Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-48-2023.pdf
PDF · 99.59 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/48/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcov: 1/ Mgr. F. X., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Y. XXX/X M., M., 2/ W. U. O., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení advokátom JUDr. Petrom Rybárom, so sídlom A. X. XX, M., proti žalovaným: 1/ W. Y., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, W., 2/ A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, W., 3/ Ing. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. náměstí XX, N. nad X., ČR, 4/ H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, W., žalovaní 1/ až 4/ zastúpení GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 36 856 380, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovZ. Y., na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/111/2015-758 z 20. júna 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaným 1/ - 4/ priznáva voči žalobkyniam 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 137 písm. c/ CSP zamietol žalobu žalobkýň, ktorou sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. R., zapísané v Katastri nehnuteľností, Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1 ako pozemok E - KN parcela č. 3497 - orná pôda vo výmere 812 m2, pozemok E - KN parcela č. 3501 - orná pôda vo výmere 840 m2, pozemok E - KN parcela č. 3643 - orná pôda vo výmere 539 m2, na liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/24 ako pozemok E - KN parcela č. 3962/1 - trvalé trávne porasty vo výmere 4 m2, na liste vlastníctva č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 5/48 ako pozemok E - KN parcela č. 3921/1 - orná pôda vo výmere 720 m2, pozemok E - KN parcela č. 3922 - trvalé trávne porasty vo výmere 168 m2, na liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele 7/384 ako pozemok E - KN parcela č. 3628 - trvalé trávne porasty vo výmere 2383 m2, na liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele 540/46080 ako pozemok E - KN parcela č. 4101 - trvalé trávne porasty vo výmere 7061 m2, na liste vlastníctva č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 11/3840 ako pozemok E - KN parcela č. 3579 - trvalé trávne porasty vo výmere 4576 m2, na liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/32 ako pozemok E - KN parcela č. 4093 - orná pôda vo výmere 846 m2, na liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/48 ako pozemok E - KN parcela č. 3472 - trvalé trávne porasty vo výmere 2754 m2, E - KN parcela č. 3486 - trvalé trávne porasty vo výmere 265 m2, E - KN parcela č. 3670 - trvalé trávne porasty vo výmere 1894 m2, na liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/36 ako pozemok E - KN parcela č. 3662 - trvalé trávne porasty vo výmere 560 m2, na liste vlastníctva XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/144 ako pozemok E - KN parcela č. 3399 - trvalé trávne porasty vo výmere 7 m2, na liste vlastníctva č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 5/48 ako pozemok E - KN parcela č. 3921/2 - orná pôda vo výmere 2148 m2, na liste vlastníctva XXX v spoluvlastníckom podiele 1 ako
pozemok E - KN parcela č. 4007 - orná pôda vo výmere 677 m2, E - KN parcela č. 4048 - orná pôda vo výmere 1171 m2, patria do dedičstva po poručiteľovi N. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Vychádzal z toho, že rozsudkom 8C/679/1993, právoplatným 22.11.1995 boli vyrovnané dedičské podiely po neb. H. Y. a neb. G. Y., rod. K., pretože pri vyporiadaní dedičstva po nich (D 899/72, D 328/73) došlo podľa dovtedajších predpisov k nadobudnutiu poľnohospodárskych a lesných pozemkov v užívaní socialistickej organizácie len jedným z dedičov, a to H. Y. a tým k zníženiu spoluvlastníckych podielov ostatných dedičov, a to N. Y. a H. Y.. Na základe uvedeného rozsudku sa N. Y. stal podielovým spoluvlastníkom v 1/4 k nehnuteľnostiam v ňom špecifikovaným. Okresný súd si nesplnil svoju povinnosť a rozsudok nezaslal príslušnému katastrálnemu úradu na zápis vlastníckeho práva.. Y. zomrel XX.XX.XXXX a z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že dedičmi po ňom sú žalobkyne. H. Y. zomrel XX.XX.XXXX a z rozhodnutia o vyporiadaní dedičstva vyplýva, že dedičmi po ňom sú žalovaní. Notárskou zápisnicou z 11.08.2005 N272/2005 si manželka neb. H. Y. (žalovaná 1/) osvedčila vydržanie k časti spoluvlastníckych podielov uvedených v rozsudku vo výške 1/4-iny z nich. Vzhľadom na uvedené okresný úrad, katastrálny odbor na základe žiadosti žalobkyne 1/ z 01.10.2013 tejto oznámil, že rozsudok bol zapísaný len v časti, kde podiely neboli osvedčené. Pri zostávajúcich osvedčených podieloch došlo k duplicite listín, a preto žiadatelia boli vyzvaní, aby uzavreli dohodu alebo podali na súd návrh na určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Zo znaleckého posudku č. 1/2019 súdom ustanoveného znalca z odboru geodézia a kartografia vyplýva, že na listoch vlastníctva neexistuje duplicitný zápis totožného podielu na totožné nehnuteľnosti na H. Y. a W. Y., rod. T., t. j. žalovanú 1/ a jej zapísaný spoluvlastnícky podiel nepatrí N. Y.. Zo záverov znaleckého posudku (č.l.376-379 spisu) vyplýva, že spoluvlastnícke podiely N. Y. vo veľkostiach v ňom uvedených sú súčasťou spoluvlastníckych podielov zapísaných na jednotlivých listoch vlastníctva v prospech H. Y.. Následne dňa 24.03.2021 okresný súd vyzval Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor na oznámenie, či rozsudočný návrh vo vzťahu k jednotlivým v ňom uvedeným nehnuteľnostiam, ku ktorým sa žalobkyne domáhali určenia, že patria do dedičstva, je zapísateľný. Vychádzal z toho, že z úradnej povinnosti je povinný zisťovať vykonateľnosť (zapísateľnosť) rozsudku v katastri nehnuteľností podľa § 185 ods. 3 CSP ako aj naliehavý právny záujem na určení podľa § 137 písm. c/ CSP, keďže tento nie je daný, ak rozsudočný návrh je nevykonateľný (nezapísateľný) v katastri, v ktorom prípade je povinný zamietnuť žalobu pre jeho nedostatok a vec nemôže preskúmavať po vecnej stránke a rozhodnúť o určení vlastníckeho práva. Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor bolo 29.06.2021 oznámené, že rozsudok nie je zapísateľný, nakoľko nevychádza z údajov katastra nehnuteľností, na potvrdenie čoho predložil aj prílohy, a to LV č. XXXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX k. ú. R., s ktorým oznámením súd oboznámil strany na pojednávaní 30.06.2021, pričom žalobkyniam bola poskytnutá lehota na vykonanie potrebného procesného návrhu v lehote 30 dní od doručenia. Tieto vo svojom liste doručeným súdu 16.08.2021 uviedli, že so stanoviskom okresného úradu, katastrálny odbor, ktoré je bez akejkoľvek bližšej špecifikácie alebo odôvodnenia, sa nestotožňujú, keď úrad ani neuvádza, že nie je daný naliehavý právny záujem a skúmanie naliehavého právneho záujmu prekračuje hranice iniciatívy súdu pri dokazovaní a je v rozpore s princípom právnej istoty a rovnosti procesných strán a takýto prílišný formalizmus znamená aj odmietnutie spravodlivosti.
2. Prihliadnuc k uvedenému okresný súd v ďalšom vychádzal z toho, že v danom spore ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, ktorej jedným z predpokladov úspešnosti je skutočnosť, že na strane žalobcov existuje naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti. Predmetom skúmania je zistenie, že žalobkyňami uvedené spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach patria do dedičstva po neb. N. Y., po ktorom sú dedičkami, a ktoré v dedičskom konaní prejednané neboli. V prípade, ak má byť rozhodnuté, že do dedičstva patria len niektoré podiely, musí byť vo výroku jednoznačne identifikované, o ktoré podiely na listoch vlastníctva ide, teda ktoré podiely (v akých výškach, v pomere k celku) patria do dedičstva, resp. určitej osobe, a ktoré ostávajú na súčasných spoluvlastníkov, a to tak, aby súčet všetkých podielov tvoril 100 %, teda podiel 1/1 v pomere k celku. Preto je nevyhnutné, aby žalobkyne presne a jasne vymedzili vlastnícke pomery, ktoré majú nastať v prípade vyhovenia ich určovacej žalobe, teda aby navrhli, kto a v akom podiele má byť spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností a v akom podiele patria do dedičstva po poručiteľovi, tak aby súhrn jednotlivých spoluvlastníckych podielov predstavoval 100 %. Len takáto určovacia žaloba je určovacou žalobou, na ktorej je daný naliehavý právny záujem, pričom z oznámenia správy katastra mal preukázanú skutočnosť, že žalobkyňami formulovaný žalobný petit do katastra nehnuteľností zapísateľný nie je, a preto žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení, kedy vec nemôže
preskúmavať po vecnej stránke a rozhodnúť o určení vlastníckeho práva. Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia umožňujúca jeho realizáciu, ktorá sa v prípade rozhodnutia o určovacej žalobe prejaví tak, že práva ním založené alebo deklarované sa zapíšu do príslušných evidencií (napr. do katastra nehnuteľností) a že z nich súdy a iné orgány verejnej moci vychádzajú pri posudzovaní právnych pomerov účastníkov a iných osôb, pre ktoré sú tieto rozhodnutia záväzné. Hoci je vyjadrenie správy katastra stručné, žalobkyne neprodukovali následne tvrdenia, že by s ním prípadne komunikovali a ten im odmietol bližšie zdôvodniť svoje oznámenie o nezapísateľnosti rozsudku, kedy by im poskytol potrebnú súčinnosť, aby vedeli zosúladiť navrhovaný petit tak, aby bol zapísateľný. Nie je však úlohou súdu, aby zostavoval petit za žalobkyne, pretože tým by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán sporu, keďže by nešlo len o nepodstatnú zmenu formulácie petitu žalobného návrhu, jeho spresnenie, ale o iný žalobný návrh. Súd pritom v konaniach o určovacej žalobe robieva takéto dopyty na kataster, keďže pokiaľ by rozsudok nebol vykonateľný, akoby ani nebol. Záväzným je len výrok rozhodnutia, v ňom musia byť práva a povinnosti uvedené presným a nepochybným spôsobom, keď správa katastra nie je povinná čítať odôvodnenie rozsudku a vyvodzovať si z neho, o čom ním bolo vlastne rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobu žalobkýň zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovaným ako plne úspešným vo veci priznal proti žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyne z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP a žiadali ho zmeniť tak, že ich žalobe bude vyhovené. Mali za to, že ich právo na spravodlivý súdny proces bolo porušené, keďže súd svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ust. § 220 CSP, keďže sa nevysporiadal so všetkými podstatnými otázkami a námietkami nimi vznesenými, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné a nerozhodol o ich riadne uplatnenom nároku, čím došlo k odmietnutiu spravodlivosti. Aj keď súd uviedol, že z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa nezaoberal meritom veci, konštatoval, že nie je jeho úlohou zostavovať za ne petit, pretože by nešlo len o nepodstatnú zmenu formulácie petitu, jeho spresnenie, ale o iný žalobný návrh, pristúpil k tým aj posudzovaniu vecnej stránky žalobného návrhu. Pritom nikdy nežiadali o pomoc pri formulovaní ich petitu, čo je aj neprípustné a tieto závery nemali byť ani súčasťou odôvodnenia. Pretože konanie súdu má byť predvídateľné, sústredené a bez prieťahov neočakávali, že po 7 rokoch konania, znaleckom dokazovaní, za nezmeneného skutkového a právneho stavu, súd dospeje k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu, keď v prvom rozsudku vyslovil, že je vždy daný, ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri. Aj keď súd skúma naliehavý právny záujem z úradnej povinnosti v priebehu celého súdneho konania, jeho povinnosťou je ho skúmať na začiatku konania a nie z vlastnej iniciatívy po 7 rokoch sporu. Pokiaľ súd zamietol ich žalobu pre absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s odkazom na rozhodnutie sp. zn. 8Cdo/358/2014 a sp. zn. 6Cdo/157/2014, neponúkol vlastné skutkové a právne vysvetlenie relevancie týchto rozhodnutí na prejednávanú vec, pričom závery týchto rozhodnutí na prejednávanú vec vyložil nesprávne. Vo veci sp. zn. 8Cdo/358/2014sa žalobcovia v konaní vedenom na krajskom súde domáhali určenia do dedičstva a určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi tvrdiac, že ich spoluvlastnícke podiely majú byť vytvorené z podielov všetkých aktuálne vedených spoluvlastníkov z čoho odvolací súd uzavrel, že musí byť podľa súdnej praxe vo výroku jednoznačne identifikované, o ktoré podiely na listoch vlastníctva ide, teda ktoré podiely (v akých výškach, pomere k celku) patria do dedičstva, resp. určitej osobe (podielové spoluvlastníctvo) a ktoré ostávajú na súčasných spoluvlastníkov, a to tak, aby súčet všetkých podielov tvoril 100 %, teda podiel 1/1 v pomere k celku, čo uvedený žalobný petit nespĺňal, a preto takýto výrok súdu nebol zapísateľný do katastra nehnuteľností (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/225/2017). V konaní sp. zn. 5Co/174/2019 odvolací súd poukázal na sporný okruh účastníkov konania na strane žalovaných ako aj žalobcov, identifikáciu parciel a výšku podielov. V konaní vedenom na krajskom súde sp. zn. 11Co/213/2018 odvolací súd poukázal na to, že údaje v petite žaloby sa nezhodujú s aktuálnymi údajmi v katastri, a preto je takýto petit nezapísateľný. V prejednávanej veci však medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyne sú dedičmi ich právneho predchodcu N. Y. a žalovaní právnymi nástupcami po H. Y., keď na základe znaleckého dokazovania bolo preukázané, aký spoluvlastnícky podiel na základe rozsudku sp. zn. 8C/679/1993 prináleží právnemu predchodcovi žalobkýň, a že práve tento podiel, ktorý má zapísaný predchodca žalovaných v jednotlivých nimi uvádzaných parcelách je podielom právneho predchodcu žalobkýň, čomu zodpovedá aj žalobný návrh, ktorým sa domáhajú určenia do dedičstva konkrétnych spoluvlastníckych podielov na konkrétnych listoch vlastníctva. Takto je definovaný okruh účastníkov na strane žalobcov a žalovaných, identifikácia predmetu konania teda, o ktoré podiely ide. Pokiaľ ide
o naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nesporne možno konštatovať, že navrhované meritórne rozhodnutie súdu je jediným spôsobilým prostriedkom nápravy a ich právnej ochrany, ktorým môžu dosiahnuť odstránenie spornosti práva, keďže o duplicite existujúceho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam môže rozhodnúť iba súd a takýto rozsudok je verejnou listinou, na základe ktorej sa podľa § 34 katastrálneho zákona záznamom zapisujú do katastra práva k nehnuteľnostiam uvedené v ods. 1 zákona. Pokiaľ súd poukazoval na uznesenie sp. zn. 6Cdo/157/2014, podľa ktorého nie je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, ak je rozsudočný návrh nevykonateľný (nezapísateľný) v katastri, mali za to, že súd sa na okresný úrad, katastrálny odbor obrátil sám, bez návrhu strán, s otázkou, či je daný naliehavý právny záujem, pričom ide o otázku právnu. Naviac tak učinil za skutkového stavu, keď žiadne ďalšie dokazovanie sám stranám neavizoval a odvolací súd konštatoval, že žiadne ďalšie dokazovanie už vykonávať netreba. Je potom neprípustné, aby sa súd uspokojil s odpoveďou o nezapísateľnosti bez uvedenia dôvodov, vysvetlenia (uplatnenie prostriedkov procesnej obrany, útoku). Takýto postup súdu po rokoch súdneho konania je prekvapivý a zmätočný. Pričom pri v podstate analogickom skutkovom stave skúmanie naliehavého právneho záujmu prekračuje hranice iniciatívy súdu pri dokazovaní a je v rozpore s princípom právnej istoty účastníka konania a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a signalizuje aj rozpor so zásadou rovnosti procesných strán a v konečnom dôsledku znamená odmietnutie spravodlivosti, pretože každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). 4. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkýň žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Poukázali na to, že žalobný návrh žalobkýň trpí zásadnými vadami brániacimi vykonateľnosti rozsudku, a preto okresný súd správne ich žalobu zamietol z dôvodu neexistencie právneho záujmu na žalobkyňami požadovanom určení, poukázali na to, že pánom sporu sú žalobkyne, a teda ony určujú žalobu, resp. žalobný petit, a preto bolo ich vecou, aby ich formulovali spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom, k čomu im bol zo strany súdu poskytnutý aj dostatočný časový priestor. Ak napriek upozorneniu súdu o nevykonateľnosti žalobného petitu trvali na navrhovanom určení, musia za to niesť aj zodpovednosť za výsledok sporu. Keďže súdy sú nestranné a nezávislé orgány rozhodujúce sporu, nie je od nich možné požadovať, aby žalobkyniam poskytovali právne poradenstvo, resp. suplovali alebo dopĺňali činnosť ich právnych zástupcov.
5. Žalobkyne vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných zotrvali na skutočnostiach uvedených v odvolaní.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania žalobkyne konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, naplňujúcimi atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľky vo svojom odvolaní neuviedli žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobkýň krajský súd dopĺňa, že ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad záznam nevykoná a oznámi to predkladateľovi, a to aj v prípade súdneho rozhodnutia, ktoré je taktiež verejnou listinou (§ 36a katastrálneho zákona, § 205 CSP). Z oznámenia okresného úradu, katastrálny odbor vyplýva, že rozsudočný návrh žalobkýň je nezapísateľný, nakoľko nevychádza z údajov katastra nehnuteľností, k čomu v prílohe zaslal aj predmetné listy vlastníctva. Pritom pri ňom ako verejnej listine, ktorej pravosť bola žalobkyňami uznaná (t. j. že bolo vydané orgánom na nej uvedeným a že celý obsah
pochádza od neho) platí, že potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v ňom osvedčuje alebo potvrdzuje, keďže žalobkyňami nebolo ani len tvrdený, nieto dokázaný opak (§ 205 CSP). Zo znaleckého posudku vyplýva, že v ňom stanovené spoluvlastnícke podiely Rudolfa Staníka sú súčasťou spoluvlastníckych podielov zapísaných na predmetných listoch vlastníctva v prospP. Y. (č. l. 376-379 spisu), pričom žalobkyne sa domáhali určenia, že Rudolf Staník bol v stanovených podieloch spoluvlastníkom na predmetných listoch vlastníctva zapísaných na H. Y. bez toho, že by boli súčasťou jeho spoluvlastníckych podielov, t. j. bez toho, aby uviedli presný podiel v nehnuteľnostiach podľa údajov katastra nehnuteľností, ktorý patrí do dedičstva po poručiteľovi N. Y.. Predchádzajúca právna úprava v Občianskom súdnom poriadku upravovala, že zo žaloby musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, avšak nová úprava Civilného sporového poriadku žalobný návrh - petit vyžaduje ako povinnú súčasť žaloby (§ 132 ods. 1 CSP), preto správne súd prvej inštancie konštatoval, že nie je jeho úlohou, aby zostavoval petit za žalobkyne, pretože by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán sporu prihliadnuc aj k tomu, že súd stranu poučuje o jej procesných právach a povinnostiach, aj to len v prípade, že nie je zastúpená advokátom (čl. 6, § 160 CSP). Preto správne súd prvej inštancie aj bez návrhu vykonal dôkaz na zistenie, či navrhované rozhodnutie - petit bude vykonateľný (§ 185 ods. 3 CSP)a následne správne ustálil, že žalobný návrh žalobkýň je nevykonateľný, a preto nie je naliehavý právny záujem na žalobkyňami navrhovanom určení a žalobu zamietol, čím vzhľadom na vyššie uvedené k odmietnutiu spravodlivosti žalobkyniam nedošlo tak isto ani k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces.
9. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobkýň či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vrátane nároku na náhradu trov konania priznaného žalovaným proti žalobcom vzhľadom na ich čiastočný úspech vo veci podľa § 255 ods. 2 CSP z dôvodov ním uvedených, s ktorými sa stotožnil, v rozsahu 87,24 %.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v odvolacom konaní úspešným v plnom rozsahu ho priznal v rozsahu 100 %.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).