovnaj odpoveď Sociálnej poisťovne, č. l. 66). Takisto nie je pravdivé tvrdenie o tom, že živnosť aj skutočne vykonával tri alebo šesť mesiacov, resp. až do času, kým sa nestal advokátskym koncipientom (lebo vtedy už nemohol vykonávať inú zárobkovú činnosť, podnikať), pretože živnosť vykonával ani nie dva mesiace roku 2018 a advokátskym koncipientom (zamestnancom Mgr. Martina Lieskovského) bol v čase od 02. 10. 2018 do 16. 08. 2019 (taktiež porovnaj odpoveď Sociálnej poisťovne).

Súd nespochybňuje, že obžalovaný je riadnym občanom, vedie slušný život a dokonca nemožno pochybovať ani o tom, že si svoje povinnosti vojaka naozaj plnil zodpovedne, bol účastníkom aj bojových misií, na druhej strane, ale v jeho kariére a pracovnom živote sa našli aj záporné poznatky, ktoré významne spochybňujú a vyvracajú ním prezentovanú teóriu o osobe profesionálneho vojaka, ktorý bol tesne pred dosiahnutím výsluhového dôchodku, v dôsledku čoho sa mal stať už nepohodlným pre ozbrojené sily, ktorý nevedel o tom, že nemôže podnikať a nerátal s tým, že jeho žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru (v ktorej neuviedol ani jeden jediný dôvod v tom zmysle, ako to uviedol vo svojej výpovedi pred súdom) bude zamietnutá. Ak chcel skutočne ukončiť služobný pomer profesionálneho vojaka v súlade so zákonom, nevysvetlil, prečo si v približne rovnakom čase najprv podať žiadosť o prepustenie a o pár dní na to, požiadal o vydanie živnostenského oprávnenia bez toho, aby vyčkal, či jeho žiadosti bude vyhovené alebo nie. A v neposlednom rade, podnikanie ukončil dňa 06. 03. 2018, teda šesť dní po tom, čo bol z ozbrojených síl, zo služobného pomeru, prepustený v dôsledku získania živnostenského oprávnenia počas trvajúcej vojenskej služby. Bez pochýb sa tak jedná o prípad, kedy využitím iného úskoku sa obžalovaný chcel vyhnúť výkonu vojenskej služby.

Podľa názoru súdu obžalovaný konal úmyselne, minimálne v úmysle nepriamom, pretože musel vedieť a vedel, že takýmto konaním poruší záujem chránený - záujem na riadnom výkone vojenskej služby - a bol uzrozumený s následkom, prepustením zo služobného pomeru. Nedá sa prihliadnuť na tvrdenie, že obžalovaný nevedel, že ako profesionálny vojak, štátny zamestnanec, nemôže podnikať. Je zrejmé, že si chcel a stále chce budovať kariéru mimo ozbrojených síl, no využil možnosť, ktorej dôsledkom je nielen porušenie zákona o služobnom pomere profesionálneho vojaka, ale aj porušením záujmu spoločnosti chráneného trestným právom. Na preukázanie subjektívnej stránky je nutné zistiť, či uplatnené ústavné práva je profesionálnym vojakom využívané aj po skončení služobného pomeru a po akú dobu. V tejto prejednávanej veci možno konštatovať, že obžalovaný podnikal na základe získaného živnostenského oprávnenia len do 06. 03. 2018, pričom k prepusteniu došlo ku dňu 28. 02. 2018.

Súd sa zaoberal, aj tzv. materiálnym korektívom, t. j. intenzitou a závažnosťou zásahu do chránených záujmov konaním obžalovaného. Tento tvrdil, že jeho dôsledné, svedomité a zodpovedné plnenie si služobných povinností počas dlhej doby kariéry profesionálneho vojaka má byť vzaté do úvahy v tom smere, že pre krajinu vykonal tak záslužnú činnosť, že je nespravodlivé ho sankcionovať aj v trestnom konaní. S týmto názorom však súhlasiť nemožno.

Vo vzťahu k zohľadneniu materiálneho korektívu ako diferencujúceho kritéria určujúceho hranicu (mantinel) medzi disciplinárnym previnením a trestným činom je v tomto prípade (resp. v takýchto obdobných prípadoch) nevyhnutné zohľadniť význam konkrétneho služobného úkonu, plneniu ktorého sa páchateľ plánoval vyhnúť alebo sa mu reálne vyhol.

Na tomto mieste možno vychádzať tak z výpovede obžalovaného, ako aj z osobnej karty profesionálneho vojaka či administratívneho spisu. Obžalovaný ku dňu vypracovania návrhu na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru zo dňa 05. 02. 2018 (č. l. 33, súčasť administratívneho spisu) mal hodnosť slobodníka v dočasnej štátnej službe, pričom služobne bol zaradený na pozícii starší strojník (vodič) s miestom výkonu štátnej služby v Ružomberku a v zálohe bol pripravený vykonávať funkciu staršieho strojníka/vodiča. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie v dvoch rôznych odboroch druhého stupňa, v magisterskom štúdiu (právo, sociálna práca), ktoré dosiahol počas trvajúceho služobného pomeru. Počas služobného pomeru absolvoval základný vojenský výcvik, vstupný odborný výcvik, kurz prvej pomoci a získal vodičské oprávnenie typu T, B, C a A. boli mu udelené vojenské medaily - Pamätný kríž vojnového veterána dňa 12. 06. 2018 (po prepustení zo služobného pomeru) a Pamätná medaila za účasť na vojnovej operácii dňa 18. 08. 2009. Po návrate zo zahraničnej bojovej misie v Kosove mu bola viackrát zamietnutá žiadosť o zmenu miesta výkonu štátnej služby. Dotkla sa ho aj zmena právnych predpisov v súvislosti s trvaním dočasnej štátnej služby, ktorá mala trvať do 03. 10. 2022. V osobnej karte nie sú evidované žiadne disciplinárne potrestania a ani odmeny, hoci obžalovaný tvrdil, že mu boli udelené viackrát.

Berúc do úvahy zistené, nemožno spochybniť, že obžalovaný bol hodnotným profesionálnym vojakom, ktorý navyše svoju fyzickú pripravenosť a dobrý zdravotný stav udržiaval aj vykonávaním športových aktivít v rámci svojho voľného času. V ozbrojenom zbore bol takmer 13 rokov, absolvoval aj náročný vstupný proces. Strata takejto osoby, zamestnanca, profesionálneho vojaka, ktorému aj Ozbrojené sily Slovenskej republiky poskytli priestor na osobný a kariérny rozvoj a investovali do neho aj prostriedky (finančné, technické, personálne), aby mohol vykonávať svoje úlohy riadne a včas. Nešlo o osobu krátko pôsobiacu v ozbrojenom zbore, ktorá ani nemá také množstvo zručností, skúseností a vedomostí. Naopak, obžalovaný bol štátnym zamestnancom, ktorého miesto nie je jednoduché nahradiť inou osobou, ktorá by dosahovala jeho kvality. Aj preto je závažnosť jeho konania taká, ktorá napĺňa materiálne znaky trestného činu tak, ak to predpokladá ustanovenie , nakoľko závažnosť konania obžalovaného nie je nepatrná.

Služobný pomer profesionálneho vojaka vzniká na zmluvnom základe zakotvujúcom katalóg práv a povinností vojaka, ktoré tento musí rešpektovať po celú dobu trvania jeho služobného pomeru. V prípade, ak sa profesionálny vojak rozhodne uplatniť si niektoré z práv, na ktoré sa vzťahuje zákaz, zakladá takéto jeho konanie dôvod na prepustenie zo služobného pomeru. V prípade úmyslu uplatniť zaručené práva profesionálnym vojakom, zákonu zodpovedajúcim postupom by bolo také konanie, kedy by uplatneniu práv predchádzalo podanie žiadosti o prepustenie zo služobného pomeru. Aj v tejto prejednávanej veci však vykonaním dokazovania vyplynulo, že obžalovaný ako profesionálny

vojak v trvajúcom služobnom pomere uplatnil svoje ústavné práva (napr. na voľbu povolania) pred rozhodnutím o žiadosti o prepustenie (zo dňa 02. 01. 2018), ktoré malo za následok urýchlenie rozhodovacieho procesu a de facto a aj de iure ukončenie služobného pomeru, pretože získanie živnostenského oprávnenia je nezlučiteľné s trvaním služobného pomeru.

Posúdenie takéhoto konania obžalovaným z hľadiska materiálneho pojatia trestného činu vyhýbania sa služobného úkonu podľa si, prirodzene, vyžaduje adekvátne zabezpečenie množstva informácií a zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Je potrebné diferencovať, objektívne preukázať, či bol úmysel uplatnenia ústavných práv motivovaný vyhnutím sa plneniu služobných povinnosti alebo naopak bol reálne vedený snahou vykonávať ústavné práva obmedzované zákonom o štátnej službe profesionálneho vojaka.

Zhodnotiac vyššie uvedené, z dokazovania bez pochýb vyplynulo, že obžalovaný z hľadiska objektívnej stránky konal tak, že použitím iného úskoku (získaním živnostenského oprávnenia trvajúceho od 12. 01. 2018, resp. 16. 01. 2018 do 06. 03. 2018) sa s úmyslom vyhol výkonu vojenskej služby, čím naplnil znaky skutkovej podstaty a dopustil sa prečinu vyhýbania sa služobného úkonu alebo výkonu vojenskej služby podľa , zo spáchania ktorého ho súd aj uznal vinným, pretože neboli zistené ani okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť (nepríčetnosť).

III.

Obžalovaný doposiaľ nemá záznam v registri trestov, v registri priestupkov má evidovaných osem priestupkov, prevažne (v siedmich prípadoch) porušil predpisy o pravidlách cestnej premávky. Jeden priestupok sa týka porušovania občianskeho spolunažívania, kedy fyzicky napadol svojho otca dňa 09. 03. 2018. Uvedené obžalovaný vysvetlil tým spôsobom, že bránil svoju matku, nakoľko bola obeťou jeho dlhoročného nedobrého správania, kedy jeho otec bol navyše aj psychiatrickým pacientom. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie v dvoch odboroch. V súčasnej dobe je konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti Q., W.. Y.. R.. Má záujem po získaní potrebných oprávnení pracovať ako mediátor či správca konkurznej podstaty. Je slobodný, bezdetný.

Pri rozhodovaní o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad ukladania trestov podľa . Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku, z možnosti nápravy a osobných pomerov obžalovaného a skúmal aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca, pretože pred spáchaním skutku viedol obžalovaný riadny život, a ani jedna priťažujúca okolnosť, v dôsledku čoho pri ukladaní trestu možno aplikovať zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu a trest ukladať v rozsahu od šiestich mesiacov do troch rokov a šiestich mesiacov (pri neupravenej hranici trestnej sadzby do piatich rokov).

Prihliadajúc na osobu obžalovaného súd dospel k záveru, že je možné ukladanie alternatívnych trestov, pričom podmienky sú splnené len pre uloženie peňažného trestu, ktorý navyše zohľadňuje aj tú skutočnosť, že počas určitej doby trvajúceho služobného pomeru mal obžalovaný dva pracovné/ zárobkové pomery.

Zohľadňujúc okolnosti prípadu, jeho následky, ako aj osobu obžalovaného, súd uložil peňažný trest vo výške 900,00 (deväťsto) Eur a pre prípad, že by mohol byť výkon peňažného trestu zmarený, uložil mu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia alebo oznámenia prostredníctvom okresného súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie má odkladný účinok.

V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.