Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-166-2016.pdf
PDF · 75.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/166/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: V. J., nar. XX.XX.XXXX, L. Ľ. D. XX, XXX XX J., proti žalovaným: 1) I. J., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX, XXX XX Q., právne zastúpeným JUDr. Ivom Babjakom, Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník a 2) S. I., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX/ XX, XXX XX T., o určenie rozsahu dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 22.06.2016, č.k. 2C/122/2015 - 120 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
I. Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že podiely v nehnuteľnostiach vedené na mene I. J. zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie T. ako parcely registra „E“ č. XXX/X - orná pôda vo výmere 4.962 m2, č. XXX/X - orná pôda vo výmere 882 m2, č. XXX - orná pôda vo výmere 499 m2, č. XXX - orná pôda vo výmere 2.878 m2, č. XXX - orná pôda vo výmere 4.225 m2, XXX - orná pôda vo výmere 3.887 m2, č. XXX - orná pôda vo výmere 5.494 m2, č. XXX/X - orná pôda vo výmere 3.382 m2, č. XXX/X - orná pôda vo výmere 530 m2, č. XXX- orná pôda vo výmere 7.820 m2, č. XXX
- orná pôda vo výmere 2.842 m2, č. XXXX - orná pôda vo výmere 16.137 m2, č. XXXX - orná pôda vo výmere 5.104 m2, podiel pod B1 v XX/XX - in, zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „E“ č. XXX - lesné pozemky vo výmere 647.483 m2, podiel pod J v XXXXXX/XXXXXXXX. - in, zapísané na liste vlastníctva č. XXX k.ú. T. ako parcela registra „E“ č. XXXX - trvalé trávne porasty vo výmere 645.761 m2, podiel pod J V XXXXXX/XXXXXXXX - in a zapísané na liste vlastníctva č. XXX k.ú. T. ako parcela registra „E“ č. XXX - orná pôda vo výmere 4.070 m2, podiel pod B1 v XX/XX - in patria do dedičstva po nebohom P. J., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom T. č. XX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Trovy účastníkom konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že C. J. vstúpil do držby sporných nehnuteľností uzavretím kúpnej zmluvy dňa X.X.XXXX, pričom jeho vstup do držby bol dobromyseľný a podľa názoru súdu C. J. vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam vydržal najneskôr 31.12.1960. 3. Z výpovede účastníkov konania, ako aj svedkov vyplynulo, že C. J. bol nevidiaci a odkázaný na pomoc iných. Otec žalobcu sa zaviazal o neho postarať až do jeho smrti. Deti C. J. pracovali na pozemkoch a navzájom si pomáhali. V roku 1966 bola medzi rodičmi a deťmi, ako aj medzi P. a C. uzavretá Dobrovoľná zlahoda, ktorou sa C. a P. v bode 3 písm. b/ dohodli, že podiel v nehnuteľnostiach K. oreka po I. J., S. M. a B., ktorí žijú v USA a svoj podiel predali C. a P. bude vo vlastníctve P.. Súd má za to, že C. J. sa dobrovoľne vzdal svojho podielu v tzv. amerických podieloch. Uvedená Dobrovoľná zlahoda bola podpísaná rodičmi a deťmi za účasti dvoch svedkov a rady MNV (tajomník a predseda MNV). P. J. teda tieto nehnuteľnosti nadobudol v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe inej zmluvy
tzv. Dobrovoľnej zlahody dňa 26.9.1966. D. S. E., teta účastníkov konania potvrdila, že jej brat P. otca mal dochovať do smrti a preto sa dohodlo, že tzv. americké podiely budú patriť otcovi žalobcu P.. Taktiež dohoda uzatvorená na MNV v T. potvrdzuje, že za vlastníka predmetných nehnuteľností sa považoval P. J., keďže za pozemok daný pre výstavbu obchodu v T. bola náhrada vyplatená P.. 4. Pokiaľ išlo o obsah notárskej zápisnice N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX spísanej dňa 30.8.2005, žalovaný v 1. rade žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu sporné parcely C. J. daroval v čase, keď sa ženil t.j. dňa 28.8.1976. Tento mu nehnuteľnosti už nemohol darovať, keďže už patrili P.. Z uvedených dôvodov preto súd žalobe vyhovel. 5. Trovy konania úspešnému žalobcovi nepriznal, nakoľko si ich žalobca neuplatnil, pričom z obsahu podania zo dňa 07.06.2016 nevyplýva, že by obsahoval návrh na priznanie trov konania. II. Obsah odvolania žalobcu 1. Žalobca odvolaním napadol výrok súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania, ktorý považoval za nezákonný a nesprávny. Nesúhlasil s tvrdením, že si náhradu trov konania neuplatnil. K uplatneniu malo dôjsť už v návrhu na začatie konania zo dňa 23.06.2015 a následne v podaní zo dňa 04.04.2016, ktorým navrhol súdu pripustenie zmeny petitu žaloby. Uviedol, že súd pripustil zmenu petitu žaloby v časti náhrady trov v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konaia na účet právneho zástupcu, do troch dní od právoplastnosti rozsudku.“ Žalobca bol toho názoru, že týmto si splnil svoju povinnosť uplatniť náhradu trov konania v celom rozsahu. Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu zmeniť výrok rozsudku o torvách konania tak, že žalobcovi prizná náhradu trov konania, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 2. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 151 Občianskeho súdneho poriadku, keď nenavrhol súdu priznať náhradu trov konania. Dňa 08.06.2016, kedy bolo posledné pojednávanie vo veci, žalobca, ani jeho právny zástupca nepodali súdu návrh, že si uplatňujú náhradu trov konania. Z tohto dôvodu považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania za správne a navrhol ho potvrdiť. 3. Vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi na vedomie. III. Obsah odvolacieho konania 1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
2. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd uvádza, že žalobca si uplatnil náhradu trov konania už v žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 26.06.2015. Odvolací súd vychádzal zo znenia petitu žaloby, v zmysle ktorého mal byť žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu vo výške, ako bude vyčíslená v jeho písomnom vyhotovení.
3. Z obsahu podania zo dňa 04.04.2016, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 11.04.2016 vyplýva, že žalobca sa domáhal zmeny a rozšírenia žalobného návrhu, pričom zhodne so znením petitu pôvodnej žaloby navrhol súdu, aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
4. K námietke žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, že žalobca ani jeho právny zástupca si na poslednom pojednávaní, konanom dňa 08.06.2016, v záverečnej reči neuplatnili náhradu trov konania a tým si nesplnili svoju povinnosť v zmysle ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie nevyžaduje, aby si strana sporu uplatňovala náhradu trov konania pri každom úkone, pričom na jej priznanie súdom postačuje, aby takýto návrh predniesla čo i v len jednom svojom podaní. Žalobca túto svoju povinnosť splnil už v podanej žalobe, následne aj v podaní zo dňa 04.04.2016. Odvolací súd preto túto námietku žalovaného považuje za neopodstatnenú.
5. Na základe uvedeného sa odvolací súd nestotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, že „žalobca si trovy konania neuplatnil, pričom z obsahu podania zástupcu žalobcu zo dňa 07.06.2016 nevyplýva, že by obsahoval návrh na priznanie trov konania.“ Odvolací súd považuje za preukázané, že žalobca si náhradu trov konania uplatnil, preto súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď žalobcovi z tohto dôvodu náhradu trov konania nepriznal.
6. Uvedené konštatovanie potvrdzuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, sp. zn.: 5 M Obdo 6/2011 zo dňa 14.12.2011: „Súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Pre účastníka, ktorý sa o svoje procesné práva má starať vo vlastnom záujme, podanie návrhu a vyčíslenie trov nemôže znamenať výraznejšiu záťaž. Aj stručná požiadavka účastníka konania, či už v žalobe alebo v priebehu konania „žiadam trovy“ predstavuje zatiaľ síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať.“
7. Z dôvodu toho, že žalobca splnil všetky zákonné podmienky na priznanie náhrady trov konania, ktorá mu aj napriek tejto skutočnosti nebola priznaná, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.. Nepriznanie náhrady trov konania bez existencie zákonného dôvodu je potrebné posudzovať ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
9. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o trovách konania postupom podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
10. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. ( § 262 ods. 1 C.s.p.)
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).