Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/225/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcov (navrhovateľov): 1/ Q. A., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom E. - J. XX, 2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - J. XX, 3/ Ing. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Z. XX, M., 4/ Q. M., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. I. XXX, G., 7/ M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom E. - J. XX, 8) Z. R., nar. XX.X.XXXX, bytom E. - O. XXX, 9/ M. M., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - O. XXX (navrhovatelia 8/ a 9/ aj ako právni nástupcovia po pôvodnej navrhovateľke 6/ M. R., rod. F., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom O. XXX, E.,), 10/ I. K., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - A. XXX, 11/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - A. XXX, 12/ J. C., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - J. XXX, 13/ Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom V. G. C. XXX, 14/ Ing. M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX (právny nástupca po pôvodnom navrhovateľovi 14/ Ing. B. V., CSc., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom O. XX, J.), 15/ B. R., nar. XX.X.XXXX, bytom I. E. XX, J., 17/ N. R., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, Y. - U I., 18/ Bc. M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, Y. - U I., 19/ Mgr. Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, Y. - U I., 20/ M. A., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - J. XX, 21/ Q. A., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/X, O., 22/ Z. C., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom E. - J. XX, všetci navrhovatelia štátni príslušníci Slovenskej republiky, navrhovatelia 1/ až 13/ a 15/ až 22/ v konaní zastúpení splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, proti žalovaným (odporcom): 1/ M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E. - O. XXX, 2/ Q. E., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E. - O. XXX, 3/ O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E. - O. XXX, 4/ Q. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - O. XXX, 5/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - O. XX (odporcovia 3/ - 5/ ako právni nástupcovia po pôvodnej odporkyni 3/ N. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O., XX, E.), 6/ T. A., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, okres Y., 7/ J. A., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, okres Y., 8/ Z. M., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G. C., Z. C. XXX, okres Y., 9/ L. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, okres Y. (odporcovi 6/ až 9/ ako právni nástupcovi po 6/ Z. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XX, ktorý bol právnym nástupcom po pôvodnej odporkyni 3/ N. A.), 10/ Ing. O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom J. A. XX, E., všetci odporcovia štátni príslušníci Slovenskej republiky, odporcovia v rade 1/, 2/ a 10/ právne zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie ul. Y. C. XXXX, XXX XX Y., v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcov v rade 1/ až 13/ a 15/ až 22/ proti rozsudku Okresného súdu v Čadci zo dňa 23.6.2016 č.k. 12C/18/2004-918, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným (odporcom) v rade 1/ - 10/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).

O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania, ako i celého doterajšieho konania, rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca ako súd prvej inštancie rozhodujúc rozsudkom zamietol žalobu (návrh na začatie konania) žalobcov o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a vo výroku ďalej uviedol, že o trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku súd prvej inštancie popísal zistený skutkový stav, vrátane prednesov a písomných podaní oboch strán sporu (účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov, obsah listinných dôkazov a pripojených spisov). V súvislosti s právnym posúdením veci citoval ustanovenia § 124, § 132 ods. 1, § 136 ods. 1,2, § 137 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 80 písm. c), § 91 ods. 1,2 O.s.p. V súvislosti s právnym posúdením veci súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie najmä tým, že môže byť určené len jestvovanie práva, príp. právneho vzťahu existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku; obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti“ (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/32/98, sp. zn. 2Cdo/131/06). V danom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., ktorej jedným z predpokladov úspešnosti je skutočnosť, že na strane navrhovateľov existuje naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem nie je daný, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu. Ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/26/2007, 2Cdo/231/2007, 1Cdo/91/2006). Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd návrh podľa § 80 písm. c) O. s. p. zamietnuť (ako neprípustný). Ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu; preto súd po zaujatí záveru, že určovací návrh podľa § 80 písm. c) O. s. p. nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takýto návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Predmetom konania je návrh na určenie, že nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva, okrem iných, aj do podielového spoluvlastníctva pôvodného navrhovateľa 14/ Ing. B. V., CSc., ktorý zomrel v priebehu konania dňa 1. 5. 2015. Navrhovatelia sa zároveň domáhali určenia, že nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva pôvodného navrhovateľa v rade 16/ B. R., ktorý zomrel v priebehu konania dňa 15. 11. 2013. Navrhovatelia 14/ a 16/ zomreli a tým stratili právnu subjektivitu. Právna subjektivita je spôsobilosť mať práva a povinnosti, to znamená spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti v medziach, ktoré ustanovuje právny poriadok. Vyjadruje právom garantovanú možnosť byť subjektom právneho vzťahu k potenciálnym nositeľom práv a povinností. Nakoľko pôvodní navrhovatelia v rade 14/ a 16/ zomreli, nemajú právnu subjektivitu, preto nemôžu byť nositeľom práv a povinností a nemôžu ich ani nadobúdať, a byť nositeľom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, ako sa navrhovatelia žalobou domáhajú. Navyše, právni nástupcovia po pôvodnom navrhovateľovi v rade 16/ nie sú účastníkmi tohto konania, nakoľko konanie voči nim bolo právoplatne zastavené, z čoho vyplýva, že navrhovatelia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v ideálnom spoluvlastníckom podiele aj vo vzťahu k osobám, ktoré nie sú účastníkmi tohto súdneho konania. Návrh navrhovateľov preto v tejto časti nie je dôvodný a nie je možné návrhu vyhovieť. Zo správy Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor (čl. 836) výslovne vyplýva, že ak by malo byť rozhodnuté len o niektorých podieloch, podľa výroku musí byť jednoznačne identifikovateľné, o ktoré podiely na listoch vlastníctva ide, teda, ktoré podiely (v akých výškach, pomere k celku) patria určitej osobe, ktoré patria do dedičstva, a ktoré ostávajú na súčasných spoluvlastníkov, a to tak, aby súčet všetkých podielov tvoril 100 %, teda podiel 1/1 v pomere k celku. Súd predmetnú správu prečítal na pojednávaní dňa 11. 12. 2015, na čo právny zástupca navrhovateľov uviedol, že upraví žalobu po podrobnom sa oboznámení s daným prípisom. Ku dňu rozhodnutia súdu však návrh neupravil a nepredložil zmenu návrhu. Pokiaľ by súd zamietol návrh navrhovateľov v časti o určenie, že nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva pôvodných navrhovateľov v rade 14/ a 16/ z vyššie uvedených dôvodov, v takom prípade by súčet všetkých podielov navrhovateľov netvoril 100 %. Z výroku by nebolo jednoznačne identifikovateľné, o ktoré podiely na listoch vlastníctva ide, ktoré podiely zostávajú na súčasných spoluvlastníkov, preto by takýto výrok súdu nebol zapísateľný do katastra nehnuteľností. Na to, aby bol daný naliehavý právny záujem na konkrétnom určení, je nevyhnutné, aby navrhovatelia presne a jednoznačne vymedzili vlastnícke

pomery, ktoré majú nastať v prípade vyhovenia ich návrhu, teda, aby navrhli, kto a v akom podiele má byť spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, tak, aby súhrn jednotlivých spoluvlastníckych podielov predstavoval 100 %. Keďže v tomto prípade by rozsudok nebol zapísateľný do katastra nehnuteľností, teda by bol nevykonateľný a nedošlo by k zmene zápisu vlastníckeho práva navrhovateľov do katastra nehnuteľností, nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom právnom určení podľa § 80 písm. c) O. s. p., preto bol súd nútený návrh v celom rozsahu zamietnuť. Keďže súd zamietol určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nezaoberal sa žalobou vo veci samej s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/26/2007, 2Cdo/231/2007 a 1Cdo/91/2006. Zároveň súd poukazuje na to, že navrhovatelia dostatočným spôsobom nevymedzili okruh účastníkov konania, a tým podmienku pasívnej legitimácie podľa § 91 ods. 2 O. s. p. nenaplnili. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú porovnaním okruhu účastníkov konania a výpismi z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, na ktorých je pod B 24 zapísaný Z. A., nar. X. X.. XXXX v podiele 30/240. Účastníkom konania majú byť všetky osoby, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, pokiaľ sa predmet sporu týka aj ich spoluvlastníckeho podielu, ako je tomu v tomto prípade. Nakoľko však Z. A. nie je účastníkom konania, hoci je zapísaný ako podielový spoluvlastník na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, bol súd nútený zamietnuť aj z tohto dôvodu. O trovách účastníkov a o trovách štátu rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 151 ods. 3, ods. 6 O. s. p. z dôvodu zložitosti prípadu, väčšieho počtu účastníkov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v rade 1/ až 13/ a v rade 15/ až 22/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhovali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom zdôvodnil danosť naliehavého právneho záujmu žalobcov na tejto určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., z ktorého vychádzal okresný súd pri právnom posúdení veci, pričom citoval aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR a niektorých krajských súdov. Okrem iného v odvolacích dôvodoch uvádzal nasledovné: „Spoluvlastník má nepochybne právnu ochranu pokiaľ ide o jeho spoluvlastnícky podiel. Môže teda uplatňovať nárok na ochranu práv vyplývajúcich z jeho podielu. Môže sa domáhať napríklad vydania úžitkov veci (ich primeranej časti), zákazu zásahov do užívania veci, prípadne odstránenia trvajúcich následkov zásahu. Vo vzájomnom pomere spoluvlastníkov budú tieto žaloby kryté ustanovením § 139 OZ, v pomere k tretím osobám pôjde o žaloby podľa § 132 (teraz § 126 - pozn. autora). Okrem toho sa môže spoluvlastník za podmienok ust. § 80 písm. c) O.s.p. aj určovacou žalobou domáhať určenia, že mu patrí spoluvlastnícke právo a v akom podiele. Aktívnu legitimáciu aj len jedného spoluvlastníka na podanie zapieracej (negatórnej) žaloby pripúšťalo už rozhodnutie uverejnené pod č. 58/1957 Zbierky rozhodnutí čs. súdov (R 54/1973). Nedostatok podstatných náležitostí žaloby nemôže byť dôvodom jej zamietnutia. Z nedostatkov žaloby spočívajúcich v jej nesprávnosti alebo neúplnosti nemožno vyvodzovať ani neexistenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p.; procesným dôsledkom môže byť len zastavenie konania (R 105/2003). Z citovaných súdnych rozhodnutí nepochybne vyplýva, že v tomto prípade je daný naliehavý právny záujem. Je nepochybné, že právny záujem žalobcov na určení ich vlastníckeho práva je daný, nakoľko je zrejmé, že osoby, ktoré sú uvedené v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci, nie sú vlastníkmi. podanou žalobou sa má teda dosiahnuť súlad medzi skutočným stavom a údajmi zapísanými v evidencii katastra nehnuteľnosti. Každý zo žalobcov uplatnil svoj nárok samostatne, nejde teda o nerozlučné spoločenstvo na strane žalobcov, a preto súd musí skúmať u každého zo žalobcov dôvodnosť jeho nároku a skutočnosť, či u každého zo žalobcov je daný naliehavý právny záujem na podanie žaloby o určenie spoluvlastníckeho práva vo vzťahu k nim uplatneného nároku (určenia spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam). Zároveň poukazujeme na tú skutočnosť, že došlo aj k narušeniu hodnovernosti údajov podľa § 70 Katastrálneho zákona, nakoľko spoluvlastnícke podiely uvedené na jednotlivých listoch vlastníctva presahujú 100 %. Z uvedených dôvodov majú za to, že prvostupňový súd pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo predstavuje odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku ďalej uviedol, že z výpisov z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX vyplýva, že ako podielový spoluvlastník pod B 24 je zapísaný Z. A., nar. X.X.XXXX, v podiele 30/240, ktorý nie je účastníkom tohto súdneho konania. Menovaný Z. A. však podľa výpisov z uvedených listov vlastníctva nadobudol spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy V-4343/2014 zo dňa 12.1.2015. Konanie sa začalo dňa 27.2.2003, pričom v čase začatia konania menovaný Z. A. nebol spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, a teda boli strany konania nepochybne vymedzené správne. Prvostupňový súd zároveň poukázal na to, že žalobcovia v rade 14/ Ing. B. V., CSc. a v rade 16/ B. R. zomreli, a teda stratili právnu subjektivitu. K úmrtiu žalobcu v rade 14/ Ing. B. V., CSc. došlo dňa 1.5.2015 a k úmrtiu B. R. došlo dňa

15.11.2013, tzn., že v čase začatia konania žalobcovia v rade 14/ a 16/ právnu subjektivitu nesporne mali. Skutočnosť, že menovaný Z. A. sa v priebehu konania stal jedným zo spoluvlastníkov, nemožno považovať za dôvod na zamietnutie žaloby, nakoľko Z. A. nebol pasívne procesne legitimovaný už v čase, keď sa konanie začalo, a preto táto skutočnosť nemôže odôvodňovať zamietnutie žaloby. Z tohto dôvodu malo dôjsť k aplikácii ust. § 104 ods. 2 O.s.p. a súd mal urobiť vhodné opatrenia na odstránenie tohto nedostatku. Keďže došlo k úmrtiu strany konania (žalobcov v rade 14/ a 16/), mal súd v zmysle vtedy platných procesných predpisov - ust. § 107 ods. 3 O.s.p., pokračovať v konaní s ich dedičmi a rozhodne nie žalobu zamietnuť. Ďalšia vada rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, spočíva v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. prvostupňový súd neakceptoval ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť právneho zástupcu žalobcov v rade 1/ až 13/ a 15/ až 33/ o odročenie pojednávania, ktorú podal z dôvodu, že v čase pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 23.6.2016, sa bude nachádzať na dovolenke v zahraničí a to v termíne od 20.6.2016 do 4.7.2016. Súd nevyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania odôvodnil tým, že žiadosť o odročenie pojednávania bolo právnemu zástupcovi doručené už dňa17.5.2016. Právny zástupca žalobcov v rade 1/ až 13/ a 15/ až 22/ podal žiadosť o odročenie pojednávaní ihneď po tom, ako sa o dôvode odročenia dozvedel, t.j. hneď po tom, ako sa mu stal termín dovolenky známy, nakoľko v čase, kedy bol právny zástupca žalobcov v rade 1/ až 13/ a 15/ až 22/ upovedomený o termíne pojednávania, nebol mu známy konkrétny termín pobytu v zahraničí. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku uviedol, že z plnomocensta vyplýva, že klienti súhlasili so substitúciou. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že pre advokáta je pokyn jeho klienta záväzný a že neskoršie pokyny klienta majú prednosť pred tými skoršími. Právny zástupca žalovaných v rade 1/ až 13/ a 15/ až 22/ v žiadosti o odročenie pojednávania uviedol, že klienti so substitúciou nesúhlasia. Z tohto dôvodu nebolo možné, aby sa právny zástupca žalobcov v rade 1/ až 13/ a 15/ až 22/ nechal na pojednávaní zastúpiť iným advokátom. Súd ďalej poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle uznesenia NS DR zo dňa 9.7.2013, sp.zn. 5Cdo/169/2013 musí účastník preukázať existenciu takého dôvodu, ktorý mu bráni byť prítomný na pojednávaní a zároveň uviedol, že právny zástupca žalobcov v rade 1/ až 13/ a 15/ až 22/ nepreukázal, že v čase pojednávania bude čerpať dovolenku. V nadväznosti na uvedené poukazujeme na skutočnosť, že súd nesprávne právne posúdil procesné postavenie advokáta, nakoľko advokát nie je účastníkom konania.

3. K odvolaniu žalobcov podali písomné vyjadrenie žalovaní prostredníctvom ich právneho zástupcu a navrhovali rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vec ne správny. Uplatnili si tiež nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvej inštancie považovali za dostatočne odôvodnený pokiaľ ide o neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ako aj v procesnom postupe súdu prvej inštancie.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 .

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým sú žalobcovia, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. § 470 ods. 1 (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania) posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré

začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 a z princípu ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 .

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. V zmysle § 387 ods. 3 CSP, pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd ďalej uvádza, že žalobcovia v napadnutom odvolaní opätovne uvádzajú dôvody, ktoré uvádzali aj počas konania pred okresným súdom a súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom právnom určení (určovacej žalobe) a taktiež zrozumiteľne zdôvodnil, prečo nebol riadne vymedzený okruh účastníkov konania a v čom tento nedostatok spočíva. Okrem toho neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že v spise sa nachádza správa Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor (ktorá bola riadne oboznámená na pojednávaní dňa 11.12.2015), z ktorej vyplýva, že ak by malo byť rozhodnuté len o niektorých podieloch a nie je jasne identifikovateľné o ktoré podiely na listoch vlastníctva ide, takýto rozsudok by bol nezapísateľný do katastra nehnuteľnosti. Odvolací súd ďalej uvádza, že na to, aby bol daný naliehavý právny záujem na konkrétnom určení, je nevyhnutné, aby žalobca presne a jednoznačne vymedzil vlastnícke pomery, ktoré majú nastať v prípade vyhovenia je určovacej žalobe. Žalobca musí teda navrhnúť, kto a v akom podiele má byť spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Keď žalobcovia tvrdia, že ich spoluvlastnícke podiely majú byť vytvorené z podielov všetkých aktuálne vedených spoluvlastníkov, je ich povinnosťou nie len náležite vymedziť skutkový základ predmetného tvrdenia, ale predovšetkým navrhnúť konkrétne spoluvlastnícke pomery, ktoré budú výsledkom súdneho konania. Len takáto určovacia žaloba s poukazom na ustálenú judikatúru je určovacou žalobou (návrhom), na ktorom je daný naliehavý právny záujem (zhodne napr. uznesenie NS SR sp.zn. 8Cdo/358/2014). V danom prípade žalobcovia takto nepostupovali, nepredložili zmenu žaloby a rozsudok taký, aký navrhovali, by nebol zapísateľný do katastra nehnuteľnosti, teda by bol nevykonateľný a nedošlo by k zmene zápisu vlastníckeho práva žalobcov do katastra nehnuteľnosti, čiže súd prvej inštancie správne zamietol určovaciu žalobu pre

nedostatok a nepreukázanie naliehavého právneho záujmu a nezaoberal sa už žalobou pokiaľ ide o právne posúdenie ďalších skutočností vo veci.

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto odvolacom konaní odvolatelia úspech nemali, teda plný úspech mala strana žalovaných, a preto odvolací súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430