Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_21Cob-119-2016.pdf
PDF · 101.94 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/119/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave , ul. 29. augusta 8, Bratislava, vo veci pobočky Sociálna poisťovňa Senica, Hollého 1219 Senica, proti žalovanému: Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s., so sídlom Matice slovenskej 10, Prievidza, IČO: 36 005 622, (pôvodne Baňa Čáry, a.s. so sídlom Čáry 303, IČO 36 646 041) o zaplatenie 4.076,86 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 3Cb/17/2015-66 zo dňa 19.11.2015 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobkyni odvolací súd náhradu trov odvolacieho konanie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.076,86 eur a povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 244,50 eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 4.076,86 eur s poukazom na to, že zamestnanec žalovaného W. E. dňa 28.03.2012 spôsobil poškodenie zdravia s následkom smrti F. W., zamestnancovi žalovaného. W. E. bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia rozsudkom Okresného súdu Senica vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/147/2012-204, ktorý dňa 24.01.2013 nadobudol právoplatnosť. Žalobca na základe tejto skutočnosti vyplatil manželke nebohého vdovský dôchodok vo výške 4.076,86 eur a vyzval žalovaného k náhrade tejto sumy titulom škody, ktorá v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania žalobcovi vznikla a v danom prípade neexistujú liberačné dôvody, ktoré by žalovaného zbavovali zodpovednosti za spôsobenú škodu, pretože sa žalovaný ako zamestnávateľ nemôže s poukazom na právnu úpravu § 420 ods. 3 Obč. zák. zbaviť zodpovednosti, ak jeden z tých, ktorí tvoria pracovný alebo členský kolektív zamestnávateľa a plní jeho úlohy, zavinene porušil právnu povinnosť a nemožno úspešne dokázať, že zamestnávateľ vynaložil všetko úsilie, ktoré od neho možno požadovať, aby zabránil porušeniu právnej povinnosti, a tak i škode. Tým, že W. E. bol právoplatne odsúdený za prečin usmrtenia F. W., mal žalobca za to, že objektívna zodpovednosť žalovaného za vznik škody je jednoznačne preukázaná.
3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že žalobca má nárok na náhradu škody iba v prípade zavineného protiprávneho konania, ktorého sa ale žalovaný nedopustil, k čomu poukázal na odborný posudok Obvodného banského úradu v Bratislave, v ktorom nie sú uvedené také porušenia povinností žalovaného, ktoré by boli príčinou vzniku smrteľného pracovného úrazu F. W. a boli zistené iba také porušenia, ktoré nemali bezprostredný vplyv na vznik smrteľného úrazu, čo znamená, že medzi
porušeniami povinností žalovaného a smrteľným úrazom A. W. nebola príčinná súvislosť, ktorá je základným predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného podľa § 420 Obč. zák.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie ktorým mal preukázané, že zamestnanec žalovaného W. E. bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia ďalšieho zamestnanca F. W. rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 2T/147/2012-204. Zodpovednosť za takýchto okolností sa posudzuje podľa ust. § 420 ods. 2 Obč. zák. ako škoda spôsobená právnickou osobou pri činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Zodpovednosť žalovaného je tak podľa uvedeného ustanovenia zrejmá, keď W. E. bol zamestnancom žalovaného a jeho konaním boli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti, ktoré bolo konštatované tak v odsudzujúcom rozsudku ako i v odbornom posudku Obvodného banského úradu v Bratislave. Potvrdením žalujúcej strany zo dňa 4.6.2013 bola preukázaná i výška a existencia škody a posledným predpokladom je príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Z vykonaného mal súd preukázané, že ak by W. E. neporušil predpisy, nedošlo by k smrteľnému úrazu A. W.. Zavinenie ako posledný predpoklad zodpovednosti za škodu vyplýva z rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 2T/147/2012-204 zo dňa 24.1.2013, podľa ktorého išlo o zavinenie z nedbanlivosti. W. E., ktorý pri svojej pracovnej činnosti spôsobil vznik škody ale za túto škodu nezodpovedá podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a jeho zodpovednosť je možné posudzovať podľa predpisov pracovného práva.
5. Súd prevej inštancie mal z dokazovania preukázané splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu žalovaného vyžadovaných podľa ust. § 420 ods. 2 Obč. zák., preto ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného, a to výsluch vedúceho vyšetrovania OBÚ v Bratislave, prípadne vykonanie znaleckého dokazovania vyhodnotil ako nepotrebné. Žalovaný na svoju obranu žiadal aplikovať ust.§ 420 ods. 3 Obč. zák. s tým, že škodu nezavinil, súd ale skonštatoval, že žalovaný k svojim tvrdeniam neuniesol dôkazné bremeno. Dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie nepochybne preukázalo, že škodu pri plnení pracovných povinností spôsobil zamestnanec žalovaného, za ktorého zodpovedá žalovaný v súlade z ust. § 420 ods. 2 OZ. Zbavenie sa zodpovednosti žalovaného by bolo akceptovateľné v prípade, že by zamestnanec žalovaného, ktorý škodu spôsobil, vybočil z pracovnej činnosti, vtedy by za škodu zodpovedal priamo zamestnanec, prípadne podľa § 441 Obč. zák., ak by škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného alebo výlučne zavinením poškodeného. Takéto skutočnosti však v konaní preukázané neboli, preto súd prvej inštancie s poukazom na § 238 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 42O Obč. zák. žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale úspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko ich nežiadal a žiadne mu nevznikli. Súd zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 244,50 eur, keď podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je žalobca je od platenia súdnych poplatkov oslobodený.
6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote pôvodný žalovaný odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. a a žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania, prípadne, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, keď neúplne vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, prípadne odvolanie odmietnuť ako podané oneskorene, pretože podľa zistenia žalobcu odvolanie bolo doručené na Okresný súd Senica osobne dňa 28.04.2016, čo je deň po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty určenej na podanie odvolania. V prípade, ak by sa odvolací súd s týmto tvrdením nestotožnil, žalobca poukázal na to, že odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody ani skutočnosti, ktoré by znamenali pre neho úspech v konaní. Zdôraznil, že súd prvej inštancie správne postupoval a rozhodol, keď zodpovednosť žalovaného za škodu podľa § 420 ods. 2 Obč. zák. uznal ako dokázanú a nevyvrátiteľnú, preto i návrhy odvolateľa na doplnenie dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie boli bezpredmetné a nadbytočné.
8. Odvolateľ sa v rámci poskytnutej lehoty možnosť na podanie odvolacej repliky nevyužil.
9. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie.
10. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.
11. Podľa § 470 C.s.p.
(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.
Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.
13. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
14. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§205 ods.2 písm.c O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
15. Odvolací súd zistil, že v priebehu odvolacieho konania bol žalovaný, spoločnosť Baňa Čáry, a.s. so sídlom Čáry 303 dobrovoľne vymazaný z obchodného registra z dôvodu jeho zlúčenia so spoločnosťou Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s,. v dôsledku ktorej skutočnosti odvolací súd uznesením č.k. 21Cob/19/2016-109 zo dňa 26.09.2017 rozhodol podľa § 64 C.s.p. o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom, s ktorým sa pôvodný žalobca zlúčil a na ktorého prešlo obchodné imanie zrušenej spoločnosti titulom univerzálnej sukcesie ako na nástupnícku spoločnosť (§ 69 Obchod. zák.). Rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý ho dňa 12.04.2016 prevzal, ako je preukázané z podpísanej doručenky o prevzatí zásielky a ktorý dňa 27.04.2016 podal na poštovú prepravu odvolanie, doručené súdu prvej inštancie dňa 28.04.2016 teda včas.
16. Následne odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, k čomu odvolací súd poukazuje na neopodstatnenosť dôvodov podaného odvolania, na základe čoho sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na odvolacie námietky odvolateľa sa odvolací súd zaoberal odvolacím dôvodom, ktorý podradil pod ust. § 205 ods.2 písm. c) O.s.p., v čase podania platného procesného predpisu, ktorým je neúplne zistený skutkový stav veci, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K uvedenému odvolací súd uvádza, že účastníci majú povinnosť uvádzať rozhodujúce skutočnosti a navrhovať k dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná rozhoduje výlučne konajúci súd , ktorý nemá povinnosť vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhujú. Súd prvej inštancie síce nevykonal výsluch pracovníka OBÚ Bratislava ani znalecké dokazovanie, čo ale v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil a ku ktorému záveru odvolateľ nevzniesol žiadne konkrétne odvolacie dôvody, ktoré by znamenali opodstatnenosť odvolania, preto na tento odvolací argument odvolací súd neprihliadal.
18. Odvolací dôvod, ktorý ďalej odvolateľ označil vyplýva z ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorým sú chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúce v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne, čo znamená, že musí ísť o tie skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie vtedy nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p. V tejto súvislosti žalovaný v odvolaní namieta, že súd nesprávne zhodnotil žalobcom uplatnený nárok na úhradu peňažného plnenia, ale bez bližšej konkretizácie, z ktorej by mohol odvolací súd dospieť k záveru i opodstatnenosti tohto odvolacieho dôvodu.
19. Pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
20. Odvolací súd preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia nezistil žiadnu vadu, ktorá by sa týkala procesných podmienok, na ktorú musí odvolací súd aj keď nie je v odvolacích dôvodoch uplatnená prihliadať (§ 380 ods. 2 C.s.p.) a skonštatoval, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s platnými procesnými predpismi a právo žalovaného účastníka nebolo dotknuté v rozsahu, ktorý by znamenal ich porušenie. Odvolateľ založil odvolacie dôvody na právnej úprave vyplývajúcej z ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p., podaného odvolania preskúmaním ktorých odvolací súd nezistil ich dôvodnosť. K uvedenému súd odvolací zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté prostriedky a ak i nevykonal všetky dôkazné prostriedky, ktoré navrhoval účastník, nemôže to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie práva účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd konštatuje, že preto nedošlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením odvolateľa podľa ktorého súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazných prostriedkov, ktorú skutočnosť odvolateľ konkrétne v odvolaní neuviedol.
21. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený a to s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti a tiež i s poukazom na súdom prvej inštancie prijaté závery dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého je žaloba dôvodná, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, odvolacie dôvody, na ktoré poukázal žalovaný nie sú opodstatnené, na základe čoho rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. s tým, že nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, pretože aj keď bol procesne úspešný, žiadne trovy mu nevznikli a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, aby odvolací súd túto náhradu priznal a následne súdny úradník súdu prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením rozhodoval o náhrade trov konania vo výške 0.
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).