Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Uznesenie_9Co-10-2022.pdf
PDF · 96.41 KB
Case nature
Subarea
9Co/10/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanému: Obec Veľký Horeš, so sídlom Družstevná 3 Veľký Horeš, IČO: 00 332 089, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 6. apríla 2022 č.k. 4C/9/2022-24
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trebišov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením uvedeným v záhlaví zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť odstrániť na vlastné náklady líniovú inžiniersku stavu - optické káblové vedenie vrátane k tomu prislúchajúcich technických zariadení, príslušenstva a súčastí, ktoré sú výlučným vlastníctvom žalovaného, a ktoré sú postavené na podperných bodoch nízkonapäťovej distribučnej sústavy navrhovateľa č. 8 až 36, č. 39 až 41, č. 43, č. 57 až 59, č. 61 až 91, č. 94 až 103, č. 110 až 114, č. 134 až 143, č. 148 až 158, č. 179 až 185, vrátane pomocných podperných bodoch nízkonapäťovej distribučnej sústavy navrhovateľa v celom jeho vzdušnom vedení nachádzajúcom sa v kat. území Y. M. S.. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov proti žalobcovi. 2. Sú vychádzal z návrhu žalobcu, ktorý ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (zákon o energetike) vykonávajúci činnosť na základe povolenia vydaného úradom pre reguláciu sieťových odvetví na území Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja, pri výkone svojej činnosti zistil, že žalovaný umiestnil na podporných bodoch distribučného elektrického vedenia nízkeho napätia v kat. území Y. M. S. elektronickú komunikačnú sieť
- vedenie optického kábla a jeho súčasti, za účelom prevádzky kamerového systému v obci. Uvedenie napojenie bolo zrealizované prostredníctvom spoločnosti PLUSNET s.r.o. Slovenské Nové Mesto, bez predchádzajúceho správneho konania i súhlasu žalobcu, ktorý z toho dôvodu vyzval žalovaného na odstránenie nepovoleného cudzieho zariadenia - osadeného vedenia optického kábla a jeho súčasti, na čo žalovaný reagoval žiadosťou o uzavretie zmluvného vzťahu. Žalobca tvrdil, že žalovaný vedome a výrazným spôsobom ohrozuje bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky verejnoprospešného zariadenia, čo odôvodnil citáciou ustanovení § 11 ods. 16 písm. d/ a § 31 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ zákona o energetike, v zmysle ktorých je žalobca povinný zabezpečiť, aby technické zariadenia spĺňali požiadavky na kvalitu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ochranu životného prostredia, bezpečnosť prevádzky, a tiež povinnosť zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych podmienok a dodržiavať minimálne prevádzkové pravidlá pre bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy a zabezpečiť prevádzkovú bezpečnosť sústavy. Žalobca odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že neoprávnený zásah žalovaného do jeho majetku a vlastníctva bez predchádzajúceho správneho rozhodnutia, ho obmedzuje pri prevádzkovaní, oprave a údržbe technických zariadení, zamedzuje prístupu žalobcu k jeho infraštruktúre a ohrozuje plnenie
zákonných povinností žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Zdôraznil, že úpravou právnych pomerov sporových strán neodkladným opatrením bude naplnená požiadavka ochrany verejného záujmu na zabezpečení stabilnej a efektívnej prevádzke distribučnej sústavy a nijakým spôsobom nedôjde k obmedzeniu žalovaného, preto podanie vo veci samej nebude potrebné lebo dôjde k trvalej úprave právnych pomerov. 3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca listom zo dňa 7.12.2021 vyzval žalovaného na odstránenie protiprávneho stavu formou demontáže cudzieho zariadenia a zastavenia nelegálneho prevádzkovania služby prostredníctvom tohto zariadenia. Z odpovede žalovaného zo dňa 16.12.2021 mu vyplynulo, že dotknuté zariadenie predstavuje líniovú stavbu realizovanú vo verejnom záujme na prevenciu kriminality a ochranu obecného majetku formou kamerového systému v obci s tým, že žalovaný oznámil žalobcovi pripravenosť zabezpečiť projektovú dokumentáciu k uvedenej líniovej stavbe a upraviť vzniknutý stav zmluvou medzi obcou a žalobcom ako vlastníkom nadzemných elektrických vedení. 4. Súd prvej inštancie právne vec posudzoval podľa § 324, § 325, § 326, § 328, § 329 a § 330 Civilného sporového poriadku (CSP), po vymedzení právnou teóriou stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval, že nezistil ich naplnenie. Súd uviedol, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia preukázal existenciu zásahu do svojho práva vlastníka a prevádzkovateľa nadzemného vedenia, no neosvedčil, aby vzniknutý stav vyžadoval bezodkladnú úpravu právnych pomerov. Súd poukázal na to, že žalobca sa v danom prípade domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom rozhodnutia vo veci samej, čo síce zákonná úprava nevylučuje, no vyžaduje ako podmienku preukázanie existencie závažne hroziacej ujmy alebo škody na strane žalobcu, ktoré by odôvodňovali takúto potrebu úpravy právnych pomerov v skrátenom konaní o neodkladnom opatrení, v ktorom sa nevykonáva dokazovanie. Súd dospel k záveru, že také okolnosti hroziacej závažnej ujmy žalobca nepreukázal, a pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia bez osvedčenia nezvratného ohrozenia práv žalobcu, teda skutočností preukazujúcich bezodkladnosť ním žiadanej úpravy právnych pomerov, obchádza zákonný postup vyžadujúci podanie žaloby vo veci samej v súvislosti so zásahom do vlastníckych práv. Súd uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, aby mu vznikla taká konkrétna škoda, či iná ujma, ktorej následky by boli neodstrániteľné, alebo že by došlo k takému zásahu do jeho práv, že sa mu už ani neoplatí uchádzať o ich ochranu v základnom konaní, lebo žalobca žiadnymi dôkazmi neosvedčil svoje tvrdenia o tom, že umiestnenie kamerového systému na podporných bodoch vedenia nízkeho napätia ohrozuje bezpečnosť či spoľahlivosť prevádzky tohto verejnoprospešného zariadenia, či bráni žalobcovi pri opravách a údržbe jeho zariadenia, a obsahom návrhu ani pripojených listín nie sú žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že spôsob umiestnenia kamerového systému s príslušenstvom takýto zásah reálne predstavuje. Súd poukázal tiež na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ podal až po uplynutí troch mesiacov od tvrdeného neoprávneného zásahu do jeho vlastníctva, čo rovnako spochybňuje naliehavosť na požadovanej úprave právnych pomerov. Podotkol, že v prípade ak by došlo k zmene situácie, žalobca je oprávnený sa domáhať opakovane nariadenia neodkladného opatrenia, súčasťou ktorého návrhu však už musia byť relevantné dôkazy osvedčujúce ním tvrdené skutočnosti o existencii vážneho zásahu do bezpečnosti a prevádzky energetickej sústavy. 5. O náhrade trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Pretože procesne úspešnému žalovanému nevznikli žiadne trovy, nepriznal mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi. 6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, vymedzujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na opätovné konanie a rozhodnutie, alebo aby ho zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. 7. Odvolateľ hodnotil ako preukázané, že medzi stranami sporu neexistuje žiadny zmluvný vzťah, že žalovanému nebol udelený súhlas na umiestnenie optického káblového vedenia na zariadeniach žalobcu, a pokiaľ žalovaný nemá žiadny titul na užívanie podporných bodov nízkonapäťového vedenia, svojím zásahom ohrozuje plynulosť a bezpečnosť regionálnej distribučnej sústavy. Podľa stanoviska žalobcu už uvedený protiprávny stav, svojvoľný neoprávnený zásah žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu sám o sebe osvedčuje hrozbu vzniku škody, znamená ohrozenie prevádzky a možných opráv regionálnej distribučnej sústavy a s tým spojené plynulé poskytovanie distribúcie a dodávky elektrickej energie koncovým odberateľom, konaním žalovaného boli porušené bezpečnostné predpisy o zaobchádzaní s elektrickými zariadeniami, čo znamená priame a bezprostredné ohrozovanie života a zdravia osôb. Zopakoval, že žalovaný bez rešpektovania ustanovení zákona č. 50/76 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku, zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka o právach vlastníka, bez povolenia príslušného stavebného úradu, bez súhlasu a bez vedomosti žalobcu svojpomocne umiestnil na podporných bodoch nízkonapäťového vedenia svoje optické káblové vedenie, preto takému konaniu žalovaného nemožno poskytnúť súdnu ochranu, ako sa tomu stalo podľa názoru žalobcu zamietnutím jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že umiestňovanie akýchkoľvek vecí na súčastiach regionálnej distribučnej sústavy, či vstup nepovolených osôb do tesnej blízkosti regionálnej distribučnej sústavy, manipulácia s nimi, sú spôsobilé ohroziť a poškodiť bezpečnosť a plynulosť prevádzky regionálnej distribučnej sústavy ako verejnoprospešného zariadenia a ohroziť život a zdravie iných osôb. Konanie žalovaného je spôsobilé založiť vážne škody na majetku a na zdraví a životoch fyzických osôb, keďže dochádzalo k neoprávnenej manipulácii na súčastiach regionálnej distribučnej sústavy, preto jediná možnosť ako účinne zabrániť vzniku škôd je úprava právnych pomerov formou neodkladného opatrenia. S odkazom na judikatúru súdov uviedol, že atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav, keďže bezodkladná potreba upraviť pomery môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie, keď neodkladné opatrenie bude opodstatnené aj v prípade, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či ujmy, pričom pre úspešnosť neodkladného opatrenia je rozhodujúcou skutočnosť, či podmienka bezodkladnej úpravy pomerov je splnená v čase rozhodovania súdu bez ohľadu na to, ako dlho stav bezodkladnej úpravy pomerov pretrváva. Ďalej argumentoval, že umiestnenie nepovoleného optického káblového vedenia na podporných bodoch nízkonapäťového vedenia so sebou nevyhnutne spája aj pravidelnú údržbu a servisovanie tohto nepovoleného vedenia, s čím sú nevyhnutne spojené opakované vstupy do blízkosti verejnoprospešného zariadenia žalobcu, keď vstupom a pohybom neodborne spôsobilých osôb dochádza k ohrozovaniu bezpečnosti celej regionálnej distribučnej sústavy, a teda de facto aj k ohrozovaniu bezpečnosti, života a zdravia osôb a majetku. Minimálnymi požiadavkami žalobcu na osoby, ktoré pracujú samostatne v blízkosti zariadenia pod nízkonapäťovým vedením je osvedčenie technickej inšpekcie alebo príslušnej vzdelávacej organizácii, odbornej spôsobilosti pracovníka v elektrotechnika, vyškolenie o prácach vo výške, preukaz na obsluhu pracovných plošín a používanie schválených zabezpečovacích prostriedkov. Tvrdil, že umiestnením nepovoleného vedenia optického kábla dochádza tiež k zhoršeniu prístupu k nadzemným vedeniam, k obmedzeniu schopnosti žalobcu plniť si svoje povinnosti, keď žalobca nedokáže garantovať bezpečnosť regionálnej distribučnej sústavy a jej prvkov, čo v konečnom dôsledku môže mať vplyv na ohrozenie spoľahlivosti, plynulosti a bezpečnosti dodávky elektriny ku koncovým dodávateľom. Prípadný prekrývajúci sa petit neodkladného opatrenia s petitom vo veci samej nepredstavuje prekážku úspešnosti neodkladného opatrenia vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu, ktorá vyslovene pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Podľa chápania žalobcu súd priorizoval ochranu svojvoľného a neoprávneného konania žalovaného oproti právam žalobcu, do ktorých žalovaný svojím konaním zasahuje a žalobcovi neposkytol žiadnu ochranu v súvislosti so zásahom do jeho vlastníckych práv ako aj práv a povinností na ochranu verejného záujmu v súvislosti s bezpečnosťou a plynulosťou prevádzky regionálnej distribučnej sústavy. Zdôraznil, že žalovaný má možnosť zabezpečiť si na vlastné náklady preložku odstraňovaného optického káblového vedenia na fyzickú infraštruktúru iného subjektu, resp. na vlastné podperné body, teda nemusí byť dotknutá funkčnosť samotných kamerových systémov a monitorovania verejných priestranstiev obce. 8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval za nelogické tvrdenia žalobcu, ktorý hrozbu ujmy odvodzoval od neexistencie zmluvného vzťahu sporových strán. Uviedol, že osadenie kamerového systému realizoval prostredníctvom certifikovanej spoločnosti PLUSNET s.r.o., ktorá je subjektom oprávneným na realizáciu takýchto úprav. Zastával názor, že žalobca si je plne vedomý toho, že na elektrickom vedení nehrozí žiadne poškodenie, a tvrdil, že nápravu vzniknutej situácie je možné dosiahnuť rokovaním medzi žalobcom a žalovaným a dosiahnutím vzájomnej dohody. Rozhodnutie súdu žiadal ako vecne správne potvrdiť. 9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zhode s § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP dospejúc k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 10. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o neexistencii zákonných dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Pokiaľ sa žalobca domnieva, že došlo k ujme na jeho právnych záujmoch, môže sa ich ochrany domáhať podaním žaloby vo veci samej. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd doplňuje: 11. Súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení (§ 324 ods.1 CSP), ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 1,2 CSP). Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 CSP). 12. Aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia. Pretože dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva, pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu, a zo skutočností, ktoré boli osvedčené, keď musí byť návrhom osvedčená existencia naliehavosti a nevyhnutnosti na žiadanej úprave právnych pomerov, ktorá sa spája s takým zhoršením právnej pozície navrhovateľa, že sa mu neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v spore vo veci samej. Nariadeným neodkladným opatrením pritom nemožno vytvoriť právny stav, ktorý by bol nenapraviteľný alebo vytvárajúci vzťah neprimeranosti, keď by zásah do práv dotknutej strany sporu bol neadekvátny miere, v akej navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil tvrdené porušenie práv a právom chránených záujmov. 13. Z tvrdení žalobcu a obsahu pripojených listín nemožno vyvodiť žiaden prvok naliehavosti na požadovanej úprave právnych pomerov, nevyplýva z nich žiadna bezprostredná hrozba, ktorá by súvisela s užívaním, prevádzkovaním, či bezpečnosťou nízkonapäťového elektrického vedenia. Len samotná okolnosť neoprávneného zásahu do práv žalobcu neosvedčuje súčasne aj existenciu prvku naliehavosti na žalobcom požadovanej úprave práv a povinností sporových strán. Žalobca vychádza z mylného predpokladu, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola poskytnutá ochrana práv žalovanému a odmietnutá ochrana oprávnených záujmov na strane žalobcu. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však neznamená legalizovanie neoprávneného zásahu protistrany, ale reflektuje výlučne (ne)splnenie podmienok pre rozhodnutie súdu v tomto zrýchlenom konaní, ktoré je založené na poskytovaní súdnej ochrany výlučne tam, kde okolnosti veci tvrdené a preukázané navrhovateľom neodkladného opatrenia svedčia o nutnosti zásahu súdu mimo rámca riadneho súdneho konania. Poukaz žalobcu na jeho povinnosti vyplývajúce zo zákonnej úpravy pri správe a prevádzke elektrickej distribučnej siete nie sú okolnosťami osvedčujúcimi naliehavosť na rozhodnutí súdu, rovnako tak ani fakt, že žalovaný nepožiadal žalobcu a kompetentné orgány o súhlas s umiestnením optického kábla. Hrozba škody, či inej ujmy musí byť konkrétna, bezprostredná, musí súvisieť s neoprávneným zásahom protistrany, keď existencia týchto okolností musí byť zrejmá z opisu skutkových tvrdení v návrhu a pripojených listín. V danej veci žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinami neosvedčil existenciu prvku naliehavosti na požadovanom neodkladnom odstránení optického vedenia žalovaného, lebo z podaní žalobcu nevyplýva, aby v súvislosti s týmto optickým vedením hrozila žalobcovi, či koncovým odberateľom bezprostredná škoda, či iná ujma pre prevádzke elektrickej distribučnej siete, a nie je zrejmé ani to, aby bolo z technických, či bezpečnostných dôvodov vylúčené využitie podporných bodov nízkonapäťového vedenia na umiestnenie optického káblového vedenia. 14. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zohľadnil všetky zákonné podmienky pre konanie o neodkladnom opatrení a odvolací súd posudzujúc ich z hľadísk rozhodných v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.2 CSP) sa stotožnil s jeho záverom o nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia, preto napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správne potvrdil. 15. Pretože prejednávané neodkladné opatrenie má povahu rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie končí (nenadväzuje na žiadne ďalšie konanie), odvolací súd rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ bol v konaní neúspešný, protistrane nevznikli žiadne trovy konania, preto žiadnej strane sporu nebola náhrada trov konania o odvolaní priznaná. 16. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).