Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoE-18-2022.pdf
PDF · 77.8 KB
Case nature
Subarea
17CoE/18/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenému: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141proti povinnej: I. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom veľký A. XXX, XXX XX R. A., o vymoženie 895,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7Er/264/2015-63 zo dňa 11.04.2022, takto
rozhodol:
V r a c i a v e c ako predloženú predčasne.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený spísal do zápisnice súdneho exekútora dňa 17.03.2015 návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia sumy vo výške 895,97 eur jej príslušenstva a trov konania, a to na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 00273/09, ktorý vydal dňa 11.05.2009 Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.. Súdny exekútor následne požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V posudzovanom prípade bol ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere č. 7340652 uzavretej dňa 07.12.2007. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Exekučný súd mal za to, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka i Smernica Rady 93/13/ EHS. Z týchto dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie včas oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal tiež neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 2 ods. 2 druhá veta predmetnej zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že v prípade akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť konať pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ak v rámci rozhodcovskej doložky dodávateľ od spotrebiteľa požaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom v zmysle dôvodovej správy bolo úmyslom predmetnej úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Oprávnený mal za to, že exekučný súd rozhodol nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Povinný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že vec bola odvolaciemu súdu predložená predčasne.
6. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď prioritne nerozhodol o oznámených skutočnostiach, týkajúcich sa dôvodov na vylúčenie súdneho exekútora v predmetnom exekučnom konaní. V žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku oznámil, že bol pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.: III.ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011 zaradil do odôvodnenia aj všeobecnú konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonu exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Poukázal na skutočnosť, že nález ústavného súdu je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorý nemá všeobecnú platnosť, ale zaväzuje len účastníkov konania. Predmetné rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré svojim charakterom opomínalo dôsledne aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, najmä zásadu „rovnosti zbraní“, a preto nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v právnom štáte neobstojí a jeho právne účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negované do času, kým nedôjde k náprave porušených základných práv, medzi inými aj právo súdneho exekútora na spravodlivé súdne konanie.
7. Súd prvej inštancie bez toho, aby o tejto skutočnosti rozhodol v zmysle § 30 ods. 7 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, napadnutým uznesením zastavil exekúciu. Odvolací súd v tejto v súvislosti poukazuje na to, že podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, len čo sa súdny exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu, pričom do rozhodnutia podľa ods. 7 môže v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, súdny exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu a o tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do 10 dní od predloženia veci. Podľa § 30 ods. 11 Exekučného poriadku, ak súd vylučuje exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten súdny exekútor, ktorého následne navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.
8. Rozhodovanie o tom, či súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, je súčasťou práva na spravodlivý proces zaručený čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Úlohou súdu prvej inštancie bolo teda rozhodnúť podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku o oznámení
súdneho exekútora a potom zvoliť postup v zmysle § 30 ods. 11 Exekučného poriadku. Až následne mal pristúpiť k rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a zastaviť exekúciu. Napadnuté rozhodnutie je preto predčasné. Z tohto dôvodu odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú.
9. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o vylúčení, respektíve o nevylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie v zmysle § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, doručiť rozhodnutie účastníkom a následne vec opätovne predložiť odvolaciemu súdu na odvolacie konanie (§ 377 CSP).
10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.